João 11
MCP vs NVT
1 Ŋgwɔ́l múúd nyə á bə nə́ Lazâr, muud á Betanî, lɔɔm mə́ Maríya bá mínyɔŋʉ̂ shilə Mááta. Lazâr ɛ́nɛ nyə á ka bwas.
1 Um homem chamado Lázaro estava doente. Ele morava em Betânia com suas irmãs, Maria e Marta.
2 Lazâr nyə á bwas ɛ́nɛ nyə á bə ncwûm mə́ Maríya, Maríya nyə á gwáágʉlə Yésus labínda məkuúd, a fîm mwo nə shilú yɛ́.
2 Foi Maria, a irmã de Lázaro, que mais tarde derramou perfume caro nos pés do Senhor e os enxugou com os cabelos.
3 Maríya bá Mááta bwə́ á ka kənd Yésus məkə́l nə́: «Cwámba, muud woó ŋgə bwas.»
3 As duas irmãs enviaram um recado a Jesus, dizendo: “Senhor, seu amigo querido está muito doente”.
4 Ja Yésus nyə á gwág məkə́l mə́nɨ yí, nyə á cɨ nə́: «Bwas nɨ í cúgɛ́ bwas shwɨy, í yida bə bwas i é sá nə́ Zɛmbî ŋwág gúmə́ yí, í ka nə́mə́ sá nə́ *Mwân mə́ Zɛmbî ŋwág gúmə́.»
4 Quando Jesus ouviu isso, disse: “A doença de Lázaro não acabará em morte. Ela aconteceu para a glória de Deus, para que o Filho de Deus receba glória por meio dela”.
5 Yésus nyə á dʉ bul cɛɛl Mááta bá mínyɔŋʉ̂ shilə Maríya, nə Lazâr.
5 Jesus amava Marta, Maria e Lázaro.
6 Nə́ ndɛɛ́, nyə á tɛɛm gwág nə́ Lazâr ŋgə bwas ɨɨ́, nyə á fwo nyiŋgə cɨ́ŋgʉli mwɔ̂w mə́bá kʉ́l nyə á bə yí.
6 Ouvindo, portanto, que Lázaro estava doente, ficou mais dois dias onde estava.
7 Mpʉ́sə mwɔ̂w mə́bá mɔɔŋgʉ̂, a mú ka cɨ nə *ompwíín bɛ́ nə́: «Shé nyiŋgəgá kə Yudéa.»
7 Depois, disse a seus discípulos: “Vamos voltar para a Judeia”.
8 Ompwíín nə nyə nə́: «*Rabi, Oyúdɛn bwə́ mə́ nywá fwo kúnɔw gwú wo nə məkwóógʉ́ nûŋ Yudéa, wó cɛɛl nə́mə́ nyiŋgə kə wu?»
8 Os discípulos se opuseram, dizendo: “Rabi, apenas alguns dias atrás o povo da Judeia tentou apedrejá-lo. Ainda assim, o senhor vai voltar para lá?”.
9 Yésus mú bɛ̧sa nə bwo nə́: «Ŋgaá mwásə́ wɨ́ nə məwəla wûm nə mə́bá? Múúd mə ká ŋgə kyey mə́wəla mɔɔŋg dɨ, nyə abʉ́lɛ ŋgə mága, nəcé nyə é ŋgə dʉ́g iŋgʉ́ŋgə́ŋ yâ shí ga.
9 Jesus respondeu: “Há doze horas de claridade todos os dias. Durante o dia, as pessoas podem andar com segurança. Conseguem enxergar, pois têm a luz deste mundo.
10 Njɨ, múúd mə ká kyey mpwó-bulú, nyə é ŋgə mága, nəcé kú nə iŋgʉ́ŋgə́ŋ lámʉ́d.»
10 À noite, porém, correm o risco de tropeçar, pois não há luz”.
11 Ja nyə á shîn cɨ ntʉ́nɨ yí, nyə nə́: «Shwə́ wúsʉ́ Lazâr mə́ kə gwə́d, njɨ, mə é kə juumʉshi nyə.»
11 E acrescentou: “Nosso amigo Lázaro adormeceu, mas agora vou despertá-lo”.
12 Ompwíín ntâg nə́: «Cwámba, ŋkí Lazâr mə́ kə gwə̂ dɨ, nyə é yâl.»
12 Os discípulos disseram: “Senhor, se ele dorme é porque logo vai melhorar!”.
13 Í á bə, Yésus ŋgə́ cɛɛl cɨ nə́ Lazâr mə́ yə, bâŋ bwə́ ŋgə́ dʉ́g nə́ a ŋgə cɨ gwó múúd mə́ dʉ ja nə́ á woga nyúúl yí.
13 Pensavam que Jesus falava apenas do repouso do sono, mas ele se referia à morte de Lázaro.
14 Yésus mú ka jaaw bwo nə́ kpwɔɔ́ nə́: «Lazâr mə́ yə.
14 Então ele disse claramente: “Lázaro está morto.
15 Mə gwág nywa nəcé mə shígɛ́ bə ja nyə ámə yə yí, sá jɔɔŋg í é sá nə́ bɨ búgʉ́lág. Nə́ ndɛɛ́, íŋkyená kʉ́l á jɨ́ yí.»
15 E, por causa de vocês, eu me alegro por não ter estado lá, pois agora vocês vão crer de fato. Venham, vamos até ele”.
16 Tómas bwə́ á dʉ nə́mə́ nyiŋgə jɔ̂w nə́ Wáás yɛ́ mú ka cɨ nə bɔ́ɔ́l ómpwíín nə́: «Íŋkyená, shénɔ̂ŋ Cwámba bɛ̂sh kə́g nə́mə́ yə.»
16 Tomé, apelidado de Gêmeo, disse aos outros discípulos: “Vamos até lá também para morrer com Jesus”.
17 Ja Yésus mə́ kə wɔ́ɔ́s yí, a mə́ kə kwey nə́ Lazâr mə́ bwey dɔw mwɔ̂w mə́nɔ̧̂.
17 Quando Jesus chegou a Betânia, disseram-lhe que Lázaro estava no túmulo havia quatro dias.
18 Nda wúlə Betanî kə Yurʉ́səlɛm wúsə́ jee bə ókílomáda ólɔ́ɔl nə́,
18 Betânia ficava a cerca de três quilômetros de Jerusalém,
19 zhwog *Oyúdɛn bwə́ á kə dʉ́g Mááta bá Maríya, kə cweel bwo milâm nə shwɨy mə ncwûm wáŋ.
19 e muitos moradores da região tinham vindo consolar Marta e Maria pela perda do irmão.
20 Ja Mááta nyə á gwág nə́ Yésus mə zə́ wɔ́ɔ́s yí, nyə á lɛɛl kə, kə bwəma nə nyə, Maríya nyɛ njúl ná shí, njɔ́w.
20 Quando Marta soube que Jesus estava chegando, foi ao seu encontro. Maria, porém, ficou em casa.
21 Mááta mú ka cɨ nə Yésus nə́: «Yé Cwámba, wo mbə̂m bə wa, ŋki ncwûm waamə́ shígɛ́ yə.
21 Marta disse a Jesus: “Se o Senhor estivesse aqui, meu irmão não teria morrido.
22 Njɨ, tɔɔ kɨ́kɨdɨ́ga, mə mpú nə́ Zɛmbî nyə é yə wo sâ jɛ̂sh wó é gwáámb nyə yí.»
22 Mas sei que, mesmo agora, Deus lhe dará tudo que pedir”.
23 Yésus mú cɨ nə nyə nə́: «Ncwûm woó mə bá gwûm.»
23 Jesus lhe disse: “Seu irmão vai ressuscitar”.
24 Nyə nə Yésus nə́: «Mə mpú nə́ a bá gwûm ja búúd bwə́ bá gwûm jwɔ́w á məzhúgʉ́lâ yí.»
24 “Sim”, respondeu Marta. “Ele vai ressuscitar quando todos ressuscitarem, no último dia.”
25 Yésus mú cɨ nə nyə nə́: «Mə wə́ mə́ dʉ gwûmʉshi búúd, dʉ nyiŋgə yə bwo cʉg. Muud mə *búgʉ́lá mə yɛ́, a tɛɛm yə, a bá nyiŋgə cʉgə.
25 Então Jesus disse: “Eu sou a ressurreição e a vida. Quem crê em mim viverá, mesmo depois de morrer.
26 Muud ŋgə́ ntâg cʉgə yɛ́ ká *búgʉla mə, a kú bá bwɛlɛ yə. Ye wo *magʉlə ntɔ́?»
26 Quem vive e crê em mim jamais morrerá. Você crê nisso, Marta?”.
27 Mááta nə́: «Haaw Cwámba. Mə mə́ magʉlə nə́ wo jisə *Krîst, *Mwân mə́ Zɛmbî nyə á zə shí ga dɨ́ yɛ́.»
27 “Sim, Senhor”, respondeu ela. “Eu creio que o senhor é o Cristo, o Filho de Deus, aquele que veio ao mundo da parte de Deus.”
28 Ja Mááta mə́ shîn cɨ ntʉ́nɨ yí, a mə́ kyey kə jɔ̂w mínyɔŋʉ̂ shilə Maríya, kə nyímbʉla nə nyə nə́: «Cwámba mə́ wɔ́ɔ́s, a ŋgə jɔ̂w wo.»
28 Em seguida, voltou para casa. Chamou Maria à parte e disse: “O Mestre está aqui e quer ver você”.
29 Njɨ Maríya nyə á gwág ntʉ́nɨ yí, nyə a tɔ̂w nə́ máás kə wə́ Yésus.
29 Maria se levantou de imediato e foi até ele.
30 Í á bə, Yésus kú fwo nyíi baŋ lɔɔmʉd, a njúl ná kʉ́l Mááta nyə á kə bwəma nə nyə yí.
30 Jesus tinha ficado fora do povoado, no lugar onde Marta havia se encontrado com ele.
31 Oyúdɛn bə́nɔ̂ŋ Maríya bwə́ á bə njɔ́w bwə́ ŋgə́ cɛɛl cweel nyə lâm wá bwə́ mú dʉ́g á tɔ́w nə́ máás cúwo tɔ́ɔ́n. Bwə́ mú bɛ̧ nyə, bwə́ ŋgə́ dʉ́g nə́ a kə́ jɨɨ shwóŋʉd.
31 Quando as pessoas que estavam na casa viram Maria sair apressadamente, imaginaram que ela ia ao túmulo de Lázaro chorar e a seguiram.
32 Maríya mə́ kə kumə kʉ́l Yésus nyə á bə yí; njɨ nyə á dʉ́g Yésus yí, nyə á wusə nyúúl shí Yésus dɨ́ shí məkuú, nyə nə́: «Yé Cwámba, wo mbə̂m bə wa, ŋki ncwûm waamə́ shígɛ́ yə.»
32 Assim que chegou ao lugar onde Jesus estava e o viu, caiu a seus pés e disse: “Se o Senhor estivesse aqui, meu irmão não teria morrido”.
33 Yésus mú dʉ́g Maríya bə́nɔ̂ŋ Oyúdɛn bwə́ á ŋgə lʉ́gal nyə wá bwə́ ŋgə́ jɨɨ, mbɔɔm mú shwɨy nyə nyúúlʉ́d, mitə́dʉ́gá búbulə nyə lámʉ́d.
33 Quando Jesus viu Maria chorar, e o povo também, sentiu profunda indignação e grande angústia.
34 A mú jî nə́: «Bɨ á dʉl nyə ŋgow?» Bwə́ nə nɛ́ nə́: «Zaá kə dʉ́g, yé Cwámba.»
34 “Onde vocês o colocaram?”, perguntou. Eles responderam: “Senhor, venha e veja”.
35 Yésus mú ntâg jɨɨ.
35 Jesus chorou.
36 Oyúdɛn bwə́ mú ŋgə cɨ nə́: «Bɨ mə́ dʉ́g ɨɨ́, nyə á bul cɛɛl nyə ɛ̧ɛ̧́.»
36 As pessoas que estavam por perto disseram: “Vejam como ele o amava!”.
37 Bɔ́ɔ́lʉ́gá wâ bwə́dɨ́ sámbád bâŋ bwə́ mú ŋgə cɨ nə́: «Ŋgaá muud ɛ́ga wə́ nyə a bɛ̂ny ancím-ncîm mísh? Ká a shígɛ́ dɨ́ bə nə ŋkul sá nə́ Lazâr kú yə.»
37 Outros, porém, disseram: “Este homem curou um cego. Não poderia ter impedido que Lázaro morresse?”.
38 Yésus mbɔɔm mú nyiŋgə shwɨy nyúúlʉ́d, a mú kə kʉ́l bwə́ á dʉl Lazâr yí. Shwoŋ í á bə ku, mbwagʉlá kwóógʉ́d, bwə́ ka fad nə dúl kwóógʉ́.
38 Jesus, sentindo-se novamente indignado, chegou ao túmulo, uma gruta com uma pedra fechando a entrada.
39 Yésus mú cɨ nə́: «Yílʉ́gá kwóógʉ́.» Mááta á kɔ́ɔ́l mə múúd nyə á yə yɛ́ mú cɨ nə́: «Ey Cwámba, a mə́ dɔw mwɔ̂w mə́nɔ̧̂ múús, a mú ŋgə mpə.»
39 “Rolem a pedra para o lado”, ordenou. “Senhor, ele está morto há quatro dias”, disse Marta, a irmã do falecido. “O mau cheiro será terrível.”
40 Yésus mú ka cɨ nə nyə nə́: «Ŋgaá mə shí cɨ nə wo nə́ wó ká *búgʉla, wo e dʉ́g nda Zɛmbî nyə é ŋwa gúmə́ nə́.»
40 Jesus respondeu: “Eu não lhe disse que, se você cresse, veria a glória de Deus?”.
41 Bwə́ mú ka yîl kwóógʉ́. Yésus mú bʉ̂n mpwóómbʉ́, a mú lás nə́: «Ye Dâ, mə yə́ wo akíba nəcé wo ámə magʉlə mə́jəgʉla mâm.
41 Então rolaram a pedra para o lado. Jesus olhou para o céu e disse: “Pai, eu te agradeço porque me ouviste.
42 Haaw. Mə ámə bwey ŋgə mpu nə́ wó dʉ magʉlə mə́jəgʉla mâm ja jɛ̂sh. Mə ámə yida lás shú nə́ zhwog buud bwə́ mə́ lyɛ̧ mə ɔ́ga bwə́ mpúg nə́ wo wə́ wo ámə ntɨ mə.»
42 Tu sempre me ouves, mas eu disse isso por causa de todas as pessoas que estão aqui, para que elas creiam que tu me enviaste”.
43 Ja á mə́ shîn lás ntʉ́nɨ yí, a mú kɨ̂m nə ŋkulú nə́: «Lazâr, cúwóg tɔ́ɔ́n.»
43 Então Jesus gritou: “Lázaro, venha para fora!”.
44 Muud nyə á bə mbimbə yɛ́ mú cúwo tɔ́ɔ́n, a njúl nə obándáshi ŋgwɔ́ɔ́lá mə́kuú nə məbwə́d, mpwóómbʉ́ ŋgwɔ́ɔ́lá nə kʉ́l káándə́. Yésus mú cɨ nə buud nə́: «Wiinzhʉgá nyə isâ ínɨ bɨ bɨ́dʉ́g nyə, a kə́g.» Lazâr mə́ wú shwôŋ dɨ́ cúwo tɔ́ɔ́n|src="CN01768B.TIF" size="span" loc="38-44" copy="David C. Cook" ref="11.38-44"
44 E o morto saiu, com as mãos e os pés presos com faixas e o rosto envolto num pano. Jesus disse: “Desamarrem as faixas e deixem-no ir!”.
45 Zhwog *Oyúdɛn bwə́ á zə wə́ Maríya wá, bwə́ á dʉ́g sâ Yésus nyə a sá yí, bwə́ mú *búgʉla nyə.
45 Muitos dos judeus que estavam com Maria creram em Jesus quando viram isso.
46 Njɨ, bɔ́ɔ́lʉ́gá bwə́ á kə *Ofarizyɛ̂ŋ dɨ́, kə jaaw bwo sâ Yésus nyə a sá yí.
46 Alguns, no entanto, foram aos fariseus e contaram o que Jesus tinha feito.
47 Milúlúú myâ ofada bə́nɔ̂ŋ Ofarizyɛ̂ŋ bwə́ mú sɛɛŋg *Gwooŋg ósémbye ɔ́ mílə́sʉ́ wâ Zɛmbî, kə cɨ nə́: «Muud ɛ́ga ŋgə bul sá *məshimbá. Shé mə́ sá ntʉdɛl?
47 Então os principais sacerdotes e fariseus reuniram o conselho dos líderes do povo. “Que vamos fazer?”, perguntavam uns aos outros. “Sem dúvida, este homem realiza muitos sinais.
48 Shé mə́ ká bɨ́d nə́ a ŋgə́g nə kə shwóg ɨɨ́, buud bɛ̂sh bwə́ é búgʉla nyə nə́ ndɛɛ́, buud ɔ Róma bwə́ zə ntâg ɨɨ́, zə búgə Mpáánzə́ íshé, bwú nə́mə́ lɔɔm íshé.»
48 Se permitirmos que continue assim, logo todos crerão nele. Então o exército romano virá e destruirá nosso templo e nossa nação.”
49 Ŋgwɔ́l múúd wáŋ nə jínə́ nə́ Kayíf ɨɨ́, nyə muud nyə á bə Ajəlácɨ á ofada mbû wɔɔŋg dɨ́ yɛ́ mú cɨ nə́: «Bɨ agwágɛ́ tɔɔ sâ na lə́sʉ́ nɨɨ́d.
49 Caifás, o sumo sacerdote naquele ano, disse: “Vocês não sabem o que estão dizendo!
50 Bɨ adʉ́gɛ́ nə́ í yida bə bɨ́ nə mfíí nə́ muud ŋgwûd yə́g shú kúl búúd jɛ̂sh ncindî, lɔɔm í nda jɛ̧ wɛ̂sh ɨɨ́?»
50 Não percebem que é melhor para vocês que um homem morra pelo povo em vez de a nação inteira ser destruída?”.
51 Lə́sʉ́ nyə á lás wɔɔŋgʉ́, nyə a shígɛ́ lás nə lúu yé. Í á yida bə nə́, nda nyə á bə Ajəlácɨ á ofada mbû wɔɔŋg dɨ́ nə́, nyə a lás tâŋ *muud micúndə́ nə́ í á jɨɨ nə́ Yésus yə́g shú lɔɔm wɛ̂sh;
51 Não disse isso por si mesmo, mas, sendo o sumo sacerdote naquele ano, profetizou que Jesus morreria pela nação inteira.
52 kú nə́mə́ bə njɨ shú lɔɔm wə́mɛ́fwó, a yə́ shú nə́ bwân ɔ́ Zɛmbî bʉ́sə́ ícɨɨmí icɨɨmí wá bwə́ sɛ́ɛ́ŋgyag bə sâ ŋgwûd.
52 E não apenas por aquela nação, mas para reunir em um só corpo todos os filhos de Deus espalhados ao redor do mundo.
53 Jwɔ̂w nɨ wə́ bwə́ á ŋwa cigʉlá nə́ bwə́ gwú Yésus yí.
53 Daquele dia em diante, começaram a tramar a morte de Jesus.
54 Yésus nyɛ mú yɔw ŋgə́lə kyey bəl-bə̂l dɨ̂ kʉ́l Oyúdɛn bʉ́sə́ yí; a mú kə kɔ́ɔ́mb lɔɔm jísə ŋgɛɛ shí a shwééshá dɨ́ yí, bə́nɔ̂ŋ *ompwíín bɛ́ kə ji də́nd bwə́ á dʉ jɔ̂w nə́ Ifrɛ̂m yí.
54 Por essa razão, Jesus parou de andar no meio do povo. Foi para um lugar próximo do deserto, para o povoado de Efraim, onde permaneceu com seus discípulos.
55 Í á ka zə bə, nda *Páska Oyúdɛn nyə á bə kúnə́-kúnə nə́, zhwog buud bwə́ á ŋgə wú mə́kwáádə́ máŋʉ́d ŋgə bád kə Yurʉ́səlɛm nə́ bwə́ kə́ ŋgə gusa miŋgusa mi yə́bə́.
55 Faltava pouco tempo para a festa judaica da Páscoa, e muita gente de toda a região chegou a Jerusalém para participar da cerimônia de purificação, antes que a Páscoa começasse.
56 Bwə́ á ka ŋgə sɔ̧́ Yésus nə́ ndɛɛ́, kʉ́l bwə́ á bə *Luŋ mə́ Zɛmbî yí, bwə́ á ŋgə shilə bwə́mɛ́ nə bwə́mɛ́ nə́: «Bɨ mə dʉ́g nə́ jɨ? Nyə ajeyɛ́ zə zâŋ dɨ̂.»
56 Continuavam procurando Jesus e, estando eles no templo, perguntavam uns aos outros: “O que vocês acham? Será que ele virá para a Páscoa?”.
57 Í á bə, milúlúú myâ ofada bə́nɔ̂ŋ Ofarizyɛ̂ŋ bwə́ mə́ cɨ nə́ í bə́g nə́: «Muud nyə é mpu kʉ́l Yésus nyə é bə yí, bágʉ́lə́g, bwə́ kə́g bii nyə.»
57 Enquanto isso, os principais sacerdotes e fariseus deram ordem para que, se alguém soubesse onde Jesus estava, o denunciasse de imediato, a fim de que o prendessem.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?