Mateus 6
MXV vs XGS
1 ’Ra te kuni ndo sa ndo iin ña vaꞌa xiꞌin na ndaꞌvi, ra na küni ndia nii yuvi ña sa ndo ña xiꞌin na, chi tu na kuni na, ña saniꞌi ndo ñaꞌa na ndaꞌvi, saa ra xaꞌa na satoꞌo na ndoꞌo xaꞌa chiñu ña xa va ndo; ra tu ña kuni ndo satoꞌo na ndoꞌo va ke xa ndo ña, saa ra köo ña vaꞌa saniꞌi vi Tata yo Ndioxi ra iyoo ndivi ndoꞌo.
1 “Seyɨ́né ‘Naŋɨ́ owiimɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ́ná ámá sɨŋwɨ́ nɨseanɨro weyɨ́ seamepɨ́rɨ nánɨ wigɨ́ sɨŋwɨ́ anɨgɨ́e dánɨ mɨwipanɨ. Seyɨ́né e nerónáyɨ́, séno, aŋɨ́namɨ ŋweaŋo rɨ́wéná ayá tɨ́ŋɨ́ wí seaiapɨnɨ́ámanɨ.
2 Ña kan ke te taxi ndo ñaꞌa ndaꞌa na ndaꞌvi, ra na käꞌan ndoso ndo xaꞌa ña xiꞌin takundiꞌi yuvi ña na kundaa ini na, chi saa ke ^xa inka yuvi na chiꞌña tuꞌun va, chi na kan ra iin kunani na xika na ña ndatuꞌun na xiꞌin takundiꞌi na veꞌe ñuꞌu, ra xika tu na iin takundiꞌi yaꞌya va ña ndatuꞌun na xiꞌin yuvi, ña kuni na ña vaꞌa ni na kaꞌan yuvi xaꞌa na; ra ña ndixa ke kaꞌan yu xiꞌin ndo, chi na xa saa, ra xa ña kan ke niniꞌi va na, chi köo ka ñaꞌa taxi vi Ndioxi ndaꞌa na.
2 Ayɨnánɨ ‘Uyípeayɨ́yo arɨrá nɨwirɨ rɨpɨ mɨnɨ owimɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ́náyɨ́, ámá sɨpí erɨ naŋɨ́ erɨ yarɨgɨ́áyɨ́ ámá sɨŋwɨ́ nɨnanɨro weyɨ́ onɨmépoyɨnɨrɨ wigɨ́ ámá womɨ ‘Pékákɨ́ nɨra xámɨ nɨmeaɨ.’ nurɨrɨ óɨ́ eranɨ, rotú aŋɨ́yoranɨ, yarɨgɨ́ápa mepa éɨ́rɨxɨnɨ. Nionɨ nepa seararɨŋɨnɨ. Ámá weyɨ́ numerɨ́náyɨ́ ayɨ́ wigɨ́ wimónarɨŋɨ́pɨ rɨxa meaarɨŋagɨ́a nánɨ rɨ́wéná Gorɨxo ayá tɨ́ŋɨ́ bɨ wimɨnɨrɨ eŋɨ́pɨ meapɨ́rɨ́ámanɨ.
3 Ña kan ke te chindiee taꞌan ndoꞌo xiꞌin na ndaꞌvi na kumani ñaꞌa nuu, ra ndatüꞌun ndo xiꞌin ndia nii yuvi, ra na kundäa ini ndaꞌa ichin ndo xaꞌa chiñu ña xa ndaꞌa kuaꞌa ndo.
3 — ausente —
4 Ra ña vaꞌa ña xa ndo xiꞌin na ndaꞌvi na kumani nuu, ra ña seꞌe va na kuu ña, ra saa ke niꞌi ndo ña vaꞌa nuu Tata yo Ndioxi ra iyoo ndiví ra ^kundaa ini xaꞌa takundiꞌi chiñu ña iyoo seꞌe ―kachi Jesús xiꞌin na.
4 — ausente —
5 Ra saa ndikaꞌan ka ra kachi ra saa xiꞌin na:
5 “Seyɨ́né rɨpɨ enɨ Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwirɨ́ná ámá sɨpí rɨrɨ naŋɨ́ rɨrɨ yarɨgɨ́áyɨ́ ámá sɨŋwɨ́ nɨnanɨro weyɨ́ onɨmépoyɨnɨrɨ ge ge ámá obaxɨ́ tɨ́ŋɨ́ e rotú aŋɨ́yoranɨ, óɨ́ osɨsagwɨ́yoranɨ, éɨ́ nɨroro Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ wiarɨgɨ́ápa mepa éɨ́rɨxɨnɨ. Nionɨ nepa seararɨŋɨnɨ. E yarɨ́ná ámá sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨro weyɨ́ numerɨ́náyɨ́ ayɨ́ wigɨ́ wimónarɨŋɨ́pɨ rɨxa meaarɨŋagɨ́a nánɨ rɨ́wéná Gorɨxo ayá tɨ́ŋɨ́ bɨ wimɨnɨrɨ eŋɨ́pɨ meapɨ́rɨ́ámanɨ.
6 Ndi su ndoꞌo, ra te kaꞌan ndo xiꞌin Ndioxi ra suꞌva va ke na sa ndo: chi ini veꞌe va ndo ke na ndee ndo; ra ndakasi ndo yeꞌe ndo, ra ikan va na kaꞌan seꞌe ndo xiꞌin Tata ndo Ndioxi, ra saa ke niꞌi ndo ña vaꞌa nuu ra, chi ra kan, ra kundaa va ini ra xaꞌa ña kaꞌan seꞌe ndo xiꞌin ra, ra taxi va ra ña vaꞌa ndaꞌa ndo.
6 Seyɨ́né Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwirɨ́ná re éɨ́rɨxɨnɨ. Dɨxɨ́ aŋɨ́yo ínɨmɨ nɨpáwirɨ ówaŋɨ́ nɨyárɨmáná dɨxɨ́ ápomɨ ínɨmɨ dánɨ rɨrɨmɨ́ wirɨ́ɨnɨ. Seyɨ́né ínɨmɨ dánɨ nerɨ́náyɨ́, Gorɨxo sɨŋwɨ́ nɨseanɨrɨ rɨ́wéná amɨpí ayá tɨ́ŋɨ́ xɨ́o seaiapɨnɨ́ápɨ ananɨ nɨseaiapɨnɨ́árɨnɨ.
7 ’Ra te kaꞌan ndo xiꞌin Ndioxi, ra xä ndo ta xa yuvi na xïni ichi Ndioxi, chi na kan ra te kaꞌan na xiꞌin Ndioxi, ra iin tuku, tuku nandiko na kaꞌan na indaa tuꞌun ña köo yaꞌvi ndiaa, chi xiꞌin ña kan va ke kundaꞌvi ini Ndioxi kuni ra na, ra ndakuiin ra yuꞌu na, tuvi na.
7 Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwirɨ́ná ámá Gorɨxo nánɨ majɨ́áyɨ́ omɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwirɨ́ná ayá wí nɨra nuro ‘Nene e nerɨ́náyɨ́, Gorɨxo arɨ́á neainɨŋoɨ.’ nɨyaiwiro yarɨgɨ́ápa mepa éɨ́rɨxɨnɨ.
8 Ndi su ndoꞌo, ra xä ndo ta xa na kan, chi Iva yo Ndioxi ra xa kundaa va ini ra ni ñaꞌa ke kumani nuu ndo, te kuni ka nduku ndo ña nuu vi ra.
8 Seyɨ́né amɨpí wí nánɨ dɨ́wɨ́ nikeamónɨro sɨnɨ segɨ́ séno Gorɨxomɨ yarɨŋɨ́ mɨwipa eŋáná o rɨxa xámɨ nɨjɨ́á imónɨŋagɨ nánɨ Gorɨxo nánɨ majɨ́áyɨ́ yarɨŋɨ́ ayá wí nɨwia nuróná yarɨgɨ́ápa mepa éɨ́rɨxɨnɨ.
9 Ña kan ke te kaꞌan ndoꞌo xiꞌin Ndioxi ra suꞌva va na kachi ndo xiꞌin ra:
9 Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwirɨ́ná re urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ, ‘Negɨ́ ápoxɨnɨ, aŋɨ́namɨ ŋweaŋoxɨnɨ, “Ámá nɨ́nɨ joxɨnɨ ŋwɨ́áoxɨ eŋagɨ nánɨ wéyo orɨmépoyɨ.” neaimónarɨnɨ.
10 Ra na kixi kun kaꞌndia kun chiñu nuu ña yuuvi yoꞌo.
10 “Joxɨ xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nɨneairɨ neameŋwearɨ́a nánɨ oimónɨnɨ.” neaimónarɨnɨ. Aŋɨ́namɨ amɨpí joxɨ “E oépoyɨ.” simónarɨŋɨ́pɨ nánɨ yarɨgɨ́ápa nene “Xwɨ́á rɨrímɨ enɨ axɨ́pɨ e oyaneyɨ.” neaimónarɨnɨ.
11 Ra iin ndisaa kii ke ná taxi kun ña xiniñuꞌu nuu ndi kuxi ndi; ra na kumäni ña nuu ndi.
11 Agwɨ sɨ́á rɨyi aiwá nanɨ nánɨ neaiapeɨ.
12 Ra na sakaꞌnu ini kun xaꞌa kuáchi ndi,
12 Ámá nene ɨ́wɨ́ neaíɨ́áyo yokwarɨmɨ́ wiiarɨŋwápa joxɨ enɨ nene yokwarɨmɨ́ neaiiɨ.
13 Ra täxi kun koyo ndi ndaꞌa ña väꞌa;
13 Ámá wí eŋɨ́ eánɨgɨ́árɨ́anɨrɨ iwamɨ́ó owíwapɨyípoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ mɨneanɨpanɨ. Obo mɨmɨwiaíkɨ́ neainɨgɨnɨrɨ awí neameŋweáɨrɨxɨnɨ. [Xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nɨneairɨ píránɨŋɨ́ neameŋweapaxoxɨ imónɨrɨ eŋɨ́ sɨxɨ́ eánɨpaxoxɨ imónɨrɨ ikɨ́nɨpaxoxɨ imónɨrɨ eŋoxɨ, íníná ayɨ́ joxɨnɨ eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ. “E e imónɨ́wɨnɨgɨnɨ.” neaimónarɨnɨ.] Gorɨxomɨ rɨxɨŋɨ́ nurɨrɨ́ná e urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
14 ’Ra na kundaa ini ndo, saa chi tu xakaꞌnu ini ndo xaꞌa kuachi ña xa inka yuvi xiꞌin ndo, saa ra koo kaꞌnu tu ini Tata yo Ndioxi ra iyoo ndivi xaꞌa kuachi tu ndoꞌo va.
14 Seyɨ́né ámá wí ɨ́wɨ́ seaíɨ́áyo yokwarɨmɨ́ wiíánáyɨ́, séno Gorɨxo, aŋɨ́namɨ ŋweaŋo seyɨ́néyá enɨ yokwarɨmɨ́ nɨseaiinɨŋoɨ.
15 Ndi su tu na köo kaꞌnu ini ndo xaꞌa kuachi ña xa inka yuvi xiꞌin ndo, saa ra nii Tata yo Ndioxi ra iyoo ndivi köo kaꞌnu ini tu xaꞌa kuachi ndoꞌo va ―kachi Jesús xiꞌin na.
15 E nerɨ aí ɨ́wɨ́ seaíɨ́áyo yokwarɨmɨ́ mɨwipa éánáyɨ́, segɨ́ séno enɨ seyɨ́néyá yokwarɨmɨ́ seaiinɨmenɨŋoɨ.
16 Ra saa ndikaꞌan ka ra xiꞌin na kachi ra saa:
16 “Seyɨ́né aiwá ŋwɨ́á nɨŋwɨrárɨnɨrɨ́ná ámá sɨpí ero naŋɨ́ ero yarɨgɨ́áyɨ́ sɨ́mɨ́ nɨyɨmiro yarɨgɨ́ápa mepa éɨ́rɨxɨnɨ. Ayɨ́ ámá sɨŋwɨ́ nɨranɨro sɨ́mɨmaŋɨ́ siyó xeŋáná ayɨ́ re yaiwipɨ́rɨ ‘O aiwá ŋwɨ́á ŋwɨrárɨnɨŋorɨ́anɨ?’ oyaiwípoyɨnɨrɨ emearɨgɨ́ápa mepa éɨ́rɨxɨnɨ. Nionɨ nepa re seararɨŋɨnɨ, ‘Ayɨ́ ámá weyɨ́ onɨmépoyɨnɨrɨ e nero wigɨ́ wimónarɨŋɨ́pɨ rɨxa ámá weyɨ́ uméagɨ́a nánɨ ayá tɨ́ŋɨ́ rɨ́wéná wimɨnɨrɨ eŋɨ́pɨ wí meapɨ́rɨ́ámanɨ.’ seararɨŋɨnɨ.
17 Ña kan ke ndoꞌo, ra te iyoo suꞌun ndo ña xïxi ndo, ra na ndakatia va ndo nuu ndo, ra vivii va na ndasa ndo xiꞌin mii ndo.
17 — ausente —
18 Ra saa ke na kundäa ini yuvi ña iyoo suꞌun ndo, ra takua Tata ndo Ndioxi ra xini ña xa seꞌe va ndo kuvi ra na kundaa ini, ra saa ke niꞌi ndo ña vaꞌa nuu Tata yo Ndioxi ―kachi Jesús xiꞌin na.
18 — ausente —
19 Ra saa ndikaꞌan ka Jesús xiꞌin na, kachi ra saa:
19 “Xwɨ́á tɨ́yo amɨpí ayá rɨmɨxarɨŋɨ́pɨ wí ípɨkwɨyɨ́ xwɨrɨ́á ikɨxerɨ wí nɨgiyɨ́ kirɨ wí rɨweaxwɨ́ imónɨro nɨ́kwirɨ nɨpáwiro ɨ́wɨ́ mearo epaxɨ́ eŋagɨ nánɨ wínɨ wínɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨmoro nɨmeaayiro mɨtɨpa éɨ́rɨxɨnɨ.
20 Ña kan ke kaꞌan yu xiꞌin ndo, ña na chivaꞌa ndo ña kuika chi ndivi nuu ^kïꞌvi tikixin, ra nii küxi ña, ra nii ndïꞌi tu xaꞌa va ña, ra nii na kuiꞌna kïꞌvi ña sakuiꞌna na ña.
20 Seyɨ́né Gorɨxoyá sɨŋwɨ́yo dánɨ wé rónɨŋɨ́ nimónɨro yumɨ́í ámáyo arɨrá nɨwirɨ́náyɨ́ ayɨ́ seyɨ́né amɨpí ayá tɨ́ŋɨ́pɨ aŋɨ́namɨ awí eámeámɨ́nɨŋɨ́ yárarɨŋoɨ. E ípɨkwɨyɨ́ wí xwɨrɨ́á ikɨxerɨ nɨgiyɨ́ kirɨ rɨweaxwɨ́ imónɨro nɨ́kwiro nɨpáwiro ɨ́wɨ́ mearo epaxɨ́ mimónɨnɨ.
21 Saa chi nuu ^chivaꞌa ndo ña kuika ña kuu mii ndo, ra ikan ke koo tu nima va ndo ―kachi Jesús xiꞌin na.
21 Segɨ́ amɨpí naŋɨ́ ayá rɨmɨxarɨgɨ́ápɨ xwɨ́á tɨ́yo weŋánáyɨ́ ayɨ́ xwɨ́á tɨ́yo nánɨ dɨŋɨ́ mopɨ́rɨ́árɨnɨ. Aŋɨ́namɨ weŋánáyɨ́ ayɨ́ e nánɨ dɨŋɨ́ mopɨ́rɨ́árɨnɨ.
22 Ra saa ndikaꞌan ka ra kachi ra saa xiꞌin na:
22 “Segɨ́ sɨŋwɨ́ ayɨ́ uyɨ́wɨ́nɨŋɨ́ imónɨnɨ. Sɨŋwɨ́ tɨ́nɨ píránɨŋɨ́ nanɨro wé rónɨŋɨ́ nerónáyɨ́ dɨŋɨ́ naŋɨ́nɨ aumaúmɨ́ ninɨro segɨ́ xwioxɨ́yo wɨ́ánɨŋɨ́ seaókiarɨnɨ.
23 Ndi su tu ña kueꞌe va kuvi nduchi nuu ndo, saa ra nuu ñaa va iyoo iki kuñu ndo, ra tu ñùꞌù yeꞌe ña kuu mii ndo ra ña ñaa va kuvi ña, saa ra nuu ñaa tu iyoo iinii saa va ndo ―kachi Jesús xiꞌin na.
23 E nerɨ aí segɨ́ sɨŋwɨ́yo dánɨ ɨ́wɨ́ nánɨ nanɨrónáyɨ́ segɨ́ dɨŋɨ́ xwioxɨ́yo sɨ́ánɨŋɨ́ yimɨxárɨnarɨŋoɨ. Dɨxɨ́ xwioxɨ́yo wɨ́ánɨŋɨ́ ónɨŋɨ́pɨ sɨ́á nɨyimɨxɨrɨ́náyɨ́ ayɨ́ aga sɨ́á xaíwɨ́nɨŋɨ́ yimɨxárɨnarɨŋoɨ.
24 Ra saa ndikaꞌan ka Jesús xiꞌin na kachi ra saa:
24 “Ámá wo ámá waúyá xɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ wiipaxɨ́ menɨnɨ. E nerɨ́náyɨ́ wɨ́omɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ nuyirɨ wɨ́omɨ dɨŋɨ́ peá nɨmorɨ nerɨ wɨ́omɨ píránɨŋɨ́ ayá tɨ́nɨ nɨxɨ́dɨrɨ wɨ́omɨ peayɨ́ nɨwianɨrɨ enɨŋoɨ. Seyɨ́né nɨgwɨ́yɨ́yá omɨŋɨ́ wiiarɨŋɨ́nɨŋɨ́ nimónɨro ‘Nɨgwɨ́ wí mɨnɨmúropa oenɨ.’ nɨyaiwirɨ́náyɨ́, Gorɨxoyá omɨŋɨ́ wiiarɨŋɨ́ woxɨ́nɨŋɨ́ imónɨpaxɨ́ menɨnɨ.
25 Ra saa ndikaꞌan ka Jesús kachi ra saa xiꞌin na:
25 Nionɨ re seararɨŋɨnɨ, ‘ “Arɨge píránɨŋɨ́ ŋweanɨréwɨnɨ?” mɨrɨpa nero aiwá tɨ́nɨ iniɨgɨ́ tɨ́nɨ nɨpɨ́rɨ nánɨ ududɨ́ mepa ero iyɨ́á aikɨ́ amɨpí waráyo yínɨpɨ́rɨ nánɨ ududɨ́ mepa ero éɨ́rɨxɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Segɨ́ dɨŋɨ́ jɨ́ayɨ́ aiwá nánɨ moarɨgɨ́áyo seáyɨ e imónɨrɨ wará jɨ́ayɨ́ enɨ aikɨ́ yínarɨgɨ́áyo seáyɨ e imónɨrɨ eŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ.
26 Ra na kutoꞌni ndo ndia kuꞌva ke iyoo saa vali, ri ndachi xika ndivi, chi nii chïꞌi ri, ra nii sakëe ri, ra nii yaka nuu chivaꞌa ri ñaꞌa kuxi ri köo vi, ndi su Tata ndo Ndioxi ra iyoo ndivi va kuvi ra kiꞌin kuenda xiꞌin ri ña xixi ri. Ra saa ke sa tu ra xiꞌin ndoꞌo va, saa chi ndiaa yaꞌvi ni ka va ndoꞌo nuu saa vali kan.
26 Seyɨ́né iŋɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ mópoyɨ. Iŋɨ́ aiwá ɨwɨ́á urɨrɨ aiwá mirɨ aŋɨ́yo awí eámeámɨ́ yárɨrɨ mepa yarɨgɨ́á aiwɨ segɨ́ séno Gorɨxo, aŋɨ́namɨ ŋweaŋo nɨmerɨ aiwá mɨnɨ wiarɨŋɨ́rɨnɨ. Seyɨ́né ‘Iŋowa neamúroŋoɨ.’ rɨyaiwiarɨŋoɨ? Oweoɨ.
27 Ña kan ke na kundïꞌi ni ini ndo xaꞌa ña tiaku ndo vichin, saa chi vaꞌa ni ndiꞌi ni va ini ndo, ra tu na kachi Ndioxi kuvi ndo, saa ra kuvi va ndo, ra ndia nii hora loꞌo ka ke kuchüun vi ndo kutiaku ndo.
27 Seyɨ́né woxɨ, ‘Sepiá ámɨ bɨ oimónɨmɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ ududɨ́ éoxɨ sepiá ámɨ bɨ imónarɨŋɨ́ranɨ? Oweoɨ.
28 ¿Ra nichuun ke ndiꞌi ni tu ini ndo xaꞌa ña kundixi ndo? Kutoꞌni ndo ndia kuꞌva ke iyoo ita vali ña iyoo iku, saa chi ña kan ra nii xachïñu ña, ra nii xaväꞌa ña tikoto ña kundixa ña, ndi su nduvi ni va ña.
28 Seyɨ́né apɨ aí wí mepaxɨ́ imónɨŋagɨ́a nánɨ aikɨ́ nánɨ pí nánɨ ududɨ́ yarɨŋoɨ? Ará adowayɨ́ amɨ́yo eŋɨ́náɨna nánɨ dɨŋɨ́ mópoyɨ. Anɨŋɨ́ minɨ́ iyɨ́á óɨ́ earɨ aikɨ́ yirɨ yarɨŋɨ́ranɨ? Oweoɨ.
29 Ra ña ndixa ke kaꞌan yu xiꞌin ndo, saa chi ndia nii ra rey Salomón ra vaꞌa ni kuika ni va ndixiyo ra, ndi su ndikuchüun vi ra ña sa̱ví ni koo tikoto ra ta kuꞌva iyoo ita vali kan.
29 E nerɨ aí nionɨ re seararɨŋɨnɨ, ‘Eŋíná negɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Soromono nikɨ́nɨrɨ okiyɨ́á ninɨ́ɨsáná adowayɨ́ apɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ mimónɨŋɨnigɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ.
30 Ra tu nduvi ni sakundixi Ndioxi ita vali ña iyoo iku, ra vichin iyoo ña, ra tiaan xa ndachi va ña, saa ra ndakaya na ña ra xaꞌmi va na ña, ra kachi ka vi tu ndoꞌo, ¿a täxi ra ñaꞌa ña kumani nuu ndo ndaꞌa ndo tuvi ndo? ¿Nichuun ndiee ni ini ndo ña xïin ndo kandixa ndo Ndioxi?
30 Gorɨxo adowayɨ́ tɨ́nɨ aráyo —Ará agwɨ eŋɨ́yo ananɨ nɨyoaro sɨ́á wɨyimɨ rɨ́á ikeaárɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ. Wiepɨsarɨŋɨ́yɨ́ “Gorɨxo ará nánɨ ayá sɨ́wɨ́ muroarɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ Jisaso e nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Oxɨ́ apɨxɨ́yɨ́né, Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ onɨmiápɨ ɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́né Gorɨxo adowayɨ́ tɨ́nɨ aráyo okiyɨ́ánɨŋɨ́ yarɨŋagɨ nánɨ soyɨ́né enɨ aŋɨpaxɨ́ aikɨ́ e seayírɨnɨ́árɨnɨ.
31 Ña kan ke na ndïꞌi ni ka ini ndo ña kachi ndo saa: “¿Ni ke kuxi yo vichin, ra ni ndutia kuvi ra koꞌo yo, ra ndia mii kee tu tikoto ña kundixi yo?”, na kachi ndo.
31 Aiwá tɨ́nɨ iniɨgɨ́ tɨ́nɨ pí nanɨréwɨnɨrɨ ududɨ́ mepanɨ. Aikɨ́ enɨ pí yínanɨréwɨnɨrɨ ududɨ́ mepanɨ.
32 Saa chi xaꞌa takundiꞌi ñaꞌa yoꞌo kuvi ña ndiꞌi ni ini yuvi na xïni ichi Ndioxi va. Ndi su ndoꞌo, ra na kundïꞌi ni ka ini ndo xaꞌa ña yoꞌo, saa chi Tata ndo Ndioxi ra xa xini mii va ra kan ni ñaꞌa ke xamani nuu ndo.
32 Émáyɨ́, ámá Gorɨxo nánɨ majɨ́áyɨ́ apɨ nɨpɨnɨ nánɨ anɨŋɨ́ minɨ́ nero meaanɨro yarɨgɨ́árɨnɨ. E nerɨ aí segɨ́ séno, aŋɨ́namɨ ŋweaŋo seyɨ́né apɨ nɨpɨnɨ nánɨ seainarɨ́ná o rɨxa nɨjɨ́á imónɨŋagɨ nánɨ seyɨ́né axɨ́pɨ e mepa éɨ́rɨxɨnɨ.
33 Ña kan ke, ndoꞌo, ra xiꞌna ka va chiñu ña xaꞌndia Ndioxi ke ná ndanduku ndo, ra sa ndo ña, ra saa ke taxi ra takundiꞌi ñaꞌa ña xíniñuꞌu nuu ndo ndaꞌa ndo.
33 Amɨpí apɨ meámɨnɨrɨ nánɨ mepa erɨ ‘Wé rónɨŋɨ́ Gorɨxo yarɨŋɨ́pɨ nionɨ oimónɨmɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ erɨ Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nɨneairɨ neameŋweanɨ́e páwirɨ nánɨ amɨpí xɨ́o wimónarɨŋɨ́pɨ erɨ nerɨ́náyɨ́, Gorɨxo ananɨ apɨ nɨpɨnɨ nɨsiinɨ́árɨnɨ.
34 Ra na kundïꞌi ni ini ndo xaꞌa tundoꞌo ña kuu kii ña vaxi, saa chi kundiëe ndo ña kundiꞌi ini ndo xaꞌa tundoꞌo ña ^kuu kii vichin, ra kundiꞌi tu ini ndo xaꞌa tundoꞌo ña kuu kii ña vaxi. Chi ta iin, ta iin kii, ra xa iyoo, xa iyoo va tundoꞌo vaxi xiꞌin ña ―kachi Jesús xiꞌin na.
34 Ayɨnánɨ ‘Wɨ́áríná aikɨ́ pí yínɨrane aiwá pí nɨrane yanɨ́wárɨ́anɨ?’ nɨyaiwiro ududɨ́ mepanɨ. E nerɨ́ná ududɨ́ sɨ́á wɨyimɨ epɨ́rɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ axínánɨ nɨkumɨxɨro ayá wí ududɨ́ yarɨŋoɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?