Marcos 13

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ra saa te kanata Jesús ini korra veꞌe ñuꞌu kan ra ndikaꞌan iin ra xika xiꞌin ra, kachi ra saa:
1 Jisaso aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ warɨ́ná xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa wo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nearéwapɨyarɨŋoxɨnɨ, aŋɨ́ awiaxɨ́ ikwɨ́rónɨrɨ sɨ́ŋá naŋɨ́ nɨŋweaxa urɨ eŋɨ́ eyɨ́ sɨŋwɨ́ wɨneɨ.” uráná
2 Saa ndakuiin Jesús yuꞌu ra, kachi ra saa:
2 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Aŋɨ́ xwé tɨyɨ́ sɨŋwɨ́ rɨwɨnɨŋɨnɨ? Rɨ́wéná sɨ́ŋá kɨkírónɨŋɨ́ rɨpɨyɨ́ womɨ seáyɨ e ikwiárɨnɨnɨ́ámanɨ. Nɨ́nɨ nɨkwierómioanɨ́árɨnɨ.” nurɨmɨ ugɨ́awixɨnɨ.
3 Saa ndakiꞌin na kuaꞌan na chi iku ña nani Olivo, ña ixtondiaa ndaa nuu iin veꞌe ñuꞌu. Ra ikan ndi̱xàà Jesús ndakunduꞌu ra, ra saa kuyachin ra Pedro, ra Santiago, ra Juan, xiꞌin ra Andrés, ra ndindakatuꞌun seꞌe ndia ra kachi ndia saa:
3 O dɨ́wɨ́ mɨŋɨ́ Oripiyɨ rɨnɨŋɨ́yo nɨŋwearɨ aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́á pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ yapɨ́ámɨnɨ wenɨŋɨ́ nero ŋweaŋáná wiepɨsarɨŋɨ́ Pitao tɨ́nɨ Jemiso tɨ́nɨ Jono tɨ́nɨ Adɨruo tɨ́nɨ wigɨ́pɨ
4 ―Tata, kaꞌan xiꞌin ndi, ¿ama ke kuu saa? ¿Ra ni ke sa ndi kundaa ini ndi te xa ndinumi ku saa? ―kachi ndia xiꞌin ra.
4 yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “Joxɨ ‘Sɨ́ŋá womɨ seáyɨ e ikwiárɨnɨ́ámanɨ. Nɨkwierónowinɨ́árɨnɨ.’ nearɨ́ɨ́pɨ gíná imónɨnɨ́árɨnɨ? Sɨŋwɨ́ ayo nɨwɨnɨrane ‘Rɨxa nimónɨnɨ aŋwɨ ayorɨ́anɨ?’ yaiwianɨ́wá nánɨ pí ekɨyiŋɨ́ neainɨnɨ́árɨnɨ? Ekɨyiŋɨ́ neainɨnɨ́ápɨ nánɨ áwaŋɨ́ neareɨ.” urɨ́agɨ́a
5 Saa ndakuiin Jesús kachi ra saa:
5 o áwaŋɨ́ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá wí yapɨ́ searéwapɨyanɨro epɨ́rɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ ɨ́á nɨxɨrɨro éɨ́rɨxɨnɨ.
6 Chi kuaꞌa ni na kixi ra kuniñuꞌu na kivi yu ña sandaꞌvi na yuvi, ra kachi na saa: “Yuꞌu ku Cristo ra tiꞌvi Ndioxi xaa sakaku na yuuvi yoꞌo”, kachi na, ra kuaꞌa ni yuvi sandaꞌvi na.
6 Ámá obaxɨ́ wo wo nɨbayiro yoɨ́ nionɨyá nɨrɨnɨro yapɨ́ re searéwapɨyanɨro epɨ́rɨ́árɨnɨ, ‘Yeáyɨ́ seayimɨxemeámɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaroŋáonɨrɨnɨ.’ searéwapɨyanɨro éáná ámá obaxɨ́ ‘Nepaxɨnɨ.’ nɨyaiwiro xeŋwɨ́yo xɨ́dɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Ayɨnánɨ nionɨ seararɨŋápɨ dɨŋɨ́ ɨ́á nɨxɨrɨro éɨ́rɨxɨnɨ.
7 Ra te xa na xaꞌa kunisoꞌo ndo ña xa iyoo ni kuachi ra xaꞌa kunisoꞌo ndo ña kanitaꞌan ni na yuvi, saa ra kuayüꞌvi ndo, chi xiniñuꞌu saa ke kuu va. Su ndi süvi ña xa ndiꞌi xaꞌa kuvi ña yuuvi.
7 Seyɨ́né ‘Aŋɨ́ ayo mɨxɨ́ inarɨŋoɨ.’ ránáyɨ́, xwɨyɨ́á imɨŋɨ́ ‘Aŋɨ́ wúmɨ mɨxɨ́ inarɨŋoɨ.’ rɨnɨméánáyɨ́, wáyɨ́ mepanɨ. Mɨxɨ́ ayɨ́ xámɨ niga nurɨ aiwɨ sɨ́á yoparɨ́ Jisasonɨ weapɨmɨ́áyi sɨnɨrɨnɨ.
8 Ra kuaꞌa ni ñuu ra kanitaꞌan ña xiꞌin taꞌan ña, ra saa tu ñuu ña kunaꞌnu va, chi kanitaꞌan ni tu ña kan va xiꞌin taꞌan ña; ra kuaꞌa ni ñuu ndiee ni taan, ra kundikaa ni so̱kò, ra kanitaꞌan ni yuvi xiꞌin taꞌan na; ndi süvi ña xa ndinumi ndiꞌi xaꞌa kuvi ña yuuvi yoꞌo, chi sakan ña xaꞌa va ku tundoꞌo yoꞌo ña satixuꞌvi ña na.
8 Ámá gwɨ́ wɨrí nɨwiápɨ́nɨmearo wínɨyɨ́ tɨ́nɨ mɨxɨ́ inɨro ero mɨxɨ́ ináyɨ́ wí nɨwiápɨ́nɨmearo wí tɨ́nɨ mɨxɨ́ inɨro ero aŋɨ́ wíyɨ́ wíyo pobonɨ́ erɨ aŋɨ́ wámɨ agwɨ́ nánɨ ikeamónɨro yarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná dɨŋɨ́ re yaiwipɨ́rɨ́á nánɨ ‘Rɨ́wéná xwé enɨ́a nánɨ iwamɨ́ó ríyɨ́ rɨyarɨnɨ?’ yaiwipɨ́rɨ́a nánɨ seararɨŋɨnɨ. Apɨxɨ́ niaíwɨ́ nɨxɨrɨrɨ́ná dɨŋɨ́ re yaiwiarɨgɨ́ápa ‘Rɨ́wéná rɨ́nɨŋɨ́ xwé nimɨnɨrɨ nánɨ iwamɨ́ó rɨniarɨnɨ?’ yaiwiarɨgɨ́ápa soyɨ́né enɨ nionɨ rarɨŋápɨ nɨwɨnɨrɨ́ná re yaiwíɨ́rɨxɨnɨ, ‘Rɨ́wéná xeanɨŋɨ́ xwé neaímeanɨ́árɨ́anɨ?’ yaiwíɨ́rɨxɨnɨ.
9 ’Ra ndoꞌo, ra kondiaa ni ndo mii ndo; chi tiin na ndoꞌo ra kuꞌun ndo xiꞌin na nuu na chiñu, ra kuꞌun tu ndo xiꞌin na chi veꞌe ñuꞌu va, ra sandivaꞌa ni na xiꞌin ndo ra kani ni na ndoꞌo. Ra ndataxi na ndoꞌo ndaꞌa na chiñu naꞌnu xiꞌin na ku rey, na kunaꞌnu xaꞌndia chiñu xaꞌa ña ndikun ndo yuꞌu; ra saa ke kuvi ndatuꞌun ndo xaꞌa yu xiꞌin na.
9 Nionɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamopɨ́rɨxɨnɨrɨ nionɨ seararɨŋápɨ sɨ́mɨ́mɨnɨ tɨro awínɨŋɨ́ ŋwearo éɨ́rɨxɨnɨ. Seyɨ́né nionɨ nɨxɨ́darɨŋagɨ́a nánɨ ámá wí pɨ́rɨ́ owiaíkianeyɨnɨro ɨ́á nɨseaxero negɨ́ Judayɨ́yá opisɨ́ aŋɨ́yo seawárɨro rotú aŋɨ́ neneyáyo dánɨ iwaŋɨ́ seamépero epɨ́rɨ́árɨnɨ. Mɨxɨ́ ináyɨ́ tɨ́nɨ gapɨmanɨ́ tɨ́nɨ ayɨ́yá sɨŋwɨ́yo dánɨ enɨ nɨseaurárɨmáná xwɨrɨxɨ́ seamepɨ́rɨ́á eŋagɨ aiwɨ nionɨ nánɨ sɨnɨ urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
10 Ndi su xiniñuꞌu kunisoꞌo ndiꞌi na yuvi tuꞌun Ndioxi iin ni kuvi, ra saa ke ndiꞌi xaꞌa ña yuuvi yoꞌo.
10 Xwɨyɨ́á nionɨ nánɨ yayɨ́ seainarɨŋɨ́pɨ ámá gwɨ́ wɨrɨ́ wɨrí nɨ́nɨ arɨ́á wigɨ́ámɨ eŋáná ámɨ weapɨmɨ́árɨnɨ.
11 Ra te na tiin na ndoꞌo kuꞌun ndo xiꞌin na nuu na chiñu, ra ndïꞌi ini ndo xaꞌa tuꞌun ña ndakuiin ndo yuꞌu na, ra nii ndakäni ini ndo; chi mii Ndioxi va kuvi ra taxi tuꞌun ña kaꞌan ndo xiꞌin na, chi süvi mii ndo kuvi ndo kaꞌan, chi Tachi Yii Ndioxi ra iyoo xiꞌin va ndo ku ra kaꞌan.
11 Ayɨ́ ɨ́á nɨseaxero opisɨ́ aŋɨ́yo seawáráná ayá sɨ́wɨ́ nɨsearorɨ ‘Pɨ́né arɨre uranɨréwɨnɨ?’ mɨyaiwipa éɨ́rɨxɨnɨ. Íná Gorɨxo pí pí nánɨ searɨ́ɨ́yɨ́ ananɨ kwíyɨ́ oyápimɨ dánɨ urɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
12 Ra na iyoo ñani, ra xi̱ko̱ taꞌan na xiꞌin na ra ndataxi na na, ña kuvi na xaꞌa tuꞌun Ndioxi, ra na iyoo seꞌe ra xi̱ko̱ taꞌan tu na kan va xiꞌin seꞌe na ña kuvi na xaꞌa tuꞌun Ndioxi, ra saa tu na iyoo vasiꞌi va chi xiko taꞌan tu na kan va xiꞌin vasiꞌi na ña kuvi na xaꞌa tuꞌun Ndioxi.
12 Xexɨrɨ́meá wo nɨwiápɨ́nɨmearɨ xexɨrɨ́meáomɨ opɨkípoyɨnɨrɨ ɨ́á nɨxerɨ opisɨ́ aŋɨ́yo wárɨrɨ xanowa enɨ wigɨ́ niaíwɨ́ opɨkípoyɨnɨrɨ ɨ́á nɨxero opisɨ́ aŋɨ́yo wárɨro niaíwɨ́yɨ́ enɨ xanɨyaúmɨ opɨkípoyɨnɨrɨ wárɨro epɨ́rɨ́árɨnɨ.
13 Ra kundasi ni na yuvi yoꞌo ndóꞌo̱ xaꞌa ña ^ndíku̱n ndo yuꞌu, ra ndoꞌo, na kuchuun sandiee ini ndia kii ndiꞌi, ra ndïko ini ndo, ra ndóꞌo̱ kuvi ndo kuchuun kaku va.
13 Seyɨ́né yoɨ́ nionɨyá nɨrɨro xɨ́darɨŋagɨ́a nánɨ wikɨ́ nɨseaónɨro sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ seaipɨ́rɨ́árɨnɨ. E seaipɨ́rɨ́á eŋagɨ aiwɨ gɨyɨ́ gɨyɨ́né eŋɨ́ neánɨro nionɨ nɨxɨ́dɨro anɨŋɨ́ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roro nerɨ́náyɨ́, sɨ́á yoparɨ́ nionɨ ámɨ bɨmɨ́áyi Gorɨxo ananɨ yeáyɨ́ seayimɨxemeanɨ́árɨnɨ.
14 ’Ra na ndee Judea na kunu na kuꞌun na chi iku te na kuni na ña ndivaꞌa, ña yuku, ña ndikaꞌan ra Daniel xaꞌa, ra ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi xinaꞌa, te kachi ra saa, “Iyoo ñaꞌa ra süvi nuu koo ña ke iyoo ña.” (Ra na kaꞌvi, ra na kundaa ini na xiꞌin ña kaꞌvi na).
14 “Seyɨ́né ámá sɨpí seaikárɨŋo ŋwɨ́á imónɨŋe xórórɨ́ nerɨ xwɨrɨ́á ikɨxéagɨ nɨwɨnɨrɨ́náyɨ́ ámá Judia pɨropenɨsɨ́yo ŋweagɨ́áyɨ́ dɨ́wɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nánɨ éɨ́ yíɨ́rɨxɨnɨ. Ámá gɨyɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ ɨ́á roarɨgɨ́áyɨ́ dɨŋɨ́ píránɨŋɨ́ móɨ́rɨxɨnɨ.
15 Ra na ndee chi xi̱ni̱ veꞌe, ra na kïꞌvi ka na veꞌe ndakiꞌin na ñaꞌa na;
15 Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ aŋɨ́ waíwɨ́yo nɨpeyiro seáyɨ́mɨnɨ mɨrɨnɨŋiwámɨ nɨŋwearo ‘Sɨpí neaikárɨŋo rɨxa ŋwɨ́á imónɨŋe xwɨrɨ́á ikɨxéɨ́rɨnɨ.’ rɨnarɨŋagɨ́a arɨ́á nɨwirɨ́náyɨ́ nɨwiápɨ́nɨmeámáná amɨpí ínɨmɨ aŋɨ́ mɨrɨnɨŋiwámɨ weŋɨ́pɨ meaanɨro nánɨ mɨpáwipa sa dɨ́wɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nánɨ aŋɨ́nɨ éɨ́ yíɨ́rɨxɨnɨ.
16 Nii na ñuꞌu xachiñu iku, ra na ndïko ka na ndakiꞌin na tikoto na.
16 Ámá aiwá omɨŋɨ́yo yarɨgɨ́áyɨ́ enɨ arɨ́á e nɨwirɨ́náyɨ́ ámɨ iyɨ́á meaanɨro nánɨ aŋɨ́ e nánɨ mupa sa dɨ́wɨ́yo nánɨ éɨ́ yíɨ́rɨxɨnɨ.
17 Ra ndaꞌvi ni na siꞌi na ñuꞌu seꞌe, xiꞌin na iyoo seꞌe vali te na xaa kii kuu ña yoꞌo.
17 Íná apɨxɨ́ niaíwɨ́ agwɨ́ egɨ́íwa tɨ́nɨ sɨnɨ niaíwɨ́ amɨŋɨ́ narɨgɨ́íwa tɨ́nɨ aŋɨ́nɨ éɨ́ upaxɨ́ meŋagɨ nánɨ aweyɨ. Arɨge aŋɨ́nɨ dɨ́wɨ́yo nánɨ éɨ́ yipɨ́rɨ́árɨ́anɨ?
18 Kaꞌan ndo xiꞌin Ndioxi ra te na ndoꞌo ndo saa, ra na küu ña yo̱o̱ te kuun savi.
18 Aŋɨ́nɨ éɨ́ mupaxɨ́ neaimónɨnɨgɨnɨrɨ Gorɨxomɨ rɨxɨŋɨ́ re urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ, ‘Íná imɨŋɨ́ mɨrɨpa éwɨnɨgɨnɨ.’ urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
19 Tundoꞌo kaꞌnu ña kuu kii yoꞌo, ra ndia te xavaꞌa Ndioxi ña yuuvi yoꞌo ra täan kuu ña, iin saa ndia vichin, ra nii kii ña vaxi küu ka ña.
19 Gorɨxo xwɨ́á imɨxɨrɨ aŋɨ́na imɨxɨrɨ eŋɨ́ e dánɨ ámá xeanɨŋɨ́ nimóga bagɨ́a aiwɨ sɨpí seaikárɨŋo ŋwɨ́á imónɨŋe xwɨrɨ́á ikɨxéáná xeanɨŋɨ́ rɨ́á tɨ́ŋɨ́ seaikárɨnɨ́árɨnɨ. Xeanɨŋɨ́ íná imónɨnɨ́ápɨ tɨ́nɨ ámɨ wí xɨxenɨ imónɨnɨ́á menɨnɨ.
20 Ra tu kuëe ndixaꞌndia Ndioxi tiempo yoꞌo ña ndasa loꞌo ra ña, saa ra ndia nii yuvi kuvi na käku vi, su ndi xaꞌa na ^ndíku̱n sata ra, na ndikaxin ra ke xaꞌndia ra tiempo yoꞌo ra nduloꞌo va kii.
20 Gorɨxo ‘Xeanɨŋɨ́ apɨ aŋɨ́nɨ pɨ́nɨ owiárɨnɨ.’ mɨyaiwipa nerɨ́náyɨ́ ámá nɨ́nɨ mɨŋweapaxɨ́rɨnɨ. Ámá xɨ́o eyíroárɨŋɨ́yɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ nɨmorɨ nánɨ ‘Xeanɨŋɨ́ apɨ aŋɨ́nɨ anɨpá oimónɨnɨ.’ yaiwinɨ́á eŋagɨ nánɨ apaxɨ́ mé pɨ́nɨ wiárɨnɨ́árɨnɨ.
21 ’Tu ndia na kaꞌan xiꞌin ndo, kachi na saa: “¡Toꞌni ndo, yoꞌo iin Cristo!” Ra inka tu na kaꞌan: “¡Toꞌni ndo chi ra iin kaa kuvi ra!” kachi na, ra kandïxa ndo ña kaꞌan na.
21 Xeanɨŋɨ́ apɨ seaímeááná ámá wí ‘Ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́o jɨ́iwo ŋweanɨ.’ ránáyɨ́ranɨ, ‘Riwo ŋweanɨ.’ ránáyɨ́ranɨ, arɨ́á mɨwipa éɨ́rɨxɨnɨ.
22 Chi kuaꞌa ni na maña kixi ra kachi na saa, “Yuꞌu ku Cristo”, a “Yuꞌu ku ra kaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi”, kachi na. Ra kuaꞌa ni ña ndichi xiꞌin ña xituꞌun sa na ña sandaꞌvi na yuvi, ra kusana ndia na xa ndikaxin Ndioxi kundikun ichi va ra ku̱ni̱ na sandaꞌvi na.
22 Wí epaxɨ́ eŋánáyɨ́, ámá Gorɨxo eyíroárɨŋɨ́yo yapɨ́ wíwapɨyanɨro nerɨ́ná nepa mimónɨpa nero aí ‘Arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaroŋáonɨrɨnɨ.’ nurɨmáná emɨmɨ́ ero ayá rɨwamónɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ ero epɨ́rɨ́árɨnɨ. Wí nepa mimónɨpa nero aí ‘Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoarɨŋáonɨrɨnɨ.’ urɨro emɨmɨ́ ero ayá rɨwamónɨpaxɨ́pɨ ero epɨ́rɨ́árɨnɨ.
23 Ña kan ke xa kaꞌan ndiꞌi va yu ña yoꞌo xiꞌin ndo vichin, ra kiꞌin ni ndo kuenda xiꞌin mii ndo.
23 Amɨpí rɨ́wéná imónɨnɨ́ápɨ nánɨ rɨxa áwaŋɨ́ searɨ́agɨ yapɨ́ seaíwapɨyipɨ́rɨxɨnɨrɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨmoro éɨ́rɨxɨnɨ.
24 ’Ra te xa na ndiꞌi kuu tundoꞌo yoꞌo, ra saa kuñaà nuu ñuꞌù kaa, ra nii yo̱o̱ kaa ra ndayëꞌe̱ ka ri.
24 Xeanɨŋɨ́ apɨ nɨpɨnɨ rɨxa nɨseaímeámáná eŋáná sogwɨ́ sɨ́á yinɨrɨ emá wɨ́á mónɨpa erɨ
25 Ra kimi, ri ndee nuu ndivi kaa, ra ko̱yo ndiꞌi va ri, ra takundiꞌi ñaꞌa ña ndee nuu ndivi kaa ra ndakanda ndiꞌi va ña.
25 siŋɨ́ aŋɨ́namɨ dánɨ exweánowirɨ amɨpí eŋɨ́ eánɨŋɨ́ aŋɨ́namɨ eŋɨ́yɨ́ úpɨyinɨrɨ nemáná eŋáná
26 Ra saa vi ke kuni ndo yuꞌu, ra xaa yoꞌo vichin, ña kixi tuku yu iin nuu vi̱ko̱ xiꞌin takundiꞌi ndie̱e̱ yu ña kaꞌnu.
26 ámá imónɨŋáonɨ eŋɨ́ neánɨrɨ agwɨ́yo dánɨ wɨ́á nókía weaparɨŋagɨ nanɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
27 Ra saa ke tiꞌvi yu na tatun yu kuꞌun na kumi saa tutun ña yuuvi, ña ndakaya na na ndikaxin yu kuꞌun xiꞌin yu, na ndee ndia xaꞌa ña yuuvi yoꞌo, iin saa ndia nuu ndiꞌi ñuꞌú.
27 Nanáná aŋɨ́najɨ́ ámá Gorɨxo eyíroárɨŋɨ́ xwɨ́á rɨrímɨ nɨrímɨnɨ aŋɨ́ gɨmɨ ŋweagɨ́áyo wirɨmeaemepɨ́rɨ urowárɨmɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
28 ’Na kutuꞌva ndo tuꞌun ndichi xaꞌa itun koxi: Te xa xaꞌa ndu̱itia ndaꞌa nu, ra xa ndukuii nu, ra saa ke xa kundaa ini ndo ña xa kuyachin tiempo savi.
28 E nurɨrɨ́ná ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Íkɨ́á pikɨ́yɨ rɨnɨŋɨ́yɨ́ reŋɨ́ sɨŋɨ́ neánɨro mɨŋɨ́ ináná ‘Xwiogwɨ́ rɨxarɨ́anɨ?’ yaiwiarɨgɨ́árɨnɨ.
29 Saa tu iyoo ña yoꞌo va, te xa xini ndo xaꞌa kuu takundiꞌi va ña yoꞌo, saa ra kuni kachi ña saa, ña xa ndinumi ni ndiko tuku va yu.
29 Pikɨ́yɨ́nɨŋɨ́ xwiogwíná nánɨ nɨjɨ́á imónɨpɨ́rɨ yarɨŋɨ́pa xwɨyɨ́á nionɨ ekɨyiŋɨ́ nánɨ searɨ́áyɨ́ rɨxa imónarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́náyɨ́ dɨŋɨ́ re yaiwíɨ́rɨxɨnɨ, ‘Jisaso rɨxa nɨweapɨrɨ nánɨ rɨyarɨnɨ? Rɨxa aŋɨ́ ɨ́wí énɨŋɨ́ rónapɨnɨ.’ yaiwíɨ́rɨxɨnɨ.
30 Ra ña ndixa ke kaꞌan yu xiꞌin ndo, chi xiꞌna ka kuu takundiꞌi ña yoꞌo, ra saa ke kuvi na yuvi ndee tiempo vichin.
30 Nepa seararɨŋɨnɨ. Ámá gwɨ́ axɨ́ rɨrí sɨnɨ anɨpá mimónɨpa eŋáná nionɨ searɨ́ápɨ wí surɨ́má mimónɨpa nerɨ nɨpɨnɨ xɨxenɨ imónɨnɨ́árɨnɨ.
31 Ndivi kaa xiꞌin ñuꞌu yoꞌo, ra ña ndiꞌi xaꞌa va kuvi ña, su ndi tuꞌun yu ra ndïꞌi xaꞌa ña.
31 Xwɨ́á tɨ́nɨ aŋɨ́na tɨ́nɨ anɨpá imónɨnɨ́á eŋagɨ aiwɨ xwɨyɨ́á nionɨyá wí surɨ́má imónɨnɨ́ámanɨ.
32 ’Ra kii xiꞌin hora te na ndiko yu, ra ndia nii na kundäa ini ama ke kuu saa, chi nii na tatun Ndioxi na iyoo ndivi ra kundäa ini na; ra ni yuꞌu, ra xaa yoꞌo, kundäa ini; chi indaa mituꞌun Iva va yu kuvi ra xini.
32 Nionɨ ámɨ gínɨ gíná nɨweapɨmɨ́a nánɨyɨ́ ámá nɨ́nɨ aiwɨ wo nɨjɨ́á mimónɨnɨ. Aŋɨ́najɨ́ aiwɨ nionɨ aiwɨ majɨ́á imónɨŋwɨnɨ. Sa gɨ́ áponɨ nɨjɨ́árɨnɨ.
33 ’Ra ña kan ke kuenda ni na koo ndo, ra kaꞌan ni ndo xiꞌin Ndioxi, ra kundito ni ndo chi kundäa ini ndo ama ke ndiko yu.
33 Ayɨnánɨ dɨŋɨ́ píránɨŋɨ́ nɨmoro ŋweáɨ́rɨxɨnɨ. Nionɨ gínɨ gíná nɨweapɨmɨ́a nánɨ seyɨ́né majɨ́á imónɨŋagɨ́a nánɨ xwayɨ́ nanɨrɨ ŋweáɨ́rɨxɨnɨ.” nurɨrɨ
34 Ta kuꞌva xa iin tiaa ra kuaꞌan inka ñuu xika, ra ndakoo ra veꞌe ra ndaꞌa na xa chuun nuu ra ña na kondiaa na ña, ra taxi ra chuun ndaꞌa ta iin, ta iin na, ña na sa na, ra xaꞌndia tu ra chuun nuu iin ra ña na kondiaa ra yeꞌe va.
34 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ nɨweapɨmɨ́a nánɨyɨ́ rénɨŋɨ́ imónɨnɨ. Ámá wo aŋɨ́ wímɨ urɨ́nɨmɨnɨrɨ nurɨ́ná xɨnáíwánɨŋɨ́ omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́áwa o omɨ ‘Nionɨ úáná omɨŋɨ́ joxɨ niiarɨŋɨ́pɨ píránɨŋɨ́ niíɨrɨxɨnɨ.’ nura uŋɨnigɨnɨ. E nerɨ́ná womɨ ‘Aŋɨ́ ɨ́wí e awí roarɨŋoxɨ xwayɨ́ nanɨrɨ awí róɨrɨxɨnɨ.’ urɨŋo eŋɨ́pɨ
35 Saa ra, xiniñuꞌu na koo tuꞌva tu ndoꞌo va, saa chi kundäa ini ndo ama ke ndiko ra Tata xiꞌin veꞌe kan; a te kuaa ke xaa ra, a sava ñu̱u ke xaa ra, a te xa kana chele va xaa ra, a te xa ndituvi va tu, ndi ndia nii na kundaa ini.
35 soyɨ́né axɨ́pɨ éɨ́rɨxɨnɨ. O ‘Aŋɨ́ xiáwo gínɨ gíná bɨnɨrɨ́enɨŋoɨ?’ nɨyaiwirɨ ‘Sɨ́ápɨ tɨ́nɨ bɨnɨrɨ́enɨŋoɨ? Árɨ́wegɨ́yo bɨnɨrɨ́enɨŋoɨ? Karɨ́karɨ́ rɨ́aiwá rarɨ́ná bɨnɨrɨ́enɨŋoɨ? Wɨ́á mónɨŋɨ́mɨ bɨnɨrɨ́enɨŋoɨ?’ nɨyaiwia nurɨ majɨ́á nimónɨrɨ nánɨ
36 Chi kama ni va xaa ra, ra koto ndaniꞌi ra ndoꞌo ña ndee ndo kixi̱ ndo.
36 — ausente —
37 Ra ña kaꞌan yu xiꞌin ndoꞌo ke kaꞌan tu yu xiꞌin taku yaa va na: ra kuenda ni na koo ndo; kïxi ndo.
37 — ausente —

Ler em outra tradução

Comparar com outra