Romanos 2

MXV vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ra ndoꞌo, na kaꞌan xaꞌa inka yuvi ña ^xa na chiñu kiꞌvi, ra xaꞌa mii va ndo ke kaꞌan ndo, saa chi saa ke ^xa tu ndoꞌo va, ña kan ke köo ndiayu vi ndo ña kaꞌan ndo xaꞌa kuachi na.
1 Talvez você pense que pode condenar esses indivíduos, mas é igual a eles e não tem desculpa! Quando diz que eles deveriam ser castigados, condena a si mesmo, porque você, que julga os outros, pratica as mesmas coisas.
2 Ra xa ^kundaa va ini yo, chi ndakú ni va xayukun Ndioxi kuachi xiꞌin yuvi na ^xa chiñu kíꞌvi.
2 E sabemos que Deus, em sua justiça, castigará todos que praticam tais coisas.
3 Ra ndoꞌo, na kaꞌan xaꞌa inka yuvi ña ^xa na chiñu kíꞌvi, ra ^xa tu mii va ndo chiñu kiꞌvi, ¿ra a kaku ndo nuu tundoꞌo ña taxi Ndioxi tuvi ndo?
3 Uma vez que você julga outros por fazerem essas coisas, o que o leva a pensar que evitará o julgamento de Deus ao agir da mesma forma?
4 ¡Ii!, ¿ra nichuun kundasi ndo, ña tiayu ni ini Ndioxi, xiꞌin ña kaꞌnu ni ini ra, xiꞌin ña ^xa ndiee ini ra xaꞌa takundiꞌi chiñu kiꞌvi ña ^xa ndo? ¿Ra a kundäa ini ndo xaꞌa ña tiayu ni va ra ke kuni ra ña na nandiko ini ndo nuu ra, ndakoo ndo chiñu kiꞌvi ña xa ndo?
4 Não percebe quanto ele é bondoso, tolerante e paciente com você? Não vê que essas manifestações da bondade de Deus visam levá-lo ao arrependimento?
5 Ra ña nda̱ku̱ ni ini ndo, ña xïin ndo nandiko ini ndo, ra ña ndasakuaꞌa ka va ndo kuvi kuachi ndo, ra xaꞌa kuachi ndo ke sandoꞌo Ndioxi ndoꞌo, te xa na xaa kii ña sandaku ra kuachi va, saa chi ra kan, ra ndaku ni va sayukun ra kuachi xiꞌin yuvi.
5 Mas, por causa de seu coração rebelde, você se recusa a abandonar o pecado, acumulando ira sobre si mesmo. Pois o dia da ira se aproxima, quando o justo juízo de Deus se revelará.
6 Ra kii kan ke, chaꞌvi Ndioxi na ta kuꞌva iyoo mii chiñu ña xa va na.
6 Ele julgará cada um de acordo com seus atos.
7 Ra taxi va ra ña kutiaku yuvi na xikutüvi ^xa ña vaꞌa, saa chi ndiatu va na ña ndakuni Ndioxi na, ra chinduꞌu toꞌo ra tuꞌun xaꞌa na, ra taxi ra kutiaku na ndia ndikaa ndikuꞌun.
7 Dará vida eterna àqueles que, persistindo em fazer o bem, buscam glória, honra e imortalidade.
8 Ndi su yuvi na kaꞌan toꞌo ni xaꞌa mii, ra xïin na kandixa na tuꞌun Ndioxi ña ndaa, ra niña chiñu kini va ^xa na, ra na kan kuvi na sáa̱ Ndioxi xiꞌin, ra taxi tu ra tundoꞌo ndaꞌa va.
8 Mas derramará ira e indignação sobre os que vivem para si mesmos, que se recusam a obedecer à verdade e preferem entregar-se a uma vida de perversidade.
9 Ra takundiꞌi yuvi na xa chiñu kíꞌvi kuvi na niꞌi tundoꞌo, ra tiaa ni kusuchi ini na, ra xiꞌna ka va na judío kuvi na niꞌi tundoꞌo kan, ra saa tu na küu judío va.
9 A todos que praticam o mal, ele trará aflição e calamidade: primeiro para os judeus, e também para os gentios.
10 Ndi su yuvi na ^xa chiñu vaꞌa, ra ndakuni va Ndioxi na kan, ra chinduꞌu toꞌo tu ra tuꞌun xaꞌa va na, ra vaꞌa ni koo na; ra xiꞌna ni ka va na judío na ^xa ña vaꞌa kuvi na niꞌi ña vaꞌa sa Ndioxi, ra saa tu na küu judío va.
10 Mas, a todos que fazem o bem, ele dará glória, honra e paz: primeiro para os judeus, e também para os gentios.
11 Saa chi Ndioxi, ra ndakäxin ra kan yuvi, ña kan ke inuu sandaku ra kuachi xiꞌin takundiꞌi va na.
11 Pois Deus não age com favoritismo.
12 Ra takundiꞌi yuvi na küu judío, ra ^xa na chiñu kiꞌvi, ra vaꞌa ni ndikundäa va ini na xaꞌa ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, ra xa saa taxi va Ndioxi tundoꞌo ndaꞌa na xaꞌa chiñu kiꞌvi ña ^xa na; ra saa tu na judío, na iyoo ndiayu Ndioxi ndaꞌa, ra xïin na kandixa na ña, chi ^xa va na chiñu kiꞌvi, ra niꞌi tu na kan va tundoꞌo sa Ndioxi, saa chi ^xïin na kandixa na ndiayu kan.
12 Assim, todos os que pecarem, mesmo não tendo a lei escrita de Deus, serão destruídos. E todos os que pecarem estando sob a lei de Deus, de acordo com essa lei serão julgados.
13 Saa chi süvi takua ña xa iyoo kuiti ndiayu Ndioxi ndaꞌa na, saa ra xa kuvi ndakiꞌin mani Ndioxi na, chi na iyoo ndiayu Ndioxi ndaꞌa, ra xa na ña kaꞌan ña, ra na kan va kuvi na ndakiꞌin mani Ndioxi, ña nduu na ta kuꞌva iyoo yuvi na köo kuachi nuu ra.
13 Pois o simples ato de ouvir a lei não nos torna justos diante de Deus, mas sim a obediência à lei é que nos torna justos aos olhos dele.
14 Ra ndia na küu judío na köo ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés ndaꞌa va, ndañaꞌa ña xini na, ña kaꞌan ndiayu kan xaꞌa, saa chi nima va na iyoo ña, ra vaꞌa ni täan kaꞌvi na ña, ndi su kandixa va na ña.
14 Até mesmo os gentios, que não têm a lei escrita, quando obedecem a ela instintivamente, mostram que conhecem a lei, mesmo não a tendo.
15 Saa chi xiꞌin kuꞌva ña tiaku va na kuvi ña, ndañaꞌa na ña iyoo ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés nima na. Ra ta xani ini na xaꞌa ndia ndia ka chiñu ña ^xa na, ra kundaa va ini na, ndia ña kuvi chiñu vaꞌa, ra ndia ña kuvi chiñu kiꞌvi ña ^xa na.
15 Demonstram que a lei está gravada em seu coração, pois sua consciência e seus pensamentos os acusam ou lhes dizem que estão agindo corretamente.
16 Ra kii ña sandaku Ndioxi kuachi xiꞌin takundiꞌi yuvi, ra ndia kuachi na ña iyoo seꞌe va kuvi sandaku ra, ra ndaꞌa Jesucristo va ke taxi Ndioxi ndiayu ña sandaku ra kuachi na, ta kuꞌva kachi mii tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo, ña ^kaꞌan ndoso va yu.
16 Isso se confirmará no dia em que Deus julgar os segredos de cada um por meio de Cristo Jesus, de acordo com as boas-novas que anuncio.
17 Ra xa xini mii va ndo, chi na judío kuvi ndixa va ndo, ra ndiaa ni tu ini ndo ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés va, ra kutiayu ni tu ini ndo, ña ndikun ndo Ndioxi va.
17 Você, que se diz judeu, se apoia na lei de Deus e se orgulha de seu relacionamento especial com ele.
18 Ra xini tu ndo ña kuni Ndioxi va, ra ndiayu Ndioxi ña sakuaꞌa ndo, ra vaꞌa ni va kutuꞌva ndo xiꞌin ña.
18 Conhece a vontade de Deus: sabe o que é certo, porque foi instruído em sua lei.
19 Ra xini vaꞌa tu ndo, ña kunuu ndo ichi nuu na kuaa va, ra ^kuu tu ndo ñùꞌù ña tuun nuu na xika nuu ñaa va tuvi ndo.
19 Está convencido de que é guia para os cegos e luz para os que estão perdidos na escuridão.
20 Ra vaꞌa ni tu sañaꞌa ndo yuvi na kundäa ini xaꞌa ichi Ndioxi va, ra xini ni tu ndo sañaꞌa ndo yuvi na köo ña xini tuni va, saa chi xa iyoo va ndiayu Ndioxi ndaꞌa ndo, ra ña kan va ke xini ni ndo ña ndaa.
20 Considera-se capaz de instruir os ignorantes e ensinar os caminhos de Deus às crianças. Está certo de que a lei de Deus lhe dá pleno conhecimento e verdade.
21 Ra tu vaꞌa va tu sañaꞌa ndo inka yuvi ña na sa toꞌo na Ndioxi, saa ra, ¿nichuun xä toꞌo tu mii ndo Ndioxi, tu saa? Ra tu mii tu ndo sañaꞌa inka yuvi ña väꞌa sa kuiꞌna na, ¿ra nichuun xa kuiꞌna va tu mii ndo?
21 Pois bem, se você ensina a outros, por que não ensina a si mesmo? Diz a outros que não roubem, mas você mesmo rouba?
22 Ra tu mii tu ndo kuvi na ^kaꞌan xiꞌin inka yuvi ña väꞌa kaka sii na, ña koo ni tani na, ¿ra nichuun xika sii ni va tu mii ndo, ña iyoo ni tani ndo? Ra kaꞌan tu ndo ña kundasi ni va ndo naꞌna ña kuu ndioxi ndii, ¿ra nichuun xa kuiꞌna va tu ndo, ñaꞌa ña iyoo ini veꞌe ñuꞌu nuu ndita ña?
22 Afirma que é errado cometer adultério, mas você mesmo adultera? Condena a idolatria, mas rouba objetos dos templos?
23 Ra kutiayu ni tu ini ndo, xaꞌa ña iyoo ndiayu Ndioxi ndaꞌa va ndo, ndi su kanduu va tu ndo ña, saa chi xä toꞌo vi tu ndo Ndioxi.
23 Você, que tanto se orgulha de conhecer a lei, desonra a Deus, desobedecendo à lei?
24 Ta kuꞌva kachi mii tuꞌun Ndioxi ña kachi suꞌva: “Xaꞌa kuachi kini ña ^xa ndoꞌo na judío va ke, kañaꞌa yuvi na küu judío xaꞌa Ndioxi”, kachi ña.
24 Não é de admirar que as Escrituras digam: “Os gentios blasfemam o nome de Deus por causa de vocês”.
25 Ra ña ndixa ke, ndiaa yaꞌvi va ña ^tiáꞌndiá yo, ña iyoo tuni Ndioxi yoo, tu kandixa yo ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés ndaꞌa yo, ra nii tiáꞌndiá va tu yo, ña iyoo tuni Ndioxi yoo, tu kandïxa yo ndiayu Ndioxi, saa ra köo yaꞌvi ndiaa vi ña.
25 A prática judaica da circuncisão só tem valor se você obedece à lei de Deus. Mas se você, que é circuncidado, não obedece à lei de Deus, não é diferente de um gentio incircuncidado.
26 Saa chi nii köo va tuni Ndioxi kuu mii yuvi, ra tu kandixa va tu na ña kaꞌan ndiayu Ndioxi, saa ra ta iyoo yuvi na kuu mii tuni Ndioxi ke iyoo va na.
26 E, se os incircuncidados obedecerem à lei de Deus, acaso não serão também considerados circuncidados?
27 Ra yuvi na köo tuni Ndioxi kuu mii, ndi su kandixa va tu na ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, ra na kan va kuvi na taxi kuachi xaꞌa ndo, saa chi vaꞌa nii kuu mii va ndo tuni Ndioxi, ra nii iyoo tu ndiayu ra ndaꞌa va ndo, ndi su xïin ndo, ña kandixa ndo ña.
27 De fato, os gentios incircuncidados que cumprem a lei de Deus condenarão você, judeu, que é circuncidado e tem a lei de Deus, mas não obedece a ela.
28 Ra süvi takua seꞌe na judío ke kunani yo, ra tu iyoo tu tuni Ndioxi yoo, ra süvi takua iki kuñu yo ke koo ña.
28 Pois ser judeu exteriormente ou ser circuncidado não torna ninguém judeu de fato.
29 Chi yuvi na ndixa kuu judío, na ndixa kuu mii tuni Ndioxi, ra ndaku va iyoo nima na nuu Ndioxi. Ra süvi takua kuꞌva ña ndikaꞌyu ndiayu Ndioxi ke saxinu na, chi xa ndasama tu nima va na xa Tachi Yii Ndioxi. Ra yuvi na xa ndasama nima, ra süvi yuvi kuvi na ^chinduꞌu toꞌo tuꞌun xaꞌa na, chi Ndioxi va kuvi ra ^chinduꞌu toꞌo tuꞌun xaꞌa na.
29 Judeu verdadeiro é quem o é no íntimo, e circuncisão verdadeira é a do coração, feita pelo Espírito, e não pela letra da lei, recebendo assim a aprovação de Deus, e não das pessoas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra