Mateus 12

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Saa kuu iin kii sábado, kii yii, ra ndiyaꞌa Jesús kuaꞌan ra xiꞌin ndia itaꞌan xiꞌin ra iin nuu iyoo itu trigo, ra saa xaꞌa ndikaꞌun ini ndia itaꞌan xiꞌin ra, ra xaꞌa ndia xaꞌnu ndia yoko itu trigo kan, ra ^sakoyo ndia nuni vali sata ña ^xaxi ndia.
1 Íná Sabarɨ́á wɨyimɨ Jisaso tɨ́nɨ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ óɨ́ witɨ́ omɨŋɨ́ áwɨnɨmɨ inɨŋɨ́yo nuróná wiepɨsarɨŋowa agwɨ́ wíagɨ witɨ́ siyɨ́ sɨŋɨ́ yɨyírɨnɨ́ yarɨŋagɨ́a
2 Ra ta xini ndia fariseo, ra saa ndikaꞌan ndia xiꞌin Jesús kachi na saa:
2 Parisiowa sɨŋwɨ́ e nɨwɨnɨro omɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Dɨxɨ́ wiepɨsarɨŋowa ‘Sabarɨ́áyo ŋwɨ́árɨnɨ.’ rɨnɨŋɨ́yo aiwá pí nánɨ miarɨŋoɨ?” urɨ́agɨ́a aí
3 Saa ndakuiin Jesús kachi ra saa xiꞌin ndia:
3 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Eŋíná negɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Depito tɨ́nɨ xegɨ́ nɨkumɨxɨnɨrɨ emearɨgɨ́áwa tɨ́nɨ agwɨ́ wíáná egɨ́ápɨ Gorɨxoyá Bɨkwɨ́yo rɨ́wamɨŋɨ́ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ sɨnɨ ɨ́á mɨroarɨŋɨ́ reŋoɨ? Oweoɨ, soyɨ́né ɨ́á nɨroro aiwɨ dɨŋɨ́ nɨpɨkwɨnɨ mɨmoarɨŋoɨ.
4 Ra na kundaa ini ndo chi suꞌva va ke kachi tuꞌun Ndioxi ndakani ña. Ra rey David, ra ndikiꞌvi va ra ini veꞌe ñuꞌu Ndioxi ra kiꞌin ra ixtavaꞌa yii, ña soko na, ña iyoo ini veꞌe ñuꞌu kan xixi ra xiꞌin ndia kuaꞌan xiꞌin ra, ra köo ndiayu ra ña kuxi ra ña, chi takua na sutu va kuvi na iyoo ndiayu kuxi ña.
4 Depito senɨ́á aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ aiwá peaxɨ́ tarɨgɨ́iwámɨ nɨpáwirɨ bisɨ́kerɨ́á Gorɨxo nánɨ peaxɨ́ tarɨgɨ́ápɨ o tɨ́nɨ xegɨ́ ámá tɨ́nɨ nánɨ ‘Ŋwɨ́árɨnɨ.’ rɨnɨŋɨ́pɨ —Apɨ ‘Sa apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áwanɨ ananɨ nɨpaxɨ́rɨnɨ.’ rɨnɨŋɨ́pɨrɨnɨ. Bisɨ́kerɨ́á apɨ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ xwéo umeaíáná Depito nurápɨrɨ nɨ́agɨ aiwɨ Gorɨxo mɨxɨ́ bɨ murɨŋɨnigɨnɨ.
5 ¿Ra a täan kaꞌvi tu ndo ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, ña kaꞌan ña na sachïñu ndia nii yuvi kii yii sábado, ndi su ndia sutu ra xa va ndia kan chiñu ini veꞌe ñuꞌu kaꞌnu, ra köo vi tu na kaꞌan kuachi xaꞌa ña xa ndia kan?
5 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́yo dánɨ re rɨnɨŋɨ́pɨ enɨ sɨnɨ ɨ́á mɨroarɨŋɨ́ reŋoɨ, ‘Sabarɨ́áyo apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áwa aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ nɨpáwiro rɨdɨyowá neróná sɨ́á “Omɨŋɨ́ nɨ́nɨ ŋwɨ́áxɨnɨ.” rɨnɨŋɨ́yi xórórɨ́ nero aiwɨ xwɨyɨ́á meárɨnarɨgɨ́ámanɨ.’ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ ɨ́á mɨroarɨŋɨ́ reŋoɨ? Soyɨ́né ɨ́á nɨroro aiwɨ sɨnɨ nɨpɨkwɨnɨ dɨŋɨ́ mɨmoarɨŋoɨ.
6 Ra na kaꞌan yu xiꞌin ndo ra kundaa ini ndo, chi kaꞌnu ni ka va yuꞌu ra íin xiꞌin ndo yoꞌo vichin nuu veꞌe ñuꞌu kaꞌnu.
6 Apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áwa Sabarɨ́á ayimɨ xórórɨ́ nero aiwɨ aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ dánɨ nero nánɨ xwɨyɨ́á mɨmeárɨnɨpa yarɨgɨ́árɨnɨ. E nerɨ aiwɨ ámá wo re roŋɨ́ royɨ́ aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ seáyɨ e múronɨ.” xewanɨŋo nánɨ e nurɨrɨ
7 Ndi su ndoꞌo, ra na täan kundaa ini va kuvi ndo ni ke kuni kachi tuꞌun Ndioxi ña kaꞌan kachi suꞌva: “Küni yu ña na kaꞌni ndo kiti ra soko ndo ri nuu yu, chi ña kuni yu ke na kuꞌvi ni ini ndo kuni taꞌan va ndo”, kachi ña. Ra tu ndikundaa ini ndo xiꞌin tuꞌun yoꞌo, saa ra käꞌndia vi ndo chiñu ña na sandoꞌo na yuvi ndaꞌvi na köo kuachi.
7 ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né xwɨyɨ́á Gorɨxo rɨŋɨ́, Bɨkwɨ́yo eánɨŋɨ́ rɨpɨ ‘Nionɨ ámá wí wíyo wá nɨwianɨrɨ arɨrá owípoyɨnɨrɨ nánɨ nimónarɨnɨ. Nionɨ nánɨ rɨdɨyowánɨ onípoyɨnɨrɨ nánɨ mɨnimónarɨnɨnɨ.’ rɨ́wamɨŋɨ́ e nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́ apɨ nánɨ soyɨ́né dɨŋɨ́ nɨmoro ɨ́á nɨxɨrɨro sɨŋwɨrɨyɨ́, ámá nionɨyá rowamɨ, wiwanɨŋowa xwɨyɨ́á meárɨnɨpaxɨ́ mimónɨgɨ́á rowamɨ xwɨyɨ́á uxekwɨ́moanɨro éɨ́ámanɨ.
8 Ndi su, yuꞌu ra xaa yoꞌo vichin, kuvi ra iyoo ni ka ndiayu ndaꞌa xaꞌa kii yii sábado, ndia ña ke kuvi sa yo, ra ndia ña ke küvi sa yo ―kachi Jesús xiꞌin ndia.
8 Ámá imónɨŋáonɨ Sabarɨ́á xiáwonɨ eŋagɨ nánɨ ‘Sabarɨ́áyo ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ rɨpaxɨ́ imónɨŋáonɨrɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
9 Saa ndakiꞌin Jesús kuaꞌan ra, ra ndixaa ra ndikiꞌvi ra iin veꞌe ñuꞌu nuu ndakutaꞌan na ñuu kan.
9 O e dánɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ wigɨ́ rotú aŋɨ́ wiwámɨ nɨpáwirɨ ŋweaŋáná re eŋɨnigɨnɨ.
10 Ra ini veꞌe ñuꞌu kan nduꞌu iin tiaa ra ndachi iin xiyo ndaꞌa; ra ndia fariseo ra xika nduku ni ndia ndixaa sa ndia, ña vaꞌa kuchuun ndia taxi ndiaa kuachi xaꞌa Jesús, ra saa nindakatuꞌun ndia ra kachi ndia saa:
10 Ámá wé kɨrɨŋɨ́ eŋɨ́ wo e ŋweaŋagɨ Parisiowa Jisasomɨ xwɨyɨ́á meárɨpɨ́rɨ nánɨ yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “‘Negɨ́ “Sabarɨ́áyo ŋwɨ́áxɨnɨ.” rɨnɨŋɨ́yo ámá sɨmɨxɨ́yo naŋɨ́ nimɨxɨrɨ́ná xórórɨ́ mepaxɨ́rɨnɨ.’ rɨsimónarɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
11 Saa ndakuiin Jesús kachi ra saa xiꞌin ndia:
11 o xɨxewisɨ́ ikaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né woxɨ, sipɨsipɨ́ wo tɨ́ŋoxɨ Sabarɨ́áyo sipɨsipo xwárɨŋwɨ́yo piéróánáyɨ́, sipɨsipomɨ mɨmɨxeaarɨŋɨ́ranɨ? Oweoɨ, apaxɨ́ mé mɨxeaarɨŋɨ́rɨnɨ.
12 Ra na kundaa ini ndo, chi ndiaa yaꞌvi ni ka va iin yuvi nuu iin ndikachi loꞌo; ra xaꞌa ña kan ke kuvi va sa yo ña vaꞌa kii yii sábado ―kachi Jesús xiꞌin ndia.
12 Ámá sipɨsipɨ́ tɨ́nɨ xɨxenɨ mimónɨŋagɨ nánɨ Sabarɨ́áyo aí ámáyo naŋɨ́ nɨwimɨxɨrɨ́náyɨ́, ayɨ́ ananɨrɨnɨ.” nurɨrɨ
13 Ra saa ndikaꞌan Jesús xiꞌin tiaa ra ndachi ndaꞌa kan kachi ra saa:
13 wé kɨrɨŋɨ́ eŋomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Dɨxɨ́ wé irú pɨ́mɨxeɨ.” urɨ́agɨ ámáo wé irú pɨ́mɨxáná wé naŋɨ́ wɨ́únɨŋɨ́ axɨ́pɨ imónɨŋɨnigɨnɨ.
14 Ra te kee ndia fariseo kan chi keꞌe, ra saa ndikataꞌan ndia ndixaa sa ndia, ña kuvi kaꞌni na Jesús.
14 Naŋɨ́ wɨ́únɨŋɨ́ axɨ́pɨ imónɨ́agɨ Parisiowa nɨwiápɨ́nɨmeámɨ nɨpeyearo wáɨ́ e dánɨ omɨ pɨkianɨro nánɨ mekaxɨ́ megɨ́awixɨnɨ.
15 Ra ta kundaa ini Jesús xaꞌa ña kuni ndia sa ndia xiꞌin ra, ra saa kanata ra ini veꞌe ñuꞌu kan ra ndakiꞌin ra kuaꞌan ra inka xiyo va, ra kuaꞌa ka vi yuvi ndakundikun sata ra kuaꞌan na xiꞌin ra. Ra sandaꞌa ra takundiꞌi va na xiꞌi.
15 Jisaso Parisiowa xɨ́o nánɨ mekaxɨ́ mearɨŋagɨ́a nánɨ nɨjɨ́á nimónɨrɨ nánɨ e pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ oxɨ́ apɨxɨ́ obaxɨ́ númɨ xɨ́darɨŋagɨ́a sɨmɨxɨ́ egɨ́á nɨyonɨ naŋɨ́ imɨmɨxɨmɨ́ nerɨ́ná
16 Ra saa xaꞌndia ra chiñu nuu na ña na ndatüꞌun na xiꞌin ndia nii yuvi xaꞌa ra, ña sandaꞌa ra na.
16 ámáyo áwaŋɨ́ urɨpɨ́rɨxɨnɨrɨ “Nionɨ siíápɨ nánɨ áwaŋɨ́ murɨmepa époyɨ.” urayiŋɨnigɨnɨ.
17 Ra suꞌva ke kuu ña ndixinu nuu tuꞌun Ndioxi, ña ndikaꞌan ra Isaías ra ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi xinaꞌa, ña kachi suꞌva:
17 Xwɨyɨ́á Gorɨxo rɨŋɨ́ wɨ́á rókiamoagɨ́ Aisaiao nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́ rɨpɨ xɨxenɨ imónɨnɨ́a nánɨ Jisaso e eŋɨnigɨnɨ,
18 Koto ndo, chi ra yoꞌo kuvi ra xachiñu nuu yu, ra ndikaxin yu;
18 “Arɨ́á époyɨ. Ámá ro gɨ́ omɨŋɨ́ niiarɨŋónɨŋɨ́ imónɨnɨ́a nánɨ rɨ́peaŋáorɨnɨ. Gɨ́ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ uyiŋáorɨnɨ. Gɨ́ kwíyɨ́ enɨ omɨ wíáná émáyɨ́ ‘E nerɨ́ná wé rónɨŋɨ́ Gorɨxo wimónarɨŋɨ́pɨ imónanɨ́wárɨ́anɨ?’ yaiwipɨ́rɨ nánɨ wáɨ́ urepeárɨnɨ́árɨnɨ.
19 Ra ndatüꞌun kuachi ra xiꞌin ndia nii yuvi,
19 O nɨpeniorɨnɨ. Ámá wí tɨ́nɨ xɨxewiámɨ́ nɨrɨnɨrɨ wíyo xwamiánɨ́ nɨwirɨ enɨ́ámanɨ. Sɨ́mɨ́ óɨ́yo dánɨ xwamiánɨ́ yarɨŋagɨ wɨnɨpɨ́rɨ́ámanɨ.
20 Ra yuvi na xa takueꞌe, na ndoꞌo, ta kuꞌva ndoꞌo iin ndoo ñuꞌu tun xa nditaꞌnu, ra satakuëꞌe ka ra na;
20 O ámá eŋɨ́ samɨŋɨ́ nɨwémɨ emearɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná sɨxɨ́ mɨŋɨ́ eaaroarɨŋɨ́wánɨŋɨ́ imónɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná wíyo ɨ́á wekɨmɨxɨnɨ́ámanɨ. O ámá wí ramɨxɨ́ gwɨ́ ápiáwɨ́ wearɨŋɨ́rí rɨxa nɨyupárɨmɨnɨrɨ yarɨŋɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná ɨ́á supɨmɨxɨnɨ́ámanɨ. Xegɨ́ e enɨ́ápa arɨ́kí néra núɨsáná wé rónɨŋɨ́ xɨ́o yarɨŋɨ́pɨ seáyɨ e imónɨnɨ́árɨnɨ.
21 Ra takundiꞌi na yuuvi yoꞌo, ra indaa ra yoꞌo va kuvi ra kundiaa ini na, kachi Ndioxi ndikaꞌan ra,
21 Émáyɨ́ ‘O arɨrá neaíwɨnɨgɨnɨ.’ nɨyaiwiro omɨ dɨŋɨ́ ukɨkayopɨ́rɨ́árɨnɨ.” Xwɨyɨ́á Gorɨxo e rɨŋɨ́pɨ xɨxenɨ imónɨnɨ́a nánɨ Jisaso nemerɨ́ná axɨ́pɨ e eŋɨnigɨnɨ.
22 Ra saa ndixaa sava na nuu Jesús xiꞌin iin tiaa ra küvi kaꞌan, ra kuaa va tu ra, saa chi tachi ndivaꞌa va ke tiin ñaꞌa, ra saa sandaꞌa Jesús tiaa kan ra vaꞌa ka vi ndakutoꞌni ra, ra vaꞌa tu ndakaꞌan va ra.
22 Ámá womɨ imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxéroŋáná maŋɨ́ pɨ́rónɨrɨ sɨŋwɨ́ supárɨrɨ eŋomɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨméra nɨbɨro wáráná Jisaso imɨ́ó mɨxɨ́ numáɨnowárɨrɨ píránɨŋɨ́ wimɨxáná o xwɨyɨ́á rɨrɨ sɨŋwɨ́ anɨrɨ eŋɨnigɨnɨ.
23 Saa ra takundiꞌi yuvi na xini ña kuu kan, ra ndakanda ka vi ini na, ra iin ndakatuꞌun taꞌan na kachi na saa:
23 E éáná oxɨ́ apɨxɨ́ obaxɨ́ e epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ ududɨ́ niga nuro re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “‘Ámá royɨ́ ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáo, negɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Depitoyá xiáworɨnɨ.’ rɨyaiwiarɨŋwɨnɨ? Oweoɨ, omanɨ.” rɨnarɨŋagɨ́a
24 Ndi su te xini soꞌo ndia fariseo, ña kachi yuvi kan saa xaꞌa Jesús, saa ra ndikaꞌan ndia kachi ndia saa:
24 Parisiowa arɨ́á e nɨwiro re rɨgɨ́awixɨnɨ, “O imɨ́ó xɨráónɨŋɨ́ imónɨŋo —O xegɨ́ yoɨ́ bɨ Bieseburoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. Oyá dɨŋɨ́yo dánɨ Jisaso imɨ́ó mɨxɨ́ umáɨnarɨŋorɨnɨ.” rarɨ́ná
25 Ra kundaa va ini Jesús ña ndakani ini ndia, ra saa ndikaꞌan ra xiꞌin ndia kachi ra saa:
25 Jisaso awa e rɨnarɨŋagɨ́a dɨŋɨ́ adadɨ́ nɨwirɨ nɨjɨ́á nimónɨrɨ xɨxewisɨ́ ikaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá gwɨ́ axɨ́rí xepɨxepá nɨrónɨro mɨxɨ́ ninɨrónáyɨ́ ayɨ́ aŋɨ́ mɨwiárekɨxɨnɨpaxɨ́rɨnɨ. Ámá aŋɨ́ bimɨ ŋweáyɨ́ranɨ, aŋɨ́ wiwámɨ ŋweagɨ́áyɨ́ranɨ, enɨ xepɨxepá nɨrónɨro mɨxɨ́ ninɨrónáyɨ́, axɨ́pɨ aŋɨ́ mɨwiárekɨxɨnɨpaxɨ́rɨnɨ.
26 Ra saa tu kiti ndivaꞌa va, chi tu na ndukuiin ri kanitaꞌan ri xiꞌin taꞌan mii ri; saa ra kuchüun vi ri koo ri, chi ndiꞌi xaꞌa va ri.
26 Nionɨ Obo —Oyá yoɨ́ bɨ Setenoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. Nionɨ oyá dɨŋɨ́yo dánɨ xegɨ́ imɨ́óyo mɨxɨ́ numáɨnowárɨrɨ́náyɨ́, axɨ́yɨ́ rɨxa xepɨxepá nɨrónɨro nánɨ arɨge nero eŋɨ́ neánɨro ropɨ́ráoɨ? Oweoɨ. E nero aiwɨ soyɨ́né nionɨ nánɨ re rarɨŋoɨ, ‘Setenoyá eŋɨ́ eánɨŋɨ́yo dánɨ imɨ́ó mɨxɨ́ umáɨnowárarɨnɨ.’ rarɨŋoɨ.
27 Ra kachi yu suꞌva xiꞌin ndo, saa chi kaꞌan ndo, ña tava yu tachi ndivaꞌa xiꞌin ndiee ti Beelzebú, ri kuchee nuu takundiꞌi ri ndivaꞌa; ra tu saa iyoo ña, saa ra, ¿yoo ku ra taxi ndiee ndaꞌa na ndikun sata ndo ña vaꞌa tava na tachi ndivaꞌa tu saa? Ra na kundaa ini ndo chi süvi xiꞌin ndiee ri ndivaꞌa ke tava na ña. Ña kan ke kundaa vaꞌa va ini na ña väꞌa iyoo ndo.
27 Nionɨ imɨ́ó xɨráónɨŋɨ́ imónɨŋo, Bieseburoyá dɨŋɨ́yo dánɨ imɨ́ó mɨxɨ́ numáɨnowárɨrɨ́náyɨ́, segɨ́ wiepɨsarɨgɨ́áyɨ́ dɨŋɨ́ goyáyo dánɨ mɨxɨ́ umáɨnowárarɨgɨ́árɨnɨ? Ayɨ́ awa re rarɨgɨ́árɨnɨ, ‘Gorɨxoyá dɨŋɨ́yo dánɨ mɨxɨ́ umáɨnowárarɨŋwárɨnɨ.’ rarɨgɨ́áyɨ́ nánɨ awa xwɨyɨ́á seamearɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Nionɨ segɨ́ wa yarɨgɨ́ápa yarɨŋagɨ aiwɨ soyɨ́né pí nánɨ nɨxekwɨ́moarɨŋoɨ?
28 Ra ña tava yu tachi ndivaꞌa vichin xiꞌin ndiee Tachi Yii Ndioxi, ra ña yoꞌo kuni kachi ña saa, ña xa xaa Ndioxi xaꞌndia ra chiñu nuu va ndo.
28 E nerɨ aí nionɨ kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ tɨ́nɨ imɨ́ó mɨxɨ́ umáɨnánáyɨ́, dɨŋɨ́ re yaiwirɨ́ɨnɨ, ‘Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ neameŋweanɨ rɨxa írɨ́anɨ?’ yaiwirɨ́ɨnɨ.” nurɨrɨ
29 ’Ra na kundaa ini ndo vichin:
29 “Obo eŋɨ́ eánɨŋo aiwɨ Jisaso seáyɨ e imónɨŋorɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ ámɨ xɨxewisɨ́ ikaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá wo eŋɨ́ eánɨŋɨ́ woyá amɨpí ɨ́wɨ́ meámɨnɨrɨ́ná xámɨ xɨ́omɨ ɨ́á nɨxɨrɨrɨ gwɨ́ nɨjárɨmáná ananɨ nɨpáwirɨ xegɨ́ amɨpí meanɨgɨnɨ.” nurɨrɨ
30 ’Ra yuvi na kuäꞌan ndiee yu, ra na kanitaꞌan xiꞌin va yu kuvi na, ra na xïin tu sachiñu xiꞌin yu, ra na sandiꞌi xaꞌa chiñu va yu kuvi na.
30 ámá nɨ́nɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roro xɨ́dɨro epɨ́rɨxɨnɨrɨ pɨ́rɨ́ rakiámɨ́ wianɨro yarɨgɨ́áyɨ́ nánɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá nionɨ tɨ́ámɨnɨ mimónɨgɨ́áyɨ́, ayɨ́ nionɨ tɨ́nɨ mɨxɨ́ imónɨŋwáyɨ́rɨnɨ. Ámá nionɨ tɨ́nɨ sipɨsipɨ́ awí meaárɨpa yarɨgɨ́áyɨ́ sipɨsipɨ́ xɨ́dɨ́xɨ́dowárɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ.” nurɨrɨ
31 ’Ña kan ke kaꞌan yu xiꞌin ndo ra na kundaa ini ndo, chi Ndioxi ra koo kaꞌnu va ini ra xaꞌa takundiꞌi kuachi ña xa yuvi, xiꞌin ña kañaꞌa na xaꞌa ra, ndi su na kañaꞌa xaꞌa Tachi Yii Ndioxi, ra köo kaꞌnu ini ra xaꞌa vi na kan.
31 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ayɨnánɨ nionɨ re seararɨŋɨnɨ, ‘Pí pí ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́á tɨ́nɨ ámá wíyo pí pí rɨperɨrɨ́ umeararɨgɨ́á tɨ́nɨ Gorɨxo ananɨ yokwarɨmɨ́ nɨwiirɨ aiwɨ ámá gɨyɨ́ ámá wo Gorɨxoyá kwíyɨ́ tɨ́nɨ yarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná rɨperɨrɨ́ numerɨ “Ayɨ́ kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ tɨ́nɨ mɨyarɨnɨnɨ.” umearɨ́áyo Gorɨxo yokwarɨmɨ́ wiipaxɨ́ menɨnɨ.
32 Ra takundiꞌi yuvi na kañaꞌa xaꞌa yuꞌu ra xaa yoꞌo, ra koo kaꞌnu va ini Ndioxi xaꞌa na kan, ndi su na kañaꞌa xaꞌa Tachi Yii Ndioxi, ra köo kaꞌnu ini ra xaꞌa vi na kan kii ña ndee yo vichin, ra nii kii ña vaxi köo kaꞌnu tu ini ra xaꞌa vi na ―kachi Jesús xiꞌin ndia.
32 Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ ámá imónɨŋáonɨ pɨ́né sɨpí nɨnɨrɨrɨ aiwɨ Gorɨxo ananɨ yokwarɨmɨ́ wiinɨ́árɨnɨ. E nerɨ aiwɨ gɨyɨ́ gɨyɨ́ Gorɨxoyá kwíyɨ́ nánɨ pɨ́né sɨpí rɨ́áyɨ́ agwɨ rínáranɨ, ná rɨ́wɨ́yoranɨ, Gorɨxo yokwarɨmɨ́ wiinɨ́á menɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
33 Ra saa ndikaꞌan ka Jesús xiꞌin ndia kachi ra saa:
33 Awa “Jisaso naŋɨ́nɨ yarɨŋagɨ nánɨ ‘Oboyá dɨŋɨ́yo dánɨ yarɨnɨ.’ rɨpaxɨ́ mimónɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ ámɨ xewanɨŋo nánɨ ewayɨ́ ikaxɨ́ rɨpɨ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né íkɨ́á wɨna sogwɨ́ naŋɨ́ weŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná ‘Íkɨ́á naŋɨ́narɨnɨ.’ rɨrɨ́ɨnɨ. Íkɨ́á wɨna sogwɨ́ sɨpí weŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná ‘Íkɨ́á rɨna sɨpínarɨnɨ.’ rɨrɨ́ɨnɨ.” nurɨrɨ
34 Ndi su ndoꞌo, ra yuvi ñàꞌa va kuvi ndo, chi ña sañaꞌa ndo, ra ta iyoo ndutia xatu ra kee yuꞌu ko̱o̱ va iyoo ña. Ra ña kuu ndo yuvi ñaꞌa, saa ra küvi vi kaꞌan ndo tuꞌun vaꞌa. Ra na kundaa ini ndo, chi takundiꞌi tuꞌun ña iyoo nima yuvi ke kaꞌan va na.
34 mɨxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Weaxɨ́á miáoyɨ́né, rɨxa sɨpínɨ imónɨŋagɨ́a nánɨ arɨge nero pɨ́né naŋɨ́ rɨpɨ́ráoɨ? Oweoɨ, ámá pí pí dɨŋɨ́ aumaúmɨ́ inɨgɨ́áyɨ́ e dánɨ rarɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ soyɨ́né pɨ́né naŋɨ́ wí rɨpaxɨ́ menɨnɨ.
35 Yuvi vaꞌa, ra tuꞌun vaꞌa ke kaꞌan va na, saa chi ña vaꞌa ke iyoo nima va na, ra yuvi ñàꞌa, ra tuꞌun ñàꞌa ke kaꞌan va na, saa chi nima na, ra ña väꞌa ke iyoo va.
35 Ámá naŋɨ́yɨ́ wigɨ́ ayá tɨ́ŋɨ́pɨ mearɨgɨ́ápa dɨŋɨ́ naŋɨ́nɨ aumaúmɨ́ ninɨro nánɨ xwɨyɨ́á nɨrɨrɨ́ná naŋɨ́nɨ rarɨgɨ́árɨnɨ. Ámá sɨpíyɨ́ sɨpí nánɨnɨ dɨŋɨ́ nɨmoro aumaúmɨ́ ninɨro nánɨ xwɨyɨ́á nɨrɨrɨ́ná sɨpínɨ rarɨgɨ́árɨnɨ.
36 Ña kan ke kaꞌan yu xiꞌin ndo, ra na kundaa ini ndo, chi takundiꞌi tuꞌun kiꞌvi ña kaꞌan ndo, ra sandaku va Ndioxi kuachi xiꞌin ndo xaꞌa ña, te na xaa kii ña sandaku ra kuachi xiꞌin takundiꞌi na yuuvi yoꞌo.
36 Nionɨ re seararɨŋɨnɨ, ‘Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ nerɨ xwɨrɨxɨ́ nɨmerɨ́ná sɨpí ikaxɨ́ amɨpí úrapí rarɨgɨ́á nɨ́nɨ nánɨ yarɨŋɨ́ imɨmɨ́ wiarɨ́ná e dánɨ urɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
37 Saa chi xiꞌin mii tuꞌun ña kaꞌan ndo ke sandaku Ndioxi kuachi xiꞌin va ndo: tu ña vaꞌa ndikaꞌan ndo, saa ra kaku va ndo, ra tu ña väꞌa va tu ndikaꞌan ndo, saa ra niꞌi ndo tundoꞌo va ―kachi Jesús xiꞌin na.
37 Gorɨxo sewanɨŋoyɨ́né rarɨgɨ́áyo dánɨ xwɨrɨxɨ́ nɨseamerɨ re searɨnɨ́árɨnɨ, “Xwɨyɨ́á tɨ́ŋoxɨrɨnɨ. Xwɨyɨ́á mayoxɨrɨnɨ.” searɨnɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
38 Saa ndikaꞌan sava ndia maestro sañaꞌa ndiayu Ndioxi, xiꞌin ndia fariseo, kachi ndia saa xiꞌin Jesús:
38 E urɨ́agɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́á wa tɨ́nɨ Parisi wa tɨ́nɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “‘None “Gorɨxo rɨrowárénapɨŋoxɨrɨ́anɨ?” yaiwianɨ nánɨ aŋɨ́namɨ dáŋɨ́ ekɨyiŋɨ́ bɨ neaíwapɨyiɨ.’ neaimónarɨnɨ.” urɨ́agɨ́a aí
39 Ra saa ndakuiin Jesús kachi ra saa xiꞌin ndia:
39 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né agwɨ ríná ŋweagɨ́áyɨ́né, Gorɨxomɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro segɨ́ ŋwɨ́áɨ rɨnɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ ɨ́wɨ́nɨŋɨ́ niga uro niga bɨro yarɨgɨ́áyɨ́né ekɨyiŋɨ́ nánɨ reaxɨ́ nɨseainɨrɨ seaimónarɨŋagɨ aiwɨ ekɨyiŋɨ́ wɨ́á rókiamoagɨ́ Jonao eŋɨ́pɨnɨ seaíwapɨyimɨgɨnɨ.
40 Saa chi ta kuꞌva ndoꞌo ra Jonás, ña xindikaa ra ini iin tiaka chee uni kaꞌñu xiꞌin uni ñuu, ra saa ke kuu tu xiꞌin yuꞌu ra xaa yoꞌo va, chi uni kaꞌñu xiꞌin uni ñuu ke kundikaa tu yuꞌu va tixi ñuꞌú.
40 O peyɨ́ xwé womɨ agwɨ́yo ínɨmɨ ínɨŋáná sɨ́á wɨyaú wɨyi órɨŋɨ́pa ámá imónɨŋáonɨ xwɨ́áyo ínɨmɨ weŋáná sɨ́á wɨyaú wɨyi nórɨnɨ́árɨnɨ.
41 Ra te na sandaku Ndioxi kuachi xiꞌin na yuuvi yoꞌo, ra na ñuu Nínive, ra ndakuita va na ra taxi na kuachi xaꞌa yuvi na ndee tiempo vichin, ra kaꞌan na xiꞌin Ndioxi ña na sandoꞌo ra na, saa chi na ñuu Nínive, ra nandiko va ini na te xini soꞌo na tuꞌun Ndioxi ña ndikaꞌan ndoso ra Jonás nuu na. Ra na kundaa ini ndo chi kaꞌnu ni ka va yuꞌu, ra iin yoꞌo vichin nuu ra Jonás.
41 Ámá eŋíná aŋɨ́ yoɨ́ Ninipayɨ rɨnɨŋɨ́yo ŋweagɨ́áyɨ́ —Ayɨ́ Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoagɨ́ Jonao Gorɨxoyá xwɨyɨ́á wáɨ́ urɨméáná ayɨ́ wigɨ́ ɨ́wɨ́ egɨ́ápɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro nɨsanɨro ŋweagɨ́áyɨ́rɨnɨ. Ayɨ́ ámá wonɨ Jonaomɨ seáyɨ e imónɨŋáonɨ re éɨ́ nɨrómáná seararɨŋagɨ aiwɨ seyɨ́né arɨ́á mɨniarɨŋagɨ́a nánɨ ámá Ninipayɨ ŋweaagɨ́áyɨ́ sɨ́á Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ enɨ́áyimɨ nɨwiápɨ́nɨmearo xwɨyɨ́á seameárɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
42 Ra saa tu ña reina ña kee chi ninu nuu kaꞌan na kuu sur, ra ndakundichi tu ña kan va, ña taxi ña kuachi xaꞌa na yuvi na ndee tiempo vichin, ra kaꞌan ña ña na sandoꞌo Ndioxi na, kachi ña, kii te na sandaku Ndioxi kuachi xiꞌin na, saa chi ña kan ra kani ni kee ña, ña kixi ña xini soꞌo ña tuꞌun ndichi ña ndikaꞌan ra rey Salomón. Ra na kundaa ini ndo chi kaꞌnu ka va yuꞌu, ra iin yoꞌo vichin nuu ra rey Salomón ―kachi Jesús xiꞌin ndia.
42 Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ enɨ́áyimɨ apɨxɨ́ eŋíná Sibayɨ́ aŋɨ́yo meŋweaŋí —Í mɨxɨ́ ináyɨ́ Soromono nɨjɨ́á seáyɨ e nimónɨrɨ rɨrɨmɨ́ yarɨ́ná arɨ́á wimɨnɨrɨ nánɨ aŋɨ́ aga ná jɨ́amɨ dánɨ bɨŋírɨnɨ. Í ámá wonɨ Soromonomɨ seáyɨ e imónɨŋáonɨ re éɨ́ nɨrómáná seararɨŋagɨ aiwɨ seyɨ́né arɨ́á mɨniarɨŋagɨ́a nánɨ í sɨ́á ayimɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ xwɨyɨ́á seameárɨnɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
43 Ra saa ndikaꞌan ka Jesús xiꞌin ndia, kachi ra saa:
43 Ámá ayɨ́ “Nene Jono nearáná sanɨŋɨ́ onɨmiápɨ nerane aiwɨ imɨ́ó xɨxéroarɨŋɨ́ rónɨŋɨ́ imónanɨgɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ ámɨ xɨxewisɨ́ ikaxɨ́ bɨ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Imɨ́ó xɨxéroarɨŋɨ́yɨ́ mɨxɨ́ umáɨnowáráná ámá womɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ́ná iniɨgɨ́ mayɨ́mɨ ‘Ge ge sá oŋweámɨnɨ?’ nɨyaiwia nemerɨ pɨ́á nɨmegɨnɨméɨsáná
44 Saa ra kaꞌan ña xiꞌin mii ña kachi ña saa: “Vaꞌa ka va na nandiko yo veꞌe chi nuu kee yo”, kachi ña. Ra saa te nandiko ña ndaxaa ña nuu ndixiyo ña, ra ndia nii ka ñaꞌa köo veꞌe kan, ra vaꞌa ka vi ndatiꞌvi na, ra vii ka vi nduu veꞌe kan xa na.
44 re yaiwiarɨŋɨ́rɨnɨ, ‘Gɨ́ ámɨ aŋɨ́ axɨ́ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ bɨŋaé nánɨ oumɨnɨ.’ nɨyaiwimɨ nurɨ aŋɨ́ rɨxa síɨ́ peárɨnɨrɨ píránɨŋɨ́ imɨxárɨnɨrɨ yárɨnɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ sɨnɨ anɨ́á imónɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ nánɨ
45 Ra saa ^ndakiꞌin tuku tachi ndivaꞌa kan kuaꞌan ña, ra ^nanduku ña inka uxa nuu tachi ndivaꞌa, ña kini ni ka nuu mii ña ^xaa xiꞌin ña, ra saa ^nandee takundiꞌi ña ini veꞌe kan, ña koo ña. Saa ra yuvi na ndoꞌo saa ña xindikaa tachi ndivaꞌa ini na, ra na ndiee ka ndasa va kuvi na, nuu ña ndixiyo na ta yachi. Ra suꞌva ke ndoꞌo tu yuvi ndivaꞌa, na ndee tiempo vichin va ―kachi Jesús xiꞌin ndia.
45 ámɨ nurɨ imɨ́ó wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú ɨ́wɨ́ neróná xɨ́omɨ seáyɨ e múroro egɨ́áyo nɨwirɨmeámɨ nuro axomɨ nɨxɨxéroro e ŋweaarɨgɨ́árɨnɨ. Xámɨ sɨpí imónago aí ínáyɨ́ aga sɨpí ikeamónɨŋɨ́rɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
46 Ra saa kuu Jesús ndatuꞌun ka ra xiꞌin yuvi kan, saa ra ndixaa va siꞌi ra xiꞌin na ñani ra, ra xikundita na chi keꞌe ña ndiatu na ra, chi kuni na kaꞌan na xiꞌin ra.
46 Jisaso sɨnɨ ámá xɨ́o tɨ́ŋɨ́ e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo xwɨyɨ́á urarɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ. Xɨnáí tɨ́nɨ xogwáowa tɨ́nɨ nɨbɨro “Omɨ ge dánɨ xwɨyɨ́á uranɨréwɨnɨ?” nɨyaiwiro bɨ́anɨrɨwámɨnɨ roŋáná
47 Saa ndikaꞌan iin na ndee kan xiꞌin ra kachi na saa:
47 ámá wo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ai, dɨxɨ́ rɨnáí tɨ́nɨ rɨgwáowa tɨ́nɨ joxɨ xwɨyɨ́á rɨranɨro nánɨ wáɨ́ e bɨraiyɨ́ roŋoɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ
48 Ra saa ndakuiin Jesús kachi ra saa:
48 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ayɨ́ neparɨnɨ. Gɨ́ inókí tɨ́nɨ gwɨ́áowa tɨ́nɨ wáɨ́ e nɨroro aiwɨ ámá aga gɨ́ inókíwa gwɨ́áowa imónɨgɨ́áyɨ́ ayɨ́ gɨyɨ́rɨnɨ?” nurɨrɨ
49 Ra saa sañaꞌa ndaꞌa ra na xika xiꞌin ra, ra ndikaꞌan ra kachi ra saa:
49 xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́yo wé árɨxá nɨwirɨ ámá omɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ inókíwa gwɨ́áowánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́ ámá tɨ́ ŋweagɨ́áyɨ́rɨnɨ.
50 Saa chi takundiꞌi yuvi na xanduvi ña kaꞌan Tata yu, ra nduꞌu ndivi va, kuvi na kuu ñani yu, xiꞌin kuꞌva yu, xiꞌin siꞌi yu ―kachi Jesús xiꞌin na.
50 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ gɨ́ ápo aŋɨ́namɨ ŋweaŋo wimónarɨŋɨ́pɨ yarɨgɨ́áyɨ́ ayɨ́ gɨ́ gwɨ́áowa napíwa inókíwánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra