Marcos 15

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ra ñaꞌa ni ndakutaꞌan takundiꞌi na kunaꞌnu nuu na sutu, xiꞌin na xikuaꞌa, xiꞌin na maestro sañaꞌa ley, xiꞌin takundiꞌi na chiñu ndikataꞌan na. Ra saa chikuꞌni na Jesús ra kuaꞌan na ndataxi na ra ndaꞌa ra Pilato.
1 Wɨ́á mónɨŋɨ́mɨ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ Judayɨ́ mebáowa tɨ́nɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ awa Judayɨ́ xwɨrɨxɨ́ mearɨgɨ́á nɨ́nɨ tɨ́nɨ awí neánɨro xwɨyɨ́á nimɨxárɨmáná Jisasomɨ gwɨ́ nɨyiro nɨmeámɨ nuro émáyɨ́yá gapɨmanɨ́ Pairatoyɨ rɨnɨŋomɨ mɨnɨ wíáná
2 Ra saa ndindakatuꞌun ra Pilato Jesús kachi ra saa:
2 o Jisasomɨ yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Judayɨ́yá mɨxɨ́ ináyoxɨranɨ?” Yarɨŋɨ́ e wíagɨ Jisaso “Ayɨ́ joxɨ rarɨŋɨnɨ.” uráná
3 Saa xaꞌa na kunaꞌnu nuu na sutu taxi ni na kuachi siki xaꞌa Jesús.
3 apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa omɨ sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ uxekwɨ́moarɨ́ná
4 Ra saa ndindakatuꞌun tuku va ra Pilato Jesús:
4 Pairato ámɨ Jisasomɨ yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Xwɨyɨ́á joxɨyá wí nɨwiápɨ́nɨmearɨ mɨrɨpaxɨ́ rɨsiarɨnɨ? Ayɨ́ xwɨyɨ́á ‘Joxɨnɨ.’ rɨxekwɨ́moarɨgɨ́áyɨ́ onɨmiápɨ nɨrɨro mɨyarɨŋoɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ
5 Ndi ndia nii tuꞌun loꞌo ndindäkuiin Jesús, saa ra ndakanda ni ini ra Pilato.
5 Jisaso xwɨyɨ́á wákwipaxɨ́ aiwɨ ámɨ pɨ́né bɨ mɨrɨ́agɨ nánɨ Pairato dɨŋɨ́ ududɨ́ nɨwiga uŋɨnigɨnɨ.
6 Ra vichin na kundaa ini yo, chi kii te ndatava na viko pascua, ra yunaꞌa ra Pilato ña saña ndika ra iin na ñuꞌu veꞌe kàà, ta kuiya ta kuiya, ndia ndia ka mii na kaꞌan na ñuu xaꞌa va.
6 Sɨ́á Aŋɨ́najo Judayo Múroŋɨ́yi imónɨŋáná xwiogwɨ́ ayɨ́ ayo Judayɨ́ nuro wigɨ́ gwɨ́ ŋweagɨ́á wo nánɨ émáyɨ́ gapɨmanomɨ yarɨŋɨ́ wíáná o ayɨ́ nionɨ nánɨ yayɨ́ onípoyɨnɨrɨ nɨmɨxearɨ uwáriagɨ́rɨnɨ.
7 Ra mii tiempo yoꞌo ke ndikaa iin ra nani Barrabás veꞌe kàà, xiꞌin na itaꞌan xiꞌin ra, xaꞌa ña xaꞌni na ndìì, ra kani taꞌan na xiꞌin gobierno.
7 Íná ámá wo Barabasoyɨ rɨnɨŋo —O ámá wa tɨ́nɨ nɨwiápɨ́nɨmearo “Wauyowamɨ mɨxɨ́ oxɨ́dowáraneyɨ.” nɨrɨnɨro awa tɨ́nɨ mɨxɨ́ ninɨróná o ámá womɨ pɨkíagɨ émáyɨ́ omɨ tɨ́nɨ ámá xɨ́o tɨ́nɨ nɨroro mɨxɨ́ egɨ́áwamɨ tɨ́nɨ gwɨ́ yíagɨ́a nánɨ o íná kɨrapusɨ́ aŋɨ́yo ŋweaŋorɨnɨ.
8 Saa ndakaya na ñuu ndi̱xa̱a̱ na, ra xaꞌa na kaꞌan na xiꞌin ra Pilato ña na sa ra xa ta yunaꞌa ra xa ra, ta kuiya ta kuiya va.
8 O nánɨ oxɨ́ apɨxɨ́ nɨ́nɨ aiwá apɨ nánɨ awí eánɨgɨ́áyɨ́ émáyɨ́ gapɨmanɨ́ Pairatomɨ nuro yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “Xwiogwɨ́ ayɨ́ ayo negɨ́ ámá gwɨ́ ŋweagɨ́á wo neaiapagɨ́pa ámɨ wo neaiapɨréɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
9 Saa ndikaꞌan ra Pilato xiꞌin na kachi ra saa:
9 — ausente —
10 Saa chi xa kundaa va ini ra Pilato xaꞌa ña ndukuini ini va na xikuaꞌa ku naꞌnu nuu na sutu xini na Jesús ke ndataxi na ra ndaꞌa ra.
10 — ausente —
11 Ra saa xaꞌa na kunaꞌnu nuu na sutu chikaa yuꞌu na na ñuu, ña na kaꞌan na xaꞌa ra Barrabás, chi ra kan kuvi ra na saña ndika ra Pilato kuni̱ na.
11 apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa wɨ́á mónɨŋɨ́mɨ ámá aiwá apɨ nánɨ epɨ́royɨ́ egɨ́áyo re rɨnárɨméɨ́á nánɨ “Jisaso pí enɨŋoɨ! O nánɨ yarɨŋɨ́ mɨwipanɨ. Barabaso nánɨ yarɨŋɨ́ wípoyɨ.” rɨnárɨméɨ́á eŋagɨ nánɨ
12 Saa ndindakatuꞌun tuku ra Pilato na kachi ra saa:
12 ayɨ́ Pairatomɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Barabaso neawáriɨ.” urɨ́agɨ́a Pairato re urɨŋɨnigɨnɨ, “Judayɨ́néyá mɨxɨ́ ináyɨ́ urɨgɨ́omɨ pÍ emɨ́ɨnɨ?” urɨ́agɨ
13 Ra saa ndakuiin na, ra iin kokoꞌo ndaꞌyu na kachi na saa:
13 ayɨ́ xɨxewiámɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Íkɨ́áyo yekwɨroáreɨ.” urɨ́agɨ́a
14 Saa ndikaꞌan ra Pilato xiꞌin na:
14 Pairato re urɨŋɨnigɨnɨ, “Pí ɨ́wɨ́ éɨ́ nánɨ e emɨ́ɨnɨ?” urɨ́agɨ aiwɨ awa xɨxewiámɨ́ nura nuro “Íkɨ́áyo yekwɨroáreɨ.” urayarɨŋagɨ́a
15 Ndia saa ra saña ndika va ra Pilato ra Barrabás kuaꞌan ra, chi kuni ra ña kindoo vaꞌa ra xiꞌin na yuvi kan. Ra te ndiꞌi, saa xaꞌndia ra chiñu nuu na soldado ña na kani na Jesús xiꞌin ñii̱ ña ku cuarta, ra saa ndakiꞌin na ra kuaꞌan ra xiꞌin na ña takaa na ra ndaꞌa cruz.
15 Pairato ayo oyapemɨxɨmɨnɨrɨ nerɨ re eŋɨnigɨnɨ. Barabaso nɨmɨxearɨ nuwárimáná xegɨ́ porisowa Jisasomɨ iwaŋɨ́ xaíwɨ́ nɨmépéɨ́asáná eŋáná awamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Omɨ nɨmeámɨ nuro íkɨ́áyo yekwɨroárɨ́poyɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
16 Saa ndakiꞌin na soldado Jesús kuaꞌan ra xiꞌin na chi nuu keꞌe veꞌe chiñu, ra ikan ndakutaꞌan takundiꞌi na soldado.
16 Porisowa Jisasomɨ nɨmeámɨ gapɨmanoyá aŋiwámɨ —Aŋɨ́ yoɨ́ ayɨ́ Pɨretoriumɨyɨ rɨnɨŋiwámɨrɨnɨ. Aŋɨ́ iwámɨ nɨpáwiro wauyɨ́ porisɨ́ nowamɨnɨ “Eɨnɨ.” nurɨro “Omɨ rɨperɨrɨ́ omépeaneyɨ.” nɨrɨnɨro re egɨ́awixɨnɨ.
17 Ra sandakundixi na ra iin capa ña kuaꞌa, ra chikaa na corona ña xavaꞌa na xiꞌin ìñu̱ xi̱ni̱ ra.
17 Rapɨrapɨ́ ayɨ́á rɨŋɨ́ wú mɨxɨ́ ináyɨ́ yínarɨgɨ́á wú nɨmearo omɨ nuyírɨro ópɨyá eŋɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ wɨrí nɨkɨ́kɨyimáná mɨxɨ́ ináyɨ́ amɨnaŋwɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ mɨŋɨ́yo dɨ́kínarɨgɨ́ápa mɨŋɨ́yo xaíwɨ́ udɨ́kiárɨro nemáná
18 Ra xaꞌa na xasiki na ra kachi na saa:
18 mɨxɨ́ ináyɨ́yo yayɨ́ wiarɨgɨ́ápa rɨperɨrɨ́ nɨwiro re urayigɨ́awixɨnɨ, “Judayɨ́yá mɨxɨ́ ináyoxɨrɨnɨ.” nurayirɨ́ná
19 Ra ndo̱o̱ ñuꞌu ku nu kuun ni na xi̱ni̱ ra, ra kondiaa na tiasiꞌi na ra, ra ndakusiti na nuu ra, ña xatoꞌo na ra, iyoo tuꞌun.
19 wegwɨ́á tɨ́nɨ mɨŋɨ́yo iwaŋɨ́ earo reaŋwɨ́ úrɨro xómɨŋɨ́ nɨyɨkwiro mɨŋɨ́ xwɨ́áyo ɨkwɨ́roro nero
20 Ra te ndiꞌi xasiki na ra, ña kundivaꞌa ni na xiꞌin ra. Saa tava na capa ña xindixi ra, ra ndachikaa na tikoto mii ra sukun ra, saa ndakiꞌin na ra kuaꞌan ra xiꞌin na ña takaa na ra ndaꞌa cruz.
20 rɨxa rɨperɨrɨ́ numépéɨ́asáná rapɨrapɨ́ ayɨ́á rɨŋú nɨwirɨro ámɨ xegú nuyírɨro íkɨ́áyo yekwɨroáranɨro nánɨ nɨméra nuro
21 Ra iin tiaa ra ke̱e ñuu Cirene, ra nani Simón, iva ra Alejandro xiꞌin ra Rufo kuvi ra, ra iku ke kee ra vaxi ra, ra te yaꞌa ra yoꞌo kuaꞌan ra, saa tiin na soldado ra ra sakuiso nduxa na cruz tun kasoko Jesús ra.
21 óɨ́ e nurɨ́ná ámá obaxɨ́ pwarɨgɨ́á womɨ xegɨ́ yoɨ́ Saimonoyɨ —O aŋɨ́ yoɨ́ Sairini dáŋorɨnɨ. Xewaxo yoɨ́ Arekɨsadaorɨnɨ. Xexɨrɨ́meáo yoɨ́ Rupasorɨnɨ. Omɨ porisowa ɨ́á nɨxero “Jisaso nánɨ íkɨ́á yoxáɨ́ rɨpá nɨmeámɨ wuiɨ.” nurɨro
22 Ra ndi̱xa̱a̱ na xiꞌin Jesús iin nuu nani Gólgota, tuꞌun yoꞌo kachi ña saa: “Iku leke xi̱ni̱ ndìì”.
22 Jisasomɨ nɨméra nuro dɨ́wɨ́ bɨ Gorɨgota rɨnɨŋɨ́pimɨ —Yoɨ́ mɨ́kɨ́ ayɨ́ ámá mɨŋɨ́ gɨxweá nánɨrɨnɨ. Dɨ́wɨ́ apimɨ nɨrémoro
23 Ra taxi ndia vino tia ndikava nuu mirra xiꞌin, ña na koꞌo Jesús; su ndi ndixïin ra koꞌo ra ra.
23 ámá wa Jisaso rɨ́nɨŋɨ́ bɨ mɨwinɨpa oenɨrɨ marɨsɨnɨ́á murɨ́yɨ rɨnɨŋɨ́ bɨ iniɨgɨ́ wainɨ́yo niwayɨmorɨ mɨnɨ wianɨro yarɨŋagɨ́a aí o murápɨ́ “Oweoɨ.” uráná
24 Saa takaa ndia soldado Jesús ndaꞌa cruz, ra xaꞌa ndia ke̱ꞌetaꞌan ndia xaꞌa tikoto ra, yo ku ndia ndakiꞌin ña.
24 porisowa omɨ íkɨ́áyo nɨyekwɨroárɨro xegɨ́ rapɨrapɨ́ yaŋɨ́ menanɨro sárúyo dánɨ “None go meanɨrɨ́enɨŋoɨ?” nɨrɨnɨro sárú egɨ́awixɨnɨ.
25 Ra kuꞌva ka ìi̱n chi ixtiaan ke takaa ndia Jesús ndaꞌa cruz.
25 Jisasomɨ 9:00 a.m. imónáná rɨxa sogwɨ́ xaíwɨ́ anarɨ́ná íkɨ́áyo nɨyekwɨroárɨro
26 Ra tiaa tu ndia nuu iin vitu loꞌo chinundiaa ndia xini cruz ra, ra ndakani tuꞌun yoꞌo ni xaꞌa ke kuvi ra: chi “Ra yoꞌo ku Rey na judío” kachi tuꞌun yoꞌo.
26 ámá nɨ́nɨ “O ɨ́wɨ́ rɨpɨ éɨ́ nánɨ rɨpɨkiarɨŋoɨ?” oyaiwípoyɨnɨrɨ íkɨ́á wárá nɨmearo “Judayɨ́yá mɨxɨ́ ináyorɨnɨ.” nɨrɨro rɨ́wamɨŋɨ́ e nearo íkɨ́áyo seáyɨ e nɨpɨ́rauro
27 Ra takaa tu ndia uvi ra kuiꞌna va ndaꞌa cruz, ra iin ra takaa ndia ndaꞌa nu iin chi kuaꞌa, ra inka ra takaa ndia ndaꞌa nu iin chi ichin va.
27 ámá ámáyá amɨpí ɨ́wɨ́ pɨkioráparɨgɨ́íwaú enɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e mɨdɨmɨdánɨ nɨyekwɨroárɨro nánɨ
28 Ra yoꞌo ke ndixinu nuu tuꞌun Ndioxi ña ndatiaa na te yachi, ña kachi saa: ña “Ndutaꞌan ra kutaꞌan ra xiꞌin na iyoo kuachi”.
28 rɨ́wamɨŋɨ́ eŋíná Bɨkwɨ́yo nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́ rɨpɨ, “O ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́á tɨ́nɨ nawínɨ kumɨxɨgɨ́árɨnɨ.” rɨnɨŋɨ́pɨ xɨxenɨ imónɨŋɨnigɨnɨ.
29 Ra na yaꞌa kuaꞌan ichi kan, ra iin xiko xi̱ni̱ na ña kañaꞌa ni na xiꞌin ra, kachi na saa:
29 Ámá Jisasomɨ mɨnɨ mɨnɨ nɨmúroayiro ikayɨ́wɨ́ numearɨro payɨ́ nɨwianɨróná mɨŋɨ́ kɨrɨ́kɨrɨ́ nimeaayiro re rɨgɨ́awixɨnɨ, “Re rɨŋoxɨranɨ? ‘Niɨwanɨŋonɨ aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwá nɨpɨnearɨ gɨ́ niɨwɨnɨ sɨ́á wɨyaú wɨyimɨ ámɨ mɨrɨmɨ́árɨnɨ.’ rɨŋoxɨ
30 ra sakaku mii kun vichin, ra sanùù mii kun ndaꞌa cruz ñaa, ―kachi na xiꞌin ra.
30 eŋɨ́ neánɨrɨ jɨwanɨŋoxɨ eŋɨ́ nɨyoárɨmɨ wepɨ́neɨ.” urayarɨ́ná
31 Ra iin saa xa tu na kunaꞌnu nuu na sutu, xiꞌin na maestro sañaꞌa ley Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, chi xasiki ni na Jesús kachi na saa xiꞌin taꞌan na:
31 apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ enɨ ikayɨ́wɨ́ numearɨro re rɨgɨ́awixɨnɨ, “O eŋɨ́ neánɨrɨ ámáyo arɨrá wiago aí xewanɨŋo arɨrá minɨpaxɨ́rɨnɨ.
32 Saa ndikaꞌan na xiꞌin Jesús kachi na saa:
32 Ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaroŋɨ́ ro Isɨrereneyá mɨxɨ́ ináyɨ́ rɨnɨŋɨ́ royɨ íkɨ́áyo seáyɨ e dánɨ nɨyoárɨnɨmɨ wepɨ́nɨ́agɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨranénáyɨ́, dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roanɨ́wɨnɨ.” rarɨ́ná ámá Jisaso tɨ́ŋɨ́ e mɨdɨmɨdánɨ yekwɨroárɨgɨ́íwaú enɨ omɨ ikayɨ́wɨ́ axɨ́pɨ umearɨgɨ́isixɨnɨ.
33 Ra kuꞌva ka uxi uvi kaꞌñu ke, xaꞌa xikuiñaa nuu takundiꞌi ña yuuvi yoꞌo, iin saa ndia ka uni xikuaa,
33 Ayɨ́ e néra núɨ́asáná eŋáná rɨxa 12:00 ikwawedɨ́ imónáná re eŋɨnigɨnɨ. Aŋɨ́ nɨmɨnɨ sɨ́á nɨyinárɨrɨ sɨ́á nɨyinárɨŋɨsáná sɨ́á tɨ́nɨ 3:00 dánɨ ámɨ wɨ́á ókíáná re eŋɨnigɨnɨ.
34 Ra mii ka uni xikuaa yoꞌo ke ndiee ni ndindaꞌyu Jesús kachi ra saa: ―Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? ―kachi ra. Ra tuꞌun yoꞌo kachi ña saa: Iva yu Ndioxi, Iva yu Ndioxi, ¿nichuun ndakoo ndaꞌa kun yuꞌu? kachi ña.
34 Jisaso rɨ́aiwá eŋɨ́ tɨ́nɨ nɨrɨrɨ xegɨ́ Xibɨruyɨ́ pɨ́né tɨ́nɨ re rɨŋɨnigɨnɨ, “Eroi, Eroi, rama sabakɨtani?” nɨrɨrɨ aga pɨ́né “Gɨ́ Gorɨxoxɨnɨ! Gɨ́ Gorɨxoxɨnɨ, pí nánɨ emɨ nɨmóɨnɨ?” urarɨgɨ́ápa Xibɨruyɨ́ pɨ́né tɨ́nɨ e rɨ́agɨ
35 Ra sava na ndita yachin kan, ra xini soꞌo na ña ndikaꞌan ra, ra saa xaꞌa na kaꞌan na xiꞌin taꞌan na kachi na saa:
35 ámá e rówapɨgɨ́á wa arɨ́á nɨwiro re rɨgɨ́awixɨnɨ, “Ai! Rɨxa Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoagɨ́ mɨpé aŋɨ́namɨ peyiŋo Iraijao nánɨ rɨ́aiwá rarɨnɨ.” nɨrɨro
36 Saa xinu iin ra ndixaꞌan ra chindaxi ra iin koꞌndo kachi ini iin ñaꞌa nuu ñuꞌu ndutia iyá, ra chinduꞌu ra ña xi̱ni̱ iin tu ndo̱o̱ ñuꞌu, ra taxi ra ra na koꞌo Jesús, ra ndikaꞌan ra kachi ra saa:
36 ámá wo írɨkwɨ́ nɨmearɨ iniɨgɨ́ wainɨ́ niáɨ́ yarɨŋɨ́pimɨ igɨ́á nearɨ wegwɨ́á wá tɨ́nɨ ayɨŋwɨ́ nikɨroárɨmáná wegwɨ́áwámɨ nɨmaxɨrɨmáná o bɨ nɨnɨrɨ sɨŋɨ́ oenɨrɨ nánɨ seáyɨ émɨ nɨwimɨxánɨrɨ re rɨŋɨnigɨnɨ, “Iraijao omɨ íkɨ́á tɨ́nɨ eŋɨ́ onɨŋɨ́ nɨyoarɨ nɨmeámɨ wepɨ́nɨnɨ aŋɨ́namɨ dánɨ weapɨnɨrɨ́enɨŋoɨ?” rɨ́agɨ
37 Ra ndiee ka vi ndindaꞌyu Jesús, ndia saa ra ndixiꞌi va ra.
37 Jisaso rɨ́aiwá ámɨ bɨ eŋɨ́ tɨ́nɨ nɨrɨmo dɨŋɨ́ nɨyámɨga uŋɨnigɨnɨ.
38 Ra tikoto yii ña tanii ini veꞌe ñuꞌu kaꞌnu ra iin nindata sava ña, chi kiꞌin ña yuꞌu ña chini̱nù ra iin saa ndia ni̱nu̱ saña taꞌan ña, ra nduu ña uvi ñaꞌñu va.
38 Dɨŋɨ́ nɨyámɨga úáná rapɨrapɨ́ sepiá aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwá awawá ŋwɨ́á tɨ́ŋɨ́mɨnɨ epaŋioárɨnɨŋú áwɨnɨ e axowárɨnɨŋɨnigɨnɨ.
39 Ra ndichi yachin, ra kuchee nuu na soldado ñuu Roma, ra te xini ra ña ndixiꞌi Jesús, ra saa ndikaꞌan ra, kachi ra saa:
39 Porisowayá seáyɨ e imónɨŋo Jisaso nɨpearɨ́ná sɨ́mɨmaŋɨ́mɨnɨ nɨrorɨ Jisaso péagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná dɨŋɨ́ nɨyámɨga e úagɨ nɨwɨnɨrɨ re rɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá royɨ́ neparɨnɨ. Gorɨxomɨ xewaxorɨnɨ.” rɨŋɨnigɨnɨ.
40 Ra xika va ndita sava na siꞌi ixtoꞌni na ña ndixiꞌi Jesús, ra tiañu na kan ndichi María Magdalena, xiꞌin ña María siꞌi ra José xiꞌin ra Jacobo ra kuloꞌo, ra ndichi tu ña Salomé va xiꞌin na.
40 Apɨxɨ́ wíwa enɨ Jisaso péáná ná jɨ́amɨ nɨrómáná sɨŋwɨ́ wɨnarogɨ́íwa wigɨ́ yoɨ́ ríwarɨnɨ. Mariaí —Í aŋɨ́ yoɨ́ Magɨdara dáŋírɨnɨ. Í tɨ́nɨ apɨxɨ́ Mariaíyɨ rɨnɨŋɨ́ ámɨ wí —Í Jemiso onaxomɨ tɨ́nɨ Josesomɨ tɨ́nɨ xɨnáírɨnɨ. Í tɨ́nɨ ámɨ wí Saromíyɨ rɨnɨŋí tɨ́nɨrɨnɨ.
41 Na siꞌi yoꞌo ra na xindikun Jesús kuvi na, ra chindiee taꞌan na xiꞌin ra te ndixika ra ñuu ña ndoꞌni chi Galilea, ra kuaꞌa ni ka va na siꞌi ndikun ndi̱xa̱a̱ xiꞌin ra ndia ñuu Jerusalén.
41 Íwa Jisaso Gariri pɨropenɨsɨ́yo emearɨ́ná númɨ nuro arɨrá wigɨ́íwarɨnɨ. Ámɨ obaxɨ́ wíwa enɨ o tɨ́nɨ Gariri dánɨ Jerusaremɨ aŋɨ́yo nánɨ bɨgɨ́íwa Jisasomɨ pɨkiarɨ́ná jɨ́amɨ dánɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨgɨ́awixɨnɨ.
42 Ra xikuaa te xa kuaꞌan ku ñu̱u kii viernes saa xaꞌa na xanduvi na ña ndakindiee̱ na kii yii sábado.
42 Rɨxa sɨ́ápɨ tɨ́nɨ sɨ́á ayi Sabarɨ́á nánɨ amɨpí píránɨŋɨ́ imɨxárarɨgɨ́áyimɨ
43 Ra iin ra kuchee xiꞌin na chiñu, ra José ke nani ra, ra ñuu Arimatea ke ke̱e ra, ra chikaa nda̱ku̱ ini ra ndi̱xaꞌan ra nuu ra Pilato, ra nduku ra iki kuñu Jesús ña ndakiꞌin ra ña nduxin ra. Ra ra José yoꞌo ra iin tiaa ra kandixa Ndioxi ku tu ra yoꞌo va, ra ndiatu ini ra ña xaa Ndioxi kaꞌndia ra chiñu nuu ña yuuvi yoꞌo.
43 Aramatia dáŋɨ́ Josepo —O Judayɨ́ mebá seáyɨ e imónɨgɨ́á worɨnɨ. O Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ píránɨŋɨ́ umeŋweanɨ́a nánɨ dɨŋɨ́ nɨkɨkayorɨ wenɨŋɨ́ nerɨ ŋweaŋorɨnɨ. O masɨsɨ́á mɨwí dɨŋɨ́ sɨxɨ́ nínɨmɨ émáyɨ́ gapɨmanɨ́ Pairato tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nurɨ éɨ́ nɨrómáná Jisaso pɨyo nánɨ “Ananɨ omeámɨnɨ?” nurɨrɨ yarɨŋɨ́ wíáná
44 Saa ra ndakanda ni ini ra Pilato ña kundaa ini ra ña xa ndixiꞌi Jesús. Saa kana ra ra kuchee nuu na soldado xaa ra, ra ndindakatuꞌun ra ra a ndixa ke xa ndixiꞌi Jesús.
44 Pairato Jisaso rɨxa rɨ́a péɨnigɨnɨrɨ “Porisowamɨ mearɨŋo obɨnɨ.” nɨrɨrɨ poriso rɨxa báná yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Jisaso rɨxa rɨpéɨnigɨnɨ? Sɨnɨ mɨpepa réɨnigɨnɨ?” nurɨrɨ
45 Ra saa te ndataxi ra kuchee nuu na soldado yoꞌo nuu ra Pilato, ra kundaa kaxi ini ra ña ndixa ke saa iyoo va ña, ra saa taxi ra ndiayu ndaꞌa ra José ña na ndakiꞌin ra iki kuñu Jesús kuꞌun ña xiꞌin ra.
45 poriso “O rɨxa péɨnigɨnɨ.” rɨ́agɨ Pairato arɨ́á e nɨwirɨ Aramatia dáŋɨ́ Josepo Jisaso pɨyomɨ xe omeanɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨ́agɨ
46 Ra sata ra José iin manda xaa, ña vaꞌa, ra koniꞌi ra Jesús ra ndasuvi ra ra xiꞌin manda kan, ra ndixaꞌan ra ndinduxin ra ra ini kava nuu xa kaan ra yavi te yachi, ra satuvi̱ satuvi̱ ra iin yuu chee ra ndasi ña yuꞌu yavi kan.
46 Josepo nurɨ rapɨrapɨ́ apɨ́á weŋɨ́ wú bɨ́ nerɨ nɨmeámɨ nɨbɨrɨ pɨyomɨ nɨyoarɨ nɨmeámɨ nɨwepɨ́nɨrɨ e nɨtɨmáná wigɨ́ yarɨgɨ́ápa xopɨxopɨ́ nɨróa numáná xwárɨpáyo nánɨ nɨmeámɨ nurɨ —Xwárɨpá ayi sɨ́ŋáyo óɨ́ rɨxárɨnɨŋɨ́yirɨnɨ. Ayimɨ nɨtɨmáná sɨ́ŋá xwé wo mɨmegwɨnárɨ́ nɨméra nɨpuro óɨ́ maŋɨ́wámɨ rɨtɨ́ nerɨ́ná éɨ́ rárárɨŋɨnigɨnɨ.
47 Ra ña María Magdalena xiꞌin ña María siꞌi ra José, ra ndita na ixtoꞌni na ndia mii ke ndinduxin na Jesús.
47 E yarɨ́ná Magɨdara dáŋɨ́ Mariaí tɨ́nɨ Josesomɨ xɨnáí Mariaíyɨ rɨnɨŋí tɨ́nɨ “Jisaso ge tɨpɨ́rɨréoɨ?” nɨyaiwiri sɨŋwɨ́ wɨnaxɨ́dɨgɨ́isixɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra