Mateus 11

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ra te sandiꞌi Jesús ndataxi ra nuu uxi uvi saa ndia itaꞌan xiꞌin ra xaꞌa takundiꞌi ña yoꞌo, ra saa ndakiꞌin ra kuaꞌan ra ñuu ña ndoꞌni kan ña sañaꞌa ra yuvi, ra kaꞌan ndoso ra tuꞌun Ndioxi nuu na.
1 Jisaso xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́ wé wúkaú sɨkwɨ́ waú awamɨ sekaxɨ́ e nurɨ́ɨsáná uréwapɨyemerɨ wáɨ́ urɨmerɨ emɨnɨrɨ nánɨ e dánɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ Judayɨ́ aŋɨ́ amɨ amɨ ikwɨ́rónɨŋɨ́yo nánɨ uŋɨnigɨnɨ.
2 Ra ra Juan, ra sakuchi yuvi, ra veꞌe kàà va ke ndikaa ra, ra te kundaa ini ra xaꞌa ña vaꞌa ña ^xa Jesús xiꞌin yuvi, ra saa tiꞌvi ra uvi ndia itaꞌan xiꞌin ra kuaꞌan ndia nuu Jesús
2 Jono wayɨ́ numeaia warɨŋo gwɨ́ nɨŋweámáná arɨ́á re wiŋɨnigɨnɨ, “Jisaso e yarɨnɨ. E yarɨnɨ.” rarɨŋagɨ́a arɨ́á nɨwirɨ xɨ́o xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́yɨ́ waúmɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nánɨ urowáráná
3 ña ndakatuꞌun ndia ra. Ra te ndixaa ndia nuu Jesús ra saa ndikaꞌan ndia kachi ndia saa xiꞌin ra:
3 awaú nuri yarɨŋɨ́ re wigɨ́isixɨnɨ, “Jono ‘Ámá wo rɨ́wɨ́yo bɨnɨ́árɨnɨ.’ rarɨŋoxɨranɨ? Wenɨŋɨ́ nerɨ ŋweaanɨ nánɨ wo sɨnɨ rɨ́a barɨnɨ?” urɨ́agɨ́i
4 Ra saa ndakuiin Jesús kachi ra saa xiꞌin ndia:
4 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Awagwí nuri amɨpí nionɨ yarɨ́ná sɨŋwɨ́ nanɨ́ípɨ tɨ́nɨ arɨ́á níɨ́ípɨ tɨ́nɨ nánɨ repɨyɨ́ nɨwiri áwaŋɨ́ urémeápiyɨ.
5 Chi na kuaa, ra ^ndakotoꞌni va na, ra na küvi kaka, ra ^ndakaka va na, ra na ndoꞌo kueꞌe tiaꞌyu; ra ^nduvaꞌa va na, ra na soꞌo, ra ^ndakuni va soꞌo na, ra na ndii, ra ^ndatiaku va na. Ra ^ndakani tu yu tuꞌun Ndioxi nuu na ndaꞌvi ña vaꞌa na kaku va na.
5 Nionɨ yarɨ́ná ámá sɨŋwɨ́ supárɨgɨ́áyɨ́ sɨŋwɨ́ oxoaro sɨkwɨ́ ikɨ́ egɨ́áyɨ́ naŋɨ́ nimónɨro aŋɨ́ ero peyɨyɨ́ tɨ́gɨ́áyɨ́ wará naŋɨ́ inɨro arɨ́á pɨ́rónɨgɨ́áyɨ́ arɨ́á ero péɨ́áyɨ́ wiápɨ́nɨmearo ámá uyípeayɨ́ xwɨyɨ́á yayɨ́ winɨpaxɨ́ none wáɨ́ nemerane urarɨŋwápɨ arɨ́á wiro yarɨŋagɨ́a nánɨ Jonomɨ áwaŋɨ́ e urémeápiyɨ.
6 Ra vaꞌa ni kee yuvi na ndikun yuꞌu, ra xä uvi ini na xaꞌa tuꞌun ña kaꞌan yu xiꞌin na ―kachi Jesús xiꞌin ndia.
6 Rɨpɨ enɨ ‘Nionɨ nánɨ ámá go go sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ wikɨ́ dɨŋɨ́ “O pí rɨ́a yarɨnɨ?” mɨniaiwipa nerɨ́náyɨ́, yayɨ́ owinɨnɨ.’ urémeápiyɨ.” nurowárɨrɨ
7 Ra ta ndakiꞌin ndia tiꞌvi ra Juan kuaꞌan ndia, saa xaꞌa Jesús kaꞌan ra xaꞌa ra Juan xiꞌin na ndee kan kachi ra saa:
7 awaú rɨxa gwɨ́ aŋɨ́ Jono ŋweaŋiwá tɨ́ŋɨ́ e nánɨ warɨ́ná ámá oxɨ́ apɨxɨ́ e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo Jono nánɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né ámá dɨŋɨ́ meaŋe nánɨ nurɨ́ná pí ámáyo wɨnanɨro wagɨ́árɨnɨ? Ámá samɨŋɨ́ imɨŋɨ́ onɨmiápɨ nerɨ aí rɨ́wɨ́ ɨwɨ́ apaxɨ́ mé wiŋwɨ́ yarɨŋɨ́pa yarɨŋɨ́ womɨ sɨŋwɨ́ wɨnanɨro wagɨ́áranɨ? Oweoɨ!
8 Ra tu süvi saa kaa ra, ¿ra ndixaa ke kaa tiaa ra ndixaa ndo xini ndo? ¿A xini ndo iin tiaa ra ndixi tikoto vaꞌa ña yaꞌvi? Ra xa kundaa va ini ndo chi na ndixi tikoto vaꞌa, ña savi, ra vaꞌa ni va iyoo na kan, chi veꞌe vaꞌa nuu ndee na rey va ndee na.
8 E nerɨ aí pí ámáyo wɨnanɨro wagɨ́árɨnɨ? Ámá rapɨrapɨ́ yarapayɨ́ eŋɨ́ wú yínɨŋɨ́ womɨ sɨŋwɨ́ wɨnanɨro ámá dɨŋɨ́ meaŋe wagɨ́áranɨ? Oweoɨ! Ámá rapɨrapɨ́ yarapayɨ́ naŋɨ́nɨ nɨyínɨro mɨxɨ́ ináyɨ́yɨ́yá aŋɨ́yo ŋweaarɨgɨ́árɨnɨ.
9 Ra tu süvi saa kaa ra ndixini ndo, saa ra, ¿ndixaa va ke kaa ra? ¿A xini ndo iin ra kaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi va? Ndixa va, chi suvi kuvi va ra; ra chee ka va chiñu ña xa ra Juan nuu takundiꞌi na ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi xinaꞌa.
9 E nerɨ aí seyɨ́né pí nánɨ ámá dɨŋɨ́ meaŋe nánɨ wagɨ́árɨnɨ? Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoarɨŋɨ́ womɨ sɨŋwɨ́ wɨnanɨro wagɨ́áranɨ? Oyɨ, e nerɨ aí ‘O Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoagɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ xɨxenɨ imónɨŋomanɨ. Seáyɨ e múroŋorɨnɨ.’ seararɨŋɨnɨ.
10 Ra xaꞌa ra Juan yoꞌo ke kaꞌan ña tiaa na ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi xinaꞌa, ña kachi suꞌva:
10 Xwɨyɨ́á Gorɨxo xewaxomɨ urɨŋɨ́pɨ wɨ́á rókiamoagɨ́ Marakaio nɨwurɨyirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́ rɨpɨ, ‘Arɨ́á eɨ. Gorɨxonɨ gɨ́ xwɨyɨ́á yaŋɨ́ wiowárɨmɨ́áo joxɨ gɨ́ íwoxɨ xámɨ rɨmeanɨ nánɨ urowárɨmɨ́árɨnɨ. O joxɨ nánɨ ámáyo nurɨrɨ́ná óɨ́nɨŋɨ́ simoinɨ́árɨnɨ.’ nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́ apɨ Jono nánɨ rɨnɨnɨ.
11 Ra ña ndixa kaꞌan yu xiꞌin ndo, ra na kundaa ini ndo chi ra Juan ra sakuchi yuvi kuvi ra chee ka nuu takundiꞌi va na ndikaꞌan ndoso tuꞌun Ndioxi xinaꞌa. Ndi su na kuëe xiniñuꞌu vaꞌa vichin nuu xaꞌndia Ndioxi chiñu, kuvi na nduchee ka tu nuu ra Juan va.
11 Nepa seararɨŋɨnɨ, ‘Jono ámá arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨgɨ́o nánɨ óɨ́nɨŋɨ́ imoŋo eŋagɨ nánɨ ámá nɨ́nɨ aiwɨ wo Jonomɨ seáyɨ e imónɨnɨ xɨrɨgɨ́ámanɨ. E nerɨ aiwɨ gɨyɨ́ gɨyɨ́ nionɨ nɨxɨ́dɨro Gorɨxoyá xwioxɨ́yo páwiro yarɨgɨ́áyɨ́ xwɨyɨ́á nionɨ nánɨ wáɨ́ nurɨmeipɨ́rɨ́pɨ Jono wáɨ́ urɨmeŋɨ́pimɨ seáyɨ e imónɨŋagɨ nánɨ ámá ayɨ́ onɨ́pɨ aiwɨ Jonomɨ enɨ seáyɨ e wimónɨŋoɨ.’ seararɨŋɨnɨ.
12 ’Ndia kii te xaꞌa ra Juan, ra sakuchi yuvi kaꞌan ndoso ra tuꞌun Ndioxi, iin saa ndia vichin, ra xika nduku ña ndivaꞌa ña sandiꞌi ña xaꞌa ichi nuu xaꞌndia Ndioxi chiñu, ra takua yuvi na ndaku ini va kuvi na kuchuun kiꞌvi koo nuu xaꞌndia Ndioxi chiñu.
12 Jono wayɨ́ nɨneameaia warɨŋo xwɨyɨ́á ‘Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nɨneairɨ neameŋweanɨ́a nánɨ ámá wo urowárénapɨnɨŋoɨ.’ iwamɨ́ó searɨŋíná dánɨ ámá uyɨ́niɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ ‘Gorɨxoyá xwioxɨ́yo arɨge páwianɨréwɨnɨ?’ nɨyaiwiro pɨ́rɨ́ ɨ́kwieámɨ́ néra páwianɨro yarɨŋoɨ.
13 Ra takundiꞌi na ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi xinaꞌa, xiꞌin ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, xiꞌin ra Juan, kuvi na ndiñaꞌa ndia kuꞌva ke kuu ta xa na kaꞌndia Ndioxi chiñu.
13 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ Moseso nɨrɨrɨ eaŋɨ́pɨ tɨ́nɨ wɨ́á rókiamoagɨ́áwa nɨrɨro eagɨ́ápɨ tɨ́nɨ Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ seameŋweanɨ́a nánɨyɨ́ wɨ́á nɨrókiamóa nɨbɨro Jono yoparɨ́ o axɨ́pɨ rɨŋɨ́rɨnɨ.
14 Ra na kandixa ndo ña kaꞌan yu xiꞌin ndo, chi ta iyoo ra Elías ra ndikaꞌan Ndioxi xaꞌa kixi, saa ke iyoo tu ra Juan va. Chi xaꞌa ra Juan ke ndikaꞌan va Ndioxi ña kachi ra saa.
14 Eŋíná wɨ́á rókiamoagɨ́áyɨ́ wo re rɨŋɨ́pɨ, ‘Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ neameŋweanɨ́ápɨ rɨxa nimónɨmɨnɨrɨ aŋwɨ e eŋánáyɨ́ ámá wo wɨ́á rókiamoagɨ́ Iraijaónɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ wo bɨnɨ́árɨnɨ.’ rɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ Jono rɨxa bɨŋɨ́rɨnɨ. Seyɨ́né omɨ nɨmímɨnɨrɨ́náyɨ́, o Iraijao imónɨŋɨ́pa imónɨmɨnɨrɨ eŋɨ́rɨnɨ.
15 Ra ndoꞌo na xini soꞌo, ra ná kuni ka soꞌo va ndo ña kaꞌan yu ―kachi Jesús xiꞌin na.
15 Arɨ́á tɨ́gɨ́áyɨ́né píránɨŋɨ́ nionɨyá xwɨyɨ́ápɨ arɨ́á erɨ́ɨnɨ.
16 Ra saa ndikaꞌan ka Jesús xiꞌin na kachi ra saa:
16 “E nerɨ aí pí ewayɨ́ xwɨyɨ́á nɨsearɨrɨ re searɨmɨ́ɨnɨ, ‘Ámá agwɨ ríná ŋweagɨ́áyɨ́né ayɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋoɨ.’ searɨmɨ́ɨnɨ? Seyɨ́né niaíwɨ́ rɨpiánɨŋɨ́ imónɨŋoɨ. Niaíwɨ́ bɨ́bia makerɨ́á tɨ́ŋɨ́ e éɨ́ nɨŋwearo bɨ́bia tɨ́nɨ niɨ́á yanɨro nerɨ́ná rɨ́aiwá re urarɨŋoɨ,
17 “*Tivi ndi yaa sii ini xiꞌin tiyoo ra ndixïin ndo taxaꞌa ndo; ra xita tu ndi yaa suchi ini ra ndixïin tu ndo kuaku va ndo”, ^kachi na xiꞌin taꞌan na, ra kuꞌva saa va ke xa na yuvi yoꞌo vichin.
17 ‘Nene seyɨ́né sɨmɨnɨŋɨ́ epɨ́rɨ nánɨ soŋɨ́ eaarɨ́ná seyɨ́né sɨmɨnɨŋɨ́ méoɨ. Nene seyɨ́né ŋwapé rɨpɨ́rɨ nánɨ ŋwapé ráná ŋwapé saŋɨ́ mɨnearápáoɨ.’ E urarɨ́ná niaíwɨ́ anɨŋɨ́ winarɨŋɨ́pia yapɨ imónɨŋoɨ.
18 Saa chi kixi ra Juan ra sakuchi yuvi, ra ndixïxi ni ra, ra nii vino ndixïꞌi ra, ra tachi ndivaꞌa va iyoo xiꞌin ra kachi ndo.
18 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Jono nɨbɨrɨ́ná aiwá ámá wimónarɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ iniɨgɨ́ wainɨ́ tɨ́nɨ mɨnɨ́ ŋwɨ́á ŋweaŋáná ámá wí dɨŋɨ́ mamó o nánɨ ‘Imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxéroŋagɨ nánɨ yarɨnɨ.’ rarɨŋoɨ.
19 Ra vichin xa̱a tu yuꞌu, ra tiꞌvi Ndioxi; ra xíxi yu, ra xiꞌi yu vino, ra kaꞌan ndo xaꞌa yu: ña kini ni xixi yu, ra kini ni xiꞌi yu vino, ra itaꞌan tu yu xiꞌin yuvi kuachi, xiꞌin na kaya xuꞌun kuaꞌan ndaꞌa gobierno ñuu Roma va, kachi ndo xaꞌa yu. Ndi su na ndakiꞌin ña vaꞌa, ña ndichi ña táxi Ndioxi kuvi yuvi na ndañaꞌa mii ña kúu na seꞌe va ra, chi xiin va na kandixa na ña sañaꞌa ra Juan, ra saa tu ña ^sañaꞌa yuꞌu va ―kachi Jesús xiꞌin na.
19 Ámá imónɨŋáonɨ nɨbɨrɨ́ná aiwá iniɨgɨ́ amɨpí ananɨ narɨ́ná ámá wí ‘Ámá royɨ́ aiwá tɨ́nɨ iniɨgɨ́ wainɨ́ tɨ́nɨ rɨwɨ́ eŋɨ́ nerɨ ayá wí narɨŋorɨnɨ. Ámá takisɨ́ nánɨ nɨgwɨ́ nearáparɨgɨ́áwa tɨ́nɨ ɨ́wɨ́ néra warɨgɨ́á wínɨyɨ́ tɨ́nɨ nɨkumɨxɨnɨrɨ emearɨgɨ́orɨnɨ.’ rarɨgɨ́árɨnɨ. Agwɨ e nɨrɨro aí idáná nionɨ yarɨŋápɨ tɨ́nɨ Jono yarɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ aiwánɨŋɨ́ ná wéánáyɨ́ re rɨpɨ́rɨ́árɨnɨ, ‘Ámá imónɨŋo tɨ́nɨ Jono tɨ́nɨ Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ naŋɨ́ yagɨ́írɨnɨ.’ rɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
20 Ra saa xaꞌa Jesús kaꞌan ra xaꞌa ña ndikindöo ini ra xiꞌin chiñu ña ^xa na ñuu nuu xa ra kuaꞌa ni ña xituꞌun, saa chi ndiee ni ini na, chi ndixïin na ña nandiko ini na xaꞌa kuachi na, ra ndakiꞌin na ichi Ndioxi, ña kan ke ndikaꞌan Jesús xiꞌin na kachi ra saa:
20 Jisaso e nurɨ́ɨsáná ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo nurɨrɨ́ná aŋɨ́ o emɨmɨ́ obaxɨ́ wíwapɨyiŋɨ́pɨ yoɨ́ nɨrɨrɨ ámá ayo ŋweagɨ́áyɨ́ wigɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro nɨsanɨro mɨŋweá éagɨ́a mɨxɨ́ nurɨrɨ
21 ―¡Ndaꞌvi ni ndoꞌo, na ñuu Corazín, xiꞌin ndoꞌo, na ñuu Betsaida! Chi tu ta ñuu na Tiro xiꞌin na Sidón, ndixa yu taꞌan ña xituꞌun ña xa yu ñuu ndo yoꞌo, saa ra xa yachi vi nandiko ini na kan ra ndakiꞌin va na ichi Ndioxi; ra xa ndakundixi ndaꞌvi va na iin tikoto ña tumi, ña kueꞌe ni, ra xa ndakundee tu na nuu yaa nuꞌu va, ña ndañaꞌa na mii na ña xa̱ ndandiko ini na xaꞌa kuachi na.
21 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Korasinɨyo ŋweáyɨ́né aweyɨ! Sɨ́á wɨyi seyɨ́né majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Gorɨxo xeanɨŋɨ́ rɨ́á tɨ́ŋɨ́ seaikárɨnɨ́á eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí oseainɨnɨ. Betɨsaida ŋweáyɨ́né aweyɨ! Sɨ́á wɨyi seyɨ́né enɨ majɨ́á seaórɨnɨ́árɨnɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Emɨmɨ́ segɨ́ aŋɨ́yo seaíwapɨyiŋápɨ émáyɨ́ aŋɨ́ yoɨ́ Taiayɨ rɨnɨŋɨ́yo tɨ́nɨ Saidonɨyɨ rɨnɨŋɨ́yo tɨ́nɨ nɨwíwapɨyirɨ sɨŋwɨrɨyɨ́, ámá aŋɨ́ apiaúmɨ ŋweáyɨ́ eŋíná wigɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ nánɨ piaxɨ́ nɨweánɨro ayá ɨ́á nɨxɨrɨnɨro nánɨ iyɨ́á írɨkwɨ́ pánɨro rɨ́á uráwɨ́yo iwieánɨro yanɨrɨ egɨ́árɨnɨ.
22 Ra xaꞌa ña kan ke ndoꞌo ni ka va ndoꞌo na ñuu Corazín, xiꞌin na ñuu Betsaida, nuu na ñuu Tiro, xiꞌin na ñuu Sidón, kii ña sandaku Ndioxi kuachi na yuuvi yoꞌo.
22 Nepa seararɨŋɨnɨ. Sɨ́á Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ enɨ́áyimɨ ámá Taia ŋweáyo tɨ́nɨ Saidonɨ ŋweáyo tɨ́nɨ winɨ́ápa axɨ́pɨ seainɨ́ámanɨ. Seyɨ́néyá seáyɨ e imónɨnɨ.
23 Ra ndoꞌo, na ñuu Capernaum, ra xa ndivi va ke ndee ndo tuvi ndo, ndi su ndia kaꞌa yavi nuu ñuꞌu na ndii va ke saxinu Ndioxi ndoꞌo, saa chi ndixïin ndo ña kandixa ndo. Ra tu taꞌan ñuu Sodoma ndixa yu ña xituꞌun ña xa yu ñuu ndo yoꞌo, saa ra kandixa va na ñuu kan, ra ndïꞌi vi xaꞌa na, ra ndee na ndia vichin va.
23 Kapaneamɨ ŋweáyɨ́né enɨ ‘Gorɨxo aŋɨ́namɨ nánɨ nɨneaménapɨnɨ́árɨnɨ.’ rɨyaiwiarɨŋoɨ? Oweoɨ! Rɨ́á anɨŋɨ́ wearɨŋɨ́yo nánɨ wepɨ́rɨ́árɨnɨ. Emɨmɨ́ nionɨ segɨ́ aŋɨ́ e seaíwapɨyiŋápɨ eŋíná Sodomɨ ŋweáyɨ́, rɨkɨkɨrɨ́ó yarɨŋagɨ́a Gorɨxo rɨ́á mamówárɨŋɨ́yɨ́ sɨŋwɨ́ nɨnanɨro sɨŋwɨrɨyɨ́, ayɨ́ nɨsanɨro agwɨ ŋweaŋwá re nánɨ nɨŋweaxa banɨro egɨ́árɨnɨ.
24 Ña kan ke kaꞌan yu xiꞌin ndo vichin, chi te na xaa kii ña sandaku Ndioxi kuachi na yuuvi yoꞌo, ra ndiee ni ka va kaa tundoꞌo ña taxi Ndioxi ndaꞌa ndoꞌo na ñuu Capernaum nuu na ñuu Sodoma ―kachi Jesús xiꞌin na.
24 Nepa seararɨŋɨnɨ. Sɨ́á Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ enɨ́áyimɨ Sodomɨ ŋweaagɨ́áyo winɨ́ápa xɨxenɨ axɨ́pɨ seainɨ́ámanɨ. Seyɨ́néyá seáyɨ e imónɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
25 Saa kuu iin kii ra ndikaꞌan Jesús xiꞌin Ndioxi kachi ra saa:
25 Jisaso e nurɨmáná Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwirɨ́ná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ ápoxɨnɨ, Ámɨná aŋɨ́na imɨxɨrɨ xwɨ́á imɨxɨrɨ nerɨ tɨŋoxɨnɨ, xwɨyɨ́á nionɨ urarɨŋá rɨpɨ nánɨ ámá ‘Nionɨ nɨjɨ́onɨrɨnɨ. Go nɨréwapɨyinɨŋoɨ?’ yaiwinarɨgɨ́áyo yimárorɨ ámá niaíwɨ́ onɨmiápia yapɨ ‘Anɨŋɨ́ onɨréwapɨyípoyɨ.’ yaiwinarɨgɨ́áyo wɨ́á urókiamorɨ éagɨ nánɨ yayɨ́ seáyɨmɨ dánɨ orɨmemɨnɨ.
26 Ra saa xa kun, Tata, chi saa kuni mii kun koo va ―kachi Jesús xiꞌin Ndioxi.
26 Ápoxɨnɨ, joxɨ e simónarɨŋagɨ nánɨ dɨxɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ e imónɨnɨ.” nurɨrɨ
27 Ra saa ndikaꞌan ka Jesús xiꞌin na ndee kan kachi ra saa:
27 ámáyo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ ápo xwɨyɨ́á amɨpí oyá nɨpɨnɨ bɨ yumɨ́í mɨní nɨpɨnɨ ɨ́ánɨŋɨ́ niepɨ́xɨ́niasiŋɨ́rɨnɨ. Ámá nɨ́nɨ aiwɨ wo xegɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ xewaxonɨ nánɨ nɨjɨ́á mimónɨnɨ. Gɨ́ áponɨ nɨjɨ́á imónɨnɨ. Ámá wo xegɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ gɨ́ ápo nánɨ enɨ nɨjɨ́á mimónɨnɨ. Xewaxonɨnɨ nɨjɨ́á imónɨŋɨnɨ. E nerɨ aí ámá xewaxonɨ ‘Gɨ́ ápo nánɨ xe nɨjɨ́á oimónɨ́poyɨ.’ nɨyaiwirɨ o nánɨ wɨ́á wókímɨxarɨŋáyɨ́ ayɨ́ enɨ gɨ́ ápo nánɨ nɨjɨ́árɨnɨ.
28 Ra takundiꞌi ndoꞌo, na kuñaa xachiñu, xiꞌin ndoꞌo, na kuñaa ndiso, ra naꞌa ndo nuu yu ra yuꞌu kuvi ra taxi ndakindiee ndo.
28 Ayɨnánɨ sekaxɨ́ ‘Rɨpɨ époyɨ. Rɨpɨ époyɨ.’ nɨrɨga uŋɨ́pɨ píránɨŋɨ́ ouxɨ́dɨmɨnɨrɨ nerɨ́ná saŋɨ́ xwé nɨmearɨ́nɨŋɨ́ nɨmeámɨ nuro anɨŋɨ́ seainarɨŋɨ́yɨ́né, nionɨyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ sá ŋweapɨ́rɨ nánɨ nionɨ tɨ́ámɨnɨ bɨ́poyɨ.
29 Ra na kandixa ndo chiñu ña taxi yu ndaꞌa ndo, ña kaꞌan yu kuu iin íku yu, ra na sakuaꞌa ndo nuu yu, chi yuꞌu ra kaꞌnu ni va ini yu, ra ndaꞌvi ni tu ini va yu; ra saa ke kuvi niꞌi ndo ña ndakindiee nima ndo.
29 Nionɨ ámá nɨpenionɨ nimónɨrɨ seáyɨ e mimónarɨŋáonɨ eŋagɨ nánɨ saŋɨ́ nionɨyá íkɨ́ánɨŋɨ́ xwaŋwɨ́ níkwónɨmɨ nurɨ́náyɨ́ nionɨ searéwapɨyíáná segɨ́ dɨŋɨ́ emɨmówárɨ́ inɨpɨ́ráoɨ.
30 Saa chi chiñu ña taxi yu ndaꞌa ndo ra üꞌvi ña, ra nii ñaꞌa ña taxi yu kuiso ndo ra vëe ña. Chi ta iyoo iin íku tu kama ni va, saa iyoo ña chi üꞌvi ña ―kachi Jesús xiꞌin na.
30 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Xwɨyɨ́á nionɨyá saŋɨ́nɨŋɨ́ nɨmeámɨ upɨ́rɨ́pɨ ayɨ́ saŋɨ́ seainɨmenɨŋoɨ. Nayɨ́ seainɨ́ eŋagɨ nánɨ ananɨrɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra