Romanos 3
MXV vs NTLH
1 Ra na kundaa ini yo vichin, ¿a iyoo yaꞌvi ndiaa ña kuu yo judío? ¿Ra ni yaꞌvi ndiaa tu ña, ña ^tiáꞌndiá kuñu yo, ña kuu mii yo tuni Ndioxi?
1 Então qual é a vantagem de ser judeu? Será que ser circuncidado tem algum valor?
2 Ña ndixa ke ndiaa yaꞌvi ni va ña, saa chi yoo na judío kuvi na xindiaa ni ini Ndioxi xini ra, ra xaꞌa ña kan ke nuu vaꞌa ka va yoo na judío kuvi na, taxi ra tuꞌun ra ndaꞌa.
2 Tem, sim, e de muitas maneiras! E a primeira vantagem é que Deus entregou a sua mensagem aos cuidados dos judeus.
3 Ra tu kandïxa va tu sava na judío taꞌan yo tuꞌun Ndioxi, ¿ra a xaꞌa ña kandïxa na kan, ra saxïnu ka Ndioxi nuu ña kindoo ra xiꞌin yo, tuvi ndo?
3 Mas, se alguns não foram fiéis, será que por isso Deus vai ser infiel?
4 Na kundaa ini ndo, ¡chi süvi saa iyoo ña! Chi saxinu va ra ña, saa chi nii xavaꞌa ini takundiꞌi va yuvi ña kaꞌan na, ndi su Ndioxi ra niña ña ndaa va kaꞌan ra; ta kuꞌva kachi mii tuꞌun Ndioxi ña kachi suꞌva:
4 De modo nenhum! Que Deus continue a ser verdadeiro, mesmo que todas as pessoas sejam mentirosas. Como dizem as Escrituras Sagradas a respeito dele: “Que fique provado que tu tens razão quando falas e que sejas vencedor quando fores julgado.”
5 Ra sava tu na kuvi kaꞌan kachi suꞌva va: “Tu ña ^xa ndaku Ndioxi kuachi xiꞌin yo xaꞌa chiñu kiꞌvi ña ^xa va yo ke ndukaꞌnu ni ka ra, ra kundaa tu ini inka yuvi ña kuu ra ra ndaa, ¿ra ni ke kuvi kachi yo tu saa?, a kuvi kaꞌan yo, ¿ra väꞌa kuvi Ndioxi saa chi taxi ra tundoꞌo ndaꞌa yo xaꞌa kuachi yo?” (Ra suꞌva ke kuvi kachi sava yuvi na xïni Ndioxi va.)
5 Mas, se as injustiças que cometemos servem para mostrar que Deus age com justiça, o que é que podemos dizer? Que Deus é injusto quando nos castiga? (Eu falo aqui como as pessoas costumam falar.)
6 Ra na kundaa ini ndo, ¡chi süvi saa ke iyoo ña! Saa chi tu süvi ra ndaa kuvi Ndioxi, saa ra, ¿ni ke sa tu ra, ña sandaku ra kuachi xiꞌin na yuuvi yoꞌo, tu saa?
6 É claro que não! Se Deus não fosse justo, como poderia julgar o mundo?
7 Ra tu sava tu na, na kaꞌan kachi na saa: “¿Nichuun kaꞌan Ndioxi ña iyoo kuachi yo, tu xiꞌin tuꞌun chiꞌña ña kaꞌan yo ke nduchee ni ka va ña ndaa ña kuu mii ra?
7 Mas digamos que a minha mentira faz com que a verdade de Deus fique mais clara, aumentando assim a glória dele. Nesse caso, por que é que devo ainda ser condenado como pecador?
8 Saa chi tu xaꞌa kuachi va tu yo ke ndukaꞌnu ni ka Ndioxi, ¿ra a väꞌa, tu kuaꞌa ni ka va kuachi na sa yo, ña vaꞌa na nduu ña chiñu vaꞌa?”, na kachi sava na. Ra ña tuvi sava yuvi, ra ña yoꞌo va ke sañaꞌa ndi yuvi, ^kachi na, ña chikaa na kuachi nduꞌu. Ra na kaꞌan kachi saa kan, ra na sandoꞌo Ndioxi va na.
8 Então por que não dizer: “Façamos o mal para que desse mal venha o bem”? Na verdade alguns têm me caluniado, dizendo que eu afirmo isso. Porém eles serão condenados como merecem.
9 ¿Ra ni ke kachi yo vichin? ¿A vaꞌa ni ka yoo na judío, nuu na küu judío tuvi ndo? Ra na kundaa ini ndo, ¡chi süvi saa iyoo ña! Ra xa ta kachi yu xiꞌin ndo ke iyoo va ña, saa chi nii judío kuvi va na, ra nii süvi va tu na, ndi su na iyoo kuachi kuvi takundiꞌi va yuvi.
9 Então será que nós, os judeus, estamos em melhor situação do que os não judeus? De modo nenhum! Já mostrei que todos, judeus e não judeus, estão debaixo do poder do pecado.
10 Ta kuꞌva kachi tuꞌun Ndioxi ña tiaa na ta yachi, ña kachi suꞌva:
10 Como dizem as Escrituras Sagradas: “Não há uma só pessoa que faça o que é certo;
11 Köo ndia nii yuvi ^xiin kundaa ini,
11 não há ninguém que tenha juízo; não há ninguém que adore a Deus.
12 Chi ichi kiꞌvi ke kuaꞌan takundiꞌi va yuvi, ra nuu ndiꞌi xaꞌa va na ke kuaꞌan na.
12 Todos se desviaram do caminho certo, todos se perderam. Não há mais ninguém que faça o bem, não há ninguém mesmo.
13 Ra ta iyoo yuꞌu yavi ndii ña nuña, saa va ke iyoo sukun na;
13 Todos mentem e enganam sem parar. Da língua deles saem mentiras perversas, e dos seus lábios saem palavras de morte, como se fossem veneno de cobra.
14 Saa chi niña tuꞌun ñaꞌá, tuꞌun ña ^xa iva ini yuvi va ke kaꞌan na.
14 A boca deles está cheia de terríveis maldições.
15 Ra xa iin suꞌva va iyoo nduvi na, ña kuni na kaꞌni na ndii.
15 Eles se apressam para matar.
16 Ra ichi nuu xika na, ra ña sandiꞌi xaꞌa yuvi va kuvi ña, ra xa ndaꞌvi tu ña yuvi va.
16 Por onde passam, deixam a destruição e a desgraça.
17 Ra nii xïin tu na, ña vivii kutaꞌan na xiꞌin inka yuvi va.
17 Não conhecem o caminho da paz
18 Ra nii kuayüꞌvi tu na ^xini na Ndioxi va.
18 e não aprenderam a temer a Deus .”
19 Ra takundiꞌi tuꞌun Ndioxi ña kaꞌan yu xiꞌin ndo xaꞌa yoꞌo, ra xaꞌa mii yoo na iyoo ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés ndaꞌa va ke kaꞌan ña. Ña vaꞌa na kutaxin yuꞌu yo, saa chi Ndioxi va kuvi ra sandaku kuachi xiꞌin takundiꞌi na yuuvi yoꞌo.
19 Nós sabemos que tudo o que a lei diz é dito para os que vivem debaixo da lei. Isso a fim de que todos parem de se justificar e a fim de que todas as pessoas do mundo fiquem debaixo do julgamento de Deus.
20 Ra ndia nii yuvi kuchüun ña nduu na yuvi vaꞌa, xaꞌa ña kuni na saxinu na chiñu ña xaꞌndia ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, saa chi ña xa nduxa na ña kuni na saxinu na nuu ña, ra ña kundaa ini na xaꞌa ke iyoo kuachi va na.
20 Pois ninguém é aceito por Deus por fazer o que a lei manda, porque a lei faz com que as pessoas saibam que são pecadoras.
21 Ra na kundaa ini yo vichin, chi nii na saxïnu va yuvi ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, ndi su xa ndañaꞌa va Ndioxi ndia kuꞌva ke ndakiꞌin mani ra na, Ra saa ke kachi mii ndiayu ra ña ndakoo ra Moisés va, ra saa tu ke kachi ña tiaa ndia ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi xinaꞌa va.
21 Mas agora Deus já mostrou que o meio pelo qual ele aceita as pessoas não tem nada a ver com lei . A Lei de Moisés e os Profetas dão testemunho do seguinte:
22 Saa chi Ndioxi va kuvi ra ^ndakiꞌin mani yuvi, xaꞌa ña ndiaa ini na Jesucristo, ra saa ^xa ra xiꞌin takundiꞌi va yuvi, saa chi nii judío kuvi na, ra nii süvi va tu na, ndi su ndakäxin ra na.
22 Deus aceita as pessoas por meio da fé que elas têm em Jesus Cristo. É assim que ele trata todos os que creem, pois não existe nenhuma diferença entre as pessoas.
23 Ra na kundaa ini ndo, chi na iyoo kuachi kuvi takundiꞌi va yuvi, ra xika ni va iyoo na nuu Ndioxi, ra köo mii ña vaꞌa ra, kuu mii vi na.
23 Todos pecaram e estão afastados da presença gloriosa de Deus.
24 Ndi su chee ni va ña xa Ndioxi, saa chi vaꞌa ni iyoo ni va kuachi yuvi, ra ndakiꞌin mani va ra na, ra ña niꞌi va na kuvi ña ndakiꞌin ra na, saa chi xa chaꞌvi va Cristo Jesús xaꞌa na, ña sakaku ra na nuu tundoꞌo ña vaxi nuu na.
24 Mas, pela sua graça e sem exigir nada, Deus aceita todos por meio de Cristo Jesus, que os salva. Deus ofereceu Cristo como sacrifício para que, pela sua morte na cruz, Cristo se tornasse o meio de as pessoas receberem o perdão dos seus pecados, pela fé nele. Deus quis mostrar com isso que ele é justo. No passado ele foi paciente e não castigou as pessoas por causa dos seus pecados; mas agora, pelo sacrifício de Cristo, Deus mostra que é justo. Assim ele é justo e aceita os que creem em Jesus.
25 Ra suvi mii Ndioxi kuvi ra tiꞌvi Jesucristo ña kixi ra ña sakindoo mani ra yuvi xiꞌin va ra. Ra tu kandixa na ña ndixiꞌi Jesucristo, ra ndixitia nii ra xaꞌa kuachi na, saa ra täxi ka vi Ndioxi tundoꞌo ndaꞌa na, saa chi xa ndoꞌo va Cristo xaꞌa na. Ra xiꞌin ña yoꞌo ke kundaa ini yo, ña kuu Ndioxi ra ndaku, saa chi ndïxa ra xaꞌa vi chiñu kiꞌvi ña xa yo ta yachi.
25 — ausente —
26 Ra vichin ke ndañaꞌa Ndioxi mii ra ña kuu ra ra ndaku, ra xaꞌa ña kaꞌnu ni ini va ra ke xa kaꞌnu va ini ra xaꞌa takundiꞌi chiñu kiꞌvi ña xa yuvi. Ra ña kuu Ndioxi ra ndaku, ña kan ke takua yuvi na ndiaa ini Jesús va kuvi na ndakiꞌin mani ra.
26 — ausente —
27 Ra xaꞌa ña kan ke, tu Ndioxi va kuvi ra xa takundiꞌi ña vaꞌa ña sakaku ra yuvi, saa ra, küvi vi kutiaa ni ini na kaꞌan na kachi na saa: “Ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés va ke kandixa yu ña kan ke ndikaku yu”, kachi na. Saa chi süvi saa iyoo ña, saa chi ña ndakiꞌin mani Ndioxi yuvi, ra xaꞌa ña ndiaa ini na Jesucristo va ke.
27 Será que temos motivo para ficarmos orgulhosos? De modo nenhum! E por que não? Será que é porque obedecemos à lei? Não; não é. É porque cremos em Cristo.
28 Ra ña yoꞌo va ke ^kundaa ini yo xiꞌin takundiꞌi ña ndikaꞌan yu, saa chi ña ndakiꞌin mani Ndioxi yuvi ra xaꞌa ña ndiaa ini na Jesucristo va kuvi ña, ra süvi xaꞌa ña kandixa na ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés kuvi ña.
28 Assim percebemos que a pessoa é aceita por Deus pela fé e não por fazer o que a lei manda.
29 Ndioxi, ¿ra a takua nuu na judío va ke xaꞌndia chiñu ra tuvi ndo? ¿Ra a xäꞌndia chiñu tu ra, nuu na küu judío? Ra na kundaa ini ndo mii ña ndaa, saa chi Ndioxi, ra xaꞌndia chiñu ra nuu takundiꞌi va yuvi.
29 Ou será que Deus é somente Deus dos judeus? Será que não é também Deus dos não judeus? Claro que é!
30 Saa chi indaa va kuvi Ndioxi, ra ra kan kuvi ra ndakiꞌin mani takundiꞌi va yuvi na kuu mii tuni Ndioxi, ra saa tu na köo tuni Ndioxi kuu mii va; ra xaꞌa ña ndiaa ini na Jesucristo va ke ndakiꞌin mani ra na.
30 Deus é um só e aceitará os judeus na base da sua fé e também aceitará os não judeus por meio da fé que eles têm.
31 Ra na kundaa ini yo vichin, ¿a köo ka yaꞌvi ndiaa ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, xaꞌa ña kaꞌan yo ña ndiaa yaꞌvi ni ka va ña ndiaa ini yo Jesucristo? Ra na kundaa ini ndo, chi ¡süvi saa iyoo ña! Saa chi te xa xaꞌa yo ña ndakundiaa ini yo Jesucristo, ra saa ke ndañaꞌa yo ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, ña ndiaa yaꞌvi ni va ña.
31 Será que isso quer dizer que, por causa da fé, nós tratamos a lei como se ela não valesse nada? Não; de modo nenhum! Pelo contrário, afirmamos que a lei tem valor.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?