Lucas 17
MXV vs XGS
1 Ra saa ndikaꞌan Jesús xiꞌin ndia itaꞌan xiꞌin ra kachi ra saa:
1 O xegɨ́ wiepɨsarɨŋowamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá wí wí ɨ́wɨ́ oépoyɨnɨrɨ iwamɨ́ó nɨwíwapɨyipɨ́rɨ́a aiwɨ ámá e wíwapɨyíɨ́áyɨ́ aweyɨ! Sɨ́á wɨyi ayɨ́ majɨ́á wórɨnɨ́árɨnɨ. Ayɨ́ xeanɨŋɨ́ rɨ́á tɨ́ŋɨ́ wímeanɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí wíwɨnɨgɨnɨ.
2 Ra vaꞌa ka va yachi na kunuꞌni iin yuu katia chee ña ndiko ñaꞌa sukun na, ra koꞌni na na ini mini, nuu ña sandaꞌvi na iin na vali ndikun sata yu, ña sa na kuachi.
2 Ayɨ́ niaíwɨ́ rɨpiamɨ nionɨ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roanɨro yarɨgɨ́ápiamɨ pɨ́rɨ́ wiaíkianɨro nero ɨ́wɨ́ oépoyɨnɨrɨ wíwapɨyarɨ́ná Gorɨxo ‘Ayɨ́ xwɨyɨ́á mayɨ́rɨnɨ.’ mɨrɨ́ rɨxa nɨpémáná eŋáná rɨ́nɨŋɨ́ xwé winɨ́árɨnɨ. Sɨnɨ niaíwɨ́piamɨ ɨ́wɨ́ nánɨ mɨwiepɨsipa eŋáná ámá wa ayo ɨ́á nɨxero sɨ́ŋá xwé wo siŋwɨ́ tɨ́nɨ gwɨ́ nɨjárɨro rawɨrawáyo nɨmamówárɨrɨ́náyɨ́, sɨpí eŋagɨ aiwɨ rɨ́nɨŋɨ́ Gorɨxo wimɨnɨrɨ eŋɨ́pɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋɨ́manɨ.
3 Ra kuenda ni na koo ndo.
3 Ayɨnánɨ píránɨŋɨ́ éɨ́rɨxɨnɨ.
4 Ra vaꞌa ni uxa va ichi na sa na ña väꞌa xiꞌin ndo iin kii, ra uxa ichi saa na ndiko tu na ña kaꞌan na xiꞌin ndo kachi na saa: “Sä ka yu saa xiꞌin kun”, na kachi na, saa ra xiniñuꞌu na sa kaꞌnu ini ndo xaꞌa va na ―kachi Jesús xiꞌin na.
4 O ɨ́wɨ́ nɨsirɨ piaxɨ́ weánarɨŋagɨ nánɨ nɨbɨrɨ ‘Rɨxa dɨŋɨ́ neyírorɨ ɨ́wɨ́ ámɨ wínɨ simɨ́ámanɨ.’ rɨrémeááná joxɨ yokwarɨmɨ́ nɨwiirɨ ‘Ananɨrɨnɨ.’ urɨ́ɨrɨxɨnɨ. Sɨ́á axɨ́yimɨ o síɨ́pa axɨ́pɨ wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú rɨrémeaayíánáyɨ́, joxɨ enɨ yokwarɨmɨ́ wiayíɨrɨxɨnɨ.” urɨ́agɨ
5 Ra saa ndikaꞌan ndia itaꞌan xiꞌin Jesús kachi ndia saa:
5 wáɨ́ wurɨmeiarɨgɨ́áwa Ámɨnáomɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Joxɨ dɨŋɨ́ rɨkwɨ́roarɨŋwáyɨ́ ámɨ bɨ dɨŋɨ́ rɨkwɨ́roanɨ nánɨ neaiiɨ.” urɨ́agɨ́a
6 Saa ndakuiin Jesús kachi ra saa, xiꞌin ndia:
6 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né nɨjɨ́árɨnɨ. Masɨté aiwá siyɨ́ negɨ́ omɨŋɨ́yo ɨwɨ́ urarɨŋwáyɨ́ aga onɨmiápia nerɨ aiwɨ segɨ́ dɨŋɨ́ nionɨ nánɨ nɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́ ayɨ́nɨŋɨ́ nerɨ́náyɨ́, ‘Íkɨ́á xé roxɨnɨ nɨyoámɨga rawɨrawáyo e dánɨ roɨ.’ uránáyɨ́ ananɨ arɨ́ánɨŋɨ́ seainɨ́árɨnɨ. Amɨpí ‘Nionɨ epaxɨ́manɨ.’ yaiwiarɨgɨ́á aí ananɨ epɨ́rɨ́árɨnɨ.
7 Saa ndikaꞌan ka Jesús xiꞌin ndia itaꞌan xiꞌin ra kachi ra saa:
7 “E nerɨ aí soyɨ́né woxɨ dɨxɨ́ rɨnáínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ siiarɨŋɨ́ wo xwɨ́á nɨmirɨ yunɨ́ ikikémɨ́ yarɨŋe dánɨranɨ, sipɨsipɨ́ píránɨŋɨ́ nɨméra warɨŋe dánɨranɨ, pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nɨbɨrɨ rémónapáná joxɨ ‘Ayá tɨ́nɨ aŋɨ́nɨ nɨ́wiapɨrɨ nɨŋwearɨ aiwá neɨ.’ urɨréɨnɨ? Oweoɨ, o sa dɨxɨ́ rɨnáínɨŋɨ́ omɨŋɨ́ siiarɨŋo eŋagɨ nánɨ
8 Su käꞌan ndo saa xiꞌin ra, chi suꞌva va kachi ndo: “Savii ña kuxini yu, ra na koo nduvi kun ña kiꞌin kun kuenda xiꞌin yu ña kuxi yu ra koꞌo yu. Ra te xa na ndiꞌi saa vi ke kuvi kuxi kun ra koꞌo kun”, ^kachi ndo.
8 xámɨ re urɨrɨ́ɨnɨ, ‘Amíná aiwá rɨ́á nɨnɨyeairɨ dɨxɨ́ rapɨrapɨ́ nɨkɨ́kɨyinɨmáná aiwá nɨxerɨ niapáná nionɨ iniɨgɨ́ nɨrɨ aiwá nɨrɨ nemáná eŋáná joxɨ rɨ́wɨ́yo nɨrɨ́ɨnɨ.’ urɨrɨ́ɨnɨ.
9 ¿Ra a ndataxi ndo tixaꞌvi ndaꞌa ra xachiñu nuu ndo xaꞌa ña xa ra takundiꞌi chiñu ña xaꞌndia ndo nuu ra? Su ndatäxi vi ndo ña.
9 O joxɨ sekaxɨ́ urɨ́ɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ siíáná omɨ weyɨ́ umerɨréɨnɨ? Oweoɨ, dɨxɨ́ omɨŋɨ́ siiarɨŋo eŋagɨ nánɨ yayɨ́ wirɨméɨnɨ.” Jisaso ewayɨ́ xwɨyɨ́á apɨ nurɨrɨ
10 Ra ta kuꞌva iyoo ra xachiñu tatu kan ke iyoo tu ndoꞌo va, ra te xa na ndiꞌi sa ndo takundiꞌi chiñu ña xaꞌndia Ndioxi nuu ndo sa ndo; saa ra na kaꞌan ndo kachi ndo saa: “Nduꞌu ra ndia xachiñu tatu ndia köo yaꞌvi ndiaa vi kuvi ndi, saa chi takua chiñu ña xaꞌndia Ndioxi nuu va ndi ke xa ndi”, kachi ndo ―kachi Jesús xiꞌin ndia.
10 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ seaiepɨsarɨŋáoyɨ́né enɨ sekaxɨ́ amɨpí nionɨ searɨ́áyɨ́ xɨxenɨ nerɨ́náyɨ́ seáyɨ e mimónɨpa nero re rɨ́ɨ́rɨxɨnɨ, ‘None xɨnáíwanénɨŋɨ́ nimónɨrane oyá omɨŋɨ́ wiiarɨŋwáonenɨrɨnɨ. Omɨŋɨ́ negɨ́nɨ nearɨ́ɨ́yɨ́nɨ eŋwárɨnɨ.’ rɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
11 Ra saa kuu Jesús ndikaa ra ichi ña kuaꞌan chi ñuu Jerusalén, ra saa ndiyaꞌa ra ichi ña ndikaa yachin nuu ndakutaꞌan xaꞌñu Samaria xiꞌin Galilea.
11 Jisaso Jerusaremɨ nánɨ nurɨ Gariri pɨropenɨsɨ́ tɨ́nɨ Samaria pɨropenɨsɨ́ tɨ́nɨ mɨdɨmɨdánɨ eŋáná o áwɨnimanɨ nɨpurɨ́ná
12 Ra te ndixaa ra iin ñuu loꞌo, ra ikan ke̱e uxi tiaa ndia ndoꞌo kue̱ꞌe tiaꞌyu, ra xika ka vi xikundita ndia nuu Jesús.
12 aŋɨ́ bimɨ rémóáná ámá wé wúkaú peyɨyɨ́ tɨ́gɨ́áwa ná jɨ́amɨ nɨrómáná
13 Ra ndiee ka vi kana ndia ra kachi ndia saa:
13 rɨ́aiwá re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Jisasoxɨ, negɨ́ neamemearɨŋoxɨnɨ, none nánɨ wá orunɨnɨ.” urɨ́agɨ́a
14 Ra te xini Jesús ndia, ra saa ndikaꞌan ra xiꞌin ndia kachi ra saa:
14 o sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ́ná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né nuro apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́áwamɨ sɨwá winaúpoyɨ.” urɨ́agɨ awa sɨnɨ óɨ́ e warɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ. Wigɨ́ wará naŋɨ́ imónɨŋɨnigɨnɨ.
15 Ra te kundaa ini iin ra ña xa nduvaꞌa ra, ra saa nandiko ra nuu Jesús ra ndiee ka vi ndaꞌyu ra ña ndasakaꞌnu Ndioxi.
15 Naŋɨ́ imónáná awa wo wenɨŋɨ́ inɨ́ɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Xegɨ́ wará naŋɨ́ imónɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ nɨkɨnɨmónɨmɨ nurɨ Gorɨxomɨ yayɨ́ numerɨ́ná rɨ́aiwánɨŋɨ́ nɨra nurɨ
16 Ra xaa ra ndakusiti ra nuu Jesús, ra ndakundiee ra ndia nuu ñuꞌu, ra ndataxi ra tixaꞌvi ndaꞌa Jesús. Ra tiaa yoꞌo ra ra ñuu Samaria va kuvi ra.
16 Jisasoyá sɨkwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nɨpɨ́kínɨmearɨ omɨ yayɨ́ wiŋɨnigɨnɨ. Ámá oyɨ́ Samariayɨ́ worɨnɨ.
17 Ra saa ndikaꞌan Jesús, kachi ra saa:
17 O yayɨ́ wiarɨ́ná Jisaso ámá e rówapɨgɨ́áyo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá wé wúkaú naŋɨ́ imónɨ́awixɨnɨ. Wɨ́a gɨmɨnɨrɨnɨ?
18 Saa chi köo ndia nindandiko ndasakaꞌnu ndia Ndioxi, ra ra indaa ndandiko yoꞌo ra ndia nii süvi ra judío kuvi ra ―kachi Jesús.
18 Pí nánɨ ámá aŋɨ́ mɨdáŋɨ́ ronɨ Gorɨxomɨ yayɨ́ umemɨnɨrɨ bɨŋoɨ? Wɨ́a Judayowa ámɨ mɨbɨpa pí nánɨ éoɨ?” nurɨrɨ
19 Ra saa ndikaꞌan Jesús xiꞌin tiaa kan kachi ra saa:
19 Samariaomɨ re urowárɨŋɨnigɨnɨ, “Nɨwiápɨ́nɨmeámɨ uɨ. Joxɨ dɨŋɨ́ nɨnɨkwɨ́rorɨŋɨ́pimɨ dánɨ erɨ́kiemeánɨ́ɨnɨ.” urowárɨŋɨnigɨnɨ.
20 Ra saa kuu iin kii ra ndindakatuꞌun ndia fariseo Jesús kachi ndia saa:
20 Parisiowa “Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ ámá nene yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ gíná arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́árɨ́anɨ?” nɨyaiwiro Jisasomɨ yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ neameŋweanɨ́ápɨ gíná imónɨnɨ́árɨnɨ?” Yarɨŋɨ́ e wíagɨ́a nánɨ o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Sɨ́mɨmajɨ́ónɨŋɨ́ seainarɨ́ná sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨro re rɨpɨ́rɨ́ámanɨ, ‘Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ neameŋweanɨ́ápɨ rɨxa ríyɨ́rɨnɨ.’ rɨpɨ́rɨ́ámanɨ.” nurɨrɨ
21 Ra ni köo tu na kaꞌan kachi suꞌva va: “¡Yoꞌo iyoo ña!”, a “¡Kaa iyoo ña!”, kachi na. Chi xa tiañu ndo yoꞌo va xaa Ndioxi xaꞌndia ra chiñu ―kachi Jesús xiꞌin ndia.
21 “Ámá Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáo negɨ́ tɨ́nɨ áwɨnɨmɨ re riwo rɨronɨ?” oyaiwípoyɨnɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Wí re rɨpɨ́rɨ́ámanɨ, ‘Sɨŋwɨ́ wɨnɨ́poyɨ. Ríyɨ́rɨnɨ. Sɨŋwɨ́ wɨnɨ́poyɨ. Jɨ́iyɨ́rɨnɨ.’ rɨpɨ́rɨ́ámanɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ seameŋweáwɨnɨgɨnɨrɨ yarɨŋo rɨxa seyɨ́né tɨ́nɨ áwɨnɨmɨ re roŋɨ́ eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.” nurɨrɨ
22 Ra saa ndikaꞌan Jesús xiꞌin ndia itaꞌan xiꞌin ra kachi ra saa:
22 xegɨ́ wiepɨsarɨŋowamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Rɨ́wéná soyɨ́né ‘Sɨ́á ámá imónɨŋo ámɨ sɨŋánɨ nimónɨrɨ emenɨ́áyi aŋɨ́nɨ oimónɨnɨ.’ yaiwipɨ́rɨ́á aiwɨ aŋɨ́nɨ imónɨ́agɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨpɨ́rɨ́ámanɨ.
23 Ra kii kan ra kaꞌan na xiꞌin ndo kachi na saa, “Yoꞌo íin ra ke̱e nuu Ndioxi”; a “kaa íin ra ke̱e nuu Ndioxi”, na kachi na. Ra na küꞌun ndo nuu na, ra nii na ndakundïkun ndo sata na.
23 Ámá wí nionɨ nánɨ ‘Sɨŋwɨ́ wɨnɨ́poyɨ. Jɨ́iworɨnɨ. Sɨŋwɨ́ wɨnɨ́poyɨ. Riworɨnɨ.’ searánáyɨ́, nepa neararɨŋoɨnɨrɨ númɨ muxɨ́dɨpa éɨ́rɨxɨnɨ.
24 Saa chi kii ña nandiko yuꞌu ra xaa yoꞌo vichin, ra iin ta kuꞌva xa taxa ta ndayeꞌe ña chi nuu kanata ñuꞌu ra iin saa ndia chi nuu kita ña, saa ke kuu kii ña ndiko yuꞌu, ra xaa yoꞌo.
24 Ápiaŋwɨ́ nerɨ́ná wɨ́á aŋɨ́ ɨkwɨ́rónɨŋɨ́ nɨmɨnɨ ókiarɨŋɨ́pa ámá imónɨŋáonɨ nɨweapɨrɨ́ná ámá nɨ́nɨyá sɨŋwɨ́yo dánɨ sɨŋánɨ imónɨmɨ́á eŋagɨ nánɨ númɨ mupa éɨ́rɨxɨnɨ.
25 Ndi su xiꞌna xiniñuꞌu ndoꞌo ni yu ra kundasi ni na yuuvi yoꞌo yuꞌu.
25 Xámɨ ámá agwɨ ríná ŋweagɨ́áyɨ́ rɨ́wɨ́ nɨmóáná nionɨ rɨ́nɨŋɨ́ xwé wí meámɨ́árɨnɨ.
26 Ta kuꞌva kuu xinaꞌa ta ndixiyo ra Noé, ke kuu tu kii ña nandiko yuꞌu, ra xaa yoꞌo vichin va.
26 Ámá eŋíná Nowao tɨ́ŋɨ́ íná néra wagɨ́ápa ámá imónɨŋáonɨ weapɨmɨnɨrɨ yarɨ́ná axɨ́pɨ epɨ́rɨ́árɨnɨ.
27 Saa chi ta ndixiyo ra Noé, ra yuvi kan ra ndakundiee na xixi na, ra xiꞌi na, ra satandaꞌa taꞌan va tu na, ra saa kuu na ndee na saa, ndia te ndixaa kii ña ndikiꞌvi ra Noé ini barca. Ra saa kuun savi ñaꞌa ra ndixiꞌi ndiꞌi va na.
27 Ayɨ́ ‘Gorɨxo iniɨgɨ́ waxɨ́ tɨ́nɨ xwɨrɨ́á wí neaikɨxenɨ́ámanɨ.’ nɨyaiwiro o nánɨ dɨŋɨ́ peá nɨmoro aiwá nɨro iniɨgɨ́ nɨro néra nuro apɨxɨ́ nɨŋwɨrára uro nɨmeága uro yarɨ́ná Nowao rɨxa sɨpɨxɨ́yo ínɨmɨ páwíáná re eŋɨnigɨnɨ. Iniɨgɨ́ waxɨ́ xwé nɨróga nɨwiápɨ́nɨmearɨ oxɨ́ apɨxɨ́ nɨ́nɨ iniɨgɨ́ namigɨ́awixɨnɨ.
28 Ra mii saa ke kuu tu te ndixiyo ra Lot va: saa chi xixi na, ra xiꞌi na, ra sata na, ra ndixiko na, ra xavaꞌa na veꞌe na, ra chiꞌi na, ra sakee va na.
28 Nowao tɨ́ŋɨ́ íná dánɨ ná rɨ́wɨ́yo Roto tɨ́ŋɨ́ íná enɨ Sodomɨ ŋweagɨ́áyɨ́ axɨ́pɨ e yagɨ́árɨnɨ. Ayɨ́ enɨ Gorɨxo nánɨ dɨŋɨ́ peá nɨmoro aiwá nɨga uro iniɨgɨ́ nɨga uro nero amɨpí bɨ bɨ́ niga uro omɨŋɨ́ néra uro aŋɨ́ nɨmɨra uro yarɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ.
29 Ndi su te kita ra Lot ñuu Sodoma, saa ra kuun va ñuꞌu xiꞌin ñuꞌu kaꞌndi, ra xaꞌni ndiꞌi va ña na.
29 Sɨ́á Roto Sodomɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ éɨ́ úɨ́yimɨ Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ rɨ́á tɨ́nɨ sɨ́ŋá tɨ́nɨ aŋɨ́namɨ dánɨ nɨpiérorɨ ámá aŋɨ́ apimɨ ŋweagɨ́áyɨ́ nɨ́nɨ rɨ́á nɨŋɨnigɨnɨ.
30 Ra mii saa kuu tu kii ña nandiko yuꞌu ra xaa yoꞌo va kixi yu.
30 Rɨ́wéná enɨ ámá axɨ́pɨ e néra nuro ‘Gorɨxomɨ xewaxo nɨweapɨnɨ́ámanɨ.’ nɨyaiwia warɨ́ná ámá imónɨŋáonɨ sɨŋánɨ imónɨmɨ́árɨnɨ.
31 ’Ra kii kan, ra na ndee chi xini veꞌe, ra na kïꞌvi ka na veꞌe na, ña ndakiꞌin na ñaꞌa na; ra na ñuꞌu xachiñu iku, ra na nandïko ka na veꞌe na.
31 Sɨ́á ayimɨ ámá aŋɨ́ pákɨ́kɨ́ nɨmɨrɨga peyiŋɨ́yo seáyɨ eŋiwámɨ ŋweagɨ́á gɨyɨ́ gɨyɨ́ nɨwepɨ́nɨro ‘Nɨgɨ́ iyɨ́á ɨ́á aŋɨ́ xwɨ́á eŋɨ́wámɨ weŋɨ́yɨ́ nɨmeámɨ éɨ́ oumɨnɨ.’ nɨyaiwiro mɨpáwipa éɨ́rɨxɨnɨ. Aiwá omɨŋɨ́yo yarɨgɨ́á gɨyɨ́ gɨyɨ́ enɨ wigɨ́ amɨpí meaanɨro nánɨ ámɨ aŋɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nánɨ mupa éɨ́rɨxɨnɨ.
32 Ra na ndakaꞌan ndo xaꞌa ña ndoꞌo ña yasiꞌi ra Lot, saa chi sandiꞌi va Ndioxi xaꞌa ña.
32 Rotomɨ xiepí nánɨ dɨŋɨ́ oseainɨnɨ. Í xegɨ́ iyɨ́á ɨ́á amɨpí nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí wíagɨ nɨkɨnɨmónɨrɨ wenɨŋɨ́ éɨ́yɨ́ re eŋɨnigɨnɨ. Nɨperɨ sɨ́ŋá imónɨŋɨnigɨnɨ.
33 Ra yuvi na kuni sakaku mii, ra na kan kuvi na ndiꞌi xaꞌa va; ra na xiin sandoñuꞌu mii, kuvi na kaku va.
33 Ámá xegɨ́ amɨpí dɨŋɨ́ tɨ́ŋɨ́pɨ nánɨnɨ dɨŋɨ́ móɨ́ go go o dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ anɨŋɨ́ ŋweanɨ́a nánɨpɨ sɨxɨ́ ínɨnɨ́ámanɨ. Ámá xegɨ́ amɨpí dɨŋɨ́ tɨ́ŋɨ́pɨ nánɨ aí ‘Pí enɨŋoɨ!’ yaiwíɨ́ go go o dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ anɨŋɨ́ ŋweanɨ́a nánɨ sɨxɨ́ ínɨnɨ́árɨnɨ.
34 ’Ra ña ndixa kaꞌan yu xiꞌin ndo, chi nuu kuu ña ñuu te xa na nandiko yu, ra tu ndee uvi na kixi nuu ixto, ra iin na kuꞌun, ra iin na ndoo va.
34 Sɨ́á ámá imónɨŋáonɨ weapɨmɨ́áyimɨ ámá waú aŋɨ́ íkwiaŋwɨ́yo sá weŋáná Gorɨxoyá aŋɨ́najowa wɨ́o, Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨŋomɨ nɨwirɨmearo wɨ́o dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́roarɨŋomɨ e wárɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
35 Ra tu uvi na siꞌi xika ndiko na, kii na ndiko yu, ra iin ña kuꞌun, ra iin ña ndoo va.
35 Ayimɨ apɨxɨ́ wípaú enɨ pɨrawá yunɨ́ ikɨxémɨ́ yarɨ́ná wɨ́ímɨ nɨwirɨmearo wɨ́ímɨ e wárɨpɨrɨ́árɨnɨ.
36 Ra tu uvi tiaa ñuꞌu xachiñu iku, ra iin ra kuꞌun, ra iin ra ndoo va ―kachi Jesús xiꞌin ndia.
36 [Ámá waú enɨ omɨŋɨ́yo yarɨ́ná wɨ́omɨ nɨwirɨmearo wɨ́omɨ wárɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.”] Jisaso e urɨ́agɨ
37 Ra te ndiꞌi xini soꞌo ndia ra saa ndindakatuꞌun ndia Jesús kachi ndia saa:
37 xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Ámɨnáoxɨnɨ, joxɨ neararɨŋɨ́pɨ gɨmɨ imónɨnɨ́árɨnɨ?” urɨ́agɨ́a Jisaso “O weapɨnɨ́e nánɨ ámá áwaŋɨ́ wí nearɨpaxɨ́ menɨnɨ. Ámá nɨ́nɨ sɨŋwɨ́ tɨ́nɨ wɨnɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á re urɨŋɨnigɨnɨ, “Pɨyɨ́ weŋe apurɨ́ obaxɨ́ pénarɨŋɨ́rɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?