Romanos 1
MXV vs XGS
1 Ndioxi na koo xiꞌin ndoꞌo na taꞌan yo, na ndee ñuu Roma. Yuꞌu kuvi ra Pablo, ra xachiñu nuu Tata yo Jesucristo, ra ndikaxin Ndioxi yuꞌu ña kaka yu chiñu nuu ra, ra kaꞌan ndoso tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo.
1 Poronɨ payɨ́ rɨna nearɨ mónaparɨŋɨnɨ. Nionɨ Kiraisɨ Jisasoyá xɨnáínɨ́nɨŋɨ́ nimónɨrɨ yarɨŋá wonɨrɨnɨ. Gorɨxo wáɨ́ nurɨmeiarɨŋɨ́ wo imónɨ́wɨnɨgɨnɨrɨ wéyo ɨ́á numɨrɨrɨ oyá xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ nurɨmeíwɨnɨgɨnɨrɨ nɨrɨ́pearɨ niŋonɨrɨnɨ.
2 Ra xa ta yachi vi ke kindoo Ndioxi xiꞌin ndia ndikaꞌan ndoso tuꞌun yuꞌu ra, ña tiaa ndia tutu yii, ña ndakani xaꞌa tuꞌun vaꞌa ña sakaku na yuuvi yoꞌo.
2 Xwɨyɨ́á apɨ o eŋíná xegɨ́ wɨ́á rókiamoagɨ́áwa nɨrɨro rɨ́wamɨŋɨ́ ŋwɨ́áɨ rɨnɨŋɨ́yo eagɨ́ápimɨ dánɨ nɨnearɨrɨ sɨ́mɨ́ e tɨnɨŋɨ́pɨrɨnɨ.
3 Ra xaꞌa tata yo Jesucristo ra kuu seꞌe Ndioxi va ke ndakani tuꞌun vaꞌa kan. Ra ña kaku Tata yo Jesucristo nuu ñuꞌu ña yuuvi yoꞌo, ra ndiseꞌe ra rey David va kuvi ra.
3 Xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́ apɨ xegɨ́ xewaxo nánɨ rɨnɨŋɨ́pɨrɨnɨ. O aga ámá nimónɨrɨ́ná imónɨŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨmoranéná re yaiwiarɨŋwárɨnɨ, “Mɨxɨ́ ináyɨ́ Depitoyá iyɨ́ axɨ́pá imónɨŋɨ́yɨ́ worɨ́anɨ?” yaiwiarɨŋwárɨnɨ.
4 Ra Tachi Yii Ndioxi ke ndañaꞌa ra, ña kuu ra seꞌe Ndioxi, ra kuu mii ra ndiee ña kaꞌnu, saa chi ndatiaku va ra nuu ña ndii.
4 Kwíyɨ́ xegɨ́ bɨ o imónɨŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨmoranéná re yaiwiarɨŋwárɨnɨ, “Gorɨxo eŋɨ́ sɨxɨ́ eánɨŋɨ́ xɨ́o imónɨŋɨ́pɨ ayá wí sɨwá neairɨ xwárɨpáyo dánɨ owiápɨ́nɨmeanɨrɨ ámɨ sɨŋɨ́ wimɨxɨrɨ nerɨŋɨ́pimɨ dánɨ rénɨŋɨ́ nearɨŋɨ́rɨ́anɨ, ‘Gɨ́ niiwaxorɨnɨ.’ nearɨŋɨ́rɨ́anɨ?” yaiwiarɨŋwárɨnɨ. O Jisasɨ Kiraiso negɨ́ Ámɨnáo nánɨ rarɨŋɨnɨ.
5 Ra nuu Jesucristo va ke ndiniꞌi táꞌvi̱ yu ña sachiñu yu nuu ra, ra kaꞌan ndoso yu nuu takundiꞌi na yuuvi yoꞌo xaꞌa ra, ña vaꞌa na ndakundikun na ra, ra kandixa na ra, ña vaꞌa na sa toꞌo na ra.
5 Omɨ dánɨnɨ Gorɨxo wá nɨneawianɨrɨ xegɨ́ wáɨ́ wurɨmeiarɨgɨ́áwa oimónɨ́poyɨnɨrɨ nearɨ́peaŋɨ́rɨnɨ. None wáɨ́ wurɨmeiarɨ́ná émáyɨ́ xɨxegɨ́nɨ nɨ́nɨ wí wí dɨŋɨ́ “Xwɨyɨ́á apɨ neparɨnɨ.” yaiwiro sɨnɨ pɨ́rɨ́ mɨwiaíkí arɨ́á yɨ́mɨgɨ́ wiro éɨ́rɨxɨnɨrɨ nearɨ́peaŋɨ́rɨnɨ. Kiraisomɨ e wiíɨ́rɨxɨnɨrɨ nearɨ́peaŋɨ́rɨnɨ.
6 Ra ta ^xa Ndioxi ña kana ra na küu judío kan ke xa tu ra xiꞌin ndoꞌo va, ña kana ra ndoꞌo, ña kundikun ndo Jesucristo vichin.
6 Seyɨ́né enɨ ayɨ́ wiyɨ́nérɨnɨ. Jisasɨ Kiraiso xɨ́oyá imónɨpɨ́rɨ nánɨ wéyo ɨ́á seaumɨrɨŋɨ́ wiyɨ́nérɨnɨ.
7 Ra nuu takundiꞌi ndoꞌo na taꞌan yo na ndee ñuu Roma, na kuꞌvi ni ini Ndioxi xíní ra, na kana ra ^kuu na yii, ke tiꞌvi yu tutu yoꞌo kuxaa ña. Ra ña vaꞌa ña taxi Ndioxi xiꞌin Jesucristo ke na koo xiꞌin ndo, ra vaꞌa ni na koo ndo.
7 Aŋɨ́ Romɨyo ŋweagɨ́áyɨ́né —Ámá Gorɨxo dɨŋɨ́ sɨxɨ́ seayirɨ nionɨyá oimónɨ́poyɨnɨrɨ wéyo ɨ́á seaumɨrɨrɨ eŋɨ́yɨ́nérɨnɨ. Seyɨ́né nánɨ nionɨ payɨ́ rɨna nearɨ mónaparɨŋɨnɨ. “Negɨ́ ápo Gorɨxo tɨ́nɨ Ámɨná Jisasɨ Kiraiso tɨ́nɨ awaú wá seawianɨri seyɨ́né nɨwayɨrónɨro ŋweapɨ́rɨ nánɨ seaiiri éisixɨnɨ.” nimónarɨnɨ.
8 Ra ña nuu vaꞌa, ra xiꞌin kivi Jesucristo ke ^ndataxi ni yu tixaꞌvi ndaꞌa Ndioxi xaꞌa takundiꞌi ndo, saa chi iinii kuvi va kaꞌan na xaꞌa ndo ña kandixa ni ndo Jesucristo.
8 Payɨ́ rɨna nearɨ́ná xámɨ rɨpɨ osearɨmɨnɨ. Aŋɨ́ nɨmɨnɨ xwɨyɨ́á rɨpɨ ɨ́á menárarɨŋagɨ́a nánɨ gɨ́ Gorɨxomɨ yayɨ́ wiarɨŋɨnɨ, “Romɨyo ŋweagɨ́á Jisasomɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ píránɨŋɨ́ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨŋoɨ.” Xwɨyɨ́á apɨ aŋɨ́ nɨmɨnɨ ɨ́á menárarɨŋagɨ́a nánɨ seyɨ́né nɨyɨ́nénɨ nánɨ yayɨ́ wiarɨŋɨnɨ. Jisaso neaiiŋɨ́pimɨ dánɨ seyɨ́né e yarɨŋagɨ́a nánɨ Gorɨxomɨ yayɨ́ wiarɨŋɨnɨ.
9 Ra Tata yu Ndioxi, ra xachiñu yu nuu xiꞌin ndinuni nima yu, ña kaꞌan ndoso yu tuꞌun vaꞌa xaꞌa seꞌe ra, kuvi ra kundaa ini ña ^ndakaꞌan yu xaꞌa ndo iin takundiꞌi va kii, ra kaꞌan ni yu xiꞌin ra xaꞌa ndo.
9 Xewanɨŋo —O e éwɨnɨgɨnɨrɨ nɨrɨŋɨ́pɨ anɨŋɨ́ minɨ́ nɨwiirɨ́ná xwɨyɨ́á xegɨ́ xewaxo nánɨ yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ wáɨ́ urɨmɨnɨrɨ nánɨ yarɨŋáorɨnɨ. Xewanɨŋo nionɨ xɨ́omɨ rɨxɨŋɨ́ nurɨrɨ́ná sá bɨ mɨŋweá íníná seyɨ́né nánɨ yarɨŋɨ́ seawiiarɨŋápɨ nánɨ ananɨ sopɨŋɨ́ opaxɨ́rɨnɨ.
10 Ra ña xaku ndaꞌvi yu nuu Ndioxi xaꞌa ke, na sa ra ña mani taxi ra ndiayu ndaꞌa yu, ña vaꞌa xaa yu kutoꞌni yu ndoꞌo, ndia iin kii va.
10 Omɨ rɨxɨŋɨ́ nurɨrɨ́ná seyɨ́né tɨ́ŋɨ́ e nánɨ mɨbɨpaxɨ́ imónayiŋá eŋagɨ aiwɨ agwɨ ananɨ oyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ bɨpaxɨ́ imónɨ́ɨmɨgɨnɨrɨ aŋɨpaxɨ́ yarɨŋɨ́ wiarɨŋárɨnɨ.
11 Ra ña ^kuni yu kuni yu ndoꞌo, ra xiꞌin va ndo ke kuni yu ndatuꞌun yu xaꞌa sava ña xinituni ña taxi Ndioxi, ña vaꞌa chindiee taꞌan ña xiꞌin ndo, ña kundikun ndinuni vaꞌa ka ndo ra.
11 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Nionɨ seyɨ́né tɨ́ŋɨ́ e nɨseaímearɨ searéwapɨyarɨ́ná seyɨ́né kwíyɨ́pimɨ dánɨ ámɨ bɨ tɨ́nɨ yóɨ́ imónɨro sɨ́kɨ́kɨ́ ámɨ bɨ tɨ́nɨ nomɨxɨga upɨ́rɨ nánɨ nionɨ aga nɨbɨrɨ sɨŋwɨ́ seanɨmɨ nánɨ nimónarɨnɨ.
12 Ra ña kaꞌan yu ña yoꞌo xiꞌin ndo, ra ña vaꞌa na chikaa ka yo ndiee xiꞌin taꞌan yo, xaꞌa ña ^kandixa va yo kuvi ña.
12 Nionɨ seyɨ́né nɨseaímearɨ́ná nionɨnɨ eŋɨ́ sɨxɨ́ seaímɨxɨmɨ nánɨ marɨ́áɨ, seyɨ́né enɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro píránɨŋɨ́ xɨ́darɨŋagɨ́a seanɨrɨ nionɨ enɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨ píránɨŋɨ́ xɨ́darɨŋagɨ nanɨro nerɨŋɨ́pimɨ dánɨ xɨxe eŋɨ́ sɨxɨ́ ímɨxɨnanɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
13 Ra na kundaa ini ndo na taꞌan yo, saa chi xa kuaꞌa ni va ichi ^kuni yu xaa yu kutoꞌni yu ndoꞌo, ndi su täan xaa yu. Ra na kundaa ini ndo, chi xa saa xaa va yu ña kuni yu chiñu vaꞌa ña ^xa ndo, ra taꞌan chiñu vaꞌa xaan kuvi tu ña xa na ñani yo na küu judío, na iyoo ta kuꞌva iyoo ndoꞌo, na ndakundikun Jesús, na ndee iinii kuvi ña yuuvi va.
13 Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, seyɨ́né rɨpɨ nánɨ majɨ́á epɨ́rɨxɨnɨrɨ nánɨ áwaŋɨ́ osearɨmɨnɨ. Ayá wí seyɨ́né tɨ́ŋɨ́ e nánɨ bɨ́ɨmɨgɨnɨrɨ nerɨ aí amɨpí bɨ pɨ́rɨ́ nɨrakiayíagɨ nánɨ seyɨ́né bɨ sɨnɨ sɨŋwɨ́ mɨseanɨŋárɨnɨ. “Nionɨ émá amɨ gɨmɨ ŋweagɨ́áyɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nemerɨ wáɨ́ urarɨ́ná wí arɨ́á nɨniro Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rogɨ́ápa segɨ́ wí enɨ nionɨ urarɨ́ná axɨ́pɨ wɨkwɨ́róɨ́rɨxɨnɨrɨ segɨ́ tɨ́ámɨnɨ bɨ́ɨmɨgɨnɨ.” nimónarɨnɨ.
14 Ra na kundaa ini ndo, chi nii na ndaꞌvi kuvi na, ra nii na kuika kuvi va tu na, ra nii na ndichi kuvi na, ra nii na kuëe ndichi kuvi va tu na, ndi su yuꞌu kuvi ra xiniñuꞌu ndatuꞌun xiꞌin takundiꞌi va na.
14 Nionɨ ámá nɨyonɨ kɨnɨxɨ́ imónɨgɨ́áyoranɨ, wauyɨ́ imónɨgɨ́áyoranɨ, dɨŋɨ́ émɨ́ saímɨ́ mogɨ́áyoranɨ, majɨ́á imónɨgɨ́áyoranɨ, ámá ayo nɨyonɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ urɨmɨ́a nánɨ yoxáɨ́nɨŋɨ́ inárɨnɨŋɨnɨ.
15 Xaꞌa ña kan ke kuni ni yu xaa yu, ña ndakani ka yu tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo nuu ndoꞌo, na ndee ñuu Roma.
15 Ayɨnánɨ nionɨ ámá Romɨ ŋweagɨ́áyɨ́né enɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ seainɨpaxɨ́pɨ wáɨ́ searɨmɨ́a nánɨ sɨ́mɨ́ dɨ́pénarɨŋɨnɨ.
16 Yuꞌu, ra kukäꞌan nuu yu ña kaꞌan ndoso yu tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo, saa chi ndiee Ndioxi ña ^sakaku takundiꞌi yuvi na ^kandixa Jesucristo va kuvi ña. Ra tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo yoꞌo, ra nuu na judío ke xiꞌna ni ka xa̱a ña, ndi su xa saa xiniñuꞌu kuꞌun tu ña nuu na küu judío va.
16 Xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pimɨ dánɨ Gorɨxo dɨŋɨ́ wɨkwɨ́róɨ́áyo nɨyonɨ —Xámɨ Judayo yeáyɨ́ uyimɨxemearɨ émáyo enɨ yeáyɨ́ uyimɨxemearɨ epaxɨ́ eŋagɨ nánɨ xwɨyɨ́á apɨ nánɨ nionɨ ayá bɨ mé ananɨ wáɨ́ rɨmearɨŋárɨnɨ.
17 Ra tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo ke ^sañaꞌa yoo, ndia kuꞌva ke ^ndakiꞌin Ndioxi yuvi, ra ndasa ra na yuvi vaꞌa, ta kuꞌva iyoo yuvi na köo kuachi. Ta kuꞌva kachi mii tuꞌun Ndioxi ña kachi suꞌva: “Yuvi na ndakiꞌin mani Ndioxi, ra ndasa ra na yuvi vaꞌa, ra xaꞌa ña ndiaa ini va na ra ke kutiaku na”, kachi ña.
17 Ayɨnánɨ nene “Gorɨxo arɨge nerɨ ámá ámɨ wé rónɨŋɨ́ xɨ́o imónɨŋɨ́pɨ wimɨxɨnɨ́árɨ́anɨ?” nɨyaiwirane ududɨ́ neainɨpaxɨ́manɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pimɨ dánɨ Gorɨxo wɨ́á rénɨŋɨ́ neaókímɨxárɨŋɨ́rɨnɨ. Ámá Jisasomɨ iwamɨ́ó dánɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́róa numáná ámɨ xegɨ́ bɨ mé sa anɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́, ayɨ́ wé rónɨgɨ́áyɨ́ wimɨxarɨŋɨ́rɨnɨ. Bɨkwɨ́yo dánɨ re nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ, “Ámá Gorɨxonɨ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́róagɨ́a nánɨ ‘Wé rónɨgɨ́árɨnɨ.’ rárɨŋáyɨ́ dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́ tɨ́gɨ́áyɨ́ imónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ nionɨ seararɨŋápɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ imónɨŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ.
18 Ra ndia ndivi nuu nduꞌu vi Ndioxi ke ^ndañaꞌa ra mii ra nuu yo, ña sáa̱̱ ra xini ra takundiꞌi yuvi ñaꞌá, xiꞌin yuvi na xïin sa chiñu ndaku; ra chiñu ñaꞌa, ña ^xa va na ke täxi kundaa ini na ña ndaa.
18 Gorɨxo ámá wé rónɨŋɨ́ xɨ́o wimónarɨŋɨ́pɨ mé rɨkɨkɨrɨ́ó yarɨgɨ́áyɨ́ —Ayɨ́ wigɨ́ rɨkɨkɨrɨ́ó yarɨgɨ́ápɨ neróná Gorɨxo nánɨ nɨjɨ́á imónɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ mamoarɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ. Ámá ayɨ́ nánɨ Gorɨxo aŋɨ́namɨ dánɨ wikɨ́ wónɨ́agɨ nánɨ pɨrɨ́ umamoŋɨ́pɨ rɨxa sɨŋánɨ piaumɨmɨ́ inɨnɨ.
19 Ra xa kundaa vaꞌa va ini na ña ndaa xaꞌa Ndioxi, saa chi xiꞌin chiñu ña ^xa va ra kuvi ña, ndañaꞌa ra ña nuu na.
19 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ. Gorɨxo ámá xɨ́o nánɨ re yaiwipaxɨ́pɨ, “O imónɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ apɨ rɨ́a imónɨnɨ?” yaiwipaxɨ́pɨ yumɨ́í mɨwimónɨ́ sɨŋánɨ imónɨnɨ. Gorɨxo xewanɨŋo imónɨŋɨ́pɨ nánɨ sɨwá winɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
20 Ra vaꞌa ni küvi va kuni na Ndioxi, ndi su ña kuu mii ra, xiꞌin ndiee ra ña kuëe ndiꞌi xaꞌa ña kuu mii ra, ra ndia te kii xaꞌa vi kuvi ña xaꞌa ra ndañaꞌa tuvi ra ña, ra xaꞌa ña kan va ke vaꞌa kundaa ini na ña iyoo Ndioxi; ña kan ke küvi kaꞌan yuvi ña köo kuachi na.
20 Xewanɨŋo imónɨŋɨ́pɨ —Apɨ sɨŋwɨ́ tɨ́nɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨpaxɨ́ mimónɨŋagɨ aí eŋíná aŋɨ́na imɨxɨrɨ xwɨ́árí imɨxɨrɨ eŋe dánɨ ámá apimɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ́ná “Xɨ́o imónɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ apɨrɨ́anɨ?” yaiwipaxɨ́rɨnɨ. “Eŋɨ́ amɨpí apɨ imɨxɨŋo eánɨŋɨ́pɨ ná rɨ́wɨ́yo aí wí samɨŋɨ́ wenɨ́ámanɨ.” yaiwirɨ “Xɨ́o imɨxɨŋɨ́pimɨ xegɨ́ bɨ nɨwimónɨrɨ nánɨ aga seáyɨ e rɨ́a wimónɨnɨ?” yaiwirɨ epaxɨ́rɨnɨ. Ayɨnánɨ ámá Gorɨxomɨ wí yapɨ́ re uréwapɨyipaxɨ́ menɨnɨ. “Nionɨ joxɨ imónɨŋɨ́pɨ nánɨ majɨ́á nimónɨrɨ nánɨ nɨpɨkwɨnɨ mimónɨŋɨ́ eŋáonɨrɨnɨ.” urɨpaxɨ́ menɨnɨ.
21 Ra ña ndixa ke xini vaꞌa va na ña iyoo Ndioxi, ndi su xïin na ña satoꞌo na ra, ra nii xïin tu na ña taxi na tixaꞌvi ndaꞌa va ra. Chi ña ^xa na ke, xaꞌa na ndakundiꞌi ini na xaꞌa inka ñaꞌa ña köo yaꞌvi ndiaa va, ra xaꞌa chiñu kiꞌvi ña ^xa na ke, ndiꞌi tu xaꞌa ña xini tuni va na.
21 Eŋíná ámá ayɨ́ sɨnɨ xɨxenɨ “Gorɨxo apɨ rɨ́a imónɨnɨ?” nɨyaiwiro aiwɨ re egɨ́awixɨnɨ. O Ŋwɨ́áo eŋagɨ nánɨ wé íkwiaŋwɨ́yo tɨpaxɨ́pa mɨtɨpa ero amɨpí xɨ́o imɨxɨŋɨ́pɨ nánɨ yayɨ́ mɨwipa ero wigɨ́ dɨŋɨ́ nɨmorɨ́ná majɨmajɨ́á ikárɨnɨro dɨŋɨ́ xeŋwɨ́nɨ nɨmóa núɨ́asáná dɨŋɨ́ rɨ́á xeyánɨgɨ́áyɨ́ imónɨro egɨ́awixɨnɨ.
22 Ra vaꞌa ni ndichi ni va na nuu mii na, ndi su na ndiee ka ndukiꞌvi va kuvi na.
22 “Dɨŋɨ́ émɨ́ saímɨ́ moŋwaénerɨnɨ.” nɨrɨro aiwɨ majɨmajɨ́á ikárɨnɨgɨ́áyɨ́ nimónɨro
23 Saa chi nuu ña ^ndasakaꞌnu na Ndioxi ra kuëe ndiꞌi xaꞌa, ra xaꞌa na ndasakaꞌnu na ñaꞌa ña ndiꞌi xaꞌa, ña xavaꞌa mii va na, ta kuu naꞌna yuvi, xiꞌin naꞌna kiti ri ndáchí, xiꞌin naꞌna kiti ri iyoo kumi xaꞌa, xiꞌin naꞌna kiti ri kañuꞌu tixi va.
23 Ŋwɨ́á mɨpé anɨŋɨ́ imónɨŋomɨ mumímɨnɨ́ rɨ́wɨ́ numoro mimónɨ́ ŋwɨ́á bɨ ɨ́á oxɨraneyɨnɨro ámáranɨ, iŋɨ́ranɨ, odɨpíranɨ, naŋwɨ́ onɨmiápiaranɨ, xopaikɨgɨ́ bɨ nimɨxɨro “Negɨ́ ŋwɨ́á imónɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ rɨpɨrɨnɨ.” rɨgɨ́awixɨnɨ.
24 Ra xaꞌa ña kan ke ndakoo ndaꞌa va Ndioxi na, ña ^sa na ndia ndia ka chiñu ñaꞌa ña kuni mii va na, ta kuu ña ^xa na chiñu kaꞌan nuu xiꞌin taꞌan na.
24 Gorɨxo ámá e majɨmajɨ́á nikárɨnɨro yarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ́ná wigɨ́ ɨ́eapá winarɨŋɨ́pimɨ dánɨ sɨpí imónɨŋɨ́pimɨ xe oikɨrɨpeánɨ́poyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Sɨŋwɨ́ e wɨnɨ́agɨ wiwanɨŋɨ́yɨ́ piaxɨ́ eámɨxɨnɨgɨ́awixɨnɨ.
25 Saa chi ndakoo va na ña ndaa, ra ndakundikun na tuꞌun chiꞌña va, ra nuu ña ^ndasakaꞌnu na Ndioxi ra tiaku, ra ñaꞌa ña xavaꞌa va ra ndasa na ndioxi, ra xaꞌa na ndasakaꞌnu na ña, ra ndixïin vi na ndasakaꞌnu na mii Ndioxi ra xavaꞌa takundiꞌi ñaꞌa ña iyoo nuu ña yuuvi yoꞌo. Ra ra kan kuu ndixa mii Ndioxi ra Yii, ra xiniñuꞌu ndukaꞌnu iin takundiꞌi kii. Ra saa ke koo va.
25 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ Gorɨxo e eŋɨ́rɨnɨ. Ámá ayɨ́ nepa imónɨŋɨ́ Gorɨxo nánɨpɨ rɨ́wɨ́ umoro yapɨ́ imónɨŋɨ́pɨ ɨ́á xɨrɨro nemáná amɨpí nɨ́nɨ imɨxɨŋomɨ —O anɨŋɨ́ minɨ́ yayɨ́ umepaxorɨnɨ. “Ámá nɨ́nɨ e éɨ́rɨxɨnɨ.” nimónarɨŋorɨnɨ. Omɨ yayɨ́ numero ɨ́á mɨxɨrɨ́ xɨ́o imɨxɨŋɨ́pimɨnɨ ɨ́á xɨrɨro wéyo umero yarɨŋagɨ́a nánɨ Gorɨxo e eŋɨ́rɨnɨ.
26 Ra xaꞌa ña ^xa na chiñu kiꞌvi kan ke ndakoo ndaꞌa va Ndioxi na, ña na ^sa ka na chiñu kaꞌan nuu xiꞌin taꞌan va na, ta kuu na siꞌi, ra küni ka na tiaa, chi ná siꞌi taꞌan va ná xaꞌa ná ndakutoo ná.
26 Ayɨnánɨ Gorɨxo wigɨ́ ɨ́eapá winarɨŋɨ́pimɨ dánɨ piaxɨ́ weánɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ xe oikɨrɨpeánɨ́poyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨ́agɨ apɨxíwa oxɨ́ nɨmeánɨrɨ́ná xɨrɨnɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ imónɨŋɨ́pɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨro apɨxɨ́ wí tɨ́nɨ nɨpɨkwɨnɨ mimónɨŋɨ́pɨ niga ugɨ́awixɨnɨ.
27 Ra mii saa ke ndasa tu tiaa va, saa chi küni ka ndia ná siꞌi, chi tiaa taꞌan mii va ndia ndakutoo ndia. Ra xaꞌa ndia ^xa ndia chiñu kaꞌan nuu xiꞌin taꞌan mii va ndia. Ra xaꞌa chiñu kiꞌvi ña ^xa mii va yuvi ke ^taxi Ndioxi tundoꞌo ndaꞌa na, saa chi saa ke xiniñuꞌu koo va na.
27 Oxowa enɨ apɨxɨ́ nɨmearo xɨrɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ imónɨŋɨ́pɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨro “Oxɨ́ wɨ́a tɨ́nɨ ɨ́wɨ́ oinaneyɨ.” nɨyaiwiro aga sɨ́mɨ́ nɨxeadɨ́pénɨróná oxɨ́ wɨ́a wɨ́a tɨ́nɨ ɨ́wɨ́ ninɨro piaxɨ́ weánɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ inɨgɨ́awixɨnɨ. Ayɨnánɨ “Wigɨ́ néra ugɨ́ápɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ pɨrɨ́ Gorɨxo umamoŋɨ́pɨ rɨxa wímeaŋɨ́rɨnɨ.” rarɨŋɨnɨ.
28 Ra xaꞌa ña ndixïin na satoꞌo na Ndioxi ra kaꞌnu va ke ndakoo ndaꞌa ra na, ña na ^sa na chiñu yakua ña kuni mii na, chiñu ñaꞌa ña xiniñüꞌu sa na.
28 Ámá “Gorɨxo apɨ imónɨŋorɨ́anɨ?” nɨwiaiwiro sɨ́mɨ́ e mɨtɨnɨpa yarɨŋagɨ́a nánɨ o wigɨ́ “Sɨpí e e oyaneyɨ.” yaiwiarɨgɨ́ápɨ nánɨ xe mɨŋɨ́ niga úɨ́rɨxɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Sɨŋwɨ́ e wɨnɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ ayɨ́ amɨpí nɨpɨkwɨnɨ mimónɨŋɨ́ ámá mepaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ néra nuro re yarɨgɨ́árɨnɨ.
29 Ra iin chitu ndaa nima na xiꞌin takundiꞌi ña väꞌa, ta kuu ña kiꞌvi tiaa xiꞌin inka ná siꞌi ná küu yasiꞌi ndia, a ná siꞌi ná kiꞌvi xiꞌin inka tiaa ra küu yii na, xiꞌin ña ndákáni ini na sa na chiñu kiꞌvi, xiꞌin ña kutoo na koo kuaꞌa ni ndia ndia ka ñaꞌa nuu na, xiꞌin ña ^xa na chiñu kiꞌvi xiꞌin inka yuvi, xiꞌin ña ndukuini ini na xiꞌin taꞌan na, xiꞌin ña xaꞌni na ndii, xiꞌin ña kutoo ni na kanitaꞌan na xiꞌin taꞌan na, xiꞌin ña ^sandaꞌvi taꞌan na, xiꞌin ña ndasama na tuꞌun vaꞌa, ra ndasa na ña tuꞌun kiꞌvi,
29 Nɨpɨkwɨnɨ mimónɨŋɨ́ nɨ́nɨ nánɨ mɨŋɨ́ inɨro rɨkɨkɨrɨ́ó epaxɨ́ imónɨŋɨ́ nɨ́nɨ nánɨ mɨŋɨ́ inɨro anɨmɨ́ yarɨ́á epaxɨ́ imónɨŋɨ́ nɨ́nɨ nánɨ mɨŋɨ́ inɨro “Ámá wí rɨ́á omeárɨnɨ́poyɨ.” yaiwiarɨgɨ́ápɨ nánɨ mɨŋɨ́ inɨro yarɨgɨ́árɨnɨ. Apɨnɨ yarɨgɨ́ámanɨ. Rɨpɨ enɨ ayá wí yarɨgɨ́árɨnɨ. Sɨŋwɨ́ ɨ́wɨ́ wɨnɨro “Amɨpí apɨ nionɨ meapaxɨ́pɨrɨnɨ.” bɨ onɨmiápɨ mɨyaiwí ayá wí yaiwiro nɨwiápɨ́nɨmearo ámá pɨkiro sɨ́mɨ́ráxwɨró ero yapɨ́ wíwapɨyiro ámá wí nánɨ nurɨrɨ́ná sɨpí owímeanɨrɨ urɨro únúnɨŋɨ́ wikárɨro mɨmayɨ́ó wiro
30 xiꞌin ña xavaꞌa ini na xaꞌa taꞌan na, xiꞌin ña kaꞌan kiꞌvi na xaꞌa taꞌan na, xiꞌin ña kundasi na Ndioxi, xiꞌin ña kundasi na taꞌan na, xiꞌin ña kutiaa na nuu taꞌan na, xiꞌin ña chinduꞌu vaꞌa ni na tuꞌun xaꞌa mii na, xiꞌin ña sandaku na kuaꞌa ni chiñu kiꞌvi, xiꞌin ña xïin na kandixa na vasiꞌi na,
30 xwɨyɨ́ápai uŋwɨrárɨro Gorɨxo nánɨ sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ ero ámáyo xɨxewiámɨ́ rɨnɨro mɨxɨ́ kɨ́nɨro mɨxɨ́ meakɨ́nɨro sɨpí imónɨŋɨ́ ámá sɨnɨ nɨjɨ́á mimónɨgɨ́ápɨ éwapɨ́nɨro xɨnáíxaneyo maŋɨ́ wiaíkiro yarɨgɨ́árɨnɨ.
31 xiꞌin ña kïꞌin xini na, xiꞌin ña saxïnu na nuu tuꞌun ña kaꞌan na, xiꞌin ña küꞌvi ini na kuni taꞌan na, xiꞌin ña xïin na koo kaꞌnu ini na xiꞌin taꞌan na, xiꞌin ña köo ña ndaꞌvi ini nuu na.
31 Rɨpɨ enɨ yarɨgɨ́árɨnɨ. Majɨ́á ikárɨnɨro dɨŋɨ́ uŋwɨrárɨpaxɨ́ mimónɨpa ero wíyo dɨŋɨ́ sɨpí mɨwipa ero wá mɨwianɨpa ero yarɨgɨ́árɨnɨ.
32 Ra vaꞌa ni xa kundaa va ini na ña sayukun Ndioxi kuachi xiꞌin na, ra sandiꞌi ra xaꞌa na, ndi su ndakundiee va na ña ^xa na chiñu kiꞌvi, ra sañaꞌa tu na inka yuvi va ña sa na chiñu kiꞌvi kan.
32 E yarɨgɨ́áyɨ́ Gorɨxo re rárɨŋɨ́pɨ nánɨ nɨjɨ́á nimónɨro aiwɨ, “Ámá sɨpí apɨ yarɨgɨ́áyɨ́ wí sɨŋɨ́ upaxɨ́manɨ. Pepaxɨ́rɨnɨ.” rárɨŋɨ́pɨ nánɨ nɨjɨ́á nimónɨro aiwɨ sɨpí apɨ imónɨŋɨ́pimɨ nɨxɨ́da nuro apɨnɨ mé sɨpí seáyɨ e imónɨŋɨ́ rɨpɨ enɨ nero ɨ́wɨ́ apɨ néra warɨgɨ́áyo weyɨ́ ayá wí meararɨgɨ́árɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?