Mateus 19
PPS vs XGS
1 Juexin nichja ndo Jesús kain jiꞌi, tjumeꞌe sakjui ndo nunte Galilea ko kuiji ndo tjajna Judea, nunte jii chjuya ti jii indajitinga ndatinꞌin Jordán.
1 Jisaso xwɨyɨ́á apɨ nɨpɨnɨ nurɨ́ɨsáná Gariri pɨropenɨsɨ́yo pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ iniɨgɨ́ Jodanɨ rapáyo nɨxemorɨ Judia pɨropenɨsɨ́ arɨwámɨnɨ nemerɨ
2 Ntiꞌa kueya chujni ruéꞌe ndo ko itsjé ni niꞌe juinchexruenꞌen ndo.
2 ámá oxɨ́ apɨxɨ́ obaxɨ́ númɨ uxɨ́darɨ́ná e sɨmɨxɨ́ tɨ́gɨ́áyo naŋɨ́ nɨwimɨxa warɨ́ná
3 Ko tjumeꞌe kaxin xi fariseo konchjiñeꞌe xa ngajin ndo Jesús ko juanchangiꞌe xa ndo ixi tjaun xa ndakoꞌa xrojuatingíexin ndo, ko jaꞌin ndachro xa:
3 Parisi wa Jisaso mɨxɨ́ ináyɨ́ Xeroto meŋweaŋe emearɨŋagɨ nɨwɨnɨro “Jono wayɨ́ numeaia wago eŋɨ́pa xewanɨŋo xwɨyɨ́á nɨrɨrɨ́ná rɨ́á omeárɨnɨ.” nɨyaiwiro nɨbɨro iwamɨ́ó wíwapɨyanɨro nánɨ yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “Apɨxɨ́ pí pí nánɨ nɨpɨkwɨnɨ mɨyarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ emɨ nɨmorɨ́náyɨ́, ayɨ́ ananɨranɨ? Xwɨyɨ́á tɨ́ŋɨ́ranɨ?” urɨ́agɨ́a
4 Ko ndo Jesús jaꞌin juatingíexin ndo:
4 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Bɨkwɨ́yo xwɨyɨ́á ‘Iwamɨ́ó amɨpí nɨ́nɨ nimɨxɨrɨ́ná oxɨ́ tɨ́nɨ apɨxɨ́ tɨ́nɨ imɨxɨŋɨ́rɨnɨ.’ rɨnɨŋɨ́pɨ soyɨ́né ɨ́á nɨroro aiwɨ sɨnɨ nɨjɨ́á mimónɨpa reŋoɨ?
5 Ko kaxon ndachro ndo: “Méxin chujni xi tsintuꞌe xa ndotée xa ko janée xa ko tsuteꞌe xa nchrinchriꞌe xa ko yui jeꞌe na̱ í jeꞌa yuu na̱, ixi ó xranchi xrokjui naakua naa chujni.”
5 Imɨxɨŋo xwɨyɨ́á ‘Ayɨnánɨ oxo xanɨyaúmɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmáná xegɨ́ apɨxí tɨ́nɨ nɨkumɨxɨnɨríná ná ayɨ́ ná bɨnɨ́nɨŋɨ́ imónɨpɨsɨ́írɨnɨ.’ rɨŋɨ́pɨ enɨ ɨ́á nɨroro aí sɨnɨ nɨjɨ́á mimónɨpa reŋoɨ?
6 Méxin í jeꞌa yuu na̱. Naꞌi. Jai ó xranchi naakua naa chujni, méxin xroꞌan chujni tsonchjeya ni kuteꞌe, ni chjée ndo Dio juachaxin tsekao kichuu na̱.
6 E nɨrɨnɨrɨ eánɨŋagɨ nánɨ ayaú xɨxegɨ́nɨ imónarɨgɨ́ímanɨ. Ná ayɨ́ ná bɨnɨ́nɨŋɨ́ nimónɨri emearɨgɨ́írɨnɨ. Ayaú meánɨpɨsíi nánɨ Gorɨxo ŋwɨrárɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ wí emɨ mɨmónɨpa yanɨgɨnɨ.” urɨ́agɨ
7 *Ko xi fariseo juanchangiꞌe xa ndo:
7 Parisiowa re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Joxɨ neararɨŋɨ́pɨ nepa eŋánáyɨ́, Moseso ŋwɨ́ ikaxɨ́ nɨwurɨyirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ nearɨ́ná pí nánɨ re nɨrɨrɨ eaŋɨ́rɨnɨ, ‘Dɨxɨ́ apɨxímɨ emɨ nɨmorɨ́ná “Ímɨ anɨŋɨ́ emɨ móárɨnɨ.” nɨrɨrɨ payɨ́ e nearɨ wiowárɨ́ɨrɨxɨnɨ.’ Moseso pí nánɨ e rɨŋɨ́rɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
8 Ko ndo Jesús ndachro ndo:
8 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né arɨ́kí apɨxɨ́ emɨ moanɨro yarɨŋagɨ́a nɨseanɨrɨ nánɨ xe emɨ omópoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ nɨseanɨrɨ aiwɨ iwamɨ́ó Gorɨxo xwɨ́á imɨxɨŋe dánɨ wí e eŋɨ́manɨ.
9 *Méxin, janꞌan ndachrja̱n siá xrojan jaꞌanta tjaunnta tsintuꞌenta janchriꞌanta ko siá janchriꞌanta juitéxinꞌa jan inaa xi, jaꞌanta juaꞌi tsintuꞌenta jan ko chondaꞌinta juachaxin ixi tsutaꞌanta inaa nchri. Ko siá sincheꞌenta jaña, jaꞌanta tsamanta ijie̱. Kaxon ngixeꞌi naa xi tsuteꞌe naa nchri, nchri kuayéꞌe xroon chjeyaxin chujni, xi meꞌe tsama xa ijie̱ kaxon.
9 Nionɨ re seararɨŋɨnɨ, ‘Go go xegɨ́ apɨxɨ́ xámɨŋímɨ emɨ nɨmorɨ sɨwɨ́ piaxɨ́ weánarɨŋɨ́pɨ nánɨ marɨ́áɨ, ámɨ sɨŋɨ́ wí nɨmearɨ́ná ayɨ́ ɨ́wɨ́ inarɨŋiɨ.’ seararɨŋɨnɨ.” urɨ́agɨ
10 Tjumeꞌe sen teyuu chrikao ndo Jesús ndachro sen:
10 xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa re urɨgɨ́awixɨnɨ, “‘Ámá apɨxɨ́ nɨmeámáná emɨ mopaxɨ́ mimónɨpa eŋánáyɨ́, apɨxɨ́ mɨmeapa nerɨ́ná naŋɨ́ imónɨpaxɨ́rɨnɨ.’ neaimónarɨnɨ.” urɨ́agɨ́a aí
11 Méxin ndo Jesús ndachro ndo:
11 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né rɨ́ápɨ naŋɨ́ e nimónɨrɨ aiwɨ ámá nɨ́nɨ dɨŋɨ́ axɨ́pɨ soyɨ́né yaiwíɨ́ápa yaiwipɨ́rɨméoɨ. Sa ámá wínɨ wínɨ Gorɨxoyá dɨŋɨ́yo dánɨ e yaiwipaxɨ́rɨnɨ.
12 Nduaxin jiꞌi, kaxin xi juaꞌi tsuteꞌe xa, ixi ti xratsijongíexión xa juaꞌi tsuteꞌe xa. Ikaxin xa juincheniꞌe na̱ xa, méxin juaꞌi tsuteꞌe xa, ko jii ikaxin sen tjaunꞌa sen tsuteꞌe sen ixi tjaun sen sincheꞌe sen ixra̱ ngajin ndo Dio, méxin ti rintakuanꞌannta jai jeꞌo tsienxin sen tjaun sincheꞌe jaña.
12 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Oxowa apɨxɨ́ mɨmeapa epaxɨ́ imónɨŋɨ́yɨ́ mɨ́kɨ́ xɨxegɨ́nɨrɨnɨ. Wa xɨnáí agwɨ́yo dánɨ piáɨ́ mayɨ́ xɨrɨŋɨ́ nánɨ apɨxɨ́ mɨmeapa epaxɨ́ imónɨŋoɨ. Wa piáwɨ́ yónɨŋagɨ nánɨ ayɨ́ awa enɨ mɨmeapaxɨ́ imónɨŋoɨ. Wa Gorɨxo nánɨ wáɨ́ urɨmepɨ́rɨ nánɨ éɨ́áwa wigɨ́ dɨŋɨ́yo dánɨ enɨ apɨxɨ́ mɨmeapaxɨ́ imónɨŋoɨ. E nerɨ aí ‘Gorɨxo nánɨ wáɨ́ nurɨmerɨ́ná apɨxɨ́ mayonɨ éɨmɨgɨnɨ.’ yaiwiarɨŋɨ́ go go sa e yaiwíwɨnɨgɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
13 Tjumeꞌe bikaꞌo na̱ kaxin ichjan ixi tjaun na̱ tsakeꞌe itja ndo Jesús ngataꞌa xjan ko xronichjeꞌe ndo ndo Dio ixi jeꞌe xjan. Ko sen teyuu chrikao ndo Jesús kuyakutee sen ni bikaꞌo xjan.
13 Ámá wí wigɨ́ niaíwɨ́piamɨ Jisaso wé seáyɨ wikwiárɨrɨ xwé imónɨpɨ́rɨ nánɨ Gorɨxomɨ yarɨŋɨ́ wirɨ oenɨrɨ nɨmeámɨ barɨŋagɨ́a wiepɨsarɨŋowa sɨŋwɨ́ e nɨwɨnɨro mɨxɨ́ urɨ́agɨ́a aí
14 Ko jeꞌe ndo Jesús ndachro ndo:
14 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Niaíwɨ́pia xe obɨ́poyɨ. Ámá niaíwɨ́ onɨmiápia xanɨyaúmɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro yarɨgɨ́ápa Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́róɨ́áyɨ́ o xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ umeŋweanɨ́á eŋagɨ nánɨ niaíwɨ́pia xe obɨ́poyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨ́poyɨ. Pɨ́rɨ́ mɨwiaíkipa époyɨ.” nurɨrɨ
15 Juexin bakeꞌe itja ndo ngataꞌa xjan, sakjuixin ndo ntiꞌa.
15 apiamɨ wé seáyɨ e ikwɨkwiárɨmɨ́ nɨwimáná e dánɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ uŋɨnigɨnɨ.
16 Naa chajan kui̱i̱ chán kuitsjeꞌe chán ndo Jesús ko juanchangiꞌe chán ndo:
16 Jisaso e dánɨ warɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ. Ámá wo nɨbɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nearéwapɨyarɨŋoxɨnɨ, nionɨ pí naŋɨ́yɨ́ nerɨ́ná dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́pɨ anɨŋɨ́ íníná ŋweámɨ́a nánɨ imónɨmɨ́árɨnɨ?” urɨ́agɨ
17 Ko jeꞌe ndo jaꞌin juatingíexin ndo:
17 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ pí nánɨ naŋɨ́yɨ́ nánɨ yarɨŋɨ́ niarɨŋɨnɨ? Gorɨxo ná wonɨ naŋɨ́ imónɨŋagɨ nánɨ joxɨ apɨ nánɨ dɨŋɨ́ rɨmoarɨŋɨnɨ? E nerɨ aí joxɨ ‘Dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́pɨ anɨŋɨ́ íníná ŋweámɨ́a nánɨ oimónɨmɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ́náyɨ́ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́yo xɨ́dɨrɨ́ɨnɨ.” urɨ́agɨ
18 Ko jeꞌe chán ndachro chán:
18 ámáo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Pí ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́yɨ́ nánɨ nɨrarɨŋɨnɨ?” urɨ́agɨ Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Re nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ ‘Nɨwiápɨ́nɨmearɨ ámá mɨpɨkipa erɨ́ɨnɨ. Ámá wí tɨ́nɨ ɨ́wɨ́ minɨpa erɨ́ɨnɨ. Ɨ́wɨ́ mɨmeapa erɨ́ɨnɨ. Ámá wo nánɨ xwɨyɨ́á nɨyimárónɨrɨ yapɨ́ murɨpa erɨ́ɨnɨ.
19 Chóndeꞌe juasaya ndotáa ko janáa, kaxon tjueꞌé chujni xranchi tjueꞌe asáan.
19 Dɨxɨ́ ápomɨ tɨ́nɨ inókímɨ tɨ́nɨ wéyo umerɨ́ɨnɨ. Ámá wíyo jɨwanɨŋoxɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí nɨsirɨ menarɨŋɨ́pa axɨ́pɨ e wirɨ́ɨnɨ.’ E nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ xɨ́dɨrɨ́ɨnɨ.” urɨ́agɨ
20 Ko jeꞌe chán ndachro chán:
20 ámáo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Apɨ nɨpɨnɨ nionɨ xɨ́darɨŋárɨnɨ. Nionɨ bɨ sɨnɨ mepa eŋáyɨ́ gɨpɨrɨ́anɨ?” urɨ́agɨ
21 Ko ndo Jesús juatingíexin ndo:
21 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ ‘Píránɨŋɨ́ oimónɨmɨnɨ.’ nɨsimónɨrɨ́náyɨ́, nurɨ dɨxɨ́ iyɨ́á ɨ́á amɨpí nɨgwɨ́ nánɨ bɨ́ nerɨ nɨgwɨ́ nɨmearɨ́ná ámá uyípeayɨ́yo mɨnɨ nɨwimáná nɨbɨrɨ nionɨ nɨxɨ́dɨ́ɨrɨxɨnɨ. E nerɨ́náyɨ́, amɨpí ayá tɨ́ŋɨ́pɨ Gorɨxo aŋɨ́namɨ joxɨ nánɨ awí eámeámɨ́ siárinɨ́árɨnɨ.”
22 Ko kuinꞌen chán jaña, tsango koniꞌe aséen chán, sakjui chán ixi tsango itsjé ngeꞌe ti tjintee chónda chán.
22 Jisaso e urɨ́agɨ o arɨ́á nɨwirɨ amɨpí xwé tɨ́ŋo eŋagɨ nánɨ xegɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ dɨŋɨ́ rɨ́á uxéagɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí nɨyaiwia uŋɨnigɨnɨ.
23 Tjumeꞌe ndo Jesús ndache ndo sen teyuu chrikao ndo:
23 Jisaso xegɨ́ wiepɨsarɨŋowamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ aga nepa seararɨŋɨnɨ. Amɨpí mɨmúrónɨgɨ́áyɨ́ Gorɨxo ámá xɨ́o xegɨ́ xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ umeŋweanɨ́e opáwianeyɨnɨrɨ anɨŋɨ́ minɨ́ nero aiwɨ nɨpáwipaxɨ́ mimónɨnɨ.
24 Ko nduaxin ntatjunta ixi ícha tangiꞌa tsixinꞌin naa kucamello ikon naa ntachika, ixi naa chujni chónda itsjé tomi tixinꞌin ti tetuanꞌan ndo Dio.
24 Rɨpɨ enɨ seararɨŋɨnɨ, ‘Kamerɨ́ eŋɨ́ rapɨrapɨ́ gwɨ́ kiwearɨgɨ́á óɨ́yimɨ páwipaxɨ́ mimónɨnɨ. Ámá amɨpí mɨmúrónɨgɨ́áyɨ́ kamerɨ́ eŋɨ́ óɨ́yi mɨpáwipa yarɨŋɨ́yɨ́ yapɨ aŋɨ́namɨ ŋweaŋoyá xwioxɨ́yo páwipaxɨ́ mimónɨŋoɨ.’ seararɨŋɨnɨ.” urɨ́agɨ
25 Ko sen teyuu chrikao ndo kuinꞌen sen ngeꞌe nichja ndo, tsango kuiyeꞌe ñao sen, ko juanchangiꞌe kichuu sen:
25 wiepɨsarɨŋɨ́yɨ́ —Judayɨ́ nɨ́nɨ “Amɨpí mɨmúrónɨgɨ́áyɨ́ Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ amɨpí meaarɨŋagɨ́a nánɨ Gorɨxo yayɨ́ winarɨnɨ.” yaiwiagɨ́árɨnɨ. Wiepɨsarɨŋɨ́yɨ́ enɨ e nɨyaiwiro nánɨ Jisaso e urɨ́agɨ arɨ́á nɨwiróná ududɨ́ nɨwikárɨnɨro omɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Joxɨ rɨ́ɨ́yɨ́ nepa eŋánáyɨ́, Gorɨxo ámá gɨyo yeáyɨ́ uyimɨxemeanɨ́árɨ́anɨ?” urɨ́agɨ́a
26 Ko ndo Jesús jitsjeꞌe ndo sen, meꞌe ndachro ndo:
26 Jisaso sɨŋwɨ́ agwɨ́ nɨwɨnɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá wigɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ Gorɨxoyá xwioxɨ́yo páwipaxɨ́ mimónɨnɨ. E nerɨ aí Gorɨxo amɨpí mepa epaxɨ́ wí mimónɨŋagɨ nánɨ oyá dɨŋɨ́ jɨ́ayɨ́ tɨ́nɨ ayɨ́ aí ananɨ páwipaxɨ́ imónɨnɨ.” uráná
27 Tjumeꞌe ndo Pedro ndachro ndo:
27 Pitao Jisaso ámáomɨ “Dɨxɨ́ iyɨ́á ɨ́á amɨpí nɨgwɨ́ nánɨ bɨ́ nerɨ uyípeayɨ́yo mɨnɨ nɨwia numáná nɨnɨxɨ́dɨrɨ́náyɨ́, Gorɨxo aŋɨ́namɨ amɨpí ayá tɨ́ŋɨ́pɨ rɨtinɨ́árɨnɨ.” urɨ́ɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨmorɨ Jisasomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Arɨ́á eɨ. Amɨpí noneyá nɨ́nɨ rɨxa pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ joxɨ rɨxɨ́darɨŋwáyɨ́ pí meanɨ́wárɨnɨ?” urɨ́agɨ
28 *Ko ndo Jesús juatingíexin ndo:
28 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ nepa seararɨŋɨnɨ. Gorɨxo xwɨ́á sɨŋɨ́ wɨrí imɨxáná ámá imónɨŋáonɨ rɨxa mɨxɨ́ ináyɨ́ nimónɨrɨ meŋweaŋáná soyɨ́né enɨ negɨ́ Isɨrerɨyɨ́ gwɨ́ wɨrɨ́ wɨrí wé wúkaú sɨkwɨ́ waú eŋɨ́yo xɨráowayɨ́nénɨŋɨ́ nimónɨro mí ómómɨxɨmɨ́ nero meŋweapɨ́rɨ́árɨnɨ.
29 Ko kain sen kuintuꞌe ndoꞌa, ko sen kuintuꞌe ndo kichuu ko jan kichuu, ndotée o̱ janée, janchriꞌe o̱ chjenꞌen o̱ nunteꞌe ixi kuitikaonna sen ko ruaꞌna sen janꞌan, sen meꞌe tsango itsjé ngeꞌe tsayéꞌe sen ko kaxon tsechón sen kain nchakon.
29 Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ nionɨ nɨnɨxɨ́dɨro nánɨ wigɨ́ aŋiwámɨranɨ, xexɨrɨ́meáowamɨranɨ, xexɨrɨ́meáíwamɨranɨ, xanomɨranɨ, xɨnáímɨranɨ, niaíwɨ́yoranɨ, xegɨ́ omɨŋɨ́ranɨ, pɨ́nɨ nɨwiárɨrɨ́ná wigɨ́ amɨpí pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ uɨ́ápimɨ Gorɨxo wíɨ́pɨ aga seáyɨ e múrónɨnɨ́árɨnɨ. Ayɨ́ enɨ dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́pɨ anɨŋɨ́ ŋweapɨ́rɨ́a nánɨ meapɨ́rɨ́árɨnɨ.”
30 *Ko kueya sen jai tsango tetuanꞌan sen, nchakon meꞌe ítsetuanꞌi sen. Ko kueya sen tjinteꞌa jai, nchakon meꞌe jeꞌe sen ícha tsetuanꞌan sen.
30 nurɨrɨ wiepɨsarɨŋowa “None Jisasomɨ xámɨ xɨ́darɨŋagwɨ nánɨ seáyɨ e imónɨŋwɨnɨ.” yaiwipɨ́rɨxɨnɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Agwɨ ríná xámɨ xámɨ imónɨ́áyɨ́ rɨ́wéná surɨ́má imónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Agwɨ ríná surɨ́má imónɨ́áyɨ́ xámɨ imónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?