João 20

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ra ñaꞌa ni domingo, kii ña kiꞌin xaꞌa semana te kumani ka kana kuaꞌa xaꞌa ndivi, ke kee ña María, ña kee ñuu Magdala ndixaꞌan ña xitoꞌni ña, yuꞌu yavi nuu chikaa na iki kuñu Jesús. Ra te ndixaa ña, ra xa ndixikutiaꞌa va yuu chee ña ndasi yuꞌu yavi kan xini ña.
1 Sadéyo wɨ́á mónɨŋɨ́mɨ sɨnɨ sɨ́á yinɨŋáná Magɨdara dáŋɨ́ Mariaí sɨ́ŋá óɨ́yimɨ Jisaso weŋe nánɨ nurɨ wenɨŋɨ́ éɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Sɨ́ŋá xwé óɨ́yimɨ éɨ́ rárárɨnɨŋo sɨnɨ mɨpɨ́rónɨ́ rɨxa wí e weŋagɨ nɨwɨnɨmɨ
2 Ra saa nandiko ña, ra xinu ña ndixaꞌan ña ndatuꞌun ña xiꞌin ra Simón Pedro ra xitaꞌan xiꞌin Jesús, ra saa tu xiꞌin inka ra xitaꞌan xiꞌin Jesús ra kuꞌvi ni ini ra xini va ra, ra kachi ña saa xiꞌin ndia:
2 aŋɨ́nɨ nurɨ Saimonɨ Pitaomɨ tɨ́nɨ wiepɨsiŋɨ́ wɨ́o, xɨ́o dɨŋɨ́ sɨxɨ́ uyiŋomɨ tɨ́nɨ nɨwímearɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámɨnáomɨ rɨxa nexwearo gɨmɨ rɨ́a tɨ́awixɨnɨ? Newané majɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ
3 Ra saa ndakiꞌin ra Pedro xiꞌin inka ra xitaꞌan xiꞌin Jesús kan kuaꞌan ndia kutoꞌni ndia ini yavi kan.
3 Pitao tɨ́nɨ wiepɨsiŋɨ́ wɨ́o tɨ́nɨ aŋɨ́ e pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ xwárɨpáyo nánɨ nuri
4 Ra xinu uvi saa va ndia kuaꞌan ndia; ndi su ndiee ni ka va xinu inka ra xitaꞌan xiꞌin Jesús kan, nuu ra Pedro, ra ra kan kuvi ra, kama ka ndixaa va yuꞌu yavi kan.
4 aŋaŋɨ́nɨ nuri wɨ́o Pitaomɨ nɨmúrorɨ xwárɨpáyo xámɨ nɨrémorɨ
5 Ra saa ndakandiee ra xitoꞌni ra ini yavi kan, ra ndia tikoto ña xisukun va Jesús ke ndee xini ra, ndi su ndikïꞌvi vi ra ini yavi kan.
5 nɨrɨ́kwínɨrɨ ínɨmɨ wenɨŋɨ́ yánɨ́ɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Rapɨrapɨ́ Jisasomɨ xopɨxopɨ́ rónɨŋúnɨ weŋagɨ nɨwɨnɨrɨ aiwɨ ínɨmɨ mɨpáwí wenɨŋɨ́ yarɨ́ná
6 Ra saa ndikun tu ra Simón Pedro va ndixaa ra yuꞌu yavi kan, saa ra ndikun ndikiꞌvi ra ini yavi kan kuaꞌan va ra, ra ndia tikoto va ke ndee xini tu ra kan va;
6 Saimonɨ Pitao enɨ rɨ́wɨ́yo nɨbɨrɨ bɨ́arɨwámɨnɨ éɨ́ nɨrómáná wenɨŋɨ́ mé xwárɨpáyo ínɨmɨ nɨpáwirɨ wenɨŋɨ́ éɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Rapɨrapɨ́ xopɨxopɨ́ rónɨŋúnɨ weŋagɨ nɨwɨnɨrɨ
7 ra xini tu ra tikoto ña xisuvi xini Jesús va ndee ña, ndi su xa vivii va ndataꞌnu ña, ra xa ndee siin va ña.
7 rapɨrapɨ́ mɨŋɨ́yo xopɨxopɨ́ rogɨ́íú wɨ́ú tɨ́nɨ nawínɨ mɨwé xegɨ́ wí e nɨkɨ́rónɨrɨ weŋagɨ wɨnarɨ́ná
8 Saa ra ndikiꞌvi tu ra xitaꞌan xiꞌin Jesús, ra inuu ndixaa yuꞌu yavi kan va, ra xini ra ña kuu kan, saa ra kandixa va ra ña ndatiaku Jesús.
8 wiepɨsiŋɨ́ wɨ́o, xámɨ xwárɨpáyo rémóo enɨ nɨpáwirɨ rapɨrapɨ́ e imónɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ “Neparɨnɨ.” nɨyaiwirɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roŋɨnigɨnɨ.
9 Ra ta kumani ka kuꞌun ndia nuu iin yavi kan, ra täan kundaa kaxi vi ini ndia xiꞌin tuꞌun Ndioxi, ña kaꞌan xaꞌa Jesús, ña xiniñuꞌu ndatiaku ra.
9 Íná awaú Bɨkwɨ́yo Jisaso ámɨ xwárɨpáyo dánɨ nɨwiápɨ́nɨmeanɨ́ápɨ nánɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ nánɨ sɨnɨ píránɨŋɨ́ dɨŋɨ́ mɨmopa neri majɨ́á neri nánɨ
10 Ndia saa ra nandiko ndia xitaꞌan xiꞌin Jesús, kuanuꞌu ndia veꞌe va ndia.
10 ámɨ egɨ́ aŋɨ́ e nánɨ ugɨ́isixɨnɨ.
11 Ra ña María nindoo yuꞌu yavi chi keꞌe, xaku va ña, ra nani saa kuu ña xaku ña, ra saa ndakandiee ña xitoꞌni ña ini yavi kan.
11 Mariaí xwárɨpá tɨ́ŋɨ́ e aŋwɨ e nɨrómáná ŋwɨ́ nearɨ e nerɨ́ná xwárɨpáyo ínɨmɨ nɨrɨ́kwínɨrɨ wenɨŋɨ́ yánɨ́ɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ.
12 Saa ra xini va ña uvi ndia tatun Ndioxi, ndia ndixi tikoto yaa, ra iin ra nduꞌu chi nuu xikanduꞌu xini Jesús, ra inka tu ra nduꞌu chi nuu ndixiyo xaꞌa va ra.
12 Jisaso tɨgɨ́e aŋɨ́najɨ́ waú rapɨrapɨ́ apɨ́á weŋɨ́ nɨyínɨmáná wɨ́o mɨŋɨ́ tɨgɨ́ámɨnɨ ŋwearɨ wɨ́o sɨkwɨ́ tɨgɨ́ámɨnɨ ŋwearɨ eŋagɨ́i wɨnáná
13 Ra saa nindakatuꞌun ndia ña, kachi ndia saa:
13 awaú Mariaímɨ re urɨgɨ́isixɨnɨ, “Ineyɨ, jíxɨ pí nánɨ ŋwɨ́ eaarɨŋɨnɨ?” urɨ́agɨ́i í re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ Ámɨnáo nexwearɨ tɨ́e nánɨ niínɨ majɨ́á eŋagɨ nánɨ ŋwɨ́ eaarɨŋɨnɨ.” nurɨmáná
14 Ra sakan saa kuu ña kaꞌan ña, ra saa ndikokuiin ña ndakutoꞌni ña, ra xini ña íin Jesús ikan, ndi su nindäkuni ña ra.
14 nɨkɨnɨmónɨrɨ wenɨŋɨ́ éɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Jisaso daiwo roŋagɨ nɨwɨnɨrɨ aiwɨ mí mɨwómɨxɨŋɨnigɨnɨ.
15 Ra saa nindakatuꞌun Jesús ña kachi ra saa:
15 Mí mɨwómɨxɨ́agɨ Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ineyɨ, pí nánɨ jíxɨ ŋwɨ́ eaarɨŋɨnɨ? Go nánɨ pɨ́á yarɨŋɨnɨ?” urɨ́agɨ Mariaí omɨŋɨ́ xiáwo nɨrarɨnɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ápoxɨnɨ, joxɨ pɨyomɨ nɨmeámɨ nurɨ wí e tɨ́ɨrá oeŋwɨrɨyɨ́ áwaŋɨ́ nɨreɨ. Niínɨ nurɨ nɨmearɨ nɨmeámɨ umɨ́ɨnɨ.” urɨ́agɨ
16 Saa ra ndikaꞌan va Jesús xiꞌin ña, kachi ra saa:
16 Jisaso “Mariaíxɨnɨ!” urɨ́agɨ í nɨkɨnɨmónɨrɨ Xibɨruyɨ́ pɨ́né tɨ́nɨ Rabonaiyɨ —Apɨ “Nearéwapɨyarɨŋoxɨnɨ.” nɨrɨrɨ́ná rarɨgɨ́ápɨrɨnɨ. E urɨ́agɨ
17 Ra saa ndikaꞌan Jesús xiꞌin ña kachi ra saa:
17 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ sɨnɨ gɨ́ ápo tɨ́e nánɨ mɨpeyíá eŋagɨ nánɨ jíxɨ ɨ́á mɨnɨxepanɨ. Jíxɨ nurɨ ámá nionɨ gɨ́ nɨrɨxɨ́meá imónɨgɨ́áyo re ureɨ, ‘O re rɨŋoɨ, “Nionɨ gɨ́ ápo Gorɨxo tɨ́e nánɨ peyarɨŋɨnɨ. O seyɨ́né enɨ segɨ́ ápo Gorɨxorɨnɨ.” rɨŋoɨ.’ urémeaɨ.” urɨ́agɨ
18 Ra saa ndixaꞌan ña María, ña ñuu Magdala ndatuꞌun ña xiꞌin ndia xitaꞌan xiꞌin Jesús, ña xa xini va ña ra, ra ndikaꞌan ra tuꞌun kan xiꞌin ña, kachi ña xiꞌin ndia.
18 Magɨdara dáŋɨ́ Mariaí nurɨ xegɨ́ wiepɨsiŋɨ́yo áwaŋɨ́ re urémeaŋɨnigɨnɨ, “Niínɨ Ámɨnáomɨ rɨxa sɨŋwɨ́ wɨnɨ́ɨnɨ. Xɨ́o nɨrɨ́ɨ́pɨ, ayɨ́ apɨrɨnɨ. Ayɨ́ apɨrɨnɨ.” nura uŋɨnigɨnɨ.
19 Ra te xa kuñuu suvi mii kii, ña kiꞌin xaꞌa semana kan ke, ndakutaꞌan takundiꞌi ndia xitaꞌan xiꞌin Jesús ndee ndia, ra ndasi tuun va yeꞌe veꞌe nuu ndee ndia, xaꞌa ña iyuꞌvi ndia nuu na judío taꞌan ndia. Ra saa xaa Jesús veꞌe nu ndee ndia, ra xikundichi ra mañu ndia, ra ndikaꞌan ra xiꞌin ndia kachi ra saa:
19 Sadéyo sɨ́á axɨ́yimɨ sɨ́ápɨ tɨ́nɨ wiepɨsiŋowa Judayɨ́ ámɨnáowa nánɨ wáyɨ́ nero nánɨ aŋɨ́ wigɨ́ ŋweagɨ́iwámɨ ówaŋɨ́ xaíwɨ́ nɨyárɨmáná ŋweaŋáná re eŋɨnigɨnɨ. Jisaso awamɨ áwɨnɨ e nɨrónapɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “ ‘Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ nɨwayɨrónɨro oŋweápoyɨ.’ nimónarɨnɨ.” nurɨmáná re eŋɨnigɨnɨ.
20 Ra te ndiꞌi ndikaꞌan ra tuꞌun yoꞌo xiꞌin ndia xitaꞌan xiꞌin ra, ra saa ndiñaꞌa ra ndaꞌa ra xiꞌin kindika ra nuu ndia. Ra kusii ka vi ini ndia, te xini ndia ra.
20 Wé nirɨ́ ogɨ́úkaú sɨwá wirɨ miwɨ́ wákwɨrɨxá tɨ́nɨ ikɨrogɨ́áyi sɨwá wirɨ éagɨ wiepɨsiŋowa Jisaso ámɨ sɨŋɨ́ eŋagɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨro nánɨ dɨŋɨ́ niɨ́á winarɨ́ná
21 Ra saa ndikaꞌan tuku Jesús xiꞌin ndia, kachi ra saa:
21 ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “ ‘Soyɨ́né Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ nɨwayɨrónɨro oŋweápoyɨ.’ nimónarɨnɨ. Ápo nionɨ xwɨ́á tɨ́yo nɨrowárénapɨŋɨ́pa nionɨ enɨ soyɨ́né searowárarɨŋɨnɨ.” nurɨmáná
22 Ra te ndiꞌi ndikaꞌan Jesús tuꞌun yoꞌo, ra saa tivi ra tachi yuꞌu ra, chi nuu ndita ndia ra ndikaꞌan ra xiꞌin ndia, kachi ra saa:
22 awamɨ pɨ́rámɨ́ imɨmɨ́ nɨwiowárɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ numímɨnɨro apɨ tɨ́nɨ nawínɨ eméɨ́rɨxɨnɨ.
23 Ra yuvi na sakaꞌnu ini ndo xaꞌa kuachi, ra sakaꞌnu tu ini Ndioxi va xaꞌa kuachi na; ra tu na köo kaꞌnu ini ndo xaꞌa kuachi na, saa ra köo kaꞌnu tu ini Ndioxi va xaꞌa kuachi na ―*kachi ra xiꞌin ndia.
23 Soyɨ́né ámá ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ yokwarɨmɨ́ nerɨ́náyɨ́, ayɨ́ Gorɨxo enɨ yokwarɨmɨ́ wiiarɨnɨ. Soyɨ́né yokwarɨmɨ́ mɨwiipa nerɨ́náyɨ́, ayɨ́ Gorɨxo enɨ yokwarɨmɨ́ mɨwiiarɨnɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
24 Ndi su ra Tomás, ra kaꞌan na kuu kuati, ra xitaꞌan xiꞌin ndia xitaꞌan xiꞌin Jesús, ña xikuu ndia uxi uvi, ra köo ra ndixiyo xiꞌin ndia te ndixaa Jesús nuu ndia.
24 Wiepɨsiŋowa wo, Tomaso —O wiepɨsiŋɨ́ wé wúkaú sɨkwɨ́ waú imónɨgɨ́áwa worɨnɨ. Xegɨ́ yoɨ́ ámɨ bɨ Didimasorɨnɨ. O mɨŋweaŋáná wɨ́a Jisaso wiwanɨŋowamɨnɨ wímeáɨ́ eŋagɨ nánɨ
25 Ra saa ndikaꞌan ndia sava, ndia xitaꞌan xiꞌin Jesús xiꞌin ra, kachi ndia saa:
25 Tomasomɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “None Ámɨnáomɨ rɨxa sɨŋwɨ́ wɨnɨ́wɨnɨ.” urɨ́agɨ́a aí o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ wéyo nirɨ́ ogɨ́áyaú mɨwɨnɨpa erɨ nirɨ́ ogɨ́áyaúmɨ wé mɨwíxɨ́mopa erɨ miwɨ́ wákwɨrɨxá tɨ́nɨ ikɨrogɨ́áyimɨ gɨ́ wé mɨwíxɨ́mopa erɨ nerɨ́náyɨ́, dɨŋɨ́ wí ‘Nepa orɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ wɨkwɨ́rómɨméɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
26 Ra saa kuu ndiyaꞌa una kii, ra ndakutaꞌan tuku va ndia xitaꞌan xiꞌin Jesús ndee ndia iin veꞌe, ra xa nduꞌu va ra Tomás xiꞌin ndia. Ra kutu ka vi ndasi yeꞌe veꞌe kan ndee ndia, ndi su ndikiꞌvi va Jesús, ra xikundichi ra maꞌñu ndia, ra ndikaꞌan ra xiꞌin ndia, kachi ra saa:
26 Sɨ́á wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú wo nórɨmáná eŋáná ámɨ xegɨ́ wiepɨsiŋowa aŋɨ́yo ínɨmɨ ŋweaŋáná Tomaso enɨ wɨ́a tɨ́nɨ nerɨmeánɨro ŋweaŋáná Jisaso aŋɨ́ ówaŋɨ́ nɨyárɨnɨŋagɨ aiwɨ awamɨ áwɨnɨ e nɨrónapɨmáná re urɨŋɨnigɨnɨ, “ ‘Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ nɨwayɨrónɨro oŋweápoyɨ.’ nimónarɨnɨ.” nurɨmáná
27 Ra saa ndikaꞌan ra xiꞌin ra Tomás, kachi ra saa:
27 Tomasomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Dɨxɨ́ wé sɨ́mɨ́ re nɨnimɨxénapɨrɨ gɨ́ wéyo sɨŋwɨ́ naneɨ. Dɨxɨ́ wé re nɨnimɨxénapɨrɨ gɨ́ miwɨ́yo nɨwíxɨ́moɨ. Sɨnɨ dɨŋɨ́ mɨnɨkwɨ́ró mepanɨ. Aga dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roɨ.” urɨ́agɨ
28 Saa ndikaꞌan ra Tomás, kachi ra saa:
28 Tomaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ gɨ́ Ámɨnáoxɨrɨnɨ. Gɨ́ Ŋwɨ́áoxɨrɨnɨ.” urɨ́agɨ
29 Saa ndikaꞌan Jesús xiꞌin ra, kachi ra saa:
29 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ sɨŋwɨ́ nɨnanɨrɨ nánɨ rɨxa ‘Neparɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ dɨŋɨ́ rɨnɨkwɨ́róɨnɨ? Ámá nionɨ sɨŋwɨ́ mɨnanɨpa nero aí ‘Neparɨnɨ.’ nɨyaiwiro dɨŋɨ́ nɨkwɨ́róɨ́áyɨ́ yayɨ́ winɨŋɨ́yɨ́rɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
30 Ra kuaꞌa ni ka va ña xituꞌun xa Jesús, xini ndia xitaꞌan xiꞌin ra, ra ndikäꞌyu ndiꞌi vi ña nuu tutu yoꞌo.
30 Jisaso emɨmɨ́ ámɨ ayá wí wiepɨsarɨŋowa sɨŋwɨ́ anɨgɨ́e dánɨ eŋɨ́ aí apɨ nánɨ bɨkwɨ́ rɨpimɨ rɨ́wamɨŋɨ́ bɨ meánɨnɨ.
31 Ndi su ndikaꞌyu va tu sava ña xituꞌun ña xa ra, nuu tutu yoꞌo, ña kan ke vaꞌa na kandixa ndo Jesús, ña kuu ra, ra ndikaxin Ndioxi sakaku na yuuvi yoꞌo, ra ra yoꞌo kuvi seꞌe Ndioxi va, ra na ^kandixa ñaꞌa, ra niꞌi va na ña kutiaku xiꞌin ra, ndia ndikaa ndikuꞌun.
31 E nerɨ aí seyɨ́né Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roro “O Kiraiso, ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáorɨ́anɨ?” wiaiwiro “Gorɨxoyá xewaxorɨ́anɨ?” wiaiwiro éɨ́rɨxɨnɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ rɨpɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ. Omɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨŋɨ́pimɨ dánɨ dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ tɨ́gɨ́áyɨ́ imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra