Gálatas 5

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ra ña xa saña ndika Cristo yoo, ra ña vaꞌa na koo ndika yo iin takundiꞌi tiempo va kuvi ña; ra na ndaköo yo ña xa saña ndika Cristo yoo, ra ndiꞌvi tuku yo tixi yuku ña kuu ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, ña ndasachiñu ndaꞌvi tuku yo.
1 Pípɨ oimónɨ́poyɨnɨrɨ marɨ́áɨ, gwɨ́ yírónɨŋwaénénɨŋɨ́ oimónɨ́poyɨnɨrɨ Kiraiso gwɨ́nɨŋɨ́ neaíkweawárɨŋɨ́rɨnɨ. Ayɨnánɨ seyɨ́né eŋɨ́ neánɨro ŋweáɨ́rɨxɨnɨ. Ámɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́pɨ nɨxɨ́dɨrane gwɨ́ omɨŋɨ́ yanɨ́wá nánɨ odɨpí sámí xe oneayípoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨpa éɨ́rɨxɨnɨ.
2 Ra yuꞌu, ra Pablo kuvi ra kaꞌan xiꞌin ndo, ra na kundaa ini ndo, tu na kuiin ndo ña tiaꞌndia iku kuñu ndo, saa ra ña xa Cristo, ra köo yaꞌvi ndiaa vi ña nuu ndo, tu saa na sa ndo.
2 Nionɨ Poronɨ searɨmɨ́pɨ arɨ́á ókiarɨ́ nɨmónɨ́poyɨ. Ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pɨ nɨxɨ́dɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ wé rónɨŋɨ́ imónɨpɨ́rɨ xe iyɨ́ sɨ́mɨ́ sɨ́ó oneawákwípoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrónáyɨ́, Kiraiso nɨperɨ́ná ámá nɨyonɨ nánɨ eŋɨ́pɨ naŋɨ́ wí seaimɨxɨpaxɨ́ menɨnɨ.
3 Ra tuku va kaꞌan yu xiꞌin ndo xaꞌa ña yoꞌo, takundiꞌi yuvi na kuni ña tiaꞌndia iki kuñu na, ra xiniñuꞌu tu saxinu na takundiꞌi ña kaꞌan ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés va, ra saa ke vaꞌa ndakiꞌin Ndioxi na.
3 Ámá xe iyɨ́ sɨ́mɨ́ sɨ́ó oneawákwípoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnarɨgɨ́á wíyɨ́ wiyɨ́né ámɨ dirɨrɨ́ bɨ oseaimɨnɨ. Apɨ e nerónáyɨ́, ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́yɨ́ bɨnɨ xɨ́dɨpaxɨ́manɨ. Nɨpɨnɨ xɨ́dɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
4 Ra ndoꞌo, na tuvi ña nduu ndo ta kuꞌva iyoo yuvi na köo kuachi nuu Ndioxi, xaꞌa ña saxinu ndo ña kaꞌan ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, ra na kundaa ini ndo, chi Cristo va kuvi ra ^ndakoo ndo, ra kundasi tu ndo ña kuꞌvi ini Ndioxi xini ra ndoꞌo va.
4 Segɨ́ ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pɨ xɨ́darɨgɨ́ápimɨ dánɨ Gorɨxo “Wé rónɨgɨ́áyɨ́nérɨnɨ.” nearɨ́wɨnɨgɨnɨrɨ yarɨgɨ́áyɨ́ rɨxa Kiraiso tɨ́nɨ gwɨ́nɨŋɨ́ íkwamɨxɨnɨgɨ́árɨnɨ. Gorɨxo wá nɨseawianɨrɨ seaiiŋɨ́pɨ rɨxa rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro yarɨŋoɨ.
5 Ra nduꞌu, na iyoo Tachi Yii Ndioxi xiꞌin ra mii Tachi Yii kuvi ña kaꞌan xiꞌin va ndi ña kundaa kaxi ini ndi, ña nduu ndi ta kuꞌva iyoo yuvi na köo kuachi nuu Ndioxi, xaꞌa ña ndiaa ini ndi Cristo.
5 Wiyɨ́né e yarɨŋagɨ́a aí nene Kiraisomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨŋɨ́pimɨ dánɨ dɨŋɨ́ re ikwɨ́moŋwɨnɨ, “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ xɨ́darɨŋwápimɨ dánɨ marɨ́áɨ, Gorɨxo xewanɨŋo nerɨŋɨ́pimɨ dánɨ ‘Wé rónɨgɨ́áyɨ́nérɨnɨ.’ nearárɨnɨ́árɨnɨ.” nɨyaiwirane oyá kwíyɨ́pɨ eŋɨ́ sɨxɨ́ neaímɨxɨ́ɨ́pimɨ dánɨ dɨŋɨ́ e ikwɨ́moŋwɨnɨ.
6 Saa chi yoo na xa nduu iin xiꞌin Cristo, ra köo yaꞌvi ndiaa vi ña tiaꞌndia iki kuñu yo a ña tiäꞌndia ña. Chi ña ndiaa yaꞌvi nuu yo ke ndiaa ini yo Cristo va, ra ña ndiaa ini yo Cristo kuvi ña ^chindiee taꞌan xiꞌin yo ña ^kuꞌvi ini yo xini yo inka yuvi va.
6 Ayɨ́ rɨpɨ seararɨŋɨnɨ. Ámá Kiraisɨ Jisaso tɨ́nɨ nikárɨnɨrɨ́ná rɨxa iyɨ́ sɨ́mɨ́ sɨ́ó wákwínɨŋáná nikárɨnɨrɨ́náranɨ, mɨwákwínɨŋáná nikárɨnɨrɨ́náranɨ, ayɨ́ ananɨrɨnɨ. E nerɨ aí Gorɨxo wimónarɨŋɨ́pɨ oyaneyɨnɨrɨ́ná epɨ́rɨ́pɨ, ayɨ́ rɨpɨrɨnɨ. Kiraisomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨŋɨ́pimɨ dánɨ ámáyo dɨŋɨ́ sɨpí nɨwiro arɨrá wiarɨgɨ́ápɨrɨnɨ.
7 Ra ndoꞌo, ra xa vaꞌa ni va kiꞌin ndo kuaꞌan ndo, ¿ra yoo va kuvi na sandaꞌvi ndoꞌo ña sana ini ndo, ra ^ndakoo ndo ña ndaa?
7 Seyɨ́né iwamɨ́ó Kiraisomɨ nuxɨ́dɨróná ámá yamɨyamúrónɨgɨ́ ninɨróná aŋɨ́nɨ wiárɨ́ múroarɨgɨ́áyɨ́ yapɨ nimónɨro yagɨ́árɨnɨ. E nero aí go seapɨ́roŋagɨ xwɨyɨ́á nepaxɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ sɨnɨ xɨxenɨ mɨxɨ́darɨŋoɨ?
8 Ra süvi vi Ndioxi kuvi ra ndixa saa xiꞌin ndo, saa chi mii ra kan kuvi ra kana ndoꞌo ña na kandixa va ndo ra.
8 Dɨŋɨ́ seyɨ́né agwɨ ɨ́á xɨrɨgɨ́ápɨ Gorɨxonɨyá oimónɨ́poyɨnɨrɨ wéyo ɨ́á seaumɨrɨŋomɨ dánɨ arɨ́á wigɨ́ápɨmanɨ.
9 Ra na näa ini ndo, xaꞌa tuꞌun ndichi ña kaꞌan na xaꞌa ndia sañaꞌa, ndia kuu ndia chiꞌña tuꞌun, ña kachi suꞌva: “Loꞌo ni va ndavi ra kuchuun va ña sandanañu ña ixan”, ^kachi ña.
9 Ewayɨ́ xwɨyɨ́á ámaéne rarɨŋwá rɨpɨ nánɨ dɨŋɨ́ mópoyɨ. Bisɨ́kerɨ́á sɨŋɨ́pimɨ yisɨ́ bɨ onɨmiápɨ táná nɨmɨnɨ íkwiaŋwɨ́ eapɨnárarɨŋɨ́rɨnɨ. Seyɨ́né yarɨgɨ́ápɨ apɨ́nɨŋɨ́ mimónɨpa renɨ?
10 Ra xaꞌa ña xa kuu yo iin, ña ndikun yo Cristo, ra ndiaa va ini yu ndoꞌo ña iyoo yuꞌu ndo xiꞌin yu xaꞌa ña kaꞌan yu xiꞌin ndo. Ra yuvi na sandaꞌvi ndoꞌo, ra nii ndia ndia ka na kuvi va na, ra niꞌi va na tundoꞌo sa Ndioxi.
10 E nɨsearɨrɨ aí “Seyɨ́né naŋɨ́ xɨxenɨ imónɨŋɨ́pɨ nepɨ́rɨ́árɨnɨ.” nɨseaiaiwirɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨ́ŋá neánarɨnɨ. Seyɨ́né Ámɨnáo tɨ́nɨ ikárɨnɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ “Dɨŋɨ́ xegɨ́ bɨ mɨxɨrɨ́ nionɨ xɨrɨŋá axɨ́pɨ nɨxɨrɨpɨ́ráoɨ.” nɨseaiaiwirɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨ́ŋá neánarɨnɨ. Ayá searemoarɨŋo go go eŋagɨ aiwɨ “Gorɨxo ananɨ pɨrɨ́ umamonɨ́árɨnɨ.” nimónarɨnɨ.
11 Ñani yo, tu na kaꞌan ndoso yu ña xiniñuꞌu tiaꞌndia va iki kuñu takundiꞌi tiaa, saa ra, na saa ini xini yuꞌu, ra täxi vi na yuꞌu, ra nii saa tu na xiꞌin va yu tu na käꞌan ndoso yu tuꞌun vaꞌa xaꞌa Cristo ña xitakaa ra ndika cruz va.
11 Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, nionɨ yarɨŋápɨ nánɨ píránɨŋɨ́ dɨŋɨ́ mópoyɨ. Nionɨ ámá wí rarɨgɨ́ápa xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ wáɨ́ nɨrɨmerɨ́ná nepa rɨpɨ nɨrɨrɨ́náyɨ́, “Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨ aiwɨ iyɨ́ sɨ́mɨ́ enɨ sɨ́ó wákwínɨ́poyɨ.” nɨrɨrɨ́náyɨ́, pí nánɨ gɨ́ Judayɨ́ sɨnɨ xeanɨŋɨ́ nikárarɨŋoɨ? Nionɨ nepa e nɨrɨrɨ sɨŋwɨrɨyɨ́, Judayɨ́ “Kiraiso nene nánɨ yoxáɨ́pámɨ neapeiŋɨ́rɨnɨ.” urarɨŋápɨ arɨ́á nɨniróná apimɨ dánɨ sɨ́mirɨrɨ́ ninɨro óreámioapaxɨ́manɨ.
12 Ra ndia xika tu sandaꞌvi ndoꞌo, ña xiniñuꞌu tiaꞌndia iki kuñu ndo, ra vaꞌa ka va tu na kaꞌndia vaꞌa mii ndia iki kuñu ndia, ña kuu ndia, ndia käku ka seꞌe va.
12 “Ámá ayá searemoarɨgɨ́áyɨ́ wigɨ́ iyɨ́ sɨ́mɨ́ sɨ́ó nɨwákwínɨro pɨ́nɨ wiárɨgɨ́ápɨ sɨ́ó wɨwákwímɨ́ inayíɨ́rɨxɨnɨ.” nimónarɨnɨ.
13 Ñani yo, ña kana Ndioxi ndoꞌo, ra xaꞌa ña vaꞌa na koo ndika va ndo kuvi ña. Ra süvi ña ndisaña ndika tu ra ndoꞌo, ra na sa ndo chiñu ña kuni mii ndo, chi ña xiniñuꞌu sa ndo ke na kuu ndo yuvi na chindiee taꞌan xiꞌin taꞌan xaꞌa ña kuꞌvi ini ndo xini taꞌan va ndo.
13 Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, Gorɨxo gwɨ́ mɨyinɨgɨ́áyɨ́né oimónɨ́poyɨnɨrɨ wéyo ɨ́á seaumɨrɨŋɨ́yɨ́né imónɨŋagɨ́a aiwɨ “Pí pí nánɨ ɨ́eapá neainarɨŋɨ́pɨ yanɨ́wá nánɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pimɨ dánɨ gwɨ́nɨŋɨ́ neaíkweawárɨnɨŋenerɨ́anɨ?” nɨyaiwiro apɨ mepa éɨ́rɨxɨnɨ. E mepa neróná dɨŋɨ́ sɨpí inarɨgɨ́ápimɨ dánɨ xɨxe arɨrá niga úɨ́rɨxɨnɨ.
14 Saa chi takundiꞌi ña kaꞌan ndiayu Ndioxi xaꞌa, ra xaꞌa ña kuꞌvi ini ke kaꞌan va ña, ra suꞌva ke kachi ña: “Na kuꞌvi ini kun kuni kun inka yuvi ta kuꞌva kuꞌvi ini kun xini kun mii kun”, kachi ña.
14 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ nɨpɨnɨ, ayɨ́ xwɨyɨ́á ná bɨnɨ rɨpimɨ ɨkwɨkwɨ́rɨ́ inɨnɨ, “Jɨwanɨŋoxɨ dɨŋɨ́ sɨpí inarɨŋɨ́pa ámá wíyo enɨ axɨ́pɨ wirɨ́ɨnɨ.” rɨnɨŋɨ́ apimɨ ɨkwɨkwɨ́rɨ́ inɨnɨ.
15 Ndi su tu na kanitaꞌan, a na satakueꞌe taꞌan va kuvi ndo, ra na kundaa ini ndo, chi na sandiꞌi xaꞌa taꞌan mii va kuvi ndo.
15 E nerɨ aí seyɨ́né apɨ minɨ́ sɨ́wí xɨxe sɨ́wɨ́ nɨróga wiápɨ́nɨmeaarɨŋɨ́pánɨŋɨ́ nimónɨro xɨxe rɨrómɨ́ inɨpɨ́rɨxɨnɨrɨ nánɨ íkwairɨrɨ́ seaiarɨŋɨnɨ.
16 Ra xaꞌa ña kan ke kaꞌan yu xiꞌin ndo: Ña na kutiaku ndo ta kuꞌva kuni Tachi Yii Ndioxi va, saa chi saa ke küvi sa ndo chiñu ña kuni iki kuñu ndo sa va ña.
16 Nionɨ seararɨŋápɨ, ayɨ́ rɨpɨrɨnɨ. Gorɨxoyá kwíyɨ́pɨ xe nɨneaipemeámɨ ounɨrɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrónáyɨ́, pí pí mɨŋɨ́ seainarɨŋɨ́pɨ xe oneainɨnɨrɨ epɨ́rɨ́ámanɨ.
17 Saa chi takundiꞌi chiñu ña kuni iki kuñu sa ña, ra ña kanitaꞌan va kuvi ña xiꞌin Tachi Yii Ndioxi, ra ña kanitaꞌan kuvi tu Tachi Yii Ndioxi va xiꞌin chiñu kan. Ra saa va ke iyoo ña, ra xaꞌa ña kan ke kuëe xiniñuꞌu sa ndo chiñu ña kuni iki kuñu ndo sa ña.
17 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Mɨŋɨ́ seainarɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ kwíyɨ́pimɨ xwámámɨ́ wimɨnɨrɨ yarɨŋɨ́rɨnɨ. Kwíyɨ́pɨ enɨ mɨŋɨ́ seainarɨŋɨ́pimɨ xwámámɨ́ wimɨnɨrɨ yarɨŋɨ́rɨnɨ. Mɨŋɨ́ seainarɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ kwíyɨ́pɨ tɨ́nɨ ámá mɨdɨmɨdánɨ nɨmearorɨ mɨxɨ́ inarɨgɨ́ápɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋagɨ́i nánɨ rarɨŋɨnɨ. Ayɨnánɨ kwíyɨ́pɨ xe nɨneaipemeámɨ ounɨrɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrónáyɨ́, amɨpí mɨŋɨ́ seainarɨŋɨ́pimɨ dánɨ oyaneyɨnɨrɨ seaimónarɨŋɨ́pɨ ananɨ epaxɨ́ mimónɨnɨ.
18 Ra tu Tachi Yii Ndioxi kuvi ña kaꞌan xiꞌin ndo ndia ña kuvi ña xiniñuꞌu sa ndo, saa ra xäꞌndia chiñu ka vi ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés nuu ndo.
18 Kwíyɨ́pɨ xe nɨneaipemeámɨ ounɨrɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrónáyɨ́, ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ xɨ́dɨpɨ́rɨ nánɨ gwɨ́nɨŋɨ́ mɨseayárɨnɨnɨ.
19 Ra takundiꞌi va yuvi kundaa ini ndia kuꞌva ke tiaku yuvi na xa chiñu kiꞌvi, ra ña yoꞌo va kuvi ña xa na: Na xa nitandaꞌa ra kiꞌvi na xiꞌin inka yuvi, na täan tandaꞌa, ra xa na chiñu kiꞌvi xiꞌin taꞌan na, xiꞌin kuaꞌa ni ka chiñu yakua ña yunaꞌa na xa na, xiꞌin ña ndakani ini na xaꞌa chiñu kiꞌvi,
19 Mɨŋɨ́ inarɨgɨ́ápɨ nánɨ ámá nɨyɨ́nénɨ sɨŋánɨ seaimónɨnɨ. Mɨŋɨ́ ninɨróná rɨpɨ yarɨgɨ́árɨnɨ. Ɨ́wɨ́ inɨro piaxɨ́ weánɨpaxɨ́pɨ ero rɨ́peánanɨro nánɨ yarɨgɨ́ápɨ ero
20 xiꞌin ña ndasakaꞌnu na ndioxi ndii, xiꞌin ña xa tuꞌva na, xiꞌin ña kundasi na inka yuvi, xiꞌin ña kanitaꞌan na xiꞌin taꞌan na, xiꞌin ña ndukuini ini na ña kuni na koo ñaꞌa ña iyoo nuu inka yuvi nuu na, xiꞌin ña sáa̱ na xaꞌa ndia ndia ka ñaꞌa, xiꞌin ña kaꞌan toꞌo ni na xaꞌa mii na, xiꞌin ña xa kuachi na xiꞌin taꞌan na, ra taꞌvi taꞌan na,
20 ŋwɨ́ápimɨ mewero ayáɨ́ ero sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ inɨro mɨxɨ́nɨ rɨnɨro sɨpí dɨŋɨ́ yaiwinɨro mɨxɨ́ kɨ́nɨro xɨxewiámɨ́ rɨnɨro ewáramónɨro xepɨxepá rónɨro
21 xiꞌin ña ndukuini ini na ña kuni na sandiꞌi na xaꞌa ñaꞌa ña iyoo nuu inka yuvi, xiꞌin ña xaꞌni na, xiꞌin ña xiꞌi na, xiꞌin ña xixi ni na, xiꞌin sava ka chiñu kini. Ra xa ta kachi yu xiꞌin ndo ta yachi ke kachi tuku yu xiꞌin va ndo, ra kuenda ni na koo ndo, ra na sä ndo saa, saa chi na ^xa saa, ra kïꞌvi vi na nuu xaꞌndia Ndioxi chiñu.
21 sɨŋwɨ́ ɨ́wɨ́ wɨnɨro iniɨgɨ́ xwapɨ́ nɨnɨmáná papɨkɨ́ ero papɨkɨ́ neróná uyɨ́niɨ́ ero xɨxegɨ́nɨ apɨ apɨ imónɨŋɨ́pɨ enɨ ero yarɨgɨ́árɨnɨ. Eŋíná íkwairɨrɨ́ seaiŋápa ámɨ axɨ́pɨ íkwairɨrɨ́ oseaimɨnɨ. Ámá apɨ apɨ yarɨgɨ́áyɨ́ranɨ, apɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ enɨ yarɨgɨ́áyɨ́ranɨ, ayɨ́ Gorɨxoyá xwioxɨ́yo wí páwipɨ́rɨ́ámanɨ.
22 Ndi su ña ^xa Tachi Yii Ndioxi ke chindiee taꞌan ña xiꞌin yo ña ^kuꞌvi ini yo xini yo inka yuvi va, xiꞌin ña iyoo sii ini yo, xiꞌin ña itaꞌan mani yo xiꞌin takundiꞌi yuvi, xiꞌin ña iyoo kaꞌnu ini yo, xiꞌin ña toꞌo ni yo xiꞌin yuvi, xiꞌin ña tiayu ni yo, xiꞌin ña iyoo ndaku nima yo,
22 E nerɨ aí ámá kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ xe nɨneaipemeámɨ ounɨrɨ yarɨgɨ́áyɨ́ rɨpɨ yarɨgɨ́árɨnɨ. Ámáyo dɨŋɨ́ sɨpí wiro dɨŋɨ́ niɨ́á winɨrɨ nɨwayɨrónɨro ŋwearo ayɨ́nɨ xe óɨ́ oneaimópoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨro ayá urɨmɨxɨro píránɨŋɨ́ wiiro ámá dɨŋɨ́ uŋwɨrárɨpaxɨ́pɨnɨ ero
23 xiꞌin ña vita ini yo, xiꞌin ña xaꞌnu yo mii yo. Ra ndia nii ndiayu kuchüun kaꞌndia nuu yo ña sä yo ña yoꞌo.
23 ayá rɨrɨmɨxɨ́ wipaxɨ́ imónɨro nɨpɨ́reánɨro yarɨgɨ́árɨnɨ. Ŋwɨ́ ikaxɨ́ bimɨ dánɨ apɨ nɨpɨnɨ rɨnɨŋɨ́pɨ bɨ “Mepanɨ.” mɨrɨnɨnɨ.
24 Ra yoo na xa kuu kuenda Cristo, ra xa ndixiꞌi va ña kuni iki kuñu yo sa ña ndika cruz xiꞌin ra.
24 Ámá Kiraisɨ Jisasoyá imónɨgɨ́áyɨ́ wigɨ́ xámɨ nɨpɨkwɨnɨ mimónɨgɨ́ápɨ —Apɨ sɨpí nánɨ mɨŋɨ́ winɨro ɨ́eapá winɨrɨ yarɨgɨ́ápɨrɨnɨ. Apɨ rɨ́wɨ́ nɨmorɨ́ná rɨxa yoxáɨ́pámɨ́nɨŋɨ́ nɨyekwɨroárɨro pɨkiárɨgɨ́awixɨnɨ.
25 Ra tu xa ndasama Tachi Yii Ndioxi kuꞌva ña tiaku yo, saa ra xiniñuꞌu tu sa yo takundiꞌi ña kaꞌan ña xiꞌin va yo.
25 Kwíyɨ́pɨ dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́ rɨxa sɨxɨ́ neamímoŋɨ́ eŋagɨ nánɨ apɨ nɨneaipemeámɨ oumɨnɨrɨ yarɨŋɨ́pa oxɨ́daneyɨ.
26 Ra na kutiäa ni ini yo xiꞌin mii yo, saa chi tu saa na sa yo, ra kuachi va kuvi ña xavaꞌa yo xiꞌin inka yuvi, ra nii na ndukuïni tu ini yo kuni taꞌan va yo.
26 Negɨ́ wíyɨ́ wiyɨ́né mɨxɨ́ mɨmeakɨ́nɨnɨpa oyaneyɨ. Sɨ́mɨsɨ́ mainenɨpa erane sɨpí dɨŋɨ́ mɨyaiwinɨpa erane oyaneyɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra