Hebreus 9
MXV vs NTLH
1 Ra ta kindoo Tata yo Ndioxi xiꞌin na ñuu Israel te yachi kuvi ña taxi ra ndiayu ra ndaꞌa na, ra ndiayu kan kuvi ña ndikaꞌan xiꞌin na ndia kuꞌva ke ndasakaꞌnu na ra. Ndi su takua ini veꞌe ñuꞌu ña íin nuu ñuꞌú yoꞌo va kuvi ña ^ndasakaꞌnu na ra xiꞌin ndiayu kan.
1 A primeira aliança tinha leis sobre a adoração e tinha também um santuário construído por seres humanos, onde se adorava a Deus.
2 Ra veꞌe ñuꞌu kan, ra uvi ndataꞌvi ña; ra tikoto va kuvi ña xitanii ini ña, ra suꞌva ke ndixiyo ña: taꞌvi ña nuu kuvi ña xinani Nuu Yii, ra ikan ke xindichi kàà ña xindita ñùꞌù nuu ña vaꞌa xituun ña, ra saa tu mesa tun xindee xita vaꞌa ña soko na nuu Tata yo Ndioxi va.
2 Foi armada uma Tenda , dividida em duas partes. Na parte da frente, chamada Lugar Santo , ficavam o candelabro e a mesa com os pães oferecidos a Deus.
3 Ra chi sata tikoto kan kuvi taꞌvi ña uvi, ña xinani Nuu Yii Ni.
3 Atrás da segunda cortina ficava a parte que era chamada de Lugar Santíssimo .
4 Ra ikan kuvi nuu xindichi iin mesa loꞌo ña kuvaꞌa xiꞌin yuu oro, ra ikan ke xaꞌmi na xuxa ña ndaa xiko xaꞌan tami nuu Tata yo Ndioxi, ra ikan kuvi tu ña ndixiin xatun nuu xindikaa ndiayu Tata yo Ndioxi va, ra niña oro kuvi ña ndakaꞌyu na takundiꞌi sata xatun kan. Ra ini xatun kan xindikaa iin kisi ña kuvaꞌa xiꞌin niña oro, ra ini kisi kan xindoꞌni xita vaꞌa ña nani maná, ra xindikaa tu itun tun ndandixin xiniꞌi ra Aarón va, ra saa tu yuu ña ndikaꞌyu ndiayu Tata yo Ndioxi nuu va.
4 Ali estava colocado o altar de ouro onde era queimado o incenso, e também estava colocada a arca da aliança , toda coberta de ouro. Dentro da arca estavam a vasilha de ouro com o maná , o bastão de Arão, do qual tinham saído brotos, e as duas placas de pedra com os mandamentos escritos nelas.
5 Ra sata xatun kan xindita uvi naꞌna na tatun Ndioxi; ra ña xindita ña kan, ra mii va Ndioxi kuvi ra ndixiin kan, kuni kachi ña; ra ndixin ña kuvi ña xindasi sata kàà ña xindasi yuꞌu xatun kan, ra ikan kuvi nuu ndikoso na nii kiti ri ndisoko na xaꞌa kuachi yuvi. Ndi su vichin, ra küvi vi ndakani ikun yo xaꞌa ña yoꞌo.
5 Em cima da arca, representando a Presença Divina, estavam os querubins , com as suas asas abertas sobre o lugar onde os pecados eram perdoados. Mas agora não é o momento de explicar os detalhes dessas coisas.
6 Ra suꞌva ke iyoo ñaꞌa kan ndita ña taꞌvi ña uvi ña nani Nuu Yii Ni; ra taꞌvi ña nuu, ña nani Nuu Yii va kuvi ña ndikiꞌvi ndia sutu iin takundiꞌi kii ña xa ndia takundiꞌi chiñu ña xiniñuꞌu sa ndia nuu Tata yo Ndioxi.
6 Depois de tudo isso ter sido preparado, os sacerdotes entram todos os dias na parte da frente da Tenda, que é o Lugar Santo, para cumprir os seus deveres religiosos.
7 Ndi su taꞌvi ña uvi ña nani, Nuu Yii Ni, ra ta nuu kuiya ta nuu kuiya vi kuvi ña ndikiꞌvi sutu ra kuchee indaa ichi; ra ña kiꞌvi ra kan, ra ndiakua xiniñuꞌu kuꞌun va nii kiti xiꞌin ra ña soko ra ña xaꞌa kuachi mii ra, ra saa tu xaꞌa kuachi ña xa na ñuu xaꞌa ña ndikundäa ini va na.
7 Mas somente o Grande Sacerdote entra na parte de trás, que é o Lugar Santíssimo, e isso apenas uma vez por ano. Ele oferece a Deus o sangue de animais, em favor de si mesmo e também pelos pecados que o povo cometeu sem saber que estava pecando.
8 Ra mii va Tachi Yii kuvi ña ^taxi ña xinituni yo ña kuvi kundaa ini yo xiꞌin ña yoꞌo: saa chi kii ña xiniñuꞌu ndia sutu taꞌvi ña nuu, ña nani, Nuu Yii ña ^xa ndia chiñu ña kuni Tata yo Ndioxi, saa ra kuni kachi ña saa, ña xindasi va ichi ña kuaꞌan nuu nani, Nuu Yii Ni.
8 Por meio disso tudo, o Espírito Santo nos ensina, de modo bem claro, que a entrada para o Lugar Santíssimo ainda não foi aberta enquanto a parte da frente, que é o Lugar Santo, continuar sendo usada.
9 Ra takundiꞌi ña ndixiyo te yachi, ra xaꞌa kii ña ndee yo vichin va kuvi ña kaꞌan ña. Saa chi ña ndisoko ndia sutu ndia ndia ka ñaꞌa, xiꞌin ña xaꞌni ndia kiti ndisoko ndia, ra ndikuchüun vi ña kan, ndasama ña, nima yuvi, ña köo ka kuachi na.
9 Isso é um símbolo para hoje. Quer dizer que as ofertas e os sacrifícios de animais oferecidos a Deus não tornam perfeito o coração das pessoas que o adoram.
10 Ra ndiayu ña xachiñu ndia sutu kan xiꞌin te yachi, ra takua xaꞌa ñaꞌa ña xixi va na, xiꞌin xaꞌa ndutia ra xiꞌi va na, xiꞌin xaꞌa ña ndakatia na iki kuñu va na kuvi ña ndikaꞌan ña. Ra ña kan, ra iin ndiayu ña ndixiyo too va kuvi ña, saa chi takua kii ña kachi Ndioxi koo va ña kuvi ña ndixiyo ña, ndi su ndixaa kii ra taxi Tata yo Ndioxi inka ndiayu ña vaꞌa ni ka va.
10 Essas ofertas e sacrifícios têm a ver somente com comida, com bebida e com várias cerimônias de purificação . São regras externas que têm valor somente até que Deus renove todas as coisas.
11 Ra ña xa kixi Tata yo Jesucristo, ra xa ra kan va kuvi ra kuu sutu ra kuchee nuu takundiꞌi ña vaꞌa ña ^kuu. Ra ini veꞌe ñuꞌu ña iyoo ndivi va kuvi ña xachiñu ra, ra vaꞌa ni ka va veꞌe ñuꞌu kan nuu veꞌe ñuꞌu ña ndixiyo nuu ñuꞌú te yachi, ña xachiñu ndia sutu ini; ra veꞌe ñuꞌu ña iyoo ndivi, ra süvi vi yuvi kuvi na ndixavaꞌa ña, ra kuëe inuu vi ña xiꞌin ñaꞌa ña xavaꞌa Tata yo Ndioxi iyoo nuu ña yuuvi yoꞌo.
11 Mas Cristo veio como o Grande Sacerdote das coisas boas que já estão aqui. A Tenda em que ele serve é melhor e mais perfeita e não foi construída por seres humanos, isto é, não é deste mundo.
12 Ra ña ndikiꞌvi Tata yo Jesucristo Nuu Yii Ni vichin, ra süvi tixuꞌu, xiꞌin sindiki kuvi ri ndikiꞌvi ra kaꞌni ra ña soko ra nii ri xaꞌa kuachi yuvi, chi ña ndikiꞌvi ra, ra nii mii va ra kuvi ña ndisoko ra xaꞌa kuachi yuvi; ra takua indaa ichi va kuvi ña ndikiꞌvi ra Nuu Yii Ni; ra suꞌva ke xa ra ña vaꞌa sakaku ra yoo ndia ndikaa ndikuꞌun.
12 Quando Cristo veio e entrou, uma vez por todas, no Lugar Santíssimo , ele não levou consigo sangue de bodes ou de bezerros para oferecer como sacrifício. Pelo contrário, ele ofereceu o seu próprio sangue e conseguiu para nós a salvação eterna.
13 Ra tu nii sindiki xiꞌin nii tixuꞌu, xiꞌin yaa ña ndixixi sindiki ña ndikoso yava na sata yuvi, ra ndixiyo va ndiee ña, ña ndakatia ña iki kuñu na,
13 O sangue de bodes e de touros e as cinzas da bezerra queimada são espalhados sobre as pessoas impuras , e elas ficam purificadas por fora.
14 saa ra iyoo ni ka va ndiee nii Tata yo Jesucristo ña ndakatia ña nima yo, ra sandiꞌi ña xaꞌa chiñu kiꞌvi ña kuni yo sa yo, ña vaꞌa ndasakaꞌnu yo Tata yo Ndioxi, ra tiaku. Ra xiꞌin ndiee Tachi Yii ña kuëe ndiꞌi xaꞌa va kuvi ña ndisoko Tata yo Jesucristo mii ra nuu Tata yo Ndioxi xaꞌa kuachi yo. Ra vaꞌa ni ka va ra yoꞌo nuu takundiꞌi ñaꞌa ña ndisoko na, saa chi ndia nii loꞌo kuachi ra köo.
14 Se isso é assim, imaginem então quanto maior ainda é o poder do sangue de Cristo! Por meio do Espírito eterno ele se ofereceu a si mesmo a Deus como sacrifício sem defeito. E o seu sangue nos purifica por dentro, tirando as nossas culpas; assim podemos servir ao Deus vivo, pois já não praticamos cerimônias que não valem nada.
15 Ra xaꞌa ña xa Tata yo Jesucristo ña kan kuvi ña kindoo Tata yo Ndioxi xaꞌa iin ña xaa xiꞌin yo, ra mii Tata yo Jesucristo va kuvi ra ^ndakiꞌin tuꞌun yo vichin. Ra xaꞌa ña ndixiꞌi ra kuvi tu ña vaꞌa ndakiꞌin takundiꞌi va yuvi ñaꞌa ña ndiniꞌi taꞌvi na ndakiꞌin na nuu Tata yo Ndioxi, ñaꞌa ña kindoo ra taxi ra ndaꞌa na. Saa chi ña ndixiꞌi Tata yo Jesucristo, ra ña vaꞌa na sakaku ra takundiꞌi yuvi na xa chiñu kiꞌvi ta xindoꞌni na tixi ndiayu ña yata va kuvi ña.
15 Portanto, é Cristo quem consegue fazer uma nova aliança , para que os que foram chamados por Deus possam receber as bênçãos eternas que o próprio Deus prometeu. Isso pode ser feito porque houve uma morte que livrou as pessoas dos pecados que praticaram enquanto a primeira aliança estava em vigor.
16 Ra xa kundaa va ini ndo, chi tu ndia na, na ndakoo iin tutu ndaꞌa seꞌe na ña ^kaꞌan ña xaꞌa na, ña ndakiꞌin na ndia ndia ka ñaꞌa, ra te xa xiꞌi vi yuvi na ^xavaꞌa tutu kan kuvi ña ndiaa yaꞌvi ña.
16 Onde há um testamento , é necessário provar que a pessoa que o fez já morreu.
17 Ndi su tu tiaku va yuvi na xavaꞌa tutu kan, saa ra köo yaꞌvi ndiaa vi ña, saa chi te xa xiꞌi vi yuvi kan ke ndiaa yaꞌvi ña.
17 Pois o testamento não vale nada enquanto estiver vivo quem o fez; só depois da morte dessa pessoa é que o testamento tem valor.
18 Ra ta kuꞌva iyoo ña yoꞌo kuvi tu ña kuu xiꞌin ña nuu ña kindoo Tata yo Ndioxi xiꞌin na ñuu va ra, saa chi te kindoo ra xiꞌin na ra kuaꞌa ni va kiti xaꞌni na ña ndisoko na nii ri nuu ra.
18 É por isso que a primeira aliança entrou em vigor somente com o uso do sangue de animais.
19 Saa chi te sandiꞌi ra Moisés kaꞌvi ra takundiꞌi ndiayu ña taxi Tata yo Ndioxi ndaꞌa ra nuu na ñuu, ra saa kiꞌin ra nii sindiki, xiꞌin nii tixuꞌu, ra kava nuu ra ña xiꞌin tiakuii, ra saa ndixaꞌnu ra ndaꞌa itun tun nani hisopo, ra chinduꞌu iin ra koꞌndo ixi ndikachi ña kuaꞌa nuu nu, ra chindaxi ra ña xiꞌin nii kan, ra ndikoso yava ra ña sata yuu nuu vaxi ndiayu Tata yo Ndioxi, ra saa tu xini takundiꞌi na ñuu va.
19 Em primeiro lugar, Moisés anunciou ao povo todos os mandamentos conforme estavam na lei . Depois pegou o sangue dos bezerros e dos bodes, misturou com água e borrifou o livro da lei e todo o povo, usando lã tingida de vermelho e hissopo .
20 Ra saa ndikaꞌan ra xiꞌin na kachi ra saa: “Nii yoꞌo, kuvi ña ndakuiin xaꞌa ña kindoo Tata yo Ndioxi xiꞌin ndo, ña saxinu ndo nuu ña xaꞌndia ra nuu ndo”, kachi ra.
20 Então disse: “Este é o sangue que sela a aliança, que Deus mandou vocês obedecerem.”
21 Ra ndikoso yava tu ra Moisés nii kan, ini veꞌe ñuꞌu va, ra saa tu sata takundiꞌi ñaꞌa ña xiniñuꞌu na ña ndasakaꞌnu na Tata yo Ndioxi va.
21 Da mesma forma Moisés também borrifou sangue sobre a Tenda e sobre todos os objetos usados na adoração.
22 Ra suꞌva ke xa Moisés, saa chi mii ndiayu Tata yo Ndioxi kuvi ña kaꞌan ña xiniñuꞌu nii, ña ndakatia ña takundiꞌi ñaꞌa; ra tu na köo nii, saa ra köo kaꞌnu vi ini Tata yo Ndioxi xaꞌa kuachi yuvi.
22 De fato, de acordo com a lei, quase tudo é purificado com sangue. E, não havendo derramamento de sangue, não há perdão de pecados.
23 Ra xaꞌa ña kan ke xiniñuꞌu na nii kiti ña ndakatia na takundiꞌi ñaꞌa ña ndixiyo ini veꞌe ñuꞌu; ra ña kan, ra naꞌna ñaꞌa ña iyoo veꞌe ñuꞌu ña íin ndivi va kuvi ña; ra ñaꞌa ña iyoo ndivi, ra nii ña ndiaa yaꞌvi ni ka nuu takundiꞌi nii kiti va kuvi ña xiniñuꞌu ña kan.
23 Essas coisas, que eram cópias das realidades celestiais, deviam ser purificadas desse modo; mas as próprias coisas celestiais exigem sacrifícios bem melhores.
24 Ra xaꞌa ña kan ke Tata yo Jesucristo, ra ndikïꞌvi vi ra nuu Yii ini veꞌe ñuꞌu ña xavaꞌa na yuuvi yoꞌo, saa chi naꞌna veꞌe ñuꞌu ndixa ña iyoo ndivi va kuvi ña; xaꞌa ña kan ke Tata yo Jesucristo, ra mii ndivi va kuvi ña ndikiꞌvi ra, ra ikan ke iyoo ra vichin va, ra xaku ndaꞌvi ra xaꞌa yo nuu Tata yo Ndioxi.
24 Cristo não entrou num Lugar Santo feito por seres humanos, que é a cópia do verdadeiro Lugar. Ele entrou no próprio céu, onde agora aparece na presença de Deus para pedir em nosso favor.
25 Ra ña ndikiꞌvi Tata yo Jesucristo ndivi, ra ndikïꞌvi ra ña tuku tuku soko ra mii ra, ta kuꞌva ^xa iin sutu ra kuchee nuu na judío ña ^kiꞌvi ra Nuu Yii Ni soko ra nii kiti, ta kuiya ta kuiya.
25 O Grande Sacerdote entra, todos os anos, no Lugar Santíssimo , levando consigo sangue de um animal. Porém Cristo não entrou para se oferecer muitas vezes.
26 Ndi su tu ña ndixiniñuꞌu kuvi ña tuku tuku soko Tata yo Jesucristo mii ra, saa ra te sakan chituni Tata yo Ndioxi ña yuuvi yoꞌo vi kuvi ña tuku tuku soko ra mii ra; ndi su ndia kii ña kuyachin ndiꞌi xaꞌa ña yuuvi vichin va kuvi ña kixi ra indaa ichi, ña sandiꞌi ra xaꞌa kuachi yuvi xaꞌa ña ndisoko ra mii ra ña ndixiꞌi ra.
26 Se fosse assim, ele teria de sofrer muitas vezes desde a criação do mundo. Pelo contrário, uma vez por todas ele apareceu agora, quando os tempos estão chegando ao fim, para tirar os pecados por meio do sacrifício de si mesmo.
27 Ra ta kuꞌva kuu xiꞌin Tata yo Jesucristo kuvi tu ña ^kuu xiꞌin takundiꞌi yuvi va, saa chi indaa ichi va kuvi ña xiniñuꞌu kuvi na, ndia saa ra ndiatu na ña sayukun Tata yo Ndioxi kuachi xiꞌin na kii ña vaxi va.
27 Cada pessoa tem de morrer uma vez só e depois ser julgada por Deus.
28 Saa chi indaa ichi kuvi tu ña ndisoko Tata yo Jesucristo mii va ra, ña ndixiꞌi ra, ña vaꞌa sandiꞌi ra xaꞌa kuachi takundiꞌi yuvi. Ra te xa na nandiko tuku ra ichi ña uvi kixi ra nuu ña yuuvi yoꞌo, ra küvi ka ra xaꞌa kuachi na yuuvi, saa chi ña kixi ra, ra ña sakaku ra takundiꞌi yuvi na ndiatu ña nandiko tuku va ra kuvi ña.
28 Assim também Cristo foi oferecido uma só vez em sacrifício, para tirar os pecados de muitas pessoas. Depois ele aparecerá pela segunda vez, não para tirar pecados, mas para salvar as pessoas que estão esperando por ele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?