Marcos 7

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Saa kuu ra ndixaa sava na fariseo xiꞌin na maestro sañaꞌa ley Ndioxi ña ndakoo ra Moisés; ra na ñuu Jerusalén ke kee na, xaa na nuu xika Jesús.
1 — ausente —
2 Ra xini na ña nindäꞌa sava ndia xika xiꞌin Jesús, ra ndakundee ndia xixi ndia, saa ra väꞌa ni ndikuni na kuni na ndia, chi nuu na fariseo yoꞌo ra iin kuachi chee ku ña yoꞌo nuu Ndioxi tu na ndäꞌa iin yuvi ra kuxi na, kachi na.
2 — ausente —
3 Saa chi na fariseo xiꞌin takundiꞌi na judío, ra xiꞌna ka ndaꞌa na saa ^xixi na. Chi ña yoꞌo ku costumbre ña sañaꞌa na xii xikua va na na, ra ta iyoo iin ña yii ni saa iyoo ña tuvi na.
3 — ausente —
4 Ra te na ndiko na ndaxaa na veꞌe na, te xaꞌan na nuu yaꞌvi, ra xiꞌna ka ndaꞌa na saa xaxi na ndia ndia ka ñaꞌa, ra saa ke saxinu ndiꞌi na costumbre ña ndakoo xii xikua na, ra ndiee ni xatoꞌo na ña. Na kachi yo saa, ta kuu ña ndakatia na yaxin na, xiꞌin ña ndoo kisi na, xiꞌin ña ndoo xikoꞌo na, xiꞌin ña ndoo ixto kixi̱ na, takundiꞌi ña yoꞌo ra iin ndiakua nduxa xa na ña.
4 — ausente —
5 Xaꞌa ña kan ke kuyachin na fariseo xiꞌin na maestro sañaꞌa ley Ndioxi nuu xika Jesús ra ndindakatuꞌun na ra, kachi na saa:
5 Parisiowa tɨ́nɨ Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e axɨ́ e awí neánárɨro yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “Dɨxɨ́ wiepɨsarɨŋowa pí nánɨ negɨ́ arɨ́owa nero nearéwapɨyigɨ́ápɨ nɨwiaíkiro wé piaxɨ́ aí tɨ́nɨ aiwá narɨgɨ́árɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
6 Saa ndakuiin Jesús kachi ra saa xiꞌin na:
6 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Eŋíná Gorɨxoyá xwɨyɨ́á wɨ́á rókiamoagɨ́ Aisaiaoyɨ rɨnɨŋo soyɨ́né naŋɨ́ rɨro sɨpí rɨro yarɨgɨ́oyɨ́né nánɨ xɨxenɨ nɨwurɨyirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ re eaŋɨ́rɨnɨ, ‘Ámá tɨyɨ́ “Gorɨxomɨ wéyo píránɨŋɨ́ mearɨŋwɨnɨ.” nɨrɨro aiwɨ Gorɨxonɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ mɨnɨyipa yarɨgɨ́árɨnɨ.
7 Ra ña uun va ke kaꞌan na ña kañuꞌu na yuꞌu.
7 E nero ámáyo amɨpí ámá wigɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ nánɨ nuréwapɨyiróná yapɨ́ re nurɨro “Xwɨyɨ́á tɨyɨ́ Gorɨxo rɨŋɨ́rɨnɨ.” nurɨro nánɨ “Gorɨxomɨ seáyɨ e mearɨŋwɨnɨ.” nɨrɨróná Gorɨxonɨyá yoɨ́nɨ surɨ́má rarɨgɨ́árɨnɨ.’ Aisaiao soyɨ́né nánɨ xɨxenɨ e nɨwurɨyirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́rɨnɨ.
8 Ra ña ndixa ni kuvi va ña, saa chi ndakoo ñaꞌa va ndo chiñu ña xaꞌndia Ndioxi, ra costumbre ña sandaku mii na yuvi yoꞌo va ndiee ni ndakundikun ndo, saa chi takuu ña ndakatia ndo kisi ndo, xiꞌin ña ndakatia ndo yaxin ndo, xiꞌin ña xa ndo kuaꞌa ni ka chiñu, su ndi chiñu yoꞌo, ra ña xaꞌndia na yuuvi yoꞌo va ke yoꞌo ―kachi Jesús xiꞌin na.
8 Soyɨ́né ámá érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ nɨxɨ́dɨróná ŋwɨ́ ikaxɨ́ Gorɨxo rɨŋɨ́pɨ íkɨ́ nɨnemoro yarɨŋoɨ.” nurɨrɨ
9 Saa ndikaꞌan ka ra xiꞌin na kachi ra saa:
9 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ Gorɨxo rɨŋɨ́pɨ wiaíkiro amɨpí segɨ́ arɨ́owa érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ xɨ́dɨro yanɨro nánɨ dɨŋɨ́ obɨbaxɨ́ nɨmoro óɨ́ imoarɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ.
10 Ra kaꞌan yu saa xiꞌin ndo, saa chi ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, ra suꞌva va kachi ña: “Satoꞌo kun iva kun xiꞌin siꞌi kun” chin “Yuvi na kaꞌan ndivaꞌa xiꞌin vasiꞌi, ra na köo ña kaꞌnu ini xiꞌin na, chi xiniñuꞌu na kuvi va na”, kachi ña.
10 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Eŋíná xwɨyɨ́á Gorɨxo rɨŋɨ́pɨ Moseso nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ re eaŋɨnigɨnɨ, ‘Dɨxɨ́ ápowamɨ tɨ́nɨ inókíwamɨ tɨ́nɨ wéyo merɨ́ɨnɨ.’ E nɨrɨrɨ nearɨ ámɨ rɨpɨ nɨrɨrɨ eaŋɨnigɨnɨ, ‘Ámá xanomɨranɨ, xɨnáímɨranɨ, ikayɨ́wɨ́ umearɨ́ɨ́yɨ́ emɨ pɨkímópoyɨ.’ Moseso e nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́ aiwɨ
11 Su ndi ndoꞌo, ra süvi saa ^xa ndo, chi suꞌva va kachi ndo̱: “Iin tiaa ra kuvi kachi ra suꞌva xiꞌin siꞌi ra a xiꞌin iva ra: ‘Küvi chindiee taꞌan yu xiꞌin kun, chi takundiꞌi xuꞌun ña xani xini yu taxi yu ndaꞌa kun, ra xa ta iyoo ña xa ndisoko yu nuu Ndioxi va iyoo ña, ra xa corbán va nduu ña’, kachi ra xiꞌin vasiꞌi ra. Saa ra xavaꞌa va. Xiniñüꞌu ka ndiakua nduxa toꞌni ra na”, kachi ndoꞌo.
11 soyɨ́né ámá wí xɨnáíwamɨranɨ, xanowamɨranɨ, re urarɨ́ná ‘Amɨpí nionɨ wéyo nɨrɨmerɨ́ná arɨrá nɨsirɨ siapɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́yɨ́ nánɨ rɨxa Gorɨxomɨ re urɨ́anigɨnɨ, “Nionɨ nɨsiapɨmɨ́árɨnɨ.” nurɨrɨ nánɨ arɨge joxɨ nɨsiapɨrɨ arɨrá simɨ́ɨnɨ? Oweoɨ, aípagwí nánɨ wí menɨnɨ.’ Parisioyɨ́né ámá wí xanɨyaúmɨ e urarɨŋagɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨróná ‘O apánɨ yarɨnɨ.’ nɨrɨro
12 Ra suꞌva va ke xa ndo kava ndo yuvi, ra sasi ndo nuu na; täxi ndo satoꞌo na iva siꞌi na, ña kiꞌin na kuenda xiꞌin na.
12 o xanɨyaúmɨ píránɨŋɨ́ wéyo mɨmepa yarɨŋagɨ nɨwɨnɨro aiwɨ o ayaúmɨ xe bɨ arɨrá owinɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnarɨgɨ́ámanɨ.
13 Ra suꞌva ke ^xa tu ndo ña sandiꞌi ndo xaꞌa tuꞌun Ndioxi va xiꞌin costumbre ndo, chi costumbre ña sandaku mii ndo yoꞌo va ke ndiee ni ndasatoꞌo ndo, ra chiñu xaꞌndia Ndioxi sandiꞌi ndo xaꞌa va. Ra süvi takua ña yoꞌo ke ^xa ndo, chin kuaꞌa ni ka va ña xa ndo ―kachi Jesús xiꞌin na.
13 E nerɨ́ná soyɨ́né sɨwɨ́ arɨ́owa érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ nɨxɨ́dɨro xwɨyɨ́á Gorɨxo rɨŋɨ́ rɨpɨ xórórɨ́ nero wiaíkiarɨŋoɨ. E yarɨgɨ́ápa nerɨ́ná xwɨyɨ́á Gorɨxoyá xwé wí enɨ nɨwiaíkia warɨŋoɨ.” Jisaso Parisiowamɨ e nurɨmáná
14 Saa ndakana ra takundiꞌi na yuvi kan ra ndu̱yachin na nuu ra, ra ndikaꞌan ra xiꞌin na kachi ra saa:
14 ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo “Aŋwɨ e bɨ́poyɨ.” nurɨrɨ ayɨ́ rɨxa aŋwɨ e báná o “Nɨyɨ́nénɨ nɨjɨ́á imónɨpɨ́rɨ nánɨ píránɨŋɨ́ arɨ́á nípoyɨ.” nurɨrɨ
15 Ndia nii ñaꞌa ña iyoo nuu ñuꞌú yoꞌo, ra xaxi na ña, a xixi tu na ña, ra xayäkua ña na; chi tuꞌun ña ndakoyo nima va na ke xayakua ñaꞌa.
15 ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Aiwá ámá nɨnɨrɨ́ná gwɨ́náreáɨ́ápɨ wí piaxɨ́ weaarɨŋɨ́manɨ. Pí pí xwioxɨ́yo dánɨ peyeaarɨŋɨ́pɨ ámáyo piaxɨ́ weaarɨŋɨ́rɨnɨ.” nurɨrɨ
16 Ndoꞌo, na xini soꞌo ña kaꞌan yu xiꞌin ndo yoꞌo, ra ndakiꞌin xi̱ni̱ ndo xiꞌin ña ―kachi ra xiꞌin na.
16 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ewayɨ́ xwɨyɨ́á nionɨ rɨ́á rɨpɨ nánɨ arɨ́á ókiarɨ́ nɨmónɨ́poyɨ.” nurɨ́ɨsáná
17 Ra saa te ndiꞌi ra ndakoo ra na yuvi kan, ra ndaxaa ra chi veꞌe, saa ndindakatuꞌun ndia xika xiꞌin ra ra xaꞌa tuꞌun ndichi ña ndikaꞌan ra, ni ke kuni kachi ña:
17 ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo e nɨwárɨmɨ nurɨ aŋɨ́yo nɨpáwirɨ nɨŋwearɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa ewayɨ́ xwɨyɨ́á xɨ́o urɨ́ɨ́pɨ nánɨ yarɨŋɨ́ wíáná
18 Saa ndikaꞌan ra xiꞌin ndia kachi ra saa:
18 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né enɨ dɨŋɨ́ mayoyɨ́néranɨ? Xwɨyɨ́á ‘Aiwá ámá nɨnɨrɨ́ná gwɨ́náreáɨ́ápɨ wí xɨ́omɨ piaxɨ́ weaarɨŋɨ́manɨ.’ searɨ́ápɨ soyɨ́né sɨnɨ mɨ́kɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ mɨmoarɨŋɨ́ reŋoɨ?” nurɨrɨ áwaŋɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Aiwá wí ámáyo piaxɨ́ eapaxɨ́ mimónɨnɨ.
19 Chi süvi nima na kuaꞌan ña, chi ini siti va na ke kuaꞌan ña, ra te ndiꞌi xitia ña kuaꞌan ña ni̱nu̱ va ―kachi ra xiꞌin ndia.
19 Pí nánɨyɨ? Ayɨ́ aiwá gwɨ́náreááná nɨwerɨ írɨwɨ́yo ínɨŋɨ́ rɨ́wɨ́yo íkɨ́ emoarɨgɨ́á eŋagɨ nánɨrɨnɨ.” nurɨrɨ —E nurɨrɨ́ná aiwá nɨ́nɨ nánɨ “Ananɨ nɨpaxɨ́rɨnɨ.” rɨŋɨ́rɨnɨ.
20 Saa ndikaꞌan ka ra xiꞌin ndia kachi ra saa:
20 Ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Aga pípɨ ámáyo piaxɨ́ weaarɨŋɨ́rɨnɨ? Ayɨ́ pí pí dɨŋɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ peyeáɨ́pɨ, amɨpí sɨpí nánɨ móɨ́pɨ ámáyo piaxɨ́ weaarɨŋɨ́rɨnɨ.
21 Saa chi nima na ke kaku takundiꞌi va ña väꞌa, ña vaxi xini na kuni na sa na, ña kotoo na kaka na ña yuuvi, ra kuaꞌa ni koo tani na kuni na, nii na siꞌi kuvi na, ra nii tiaa kuvi va ndia, ra nii ndakatüꞌun taꞌan tu na a kuachi na a naꞌnu na, chi inuu xasiki taꞌan ndiꞌi va na, ra saa tu ña kuni na kaꞌni na ndìì va,
21 Xwioxɨ́yo dánɨ dɨŋɨ́ yaiwíɨ́ápimɨ dánɨ rɨpɨ rɨpɨ yarɨgɨ́árɨnɨ. Ɨ́wɨ́ amɨpí wí nánɨ dɨŋɨ́ moro ɨ́wɨ́ inɨro apɨxɨ́ erápenɨro amɨpí ɨ́wɨ́ mearo ámá pɨkíxwɨrɨ́ó ero oxɨ́ apɨxɨ́ iyɨ́ nánɨ niga uro
22 xiꞌin ña xakuiꞌna na, xiꞌin ña iin suꞌva kuni̱ na koo kuika na, xiꞌin ña xa na takundiꞌi nuu ña väꞌa, xiꞌin ña sandaꞌvi na yuvi, xiꞌin ña kuni na kindiaa na ñaꞌa iyoo nuu inka yuvi koo nuu na, xiꞌin ña ndukuini na xiꞌin taꞌan na, xiꞌin ña kandivaꞌa kini na xiꞌin taꞌan na, xiꞌin ña kutiaa na nuu ñani taꞌan na, ra niña chuun kiꞌvi va xani xini na sa na.
22 sɨŋwɨ́ ɨ́wɨ́ wɨnɨro rɨkɨkɨrɨ́ó ero yapɨ́ wíwapɨyiro ayá bɨ mé arɨ́kí niga uro sɨpí dɨŋɨ́ wiaiwiro xwɨyɨ́ápámɨ ŋwɨrárɨro mɨxɨ́ kɨ́nɨro majɨmajɨ́á ikárɨnɨro yarɨgɨ́ápɨ
23 Takundiꞌi ña ki̱ꞌvi yoꞌo ra nima va yuvi ke kana ña, ra ña yoꞌo ke kuyakua na xiꞌin, ra nduu na na väꞌa nuu Ndioxi ―kachi Jesús xiꞌin ndia.
23 apɨ nɨpɨnɨ ámá dɨŋɨ́yo ínɨmɨ dánɨ nɨmorɨ́ná piaxɨ́ weaarɨŋɨ́rɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
24 Saa kee Jesús ñuu kan ra ndakiꞌin ra kuaꞌan ra ñuu Tiro xiꞌin Sidón. Ra ndixaa ra ndikiꞌvi ra iin veꞌe ndakunduꞌu ra, chi ndiküni ra ña na kundaa ini yuvi ña ndixaa ra kan, su ndi ndikuchüun ra ña koo seꞌe ra nuu na.
24 O ewayɨ́ xwɨyɨ́á mɨ́kɨ́ apɨ nurɨmɨ aŋɨ́ e dánɨ nurɨ aŋɨ́ yoɨ́ Taia tɨ́ŋɨ́ e nɨrémorɨ aŋɨ́ wiwámɨ nɨpáwirɨ ámá e ŋweáyɨ́ “Aŋɨ́ riwámɨ o mɨŋweanɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ nerɨ sá ŋweaŋagɨ aiwɨ ámá wí omɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨmearo
25 Ra ñuu kan iyoo iin ñaꞌá, ra tachi ndivaꞌa ke tiin ña loꞌo seꞌe ña. Ra te xini ña tuꞌun ña ndi̱xaa ra, saa ra ndikun ndakiꞌin ña ndi̱xàà ña nuu nduꞌu ra, ra xikisiti ña nuu ra.
25 apɨxɨ́ wí “Jisaso aŋɨ́ iwámɨ ŋweanɨ.” rarɨŋagɨ́a arɨ́á e nɨwirɨ í xegɨ́ xemiáí imɨ́ó xɨxéroarɨŋí eŋagɨ nánɨ o tɨ́ŋɨ́ e nánɨ aŋɨ́nɨ nɨbɨrɨ sɨkwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e waunɨ́ nɨwikárɨnɨrɨ mɨŋɨ́ xwɨ́áyo nɨkwɨ́rorɨ
26 Ra ñaꞌa yoꞌo ra süvi taꞌan na judío kuvi ña, chi ña ñuu Sirofenicia va kuvi ña. Ra xakundaꞌvi ka vi ña nuu Jesús ña na sa ra ña mani tava ra tachi ndivaꞌa kan kuꞌun ña, ra na saña ña ña loꞌo seꞌe ña.
26 —Í Judayɨ́ apɨxímanɨ. Gɨrikɨyɨ́ apɨxírɨnɨ. Pinisiayɨ́ aŋɨ́yo pɨropenɨsɨ́ Siriayɨ rɨnɨŋe dáŋírɨnɨ. Í Jisasomɨ “Gɨ́ miáímɨ imɨ́ó xɨxéroarɨŋɨ́yɨ́ mɨxɨ́ umáɨnowárénapeɨ.” arɨ́kí urayarɨŋagɨ
27 Saa ndikaꞌan Jesús xiꞌin ñaꞌa yoꞌo kachi ra saa:
27 o í aŋɨ́ mɨdáŋí eŋagɨ nánɨ “Xámɨ gɨ́ Judayɨ́ saŋɨ́ ourápɨmɨnɨ.” nɨyaiwirɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á re urɨŋɨnigɨnɨ, “Xámɨ niaíwɨ́ aiwá nɨnɨro agwɨ́ ímɨ uyinɨ nɨwirɨ́náyɨ́ ayɨ́ naŋɨ́rɨnɨ. Niaíwɨ́yɨ́yá aiwá nurápɨrɨ sɨ́wíyo nɨwirɨ́ná ayɨ́ naŋɨ́manɨ.” uráná
28 Saa ndakuiin ña, kachi ña saa xiꞌin ra:
28 í “Nepa aŋɨ́ mɨdáŋínɨ sɨ́wínɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋɨnɨ.” nɨyaiwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámɨnáoxɨnɨ, nepa rarɨŋɨnɨ. E nerɨ aiwɨ sɨ́wí re yarɨŋɨ́rɨnɨ. Íkwiaŋwɨ́yo dánɨ niaíwɨ́ aiwá nɨnɨro yunɨ́ mamówárɨ́ápɨ mɨmeánɨ́ yarɨŋɨ́rɨnɨ.” urɨ́agɨ
29 Saa kusii ni ini Jesús ña kachi ña saa, ra ndikaꞌan ra xiꞌin ña kachi ra saa:
29 o “Í nepa waunɨ́ nikárɨnɨrɨ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roarɨnɨ.” nɨyaiwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Jíxɨ naŋɨ́ nɨrɨ́ɨ́yɨ́ nánɨ dɨxɨ́ miáímɨ imɨ́ó xɨxéroarɨŋɨ́pɨ rɨxa mɨxɨ́ umáɨnɨ́ɨnɨ. Dɨxɨ́ aŋɨ́ uɨ.” urɨ́agɨ
30 Ra saa te ndaxàà ndixa ñaꞌa kan veꞌe ña, ra xa nuu ixto va yayaa kanduꞌu ña loꞌo seꞌe ña, ra xa kita va tachi ndivaꞌa ini ña kuaꞌan ña.
30 í ámɨ xegɨ́ aŋɨ́yo nánɨ nurɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨ́ɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Xemiáí imɨ́ó pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ úɨ́ eŋagɨ nánɨ píránɨŋɨ́ sá weŋagɨ wɨnɨŋɨnigɨnɨ.
31 Saa kuu kanata Jesús ñuu Tiro ra ndiyaꞌa ra chi ñuu Sidón iin saa ndixaa ra ndia yuꞌu tiañuꞌu Galilea, chi inka xiyo nuu ndikaa Decápolis.
31 Jisaso ámɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ aŋɨ́ yoɨ́ Taia tɨ́ŋɨ́ e pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ aŋɨ́ yoɨ́ Saidonɨ tɨ́ŋɨ́ e áwɨnɨ e nurɨ xwɨ́á yoɨ́ Dekaporisɨyo nurɨ́ná ipí Gaririyo nɨrémorɨ yarɨ́ná
32 Ra ikan ndixaa na nuu ra xiꞌin iin ra miꞌmi ra xïni tu soꞌo va ra, ra xakundaꞌvi ka vi na nuu ra, ña na sa ra ña mani̱ chinduꞌu ra ndaꞌa ra sata ra xiꞌi̱ kan.
32 ámá wí ámá arɨ́á pɨ́rónárɨrɨ xwɨyɨ́á pɨ́rónárɨrɨ eŋɨ́ womɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨmeámɨ nɨbɨro waunɨ́ rɨxɨŋɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “O naŋɨ́ enɨ nánɨ wé seáyɨ e ikwiáreɨ.” urɨ́agɨ́a
33 Saa kuxiyo Jesús xiꞌin ra kueꞌe̱ kan, chi nuu köo yuvi, ra ikan chinii ra nduku ndaꞌa ra ini soꞌo ra kue̱ꞌe kan, ra koꞌni ra loꞌo tiasiꞌi ra nuu ndaꞌa ra, ra nditiandiaa ndaꞌa ra nuu yaa ra küvi kaꞌan kan.
33 Jisaso ámá awí eánárɨgɨ́e dánɨ omɨ nɨmeámɨ nurɨ egɨ́pɨ nerɨ́ná Jisaso xegɨ́ wé oyá arɨ́á óɨ́yo wíxwárɨrɨ xegɨ́ wéyo reaŋwɨ́ núrɨnɨmáná oyá aíwɨ́yo ikwiárɨrɨ nemáná
34 Ra ndoniꞌi ra nuu ra chi ndivi, ra ndixaka ini ra, ra ndikaꞌan ra kachi ra saa:
34 sɨŋwɨ́ aŋɨ́namɨ nanɨmáná rɨ́mɨŋɨ́ nɨrɨrɨ xegɨ́ pɨ́né tɨ́nɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Epata.” —Wigɨ́ pɨ́né “Oxoaɨ.” nurɨrɨ́ná “Epata.” rarɨgɨ́árɨnɨ. E uráná re eŋɨnigɨnɨ.
35 Saa ra ndikun ndanuña ndixa va soꞌo ra, ra ndukama tu yaa va ra, ra ndikun vaꞌa ndakaꞌan va ra.
35 Xegɨ́ arɨ́á oxoánɨrɨ aíwɨ́ saŋɨ́ wiarɨŋɨ́pɨ nayɨ́ erɨ nerɨ xwɨyɨ́á píránɨŋɨ́ nɨra warɨ́ná
36 Ra ndikaꞌan Jesús xiꞌin na, ña na ndatüꞌun na xiꞌin ndia nii yuvi xaꞌa ña yoꞌo; su ndi na ndiee ka xa va kuvi na, chi te kaꞌan ra xiꞌin na, ña na ndatüꞌun na xiꞌin inka yuvi xaꞌa ña xa ra xiꞌin na, ra na ndiee ka ndatuꞌun va kuvi na.
36 Jisaso ámɨ ámá awí eánárɨgɨ́áyo nɨwímearɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ wíápɨ áwaŋɨ́ murɨmepanɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ amɨ amɨ nemero arɨ́kí áwaŋɨ́ nɨra nuro
37 Ra ndakanda ka vi ini na yuvi kan kachi na saa:
37 ayá nɨrɨwamóga nuro re nɨra ugɨ́awixɨnɨ. “Amɨpí o éɨ́pɨyɨ́ aga naŋɨ́nɨ yarɨŋɨ́rɨnɨ. Arɨ́á pɨ́rónarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ aíwɨ́ saŋɨ́ mearɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ aí píránɨŋɨ́ imɨxáná arɨ́á ero xwɨyɨ́á rɨro yarɨgɨ́árɨnɨ.” nɨra ugɨ́awixɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra