Lucas 13
TZOSA vs XGS
1 Ta scꞌacꞌalil noꞌox li cꞌalal te to stsoboj sbaique, oy buchꞌutic laj yalbeic Jesús li cꞌu sba imile jayvoꞌ jꞌisraeletic li liquemic talel ta Galileae. Jaꞌ li iꞌaqꞌueic ta milel yuꞌun Pilato li te ta yamaqꞌuil li mucꞌta chꞌulna li ta Jerusalén li cꞌalal jaꞌ o te yacal ta smilbeic smoton li Diose.
1 Jisaso ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo sɨnɨ uréwapɨyarɨ́ná ámá wí nɨwiápɨ́nɨmearo áwaŋɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Émáyɨ́ gapɨmanɨ́ Pairato porisɨ́ wamɨ urowáráná awa aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ nuro ámá Gariri pɨropenɨsɨ́yo dáŋɨ́ wí rɨdɨyowá yarɨ́ná pɨpɨkímɨ́ egɨ́awixɨnɨ.” urɨ́agɨ́a
2 Li Jesuse jech laj yalbe:
2 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né ‘Gariri dáŋɨ́ ayɨ́ rɨkɨkɨrɨ́ó néra nuróná ámá nɨyonɨ múrónɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ e pɨkigɨ́awixɨnɨ.’ rɨyaiwiarɨŋoɨ?
3 Chacalbeic, mu jechuc li cꞌusi chanopique. Coꞌol onoꞌox chachꞌayic o sbatel osil mi mu xavictaic eꞌuc li cꞌustic chopol chapasique.
3 ‘Oweoɨ, seyɨ́né ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro mɨsanɨpa nerɨ́náyɨ́, seyɨ́né enɨ axɨ́pɨ énɨŋɨ́ anɨ́nɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ.
4 Li vaxaclajunvoꞌ ti ichamic li cꞌalal ijin yalel li na sventa qꞌuelob osil li te ta nopol stanqueal joꞌ Siloee, ¿mi chanopic ti muꞌyuc yan jchiꞌiltic ta Jerusalén ta voꞌone schiꞌuc cꞌalal to tana ti más ep smulic jech chac cꞌu chaꞌal más ep smulic ti avalojic li jchiꞌiltactic li ichamique?
4 Ámá 18 ayɨ́ aŋɨ́ rɨpɨŋwɨ́á wiwá ipí xegɨ́ yoɨ́ Siroamɨyɨ rɨnɨŋɨ́wá tɨ́ŋɨ́ e nɨpɨneamioarɨ ámá apimɨ pɨkiŋɨ́yɨ́ nánɨ seyɨ́né re rɨyaiwiarɨŋoɨ, ‘Ámá ayɨ́ rɨkɨkɨrɨ́ó néra nuro ámá Jerusaremɨ ŋweagɨ́á wínɨyɨ́ nɨyonɨ seáyɨ e múrónɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ aŋɨ́ iwá nɨpiérorɨ pɨkíɨnigɨnɨ.’ rɨyaiwiarɨŋoɨ?
5 Chacalbeic, muc bu jech li cꞌusi chanopique. Coꞌol onoꞌox chachꞌayic o sbatel osil mi mu xavictaic eꞌuc li cꞌustic chopol chapasique ―xꞌutatic yuꞌun li Jesuse.
5 Oweoɨ, seyɨ́né ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro mɨsanɨpa nerɨ́náyɨ́, seyɨ́né enɨ axɨ́pɨ énɨŋɨ́ anɨ́nɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” Ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ “Xɨxenɨ e neaímeanɨ́árɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ e urɨŋɨnigɨnɨ.
6 Li Jesuse la scoꞌoltajes jech chac cꞌu chaꞌal jtecꞌ higo li jꞌisraeletique. Jech laj yal:
6 E nurɨrɨ́ná ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá wo xegɨ́ wainɨ́ uraxɨ́ omɨŋɨ́yo íkɨ́á pikɨ́ ɨwɨ́ nurárɨmáná rɨ́wéná sogwɨ́ dɨmɨnɨrɨ nɨbayirɨ aí pɨ́á megɨnayiŋɨnigɨnɨ.
7 Jech laj yalbe li yajchabiejtsꞌusube: “Li teꞌel higo liꞌi yoxibal xa jabil liꞌ chtal jqꞌuelulan mi ta satine, pero mu snaꞌ satin. Jaꞌ lec tsꞌeto, yuꞌun altic liꞌ smacoj balumile”, xut.
7 Pɨ́á nɨmegɨnayirɨ nánɨ xegɨ́ omɨŋɨ́ ayɨ́ wiiarɨŋomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Íkɨ́á rɨna xwiogwɨ́ waú womɨ nionɨ sogwɨ́ nánɨ nɨbɨrɨ pɨ́á megɨnayíárɨnɨ. Ná mɨwearɨŋɨ́na íkwapiŋɨ́ meaarɨnɨ. Emɨ rómoáreɨ.’ uráná
8 Itacꞌav li yajchabiejtsꞌusube: “Cajval, liꞌ to oyuc junuc jabile. Ta jlocbe lec sjoyobal li yoque. Ta xcacꞌbe lec syaxal.
8 o re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Ámɨnáoxɨnɨ, ámɨ xwiogwɨ́ ro xe opwenɨ. Ná wenɨ nánɨ pɨpɨŋɨ́yo ará nɨyárɨmáná xwɨ́á pɨyɨ́ wiárómɨ́ɨnɨ.
9 Mi jech ta jpase, ta nan xlic satinuc. Mi mu satine, jaꞌ to xuꞌ ta xichꞌ tsꞌetel”, xi li yajchabiejtsꞌusube ―xi li Jesuse.
9 Xwiogwɨ́ wɨ́omɨ ná wéagɨ nɨwɨnɨrɨ́náyɨ́, ayɨ́ naŋɨ́rɨnɨ. Ná mɨweŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná nɨrorɨ emɨ móɨrɨxɨnɨ.’ urɨŋɨnigɨnɨ.” Jisaso ámá ayɨ́ “Nene íkɨ́á pikɨ́ anánɨŋɨ́ imónɨŋagwɨ nánɨ rɨ́a neararɨnɨ?” oyaiwípoyɨnɨrɨ ewayɨ́ ikaxɨ́ e urɨŋɨnigɨnɨ.
10 Ta yan o cꞌacꞌal ichanubtasvan Jesús ta yut jun chꞌulna. Jaꞌ scꞌacꞌalil o ta xcuxic li jꞌisraeletique.
10 Jisaso sabarɨ́á wɨyimɨ rotú aŋɨ́yo nɨŋweámáná ámáyo uréwapɨyarɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ.
11 Te oy jun ants vaxaclajuneb (18) xa jabil tsacbil ta chamel yuꞌun isocbat sbaquil yuꞌun pucuj. Xpatpun chanav, mu xuꞌ stuqꞌuibtas sba.
11 Apɨxɨ́ wí —Í imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxéroarɨŋagɨ nánɨ anɨŋɨ́ sɨmɨxɨ́ nerɨ nɨrɨ́kwínɨrɨ emearɨ́ná xwiogwɨ́ wé wúkaú sɨkwɨ́ wú eŋáná ámɨ wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú wo múroŋírɨnɨ. Éɨ́ ropaxɨ́ wiarɨŋímanɨ.
12 Li Jesuse iyil li antse, laj yicꞌ talel ta stojol. Jech laj yalbe:
12 Í e ŋweaŋagɨ Jisaso nɨwɨnɨrɨ́ná “Eɨnɨ.” nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ineyɨ, sɨmɨxɨ́ siarɨŋɨ́pɨ rɨxa pɨ́nɨ rɨwiárɨŋoɨ.” nurɨrɨ
13 Li Jesuse laj yacꞌbe scꞌob ta sba li antse, ituqꞌuib ta ora li sbaquile, lic yal coliyal Dios.
13 wé seáyɨ e ikwiáráná re eŋɨnigɨnɨ. Í éɨ́ píránɨŋɨ́ nɨrorɨ Gorɨxomɨ yayɨ́ seáyɨ e umeŋɨnigɨnɨ.
14 Li banquilal li te ta chꞌulnae iꞌilin li cꞌalal icoltavan Jesús ta scꞌacꞌalil ta xcuxique. Jech lic yalbe li schiꞌiltaque:
14 E éáná rotú aŋɨ́ meŋweaŋo Jisaso Sabarɨ́áyo apɨxímɨ naŋɨ́ wimɨxɨ́agɨ nánɨ wikɨ́ dɨŋɨ́ nɨwiaiwirɨ ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Sɨ́á wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ wɨyi omɨŋɨ́ nánɨ imónɨnɨ. Sɨ́á ayo Jisaso naŋɨ́ seaimɨxɨnɨ́a nánɨ bɨrɨ́ɨnɨ. Sabarɨ́áyo mɨbɨpa erɨ́ɨnɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ
15 Itacꞌav li Cajvaltique:
15 omɨ Jisaso mɨxɨ́ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Naŋɨ́ erɨ sɨpí erɨ yarɨgɨ́oyɨ́né, Sabarɨ́áyo aí burɨmákaú tɨ́nɨ dogí tɨ́nɨ wigɨ́ aŋɨ́yo nɨpáwirɨ níkweámɨ iniɨgɨ́ onɨnɨrɨ iniɨgɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨméra mupa yarɨgɨ́áranɨ?” Ayɨ́ Sabarɨ́áyo wigɨ́ burɨmákaú nánɨ dɨŋɨ́ nɨmoro aí ámá nánɨ dɨŋɨ́ mɨmoarɨŋagɨ́a nánɨ e nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ,
16 Li ants liꞌi ti svaxaclajunebal xa jabil tsacbil ta chamel yuꞌun li Satanase, jaꞌ jchiꞌiltic, pero chopol avaꞌiic ti ijcolta ta scꞌacꞌalil ta jcuxtique ―xꞌutatic yuꞌun li Jesuse.
16 “Apɨxɨ́ rí Ebɨrɨ́amoyá ɨ́wiárɨ́awéyɨ́ wírɨnɨ. Seteno sɨmɨxɨ́ apɨ nɨwirɨ gwɨ́nɨŋɨ́ járɨnɨŋáná xwiogwɨ́ 18 múroŋírɨnɨ. ‘Ímɨ Sabarɨ́áyo gwɨ́nɨŋɨ́ nɨwíkwearɨ naŋɨ́ nɨwimɨxɨrɨ́ná nɨpɨkwɨnɨ mɨyarɨnɨnɨ.’ rɨniaiwiarɨŋoɨ?” urarɨ́ná
17 Cꞌalal jech laj yal li Jesuse, iqꞌuexavic scotol li buchꞌutic chopol chilic li Jesuse. Pero ep crixchanoetic xmuybajic noꞌox yuꞌun iyilic ti toj lec scotol li cꞌustic la spas li Jesuse.
17 omɨ wikɨ́ dɨŋɨ́ wiaiwíɨ́áwa ayá winɨŋɨnigɨnɨ. Ayá winarɨ́ná ámá oxɨ́ apɨxɨ́ e epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ amɨpí ayá rɨwamónɨpaxɨ́ Jisaso yarɨŋɨ́pɨ nánɨ yayɨ́ seáyɨmɨ dánɨ néra ugɨ́awixɨnɨ.
18 Li Jesuse jech laj yal jun loꞌil:
18 O ámá obaxɨ́ dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́ropa yarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ re ragɨ́rɨnɨ, “Nionɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á bɨ pípɨ nɨrɨrɨ Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ seameŋweanɨ́ápɨ ‘Rɨpɨ́nɨŋɨ́ imónɨnɨ.’ rɨmɨ́ɨnɨ?” nurɨrɨ
19 Acꞌo mi muc bu ep li buchꞌutic ta xventainatic li avie pero ta tsꞌacale ta xꞌepaj. Jaꞌ jech chac cꞌu chaꞌal li becꞌ mustasa ti la stsꞌun ta yosil jun vinique ti toyol ibate. Laj yacꞌ ep scꞌob. Ital mutetic, la spas stasic ta scꞌobtac ―xi li Jesuse.
19 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Apɨ masɨté siyɨ́nɨŋɨ́ —Masɨté aiwá xegɨ́ siyɨ́ aga onɨmiárɨnɨ. Apɨ masɨté siyɨ́nɨŋɨ́ imónɨnɨ. Ámá wo masɨté siyɨ́ nɨmearɨ xegɨ́ omɨŋɨ́yo moáráná nerápɨrɨ íkɨ́á nimónɨrɨ peyíáná iŋɨ́ nɨbɨrɨ ápaxɨ́yo yéwɨ́ tɨŋɨnigɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ. Ámá “Agwɨ Jisasomɨ ámá obaxɨ́ dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́ropa yarɨŋagɨ́a aiwɨ idáná obaxɨ́ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́ropɨ́rɨ́árɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ Jisaso e uragɨ́rɨnɨ.
20 Laj yal yan loꞌil li Jesuse. Jech laj yal:
20 Ewayɨ́ xwɨyɨ́á axɨ́pɨ ámɨ bɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Arɨge nɨrɨrɨ Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ seameŋweanɨ́ápɨ ‘Rɨpɨ́nɨŋɨ́ imónɨnɨ.’ rɨmɨ́ɨnɨ?” nurɨrɨ
21 Oy lec stsatsal jech chac cꞌu chaꞌal svochesobil pan. Li jucub cuartia harinae, manchuc mi jutuc noꞌox chacꞌbe scap li antse, pero lec ta xvoch o spꞌejel ―xi li Jesuse.
21 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Apɨ yisɨ́nɨŋɨ́ —Yisɨ́ bisɨ́kerɨ́á sɨnɨ sɨŋɨ́ eŋáná bɨ onɨmiápɨ ínɨmɨ táná yarɨŋɨ́pa nɨpɨnɨ íkwiaŋwɨ́ eapɨnarɨŋɨ́rɨnɨ. Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ seameŋweanɨ́ápɨ yisɨ́nɨŋɨ́ imónɨnɨ. Apɨxɨ́ wí bisɨ́kerɨ́á sɨnɨ sɨŋɨ́ dɨramɨxɨ́ xwé wámɨ sɨxɨ́ ínɨŋáná yisɨ́ bɨ nɨmearɨ ínɨmɨ táná nɨmɨnɨ íkwiaŋwɨ́ eapɨnárɨŋɨnigɨnɨ.” uragɨ́rɨnɨ.
22 Li Jesuse ixanavic batel ta be schiꞌuc yajchanbalajeltac yuꞌun ta xbatic ta Jerusalén. Echꞌ chanubtasvanuc ta scotol jteclumetic schiꞌuc ta coloniaetic li bu ijelave.
22 O Jerusaremɨ nánɨ nurɨ́ná aŋɨ́ apɨ apimɨ nuréwapɨya warɨ́ná
23 Oy buchꞌu jech la sjacꞌ:
23 ámá wo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámɨnáoxɨnɨ, sɨ́á Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ enɨ́áyimɨ o ámá womɨnɨ womɨnɨ nenenɨ yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́áranɨ?” urɨ́agɨ o ámá ayo re urɨŋɨnigɨnɨ,
24 ―Jaꞌ biqꞌuit li sbelel li cuxlejal sventa sbatel osile. Ep li buchꞌutic tscꞌan tstamique pero chacalbeic ti mu xuꞌ yuꞌunique. Yuꞌun jaꞌ noꞌox xuꞌ ta stamic li buchꞌutic ta sbicꞌtajes sbaic ta stojol li Diose. Jaꞌ yuꞌun bicꞌtajeso me abaic.
24 “Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨ xɨ́darɨgɨ́ápɨ óɨ́ onɨgɨ́yɨkwɨ́nɨŋɨ́ inɨnɨ. Óɨ́ ayimɨ páwipɨ́rɨ nánɨ anɨŋɨ́ minɨ́ éɨ́rɨxɨnɨ. Ámá obaxɨ́ ananɨ opáwianeyɨnɨrɨ nerɨ́ná yopa megɨnɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” nurɨrɨ
25 Jech chac cꞌu chaꞌal mi la smac xa tiꞌna li yajval nae, mi tsꞌacal to chtal atijic li tiꞌnae, jech chavalbeic: “Cajval, Cajval, jambuncutic li tiꞌnae”, xavutic. Pero jech chayalbeic li yajval nae: “Maꞌuc jnichꞌnaboxuc”, xayutic.
25 ewayɨ́ ikaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Aŋɨ́ xiáwo nɨwiápɨ́nɨmearɨ aŋɨ́ ówaŋɨ́ yáráná seyɨ́né nɨbɨro wáɨ́ bɨ́arɨwámɨnɨ nɨrómáná wakwɨ́ nórɨrɨ ‘Ámɨnáoxɨnɨ, aŋɨ́ ówaŋɨ́ neaɨ́kwiénapeɨ.’ uráná re searɨnɨ́árɨnɨ, ‘Nionɨ majɨ́árɨnɨ. Aŋɨ́ gɨmɨ dáŋɨ́yɨ́néxɨnɨ?’ searáná
26 Jech chavalbeic: “La jchiꞌinotcutic ta veꞌel, la achanubtasuncutic ta jteclumalcutic”, xavutic.
26 re uranɨrɨ éɨ́áyɨ́ ‘Joxɨ negɨ́ aŋɨ́ wáɨ́yo nɨrémorɨ nene tɨ́nɨ nawínɨ aiwá tɨ́nɨ iniɨgɨ́ tɨ́nɨ nɨnɨrane nearéwapɨyiŋenerɨnɨ.’ uranɨrɨ éɨ́áyɨ́
27 Jech chayalbeic: “Laj calboxuc xa ti maꞌuc jnichꞌnaboxuque. Batanic, mu xajcꞌanic yuꞌun naca chopol li cꞌustic la apasique”, xayutic.
27 aŋɨ́ xiáwo re searɨnɨŋoɨ, ‘Aŋɨ́ gɨmɨ dáŋɨ́yɨ́néxɨnɨ? Nionɨ majɨ́árɨnɨ.’ searɨnɨ́árɨnɨ. ‘Ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́né nionɨ pɨ́nɨ nɨnɨwiárɨmɨ éɨ́ úpoyɨ.’ searɨnɨ́árɨnɨ.” nurɨrɨ Gorɨxo aŋɨ́ xiáwónɨŋɨ́ imónɨŋagɨ nánɨ e nurɨrɨ
28 — ausente —
28 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né re wɨnɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Segɨ́ seáwowa Ebɨrɨ́amo tɨ́nɨ Aisako tɨ́nɨ Jekopo tɨ́nɨ awa Gorɨxoyá xwɨyɨ́á wɨ́á rókiamoagɨ́áwa tɨ́nɨ xɨ́oyá xwioxɨ́yo nɨpáwiro ŋweaŋagɨ́a nɨwɨnɨro Gorɨxo ‘Segɨ́pɨ bɨ́anɨrɨwámɨnɨ ŋweápoyɨ.’ searɨ́agɨ nɨwɨnɨróná seyɨ́né maŋɨ́ magí nírónɨro ŋwɨ́ pɨyɨ́ wɨ́rɨnɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
29 — ausente —
29 Émáyɨ́ oxɨ́ apɨxɨ́ sogwɨ́ weaparɨŋɨ́mɨ dáŋɨ́yɨ́ weapɨro sogwɨ́ wearɨŋɨ́mɨ dáŋɨ́yɨ́ yapɨro mɨdɨmɨdáŋɨ́yɨ́ enɨ bɨro nero Gorɨxoyá xwioxɨ́yo nɨpáwiro aiwá narɨŋagɨ́a sɨŋwɨ́ wɨnɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” nurɨrɨ
30 Aꞌiic, oy buchꞌutic itsꞌinal ta xꞌileic li avie, jaꞌ banquilal chcomic yuꞌun la sbicꞌtajes sbaic. Pero oy buchꞌutic banquilal spꞌisoj sbaic li avie, jaꞌ itsꞌinal chcomic yuꞌun la stoy sbaic ―xi li Jesuse.
30 xewanɨŋo ámɨ nɨweapɨrɨ́ná nánɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Émáyɨ́ xámɨ surɨ́má imónɨgɨ́áyɨ́ xámɨ xámɨ imónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Xámɨ xámɨ imónɨgɨ́áyɨ́né surɨ́má epɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
31 Ital ta ora jayvoꞌ jfariseoetic. Jech laj yalbeic li Jesuse:
31 Jisaso xwɨyɨ́á apɨ nurɨ́ɨsáná eŋáná Parisi wa re urémeagɨ́awixɨnɨ, “Gapɨmanɨ́ Xeroto rɨpɨkinɨ nánɨ wimónarɨŋagɨ nánɨ re pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ uɨ.” urɨ́agɨ́a
32 Li Jesuse jech laj yalbe:
32 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né nuro Xeroto, sɨ́wí sayɨ́nɨŋɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨŋomɨ áwaŋɨ́ re urémeápoyɨ, ‘Jisaso re rarɨnɨ urémeápoyɨ, “Nionɨ sɨ́á árɨ́nɨ́ wíyo imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxéroarɨŋɨ́yɨ́ mɨxɨ́ umáɨnowárɨrɨ sɨmɨxɨ́yɨ́ píránɨŋɨ́ imɨmɨxɨmɨ́ erɨ nemáná omɨŋɨ́ (Omɨŋɨ́ ayɨ́ xewanɨŋo ámá nɨyonɨ nánɨ upeinɨ́á nánɨrɨnɨ.) Omɨŋɨ́ Gorɨxo o éwɨnɨgɨnɨrɨ nɨrowárénapɨŋɨ́pɨ yárɨmɨ́árɨnɨ.” rarɨnɨ.’ urémeápoyɨ.” nurowárɨrɨ
33 Persa chixanav batel li avie schiꞌuc ocꞌob chaꞌej. Yuꞌun te chimile ta Jerusalén jech chac cꞌu chaꞌal te imileic li buchꞌutic yan iyalic scꞌop Diose, xijyutcutic talel”, utic cꞌotel.
33 ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo xewanɨŋo nánɨ re urɨnɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ Xeroto nánɨ wáyɨ́ mɨninarɨŋagɨ aiwɨ nionɨ rɨxa úɨmɨgɨnɨ. Nionɨ sɨ́á árɨ́nɨ́ wíyo nurɨ Jerusaremɨ rémómɨ́árɨnɨ. Seyɨ́né ‘Wɨ́á rókiamoarɨgɨ́á womɨ amɨ amɨ nɨpɨkirɨ́ná ayɨ́ naŋɨ́manɨ. Jerusaremɨ nɨpɨkirɨ́náyɨ́ ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ yaiwiarɨŋagɨ́a nánɨ warɨŋɨnɨ.” nurɨrɨ
34 ’Joꞌoxuc schiꞌuc scotol la achiꞌiltac li te ta Jerusalene, atalelic o ti chamilic li buchꞌutic chalic li scꞌop Diose. Chavacꞌbeic ton li buchꞌutic tacbilic talel yuꞌun Dios liꞌ ta atojolique. Pero ep xa ta velta la jcꞌan jtsoboxuc jech chac cꞌu chaꞌal ta stsob yol ta yolon xicꞌ jcot meꞌcaxlane, pero mu xacꞌanic.
34 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Jerusaremɨ ŋweáyɨ́né, wɨ́á rókiamoarɨgɨ́áwamɨ pɨkiro ámá Gorɨxo seyɨ́né nánɨ searowárɨ́áyo sɨ́ŋá tɨ́nɨ nearo pɨkiro yarɨgɨ́áyɨ́né, karɨ́karɨ́ xegɨ́ miá negirɨ xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ yarɨŋɨ́pa nionɨ íníná axɨ́pɨ e seaiayimɨnɨrɨ éagɨ aí seyɨ́né mɨseaimónarɨnɨnɨ.
35 Aꞌiic, toj abol abaic chacomic. Muc xa bu liꞌ achiꞌuquic li Diose. Jech chacalbeic, muc xa bu chavilicun o. Jaꞌ to mi icꞌot scꞌacꞌalil ti jech chavalique: “Toj lec li buchꞌu tacbil talel yuꞌun li Cajvaltic Diose”, mi xachiique, jaꞌ to chavilicun nojtoc ―xꞌutatic yuꞌun li Jesuse.
35 Arɨ́á époyɨ. Aŋɨ́ Gorɨxo yeáyɨ́ nɨseayimɨxemearɨ́ná seyɨ́né ŋweanɨrɨ egɨ́e rɨxa anɨpá imónɨgoɨ. Nionɨ sɨŋwɨ́ mɨnanɨpa néra nuro rɨxa ‘Ámɨnáo urowáráná weapɨnɨ́o oyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ yayɨ́ winɨpaxorɨnɨ.’ nɨrɨróná ámɨ sɨŋwɨ́ nanɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?