Romanos 1

MXV vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ndioxi na koo xiꞌin ndoꞌo na taꞌan yo, na ndee ñuu Roma. Yuꞌu kuvi ra Pablo, ra xachiñu nuu Tata yo Jesucristo, ra ndikaxin Ndioxi yuꞌu ña kaka yu chiñu nuu ra, ra kaꞌan ndoso tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo.
1 Eu, Paulo, escravo de Cristo Jesus, chamado para ser apóstolo e enviado para anunciar as boas-novas de Deus, escrevo esta carta.
2 Ra xa ta yachi vi ke kindoo Ndioxi xiꞌin ndia ndikaꞌan ndoso tuꞌun yuꞌu ra, ña tiaa ndia tutu yii, ña ndakani xaꞌa tuꞌun vaꞌa ña sakaku na yuuvi yoꞌo.
2 Deus prometeu as boas-novas muito tempo atrás nas Escrituras Sagradas, por meio de seus profetas.
3 Ra xaꞌa tata yo Jesucristo ra kuu seꞌe Ndioxi va ke ndakani tuꞌun vaꞌa kan. Ra ña kaku Tata yo Jesucristo nuu ñuꞌu ña yuuvi yoꞌo, ra ndiseꞌe ra rey David va kuvi ra.
3 Elas se referem a seu Filho, que, como homem, nasceu da linhagem do rei Davi,
4 Ra Tachi Yii Ndioxi ke ndañaꞌa ra, ña kuu ra seꞌe Ndioxi, ra kuu mii ra ndiee ña kaꞌnu, saa chi ndatiaku va ra nuu ña ndii.
4 e, quando o poder do Espírito Santo o ressuscitou dos mortos, foi demonstrado que ele era o Filho de Deus. Ele é Jesus Cristo, nosso Senhor.
5 Ra nuu Jesucristo va ke ndiniꞌi táꞌvi̱ yu ña sachiñu yu nuu ra, ra kaꞌan ndoso yu nuu takundiꞌi na yuuvi yoꞌo xaꞌa ra, ña vaꞌa na ndakundikun na ra, ra kandixa na ra, ña vaꞌa na sa toꞌo na ra.
5 Por meio dele recebemos a graça e a autoridade, como apóstolos, de chamar os gentios em toda parte a crer nele e lhe obedecer, em honra de seu nome.
6 Ra ta ^xa Ndioxi ña kana ra na küu judío kan ke xa tu ra xiꞌin ndoꞌo va, ña kana ra ndoꞌo, ña kundikun ndo Jesucristo vichin.
6 E vocês estão entre esses gentios chamados para pertencer a Jesus Cristo.
7 Ra nuu takundiꞌi ndoꞌo na taꞌan yo na ndee ñuu Roma, na kuꞌvi ni ini Ndioxi xíní ra, na kana ra ^kuu na yii, ke tiꞌvi yu tutu yoꞌo kuxaa ña. Ra ña vaꞌa ña taxi Ndioxi xiꞌin Jesucristo ke na koo xiꞌin ndo, ra vaꞌa ni na koo ndo.
7 Escrevo a todos vocês que estão em Roma, amados por Deus e chamados para ser seu povo santo. Que Deus, nosso Pai, e o Senhor Jesus Cristo lhes deem graça e paz.
8 Ra ña nuu vaꞌa, ra xiꞌin kivi Jesucristo ke ^ndataxi ni yu tixaꞌvi ndaꞌa Ndioxi xaꞌa takundiꞌi ndo, saa chi iinii kuvi va kaꞌan na xaꞌa ndo ña kandixa ni ndo Jesucristo.
8 Antes de tudo, quero dizer que, por meio de Jesus Cristo, agradeço a meu Deus por todos vocês, pois sua fé nele é comentada em todo o mundo.
9 Ra Tata yu Ndioxi, ra xachiñu yu nuu xiꞌin ndinuni nima yu, ña kaꞌan ndoso yu tuꞌun vaꞌa xaꞌa seꞌe ra, kuvi ra kundaa ini ña ^ndakaꞌan yu xaꞌa ndo iin takundiꞌi va kii, ra kaꞌan ni yu xiꞌin ra xaꞌa ndo.
9 O Deus a quem sirvo em meu espírito, anunciando as boas-novas a respeito de seu Filho, sabe como nunca deixo de me lembrar de vocês
10 Ra ña xaku ndaꞌvi yu nuu Ndioxi xaꞌa ke, na sa ra ña mani taxi ra ndiayu ndaꞌa yu, ña vaꞌa xaa yu kutoꞌni yu ndoꞌo, ndia iin kii va.
10 em minhas orações, sempre pedindo, se for da vontade de Deus, uma oportunidade de ir vê-los.
11 Ra ña ^kuni yu kuni yu ndoꞌo, ra xiꞌin va ndo ke kuni yu ndatuꞌun yu xaꞌa sava ña xinituni ña taxi Ndioxi, ña vaꞌa chindiee taꞌan ña xiꞌin ndo, ña kundikun ndinuni vaꞌa ka ndo ra.
11 Desejo muito visitá-los, a fim de compartilhar com vocês alguma dádiva espiritual que os ajude a se fortalecerem.
12 Ra ña kaꞌan yu ña yoꞌo xiꞌin ndo, ra ña vaꞌa na chikaa ka yo ndiee xiꞌin taꞌan yo, xaꞌa ña ^kandixa va yo kuvi ña.
12 Quando nos encontrarmos, quero encorajá-los na fé, e também quero ser encorajado por sua fé.
13 Ra na kundaa ini ndo na taꞌan yo, saa chi xa kuaꞌa ni va ichi ^kuni yu xaa yu kutoꞌni yu ndoꞌo, ndi su täan xaa yu. Ra na kundaa ini ndo, chi xa saa xaa va yu ña kuni yu chiñu vaꞌa ña ^xa ndo, ra taꞌan chiñu vaꞌa xaan kuvi tu ña xa na ñani yo na küu judío, na iyoo ta kuꞌva iyoo ndoꞌo, na ndakundikun Jesús, na ndee iinii kuvi ña yuuvi va.
13 Quero que saibam, irmãos, que muitas vezes planejei visitá-los, mas até agora fui impedido. Meu desejo é trabalhar entre vocês e ver frutos espirituais como tenho visto entre outros gentios,
14 Ra na kundaa ini ndo, chi nii na ndaꞌvi kuvi na, ra nii na kuika kuvi va tu na, ra nii na ndichi kuvi na, ra nii na kuëe ndichi kuvi va tu na, ndi su yuꞌu kuvi ra xiniñuꞌu ndatuꞌun xiꞌin takundiꞌi va na.
14 pois sinto grande obrigação tanto para com os gregos como os bárbaros, tanto para com os instruídos como os não instruídos.
15 Xaꞌa ña kan ke kuni ni yu xaa yu, ña ndakani ka yu tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo nuu ndoꞌo, na ndee ñuu Roma.
15 Por isso, aguardo com expectativa para visitá-los, a fim de anunciar as boas-novas também a vocês, em Roma.
16 Yuꞌu, ra kukäꞌan nuu yu ña kaꞌan ndoso yu tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo, saa chi ndiee Ndioxi ña ^sakaku takundiꞌi yuvi na ^kandixa Jesucristo va kuvi ña. Ra tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo yoꞌo, ra nuu na judío ke xiꞌna ni ka xa̱a ña, ndi su xa saa xiniñuꞌu kuꞌun tu ña nuu na küu judío va.
16 Pois não me envergonho das boas-novas a respeito de Cristo, que são o poder de Deus em ação para salvar todos os que creem, primeiro os judeus, e também os gentios.
17 Ra tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo ke ^sañaꞌa yoo, ndia kuꞌva ke ^ndakiꞌin Ndioxi yuvi, ra ndasa ra na yuvi vaꞌa, ta kuꞌva iyoo yuvi na köo kuachi. Ta kuꞌva kachi mii tuꞌun Ndioxi ña kachi suꞌva: “Yuvi na ndakiꞌin mani Ndioxi, ra ndasa ra na yuvi vaꞌa, ra xaꞌa ña ndiaa ini va na ra ke kutiaku na”, kachi ña.
17 As boas-novas revelam como Deus nos declara justos diante dele, o que, do começo ao fim, é algo que se dá pela fé. Como dizem as Escrituras: “O justo viverá pela fé”.
18 Ra ndia ndivi nuu nduꞌu vi Ndioxi ke ^ndañaꞌa ra mii ra nuu yo, ña sáa̱̱ ra xini ra takundiꞌi yuvi ñaꞌá, xiꞌin yuvi na xïin sa chiñu ndaku; ra chiñu ñaꞌa, ña ^xa va na ke täxi kundaa ini na ña ndaa.
18 Assim, Deus mostra do céu sua ira contra todos que são pecadores e perversos, que por sua maldade impedem que a verdade seja conhecida.
19 Ra xa kundaa vaꞌa va ini na ña ndaa xaꞌa Ndioxi, saa chi xiꞌin chiñu ña ^xa va ra kuvi ña, ndañaꞌa ra ña nuu na.
19 Sabem a verdade a respeito de Deus, pois ele a tornou evidente.
20 Ra vaꞌa ni küvi va kuni na Ndioxi, ndi su ña kuu mii ra, xiꞌin ndiee ra ña kuëe ndiꞌi xaꞌa ña kuu mii ra, ra ndia te kii xaꞌa vi kuvi ña xaꞌa ra ndañaꞌa tuvi ra ña, ra xaꞌa ña kan va ke vaꞌa kundaa ini na ña iyoo Ndioxi; ña kan ke küvi kaꞌan yuvi ña köo kuachi na.
20 Por meio de tudo que ele fez desde a criação do mundo, podem perceber claramente seus atributos invisíveis: seu poder eterno e sua natureza divina. Portanto, não têm desculpa alguma.
21 Ra ña ndixa ke xini vaꞌa va na ña iyoo Ndioxi, ndi su xïin na ña satoꞌo na ra, ra nii xïin tu na ña taxi na tixaꞌvi ndaꞌa va ra. Chi ña ^xa na ke, xaꞌa na ndakundiꞌi ini na xaꞌa inka ñaꞌa ña köo yaꞌvi ndiaa va, ra xaꞌa chiñu kiꞌvi ña ^xa na ke, ndiꞌi tu xaꞌa ña xini tuni va na.
21 Sim, eles conheciam algo sobre Deus, mas não o adoraram nem lhe agradeceram. Em vez disso, começaram a inventar ideias tolas e, com isso, sua mente ficou obscurecida e confusa.
22 Ra vaꞌa ni ndichi ni va na nuu mii na, ndi su na ndiee ka ndukiꞌvi va kuvi na.
22 Dizendo-se sábios, tornaram-se tolos.
23 Saa chi nuu ña ^ndasakaꞌnu na Ndioxi ra kuëe ndiꞌi xaꞌa, ra xaꞌa na ndasakaꞌnu na ñaꞌa ña ndiꞌi xaꞌa, ña xavaꞌa mii va na, ta kuu naꞌna yuvi, xiꞌin naꞌna kiti ri ndáchí, xiꞌin naꞌna kiti ri iyoo kumi xaꞌa, xiꞌin naꞌna kiti ri kañuꞌu tixi va.
23 Trocaram a grandeza do Deus imortal por imagens de seres humanos mortais, bem como de aves, animais e répteis.
24 Ra xaꞌa ña kan ke ndakoo ndaꞌa va Ndioxi na, ña ^sa na ndia ndia ka chiñu ñaꞌa ña kuni mii va na, ta kuu ña ^xa na chiñu kaꞌan nuu xiꞌin taꞌan na.
24 Por isso, Deus os entregou aos desejos pecaminosos de seu coração. Como resultado, praticaram entre si coisas desprezíveis e degradantes com o próprio corpo.
25 Saa chi ndakoo va na ña ndaa, ra ndakundikun na tuꞌun chiꞌña va, ra nuu ña ^ndasakaꞌnu na Ndioxi ra tiaku, ra ñaꞌa ña xavaꞌa va ra ndasa na ndioxi, ra xaꞌa na ndasakaꞌnu na ña, ra ndixïin vi na ndasakaꞌnu na mii Ndioxi ra xavaꞌa takundiꞌi ñaꞌa ña iyoo nuu ña yuuvi yoꞌo. Ra ra kan kuu ndixa mii Ndioxi ra Yii, ra xiniñuꞌu ndukaꞌnu iin takundiꞌi kii. Ra saa ke koo va.
25 Trocaram a verdade sobre Deus pela mentira. Desse modo, adoraram e serviram coisas que Deus criou, em lugar do Criador, que é digno de louvor eterno! Amém.
26 Ra xaꞌa ña ^xa na chiñu kiꞌvi kan ke ndakoo ndaꞌa va Ndioxi na, ña na ^sa ka na chiñu kaꞌan nuu xiꞌin taꞌan va na, ta kuu na siꞌi, ra küni ka na tiaa, chi ná siꞌi taꞌan va ná xaꞌa ná ndakutoo ná.
26 Por isso, Deus os entregou a desejos vergonhosos. Até as mulheres trocaram sua forma natural de ter relações sexuais por práticas não naturais.
27 Ra mii saa ke ndasa tu tiaa va, saa chi küni ka ndia ná siꞌi, chi tiaa taꞌan mii va ndia ndakutoo ndia. Ra xaꞌa ndia ^xa ndia chiñu kaꞌan nuu xiꞌin taꞌan mii va ndia. Ra xaꞌa chiñu kiꞌvi ña ^xa mii va yuvi ke ^taxi Ndioxi tundoꞌo ndaꞌa na, saa chi saa ke xiniñuꞌu koo va na.
27 E os homens, em vez de ter relações sexuais normais com mulheres, arderam de desejo uns pelos outros. Homens praticaram atos indecentes com outros homens e, em decorrência desse pecado, sofreram em si mesmos o castigo que mereciam.
28 Ra xaꞌa ña ndixïin na satoꞌo na Ndioxi ra kaꞌnu va ke ndakoo ndaꞌa ra na, ña na ^sa na chiñu yakua ña kuni mii na, chiñu ñaꞌa ña xiniñüꞌu sa na.
28 Uma vez que consideraram que conhecer a Deus era algo inútil, o próprio Deus os entregou a um inútil modo de pensar, deixando que fizessem coisas que jamais deveriam ser feitas.
29 Ra iin chitu ndaa nima na xiꞌin takundiꞌi ña väꞌa, ta kuu ña kiꞌvi tiaa xiꞌin inka ná siꞌi ná küu yasiꞌi ndia, a ná siꞌi ná kiꞌvi xiꞌin inka tiaa ra küu yii na, xiꞌin ña ndákáni ini na sa na chiñu kiꞌvi, xiꞌin ña kutoo na koo kuaꞌa ni ndia ndia ka ñaꞌa nuu na, xiꞌin ña ^xa na chiñu kiꞌvi xiꞌin inka yuvi, xiꞌin ña ndukuini ini na xiꞌin taꞌan na, xiꞌin ña xaꞌni na ndii, xiꞌin ña kutoo ni na kanitaꞌan na xiꞌin taꞌan na, xiꞌin ña ^sandaꞌvi taꞌan na, xiꞌin ña ndasama na tuꞌun vaꞌa, ra ndasa na ña tuꞌun kiꞌvi,
29 A vida deles se encheu de toda espécie de perversidade, pecado, ganância, ódio, inveja, homicídio, discórdia, engano, malícia e fofocas.
30 xiꞌin ña xavaꞌa ini na xaꞌa taꞌan na, xiꞌin ña kaꞌan kiꞌvi na xaꞌa taꞌan na, xiꞌin ña kundasi na Ndioxi, xiꞌin ña kundasi na taꞌan na, xiꞌin ña kutiaa na nuu taꞌan na, xiꞌin ña chinduꞌu vaꞌa ni na tuꞌun xaꞌa mii na, xiꞌin ña sandaku na kuaꞌa ni chiñu kiꞌvi, xiꞌin ña xïin na kandixa na vasiꞌi na,
30 Espalham calúnias, odeiam a Deus, são insolentes, orgulhosos e arrogantes. Inventam novas maneiras de pecar e desobedecem a seus pais.
31 xiꞌin ña kïꞌin xini na, xiꞌin ña saxïnu na nuu tuꞌun ña kaꞌan na, xiꞌin ña küꞌvi ini na kuni taꞌan na, xiꞌin ña xïin na koo kaꞌnu ini na xiꞌin taꞌan na, xiꞌin ña köo ña ndaꞌvi ini nuu na.
31 Não têm entendimento, quebram suas promessas, não mostram afeição nem misericórdia.
32 Ra vaꞌa ni xa kundaa va ini na ña sayukun Ndioxi kuachi xiꞌin na, ra sandiꞌi ra xaꞌa na, ndi su ndakundiee va na ña ^xa na chiñu kiꞌvi, ra sañaꞌa tu na inka yuvi va ña sa na chiñu kiꞌvi kan.
32 Sabem que, de acordo com a justiça de Deus, quem pratica essas coisas merece morrer, mas ainda assim continuam a praticá-las. E, o que é pior, incentivam outros a também fazê-lo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra