Mateus 23

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ra saa ndikaꞌan Jesús xiꞌin yuvi na ndee kan, ra ndikaꞌan tu ra xiꞌin ndia itaꞌan xiꞌin ra va ra kachi ra saa:
1 Jisaso xwɨyɨ́á apɨ nurɨ́ɨsáná ámá oxɨ́ apɨxɨ́ e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo tɨ́nɨ oyá wiepɨsarɨŋowamɨ tɨ́nɨ nurɨrɨ
2 ―Ndia maestro sañaꞌa ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, xiꞌin ndia fariseo, ra xini vaꞌa va ndia kan ni ke kachi tuꞌun Ndioxi.
2 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ Parisiowa tɨ́nɨ wiwanɨŋowa nánɨ re rɨnɨgɨ́árɨnɨ, ‘Ŋwɨ́ ikaxɨ́ Moseso nɨnearéwapɨyirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́pɨ newanɨŋonenɨ ámáyo uréwapɨyipaxɨ́rɨnɨ.’
3 Ña kan ke, na kandixa va ndo takundiꞌi ña sañaꞌa ndia ndoꞌo, ndi su na kundïkun ndo chiñu kiꞌvi ña xa ndia, chi ndia kan, ra siin sañaꞌa ndia, ra siin tu xa va ndia.
3 E rɨnɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ nɨ́nɨ awa searɨ́áyɨ́ nɨxɨ́dɨro erɨ́ɨnɨ. E nerɨ aí awa naŋɨ́ nɨrɨro aiwɨ wiwanɨŋowa píránɨŋɨ́ mɨxɨ́darɨŋagɨ́a nánɨ wigɨ́ yarɨgɨ́ápa seyɨ́né enɨ mepanɨ.
4 Ra kuaꞌa ni chiñu ña ndaku, ña uꞌvi ni xaꞌndia ndia nuu yuvi sa na, ndi su mii tu ndia, ra ndia nii chiñu loꞌo ña kaꞌan ndia xaꞌa ke xä vi ndia.
4 Ámáyo ŋwɨ́ ikaxɨ́ nurɨróná saŋɨ́ xwé ayá wínɨŋɨ́ gwɨ́ nɨjiro saŋwɨ́yo ikwiárarɨgɨ́árɨnɨ. E nerɨ aí wiwanɨŋowa ‘Iwamɨ́ó wé reŋɨ́ ná wonɨ tɨ́nɨ omɨ́eyoámɨnɨ.’ wimónarɨŋɨ́manɨ.
5 Ra takundiꞌi chiñu ña xa ndia, ra süvi ña xatoꞌo ndia Ndioxi ke xa ndia ña, chi ña kuni ndia kindoo vaꞌa ni ndia nuu na ñuu va ke xa ndia ña. Ra xaꞌa ña kan ke iin niꞌi savi ndia tutu ña ndoso tuꞌun Ndioxi nuu xika ndia, ra ndia nuu tikoto ndia xiꞌin tiaan va ndia ndee tuꞌun Ndioxi xika ndia, ra xinisii ni tu ndia kundixi ndia tikoto ña nani ni iꞌva yuꞌu va ña vaꞌa na kuni yuvi ra kaꞌan na xaꞌa ndia, ña ndinuni ni ndikun ndia Ndioxi.
5 Amɨpí awa yarɨgɨ́ápɨ ámá sɨŋwɨ́ oneanɨ́poyɨnɨrɨ yarɨgɨ́árɨnɨ. Awa ámá Gorɨxomɨ píránɨŋɨ́ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ dɨrɨ́ xwɨyɨ́á Gorɨxoyá nánɨ dɨ́kínarɨgɨ́árí mɨŋɨ́yo dɨ́kínɨro wigɨ́ iyɨ́á sírɨ́wɨ́yo dánɨ wayaxɨ́nɨŋɨ́ nɨyɨwára puŋɨ́yɨ́ yínɨro yarɨgɨ́ápa mé ámá sɨŋwɨ́ oneanɨ́poyɨnɨrɨ dɨrɨ́ xwé ɨ́á nɨwearo dɨ́kínɨro wayaxɨ́ enɨ sepiá yɨwárapɨŋɨ́ yínɨro nero emearɨgɨ́árɨnɨ.
6 Ra te kuaꞌan ndia nuu iyoo viko, a te kuaꞌan tu ndia veꞌe ñuꞌu, ra kutoo ni ndia kundee ndia tiayu tu ndita chi nuu, nuu ndee na kunaꞌnu.
6 Awa aiwá xwé imɨxarɨgɨ́e nánɨ nurónáranɨ, rotú aŋɨ́yo nánɨ nurónáranɨ, ámá sɨŋwɨ́ oneanɨ́poyɨnɨrɨ sɨŋánɨŋɨ́mɨnɨ nɨŋweamero yarɨgɨ́áwarɨnɨ.
7 Ra kuni ni tu ndia ña na satoꞌo yuvi ndia, te ndakutaꞌan na xiꞌin ndia nuu yaꞌvi, ra “maestro” ke na kachi yuvi xiꞌin ndia kuni ndia.
7 Awí eánarɨgɨ́eranɨ, makerɨ́á imɨxarɨgɨ́eranɨ, ‘Nearéwapɨyarɨŋoxɨnɨ.’ onɨrɨ́poyɨnɨrɨ emearɨgɨ́áwarɨnɨ.
8 ’Ndi su ndoꞌo ra ndiätu ndo ña kaꞌan na “maestro” xiꞌin ndo, saa chi ndoꞌo ra iin kuvi va ndo xiꞌin takundiꞌi yuvi, ra indaa mituꞌun va kuu Cristo ra kuu Maestro ndo.
8 Awa e nero aí segɨ́ searéwapɨyarɨŋo ná wonɨrɨnɨ. Seyɨ́né nɨyɨ́nénɨ nionɨ nɨnɨxɨ́dɨro nánɨ ámá axɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́né ‘Ráre, napíé rɨnɨgɨ́áyɨ́né imónɨŋagɨ nánɨ seyɨ́né awa yapɨ ‘Nearéwapɨyarɨŋoxɨnɨ.’ onɨrɨ́poyɨnɨrɨ e mepanɨ.
9 Ra ndia nii tu na, na käꞌan ndo “tata” xiꞌin nuu ña yuuvi yoꞌo, chi indaa mituꞌun va kuvi Tata yo Ndioxi ra iyoo ndivi.
9 Segɨ́ ápo aŋɨ́namɨ ŋweaŋo ná wonɨ onɨ eŋagɨ nánɨ enɨ xwɨ́á tɨ́yo dáŋɨ́ womɨ ‘Ápoxɨnɨ́ murɨpanɨ.
10 Ra nii täxi tu ndo ña kaꞌan na “maestro” xiꞌin ndo, saa chi indaa mituꞌun va kuu Cristo ra kuu Maestro.
10 Nɨseaméra unɨ́o ná wonɨ Kiraiso, ámá arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨgɨ́o eŋagɨ nánɨ enɨ seyɨ́néyá wo nánɨ ‘Nɨneaméra warɨŋorɨnɨ.’ mɨrɨnɨpa époyɨ.
11 Ra na kuchee inuu nuu ndo, ra xiniñuꞌu na sachiñu na nuu takundiꞌi va ndo.
11 Seyɨ́né gɨyɨ́né seáyɨ e seaimónɨŋoyɨ́ segɨ́ inókínɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ seaiíwɨnɨgɨnɨ.
12 Saa chi yuvi na ndasa chee ni mii, kuvi na nduu loꞌo va, ra na ndasa loꞌo mii kuvi tu na nduchee ka va.
12 Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́né sewanɨŋɨ́yɨ́né seáyɨ e menɨ́áyɨ́né, Gorɨxo xwɨ́ámɨ seaimɨxɨnɨ́árɨnɨ. Gɨyɨ́ gɨyɨ́né ‘Sɨpíenerɨnɨ.’ nɨyaiwinɨro ínɨmɨ imónɨ́áyɨ́né, Gorɨxo seáyɨ e seamenɨ́árɨnɨ.
13 ’Ra ndaꞌvi ni ndoꞌo, ndia maestro sañaꞌa ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, xiꞌin ndoꞌo ndia fariseo, saa chi chiꞌña ni tuꞌun ndo, ra ndasi ndo yeꞌe ña kuu ichi nuu xaꞌndia Ndioxi chiñu, ra täxi ndo kiꞌvi yuvi, ra nii mii tu ndo xïin kiꞌvi va, ra na kuni kiꞌvi, ra nii täxi tu ndo kiꞌvi na kan va.
13 “E nerɨ aí ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́oyɨ́né tɨ́nɨ Parisioyɨ́né tɨ́nɨ, naŋɨ́ ero sɨpí ero yarɨgɨ́oyɨ́né aweyɨ! Sɨ́á wɨyi soyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Soyɨ́né ámá Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro oyá xwioxɨ́yo nɨpáwiro ŋweaanɨrɨ éɨ́áyo nuréwapɨyirɨ́ná pɨ́rɨpɨ́rɨ́nɨŋɨ́ wiarɨŋagɨ́a nánɨ Gorɨxo xeanɨŋɨ́ rɨ́á tɨ́ŋɨ́ seaikárɨnɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí oseainɨ. Sewanɨŋoyɨ́né Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́ropa ero mɨpáwipa ero nero aí ámá enɨ xe opáwípoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnarɨgɨ́ámanɨ.
14 ’Ndaꞌvi ni ndoꞌo, ndia maestro ndia sañaꞌa ndiayu Ndioxi, xiꞌin ndoꞌo ndia fariseo, saa chi chiꞌña ni tuꞌun ndo, ra sandaꞌvi ni tu ndo na siꞌi ndaꞌvi na ndukuaan va, chi kindiaa ndiꞌi ndo ñaꞌa ña iyoo veꞌe na ndaꞌa na, ra ña kuni ndo kindoo vaꞌa ndo nuu na ñuu, ra naꞌa ka vi kaꞌan ndo xiꞌin Ndioxi. Ra xaꞌa ña xa ndo ña yoꞌo ke chee ni ka tundoꞌo vaxi nuu ndo sa Ndioxi.
14 [Ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́oyɨ́né tɨ́nɨ Parisioyɨ́né tɨ́nɨ aweyɨ! Sɨ́á wɨyi soyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Naŋɨ́ ero sɨpí ero yarɨgɨ́oyɨ́né, sɨ́wí yáɨ́ rɨ́kínɨŋɨ́yɨ́ yapɨ ámáyá aiwá pɨrɨ́ nɨ́nɨ ɨ́wɨ́ manarɨŋɨ́pa soyɨ́né apɨxɨ́ anɨ́ apiaŋɨ́pia nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí mɨseaí wigɨ́ amɨpí ɨ́wɨ́ nurápɨro anɨpápia wárarɨgɨ́árɨnɨ. Soyɨ́né Gorɨxomɨ rɨxɨŋɨ́ nurɨróná ámá arɨ́á nɨneairo weyɨ́ oneamépoyɨnɨrɨ ámá sɨŋwɨ́ anɨgɨ́e dánɨ sepiá nɨra warɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ. Ayɨnánɨ soyɨ́né xwɨyɨ́á ámá wí meárɨnɨpɨ́rɨ́ápa axɨ́pɨ meárɨnɨpɨ́rɨ́ámanɨ. Soyɨ́né rɨ́á tɨ́ŋɨ́ meárɨnɨpɨ́rɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí oseainɨ.]
15 ’Ndaꞌvi ni ndoꞌo, ndia maestro sañaꞌa ndiayu Ndioxi, xiꞌin ndoꞌo ndia fariseo, saa chi chiꞌña ni tuꞌun ndo, ra kee ndo kuaꞌan ndo iinii kuvi nuu ñuꞌu, ra ndia nuu tiañuꞌu va yaꞌa ndo kuaꞌan ndo ña nduku ndo na kundikun sata ndo, ra te niꞌi ndo na, ra na ndiee ka sandiꞌi ndo xaꞌa va kuvi na, saa chi na ndasa ñaꞌa va ndo kuvi na, ra ndiaya ke kuꞌun va na, xaꞌa ña xa ndo.
15 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ mewegɨ́oyɨ́né tɨ́nɨ Parisioyɨ́né tɨ́nɨ aweyɨ! Sɨ́á wɨyi soyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Naŋɨ́ ero sɨpí ero yarɨgɨ́oyɨ́né, ‘Ámá ná jɨ́amɨ ŋweagɨ́áyɨ́ negɨ́nɨŋɨ́ imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.’ nɨyaiwiro rawɨrawáyo xero xwɨ́áyo aŋɨ́ uro neróná segɨ́ yarɨgɨ́ápɨ ayo uréwapɨyarɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ. Ayɨ́ soyɨ́nénɨŋɨ́ nimónɨrɨ́náyɨ́ soyɨ́né rɨ́á anɨŋɨ́ wearɨŋɨ́yo ikeaárɨnɨpaxɨ́ aiwɨ soyɨ́né ayo wíwapɨyarɨŋagɨ nánɨ ayɨ́ soyɨ́né nɨseamúroro aŋɨpaxɨ́ rɨ́á anɨŋɨ́ wearɨŋɨ́yo ikeaárɨnɨpaxɨ́ imónɨŋoɨ. Ayɨnánɨ Gorɨxo xeanɨŋɨ́ seaikárɨnɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí oseainɨ.
16 ’Ndaꞌvi ni ndoꞌo, saa chi ta kuꞌva iyoo na kuaa va ke iyoo ndo, ra niꞌi tu ndo ichi nuu inka na kuaa va, saa chi kaꞌan ndo xiꞌin yuvi kachi ndo saa: “Tu veꞌe ñuꞌu kaꞌnu ke na chunaꞌa na ña kindoo na sa na iin chiñu, saa ra kuni kachi ña saa ña köo ña ndikindoo vi na, ndi su tu oro ña iyoo ini veꞌe ñuꞌu kaꞌnu va ke na chunaꞌa na, saa ra xiniñuꞌu na saxinu va na nuu ña kindoo na sa na”, kachi ndo.
16 Soyɨ́né sɨŋwɨ́nɨŋɨ́ supárɨgɨ́oyɨ́né aweyɨ! Sɨ́á wɨyi soyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Sɨŋwɨ́nɨŋɨ́ supárɨgɨ́oyɨ́né aiwɨ ámá wíyo óɨ́ sɨwánɨŋɨ́ wiarɨgɨ́oyɨ́né, ámá wo ‘E emɨ́ɨnɨ. Aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨŋwá riwámɨ dánɨ rɨrarɨŋɨnɨ.’ rarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná re rarɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ, ‘Ananɨrɨnɨ. Xɨ́o rɨ́ɨ́pa mepa nerɨ́náyɨ́, xwɨyɨ́á meárɨnɨpaxɨ́ wí mɨrarɨnɨnɨ.’ rarɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ. E nerɨ aí ámá wo ‘E emɨ́ɨnɨ. Sɨ́ŋá gorɨ́ aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨŋwáiwámɨ ínɨmɨ weŋɨ́pimɨ dánɨ rɨrarɨŋɨnɨ.’ rarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná re rarɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ, ‘Xɨ́o rɨ́ɨ́pa mepa nerɨ́náyɨ́, xwɨyɨ́á meárɨnɨpaxɨ́ rarɨnɨ.’ rarɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ.
17 ¡Ndoꞌo, ra na kiꞌvi va kuvi ndo, ra kuaa va tu ndo! ¿Ndia ña ke xiniñuꞌu vaꞌa ka tuvi ndo: a oro, a veꞌe ñuꞌu kaꞌnu, ña ndasa yii oro kan va?
17 Majɨmajɨ́á ikárɨnɨro sɨŋwɨ́nɨŋɨ́ supárɨro egɨ́oyɨ́né, gɨ́mɨnɨ gɨpɨ seáyɨ e imónɨnɨ? Sɨ́ŋá gorɨ́ aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ weŋɨ́pɨ seáyɨ e rimónɨnɨ? Aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwá seáyɨ e rimónɨnɨ? Aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́á ŋwɨ́á iwámɨ gorɨ́ sɨ́ŋápɨ sa e weŋagɨ nánɨ enɨ ŋwɨ́á imónɨŋagɨ nánɨ aŋɨ́ iwá seáyɨ e imónɨnɨ. Ayɨnánɨ ámá wo rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ dánɨ ráná pí nánɨ ‘Xwɨyɨ́á meárɨnɨpaxɨ́ bɨ mɨrarɨnɨnɨ.’ rarɨgɨ́árɨnɨ?
18 Ra kaꞌan tu ndo kachi ndo suꞌva va xiꞌin yuvi: “Tu Altar yii ke na chunaꞌa na ña kindoo na ña sa na iin chiñu, saa ra kuni kachi ña saa, ña köo vaꞌa ña ndikindoo vi na sa na; ndi su tu ñaꞌa ña ñuꞌu ña soko na nuu altar yii ini veꞌe ñuꞌu va ke na chunaꞌa na ña kindoo na sa na iin chiñu, saa ra xiniñuꞌu na saxinu va na ña kindoo na sa na”, kachi ndo.
18 Soyɨ́né rɨpɨ enɨ rarɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ. Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ aiwá peaxɨ́ tanɨro nánɨ íráɨ́ noa peyinɨŋe dánɨ rarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná ‘Ayɨ́ ananɨrɨnɨ. Xwɨyɨ́á meárɨnɨpaxɨ́ bɨ mɨrarɨnɨnɨ.’ rɨro ámá aiwá peaxɨ́ seáyɨ e ikwiárɨnɨŋɨ́pimɨ dánɨ rarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná ‘Ayɨ́ apimɨ dánɨ rɨ́ɨ́pɨ xɨxenɨ mepa nerɨ́náyɨ́, xwɨyɨ́á meárɨnɨpaxɨ́ rarɨnɨ.’ rɨro yarɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ.
19 Ndoꞌo, ra kuaa ndo, ra kiꞌvi ni va tu ndo, saa chi ¿ndia ña ke xiniñuꞌu vaꞌa ka tuvi ndo, ñaꞌa ña soko na, a mii altar yii, nuu kuaꞌan ña nduyii va ña?
19 Sɨŋwɨ́nɨŋɨ́ supárɨgɨ́oyɨ́né arɨge nerɨ yapɨ́ e uréwapɨyarɨgɨ́árɨnɨ? Gɨ́mɨnɨ gɨ́pɨ seáyɨ e imónɨnɨ? Aiwá peaxɨ́ ikwɨkwiárɨmɨ́ yarɨgɨ́ápɨ seáyɨ e rimónɨnɨ? Íráɨ́ noa peyinɨŋɨ́pɨ seáyɨ e rimónɨnɨ? Íráɨ́ onɨŋɨ́pɨ aiwá ŋwɨ́á imɨxarɨŋagɨ nánɨ íráɨ́pɨ seáyɨ e imónɨnɨ.
20 Ra na chunaꞌa altar yii, ña kindoo na sa na iin chiñu ra süvi takua altar yii ke chunaꞌa na ña kindoo na sa na ña, chi chunaꞌa tu na takundiꞌi ñaꞌa, ña iyoo nuu altar yii kan va.
20 Ayɨnánɨ ámá íráɨ́ onɨŋɨ́pimɨ dánɨ nɨrɨróná aiwá seáyɨ e ikwiárɨnɨŋɨ́pimɨ dánɨ enɨ rarɨŋoɨ.
21 Ra na chunaꞌa tu veꞌe ñuꞌu kaꞌnu ña kindoo na ña sa na iin chiñu, saa ra süvi takua veꞌe ñuꞌu kaꞌnu ke chunaꞌa na ña kindoo na sa na ña, chi chunaꞌa tu na Ndioxi ra iyoo ini va ña.
21 Ámá rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ dánɨ nɨrɨróná Gorɨxo aŋiwámɨ ínɨmɨ ŋweaŋomɨ dánɨ enɨ rarɨŋoɨ.
22 Ra na chunaꞌa ndivi ña kindoo na sa na iin chiñu, ra süvi takua ndivi ke chunaꞌa na ña kindoo na sa na ña, chi chunaꞌa tu na Ndioxi va, ra saa tu tiayu tun nduꞌu va ra.
22 Ámá ‘Aŋɨ́namɨ dánɨ rɨrarɨŋɨnɨ.’ nɨrɨróná Gorɨxo íkwiaŋwɨ́ éɨ́ ŋweaŋe dánɨ rɨro xewanɨŋo éɨ́ ŋweaŋomɨ dánɨ rɨro enɨ yarɨŋoɨ. Ayɨnánɨ xwɨyɨ́á soyɨ́né ‘E dánɨ nɨrɨrɨ́ná ananɨrɨnɨ.’ rarɨgɨ́áyɨ́ nɨpɨkwɨnɨ nɨpɨkwɨnɨ mɨrarɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ.
23 ’Ndavi ni ndoꞌo, ndia maestro sañaꞌa ndiayu Ndioxi, xiꞌin ndoꞌo ndia fariseo, saa chi chiꞌña ni tuꞌun ndo, chi ña xa ndo ke tava va ndo iin taꞌvi loꞌo ñaꞌa ña chiꞌi ndo tixi uxi taꞌvi takundiꞌi ñaꞌa, ña chiꞌi ndo, ra taxi ndo ña ndaꞌa Ndioxi, ndi su naa va ini ndo ña saxinu ndo ndiayu Ndioxi ña xiniñuꞌu vaꞌa ka, ña kaꞌan kachi saa: na satoꞌo ndo na taꞌan ndo, na kuꞌvi ini ndo kuni ndo na, ra na kandixa vaꞌa tu ndo Ndioxi va; ra na taxi tu ndo iin taꞌvi loꞌo nuu uxi taꞌvi ñaꞌa ña chiꞌi va ndo, ra na kukuïin vi ndo ña sa ndo ña kan.
23 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ mewegɨ́oyɨ́né tɨ́nɨ Parisioyɨ́né tɨ́nɨ aweyɨ! Sɨ́á wɨyi soyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Sɨpí ero naŋɨ́ ero yarɨgɨ́oyɨ́né dɨŋɨ́ sɨpí oseainɨ. Soyɨ́né aiwá nɨmiróná anɨŋɨ́ minɨ́ yíyɨ́ tɨ́nɨ aɨ́ tɨ́nɨ siyó amɨpí píránɨŋɨ́ ɨ́á nɨroro rɨxa wé wúkaú imónɨŋáná wo Gorɨxomɨ mɨnɨ nɨwiro aí ŋwɨ́ ikaxɨ́ xwé rɨnɨŋɨ́ tɨ́yo ‘Dɨxɨ́ ámá imónɨŋɨ́yo xɨxenɨ wiiarɨŋɨ́pa ámá xeŋwɨ́yo enɨ axɨ́pɨ wiirɨ́ɨnɨ. Ámá xeŋwɨ́yo enɨ ayá urɨmɨxɨrɨ́ɨnɨ. Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rorɨ́ɨnɨ.’ rɨnɨŋɨ́ ayo soyɨ́né ogámɨ́ nero onɨmiápianɨ xɨ́darɨgɨ́árɨnɨ. Segɨ́ anɨŋɨ́ minɨ́ yarɨgɨ́á jɨ́apɨ pɨ́nɨ mɨwiárɨpa ero ámáyo naŋɨ́ mimɨxɨpa yarɨgɨ́ápɨ enɨ ero nero sɨŋwɨrɨyɨ́, naŋɨ́ imónɨmɨnɨrɨ eŋɨ́rɨnɨ.
24 Ndoꞌo, ra na kuaa, na inuu ichi nuu na kuaa va kuvi ndo, saa chi te xiꞌi ndo ndia ndia ka ndutia, ra saxixin va ndo ra ña vaꞌa na köko ndo ndikama vali, ndi su xïni vi ndo, ra koko va tu ndo iin camello chee. Ra na kundaa ini ndo ña kaꞌan yu suꞌva xiꞌin ndo, saa chi, niña chiñu vali va ke ndiꞌi ni ini ndo xaꞌa, ra ndiayu Ndioxi ña xiniñuꞌu vaꞌa, ndakoo va tu ndo.
24 Soyɨ́né sɨŋwɨ́nɨŋɨ́ supárɨgɨ́oyɨ́né aiwɨ ámá wíyo óɨ́ sɨwánɨŋɨ́ wiarɨgɨ́oyɨ́né, inaiwá nɨnɨro sidɨrɨ́á onɨmiápia weŋagɨ nɨwɨnɨróná ananɨ emɨ nɨmamoro aí kamerɨ́ xwérɨxa weŋáná sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨ́ o tɨ́nɨ gwɨ́nárearɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ.” nurɨrɨ awa re oyaiwípoyɨnɨrɨ “None ŋwɨ́ ikaxɨ́ xwé eánɨŋɨ́yo ogámɨ́ neranéná ayɨ́ kamerɨ́nɨŋɨ́ gwɨ́nárearɨŋwárɨ́anɨ? Ŋwɨ́ ikaxɨ́ onɨmiápia eánɨŋɨ́yo píránɨŋɨ́ nɨxɨ́dɨranéná ayɨ́ sidɨrɨ́á emɨ́nɨŋɨ́ mamoarɨŋwárɨ́anɨ?” oyaiwípoyɨnɨrɨ e urɨŋɨnigɨnɨ.
25 ’Ndaꞌvi ni ndoꞌo ndia Maestro sañaꞌa ndiayu Ndioxi, xiꞌin ndoꞌo ndia fariseo, saa chi chiꞌña ni tuꞌun ndo, ra te ndakatia ndo koꞌo xixi ndo, a yaxin ña xiꞌi ndo tiakuii, ra niña chi sata va ña ke ndakatia ndo, ndi su chi ini ña, ra iin chitu ndaa va ña yakua. Ra ta kuꞌva xa ndo xiꞌin ña yoꞌo ke, iyoo tu mii va ndo, saa chi toꞌo ni va xa ndo, ndi su nima ndo ra iin chitu ndaa va ña xiꞌin ña kuiꞌna xiꞌin ña kini.
25 Ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ mewegɨ́oyɨ́né tɨ́nɨ Parisioyɨ́né tɨ́nɨ aweyɨ! Sɨ́á wɨyi soyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Naŋɨ́ ero sɨpí ero yarɨgɨ́oyɨ́né, Gorɨxo xeanɨŋɨ́ seaikárɨnɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí oseainɨ. Soyɨ́né kapɨxɨ́yo tɨ́nɨ xwárɨ́á sɨxɨ́yo tɨ́nɨ bɨ́arɨwámɨ dánɨ wayɨ́ nɨroro aí xwioxɨ́yómɨnɨ segɨ́ ɨ́wɨ́ meaarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ uyɨ́niɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ magwɨ́ enɨ.
26 Ndoꞌo, ndia fariseo kuaa, ra xiꞌna ka va chi ini yaxin ndo xiꞌin ini koꞌo ndo ke na ndakatia ndo, ra saa ke kindoo vaꞌa tu ndia chi sata va ña.
26 Parisi sɨŋwɨ́nɨŋɨ́ supárɨgɨ́oyɨ́né, kapɨxɨ́wámɨ tɨ́nɨ xwárɨ́á sɨxɨ́wámɨ tɨ́nɨ xámɨ xwioxɨ́yómɨnɨ wayɨ́ róáná bɨ́arɨwámɨnɨ enɨ naŋɨ́ imónɨnɨŋoɨ.
27 ’Ndaꞌvi ni ndoꞌo, ndia maestro sañaꞌa ndiayu Ndioxi xiꞌin ndoꞌo ndia fariseo, saa chi chiꞌña ni tuꞌun ndo, ra ta iyoo kaka na ndii va ke iyoo ndo, saa chi kaka na ndii, ra chi sata va ña ke ndakaꞌyu na, ña yaa, ra sa̱ví ka vi ñaꞌa ña, ndi su chi ini ña, ra iin chitu ndaa va leke ndii, xiꞌin takundiꞌi ña kini.
27 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ mewegɨ́oyɨ́né tɨ́nɨ Parisioyɨ́né tɨ́nɨ aweyɨ! Sɨ́á wɨyi soyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Naŋɨ́ ero sɨpí ero yarɨgɨ́oyɨ́né, Gorɨxo xeanɨŋɨ́ seaikárɨnɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí oseainɨ. Soyɨ́né ámá xwárɨpáyo seáyɨ e mɨ́á imɨxáná sɨmajiyɨ́ naŋɨ́ rarɨŋɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋoɨ. Ínɨmɨnɨyɨ́ ámá eŋɨ́ nórówapɨrɨ pɨyaŋɨ́ eaarɨŋɨ́pánɨŋɨ́ eŋánáɨ.
28 Ra ta kuꞌva iyoo kaka na ndii kan va ke iyoo tu ndoꞌo va, saa chi toꞌo ni va xa ndo nuu yuvi, ndi su nima ndo, ra iin chitu ndaa va ña xiꞌin tuꞌun chiꞌña xiꞌin ña ndivaꞌa.
28 Ámá wí soyɨ́né sɨŋwɨ́ nɨseanɨróná ‘Wé rónɨgɨ́áwarɨnɨ.’ seaiaiwiarɨŋagɨ́a wí segɨ́ xwioxɨ́yómɨnɨ naŋɨ́ ero sɨpí ero yarɨgɨ́ápɨ tɨ́nɨ rɨkɨkɨrɨ́ó yarɨgɨ́ápɨ tɨ́nɨ magwɨ́ eŋagɨ sɨŋwɨ́ mɨseanarɨgɨ́árɨnɨ.
29 ’Ndaꞌvi ni ndoꞌo ndia maestro sañaꞌa ndiayu Ndioxi, xiꞌin ndoꞌo ndia fariseo, saa chi chiꞌña ni tuꞌun ndo, ra täxi vaꞌa vi ndo, ndiꞌi xaꞌa kaka nuu ndoꞌni na ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi xinaꞌa, ra saa xa tu ndo, xiꞌin kaka nuu ñuꞌu na xindikun Ndioxi va, chi savi ka vi ndasa ndo xiꞌin ña,
29 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ mewegɨ́oyɨ́né tɨ́nɨ Parisioyɨ́né tɨ́nɨ aweyɨ! Sɨ́á wɨyi soyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Naŋɨ́ ero sɨpí ero yarɨgɨ́oyɨ́né, Gorɨxo xeanɨŋɨ́ seaikárɨnɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí oseainɨ. Soyɨ́né Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoagɨ́áyɨ́yá xwárɨ́páyo maŋɨ́ e warɨpánɨŋɨ́ sɨ́ŋáyo xegɨ́ yoɨ́ nearo urárárɨro ámá wé rónɨgɨ́á eŋíná pegɨ́áwa xwɨ́á weyárɨnɨŋe enɨ mɨ́á imɨxɨro neróná
30 Ra te ndiꞌi, ^kaꞌan ndo kachi ndo saa: “Tu xa ndee vi yo kii te xindee na xii xikua yo xinaꞌa, saa ra kandïxa vi yo, ña koo yuꞌu yo xiꞌin na, ña kaꞌni na na ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi”, kachi ndo.
30 re rarɨgɨ́árɨnɨ, ‘None eŋíná arɨ́owa ŋweaagíná nɨŋwearane sɨŋwɨrɨyɨ́, awa wɨ́á rókiamoagɨ́áwamɨ pɨkiarɨ́ná none enɨ nawínɨ wí pɨkianɨrɨ eŋwámanɨ.’ rarɨgɨ́árɨnɨ.
31 Ra xiꞌin tuꞌun ña kaꞌan ndo yoꞌo ke, ndañaꞌa ndo mii ndo ña kuu ndo seꞌe xikua na xaꞌni na ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi xinaꞌa va.
31 Sewanɨŋoyɨ́né e nɨrɨróná xwɨyɨ́á nɨmeárɨnɨro rénɨŋɨ́ rɨnarɨŋoɨ, ‘Negɨ́ arɨ́owa wɨ́á rókiamoagɨ́áwamɨ pɨkiagɨ́owamɨ xiáwonerɨnɨ.’ áwaŋɨ́ énɨŋɨ́ rɨnarɨŋoɨ.
32 ¡Ra ta kuꞌva xa na xii xikua ndo ke na sa tu ndoꞌo va, ña vaꞌa na saxinu ndo nuu chiñu ña xaꞌa na xiꞌin te yachi!
32 Soyɨ́né segɨ́ arɨ́owa wɨ́á rókiamoagɨ́áwamɨ nɨpɨkiro yagɨ́ápɨ nɨmúroro xwɨyɨ́á wínɨ meárɨnɨpɨ́rɨ nánɨ ananɨ éɨ́rɨxɨnɨ.
33 Ndoꞌo, yuvi ñaꞌa, seꞌe timiaꞌa, ¿ra ni ke sa ndo ña vaꞌa kaku ndo, ra küꞌun ndo ndiaya, tuvi ndo?
33 Sidɨroyɨ́ne, weaxɨ́á miáoyɨ́né Gorɨxo xwɨyɨ́á nɨseamearɨrɨ rɨ́á anɨŋɨ́ wearɨŋɨ́yo seaikeaáráná arɨge nerɨ urakínɨpɨ́rɨ́árɨnɨ? Oweoɨ, wí nurakínɨpɨ́rɨ́ámanɨ.
34 Ra na kundaa ini ndo, chi yuꞌu kuvi ra tiꞌvi na kaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi kixi na, xiꞌin na ndichi, xiꞌin na maestro sañaꞌa tuꞌun Ndioxi; ndi su ndoꞌo, ra kaꞌni va ndo sava na, ra sava tu na tiin ndo katakaa ndo ndaꞌa cruz va, ra sava tu na tiin ndo kani ndo nuu keꞌe veꞌe ñuꞌu va, ra sava tu na kundikun ndo taxi ndo ta ñuu ta ñuu va.
34 Píránɨŋɨ́ arɨ́á époyɨ. Nionɨ wɨ́á rókiamoarɨgɨ́áwamɨ tɨ́nɨ ámá nɨjɨ́áwamɨ tɨ́nɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwamɨ tɨ́nɨ soyɨ́né tɨ́ŋɨ́ e nánɨ urowárɨmɨ́á eŋagɨ aiwɨ soyɨ́né awa wamɨ pɨkiro wamɨ íkɨ́áyo yekwɨroárɨro wamɨ segɨ́ rotú aŋɨ́yo dánɨ sɨkwɨ́á ragɨ́ pɨ́rɨ́ uyɨkiro wa nuro aŋɨ́ bɨ bimɨ ŋweáɨ́e mɨxɨ́ nɨxɨ́da uro epɨ́rɨ́árɨnɨ.
35 Ra xaꞌa ña sa ndo ña yoꞌo ke, ndakuiso kuachi ndo xaꞌa takundiꞌi nii yuvi toꞌo, na xaꞌni na xii xikua ndo xinaꞌa ta kuu ra Abel, iin saa ndia ra Zacarías, seꞌe ra Berequías, ra xaꞌni ndo ini veꞌe ñuꞌu nuu iyoo altar yii.
35 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ awamɨ soyɨ́né tɨ́ŋɨ́ e nánɨ urowárɨmɨ́árɨnɨ. Soyɨ́né xwɨ́á tɨ́yo xwɨyɨ́á ámá wé rónɨgɨ́á nɨyonɨ go go pɨkigɨ́á nánɨ rɨ́á meárɨnɨpɨ́rɨ awamɨ soyɨ́né tɨ́ámɨnɨ urowárɨmɨ́árɨnɨ. Iwamɨ́ó wé rónɨŋɨ́ Aiborɨ́omɨ pɨkiŋe dánɨ yoparɨ́ wɨ́á rókiamoagɨ́ Sekaraiaomɨ —O íráɨ́ rɨdɨyowá yanɨro ikwɨkwiárɨmɨ́ yarɨgɨ́e mɨdánɨ eŋáná Gorɨxoyá aŋɨ́ awawá ‘Ŋwɨ́áxɨnɨ.’ rɨnɨŋe mɨdánɨ eŋáná áwɨnɨmɨ e pɨkigɨ́orɨnɨ. Omɨ pɨkigɨ́e nánɨ xwɨyɨ́á meárɨnɨpɨ́rɨ ámá ayo segɨ́ tɨ́ámɨnɨ urowárɨmɨ́árɨnɨ.
36 Ra ña ndaa kaꞌan yu xiꞌin ndo, chi xaꞌa nii na ndixiꞌi kan ke, kixi yaa va tundoꞌo sata ndoꞌo na ndee tiempo vichin ―*kachi Jesús xiꞌin na.
36 Nepa seararɨŋɨnɨ, ‘Oxɨ́ apɨxɨ́ agwɨ ríná ŋweagɨ́áyɨ́né amɨpí nionɨ seararɨŋá rɨpɨ nɨseaímeanɨ́árɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ.
37 Saa ndikaꞌan Jesús kachi ra saa:
37 Jerusaremɨ ŋweáyɨ́né wɨ́á rókiamoarɨgɨ́áwamɨ pɨkiro ámá Gorɨxo seyɨ́né tɨ́ŋɨ́ e nánɨ urowárénapɨŋowamɨ sɨ́ŋá nearo pɨkiro yarɨgɨ́áyɨ́né, nionɨ karɨ́karɨ́ xɨnáí miá ɨwɨ́yo ínɨmɨ mɨmeámɨ́ yarɨŋɨ́pa nionɨ enɨ axɨ́pɨ seaimɨnɨrɨ yarɨ́ná seyɨ́né mɨseaimónarɨnɨ.
38 Ra xaꞌa ña kan ke niꞌi ndo tundoꞌo vichin, saa chi veꞌe ndo, ra ndoo ndaꞌa ndiꞌi va ña,
38 Arɨ́á époyɨ. Gorɨxo yeáyɨ́ nɨseayimɨxemearɨ́ná aŋɨ́ seyɨ́né ŋweaanɨrɨ egɨ́e rɨxa anɨpá imónɨgoɨ.
39 ra kuni yu ña na kundaa ini ndo, chi vichin, ra küni yachi ka ndo yuꞌu, chi ndia te na xaa kii, ña kaꞌan na ñuu yoꞌo xiꞌin yu kachi na saa: “¡Kaꞌnu ni ra xaa sakaku yoo xiꞌin kivi Tata yo Ndioxi ra iyoo ndivi!”, kachi na, ra ndia saa vi ke kuni ndo yuꞌu ―*kachi Jesús xiꞌin na.
39 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. ‘Seyɨ́né nionɨ sɨŋwɨ́ mɨnanɨ́ néɨ́asáná re rɨpɨ́rɨ́íná nánɨnɨ nanɨpɨ́rɨ́árɨnɨ, “Ámɨnáo urowárénapáná weapɨnɨ́omɨ yayɨ́ seáyɨ e oumeaneyɨ.” rɨpɨ́rɨ́íná nánɨnɨ sɨŋwɨ́ nanɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra