1 Coríntios 11
MXV vs XGS
1 Ra na sa ndo ña ^xa yu, saa chi ña xa Cristo va ke ^xa yu.
1 Nionɨ Kiraiso yagɨ́pɨ ikanɨŋɨ́ wiarɨŋápa seyɨ́né enɨ nionɨ ikanɨŋɨ́ níɨ́rɨxɨnɨ.
2 Ñani yo, kuꞌva yo, kusii ni ini yu xiꞌin ndo, saa chi iin takundiꞌi va kii ndakaꞌan ndo xaꞌa yu, ra ndikun tu ndo ña sañaꞌa yu ndoꞌo va.
2 Seyɨ́né nionɨ nánɨ íníná dɨŋɨ́ arɨ́á mikeamó Jisasomɨ xɨ́darɨŋwaéne yarɨŋwápɨ nánɨ nionɨ seaiékwɨ́kwɨyiŋápɨ xaíwɨ́ ɨ́á nɨxɨrɨro yarɨŋagɨ́a nánɨ yayɨ́ bɨ oseaimɨnɨ.
3 Ndi su kuni yu na kundaa ini ndo, chi Cristo va kuvi ra kuu xini takundiꞌi tiaa, ra tiaa ra iyoo yasiꞌi, ra mii ra kuvi xini yasiꞌi va ra, ta kuꞌva iyoo Ndioxi ña kuu ra xini Cristo.
3 Seyɨ́né seaiékwɨ́kwɨyiŋápɨ xaíwɨ́ ɨ́á nɨxɨrɨro aí “Rɨpɨ nánɨ enɨ nɨjɨ́á oimónɨ́poyɨ.” nimónarɨnɨ. Kiraiso ámá oxɨ́ nɨyonɨ seáyɨ e wimónɨrɨ oxowa xiepíwamɨ seáyɨ e wimónɨro Gorɨxo Kiraisomɨ seáyɨ e wimónɨrɨ enɨ.
4 Tu na ndasi iin tiaa xini ra, ta kaꞌan ra xiꞌin Ndioxi, a ta kaꞌan ndoso ra tuꞌun ña ^taxi Ndioxi ndaꞌa ra, saa ra ña ka̱ꞌa̱n nuu va ke ^xa ra.
4 Ayɨnánɨ oxɨ́ go go Gorɨxomɨ rɨxɨŋɨ́ nurɨrɨ́náranɨ, oyá xwɨyɨ́ápɨ wɨ́á nurókiamorɨ́náranɨ, wí mɨŋɨ́yo nɨpákínɨmáná e nerɨ́náyɨ́, o xegɨ́ seáyɨ e wimónɨŋomɨ —O ayɨ́ Kiraisorɨnɨ. Omɨ ayá wimoarɨnɨ.
5 Ra tu iin ñaꞌa tu, ra na ndäsi ña xini ña ta kaꞌan ña xiꞌin Ndioxi, a ta kaꞌan ndoso ña tuꞌun ña ^taxi Ndioxi ndaꞌa ña, saa ra ña ka̱ꞌa̱n nuu ke xa tu ña kan va; saa chi ta kuꞌva iyoo ña nditiaꞌndia va iyoo ixi xini ña.
5 E nerɨ aí apɨxɨ́ gí gí mɨŋɨ́yo wí mɨdɨ́kínɨpa nemáná Gorɨxomɨ rɨxɨŋɨ́ nurɨrɨ́náranɨ, oyá xwɨyɨ́ápɨ wɨ́á nurókiamorɨ́náranɨ, í xegɨ́ seáyɨ e wimónɨŋomɨ —O ayɨ́ xegɨ́ xiagworɨnɨ. Omɨ í ayá wimoarɨnɨ. Apɨxɨ́ e yarɨgɨ́íwa re imónɨgɨ́íwa tɨ́nɨ xɨxenɨ imónɨŋoɨ. Íwamɨ gwɨ́ nɨyirɨ́ná ayá xwé owinɨnɨrɨ dɨ́á nɨ́nɨ róáná mɨŋɨ́ wáɨ́ nero nánɨ ayá winarɨŋíwa tɨ́nɨ xɨxenɨ imónɨŋagɨ́a nánɨ rarɨŋɨnɨ.
6 Ra tu xïin iin ñaꞌa ña ndasi ña xini ña, saa ra na xatia tu ña ixi xini va ña. Ndi su tu kukaꞌan va tu nuu ña, ña tiaꞌndia ixi xini ña, a ña xatia tieꞌe na xini ña, saa ra vaꞌa ka na ndasi va ña xini ña.
6 Apɨxɨ́ gɨyɨ́ “Mɨŋɨ́yo wí mɨpákínɨpa oemɨnɨ.” nɨwimónɨrɨ́náyɨ́, wigɨ́ dɨ́á nɨ́nɨ enɨ rónɨ́ɨ́rɨxɨnɨ. E nɨsearɨrɨ aí apɨxɨ́ dɨ́á nɨ́nɨ róánáyɨ́ mɨŋɨ́ wáɨ́ nimónɨrɨ nánɨ ayá nɨwinɨrɨ́náranɨ, úrapí róánáyɨ́ wiwiá ɨ́á nɨwerɨ nánɨ ayá nɨwinɨrɨ́náranɨ, mɨŋɨ́yo wí pákínɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
7 Ra tiaa, ra xiniñüꞌu vi ndasi ra kan xini ra, saa chi naꞌna mii Ndioxi va kuvi ra, ra ndañaꞌa tu ra ña kaꞌnu kuu mii Ndioxi va. Ra ñaꞌá kuvi ña ^ndañaꞌa, ña nduvi ña kuu mii tiaa va;
7 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ. Gorɨxo ámá oxɨ́ iwamɨ́ó nimɨxɨrɨ nɨtɨrɨ́ná seáyɨ e xewanɨŋónɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pa wimɨxɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ oxɨ́yɨ́ Gorɨxo xɨ́o imónɨŋɨ́pɨ sɨwánɨŋɨ́ nɨwinɨrɨ nánɨ omɨ rɨxɨŋɨ́ nurɨrɨ́náranɨ, oyá xwɨyɨ́ápɨ wɨ́á nurókiamorɨ́náranɨ, amɨpí wí mɨŋɨ́yo mɨpánɨpa éɨ́rɨxɨnɨ. E nerɨ aí apɨxɨ́yɨ́ wigɨ́ ɨ́wiagwɨ́yɨ́ imónɨgɨ́ápɨ sɨwánɨŋɨ́ nɨwinɨrɨ nánɨ ayɨ́ Gorɨxomɨ rɨxɨŋɨ́ nurɨrɨ́náranɨ, oyá xwɨyɨ́ápɨ wɨ́á nurókiamorɨ́náranɨ, amɨpí wí mɨŋɨ́yo pánɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
8 Saa chi ta xavaꞌa Ndioxi tiaa, ra süvi xiꞌin kindika ñaꞌa ke ndixavaꞌa ra tiaa, chi xiꞌin kindika tiaa va ke xavaꞌa ra ñaꞌá.
8 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Eŋíná Gorɨxo ámá oxɨ́ nimɨxɨrɨ́ná apɨxímɨ dánɨ bɨ nɨyorɨ imɨxɨŋɨ́manɨ. Apɨxɨ́ nimɨxɨrɨ́ná oxomɨ dánɨ bɨ nɨyorɨ imɨxɨŋɨ́rɨnɨ.
9 Saa chi tiaa, ra ndikuväꞌa ra xaꞌa ñaꞌá, chi ñaꞌá ke kuvaꞌa xaꞌa tiaa va.
9 Apɨxímɨ oxo arɨrá wíwɨnɨgɨnɨrɨ imɨxɨŋɨ́manɨ. Oweoɨ, apɨxí oxomɨ arɨrá wíwɨnɨgɨnɨrɨ imɨxɨŋɨ́rɨnɨ.
10 Xaꞌa ña kan ke, na kundasi va xini ñaꞌá, xaꞌa ña ^ndañaꞌa ña, ña xaꞌndia chiñu ìi̱ ña nuu ña, ra saa tu ña xatoꞌo ña na tatun Ndioxi va.
10 Ayɨnánɨ “Oxɨ́yɨ́ apɨxɨ́yo seáyɨ e rɨ́a wimónɨŋoɨ?” yaiwipɨ́rɨ nánɨ imónɨŋɨ́pɨ wí apɨxíwa mɨŋɨ́yo pánɨ́ɨ́rɨxɨnɨ. Íwa pí pí yarɨgɨ́ápɨ aŋɨ́najɨ́ sɨŋwɨ́ wɨnaxɨ́darɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
11 Ndi su nuu yoo na ndikun Jesucristo, ra küvi vi koo tiaa tu na köo na siꞌi, ra nii na siꞌi tu küvi koo va tu na köo tiaa.
11 E seararɨŋagɨ aiwɨ oxɨ́ Ámɨnáo tɨ́nɨ nawínɨ nikárɨnɨrɨ́ná “Nionɨ apɨxɨ́ mayonɨ nerɨ aí sopɨŋɨ́ nonɨrɨ yarɨŋáonɨrɨnɨ.” rɨpaxɨ́ menɨnɨ. Apɨxɨ́ enɨ Ámɨnáo tɨ́nɨ nawínɨ nikárɨnɨrɨ́ná “Oxɨ́ mayínɨ nerɨ aí sopɨŋɨ́ nonɨrɨ yarɨŋáínɨrɨnɨ.” rɨpaxɨ́ menɨnɨ.
12 Saa chi ña ndixa ke ñaꞌá ra xiꞌin kindika tiaa va kuvi ña kuvaꞌa ña, ra ña ndixa ke ^kaku tu tiaa va tixi na siꞌi; saa chi mii Ndioxi kuvi ra ^taxi takundiꞌi va ña.
12 Neparɨnɨ. Gorɨxo apɨxɨ́ iwamɨ́ó nimɨxɨrɨ́ná ayɨ́ oxɨ́yo dánɨ nɨyorɨ imɨxɨŋɨ́rɨnɨ. E nerɨ aí rɨpɨ enɨ neparɨnɨ. Oxɨ́ nɨ́nɨ apɨxíwa xɨrarɨgɨ́árɨnɨ. E nerɨ aí apɨxɨ́ranɨ, oxɨ́ranɨ, píranɨ, amɨpí nɨpɨnɨ mɨ́kɨ́ ikiŋo, ayɨ́ Gorɨxorɨnɨ.
13 Ra na ^kaꞌan tu mii va ndo, ¿a vaꞌa kita ña tu na kundäsi xini na siꞌi, ta kaꞌan na xiꞌin Ndioxi?
13 Sewanɨŋɨ́yɨ́né xwɨyɨ́á nionɨ seararɨŋá rɨpɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨyaikiroro “Sɨpírɨ́anɨ? Naŋɨ́rɨ́anɨ?” yaiwípoyɨ. Apɨxíwa amɨpí bɨ mɨŋɨ́yo mɨpákínɨpa nemáná Gorɨxomɨ rɨxɨŋɨ́ nurɨrɨ́náyɨ́, “Ananɨ yarɨŋoɨ.” rɨseaimónarɨnɨ? “Ananɨ mɨyarɨŋoɨ.” rɨseaimónarɨnɨ?
14 Ra ndia ñaꞌa ña iyoo nuu ña yuuvi yoꞌo va ke sañaꞌa yoo, ña väꞌa koo nani ni xini tiaa, saa chi ña ka̱ꞌa̱n nuu va kuvi ña.
14 Ámaéne negɨ́ imónɨŋwápimɨ dánɨ sɨwá rénɨŋɨ́ neainarɨŋɨ́rɨnɨ. Ámá oxɨ́ dɨ́á sepiá xɨrá eŋáná ayɨ́ ayá winɨpaxɨ́ imónɨnɨ.
15 Ndi su ña nani ixi xini na siꞌi, ra ña kaꞌan vaꞌa xaꞌa va na kuvi ña; saa chi ixi xini na ke taxi Ndioxi ndaꞌa na ña kusaꞌvi ña xini va na.
15 E nerɨ aí apɨxɨ́ dɨ́á sepiá eŋáná ayɨ́ dɨŋɨ́ niɨ́á winɨpaxɨ́ enɨ. Negɨ́ imónɨŋwápimɨ dánɨ sɨwá énɨŋɨ́ neainarɨŋɨ́rɨnɨ. Pí nánɨ marɨ́áɨ, Gorɨxo apɨxíwa rɨtɨ́ inɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ dɨ́á sepiá wiŋɨ́ eŋagɨ nánɨ sepiá eŋánáyɨ́ “Dɨŋɨ́ niɨ́á winɨpaxɨ́ enɨ.” seararɨŋɨnɨ.
16 Ra tu ndia na kuni sa kuachi xaꞌa ña yoꞌo, saa ra na kundaa ini na, chi nii nduꞌu, ra nii na veꞌe ñuꞌu Ndioxi kuëe yunaꞌa ña sa na inka chiñu nuu ña xa ndikaꞌan yu xiꞌin ndo.
16 Ámá wí “Xwɨyɨ́á Poro rarɨŋɨ́ rɨpɨ nánɨ xɨxewiámɨ́ ouraneyɨ.” nɨwimónɨrɨ́ná rɨpɨ urɨmɨ́ɨnɨ, “None ámɨ xegɨ́ bɨ yarɨŋwámanɨ. Sɨyikɨ́ Jisasoyá imónɨgɨ́á amɨ amɨ ŋweagɨ́áyɨ́ enɨ xegɨ́ bɨ xɨ́darɨgɨ́ámanɨ. Ayɨ́ nionɨ rɨ́ápɨnɨ yarɨgɨ́árɨnɨ.” urɨmɨ́ɨnɨ.
17 Ra xaꞌa ña ^kaꞌan yu ña yoꞌo xiꞌin ndo vichin, ra küvi vi kaꞌan yu xiꞌin ndo ña vaꞌa ni ^xa ndo, saa chi ta ndakutaꞌan ndo, ña sa ndo ña vaꞌa, ra süvi ña vaꞌa vi ^xa ndo.
17 Seyɨ́né Gorɨxomɨ yayɨ́ wianɨro nánɨ awí neánɨróná naŋɨ́ mimónɨ́ sɨpípɨnɨ nimónɨrɨ yarɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ ámɨ sekaxɨ́ rɨpɨ nɨrɨrɨ́ná segɨ́ yarɨgɨ́ápɨ nánɨ weyɨ́ nɨmearɨrɨ searɨmɨméɨnɨ.
18 Saa chi, ña nuu vaꞌa ^ndatuꞌun na xiꞌin yu xaꞌa ndo ke ta ndakutaꞌan ndo ndasakaꞌnu ndo Ndioxi, ra na ndataꞌvi taꞌan va kuvi ndo; ra ña ndixa ke, saa ^xa va ndo tuvi yu.
18 Xámɨ rɨpɨ searɨmɨ́ɨnɨ. Nionɨ ámá wí re rarɨŋagɨ́a arɨ́á wiŋárɨnɨ, “Jisasoyá sɨyikɨ́ imónɨgɨ́á Korinɨyo ŋweagɨ́áyɨ́ Gorɨxomɨ yayɨ́ umeanɨro nánɨ awí neánɨróná nawínɨ mimónɨ́ yaŋɨ́ epayónarɨgɨ́árɨnɨ.” rarɨŋagɨ́a arɨ́á nɨwirɨ “Bɨ nepa e rɨ́a yarɨŋoɨ?” yaiwiarɨŋárɨnɨ.
19 Ra ña xani ini ndoꞌo ke ¡ndiakua xiniñuꞌu ndataꞌvi taꞌan ndo, ra saa vi ke vaꞌa ndañaꞌa ndo mii ndo, yoo kuvi ndo ndinuni ndikun ichi Ndioxi!
19 Ayɨ́ neparɨnɨ. “Seyɨ́né dɨŋɨ́ ná bɨnɨ nɨmoro axɨ́pɨnɨ mimónɨgɨ́áyɨ́nérɨnɨ.” nimónarɨnɨ. Seyɨ́né re yaiwinɨpɨ́rɨ nánɨ “Negɨ́yɨ́ wiene Jisasomɨ xɨxenɨ nɨxɨ́dɨrane mɨmɨwiároarɨŋwaéne, ayɨ́ anerɨ́anɨ?” yaiwinɨpɨ́rɨ nánɨ xɨxegɨ́nɨ yaŋɨ́ nepayónɨro yarɨŋoɨ.
20 Ra ña xá ndo saa, ta ndakutaꞌan ndo ña xixi ndo. Ra süvi saa ke iyoo ña ndixaꞌndia Tata yo Jesucristo nuu ndo sa ndo.
20 Ayɨnánɨ seyɨ́né awí neánɨróná “Aiwá Ámɨnáo nánɨ ‘Dɨŋɨ́ oseainɨnɨrɨ nɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.’ nearɨŋɨ́pɨ narɨŋwɨnɨ.” nɨyaiwiro aiwɨ nepa mɨnarɨŋoɨ.
21 Saa chi ta xa̱ xáá hora ña kuxi ndo, saa ra iin ndikun xáꞌá ndo xíxi numi ndo xita ña ^niꞌi ndo nuu taꞌan va ndo; ra sava tu na taꞌan ndo ndoo xïxi ra kaꞌun ini va na, ra sava tu ndo ^xaꞌa xiꞌi vaꞌa va, ra iin ndiakua xini va ndo.
21 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Awí neánɨro aiwá nɨnɨróná nɨyɨ́nénɨ sɨnɨ mé aiwá xɨxegɨ́nɨ rɨ́á yeaárɨ́ápɨ aŋɨ́nɨ nɨyoaro xɨxegɨ́nɨ nɨnɨro nánɨ wiyɨ́né agwɨ́nɨ ŋweaŋáná wiyɨ́né iniɨgɨ́ wainɨ́ xwapɨ́ nɨnɨmáná papɨkɨ́ yarɨgɨ́árɨnɨ.
22 ¿Ra a väꞌa veꞌe va ndo na kundee ndo kuxi ndo, ra koꞌo ndo? Ra na kundaa ini ndo, chi na veꞌe ñuꞌu Ndioxi va kuvi na kundasi ndo ña ^xa ndo saa, ra sakaꞌan tu ndo nuu na ñani yo, na köo ña niꞌi kuxi va. ¿Ra ni ke kachi yu xiꞌin ndo vichin? ¿A vaꞌa tu na kaꞌan yu ña vaꞌa ni ^xa ndo? Ndïxa, ¡saa chi süvi ña vaꞌa ke ^xa ndo, ña ^xa ndo saa!
22 Pí nánɨ e yarɨgɨ́árɨnɨ? Aiwá nɨro iniɨgɨ́ nɨro epɨ́rɨ́a nánɨ segɨ́ aŋɨ́ menɨranɨ? Jisasoyá sɨyikɨ́ seyɨ́né imónɨgɨ́ápimɨ peayɨ́ owiananeyɨnɨrɨ e yarɨgɨ́áranɨ? Sérɨxɨ́meá aiwá nánɨ dɨ́wɨ́ ikeamónarɨgɨ́áyo ayá owimoaneyɨnɨrɨ e yarɨgɨ́áranɨ? “Poro weyɨ́ neamearɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ yarɨŋwɨnɨ.” rɨseaimónarɨnɨ? Oweoɨ, apɨ néra warɨŋagɨ́a nánɨ wí weyɨ́ seamearɨmɨ́ámanɨ.
23 Ra ña ^sañaꞌa yu ndoꞌo vichin, ra mii va Tata yo Jesucristo kuvi ra taxi ña ndaꞌa yu, ra suꞌva ke iyoo ña: Mii ñuú ña ndixiko taꞌan ra Judas xiꞌin Tata yo Jesucristo ke kiꞌin ra xita,
23 Xwɨyɨ́á nionɨ eŋíná searéwapɨyiŋápɨ gɨ́ dɨŋɨ́yo dánɨ mɨsearéwapɨyiŋárɨnɨ. Ámɨnáo nɨréwapɨyiŋɨ́yo dánɨ searéwapɨyiŋápɨ, ayɨ́ rɨpɨrɨnɨ. Sɨ́á Ámɨná Jisaso nánɨ Judaso pasá uméɨ́yimɨ Ámɨnáo aiwá bɨ nɨmearɨ
24 ra taxi ra tixaꞌvi ndaꞌa Ndioxi xaꞌa ña, ra ta ndiꞌi, saa taꞌvi ra ña, ra taxi ra ña ndaꞌa ndia itaꞌan xiꞌin ra, ra ndikaꞌan ra xiꞌin ndia, kachi ra saa: “Kuxi ndo ña yoꞌo, saa chi ña yoꞌo kuvi kuñu yu ña taxin xaꞌa ndo ña vaꞌa na koo ndo. Ra na sa ndo ña yoꞌo xaꞌa ña ^ndakaꞌan ndo xaꞌa yu”, kachi ra.
24 aiwá apɨ nánɨ Gorɨxomɨ yayɨ́ nɨwimáná nɨkwɨrɨrɨ re rɨŋɨnigɨnɨ, “Rɨpɨ gɨ́ warárɨnɨ. Seyɨ́né nánɨ rɨdɨyowánɨŋɨ́ inɨmɨ́pɨrɨnɨ. Soyɨ́né nionɨ seaiimɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ seainɨnɨ́a nánɨ nionɨ éápa axɨ́pɨ e yayíɨ́rɨxɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
25 Ra ta ndiꞌi xixini na, ra saa kiꞌin tu ra copa ña ñuꞌu vino va, ra saa ndikaꞌan ra xiꞌin ndia itaꞌan xiꞌin ra, kachi ra saa: “Vino yoꞌo, kuvi nii yu ña kutia xaꞌa ndo, ra ña yoꞌo kuvi iin ña xaa ña kindoo yu xiꞌin ndo vichin, ra iin takundiꞌi ichi ña koꞌo ndo vino yoꞌo, ra na ndakaꞌan ndo xaꞌa yu”, kachi ra.
25 Awa rɨxa aiwá nɨnɨmáná kapɨxɨ́ iniɨgɨ́ wainɨ́ ínɨŋɨ́ wá nɨmearɨ xegɨ́ yarɨŋɨ́pa axɨ́pɨ nemáná re rɨŋɨnigɨnɨ, “Gorɨxo xwɨyɨ́á sɨŋɨ́ ‘E nɨseaiimɨ́árɨnɨ.’ raúroaárɨŋɨ́pɨ ‘Nepa xɨxenɨ nɨneaiinɨ́árɨ́anɨ?’ oyaiwípoyɨnɨrɨ nionɨ nɨperɨ́ná gɨ́ ragɨ́ púɨ́yɨ́ iniɨgɨ́ wainɨ́ sɨxɨ́ rɨwánɨŋɨ́ imónɨnɨ. Íníná soyɨ́né iniɨgɨ́ rɨwá nɨnɨrɨ́ná nionɨ nánɨ dɨŋɨ́ seainɨnɨ́a nánɨ nɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
26 Ra xaꞌa ña kan ke, iin takundiꞌi ichi ña xixi ndo xita yoꞌo, xiꞌin ña xiꞌi ndo vino yoꞌo, ra na ndatuꞌun kuvi ndo xiꞌin inka yuvi xaꞌa ña ndixiꞌi Tata yo Jesucristo ña ^xa ndo ña. Ra saa ke na sa ndo ndia kii ña nandiko ra kixi va ra.
26 Seyɨ́né o rɨŋɨ́pɨ nero aiwá apɨ nɨro iniɨgɨ́ awá nɨro nerɨŋɨ́pimɨ dánɨ o ámɨ weapɨnɨ́e nánɨ wáɨ́ rénɨŋɨ́ nɨra warɨgɨ́árɨnɨ, “Ámɨnáo nene nánɨ rɨxa neapeiŋɨ́rɨnɨ.” Énɨŋɨ́ nɨra warɨgɨ́árɨnɨ.
27 Ra na kundaa ini ndo, chi takundiꞌi yuvi na xätoꞌo, ra iin saa kaa xixi va na xita, ra xiꞌi tu na vino, ra kuachi va ke kiꞌvi na xiꞌin iki kuñu Tata yo Jesucristo, ra saa tu xiꞌin nii ra ña ndixitia xaꞌa va yo.
27 Ámá gɨyɨ́ xámɨ píránɨŋɨ́ dɨŋɨ́ mɨyaikiró Ámɨnáo ayá winɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ ero aiwáranɨ, iniɨgɨ́ranɨ, xɨ́o nánɨ dɨŋɨ́ winɨnɨ nánɨpɨ úrapí nɨro nerónáyɨ́, warápɨ tɨ́nɨ ragɨ́pɨ tɨ́nɨ xórórɨ́nɨŋɨ́ nero nánɨ xwɨyɨ́á meárɨnɨpaxɨ́ imónɨŋoɨ.
28 Xaꞌa ña kan ke, na kiꞌin xini ta iin iin ndo a vaꞌa iyoo ndo nuu Ndioxi, ra saa ke kuvi kuxi ndo, ra koꞌo tu ndo vino va.
28 Ayɨnánɨ ámá woxɨ woxɨ, “Naŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ rɨ́a yarɨŋɨnɨ? Sɨpí imónɨŋɨ́pɨ rɨ́a yarɨŋɨnɨ?” nɨyaiwirɨ yarɨŋɨ́ niga núɨsáná aiwá apɨ tɨ́nɨ iniɨgɨ́ awá tɨ́nɨ xe nɨ́ɨrɨxɨnɨ.
29 Saa chi yuvi na xätoꞌo, ra nii kïꞌin tu xini na xaꞌa iki kuñu Tata yo Jesucristo ta xixi na, xiꞌin ña xiꞌi na vino, ra ndoꞌo va na xaꞌa ña ^xa na sa Ndioxi.
29 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Ámá aiwá apɨ tɨ́nɨ iniɨgɨ́ awá tɨ́nɨ nɨnɨrɨ́ná “Ámɨnáo xegɨ́ warápimɨ dánɨ neaiiŋɨ́ eŋagɨ nánɨ rɨ́a narɨŋɨnɨ?” mɨyaiwipa nerɨ́náyɨ́, ayɨ́ xwɨyɨ́á meárɨnanɨro nánɨ narɨŋagɨ́a nánɨ rarɨŋɨnɨ.
30 Ra xaꞌa ña kan ke kuaꞌa ni na taꞌan ndo kiꞌin kueꞌe, ra sava tu na iyoo vita ini va, ra xa kuaꞌa ni tu na ndixiꞌi va.
30 Sa mɨ́kɨ́ apimɨ dánɨ segɨ́ obaxɨ́ wí sɨmɨxɨ́ nero nɨyɨpé nimónɨrɨ ero wí rɨxa pɨyɨ́ ero egɨ́árɨnɨ.
31 Ra tu kiꞌin va tu xini yo, ña vaꞌa va iyoo yo nuu Tata yo Jesucristo, saa ra sandöꞌo vi ra yoo.
31 Nene xámɨ negɨ́ yarɨŋwápɨ nánɨ yarɨŋɨ́ niga nurane “Naŋɨ́ rɨ́a yarɨŋɨnɨ? Sɨpí rɨ́a yarɨŋɨnɨ?” nɨyaiwirane dɨŋɨ́ píránɨŋɨ́ nimɨxɨnɨmáná aiwá apɨ nɨnɨrane sɨŋwɨrɨyɨ́, Kiraiso xwɨyɨ́á bɨ nɨneameárɨrɨ sɨyikɨ́ neareámɨnɨrɨ eŋɨ́manɨ.
32 Ndi su ña ^sandoꞌo tu Tata yo Jesucristo yoo, ra ichi ndaku va ke ndataan ra yoo, ña vaꞌa na ndöꞌo yo tundoꞌo ña ndoꞌo takundiꞌi na yuuvi yoꞌo.
32 E nerɨ aí agwɨ ríná Ámɨnáo xwɨyɨ́á nɨneameárɨrɨ́ná rɨ́wéná nene ámá xɨ́omɨ mɨxɨ́darɨgɨ́áyo tɨ́nɨ nawínɨ xwɨyɨ́á umeárɨmɨgɨnɨrɨ rɨxa xwɨyɨ́á nɨneameárɨrɨ sɨyikɨ́ neareaarɨnɨ.
33 Ña kan ke kaꞌan yu xiꞌin ndo vichin, ñani yo, kuꞌva yo, ra ta ndakutaꞌan ndo ña kuxi ndo, ra na kundiatu taꞌan va ndo, ra inuu na kuxi takundiꞌi va ndo.
33 Ayɨnánɨ gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, aiwá nionɨ seararɨŋápɨ nanɨro nerɨmeánɨrɨ́ná axíná nawínɨ píránɨŋɨ́ onaneyɨnɨrɨ rɨ́wɨ́yo rémoarɨgɨ́áyɨ́ nánɨ wenɨŋɨ́ nerɨ ŋwearɨ́ɨnɨ.
34 Ra tu sava tu ndo kaꞌun ni ini, ra veꞌe va ndo na kuxi ndo, ña vaꞌa na sandöꞌo Ndioxi ndoꞌo, xaꞌa ña xixi kuini ndo nuu taꞌan ndo, ta ndakutaꞌan ndo xixi ndo ña ndakaꞌan ndo xaꞌa iki kuñu Tata yo Jesucristo. Ra ta xa na xaa yu kotoꞌni yu ndoꞌo, ra saa sayukun yu xaꞌa sava ka ña iyoo xiꞌin ndo.
34 Seyɨ́né aiwá apɨ nɨnɨróná úrapí nero xwɨyɨ́á meárɨnɨpɨ́rɨxɨnɨrɨ segɨ́yɨ́ wí agwɨ́ eŋɨ́ mɨweánɨŋánáyɨ́ sɨnɨ mɨbɨpa neróná wigɨ́ aŋiwámɨ dánɨ aiwá nɨ́ɨ́rɨxɨnɨ. Aiwá apɨ nánɨ xwɨyɨ́á bɨ sɨnɨ nɨweŋagɨ aí ámɨ nɨseaímearɨ́ná searɨmɨ́árɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?