Lucas 20
MXV vs XGS
1 Saa kuu iin kii íin Jesús ini veꞌe ñuꞌu kaꞌnu sañaꞌa ra yuvi ña ndakani ra tuꞌun Ndioxi nuu na. Ra saa ndixaa ndia xikuaꞌa kunaꞌnu nuu ndia sutu, xiꞌin ndia maestro sañaꞌa ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, xiꞌin ndia xikuaꞌa ñuu kan,
1 Sɨ́á Jisaso aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ nɨpáwirɨ ámáyo xwɨyɨ́á yayɨ́ winɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ uréwapɨyarɨŋɨ́ wɨyimɨ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ Judayɨ́ mebáowa tɨ́nɨ omɨ nɨwímearo
2 ra ndikaꞌan ndia xiꞌin ra, kachi ndia saa:
2 re urɨgɨ́awixɨnɨ, “ ‘Joxɨ nénɨ́ tɨ́ŋoxɨ imóneɨ.’ go rɨrɨ́agɨ joxɨ ámá aŋɨ́ riwámɨ makerɨ́á nimɨxɨro naŋwɨ́ rɨdɨyowá nánɨ bɨ́ yarɨgɨ́áyo mɨxɨ́dámɨ́ éɨnigɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
3 Ra saa ndakuiin Jesús, kachi ra saa xiꞌin ndia:
3 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ enɨ yarɨŋɨ́ bɨ oseaimɨnɨ. Soyɨ́né áwaŋɨ́ nɨránáyɨ́, nionɨ yarɨŋɨ́ niarɨgɨ́ápɨ nánɨ enɨ ananɨ áwaŋɨ́ searɨmɨ́ɨnɨ.” nurɨrɨ
4 ¿Yoo taxi ndiayu ndaꞌa ra Juan ña sakuchi ra yuvi? ¿Ndioxi taxi ña ndaꞌa ra, a na yuuvi yoꞌo va? ―kachi ra.
4 yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Jono wayɨ́ nɨneameaia uŋo Ŋwɨ́á aŋɨ́namɨ ŋweaŋo urɨ́agɨ rɨ́a eŋɨnigɨnɨ? Xegɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ rɨ́a eŋɨnigɨnɨ?” urɨ́agɨ
5 Ra saa xaꞌa ndia kaꞌan ndia xiꞌin taꞌan ndia, kachi ndia saa:
5 wiwanɨŋowa yarɨŋɨ́ ninɨro re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “None ‘Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ eŋɨnigɨnɨ.’ uráná re nearɨnɨŋoɨ, ‘Soyɨ́né pí nánɨ o rɨŋɨ́pɨ nánɨ arɨ́á nɨwiro dɨŋɨ́ mɨkwɨ́ropa egɨ́árɨnɨ?’ nearɨnɨ eŋagɨ nánɨ wí e urɨpaxɨ́ menɨnɨ.” nɨrɨnɨro
6 Ra tu na kachi tu yo: “Na yuuvi yoꞌo va kuvi na taxi ndiayu ndaꞌa ra”, saa ra, iyo ni kaꞌni na yoo xiꞌin yuu. Saa chi takundiꞌi na ñuu, ra kandixa va na ra Juan ña kuu ra, ra ndikaꞌan ndoso tuꞌun yuꞌu Ndioxi ―kachi ndia kunaꞌnu kan xiꞌin taꞌan ndia.
6 ámɨ re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “E nerɨ aí none ‘Jono xegɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ wáɨ́ nurɨmerɨ wayɨ́ nɨseameaia uŋɨ́rɨnɨ.’ uránáyɨ́ ámá nɨ́nɨ ‘Jono Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ wɨ́á rókiamoŋɨ́ worɨnɨ.’ nɨyaiwiro nánɨ sɨ́ŋá nɨnearo neapɨkipɨ́rɨxɨnɨ. Apɨ enɨ wí murɨpa oyaneyɨ.” nɨrɨnɨro
7 Ra saa ndakuiin ndia, kachi ndia saa xiꞌin Jesús:
7 Jisasomɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “None majɨ́árɨnɨ. Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ yagɨ́rɨ́anɨ? Xegɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ yagɨ́rɨ́anɨ?” urɨ́agɨ́a
8 Saa ndikaꞌan Jesús, kachi ra saa xiꞌin ndia:
8 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né Jono nánɨ dɨŋɨ́ yaiwiarɨgɨ́ápɨ nánɨ áwaŋɨ́ mɨnɨrɨ́agɨ́a nánɨ nionɨ enɨ ‘Joxɨ e éɨrɨxɨnɨ.’ nɨrɨŋo nánɨ áwaŋɨ́ wí searɨmɨméɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
9 Ra saa xaꞌa tuku Jesús ^ndatuꞌun ra inka tuꞌun ndichi xiꞌin yuvi kan, kachi ra saa:
9 O ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá wo wainɨ́ uraxɨ́ omɨŋɨ́ bɨ ɨwɨ́á nura núɨsáná ámá wamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, ‘Gɨ́ omɨŋɨ́ rɨpɨ píránɨŋɨ́ sɨŋwɨ́ nuwɨnaxɨ́díɨ́rɨxɨnɨ.’ nurɨmɨ aŋɨ́ wímɨ urɨ́nɨmɨnɨrɨ nánɨ nurɨ emá obaxɨ́ nɨŋweaŋɨsáná
10 Ra te nditandiaa kii ña tiaꞌndia uva, ra saa tiꞌvi ra iin ra xachiñu nuu ra, ña kuaꞌan ra nuu na tatu too ñuꞌu kan ña na ndataxi na loꞌo kuenda ra. Ndi su na tatu ñuꞌu nuu iyoo teꞌe uva kan, ra ndukuiin na tiin na ra xachiñu nuu ra, ra kani na ra, ra sandiko vichi na ra kuanuꞌu ra nuu xitoꞌo ra.
10 rɨxa wainɨ́ sogwɨ́ yóɨ́ éáná xegɨ́ omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́á wo xɨ́o xegɨ́ wí ourápauinɨnɨrɨ urowárɨ́agɨ aiwɨ omɨŋɨ́ sɨŋwɨ́ uwɨnaxɨ́diarɨgɨ́áwa omɨ ɨ́á nɨxero iwaŋɨ́ nɨmépero anɨ́omɨ wárɨgɨ́awixɨnɨ.
11 Ra saa tiꞌvi tuku ra xitoꞌo ñuꞌu kan inka ra xachiñu nuu ra kuaꞌan ra nuu na, ra saa xa tu na xiꞌin ra kan va, chi ndukuiin na tiin na ra, ra kani ka vi na ra, ra kundivaꞌa ka vi na xiꞌin ra, ra saa sandiko vichi na ra kuanuꞌu ra nuu xitoꞌo va ra.
11 Omɨŋɨ́ xiáwo ámɨ xegɨ́ omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́á womɨ urowáráná omɨŋɨ́ sɨŋwɨ́ uwɨnaxɨ́diarɨgɨ́áwa omɨ enɨ iwaŋɨ́ nɨmépero o ayá owinɨnɨrɨ rɨperɨrɨ́ numero anɨ́omɨ wárɨgɨ́awixɨnɨ.
12 Ra saa tiꞌvi tuku va ra xitoꞌo ñuꞌu kan, ra xachiñu nuu ra, ra uni, ña kuaꞌan ra nuu yuvi kan, ra sa xa tu na xiꞌin ra kan va, chi ndukuiin na kanitaꞌan na xiꞌin ra, ra iin satakueꞌe ndiꞌi na ra, ra saa taxi na ra kuaꞌan va ra.
12 Omɨŋɨ́ xiáwo ámɨ omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́á womɨ urowáráná omɨ mɨŋɨ́ nɨroro bɨ́arɨwámɨnɨ moaigɨ́awixɨnɨ.
13 ’Ra saa xaꞌa ndakani ini ra xitoꞌo ñuꞌu kan, kaꞌan ra saa: “¿Ni ke sa yo vichin? Ra vaꞌa ka va na tiꞌvi yo seꞌe yo, ra kuꞌvi ni ini yo xini yo, kuꞌun ra nuu na. Ra ta xa na xaa ra nuu na, ra iin ña saa satoꞌo va na ra”, kaꞌan ra.
13 Omɨŋɨ́ xiáwo awa íníná xegɨ́ omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́áwamɨ iwaŋɨ́nɨ nɨmépero anɨ́owamɨ urowárarɨŋagɨ́a nánɨ re yaiwiŋɨnigɨnɨ, ‘Nionɨ arɨre emɨnɨréɨnɨ? Gɨ́ íwɨ́ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ uyiŋáomɨ ourowárɨmɨnɨ. “Omɨ xɨxenɨ arɨ́á wipɨ́rɨ́árɨnɨ.” nimónarɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ urowárɨ́agɨ aí
14 Ndi su te xini na tatu too ñuꞌu nuu yoo teꞌe uva kan, ña ^xaa ra, ra saa ndikaꞌan na xiꞌin taꞌan na kachi na saa: “Ra yoꞌo kuvi ra ndoo ndiꞌi ña yoꞌo ndaꞌa. Ra naꞌa ndo vichin, ra na tiin yo ra, ra kaꞌni yo ra, ra ñaꞌa mii yo nduu ndiꞌi va ña yoꞌo”, kachi na xiꞌin taꞌan na.
14 awa xegɨ́ xewaxo barɨŋagɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨro re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, ‘Xanoyá dɨŋɨ́ meanɨ́o jɨ́iwo barɨnɨ. Omɨŋɨ́ amɨpíyɨ́ negɨ́ imónɨnɨ́a nánɨ omɨ opɨkianeyɨ.’ nɨrɨnɨro
15 Ra saa tiin ndixa va na ra, ra xaꞌni va na ra, ra saa tava na ra nuu ñuꞌu iva ra, ra ndixaꞌan na sakana na ra ―kachi Jesús xiꞌin na.
15 omɨ ɨ́á nɨxero bɨ́arɨwámɨnɨ nɨmoaimáná pɨkigɨ́awixɨnɨ.” Jisaso ewayɨ́ xwɨyɨ́á e nurɨrɨ yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Omɨŋɨ́ xiáwo xewaxomɨ pɨkíagɨ́a nánɨ awamɨ pí winɨ́árɨnɨ?” Yarɨŋɨ́ e nɨwirɨ
16 Su kuꞌun ra tiin ra na, ra kaꞌni ndiꞌi va ra na, ra saa ndataxi ra ñuꞌu ra ndaꞌa inka yuvi ña kondiaa na ña. Saa va ke ndoꞌo na tatu too ñuꞌu kan, kachi tuꞌun ndichi yoꞌo ―kachi Jesús xiꞌin yuvi na ndee xini soꞌo kan.
16 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Omɨŋɨ́ xiáwo nɨbɨrɨ omɨŋɨ́ sɨŋwɨ́ uwɨnaxɨ́diarɨgɨ́áwamɨ pɨpɨkímɨ́ nɨyárɨmáná omɨŋɨ́ ámɨ wa sɨŋwɨ́ onɨwɨnaxɨ́dípoyɨnɨrɨ mɨnɨ winɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ ámá e rówapɨgɨ́á arɨ́á e nɨwiro “Jisaso ‘Judayɨ́né omɨŋɨ́ sɨŋwɨ́ uwɨnaxɨ́diarɨgɨ́áyɨ́ yapɨ imónɨŋoɨ.’ rɨ́a neararɨnɨ?” nɨyaiwiro re rɨgɨ́awixɨnɨ, “ ‘Oweoɨ! Wí e enɨ́ámanɨ.’ neaimónarɨnɨ.” urɨ́agɨ́a aí
17 Ra saa xitoꞌni Jesús nuu na, ra ndikaꞌan ra xiꞌin na, kachi ra saa:
17 o sɨŋwɨ́ agwɨ́ nɨwɨnɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né ‘Wí e epaxɨ́ menɨnɨ.’ yaiwiarɨŋagɨ́a aí pí nánɨ Bɨkwɨ́yo ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ eŋíná nɨrɨro eagɨ́awixɨnɨ, ‘Sɨ́ŋá aŋɨ́ mɨrarɨgɨ́áwa sɨ́ŋá awiaxɨ́ wo nánɨ pɨ́á nerɨ́ná wo “Sɨpíxɨnɨ.” nɨrɨro emɨ móɨ́o Gorɨxo “Awiaxorɨnɨ.” nɨrɨrɨ nɨmearɨ aŋɨ́ xɨ́o mɨrarɨŋiwámɨ iwamɨ́ó nɨtɨwayɨrorɨ mɨrɨŋɨ́rɨnɨ.’ xwɨyɨ́á wɨ́á rókiamoagɨ́áwa e nɨrɨro eagɨ́ápɨ pí nánɨ rɨnɨnɨ? Seyɨ́né dɨŋɨ́ rɨmoarɨŋoɨ?
18 Ra takundiꞌi na koyo sata yuu kan, ra taꞌnu ndiꞌi va na, ra takundiꞌi na ndakava mii yuu kan sata, ra kuxeꞌe ndiꞌi va na ―kachi Jesús xiꞌin na.
18 Sɨxɨ́ botorɨxɨ́ sɨ́ŋáyo nɨpiérorɨ pɨ́rɨ́ miyeámɨ́ inarɨŋɨ́pa ámá gɨyɨ́ gɨyo sɨ́ŋáo nɨpiérorɨ xaíwɨ́ nearɨ́náyɨ́ axɨ́pɨ imónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Xwasɨ́wɨ́ yeáyɨ́ bimɨ sɨ́ŋá nɨpiérorɨ nearɨ́ná yunɨ́ wárarɨŋɨ́pa sɨ́ŋáo ámá gɨyɨ́ gɨyo nɨpiérorɨ nearɨ́ná axɨ́pɨ xwasɨ́wɨ́ yunɨ́nɨŋɨ́ imɨxɨmɨ́árɨnɨ.” Jisaso xɨ́o sɨ́ŋáónɨŋɨ́ nimónɨrɨ nánɨ e urɨŋɨnigɨnɨ.
19 Ra saa xaꞌa ndia xikuaꞌa kunaꞌnu nuu ndia sutu, xiꞌin ndia maestro sañaꞌa ndiayu Ndioxi, ña xika nduku ndia tiin ndia Jesús, mii hora kan, saa chi kundaa va ini ndia, ña xaꞌa mii va ndia ke ndikaꞌan ra tuꞌun ndichi kan; ndi su nditïin vi ndia ra, saa chi ndiyuꞌvi va ndia nuu na ñuu.
19 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á xwéowa tɨ́nɨ awa “Jisaso ewayɨ́ xwɨyɨ́á nɨnearɨrɨ́ná ‘Soyɨ́né omɨŋɨ́ xiáwomɨ xewaxo pɨkíɨ́ánɨŋɨ́ imónɨŋoɨ.’ rɨ́a neararɨnɨ?” nɨyaiwiro axíná “Rɨxa ɨ́á oxɨraneyɨ.” nɨyaiwiro aiwɨ oxɨ́ apɨxɨ́ e epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ nánɨ wáyɨ́ nɨwiro ɨ́á mɨxɨrɨpa nero
20 Ra saa tiꞌvi ndia yuvi kuaꞌan na kotonani na ra, ra yuvi kan ra nii kuëe ndañaꞌa na mii na ña iyoo na kuachi xiꞌin ra, ra ña kuaꞌan na ra ña vaꞌa na kaꞌan na xiꞌin Jesús va kuvi ña ra kaꞌan ra iin tuꞌun ña väꞌa ra niꞌi na taxi na kuachi xaꞌa ra nuu ra chiñu kuchee, kaꞌan na.
20 sɨŋwɨ́ nɨwɨnaxɨ́da nemero ámá wa yapɨ́ nɨwíwapɨyiro sɨŋwɨ́ nɨwɨnaróa oúpoyɨnɨrɨ nurowárɨro re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Soyɨ́né ámá naŋoyɨ́nénɨŋɨ́ nimónɨro yapɨ́ nɨwíwapɨya nurɨ́ná pasánɨŋɨ́ nɨméra úpoyɨ. Xwɨyɨ́á omɨ ananɨ gwɨ́ yipaxɨ́ wí ránáyɨ́, rɨxa omɨ ɨ́á xepɨ́rɨ nánɨ gapɨmanomɨ áwaŋɨ́ uranɨ nánɨ re urɨ́poyɨ, ‘Takisɨ́ nánɨ nɨgwɨ́ émáyɨ́ nearáparɨgɨ́ápɨ sɨnɨ mɨnɨ wianɨréwɨnɨ? Mɨnɨ mɨwipa yanɨréwɨnɨ?’ urɨ́poyɨ. O ‘Oweoɨ, sɨnɨ mɨnɨ mɨwipa époyɨ.’ ránáyɨ́ émáyɨ́ omɨ ɨ́á nɨxero gwɨ́ yipɨ́ráoɨ.” urowárɨ́agɨ́a
21 Saa ndixaa na ndakatuꞌun na ra, kachi na saa:
21 awa nuro Jisasomɨ nɨwímearo pasánɨŋɨ́ nɨméra nurɨ́ná weyɨ́ re umearɨgɨ́awixɨnɨ, “Nearéwapɨyarɨŋoxɨnɨ, joxɨ xwɨyɨ́á nɨrɨrɨ nɨnearéwapɨyirɨ́ná náyonɨ nearéwapɨyarɨŋoxɨ eŋagɨ nánɨ nene nɨjɨ́árɨnɨ. Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ símeáagɨ́a aí sɨ́mɨmaŋɨ́ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ nánɨ wáyɨ́ mé xwɨyɨ́á Gorɨxoyá nepánɨ urarɨŋɨ́pɨ nearéwapɨyarɨŋoxɨrɨnɨ.” nurɨro
22 Ra kaꞌan xiꞌin ndi vichin, ¿a vaꞌa chaꞌvi ndi nuu ra tata chiñu César ñuu Roma, xuꞌun ña nduku ra nuu ndi, a väꞌa? ―kachi na xiꞌin ra.
22 yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “Dɨŋɨ́ joxɨyá píoɨ yaiwiarɨŋɨnɨ? ‘Nene émáyɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Sisaomɨ takisɨ́ nánɨ nɨgwɨ́ mɨnɨ nɨwiayiranéná apánɨ wiarɨŋwɨnɨ.’ rɨsimónarɨnɨ? ‘Nɨpɨkwɨnɨ mɨyarɨŋwɨnɨ.’ rɨsimónarɨnɨ?” urɨ́agɨ́a aiwɨ
23 Ndi su Jesús ra xa kundaa va ini ra ña kuni ndia sandaꞌvi ndia ra, ra saa ndikaꞌan ra xiꞌin ndia kachi ra saa:
23 Jisaso yapɨ́ wíwapɨyanɨro yarɨgɨ́ápɨ nánɨ dɨŋɨ́ adadɨ́ nɨwirɨ nɨjɨ́á nimónɨrɨ nánɨ re urɨŋɨnigɨnɨ,
24 Taxi ndo iin xuꞌun kaa ndaꞌa yu na kuni yu ―kachi ra xiꞌin ndia.
24 “Émáyɨ́yá monɨ́ bɨ sɨwá nípoyɨ.” nurɨrɨ rɨxa sɨwá wíáná yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Nɨgwɨ́ rɨpimɨ yoɨ́ goyá eánɨrɨ sɨ́mɨmaŋɨ́ goyá ŋwɨrárɨnɨrɨ inɨnɨ?” urɨ́agɨ awa “Émáyɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Sisaoyá eánɨnɨ.” urɨ́agɨ́a
25 Ra saa ndakuiin ra, kachi ra saa:
25 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nɨgwɨ́ rɨpimɨ sɨ́mɨmaŋɨ́ Sisaoyá ŋwɨrárɨnɨŋagɨ nánɨ xewanɨŋomɨ mɨnɨ wíɨ́rɨxɨnɨ. Amɨpí nɨ́nɨ oyá imónɨŋɨ́yɨ́ enɨ xewanɨŋomɨ wíɨ́rɨxɨnɨ. E nerɨ aí amɨpí Gorɨxoyá imónɨŋɨ́yɨ́ xɨ́omɨ wíɨ́rɨxɨnɨ.” Jisaso Gorɨxo ámá xewanɨŋónɨŋɨ́ imɨxɨnɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ omɨ dɨŋɨ́ owɨkwɨ́rɨ́poyɨnɨrɨ e urɨ́agɨ
26 Ndia saa ra nii ndiniꞌi ndia ni ke sa ndia xiꞌin ra, saa chi ndia nii tuꞌun kiꞌvi ndikäꞌan ra nuu chitu yuvi kan, saa ra tiaa ni ndakanda ini na xiꞌin tuꞌun ña ndakuiin ra yuꞌu ndia, ndia saa ra kutaxin yuꞌu va ndia.
26 awa yapɨ́ nɨwíwapɨyiro pasánɨŋɨ́ e uméɨ́á aí ámáyá sɨŋwɨ́yo dánɨ Jisaso xwɨyɨ́á meárɨnɨpaxɨ́ wí mɨrarɨŋagɨ arɨ́á nɨwiro ámá nɨ́nɨ enɨ Jisaso píránɨŋɨ́ e reŋwɨpearɨŋagɨ arɨ́á nɨwiro nánɨ ududɨ́ nero xwɨyɨ́á bɨ murɨgɨ́awixɨnɨ.
27 Ra te ndiꞌi, saa ndixaꞌan sava ndia saduceo nuu Jesús. Ra ndia kan, ra kuëe kandixa ndia ña ndatiaku na ndii, ra xaꞌa ña kan ndindakatuꞌun ndia ra kachi ndia saa:
27 Ámá Judayɨ́ wa, Sajusiyɨ rɨnɨŋɨ́ wa —Sajusiowa re rarɨgɨ́áwarɨnɨ, “Ámá nɨpémáná eŋánáyɨ́ wí nɨwiápɨ́nɨmeapɨ́rɨ́ámanɨ.” rarɨgɨ́áwarɨnɨ.
28 ―Tata Maestro, ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés ndaꞌa ndi ra suꞌva va kachi ña: “Tu iin tiaa ra iyoo yasiꞌi ra, ra ndikäku seꞌe ra xiꞌin ña, ra ndixiꞌi va ra, saa ra xiniñuꞌu na ndakiꞌin inka ñani ra ñaꞌa kan, saa ra, ta xa na kaku seꞌe ña, ra ta iyoo seꞌe ra ndixiꞌi kan va, na koo ña kaku kan”, kachi ña.
28 Awa nɨbɨro Jisasomɨ yarɨŋɨ́ wianɨro nánɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Nearéwapɨyarɨŋoxɨnɨ, eŋíná Moseso ŋwɨ́ ikaxɨ́ nɨnearɨrɨ́ná nene nánɨ nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ re eaŋɨ́rɨnɨ, ‘Ámá go go apɨxɨ́ nɨmearɨ niaíwɨ́ memeá péánáyɨ́ ámɨ xexɨrɨ́meáo apɨxɨ́ anímɨ nɨmearɨ peŋoyá niaíwɨ́ wo wiemeaíwɨnɨgɨnɨ.’ Moseso e nɨrɨrɨ eaŋɨ́rɨnɨ.” nurɨro
29 Ra suꞌva ke kuu xiꞌin iin veꞌe, uxa tiaa xikuu ndia veꞌe ndia. Ra saa kuu ra nditandaꞌa va iin ñani ndia ra chee, ra ndia nii seꞌe ra ndikäku xiꞌin yasiꞌi ra, ra ndixiꞌi va ra.
29 ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ urɨgɨ́awixɨnɨ, “Xɨráxogwá wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú egɨ́áwa xɨráo apɨxɨ́ wí nɨmearɨ niaíwɨ́ memeá péáná
30 Ra saa ndakiꞌin ña inka ñani ra, ra ndikun sata ra, ra ndixiꞌi tu ra kan va, ra ndikäku tu seꞌe ra kan va xiꞌin ña.
30 xogwáo wo anímɨ nɨmearɨ niaíwɨ́ memeá péáná
31 Ra saa ndakiꞌin ña inka tuku va ra, ra ndixiꞌi tu ra uni kan va, ra uxa saa ndia xinduꞌu ña xiꞌin va, ra ndixiꞌi uxa saa va ndia; ra ndia nii ndia ndikäku seꞌe ña xiꞌin vi.
31 ámɨ wo nɨmearɨ niaíwɨ́ memeá péáná wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú imónɨgɨ́áwa nowanɨ o o ímɨ nɨmeaayiro aiwɨ niaíwɨ́ wí memeá nowanɨ rɨxa péáná
32 Ndia saa ra ndixiꞌi tu mii va ña.
32 apɨxí enɨ xɨráxogwá nowamɨnɨ nɨmeánɨrɨ nɨpemɨxárɨmáná xɨ́í enɨ peŋɨnigɨnɨ.” Ewayɨ́ xwɨyɨ́á Jisasomɨ e nurɨmáná
33 Ña kan ke kuni ndi ndakatuꞌun ndi yoꞌo vichin, ta xa na ndatiaku ndia kan, ¿ra yoo kuu iin ndia kuu yii ña, chi xinduꞌu ña xiꞌin uxa saa va ndia? ―kachi ndia xiꞌin Jesús.
33 omɨ majɨ́á wikɨxeáranɨro nánɨ yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ winɨ́a nánɨ pegɨ́á nɨ́nɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ́ná í xɨráxogwá wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú nowanɨ meagɨ́í eŋagɨ nánɨ goyáí imónɨnɨ́árɨ́anɨ?” urɨ́agɨ́a
34 Ra saa ndakuiin ra, kachi ra saa xiꞌin ndia:
34 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ríná ámá apɨxɨ́ ŋwɨrárɨro mearo inarɨgɨ́árɨnɨ.
35 Ndi su na taxi Ndioxi ndiayu ndatiaku, ra koo na xiꞌin ra ndivi, ra tandäꞌa ka vi na kan.
35 E nerɨ aí rɨ́wéná Gorɨxo meŋweaŋáná ámá oyá sɨŋwɨ́yo dánɨ ananɨ nɨwiápɨ́nɨmearo ŋweapɨ́rɨ́áyɨ́ apɨxɨ́ ŋwɨrárɨnɨro meánɨro inɨpɨ́rɨ́ámanɨ.
36 Ra nii küvi ka va tu na. Saa chi xa ta iyoo na tatun Ndioxi va ke koo na, ra seꞌe Ndioxi va kuu na saa chi ndiatiaku va na.
36 Íná ámɨ bɨ nɨpepaxɨ́ imónɨpɨ́rɨ́ámanɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Aŋɨ́najowa yarɨgɨ́ápa nero ŋweapɨ́rɨ́árɨnɨ. Gorɨxoyá dɨŋɨ́yo dánɨ xwárɨpáyo dánɨ wiápɨ́nɨmeapɨ́rɨ́á eŋagɨ nánɨ ayɨ́ Gorɨxoyá niaíwɨ́ nimónɨro anɨŋɨ́ íníná ŋweapɨ́rɨ́árɨnɨ.
37 Ra ña kaꞌan ndo xaꞌa ña ndatiaku na ndii, ra na kundaa ini ndo, chi xa mii tuꞌun Ndioxi ña tiaa ra Moisés xinaꞌa vi ke ndakani nuu yo xaꞌa ña ndatiaku na ndii. Ra suꞌva ke kachi Ndioxi ndikaꞌan ra xiꞌin ra Moisés ta xini ra xixi itun ìñu̱ kan: “Yuꞌu kuu Ndioxi ra Abraham, xiꞌin ra Isaac, xiꞌin ra Jacob”, kachi ra.
37 Soyɨ́né dɨŋɨ́ ‘Pegɨ́áyɨ́ wí nɨwiápɨ́nɨmeapaxɨ́ menɨnɨ.’ yaiwiarɨŋagɨ́a aiwɨ ananɨ nɨwiápɨ́nɨmeapɨ́rɨ́árɨnɨ. Xwɨyɨ́á eŋíná Moseso íkɨ́á onɨmiánáɨna ɨwɨ́ rɨ́á mɨnɨ́ ápiáwɨ́ wearɨŋagɨ wɨnɨŋɨ́pɨ nánɨ rɨ́wamɨŋɨ́ nearɨ́ná Gorɨxo xewanɨŋo nánɨ urɨnɨŋɨ́pɨ re nɨrɨrɨ eaŋɨ́rɨnɨ, ‘Gorɨxonɨ dɨxɨ́ ráwowa Ebɨrɨ́amo tɨ́nɨ Aisako tɨ́nɨ Jekopo tɨ́nɨ awayá Ŋwɨ́áonɨrɨnɨ.’ Moseso rɨ́wamɨŋɨ́ e nearɨ́ná xiáwowa rɨxa pegɨ́á aiwɨ o rɨ́wamɨŋɨ́ e nɨrɨrɨ eaŋɨ́rɨnɨ.
38 Ña kan ke na kundaa vaꞌa ini yo. Chi Ndioxi, ra Ndioxi na tiaku va kuvi ra. Ra süvi Ndioxi na ndii kuvi ra, ra nuu ra kan ra tiaku takundiꞌi va na xa ndixiꞌi ―kachi Jesús xiꞌin ndia saduceo.
38 Gorɨxo omɨ e nurɨrɨ́ná omɨ xiáwowa rɨxa pegɨ́ámɨ aiwɨ Gorɨxoyá sɨŋwɨ́yo dánɨ wigɨ́ dɨŋɨ́ sɨnɨ sɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ e rɨpaxɨ́rɨnɨ. Gorɨxo ámá pegɨ́áyɨ́ nánɨ Ŋwɨ́áomanɨ. Sɨŋɨ́ egɨ́áyɨ́ nánɨ Ŋwɨ́áorɨnɨ. Oyá sɨŋwɨ́yo dánɨ ámá nɨ́nɨ wí pegɨ́á aiwɨ, wigɨ́ dɨŋɨ́ sɨnɨ sɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ nɨ́nɨ sɨnɨ sɨŋɨ́rɨnɨ.” urarɨ́ná
39 Ra saa ndakuiin sava ndia maestro sañaꞌa ndiayu Ndioxi ndee kan, kachi ndia saa:
39 — ausente —
40 Ndia saa, ra ndia nii ka na ndixäa ndiee ini ña ndakatuꞌun ka na Jesús.
40 — ausente —
41 Saa ndikaꞌan Jesús xiꞌin na ndee kan, kachi ra saa:
41 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá pí nánɨ re rarɨgɨ́árɨnɨ, ‘Ámá nene yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́o sa mɨxɨ́ ináyɨ́ Depitoyá xiáwo imónɨnɨ́árɨnɨ.’ pí nánɨ rarɨgɨ́árɨnɨ?
42 Ra ra David, ra suꞌva va tu kachi ra ndikaꞌan ra nuu tutu Salmo ña tiaa ra:
42 — ausente —
43 ra vaꞌa sandiꞌi yu xaꞌa takundiꞌi na iyoo kuachi xiꞌin kun”, kachi Ndioxi,
43 — ausente —
44 Ndatuꞌun ndo xiꞌin yu, ¿ndixaa ke iyoo ña, ña kaꞌan ra David ña kuu iva ra, ra tiꞌvi Ndioxi kixi, ra kaꞌan tu ra ña kuu ra seꞌe va ra? ―kachi Jesús xiꞌin na.
44 xegɨ́ xiáwo nánɨ ‘Gɨ́ Ámɨnáorɨnɨ.’ nɨrɨrɨ nánɨ arɨge xegɨ́ xiáwo imónɨnɨ?” Jisaso ámá nɨ́nɨ “Ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáo ananɨ Depitomɨ seáyɨ e nimónɨrɨ nepa Gorɨxoyá xewaxorɨ́anɨ?” oyaiwípoyɨnɨrɨ e urɨŋɨnigɨnɨ.
45 Ra saa kuu yuvi na ndee xini soꞌo ña ndakani Jesús ndee na, ra saa ndikaꞌan ra xiꞌin ndia itaꞌan xiꞌin ra, kachi ra saa:
45 Ámá nɨ́nɨ o e rarɨŋagɨ arɨ́á wiarɨ́ná xegɨ́ wiepɨsarɨŋowamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ,
46 ―Kuenda ni koo ndo, ra xä ndo ta xa ndia maestro sañaꞌa ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, saa chi ndia kan, ra kotoo ni ndia kundixi ndia tikoto nani, ra kuni ni tu ndia satoꞌo ni yuvi ndia te ndakutaꞌan ndia xiꞌin na nuu yaꞌvi va. Ra saa tu te kuaꞌan ndia veꞌe ñuꞌu a te kuaꞌan ndia viko, ra xini sii ni ndia kundee ndia tiayu tu ndee na kunaꞌnu.
46 “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa yarɨgɨ́ápa mepa éɨ́rɨxɨnɨ. Awa ámá weyɨ́ oneamépoyɨnɨrɨ rapɨrapɨ́ sepiánɨ nɨyínɨmɨ aŋɨ́ emero ámá makerɨ́á imɨxarɨgɨ́e dánɨ ‘Ámɨnáoxɨnɨ.’ onearɨ́poyɨnɨrɨ emero rotú aŋɨ́yo nɨpáwirónáranɨ, aiwá imɨxarɨgɨ́e nɨrémorónáranɨ, ‘Ámá nɨyɨ́yá sɨ́mɨ́ sɨ́mɨ́ e oŋweaaneyɨ.’ nɨyaiwiro ero
47 Ra sandaꞌvi ni tu ndia na siꞌi na ndukuaan va, ra ndakiꞌin ndiaa ndia ñaꞌa ña kuu mii na ndaꞌa na. Ra ña kuni ndia kindoo vaꞌa ndia nuu na ñuu, ra naꞌa ka vi kaꞌan ndia xiꞌin Ndioxi. Ra ña xa ndia ña yoꞌo, ra chee ni ka va tundoꞌo vaxi nuu ndia sa Ndioxi ―kachi Jesús xiꞌin ndia itaꞌan xiꞌin ra.
47 sɨ́wí yáɨ́ rɨ́kínɨŋɨ́yɨ́ yapɨ ámáyá aiwá pɨrɨ́ nɨ́nɨ ɨ́wɨ́ manarɨgɨ́ápa apɨxɨ́ aníwayá amɨpí ɨ́wɨ́ urápanɨro nánɨ ero ámáyá sɨŋwɨ́yo dánɨ Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ nɨwiróná anɨŋɨ́ minɨ́ nɨra uro yarɨgɨ́ápa soyɨ́né enɨ axɨ́pɨ mepa éɨ́rɨxɨnɨ. Rɨ́wéná Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ yarɨ́ná awa xwɨyɨ́á xwé meárɨnɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?