Marcos 11

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ra saa te kuaꞌan kuyachin Jesús nuu ñuu kaꞌnu Jerusalén xiꞌin na xika xiꞌin ra, ra yaꞌa na kuaꞌan na ñuu Betfagé, xiꞌin ñuu Betania ña ñuꞌu chi nuu ixtondiaa suꞌva iku ña nani Olivo, saa xaꞌndia ra chuun nuu uvi ndia xika xiꞌin ra,
1 — ausente —
2 kachi ra saa xiꞌin ndia:
2 — ausente —
3 Ra tu ndia na ndakoyo kaꞌan xiꞌin ndo: “¿Nichuun ndaxi ndo ri?” kachi na, ra kaꞌan ndo xiꞌin na: “Iva yo ku ra kuniñuꞌu ri, ra takaꞌan va ndaxaa ri”, kachi ndo xiꞌin na ―kachi Jesús xiꞌin ndia.
3 Ámá wí ‘Pí nánɨ íkweaarɨŋiɨ?’ yarɨŋɨ́ e eaíánáyɨ́, re urɨ́piyɨ, ‘Yegɨ́ Ámɨnáo dogí romɨ seáyɨ e nɨxeŋwearɨ unɨ nánɨ íkweaarɨŋwiɨ. Rɨxa nɨxeŋwearɨ nɨmeámɨ numáná ámɨ re wɨ́rénapɨnɨŋoɨ.’ urɨ́piyɨ.” urowáráná
4 Saa ndakiꞌin ndia kuaꞌan ndia, ra te ndixaa ndia, saa xini ndia nuꞌni yachin burru loꞌo kan, ichi kuaꞌan yeꞌe na kan, saa ndaxi ndia ri.
4 awaú nuri ámá wíyoyá aŋɨ́ ɨ́wí e dogí sɨpɨkɨ́ wo gwɨ́ nɨyurárɨnɨmáná óɨ́ e roŋagɨ nɨwɨnɨri íkweaarɨ́ná
5 Ra saa ndindakatuꞌun sava na ndee kan ndia kachi na saa:
5 ámá wí dae rogɨ́áyɨ́ yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “Awagwí pí nánɨ dogí o íkweaarɨŋiɨ?” urɨ́agɨ́a
6 Saa ndakuiin ndia yuꞌu na, ra ndikaꞌan ndia xiꞌin na iin ta kuꞌva iyoo ña kachi Jesús xiꞌin ndia, ra saa taxi na ri kuaꞌan ri xiꞌin ndia.
6 awaú Jisaso “Re urɨ́piyɨ.” urɨ́ɨ́pɨ axɨ́pɨ uráná ayɨ́ xe oíkweápiyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨ́agɨ́a
7 Ra saa ndiaka ndia burru loꞌo kan ndixaa ri xiꞌin ndia nuu iin Jesús, ra ti̱so ndia tikoto ndia sata ri, ra ndakoso Jesús ri kuaꞌan ra xiꞌin ndia chi ñuu Jerusalén.
7 awaú dogí sɨpɨko Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nɨméra nɨbɨri nɨwárɨmáná Jisaso seáyɨ e éɨ́ xeŋweanɨ nánɨ wigɨ́ iyɨ́á seáyɨ e ikwiáráná o seáyɨ e nɨxeŋwearɨ nɨmeámɨ warɨ́ná
8 Ra kuaꞌa ni yuvi kan ra tikoto ña isukun na, ra xakin na ña iinii kuvi ichi nuu yaꞌa Jesús kuaꞌan ra, ra sava tu na kuaꞌan xaꞌnu i̱ku̱ ndaꞌa itun ra xakin na ña ichi nuu yaꞌa ra.
8 ámá obaxɨ́ wí eŋíná mɨxɨ́ ináyowamɨ yayɨ́ wianɨro nánɨ wigɨ́ iyɨ́á nɨpírayiro óɨ́ e íkwiaŋwɨ́ neapára warɨgɨ́ápa axɨ́pɨ wigɨ́ iyɨ́á óɨ́ e íkwiaŋwɨ́ neapára warɨ́ná wí óɨ́pá tɨ́ŋɨ́ e írɨmɨŋɨ́ nánɨ́nɨŋɨ́ íkwiaŋwɨ́ nɨdoro óɨ́ e íkwiaŋwɨ́ neapára warɨ́ná
9 Ra na inuu xiꞌin na ndikun, ra iin siso siso ndaꞌyu na kachi na saa:
9 Jisaso áwɨnɨ e eŋáná xámɨ warɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ rɨ́wɨ́yo warɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ rɨ́aiwá re nɨra ugɨ́awixɨnɨ, “Gorɨxomɨ seáyɨ e oumeaneyɨ. Ámá Ámɨná Gorɨxo urowárénapɨ́agɨ barɨŋɨ́ ro oyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ seáyɨ e imónɨ́wɨnɨgɨnɨ.
10 Kaꞌnu ni ra yoꞌo, chin ra yoꞌo kuvi ra kuu rey ra kaꞌndia chiñu nuu yo, chi ra yoꞌo ku ra ndakiꞌin nuu xii xikua yo David, ra xikuu rey, ra ra kaꞌnu ni ku Iva yo Ndioxi ra nduꞌu ndivi ―kachi na.
10 Arɨ́owa mɨxɨ́ ináyɨ́ Depitoyá xwioxɨ́yo ŋweaagɨ́ápa xwioxɨ́ nene ŋweanɨ́wá nánɨ nimóga barɨŋɨ́pɨ Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ seáyɨ e imónɨ́wɨnɨgɨnɨ. Aŋɨ́namɨ seáyɨ e imónɨŋomɨ seáyɨ e oumeaneyɨ.” nɨra ugɨ́awixɨnɨ.
11 Ra te ndixaa Jesús ñuu Jerusalén, ra saa ndikiꞌvi ra ini korra veꞌe ñuꞌu kaꞌnu kan kuaꞌan ra. Ra xini ra takundiꞌi ñaꞌa ña iyoo ikan, ra saa xa kuaꞌan kuñuu va tu, ndia saa ra, ndakiꞌin ra kuaꞌan ra chi ñuu Betania va xiꞌin ndia uxi uvi ndia xika xiꞌin ra.
11 Rɨxa Jerusaremɨ nɨrémoro Jisaso aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ nɨpáwirɨ wáɨ́ ikwɨ́rónɨŋɨ́ e dánɨ wenɨŋɨ́ amɨ amɨ nemerɨ rɨxa sɨ́á órarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́ wé wúkaú sɨkwɨ́ waú tɨ́nɨ nawínɨ aŋɨ́ yoɨ́ Betani nánɨ nuro sá wegɨ́á
12 Ra te ndituvi inka kii, saa kee ndia ñuu Betania ra ndakiꞌin ndia vaxi tuku ndia, ra saa xaꞌa ndikaꞌun ini Jesús.
12 wɨ́ápɨ tɨ́nɨ nɨwiápɨ́nɨmeámɨ Betani pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ́ná Jisaso agwɨ́ wíagɨ
13 Ra xika va xini ra ndichi iin itun koxi, ra vaꞌa ka vi ndukuii nu. Ra saa ndixaꞌan ra ixtoꞌni ra ndaꞌa nu, a iyoo koxi kaꞌan ra; su ndi te ndixaa ra nuu ndichi nu, ra ndia nii ri köo ndiniꞌi ra, chin takua niña i̱ku̱ va ke iyoo ndaꞌa nu, saa chi süvi tiempo ña xa ku̱chi ri kuvi ña, ra nii ri kuii̱ köo ndiniꞌi ra ndaꞌa nu.
13 wenɨŋɨ́ éɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Íkɨ́á yoɨ́ pikɨ́yɨ rɨnɨŋɨ́ wɨna, ɨwɨ́ inɨŋɨ́na jɨ́amɨ jɨ́ina roŋagɨ nɨwɨnɨrɨ sogwɨ́ nánɨ pɨ́á emɨnɨrɨ aŋwɨ e nurɨ wenɨŋɨ́ éɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Ná mɨwé ɨwɨ́nɨ inarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ xegɨ́ ná wearɨŋíná sɨnɨ mimónɨŋagɨ nánɨ ná mɨweŋagɨ nɨwɨnɨrɨ
14 Saa ndikaꞌan Jesús xiꞌin itun koxi kan, kachi ra saa:
14 wiepɨsarɨŋowa arɨ́á egɨ́e dánɨ íkɨ́ánamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “íkɨ́á rɨnaxɨnɨ, ámá wí sogwɨ́ mɨdanɨpa epɨ́rɨ́a nánɨ ná mɨwepa sa anɨŋɨ́ re éɨrɨxɨnɨ.” urarɨ́ná wiepɨsarɨŋowa arɨ́á wigɨ́awixɨnɨ.
15 Ra saa te ndixaa Jesús ñuu Jerusalén xiꞌin na xika xiꞌin ra, ra ndikiꞌvi ra ini korra veꞌe ñuꞌu kaꞌnu kan kuaꞌan ra. Ra saa xaꞌa ra tava ra takundiꞌi na ndee ixiko kan ra saa tu na sata nuu va na, ra tiin ra mesa na ndee nama xuꞌun xiꞌin na yuvi, ra koꞌni ra nu kan, ra saa tu tiayu na ndee ixiko paloma va.
15 Jerusaremɨ nɨrémoro aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ nɨpáwiro Jisaso re eŋɨnigɨnɨ. Ámá aŋɨ́ iwámɨ ínɨmɨ bɨ́ inarɨgɨ́áyo mɨxɨ́dámɨ́ wiowárɨrɨ ámá nɨgwɨ́ senisɨ́ ninayiro tarɨgɨ́áyɨ́yá íkwiaŋwɨ́ mɨmɨwiárɨ́ erɨ ámá iŋɨ́ xawiówɨ́ rɨdɨyowá nánɨ bɨ́ inarɨgɨ́áyɨ́ íkwiaŋwɨ́ éɨ́ ŋweaarɨgɨ́ápɨ mɨmɨwiárɨ́ erɨ
16 Ra ndia nii ka na ixiko nditäxi ra kiꞌvi yeꞌe korra veꞌe ñuꞌu kaꞌnu kan.
16 ámá saŋɨ́ amɨpí xwaŋwɨ́ níkwónɨmɨ aŋɨ́ iwámɨ áwɨnɨmɨ aŋwɨ e imónɨŋe xemoarɨgɨ́áyo pɨ́rɨ́ wiaíkímɨ́ wirɨ eŋɨnigɨnɨ.
17 Saa xaꞌa ra ndakani ra nuu na kachi ra saa:
17 E nemáná iwamɨ́ó nuréwapɨyirɨ́ná mɨŋɨ́ nirorɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Re mɨrɨnɨpa renɨ, ‘Aŋɨ́ Gorɨxonɨyáiwá nánɨ re rɨpɨ́rɨ́árɨnɨ, “Ámá gwɨ́ wɨrɨ́ wɨrí nɨ́nɨ Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á urɨpɨ́rɨ́a nánɨ oyá aŋiwárɨnɨ.” rɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.’ mɨrɨnɨpa renɨ? E nɨrɨnɨrɨ aiwɨ soyɨ́né ɨ́wɨ́ meaarɨgɨ́áyɨ́ yarɨgɨ́ápa axɨ́pɨ́nɨŋɨ́ nero nánɨ aŋɨ́ riwá ɨ́wɨ́ meaarɨgɨ́áyɨ́yá aŋɨ́nɨŋɨ́ imónɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
18 Ra te kundaa ini na maestro na sañaꞌa ley Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, xiꞌin na kunaꞌnu nuu na sutu, ña xa Jesús ña yoꞌo, ra saa xaꞌa na xika nduku na ndixaa koo ña kaꞌni na ra, chi xaꞌa iyuꞌvi ini na xini na ra, saa chin takundiꞌi na yuvi ra kusii ka vi ini na ña xini soꞌo na ña sañaꞌa ra na.
18 Apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ ámá wí “Jisaso e neararɨnɨ. E neararɨnɨ.” rarɨŋagɨ́a arɨ́á nɨwiro ámáyɨ́ o xwɨyɨ́á uréwapɨyarɨŋɨ́yɨ́ nánɨ rɨxa dɨŋɨ́ nɨpɨkínɨro nɨ́nɨ Jisasomɨnɨ xɨ́dɨpɨ́rɨxɨnɨrɨ wáyɨ́ nero ínɨmɨ omɨ pɨkianɨro nánɨ mekaxɨ́ nɨméra ugɨ́awixɨnɨ.
19 Ra saa te xa kuaꞌan kuñuu, saa kanata Jesús ñuu kan ra ndakiꞌin ra kuaꞌan ra xiꞌin ndia xika xiꞌin ra.
19 Sɨ́á ayɨ́ ayo sɨ́á órarɨ́ná o wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ Jerusaremɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nuro aŋɨ́ wíyo sá weagɨ́árɨnɨ.
20 Ra te ndituvi inka kii, saa ndiyaꞌa na ichi nuu iin itun koxi kan, ra iin ndiakua tioꞌo nu ke ndachi̱ iin nu xini na.
20 Jisaso wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ sá wegɨ́á wɨ́ápɨ tɨ́nɨ nɨwiápɨ́nɨmearo Jerusaremɨ nánɨ nurɨ́ná wenɨŋɨ́ éɨ́áyɨ́ wɨnɨgɨ́awixɨnɨ. Íkɨ́á pikɨ́na mɨ́kɨ́ aí tɨ́nɨ rɨxa yeáyɨ́ yárɨ́agɨ nɨwɨnɨro
21 Ra saa ndakaꞌan ra Pedro ña satavi̱ chiꞌña Jesús nu, saa ndikaꞌan ra xiꞌin Jesús, kachi ra saa:
21 Pitao Jisaso agíná éɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ winɨ́agɨ mɨŋɨ́ sɨ́ŋá neánɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ai, nearéwapɨyarɨŋoxɨnɨ, íkɨ́á pikɨ́na joxɨ agíná ramɨxárɨ́ɨ́na rɨxa yɨweánárɨnɨnɨ.” urɨ́agɨ
22 Saa ndakuiin Jesús kachi ra saa xiꞌin ra:
22 o “Emɨmɨ́ nionɨ éápa awa enɨ epaxɨ́rɨnɨ.” nɨyaiwirɨ nánɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né enɨ Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́róa úpoyɨ.
23 Ra ña ndixa ke kaꞌan yu xiꞌin ndo, tu ndia iin ndo na kaꞌan xiꞌin iku yoꞌo, ra kachi ndo saa: “Kita nuu iin kun ña­a, ra sakoꞌni mii kun ini mini”, kachi ndo xiꞌin ña. Ra tu na kandixa vaꞌa ndo ña kaꞌan ndo, ra sä uvi ini ndo, saa ra, takundiꞌi ña kaꞌan ndo, ra xinu ndixa va nuu ña.
23 Nionɨ nepa seararɨŋɨnɨ. Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ ‘Dɨ́wɨ́ rɨpá nɨja rawɨrawáyo opiéronɨ.’ rɨrɨ dɨŋɨ́ ná bɨnɨ morɨ xɨ́o rɨ́ɨ́pɨ ‘Xɨxenɨ imónɨnɨŋoɨ.’ yaiwirɨ nerɨ́náyɨ́, Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ xɨxenɨ enɨŋoɨ.
24 Ña kan ke kaꞌan yu xiꞌin ndo, xaꞌa takundiꞌi ñaꞌa ña nduku ndo nuu Ndioxi, ra tu na kandixa ndo ña xa ndakiꞌin ndo ña, ra nii täan taxi va ra ña ndaꞌa ndo, ndi xa ta iyoo ña xa ndakiꞌin va ndo iyoo ña tuvi ndo, saa ra ni̱ꞌi̱ ndixa va ndo ña.
24 Ayɨnánɨ soyɨ́né woxɨ woxɨ Gorɨxomɨ yarɨŋɨ́ nɨwirɨ́ná ‘Nionɨ re emɨ́árɨnɨ.’ urɨro omɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roro ‘Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ xɨxenɨ imónɨnɨ́árɨnɨ.’ yaiwiro nerɨ́náyɨ́, oyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ xɨxenɨ imónɨnɨ́árɨnɨ.
25 Ra te kaꞌan ndo xiꞌin Ndioxi, ra tu väꞌa kuni ndo xini ndo iin yuvi, xaꞌa ndia iin kuachi ña xa na xiꞌin ndo, saa ra xiniñuꞌu na sakaꞌnu ini ndo xaꞌa na. Ra saa ke koo kaꞌnu tu ini Iva ndo Ndioxi, ra ^nduꞌu ndivi, xaꞌa kuachi ndoꞌo va.
25 Soyɨ́né woxɨ woxɨ éɨ́ nɨroro Gorɨxomɨ yarɨŋɨ́ nɨwirɨ́náyɨ́, ámá wí sɨpí seaikárɨ́áyɨ́ wikɨ́ mɨwónɨpa nero yokwarɨmɨ́ wiíɨ́rɨxɨnɨ. E nerɨ́náyɨ́, segɨ́ ápo aŋɨ́namɨ ŋweaŋo sɨpí soyɨ́né wimɨxɨ́ápɨ nánɨ enɨ yokwarɨmɨ́ seaiinɨ́árɨnɨ.
26 Chi tu na köo kaꞌnu ini ndo xaꞌa kuachi ña xa ndia iin yuvi xiꞌin ndo, saa ra nii Iva ndo Ndioxi, ra ^nduꞌu ndivi, köo kaꞌnu ini tu xaꞌa kuachi ndoꞌo va ―kachi Jesús xiꞌin na.
26 E mepa nerɨ́náyɨ́, aŋɨ́namɨ ŋweaŋo soyɨ́né maŋɨ́ pɨ́rɨ́ wiaíkigɨ́ápɨ nánɨ yokwarɨmɨ́ seaiinɨ́ámanɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
27 Saa xaa tuku Jesús ñuu kaꞌnu Jerusalén xiꞌin ndia xika xiꞌin ra, ra te saa kuu ra xika ra ini veꞌe ñuꞌu kan, saa xaa na kunaꞌnu nuu na sutu, xiꞌin na maestro sañaꞌa ley Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, xiꞌin na xikuaꞌa ñuu kan, ra kuyachin na nuu Jesús.
27 Rɨxa Jerusaremɨ nɨrémoro Jisaso aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ ínɨmɨ aŋɨ́ emearɨ́ná apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ Judayɨ́ mebáowa tɨ́nɨ omɨ nɨwímearo
28 Ra ndindakatuꞌun na ra, kachi na saa:
28 re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Aga go rɨrɨ́agɨ ámá aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨŋwáiwá riwámɨ bɨ́ inarɨgɨ́áyo mɨxɨ́dámɨ́ éɨnigɨnɨ? Dɨŋɨ́ goyá tɨ́nɨ e éɨnigɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
29 Saa ndakuiin Jesús, kachi ra saa xiꞌin na:
29 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ enɨ yarɨŋɨ́ bɨ oseaimɨnɨ. Soyɨ́né nionɨyápɨ áwaŋɨ́ nɨránáyɨ́, nionɨ enɨ ‘E éɨrɨxɨnɨ.’ nɨrɨŋo nánɨ ananɨ áwaŋɨ́ searɨmɨ́ɨnɨ.” nurɨrɨ
30 Ra saa ndindakatuꞌun ra na, kachi ra saa:
30 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Yarɨŋɨ́ nionɨyá rɨpɨrɨnɨ. Jono wayɨ́ nɨneameaia wago aŋɨ́namɨ ŋweaŋoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ wayɨ́ nɨneameaia wagɨ́ranɨ? Xɨ́oyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ yagɨ́ranɨ? Nionɨyá apɨ nánɨ xámɨ áwaŋɨ́ nɨrɨ́poyɨ.” uráná
31 Ra saa xaꞌa na kaꞌan na xiꞌin taꞌan na, kachi na saa:
31 wiwanɨŋowa dɨŋɨ́ nɨmoro ínɨmɨ yarɨŋɨ́ re niga ugɨ́awixɨnɨ, “None ‘Jono Gorɨxo dɨŋɨ́ ukɨkayoŋagɨ yagɨ́rɨnɨ.’ áwaŋɨ́ e nurɨranénáyɨ́ o re nearɨnɨŋoɨ, ‘Pí nánɨ Jono searagɨ́pɨ nánɨ mɨkwɨ́ropa néra ugɨ́awixɨnɨ?’ nearɨnɨŋoɨ.” nɨrɨnɨro
32 Ra tu na kachi tu yo: “Na yuvi yoꞌo va kuvi na taxi ndiayu ndaꞌa ra”, saa ra, iyo ni kaꞌni na yo ―kachi na kunaꞌnu kan xiꞌin taꞌan na.
32 ámɨ ínɨmɨ re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “None ‘Jono xegɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ yagɨ́rɨnɨ.’ uranɨréwɨnɨ? Oweoɨ. Ámá sɨpɨ́á re epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ iwaŋɨ́ neaeapɨ́rɨxɨnɨ.” nɨrɨnɨro —Judayɨ́ nɨ́nɨ Jono nánɨ “Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoagɨ́ worɨ́anɨ?” yaiwiarɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ “Apɨ enɨ xɨxenɨ urɨpaxɨ́ mimónɨnɨ.” nɨrɨnɨro ámá iwaŋɨ́ neaeapɨ́rɨxɨnɨrɨ wáyɨ́ nero nánɨ áwaŋɨ́ murɨ́
33 Ra xaꞌa ña kan ke ninïꞌi na ni ke kachi na, ra saa ndakuiin na kachi na saa xiꞌin Jesús:
33 re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Oweoɨ, none majɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ́a Jisaso “Nionɨ enɨ ‘Joxɨ e éɨrɨxɨnɨ.’ nɨrɨŋo nánɨ áwaŋɨ́ wí nɨsearɨmɨméɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra