Hebreus 12

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ra ña xa kundaa ini yo xaꞌa kuaꞌa ni yuvi na xindiaa ini Tata yo Ndioxi te yachi, ra na sakuaꞌa yo nuu na ña ^ndakoo va yo ndia ndia ka ñaꞌa ña ^täxi kundikun yo ichi Tata yo Ndioxi, ta kuu kuachi ña kama ni ^sandakava yoo, chi ña xiniñuꞌu sa yo ke na sa ndiee ini va yo, ra iin tuun saa na kaka yo kuꞌun va yo ichi ña ndikun yo.
1 Ayɨnánɨ nene pí yanɨ́wɨnɨ? Ámá “Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨ́ná e epaxɨ́rɨ́anɨ?” oyaiwípoyɨnɨrɨ sɨwánɨŋɨ́ nɨneainɨrɨ neaíwapɨyarɨgɨ́á ayɨ́ obaxɨ́ ayá wí mɨdɨmɨdánɨ wiárɨ́ wiárɨ́ neadéroŋagɨ́a nánɨ pí yanɨ́wɨnɨ? Sa rɨpɨnɨ oyaneyɨ. Amɨpí nɨ́nɨ upupɨ́gɨ́ neaikárarɨŋɨ́pɨ pɨ́nɨ wiárɨrane negɨ́ ɨ́wɨ́ sɨnɨ mé ípeaarɨŋwápɨ pɨ́nɨ wiárɨrane nemáná Gorɨxo apɨ e imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ wimónarɨŋɨ́pɨ imónanɨ́wá nánɨ ámá yamɨyamúrónɨgɨ́ inarɨgɨ́ápa nene enɨ omɨ nɨxɨ́dɨranéná eŋɨ́ neánɨrane axɨ́pɨ e oyaneyɨ.
2 Ra indaa xaꞌa Tata yo Jesucristo va ke ndinuni ni na kundiꞌi ini yo, saa chi xaꞌa ña xa mii va ra kuvi ña vaꞌa ndiaa ini yo ra, ra mii ra kuvi tu ra taxi ndiee yo ña vaꞌa kondiaa ini yo ra ndia kii ndiꞌi va. Ra xaꞌa ña sii, xiꞌin ña nduvi ni iyoo ndivi va kuvi ña xiin va Tata yo Jesucristo ndoꞌo ra takundiꞌi ña kaꞌan nuu ña ndixiꞌi ra ndika cruz, ra te ndiꞌi saa ndakunduꞌu ra xiꞌin kuaꞌa nuu iin tiayu kaꞌnu nduꞌu Tata yo Ndioxi.
2 E neranéná Jisasomɨ —O nene Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roanɨ́wá nánɨ imónɨŋɨ́pɨ mɨ́kɨ́ ikirɨ wé roárɨrɨ eŋorɨnɨ. O dɨŋɨ́ niɨ́á rɨ́wɨ́yo winɨnɨ́ápɨ nímeáwɨnɨgɨnɨrɨ nɨyekwɨroárɨróná wíɨ́ápimɨ xwámámɨ́ nɨwirɨ ayá winɨpaxɨ́ wikárɨ́ápɨ nánɨ paimɨmɨ́ eŋorɨnɨ. Nɨwiápɨ́nɨmeámáná ámɨ Gorɨxo tɨ́nɨ xɨxenɨ nimónɨrɨ mɨxɨ́ ináyɨ́ siá íkwiaŋwɨ́ o éɨ́ ŋweaŋɨ́namɨ wé náúmɨnɨ éɨ́ ŋweaŋorɨnɨ. Omɨ sɨŋwɨ́ owɨnaxɨ́daneyɨ.
3 Ra tu sava nandiko ini ndo, a kuñaa ndo ña ndikun ndo Tata yo Jesucristo, ra na ^ndakani ini ndo xaꞌa ña ndoꞌo ra, saa chi ra kan ra xiin va ra ña ndoꞌo ra xa na yuuvi kuachi yoꞌo, ra na ^sakuaꞌa ndo ña sa ndiee ini ndo ña kuëe kuñaa ndo, xiꞌin ña kuëe nandiko ini ndo.
3 Ayá sɨpí seaimɨxɨrɨ eŋɨ́ samɨŋɨ́ seawerɨ mepa enɨ́a nánɨ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ sɨpí ayá wí wikárɨ́agɨ́a aí xwámámɨ́ wiŋo —Ayɨ́ Jisaso nánɨ rarɨŋɨnɨ. O nánɨ píránɨŋɨ́ dɨŋɨ́ mópoyɨ.
4 Saa chi ndoꞌo, ra vaꞌa ni ^ndoꞌo ni va ndo ña ndikun ndo Tata yo Ndioxi, ndi su täan ndoꞌo vi ndo, ta kuꞌva ndoꞌo Tata yo Jesucristo ña ndixiꞌi ra.
4 Seyɨ́né ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ seaikárarɨgɨ́ápɨ xwámámɨ́ nɨwia núɨ́asáná aiwɨ segɨ́ wí sɨnɨ mɨseapɨkigɨ́árɨnɨ.
5 Ra seꞌe Tata yo Ndioxi kuvi va ndo, ndi su xa naa va ini ndo xaꞌa tuꞌun ndiee ini ña kaꞌan ra xiꞌin yuvi na kuu seꞌe ra, ña kachi ra suꞌva:
5 Nene niaíwene nánɨ́nɨŋɨ́ Bɨkwɨ́yo eŋɨ́ rɨrémɨxɨ́ ninɨrɨ eánɨŋɨ́ rɨpɨ seyɨ́né rɨxa arɨ́á ikeamogɨ́árɨnɨ, “Gɨ́ niaíwoxɨnɨ, Ámɨná Gorɨxo sɨyikɨ́ rɨreaarɨŋɨ́pɨ nánɨ peayɨ́ mɨwianɨpanɨ. Píránɨŋɨ́ simɨxɨmɨnɨrɨ nánɨ mɨxɨ́ rɨránáyɨ́, ayá sɨpí mɨsimɨxɨpanɨ.
6 Saa chi yuꞌu, ra kuu Tata ndo Ndioxi, ra ndasa ikun va yu yuvi na ^kuꞌvi ini yu xini yu,
6 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Ámá Ámɨnáo ‘Gɨ́ niaíwɨ́rɨ́anɨ?’ nɨyaiwirɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ uyarɨŋɨ́yo sɨyikɨ́ urearɨ sɨkwɨ́á earɨ yarɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.” Bɨkwɨ́yo e nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ seyɨ́né rɨxa peá mogɨ́á eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
7 Ra xaꞌa ña kan ke na sa ndiee va ini ndoꞌo ña taxi Tata yo Ndioxi ndiayu ña ndoꞌo ndo, saa chi xaꞌa ña kuu ndo seꞌe va ra kuvi ña xa ra saa xiꞌin ndo. Saa chi, ¿a iyoo yuvi na iyoo seꞌe, ra kuëe ndasa ikun na na, tuvi ndo?
7 Seyɨ́né Gorɨxo xeanɨŋɨ́ seaímeaarɨŋɨ́pimɨ dánɨ xe sɨyikɨ́ oneareanɨrɨ rɨxa xwámámɨ́ nɨwiéra warɨŋoɨ. Niaíwɨ́ xano sɨyikɨ́ murearɨŋɨ́ wo rimónɨnɨ? Oweoɨ, mimónɨnɨ. Ayɨnánɨ xano xegɨ́ niaíwɨ́yo wiarɨŋɨ́pa Gorɨxo enɨ axɨ́pɨ e seaiarɨnɨ.
8 Saa chi tu na ndäsa ikun Tata yo Ndioxi ndoꞌo, ta kuꞌva xa ra xiꞌin takundiꞌi yuvi na kuu seꞌe ra, saa ra süvi vi seꞌe ra kuvi ndo, chi seꞌe inka tiaa va kuvi ndo.
8 E nerɨ aí Gorɨxo xegɨ́ niaíwɨ́ nɨyonɨ sɨyikɨ́ ureaarɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ seyɨ́né sɨyikɨ́ mɨseareapa nerɨ́náyɨ́, xegɨ́ niaíwɨ́yɨ́né mimónɨ́ sa óɨ́ e dáŋɨ́ niaíwɨ́yɨ́nénɨŋɨ́ imónɨŋoɨ.
9 Ra te ndixiyo vali yo, ra ndasa ikun tu iva yo yoo va, ra xa toꞌo va yo ra. ¿Ra nichuun ke kuïin tu yo ña ndasa ikun Tata yo Ndioxi ra iyoo ndivi yoo, ra niꞌi yo ña kutiaku yu ndia ndikaa ndikuꞌun xiꞌin ra?
9 Rɨpɨ nánɨ enɨ dɨŋɨ́ mópoyɨ. Nene sɨnɨ niaíwɨ́ eŋáná negɨ́ xwɨ́á tɨ́yo dáŋɨ́ ápowa sɨyikɨ́ neareaagɨ́ aiwɨ wé íkwiaŋwɨ́yo uŋwɨráragwárɨnɨ. Nene e neranéná naŋɨ́ nerɨ aiwɨ re rɨseaimónarɨnɨ, “Ápo Gorɨxomɨ —Dɨŋɨ́ tɨ́ŋɨ́ imónɨŋɨ́ nɨpɨnɨ imɨxɨŋo, ayɨ́ orɨnɨ. Omɨ ínɨmɨ wurɨ́nɨpaxɨ́manɨ.” rɨseaimónarɨnɨ? Oweoɨ, aŋɨpaxɨ́ ínɨmɨ wurɨ́nɨpaxɨ́ eŋagɨ nánɨ e nerane dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́ tɨ́ŋwaéne oimónaneyɨ.
10 Saa chi na iva siꞌi yo, ra takua ña tiaku too yo nuu ñuꞌu yoꞌo va kuvi ña ndasa ikun na yoo, ra takua ña kuchuun na xa na ke xa va na; ndi su ña ^ndasa ikun Tata yo Ndioxi yoo, ra xaꞌa ña vaꞌa mii va yo kuvi ña, saa chi saa ke kuvi ndasa yii ra yoo, ra nduu yo ta kuꞌva iyoo mii va ra.
10 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Nene sɨnɨ niaíwɨ́ eŋáná xwɨ́á tɨ́yo dáŋɨ́ ápowa anɨŋɨ́ marɨ́áɨ, sɨyikɨ́ ná bɨnɨ́nɨŋɨ́ nɨnearearɨ́ná “E nɨwirɨ́ná ayɨ́ naŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ wíwapɨyarɨŋwɨnɨ.” wimónarɨŋɨ́pɨ neareaagɨ́a aiwɨ Gorɨxo sɨyikɨ́ nɨnearearɨ́ná sɨyikwɨ́ mínɨŋɨ́ xɨ́o imónɨŋɨ́pɨ nene enɨ imónanɨ́wá nánɨ arɨrá owimɨnɨrɨ neareaarɨŋɨ́rɨnɨ.
11 Ra ña ndixa va ke ndia nii yo xinïsii ña ndasa ikun na yoo, saa chi tixuꞌvi va ini yo; ndi su yuvi na xiin nduu ikun xa Tata yo Ndioxi, ra vaꞌa va ^kee na kan, saa chi ña ^niꞌi na kuvi ña vaꞌa ni koo va na, ra vivii tu sa va na.
11 Gɨyɨ́ gɨyɨ́ naŋɨ́ oimónɨ́poyɨnɨrɨ sɨyikɨ́ nurearɨ sɨnɨ e wiarɨ́ná yayɨ́ mɨwinɨ́ dɨŋɨ́ sɨpínɨ wiarɨŋɨ́rɨnɨ. E nerɨ aí sɨyikɨ́ nurearɨŋɨ́pimɨ dánɨ yayɨ́wɨ́ numéra núɨsáná wárɨŋɨ́yɨ́ nánɨŋɨ́ nɨwerɨ wé rónɨŋɨ́ ero nɨwayɨrónɨro ŋwearo epaxɨ́rɨnɨ.
12 Ra xaꞌa ña kan ke vaꞌa ni xa kuñaa va xaꞌa ndo xiꞌin ndaꞌa ndo, ra na chikaa va ndo ndiee.
12 Ayɨnánɨ segɨ́ wé imɨŋɨ́ mɨxɨweŋɨ́yɨ́ ámɨ rɨ́á símɨxɨro sɨkwɨ́ xómɨŋɨ́ ikwɨ́ó seaiárɨŋɨ́yɨ́ ámɨ irú pɨ́mɨxɨnɨro nemáná eŋɨ́ neánɨro Gorɨxomɨ xɨ́dɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
13 Ra ichi ndaku va na kaka ndo, ña vaꞌa na ndüva yuvi na köo ndiee, ra saa tu yuvi na kuꞌvi xaꞌa küvi kaka va, ña vaꞌa na nduvaꞌa na.
13 Segɨ́ xómɨŋɨ́ xeŋwɨ́mɨnɨ ŋweaŋɨ́ muyɨ́kínɨpa nerɨ ámɨ naŋɨ́ oimónɨrɨ óɨ́ sɨ́mɨ́ inɨŋɨ́yimɨ úɨ́rɨxɨnɨ.
14 Ra na sa nduxa ndo ña vivii kutaꞌan ndo xiꞌin takundiꞌi va yuvi, ra na kïꞌvi ndo kuachi xiꞌin ndia nii na, ra nii na sä tu ndo chiñu kiꞌvi va, saa chi yuvi na kuëe ndataxi mii ndaꞌa Tata yo Ndioxi, ra küvi vi kuni na ra.
14 Ámá nɨ́nɨ tɨ́nɨ mɨxɨ́ minɨ́ arɨge píránɨŋɨ́ menanɨréwɨnɨro anɨŋɨ́ minɨ́ ero sɨyikwɨ́ mínɨŋɨ́ Gorɨxo “Ámá nionɨyáyɨ́ e imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.” wimónarɨŋɨ́pɨ —Apɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ mimónɨgɨ́áyɨ́ Ámɨnáomɨ wí sɨŋwɨ́ wɨnɨpɨ́rɨ́ámanɨ. Apɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ oimónaneyɨnɨro anɨŋɨ́ minɨ́ ero éɨ́rɨxɨnɨ.
15 Ña kan ke na kondiaa taꞌan ni ndo, saa chi tu köo, ra iyo ni ndakïꞌin ndo ña vaꞌa ña kuni Tata yo Ndioxi taxi ra ndaꞌa ndo; ra nduu tu ndo ta kuꞌva iyoo tioꞌo iku xatu, ra küvi ka kundikun ndo Tata yo Ndioxi, ra kuaꞌa ni ndo ndiꞌi xaꞌa.
15 Segɨ́ wo Gorɨxo ayá nɨsearɨmɨxɨrɨ seaiiŋɨ́pimɨ rɨ́wɨ́ mamonɨgɨnɨrɨ awínɨŋɨ́ mearónɨ́ɨ́rɨxɨnɨ. Aiwá maiwí sɨxɨ́yo nɨyirɨ́ná yíkɨ́ yarɨŋɨ́ bɨ tɨ́nɨ yíáná aiwá nɨpɨnɨ yíkɨ́ imɨxarɨŋɨ́pa segɨ́ wo sɨpí nerɨŋɨ́yo dánɨ nɨyɨ́nénɨ axɨ́pɨ seainɨgɨnɨrɨ píránɨŋɨ́ awínɨŋɨ́ mearónɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
16 Xaꞌa ña kan ke na kondiaa taꞌan ni ndo, ña vaꞌa na küsun tiaa xiꞌin na siꞌi tu täan tandaꞌa vaꞌa ndia xiꞌin na, ra saa tu na siꞌi va; ra nii na kundäsi tu ndo ña vaꞌa ña niꞌi ndo nuu Tata yo Ndioxi va; ta kuꞌva xa ra Esaú, ña kiꞌin ra iin koꞌo loꞌo xixi ra xaꞌa vaꞌa ña taxi Tata yo Ndioxi ndaꞌa ra ña kuu ra seꞌe nuu na iva siꞌi ra, te ndixiko ra ña.
16 — ausente —
17 Ra xa kundaa va ini ndo, chi te ndiꞌi ra kuni ka va ra Esaú ña ndakiꞌin ra ña vaꞌa ndaꞌa iva ra, ndi su nindakïꞌin ka vi ra ña; ra vaꞌa ni xaku ni va ra, ndi su ndinïꞌi ka vi ra kuꞌva ña ndanama ra chiñu ña xa ra.
17 — ausente —
18 Ra na kundaa ini ndo, chi xa siin va ^xa Tata yo Ndioxi xiꞌin yoo nuu na xii xikua yo, saa chi na kan, ra xa siin va xa ra xiꞌin na te taxi ra ndiayu ra ndaꞌa na iku ña nani Sinaí. Ra ña ^kuyachin ndo nuu Tata yo Ndioxi vichin, ra kuëe kuyachin vi ndo nuu ndiee ni xika tachi, nuu iin ña ñaa kaa, nuu íin iku ña kana iꞌma xini ña xixi ña;
18 Seyɨ́né Gorɨxo tɨ́ámɨnɨ nɨbɨróná eŋíná amɨpí negɨ́ arɨ́owéyɨ́ dɨ́wɨ́ Sainaiyɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ dánɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨro arɨ́á wiro egɨ́ápɨ wí mɨwɨnarɨŋoɨ. Ayɨ́ dɨ́wɨ́ ananɨ wé tɨ́nɨ ɨ́á xɨrɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pimɨ aŋwɨ e nuróná rɨ́á ápiáwɨ́ werɨ sɨ́á xaíwɨ́ yidoárɨrɨ rɨ́wɨpí tɨ́nɨ ápiaŋwɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ erɨ yarɨŋagɨ nɨwɨnɨro
19 ra nii ndixïni tu soꞌo ndo tachi itun tun tivi va na, ra nii ndixïni tu soꞌo ndo ña kaꞌan Tata yo Ndioxi xiꞌin ndo ta kuꞌva ndikaꞌan ra xiꞌin na ñuu Israel. Saa chi ta xini soꞌo na kan ña ndikaꞌan Tata yo Ndioxi, ra ña xa na ke xaku ndaꞌvi na nuu ra ña na käꞌan ra xiꞌin va na.
19 pékákɨ́ eŋɨ́ tɨ́nɨ rɨnɨrɨ ikaxɨ́ xwɨyɨ́á rɨnarɨŋɨ́pánɨŋɨ́ rɨnɨrɨ yarɨŋagɨ arɨ́á wigɨ́awixɨnɨ. Xwɨyɨ́á ikaxɨ́ nɨrɨrɨ́ná rɨnarɨŋɨ́pɨ arɨ́á nɨwiróná Mosesomɨ rɨsɨsɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “ ‘Nene ámɨ Gorɨxomɨ arɨ́á owianeyɨ.’ mɨneaimónarɨnɨ.” urɨgɨ́awixɨnɨ.
20 Ra na ndiee ka ndiyuꞌvi va kuvi na te ndikaꞌan Tata yo Ndioxi kachi ra suꞌva: “Tu ndia yuvi a kiti na ndaa iku yoꞌo, ra na kaꞌni ndo na xiꞌin yuu, ra saa tu kiti kan va”, kachi ra.
20 Ayɨ́ Gorɨxo sekaxɨ́ “Ámá woranɨ, memé aíranɨ, dɨ́wɨ́ rɨpimɨ amáɨ́ nɨrónɨrɨ́náyɨ́, sɨ́ŋá nearo pɨkíɨ́rɨxɨnɨ.” urɨ́ɨ́pɨ nánɨ wáyɨ́ winɨ́agɨ nánɨ e urɨgɨ́awixɨnɨ.
21 Ra ndia ra Moisés, ra ndiyuꞌvi va ra te xini ra ña iyo ni kuu kan, ra ndikaꞌan ra kachi ra suꞌva: “Ndiakua kisi ña yuꞌu ña iyuꞌvi ni yu”, kachi ra.
21 Ayɨ́ sɨŋwɨ́ e wɨnɨ́ápɨ mɨŋɨ́ yɨ́wɨ́ nírɨro ŋweapaxɨ́ eŋagɨ Moseso enɨ re rɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ wáyɨ́ nikárɨnɨrɨ eŋɨ́ sɨrɨrɨŋwɨ́ ninarɨnɨ.” rɨŋɨnigɨnɨ.
22 Ra süvi ta kuꞌva nindoꞌo na ñuu Israel ke ^ndoꞌo ndo, saa chi ndoꞌo, ra nuu íin iku ña nani Sión, xiꞌin ñuu kaꞌnu ña kuu kuenda Tata yo Ndioxi, ra tiaku, va kuvi ña kuyachin ndo; ra ñuu kan, ra ñuu Jerusalén ña iyoo ndivi va kuvi ña; ra ikan, ra kuaꞌa ni na tatun Tata yo Ndioxi
22 Agwɨ ríná seyɨ́né dɨ́wɨ́ eŋíná segɨ́ arɨ́owéyɨ́ bagɨ́á axɨ́pimɨ mɨbɨ́ rɨxa dɨ́wɨ́ Saionɨyɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ́nɨŋɨ́ rémóɨ́awixɨnɨ. Dɨ́wɨ́ apimɨ Ŋwɨ́á anɨŋɨ́ sɨŋɨ́ imónɨŋoyá aŋɨ́ ikwɨ́rónɨŋerɨnɨ. Aŋɨ́ apɨ Jerusaremɨyɨ rɨnɨŋɨ́ aŋɨ́namɨ ikwɨ́rónɨŋɨ́pɨrɨnɨ. E aŋɨ́najɨ́ ɨ́á mɨropaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ awí neánɨmáná yayɨ́ néra wiápɨ́narɨgɨ́erɨnɨ.
23 ndakutaꞌan ña ^ndasakaꞌnu na ra. Ra kuyachin tu ndo nuu ndee na veꞌe ñuꞌu Tata yo Ndioxi na ndikaꞌyu kivi ndivi, na kuu na nuu vaꞌa ndakundikun ichi ra. Ra kuyachin tu ndo nuu nduꞌu Tata yo Ndioxi, ra ^xa ndaku kuachi xiꞌin takundiꞌi yuvi va, ra saa tu nuu ndee na vaꞌa na xa ndixiꞌi va,
23 E ámá Gorɨxoyá niaíwɨ́ xámɨŋónɨŋɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́ —Ayɨ́ aŋɨ́namɨ anɨŋɨ́ ŋweapɨ́rɨ́a nánɨ wigɨ́ yoɨ́ rɨxa anamɨ ŋwɨrárɨnɨŋɨ́yɨ́rɨnɨ. Ayɨ́ awí eánɨgɨ́erɨnɨ. E Gorɨxo, ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ enɨ́o ŋweaŋerɨnɨ. Dɨŋɨ́ ámá xwɨ́áyo nɨŋwearóná wé rónɨŋɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́yápɨ aŋɨ́namɨ peyíáná Gorɨxo wé uroárɨŋɨ́yɨ́ tɨ́ŋɨ́ e, ayɨ́ erɨnɨ.
24 ra saa tu nuu nduꞌu Tata yo Jesucristo va. Ra xaꞌa ña xa ra yoꞌo kuvi ña kindoo Tata yo Ndioxi iin ña xaa xiꞌin yo, ña ndakutaꞌan mani yo xiꞌin Tata yo Ndioxi vichin, ra saa tu nuu nii ra ña ndisoko ra xaꞌa kuachi va yo; ra nii kan, ra vaꞌa ni ka va ña kan nuu nii ra Abel, saa chi sandiꞌi ña xaꞌa kuachi yo.
24 E Jisaso enɨ tɨ́ŋɨ́ erɨnɨ. O xwɨyɨ́á sɨŋɨ́ Gorɨxo “E e nɨseaiimɨ́árɨnɨ.” réroárɨŋɨ́pɨ nánɨ negɨ́ wáwuŋɨ́ imónɨŋorɨnɨ. Ragɨ́ o nɨperɨ́ná puŋɨ́pɨ —Apɨ xwɨyɨ́ánɨŋɨ́ nɨrɨnɨrɨ́ná “Nionɨ péápimɨ dánɨ seyɨ́né dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ meapɨ́rɨ́árɨnɨ.” rɨnɨŋɨ́pɨrɨnɨ. Apɨ ragɨ́ eŋíná xɨráo Keno xogwáo Aiborɨ́omɨ pɨkíxwɨrɨ́ó wíáná puŋɨ́pɨ —Apɨ xwɨ́áyo dánɨ “Nionɨ nánɨ eŋɨ́ meaɨ.” rɨnɨŋɨ́pɨrɨnɨ. Apimɨ seáyɨ e imónɨnɨ. Apɨ nɨpɨnɨ tɨ́ŋɨ́ e seyɨ́né rɨxa agwɨ barɨŋoɨ.
25 Ra xaꞌa ña kan ke kuenda ni na koo ndo, ra na kandixa va ndo ña kaꞌan Tata yo Ndioxi xiꞌin ndo. Saa chi tu ndikäku na ñuu Israel xaꞌa ña ndixïin na kandixa na ña ndikaꞌan ra Moisés xiꞌin na, ra ra kan ra iin tiaa taꞌan mii va yo kuvi ra, saa ra ndiee ni ka va kaa tundoꞌo niꞌi yoo tu na kuïin yo kandixa yo tuꞌun ña kaꞌan Tata yo Ndioxi xiꞌin yo.
25 Xwɨyɨ́á seararɨŋomɨ aríkwɨ́kwɨ́ wipɨ́rɨxɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ ainenaxɨ́dɨ́poyɨ. Negɨ́ arɨ́owé eŋíná Moseso xwɨ́á tɨ́yo dánɨ erɨrɨ́ wíagɨ aiwɨ aríkwɨ́kwɨ́ wigɨ́áyɨ́ Gorɨxo pɨrɨ́ umamóɨ́pimɨ mɨmúrogɨ́á eŋagɨ nánɨ seyɨ́né enɨ aŋɨ́namɨ dánɨ erɨrɨ́ neaiarɨŋomɨ aríkwɨ́kwɨ́ nɨwirɨ́náyɨ́, “Pɨrɨ́ neamamómɨnɨrɨ enɨ́ápimɨ ananɨ nɨmúropaxenerɨnɨ.” rɨyaiwinarɨŋoɨ?
26 Ra iku kan, ra tachi Tata yo Ndioxi, ra ndiakua kanda ñuꞌu xa ña te ndikaꞌan ra; ndi su vichin, ra suꞌva va ke kachi ra: “Sakanda tuku va yu ñuꞌu, ndi su süvi takua ñuꞌu kuvi ña sakanda yu, chi sakanda tu yu ndivi va vichin”, ^kachi ra.
26 Eŋíná o dɨ́wɨ́ Sainaiyɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ dánɨ xwɨyɨ́á ráná xwɨ́á rɨrímɨ pobonɨ́ nerɨ yaiwiámɨ́ méagɨ aiwɨ agwɨ ríná nenɨ́ápɨ nánɨ Bɨkwɨ́yo nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́ rɨpɨ nearɨŋɨ́rɨnɨ, “Nionɨyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ xwɨ́árí ámɨ bɨ yaiwiámɨ́ nɨmenɨrɨ́ná xwɨ́árínɨ marɨ́áɨ, aŋɨ́na tɨ́nɨ enɨ yaiwiámɨ́ menɨnɨ́árɨnɨ.” nearɨŋɨ́rɨnɨ.
27 Ra xiꞌin tuꞌun ña kaꞌan ra “ña sakanda tuku ra ñuꞌu”, kuvi ña kundaa kaxi ini yo, ña sandiꞌi ra xaꞌa takundiꞌi va ñaꞌa ña xavaꞌa ra iyoo nuu ña yuuvi yoꞌo, ra ndia takua ñaꞌa ña küvi ndiꞌi xaꞌa va kuvi ña koo.
27 Xwɨyɨ́á Gorɨxo nɨrɨrɨ́ná ámɨ bɨyɨ rɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ rɨpɨ áwaŋɨ́ nearɨmɨ́ánɨrɨ rɨnɨnɨ. Amɨpí anɨpá imónɨpaxɨ́ mimónɨŋɨ́pɨ íníná anɨŋɨ́ imónɨ́wɨnɨgɨnɨrɨ amɨpí anɨpá imónɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ —Apɨ xɨ́o xwɨ́á amɨpí nimɨxɨrɨ́ná imɨxɨŋɨ́pɨrɨnɨ. Apɨ anɨpá imɨxárɨmɨ́ánɨrɨ nánɨ rɨnɨnɨ.
28 Ra na tixaꞌvi Tata yo Ndioxi, saa chi ñuu kaꞌnu ña kuëe ndiꞌi xaꞌa kan va kuvi ña taxi ra ndaꞌa yo; ra xaꞌa ña kan ke na kusii ni ini yo, ra ndataxi yo tixaꞌvi ndaꞌa ra, ra ndasakaꞌnu yo ra, ra na yuꞌvi yo kuni yo ra, ra satoꞌo yo ra; saa chi ña kan kuvi ña kusii ini ra xiꞌin va,
28 Ayɨnánɨ Gorɨxoyá xwioxɨ́yo ŋweaŋwápɨ wí anɨpá mimónɨpaxɨ́ eŋagɨ nánɨ omɨ yayɨ́ numerane “Eŋɨ́ eánɨŋɨ́ Gorɨxo imónɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ apɨrɨ́anɨ?” nɨyaiwirane awayinɨ ɨ́á nɨyamɨxɨnɨrane nɨŋwearane xɨ́o e éɨ́rɨxɨnɨrɨ wimónarɨŋɨ́pɨ neranéná yayɨ́ winɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ éwanɨgɨnɨ.
29 saa chi Tata yo Ndioxi ra ta kuꞌva iyoo ñùꞌù ña xaꞌmi takundiꞌi ña va ke iyoo ra.
29 Negɨ́ Ŋwɨ́áo amɨpí sɨpí imónɨŋɨ́pɨ rɨ́á narɨŋɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋo eŋagɨ nánɨ apɨ e éwanɨgɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra