1 Coríntios 1
MXV vs XGS
1 Yuꞌu, ra Pablo, ra kana Tata yo Ndioxi xaꞌa ña kuni mii ra ña kaka yu chiñu nuu Jesucristo, xiꞌin ra ñani yo Sóstenes,
1 Poronɨ —Nionɨ Gorɨxo xegɨ́ nɨwimónɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ gɨ́ íwɨ́ Jisasɨ Kiraisoyá wáɨ́ wurɨmeiarɨŋɨ́ wo imónɨ́wɨnɨgɨnɨrɨ wéyo ɨ́á numɨrɨŋonɨrɨnɨ. Nionɨ negɨ́ nɨrɨxɨ́meáo, Soteniso tɨ́nɨ nawínɨ nɨŋwearɨ́ná
2 kuvi ndi ^tiáá tutu yoꞌo xáá ña nuu ndoꞌo na ñani yo, na ndee ñuu Corinto, na kúu veꞌe ñuꞌu Ndioxi na nduyii xa̱ Cristo Jesús, na kana ra kuu ñuu ra ña yii, xiꞌin takundiꞌi ka na ndee iinii kuvi ña yuuvi na ndasakaꞌnu kivi Tata yo Jesucristo, ra kuu ra Tata na kan, ra saa tu yoo va.
2 sɨyikɨ́ Jisasoyá imónɨgɨ́á aŋɨ́ Korinɨyo ŋweagɨ́áyɨ́né nánɨ —Seyɨ́né Kiraisɨ Jisaso tɨ́nɨ nawínɨ ikárɨnɨgɨ́áyɨ́né eŋagɨ nánɨ sɨyikwɨ́ mínɨ́ imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ searɨ́peaŋɨ́yɨ́nérɨnɨ. Seyɨ́né ámá aŋɨ́ nɨmɨnɨ gɨmɨ gɨmɨ ŋweagɨ́á negɨ́ Ámɨná Jisasɨ Kiraisomɨ —O Ámɨná ayɨ́ tɨ́nɨ nene tɨ́nɨ nánɨ nawínɨ imónɨŋorɨnɨ. Omɨ yayɨ́ wiarɨgɨ́áyɨ́ nɨ́nɨ tɨ́nɨ nawínɨ xewanɨŋoyá imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ wéyo ɨ́á seaumɨrɨŋɨ́yɨ́nérɨnɨ. Seyɨ́né nánɨ payɨ́ rɨna nearɨ mónaparɨŋɨnɨ.
3 Ra Tata yo Ndioxi, ra kuu Iva Tata yo Jesucristo na taxi ña vaꞌa kutaꞌvi takundiꞌi ndo, ra vivii na koo ndo.
3 “Negɨ́ ápo Gorɨxo tɨ́nɨ Ámɨná Jisasɨ Kiraiso tɨ́nɨ awaú wá seawianɨri seyɨ́né nɨwayɨrónɨro ŋweapɨ́rɨ nánɨ seaiiri éisixɨnɨ.” nimónarɨnɨ.
4 Ra iin takundiꞌi va kii ^taxi yu tixaꞌvi ndaꞌa Ndioxi xaꞌa ndo, xaꞌa ña vaꞌa ña saniꞌi ra ndoꞌo, ña tiꞌvi ra Tata yo Jesucristo kixi ra sakaku ra ndoꞌo.
4 Seyɨ́né Kiraisɨ Jisaso tɨ́nɨ ikárɨnɨgɨ́áyɨ́né eŋagɨ nánɨ Gorɨxomɨ nurɨrɨ́ná xɨ́o wá nɨseawianɨrɨ́ná naŋɨ́ seaimɨxɨŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨmorɨ íníná seyɨ́né nánɨ yayɨ́ wiarɨŋárɨnɨ.
5 Saa chi xaꞌa ña xa nduu ndo iin xiꞌin Jesucristo va ke taxi Ndioxi takundiꞌi nuu ña vaꞌa ndaꞌa ndo, ta kuu takundiꞌi tuꞌun ña kaꞌan ndo, xiꞌin takundiꞌi ña xini ndo.
5 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ. Kiraiso tɨ́nɨ ikárɨnɨgɨ́áyɨ́né Gorɨxo wá nɨseawianɨrɨ naŋɨ́ imónɨŋɨ́ bɨ bɨ nɨseaimɨxɨrɨ́ná réwapɨ́nɨpaxɨ́ imónɨro nɨjɨ́á imónɨpaxɨ́ imónɨro epɨ́rɨ́a nánɨ bɨ onɨmiápɨ sɨxɨ́ mɨseamímó nɨpɨnɨ ayá wí seamímoŋɨ́rɨnɨ.
6 Ra ña yoꞌo kuvi ña ndañaꞌa ndoꞌo ña xa kaxi ni va ndixinu ini ndo xiꞌin tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo ña ndakani ndi nuu ndo.
6 Xwɨyɨ́á Kiraiso nánɨ yaŋɨ́ seaiapɨŋwápɨ xwioxɨ́yo sɨ́kɨ́kɨ́nɨŋɨ́ seaomɨxɨnɨŋagɨ nánɨ
7 Ña kan ke vichin, ra ndia nii tu ña xinituni ña yii ña ^ta̱xi Ndioxi kuëe kumani nuu va ndo, ña ndee ndo ndiatu ndo kii ña nandiko Tata yo Jesucristo kixi va ra.
7 negɨ́ Ámɨná Jisasɨ Kiraiso ámɨ xwɨ́á tɨ́yo nánɨ nɨweapɨrɨ piaumɨmɨ́ inɨ́wɨnɨgɨnɨrɨ xwayɨ́ nanɨrɨ nɨŋwearóná e e epaxɨ́ imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ xegɨ́ kwíyɨ́pimɨ dánɨ sɨxɨ́ seamímoŋɨ́pɨ nánɨ dɨ́wɨ́ wí mikeamónɨŋoɨ.
8 Ra mii Ndioxi va kuvi ra chindiee taꞌan xiꞌin ndo ña ndinuni ni kundikun ndo ra ndia kii ndiꞌi, ra saa ke ndia nii na nïꞌi taxi kuachi xaꞌa ndo nuu Tata yo Jesucristo ta xa na ndiko ra kixi ra.
8 Jisasɨ Kiraiso sɨ́á xɨ́o ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ enɨ́áyi nánɨ sɨ́kɨ́kɨ́ nɨseaomɨxa nunɨ́á eŋagɨ nánɨ xwɨyɨ́á mɨseaxekwɨ́mopaxɨ́yɨ́né imónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
9 Saa chi Tata yo Ndioxi ra saxinu va ra nuu takundiꞌi ña kindoo ra, ra mii ra kuvi tu ra kana ndoꞌo ña kutaꞌan ndo xiꞌin Tata yo Jesucristo ra kuu seꞌe va ra.
9 Gorɨxo —O seyɨ́né xegɨ́ xewaxo, negɨ́ Ámɨná Jisasɨ Kiraiso tɨ́nɨ nawínɨ gwiaumɨ́ inɨgɨ́áyɨ́né oimónɨ́poyɨnɨrɨ wéyo ɨ́á seaumɨrɨŋorɨnɨ. O ananɨ ámá ikwiárɨnɨpaxɨ́ imónɨŋo eŋagɨ nánɨ “O xɨxenɨ e neaiinɨ́árɨ́anɨ?” yaiwipaxɨ́rɨnɨ.
10 Ñani yo, xiꞌin kivi Tata yo Jesucristo ke ^xakundaꞌvi yu nuu ndo, ña vivii va na kutaꞌan ndo, ra na ndatäꞌvi taꞌan ndo, chi ña xiniñuꞌu sa ndo ke inuu va na ndakani ini ndo, ra iin tuꞌun tu na kuu va ndo.
10 Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, gɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ marɨ́áɨ, negɨ́ Ámɨná Jisasɨ Kiraiso e wíwapɨyíwɨnɨgɨnɨrɨ nɨrɨ́peaŋɨ́pimɨ dánɨ eŋɨ́ rɨrémɨxɨ́ bɨ oseaimɨnɨ. Seyɨ́né nɨyɨ́nénɨ xwɨyɨ́á axɨ́pɨ rɨro píránɨŋɨ́ nɨxɨrɨnɨro ŋweapɨ́rɨ nánɨ xɨxegɨ́nɨ yaŋɨ́ mepayónɨpa ero dɨŋɨ́ axɨ́pɨ moro dɨŋɨ́ aga ná bɨnɨ ɨ́á xɨrɨro nero ŋweáɨ́rɨxɨnɨ.
11 Ra ña kachi yu suꞌva xiꞌin ndo, ñani mii yu, ra na veꞌe ra Cloé va kuvi na ndatuꞌun xiꞌin yu xaꞌa ndo ña iyoo ndo kuachi xiꞌin taꞌan ndo.
11 Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, ámá Kɨrowioyá wí nɨbɨro seyɨ́né nánɨ nɨnɨrɨróná “Ayɨ́ mɨxɨ́ rɨrowiágɨ́ inarɨŋoɨ.” nɨrɨ́á eŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ.
12 Ra xaꞌa ña xa siin, xa siin kaꞌan va ndo ke kachi yu saa xiꞌin ndo, saa chi sava ndo kaꞌan, kachi suꞌva: “Nduꞌu, ra ra Pablo va ndikun ndi”, kachi ndo. Ra sava tu ndo kaꞌan ña ndikun ndo ra Apolos va; ra sava tu ndo kaꞌan ña ndikun ndo ra Cefas va; ra sava tu ndo kaꞌan ña ndikun ndo Cristo va.
12 Wiyɨ́né wiyɨ́né rɨpɨ rɨpɨ rarɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Wiyɨ́né “Poro neaiepɨsiarɨŋenerɨnɨ.” rarɨ́ná wiyɨ́né “Aporoso neaiepɨsiarɨŋenerɨnɨ.” rarɨ́ná wiyɨ́né “Pitao neaiepɨsiarɨŋenerɨnɨ.” rarɨ́ná wiyɨ́né “Kiraiso neaiepɨsiarɨŋenerɨnɨ.” rarɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ eŋɨ́ rɨrémɨxɨ́ seaiarɨŋɨnɨ.
13 Ra na kundaa ini ndo, chi Cristo ra nindatäꞌvi vali ra. Ra nii yuꞌu, ra Pablo, ndixïtakaa ndaꞌa cruz xaꞌa ndo. Ra nii xiꞌin kivi yu ke ndichïchi va tu ndo.
13 “Kiraiso ná wonɨ imónɨŋagɨ aí sɨyikɨ́ oyá imónɨgɨ́áyɨ́ xɨxegɨ́nɨ yaŋɨ́ epayónɨpaxɨ́rɨnɨ.” rɨseaimónarɨnɨ? “Poro nene arɨrá neainɨ́a nánɨ íkɨ́áyo yekwɨroárɨgɨ́árɨnɨ.” rɨyaiwiarɨŋoɨ? Seyɨ́né wayɨ́ nɨseameairɨ́ná Poromɨ oxɨ́dɨ́poyɨnɨrɨ yoɨ́ nionɨyá nɨrɨro wayɨ́ seameaigɨ́áranɨ?
14 Ra na tixaꞌvi Ndioxi, chi ndia nii ndoꞌo ndisaküchi yu, chi takua ra Crispo, xiꞌin ra Gayo va kuvi ndia sakuchi yu.
14 — ausente —
15 Ña kan ke küvi kaꞌan ndia nii ndo ña chichi ndo xiꞌin kivi yu.
15 — ausente —
16 Oo, ra sakuchi tu yu na veꞌe ra Estéfanas va, ra ndaküꞌun ini yu, a sakuchi ka yu sava na.
16 Ayɨ́ neparɨnɨ. Ámá Sɨtepanasoyáyo enɨ wayɨ́ umeaiŋápɨ nánɨ rɨxa dɨŋɨ́ ninɨ́agɨ aiwɨ ámɨ wíyo enɨ wayɨ́ umeaiŋárɨ́anɨ? Nionɨ rɨxa dɨŋɨ́ mɨninarɨnɨnɨ.
17 Ra na kundaa ini ndo, chi nditïꞌvi Cristo yuꞌu ña sakuchi yu yuvi, chi chiñu ña taxi ra ndaꞌa yu ke kaꞌan ndoso yu tuꞌun vaꞌa xaꞌa ra nuu va na; ra süvi xiꞌin tuꞌun nduvi ña sandaku ini mii yu ke ^ndakani yu ña nuu na, saa chi tu saa na sa yu, saa ra, süvi vi ndiee Cristo ra ndixiꞌi ndika cruz ke xiniñuꞌu yu.
17 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ. Kiraiso ámáyo wayɨ́ umeaíwɨnɨgɨnɨrɨ nɨrowárénapɨŋɨ́manɨ. Xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́ xɨ́o nánɨpɨ wáɨ́ nurɨmeíwɨnɨgɨnɨrɨ nɨrowárénapɨŋɨ́rɨnɨ. Kiraiso yoxáɨ́pámɨ nɨperɨ́ná neaiiŋɨ́pɨ surɨ́má enɨgɨnɨrɨ wáɨ́ nurɨmeíwɨnɨgɨnɨrɨ nɨnɨrowárénapɨrɨ́ná ámá wigɨ́ dɨŋɨ́yo dánɨ émɨ́ saímɨ́ nɨmoro uréwapɨyarɨgɨ́ápɨ uréwapɨyíwɨnɨgɨnɨrɨ nɨrowárénapɨŋɨ́manɨ.
18 Ra ña kaꞌan yu xaꞌa ña ndixiꞌi Cristo ndika cruz, ra tuꞌun sana va ke tuvi yuvi na ndiꞌi xaꞌa; ndi su nuu yoo, na kaku, ra tuꞌun yoꞌo, ra ndiee Ndioxi va kuvi ña.
18 Xwɨyɨ́á Jisaso yoxáɨ́pámɨ nene nánɨ neapeiŋɨ́pɨ nánɨ ámá nanɨ́nanɨro yarɨgɨ́áyɨ́ re rarɨŋagɨ́a aí, “Xwɨyɨ́á apɨ majɨ́á nikárɨnɨro rarɨgɨ́ápɨrɨnɨ.” rarɨŋagɨ́a aí nene Gorɨxo yeáyɨ́ neayimɨxemeaarɨŋene re yaiwiŋwɨnɨ, “Jisaso íkɨ́á yoxáɨ́pámɨ peŋɨ́pimɨ dánɨ Gorɨxo eŋɨ́ eánɨŋɨ́ xegɨ́ imónɨŋɨ́pɨ sɨwá neaiŋɨ́rɨ́anɨ?” yaiwiŋwɨnɨ.
19 Ta kuꞌva káchí tuꞌun Ndioxi ña tiaa na xinaꞌa, ña kachi suꞌva:
19 Nionɨ rarɨŋápimɨ Bɨkwɨ́yo re nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ sopɨŋɨ́ nɨwarɨnɨ, “Gorɨxonɨ ámá ‘Dɨŋɨ́ émɨ́ saímɨ́ moarɨŋwaénerɨnɨ.’ yaiwinarɨgɨ́áyo mɨrɨrakɨ́ wimɨ́árɨnɨ. ‘Dɨŋɨ́ imegɨ́ yegɨ́ moŋwaénerɨnɨ.’ yaiwinarɨgɨ́áyo dɨŋɨ́ mɨxɨxeyaíkɨ́ wimɨ́árɨnɨ.” E nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ nionɨ rarɨŋápimɨ sopɨŋɨ́ nɨwarɨnɨ.
20 Ra na kundaa ini ndo, chi na ndichi xiꞌin na xini ni sañaꞌa, xiꞌin na ndatuꞌun xaꞌa ñaꞌa ña iyoo nuu ña yuuvi yoꞌo, ra köo yaꞌvi ndiaa vi na. Saa chi ña ndichi ña iyoo nuu ña yuuvi yoꞌo, ra ñaꞌa ña köo yaꞌvi ndiaa va ndasa Ndioxi ña.
20 Ayɨnánɨ Gorɨxo e winɨ́á eŋagɨ nánɨ ámá ríná dáŋɨ́ imónɨgɨ́á “Dɨŋɨ́ émɨ́ saímɨ́ moarɨŋwaénerɨnɨ.” yaiwinarɨgɨ́áyɨ́ arɨrerɨnɨ? Ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áyɨ́ enɨ arɨrerɨnɨ? “Xwɨyɨ́á xɨmɨxɨmɨ́ ninɨrɨ mɨrarɨŋwaénerɨ́anɨ?” yaiwinarɨgɨ́áyɨ́ enɨ arɨrerɨnɨ? Ámá Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́ “Dɨŋɨ́ émɨ́ saímɨ́ nɨmorane rarɨŋwaénerɨnɨ.” rarɨgɨ́ápɨ nánɨ o rɨxa re oyaiwípoyɨnɨrɨ mɨneaíwapɨyipa eŋɨ́ranɨ, “Nepa dɨŋɨ́ émɨ́ saímɨ́ nɨmoro rarɨgɨ́ápɨmanɨ. Majɨ́á nikárɨnɨro rarɨgɨ́ápɨrɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ mɨneaíwapɨyipa eŋɨ́ranɨ?
21 Ra xaꞌa ña ndichi ni va Ndioxi kuvi ña nditäxi vi ra kundaa ini na yuuvi yoꞌo xaꞌa ra xiꞌin ña ndichi ña kuu mii na; chi ña xa ra ke sakaku ra yuvi na ndiaa ini xini ra xiꞌin tuꞌun va ra, ra tuꞌun yoꞌo, ra köo yaꞌvi ndiaa vi ña tuvi inka yuvi.
21 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ. Gorɨxo xewanɨŋo dɨŋɨ́ émɨ́ saímɨ́ nɨmorɨ́ná ámá xɨ́omɨ dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́ró “Dɨŋɨ́ émɨ́ saímɨ́ nene negɨ́ moarɨŋwápimɨ nɨxɨ́dɨranéná ananɨ xɨ́oyá ámaéne imónɨpaxɨ́rɨnɨ.” yaiwiarɨgɨ́áyɨ́ apɨ xe oimónɨ́poyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨ́ xwɨyɨ́á none wáɨ́ rarɨŋwápimɨ —Apɨ “Majɨ́á ikárɨnɨŋɨ́pɨrɨnɨ.” rarɨgɨ́ápɨrɨnɨ. Apimɨ dánɨnɨ ámá nepa dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyo Gorɨxo “Yeáyɨ́ uyimɨxemeáɨmɨgɨnɨ.” wimónɨŋɨ́rɨnɨ.
22 Ra na judío, ra ña xituꞌun va ^kuni na kan kuni na, ra na griego tu, ^kuni kuni soꞌo ña ndichi va; ra saa ke kandixa na tuꞌun Ndioxi kuni na.
22 Gɨ́ Judayɨ́ xwɨyɨ́á apɨ neparɨ́anɨrɨ ipɨmónanɨ nánɨ emɨmɨ́ bɨ oneaíwapɨyípoyɨnɨrɨ wimónarɨŋɨ́rɨnɨ. Émáyɨ́ xwɨyɨ́á apɨ neparɨ́anɨrɨ ipɨmónanɨ nánɨ nɨjɨ́á seáyɨ e imónɨŋɨ́ bɨ onearéwapɨyípoyɨnɨrɨ wimónarɨŋɨ́rɨnɨ.
23 Ndi su nduꞌu, ra xaꞌa Jesucristo ra katakaa na ndaꞌa cruz va ke ^kaꞌan ndoso ndi. Ra ña yoꞌo, ra ña kàꞌàn nuu va kuvi ña tuvi na judío, ra ña köo vaꞌa yaꞌvi ndiaa vi tu kuvi ña kaꞌan ndi tuvi yuvi na küu judío;
23 E e wimónɨ́agɨ aiwɨ none wáɨ́ nurɨmeranéná xwɨyɨ́á rɨpɨ wáɨ́ urarɨŋwárɨnɨ, “Ámá Gorɨxo yeáyɨ́ uyimɨxemeáwɨnɨgɨnɨrɨ nánɨ urowárénapɨŋomɨ yoxáɨ́pámɨ yekwɨroárɨgɨ́awixɨnɨ.” urarɨŋwárɨnɨ. E urarɨ́ná émáyɨ́ “Xwɨyɨ́á majɨ́á inɨŋɨ́pɨ rɨ́a rarɨŋoɨ?” yaiwiarɨgɨ́árɨnɨ. Gɨ́ Judayɨ́ “Sɨ́mirɨrɨ́ neaiarɨŋɨ́pɨ rɨ́a rarɨŋoɨ?” yaiwiarɨgɨ́árɨnɨ.
24 ra yuvi na kana Ndioxi, ta kuu na judío, xiꞌin na griego, ra ra vaꞌa va kuu Cristo nuu na kan, saa chi ra kan kuvi ra kixi ña ndañaꞌa ra ndiee, xiꞌin ña ndichi ña kuu mii Ndioxi va.
24 E nerɨ aí xɨ́oyá imónanɨ́wá nánɨ wéyo ɨ́á neaumɨrɨŋene Judayeneranɨ, Gɨrikɨyeneranɨ, xwɨyɨ́á apɨ arɨ́á nɨwiranéná re yaiwiarɨŋwárɨnɨ, “Kiraiso nɨperɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨŋɨ́pimɨ dánɨ Gorɨxoyá eŋɨ́ sɨxɨ́ eánɨŋɨ́ tɨ́nɨ dɨŋɨ́ émɨ́ saímɨ́ o moŋɨ́pɨ tɨ́nɨ sɨwá neaiŋɨ́rɨ́anɨ?” yaiwiarɨŋwárɨnɨ.
25 Saa chi tuꞌun Ndioxi ña köo yaꞌvi ndiaa tuvi yuvi, kuvi ña ndichi ka nuu takundiꞌi va ña xinituni ña kuu mii na yuuvi yoꞌo; ra tuꞌun Ndioxi ña köo ndiee tuvi yuvi ke, kuu mii iin takundiꞌi ndiee va.
25 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Ámá dɨŋɨ́ re yaiwiarɨgɨ́ápɨ, “Gorɨxo majɨ́á nikárɨnɨrɨ yarɨnɨ.” yaiwiarɨgɨ́ápɨ, apɨ aí pí pí nɨjɨ́á ámá imónɨgɨ́áyo wiárɨ́ nɨmúrorɨ seáyɨ e wimónɨnɨ. “Gorɨxo eŋɨ́ samɨŋɨ́ nɨwerɨ yarɨnɨ.” yaiwiarɨgɨ́ápɨ, apɨ enɨ aí pí pí eŋɨ́ eánɨŋɨ́ ámá imónɨgɨ́áyo wiárɨ́ nɨmúrorɨ seáyɨ e wimónɨnɨ.
26 Ra xa xini va ndo, ñani yo, chi nuu ña yuuvi yoꞌo, ra süvi takundiꞌi ndo kuvi ndo kuu na ndichi, ra loꞌo kuvi tu ndo kuu na chiñu va, a seꞌe na xiniñuꞌu va tu. Ra vaꞌa ni saa iyoo va ndo, ndi su kana va Ndioxi ndoꞌo.
26 Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, Gorɨxo gɨ́ ámá oimónɨ́poyɨnɨrɨ wéyo ɨ́á seaumɨráná íná seyɨ́né imónɨgɨ́ápɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨmoróná “Poro ayɨ́ apɨ nánɨ rɨ́a neararɨnɨ?” yaiwipaxɨ́rɨnɨ. Nionɨyáyɨ́ oimónɨ́poyɨnɨrɨ wéyo ɨ́á nɨseaumɨrɨrɨ́ná segɨ́yɨ́ obaxɨ́ wí nɨjɨ́á ámá wigɨ́ dɨŋɨ́yo dánɨ imónarɨgɨ́ápɨ xwé bɨ imónɨŋáná wéyo ɨ́á seaumɨrɨŋɨ́ranɨ? Segɨ́yɨ́ obaxɨ́ wí xwérɨxayɨ́né imónɨŋáná wéyo ɨ́á seaumɨrɨŋɨ́ranɨ? Segɨ́yɨ́ obaxɨ́ wí eŋɨ́ rɨŋɨ́ nimónɨro ámáyo umeŋweaŋáná wéyo ɨ́á seaumɨrɨŋɨ́ranɨ? Oweoɨ.
27 Saa chi yuvi na kiꞌvi, tuvi na, yuuvi yoꞌo kuvi na ndikaxin Ndioxi, sakukaꞌan nuu na ndichi va; ra yuvi na vita ni tu tuvi na yuuvi yoꞌo, kuvi na ndikaxin Ndioxi, sakukaꞌan nuu yuvi na ndaku ni va.
27 O ámáyo yeáyɨ́ uyimɨxemeámɨ́ánɨrɨ nánɨ nerɨ́ná ámá “Negɨ́ dɨŋɨ́yo dánɨ dɨŋɨ́ émɨ́ saímɨ́ moŋwaénerɨnɨ.” yaiwinarɨgɨ́áyo ayá wimómɨ́ánɨrɨ nánɨ “‘Majɨ́á ikárɨnɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨrɨnɨ.’ rarɨgɨ́ápimɨ oxɨ́dɨmɨnɨ.” nɨyaiwirɨ eŋɨ́rɨnɨ. Ámá “Eŋɨ́ sɨxɨ́ eánɨŋwaénerɨnɨ.” yaiwinarɨgɨ́áyo ayá wimómɨ́ánɨrɨ nánɨ “‘Eŋɨ́ meánɨŋɨ́pɨrɨnɨ.’ rarɨgɨ́ápimɨ oxɨ́dɨmɨnɨ.” nɨyaiwirɨ eŋɨ́rɨnɨ.
28 Ra yuvi na köo yaꞌvi ndiaa, na kundasi vaꞌa na yuuvi yoꞌo xini va na, kuvi na ndikaxin Ndioxi ña vaꞌa sandakava ra ini yuvi na ndichi ni iyoo nuu ña yuuvi yoꞌo.
28 Ámá xɨ́omɨ mɨxɨ́darɨgɨ́áyɨ́ “Apɨ seáyɨ e imónɨŋɨ́pɨrɨ́anɨ?” yaiwiarɨgɨ́ápɨ anɨpá imɨxɨmɨ́ánɨrɨ nánɨ “Amɨpí ayɨ́ peayɨ́ nɨwianɨro ‘Sɨpírɨnɨ.’ rarɨgɨ́ápimɨranɨ, ‘Mipɨmónɨŋɨ́rɨnɨ.’ rarɨgɨ́ápimɨranɨ, sa apimɨ oxɨ́dɨmɨnɨ.” nɨyaiwirɨ eŋɨ́rɨnɨ.
29 Ra suꞌva va ke xa Ndioxi ña vaꞌa ndia nii yuvi na ndäsa chee ni xiꞌin mii nuu ra.
29 Ámá wo aí Gorɨxoyá sɨŋwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e dánɨ mɨxɨ́ meakɨ́nɨnɨpaxɨ́ mimónɨpa éwɨnɨgɨnɨrɨ apɨ apɨ nɨyaiwirɨ eŋɨ́rɨnɨ.
30 Ra mii Ndioxi va kuvi ra ndachutaꞌan ndoꞌo xiꞌin Tata yo Jesucristo; ra Tata yo Jesucristo kuvi ra ^taxi ña ndichi ndaꞌa va yo, ra xaꞌa ña xa ra ke nduu tu yo ta kuꞌva iyoo yuvi na köo kuachi nuu Ndioxi va, ra ndasa yii ra yoo, ra sakaku tu ra yoo va.
30 E nerɨ aí xewanɨŋo neaiiŋɨ́pimɨ dánɨ Kiraisɨ Jisaso tɨ́nɨ nawínɨ ikárɨnɨŋwaénerɨnɨ. Omɨ dánɨ Gorɨxo dɨŋɨ́ émɨ́ saímɨ́ xɨ́o moarɨŋɨ́pɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ neamímorɨ xɨ́oyá sɨŋwɨ́yo dánɨ ámá wé rónɨŋwaéne neaimɨxɨrɨ ámá nionɨyá sɨyikwɨ́ mínɨŋɨ́ imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ wimónɨŋɨ́pɨ neaimɨxɨrɨ negɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨŋwápimɨ dánɨ gwɨ́nɨŋɨ́ nearoayírorɨ eŋɨ́rɨnɨ.
31 Ra mii saa ke kachi tu tuꞌun Ndioxi va: “Tu sava na kuni kutiaa ini, ra na kutiaa ini na xaꞌa ña ndikun na Tata yo Jesucristo va.”
31 Gorɨxo Kiraisomɨ dánɨ apɨ apɨ neaiiŋɨ́ eŋagɨ nánɨ Bɨkwɨ́yo re nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ, “Ámá mɨxɨ́ nɨmeakɨ́nɨróná ámá wí nánɨ mɨxɨ́ mɨmeakɨ́nɨ́ Ámɨnáo nánɨ mɨxɨ́ meakɨ́nɨ́poyɨ.” nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ xɨxenɨ xɨ́dɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?