Hebreus 10

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Saa chi ndiayu Tata yo Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, ra takua xaꞌa naꞌna, ña vaꞌa, ña kuu kii ña vaxi va kuvi ña kaꞌan ña, ndi su süvi vi xa ndixa mii ña vaꞌa kan kuvi ña kaꞌan ña xaꞌa. Ña kan ke ndikuchüun vi ndiayu kan ña sandiꞌi ña xaꞌa kuachi yuvi na ndasakaꞌnu Tata yo Ndioxi ta kuꞌva kachi ña, ta kuu ña ndisoko na nii kiti ta kuiya ta kuiya.
1 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ nepa Gorɨxo sɨ́mɨmaŋɨ́yo dánɨ́nɨŋɨ́ “Naŋɨ́ e e nɨseaiimɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ mɨ́kɨ́ ayo mimónɨ́ mɨ́kɨ́ apɨ nánɨ sa onapámɨgɨ́nɨŋɨ́ inarɨŋɨ́pɨ imónɨnɨ. Sa e imónɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ xwiogwɨ́ ayɨ́ ayo onapámɨgɨ́ inarɨŋɨ́ rɨnɨŋɨ́pimɨ nɨxɨ́dɨróná rɨdɨyowá axɨ́nɨ yayarɨgɨ́ápimɨ dánɨ ámá “Gorɨxo tɨ́ŋɨ́ e aŋwɨ énɨŋɨ́ oumɨnɨ.” yaiwíɨ́áyɨ́ wé roárɨnɨgɨ́áyɨ́ imónɨpaxɨ́ wí menɨnɨ.
2 Ra tu ña ndikuchuun kuvi nii kiti ña ndisoko na nuu Tata yo Ndioxi, ña sandiꞌi ña xaꞌa takundiꞌi kuachi yuvi, saa ra kuëe tuku tuku vi soko na ña, chi xa nani indaa ichi ra xa sandiꞌi ña xaꞌa takundiꞌi va kuachi na, ra nii ndakäni ka tu ini na ña iyoo kuachi va na.
2 Rɨdɨyowá yayarɨgɨ́ápimɨ dánɨ nepa xwioxɨ́ igɨ́ánɨŋɨ́ eámónɨgɨ́áyɨ́ nimónɨro sɨŋwɨrɨyɨ́, dɨŋɨ́ wɨ́á nɨwónɨmáná sɨnɨ “Ɨ́wɨ́ éápimɨ dánɨ sɨnɨ ayá nɨdunɨŋonɨrɨ́anɨ?” yaiwinɨpaxɨ́ wí meŋagɨ́a nánɨ ámɨ rɨdɨyowá bɨ mepaxɨ́ imónanɨro egɨ́árɨnɨ. Rɨxa pɨ́nɨ wiáranɨro egɨ́árɨnɨ.
3 Ndi su mii ña ndaa, ra ña ^soko na nii kita kan, ra ña xa ña ke sandakaꞌan ña na xaꞌa kuachi na ta kuiya ta kuiya va.
3 E nerɨ aí rɨdɨyowá xwiogwɨ́ ayɨ́ ayo yayarɨgɨ́ápimɨ dánɨ wigɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ nánɨ dɨŋɨ́ wimoarɨŋɨ́rɨnɨ.
4 Saa chi nii sindiki, xiꞌin nii tixuꞌu, ra kuëe kuchuun vi ña kan, ña sandiꞌi ña xaꞌa kuachi yuvi.
4 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Burɨmákaú oxɨ́ranɨ, meméranɨ, rɨdɨyowá éɨ́ápiyá ragɨ́yo dánɨ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ yokwarɨmɨ́ wiipaxɨ́ wí menɨnɨ.
5 Xaꞌa ña kan ke te kixi Tata yo Jesucristo nuu ña yuuvi yoꞌo, ra ndikaꞌan ra xiꞌin Tata yo Ndioxi kachi ra suꞌva:
5 Ayɨnánɨ Kiraiso xwɨ́á rɨrímɨ nánɨ weapɨmɨ́ánɨrɨ nimónɨrɨ́ná Bɨkwɨ́yo nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́ rɨpɨ xanomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ ‘Ámá aiwá peaxɨ́ tɨro naŋwɨ́ nɨpɨkiro rɨdɨyowá ero oépoyɨ.’ mɨsimónɨpa nerɨ aí nionɨ nánɨ ámá wará bɨ nimɨxɨyiŋɨ́rɨnɨ.
6 Ra ni kuëe kuni tu kun ña kaꞌmi na kiti ña ndaa xiko ri nuu va kun, ra ni kuëe kuni tu kun ña na soko na nii kiti nuu va kun, ña vaꞌa na koo kaꞌnu ini kun xaꞌa kuachi na.
6 Gorɨxoxɨnɨ, joxɨ ámá rɨdɨyowá nerɨ́ná Gorɨxo negɨ́ yarɨŋwápɨ nánɨ yayɨ́ owinɨrɨ bɨ mɨnɨ́ nonɨ rɨ́á ikeaárarɨgɨ́ápɨ nánɨ yayɨ́ mɨsinɨpa erɨ rɨdɨyowá ɨ́wɨ́ yarɨŋwápɨ Gorɨxo yokwarɨmɨ́ oneaiinɨrɨ yarɨgɨ́ápɨ nánɨ yayɨ́ mɨsinɨpa erɨ yarɨŋoxɨrɨnɨ.
7 Ra xaꞌa ña yoꞌo kuvi ña ndikaꞌan yu kachi yu suꞌva: “Yoꞌo xaa yu ña sa yu ña kuni mii kun, Tata Ndioxi,
7 Ayɨnánɨ nionɨ nánɨ Bɨkwɨ́ xopɨnɨŋɨ́namɨ dánɨ rɨnɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ re rɨrɨŋanigɨnɨ, ‘Gorɨxoxɨnɨ, joxɨ simónarɨŋɨ́pɨnɨ oemɨnɨrɨ rɨxa riwonɨ bɨ́ɨnɨ.’ rɨrɨŋanigɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
8 Ña nu̱ú ndikaꞌan Tata yo Jesucristo, ña küni Tata yo Ndioxi ña taxi na ndia ndia ka ñaꞌa ndaꞌa ra, ra ni kuëe kuni tu ra ña soko na nii kiti nuu va ra, ra ni kuëe kuni tu ra ña kaꞌmi na kiti ña ndaa xiko ri nuu va ra, ña vaꞌa koo kaꞌnu ini ra xaꞌa kuachi na. Ra vaꞌa ni kaꞌan ni va ndiayu Tata yo Ndioxi ña ndakoo ra Moisés ña xiniñuꞌu koo takundiꞌi ña yoꞌo, ndi su küni vi Tata yo Ndioxi ña, kachi Tata yo Jesucristo.
8 Kiraiso re nurɨmáná, “Gorɨxoxɨnɨ, joxɨ ámá aiwá peaxɨ́ otɨ́poyɨnɨrɨ mɨsimónɨpa erɨ naŋwɨ́ nɨpɨkiro rɨdɨyowá oépoyɨnɨrɨ mɨsimónɨpa erɨ ámá rɨdɨyowá nerɨ́ná Gorɨxo yayɨ́ owinɨrɨ bɨ mɨnɨ́ nonɨ rɨ́á ikeaárarɨgɨ́ápɨ nánɨ mɨsimónɨpa erɨ rɨdɨyowá wigɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ Gorɨxo yokwarɨmɨ́ oneaiinɨrɨ yarɨgɨ́ápɨ nánɨ mɨsimónɨpa erɨ yarɨŋɨnɨ. Apɨ nɨpɨnɨ yarɨŋagɨ́a aí joxɨ yayɨ́ wí mɨsinarɨnɨnɨ.” Kiraiso ámá rɨdɨyowá apɨ apɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pimɨ rɨnɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ yarɨŋagɨ́a aiwɨ Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á apɨ e nurɨmáná
9 Ra saa ndikaꞌan ka ra kachi ra suꞌva: “Yoꞌo xaa yu ña sa yu ña kuni mii kun, Tata Ndioxi”, kachi ra. Ra ña kachi ra suꞌva, ra xaꞌa takundiꞌi ñaꞌa ña ndisoko na te yachi va kuvi ña sandiꞌi ra, ra saa ndisoko ra iki kuñu mii va ra.
9 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ simónarɨŋɨ́pɨnɨ oemɨnɨrɨ bɨ́áonɨ riwonɨrɨnɨ.” E urɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ o rɨdɨyowá amɨpí nɨpɨnɨ ámá xámɨ néra wagɨ́ápimɨ sɨwiá imɨxɨrɨ xewaxo rɨdɨyowá inɨ́ɨ́pɨnɨ seáyɨ e ikwɨ́kwiŋɨnigɨnɨ.
10 Ra ña ndisoko Tata yo Jesucristo mii ra, ra ña kuni mii Tata yo Ndioxi va kuvi ña xa ra. Ra xaꞌa ña kan va kuvi ña ndasayii Tata yo Ndioxi yoo. Ra takua indaa ichi va kuvi ña ndisoko Tata yo Jesucristo mii ra xaꞌa kuachi yo, ra ndia nii ka ichi nandïko ra sa ra ña.
10 Jisasɨ Kiraiso xano e éwɨnɨgɨnɨrɨ wimónarɨŋɨ́pɨ nɨxɨ́dɨrɨ xewanɨŋo nawínánɨ rɨdɨyowánɨŋɨ́ inɨŋɨ́pimɨ dánɨ ámaéne Gorɨxo ámá xwioxɨ́ igɨ́ánɨŋɨ́ eámónɨgɨ́áyɨ́ imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ wimónarɨŋɨ́pɨ imónɨŋwárɨnɨ.
11 Ra ña ^xachiñu ndia sutu xiꞌin ndiayu Tata yo Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, ra iin takundiꞌi va kii ndita ndia nuu soko na ini veꞌe ñuꞌu, ña tuku tuku ichi soko ndia ñaꞌa ña kuchüun sandiꞌi xaꞌa kuachi yuvi.
11 Apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨgɨ́á nowanɨ sɨ́á ayɨ́ ayo aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ éɨ́ nɨrómáná wigɨ́ yarɨgɨ́ápɨ neróná rɨdɨyowá ámá ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ wí yokwarɨmɨ́ wiipaxɨ́ mimónɨŋɨ́pɨnɨ ámɨ ámɨ yayarɨgɨ́á aí
12 Ndi su Tata yo Jesucristo, ra kuu sutu ra kuchee, ra takua indaa ichi va kuvi ña ndisoko ra mii ra nuu Tata yo Ndioxi xaꞌa kuachi yo, ra ndia ndikaa ndikuꞌun va kuvi ña xa ra ña. Ra te ndiꞌi saa ndakunduꞌu ra xiin kuaꞌa tiayu kaꞌnu nuu nduꞌu Tata yo Ndioxi va.
12 Kiraiso axɨ́pɨ e mɨyarɨnɨnɨ. O ɨ́wɨ́ yarɨŋwápɨ yokwarɨmɨ́ neaiimɨnɨrɨ nánɨ rɨdɨyowánɨŋɨ́ ninɨrɨ́ná nawínánɨ ɨ́wɨ́ yarɨŋwápɨ anɨŋɨ́ xwapɨ́rá eaárɨnɨ́á imónɨŋɨ́pɨ nemáná nɨpeyirɨ ámɨ Gorɨxo tɨ́nɨ xɨxenɨ nimónɨrɨ oyá wé náúmɨnɨ éɨ́ ŋweaŋɨnigɨnɨ.
13 Ra ikan kuvi ña nduꞌu ra ndiatu ra ña sandiꞌi Tata yo Ndioxi xaꞌa yuvi na kanitaꞌan xiꞌin va ra.
13 E éɨ́ nɨŋwearɨ xano ámá omɨ sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ wiarɨgɨ́áyo xopɨrárɨ́ nɨwiirɨ ayo sɨkwɨ́ wikwiárɨnɨ́a nánɨ wimɨxɨyinɨ́e nánɨ xwayɨ́ nanɨrɨ ŋweanɨ.
14 Saa chi Tata yo Jesucristo, ra indaa ichi va kuvi ña ndisoko ra mii ra ña vaꞌa sandiꞌi ra xaꞌa kuachi yuvi na ^ndasayii ra ña kundikun na ichi ra.
14 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ. O rɨdɨyowá ná bɨnɨ ninɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ ámá Gorɨxo xwioxɨ́ igɨ́ánɨŋɨ́ eámónɨgɨ́áyɨ́ imónɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ wimónarɨŋɨ́yɨ́ anɨŋɨ́ e imónɨpɨ́rɨ́a nánɨ wé roárɨŋɨ́rɨnɨ.
15 Ra ndakuiin tu Tachi Yii Tata yo Ndioxi va xaꞌa ña yoꞌo, Ra suꞌva ke kachi ña:
15 “O xwioxɨ́ igɨ́ánɨŋɨ́ eámónanɨ́wá nánɨ sɨpearɨ́mɨ́ yárɨŋɨ́rɨnɨ.” seararɨŋápɨ kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ enɨ Bɨkwɨ́yo nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pimɨ dánɨ axɨ́pɨ nɨrɨrɨ sopɨŋɨ́ warɨnɨ. Bɨkwɨ́yo nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́ rɨpɨ nɨrɨnɨmáná,
16 Ña yoꞌo kuvi iin ña xaa ña kindoo yu xaꞌa xiꞌin na kii ña vaxi, ra suꞌva ke iyoo ña:
16 “Ámɨnáonɨ re rarɨŋɨnɨ, ‘Xwɨyɨ́á rɨ́wéná “Gɨ́ imónɨgɨ́áyo e e nɨwiimɨ́árɨnɨ.” réroárɨmɨ́ápɨ, ayɨ́ rɨpɨrɨnɨ. Gɨ́ ŋwɨ́ ikaxɨ́ wigɨ́ xwioxɨ́yo aumaúmɨ́ wiárɨrɨ ŋwɨrárɨrɨ emɨ́árɨnɨ.’” nɨrɨnɨmáná
17 Ra ndikaꞌan ka tu Tata yo Ndioxi kachi ra suꞌva va kachi Tachi Yii ra:
17 ámɨ re rɨnɨŋɨnigɨnɨ, “ ‘Wigɨ́ ɨ́wɨ́ egɨ́ápɨ nánɨ tɨ́nɨ rɨkɨkɨrɨ́ó egɨ́ápɨ nánɨ tɨ́nɨ ámɨ wí dɨŋɨ́ ninɨnɨ́ámanɨ.’ Ámɨnáonɨ e rarɨŋɨnɨ.” E rɨnɨŋagɨ nánɨ “Kwíyɨ́pɨ enɨ Bɨkwɨ́yo nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pimɨ dánɨ axɨ́pɨ nɨnearɨrɨ sopɨŋɨ́ warɨnɨ.” seararɨŋɨnɨ.
18 Ra xaꞌa ña xa xa kaꞌnu ini Tata yo Ndioxi xaꞌa kuachi yo, ra xiniñüꞌu ka vi soko yo ndia ndia ka ñaꞌa nuu ra xaꞌa kuachi yo vichin.
18 Ɨ́wɨ́ apɨ Gorɨxo rɨxa yokwarɨmɨ́ neaiiŋɨ́ eŋagɨ nánɨ sɨnɨ xɨ́o yokwarɨmɨ́ oneaiinɨrɨ nánɨ ámɨ rɨdɨyowá epaxɨ́ menɨnɨ.
19 Ñani yo, vichin, ra xa kuvi va kiꞌvi yo Nuu Yii Ni, ra xiniñüꞌu kundiꞌi ini vi yo, saa chi xaꞌa nii Tata yo Jesucristo ña ndixitia ndika cruz va kuvi ña kuvi kiꞌvi yo.
19 Ayɨnánɨ gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, Jisaso nɨperɨ́ná xegɨ́ ragɨ́ puŋɨ́yo dánɨ nene wará sarɨ́wá mɨmárɨnɨ́ ananɨ Gorɨxo tɨ́ŋɨ́ e awawá ŋwɨ́á seáyɨ e imónɨŋɨ́wámɨ páwipaxene imónɨŋwɨnɨ.
20 Ra ña ndixiꞌi ra kuvi ña ndakuiña ra iin ichi xa̱a nuu yo; ra ichi kan kuvi ña ^taxi ña kutiaku va yo, ra ña yoꞌo, ra suꞌva va ke kuni kachi ña, ña nditata tikoto ña xitanii ini veꞌe ñuꞌu, ra ndanuña Nuu Yii Ni, ra xaꞌa ña nditaxin iki kuñu va ra kuvi ña kaꞌan ña.
20 O óɨ́ sɨŋɨ́ imónɨŋɨ́yi nene nánɨ nɨneaimoirɨ́ná rapɨrapɨ́ áwɨnɨ e epaŋioárɨnɨŋú mɨneapɨ́ropa nerɨ Gorɨxo tɨ́ámɨnɨ ananɨ opáwípoyɨnɨrɨ nánɨ érowiápɨ́nɨrɨ xewanɨŋo rɨdɨyowánɨŋɨ́ inɨŋɨ́yo dánɨ óɨ́ sɨŋɨ́ dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́ imónanɨ́wá nánɨyi neaimoirɨ
21 Ra xaꞌa ña xa ^kuu Tata yo Jesucristo, sutu kuchee veꞌe Tata yo Ndioxi kuvi ña,
21 apaxɨ́ ámá Gorɨxoyá imónɨŋwaéne nánɨ seáyɨ e imónɨŋɨ́ bá imónɨrɨ eŋagɨ nánɨ
22 xiniñuꞌu na kuyachin yo nuu Tata yo Ndioxi xiꞌin ndinuni nima yo, xiꞌin xaꞌa ña ndinuni ni ndiaa ini yo Tata yo Jesucristo; saa chi xa ndakatia va ra nima yo, ña vaꞌa na ndakäni ka ini yo ña iyoo kuachi yo, ra xa ndakatia tu ra iki kuñu yo xiꞌin tiakuii, ra vaꞌa ni va.
22 nene nepánɨ nimónɨmɨ Gorɨxo tɨ́ámɨnɨ aŋwɨ énɨŋɨ́ úwanɨgɨnɨ. Wará sarɨ́wá mɨmárɨnɨ́ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rorane “Newanɨŋene ɨ́wɨ́ éwápimɨ dánɨ ayá neadunɨŋenerɨ́anɨ?” yaiwinarɨŋwápɨ Jisaso xegɨ́ ragɨ́ wɨwiɨ́á nearoŋɨ́pimɨ dánɨ xwioxɨ́ igɨ́á eámónɨŋwaéne imónɨrane iniɨgɨ́ wɨ́á órɨroŋɨ́ tɨ́nɨ igɨ́á eáɨ́ yapɨ imónɨrane nerɨŋɨ́pimɨ dánɨ o tɨ́ámɨnɨ aŋwɨ énɨŋɨ́ úwanɨgɨnɨ.
23 Ra ndinuni ni na kondiaa ini yo Tata yo Jesucristo, ra na ndïko ini yo, saa chi Tata Ndioxi, ra saxinu va ra nuu ña kindoo ra xiꞌin yo.
23 Sɨ́mɨmaŋɨ́yo dánɨ́nɨŋɨ́ “E e nɨseaiimɨ́árɨnɨ.” nearɨŋo, o nene dɨŋɨ́ uŋwɨrárɨpaxo eŋagɨ nánɨ wé ɨ́á mɨxeánanɨrane mé waropárɨ́ nerane “O nearɨŋɨ́pimɨ dɨŋɨ́ wikwɨ́moarɨŋwɨnɨ.” rarɨŋwápɨ enɨ sɨnɨ xaíwɨ́ ɨ́á oxɨraneyɨ.
24 Ra xiniñuꞌu na nduku yo kuꞌva ña na chikaa yo tuꞌun ndiee ini xiꞌin inka yuvi ña na kuꞌvi ini na kuni na inka yuvi, ra saa tu ña sa na chiñu ña vaꞌa xiꞌin va na.
24 “Arɨge nerane xɨxe dɨŋɨ́ sɨpí inɨrane arɨrá inɨrane yanɨ́wárɨ́anɨ?” nɨyaiwirane e yanɨ nánɨ enɨ dɨŋɨ́ omoaneyɨ.
25 Ra na sakuäꞌa yo sa yo ta kuꞌva ^xa na ñani yo na xïin ndakutaꞌan xiꞌin yo ña ndasakaꞌnu yo Tata yo Ndioxi, chi ña xiniñuꞌu sa yo ke na chikaa yo tuꞌun ndiee ini xiꞌin taꞌan va yo, ra xiniñuꞌu ni ka va sa yo saa vichin, saa chi xa ndinumi ni va nandiko Tata yo Jesucristo kixi ra.
25 Ámá wí yarɨgɨ́ápa nene Gorɨxomɨ yayɨ́ umeanɨrane awí eánarɨŋwápɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ mɨmamó xɨxe eŋɨ́ sɨxɨ́ neámɨxɨnɨrane sɨ́á xɨ́o mí ómómɨxɨmɨ́ neainɨ́áyi aŋwɨ e nimóga barɨŋagɨ nɨwɨnɨranéná ámɨ ayá wí niga úwanɨgɨnɨ.
26 Ra tu xa kundaa ini yo xaꞌa ña ndaa, ra na sa yo chiñu kiꞌvi xiꞌin ña kusii ini mii yo, saa ra köo ka vi ñaꞌa ña kuvi soko Jesucristo ña sandiꞌi ña xaꞌa kuachi yo.
26 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Nene “Xwɨyɨ́á nepaxɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ apɨrɨ́anɨ?” rɨxa e nɨyaiwimáná aí sɨnɨ arɨ́kí “Ámɨ ɨ́wɨ́ oyaneyɨ.” nɨyaiwirane e neranénáyɨ́, ɨ́wɨ́ apɨ yokwarɨmɨ́ neaiinɨ́a nánɨ rɨdɨyowá ámɨ gɨ́mɨnɨ gɨpɨ inɨpaxɨ́rɨnɨ?
27 Saa chi ndia ña ndiatu yo kuvi ña sayukun Tata yo Ndioxi kuachi xiꞌin yo, ra tiꞌvi ra yoo kuꞌun yo nuu iin ndakundichi ndakundichi yaa ñuꞌu nuu koko na kanitaꞌan xiꞌin va ra.
27 Oweoɨ, arɨ́kí e neranénáyɨ́, pípɨ epaxɨ́ marɨ́áɨ, sa Gorɨxo xamɨŋo pɨrɨ́ neamamonɨ́ápɨ nánɨ mɨŋɨ́ yɨ́wɨ́ nínɨrane ŋwearane ámá xɨ́o tɨ́nɨ nawínɨ mimónɨ́ sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ wiarɨgɨ́áyo rɨ́á rɨ́mɨmenɨŋwɨ́ eánarɨŋɨ́pɨ nɨnɨ́ápɨ nánɨ mɨŋɨ́ yɨ́wɨ́ nírɨrane ŋwearane epaxɨ́rɨnɨ.
28 Ra xa kundaa va ini ndo, chi te yachi, ra yuvi na ndixïin kandixa ndiayu Tata yo Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, ra tu ndakoyo uvi a uni yuvi na ndikaꞌan tieꞌe nuu na, ña kanduu na ndiayu kan, saa ra kuëe ndikundaꞌvi vi ini ndia xayukun kuachi kuni ndia na, chi ña xa ndia ke ndikun xaꞌni va ndia na.
28 Ámá go go ŋwɨ́ ikaxɨ́ Moseso eaŋɨ́pimɨ pɨ́rɨ́ wiaíkíáná ámá sɨŋwɨ́ wɨnarogɨ́áyɨ́ waú woranɨ, waúranɨ, áwaŋɨ́ ránáyɨ́, ayá mɨrɨmɨxɨ́ sa pɨkiarɨgɨ́árɨnɨ.
29 Ra na ndakiꞌin xini ndo chi tu sa ndoꞌo na kan, xaꞌa ña kanduu na ndiayu Tata yo Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, saa ra kuaꞌa ni ka va tundoꞌo niꞌi yuvi na ^xa chiñu kiꞌvi xiꞌin ña kusii ini mii na, saa chi xiꞌin chiñu ña ^xa va na ke ^ndañaꞌa na mii na ña ^kundasi na Tata yo Jesucristo, ra xiꞌin ña kan kuvi tu ña ^ndañaꞌa na ña köo yaꞌvi ndiaa nii ra ña ndixitia ndika cruz ña sandiꞌi xaꞌa kuachi va yo; ra yuvi na xa saa kan, ra Tachi Yii Tata yo Ndioxi ña iyoo kaꞌnu ini xaꞌa va yo kuvi ña ^kañaꞌa na xiꞌin, ra ^kundasi na ña.
29 Ayɨnánɨ ámá niaíwɨ́ Gorɨxoyáomɨ peayɨ́ wianɨro o nɨperɨ xegɨ́ ragɨ́ puŋɨ́pɨ —Apimɨ dánɨ xwɨyɨ́á Gorɨxo “E e nɨseaiimɨ́árɨnɨ.” réroárɨŋɨ́pɨ rɨxánɨŋɨ́ wiárɨmónɨ́agɨ xwioxɨ́ igɨ́ánɨŋɨ́ eámónárɨŋwápɨ apɨrɨnɨ. Xegɨ́ ragɨ́ puŋɨ́ apɨ “Pírɨ́anɨ?” nɨyaiwiro ráɨ́nɨŋɨ́ imoro kwíyɨ́ wá neawianarɨŋɨ́pimɨ ikayɨ́wɨ́ umearɨro yarɨgɨ́áyɨ́, ámá sa e yarɨgɨ́áyɨ́ nánɨ seyɨ́né dɨŋɨ́ píoɨ seaimónarɨnɨ? “Pɨrɨ́ aga rɨ́á tɨ́ŋɨ́ Gorɨxo umamonɨ́ápɨ nɨwímearɨ́ná aga xɨxenɨ ayo wímeanɨ́árɨnɨ.” mɨseaimónɨpa renɨ?
30 Ra xa xini va yo Tata yo Ndioxi, ra ra kan kuvi ra ndikaꞌan kachi suꞌva: “Yuꞌu va kuvi ra kuu mii ndiayu ña taxi yu tundoꞌo ndaꞌa na saa ini xini yuꞌu; ra ta kuꞌva iyoo mii ña xa na ke ndoꞌo na xaꞌa sa va yu”, kachi ra. Ra saa ndikaꞌan ra ka ra kachi ra suꞌva: “Yuꞌu kuvi tu ra sayukun kuachi xiꞌin na ñuu va yu”, kachi ra.
30 Xwɨyɨ́á rɨpɨ, “Niɨwanɨŋonɨ pɨrɨ́ numamorɨ eŋɨ́ meámɨ́árɨnɨ.” rɨrɨ ámɨ xwɨyɨ́á rɨpɨ, “Ámɨnáonɨ gɨ́ ámáyo eyeyírómɨ́ emɨ́árɨnɨ.” rɨrɨ eŋo, ayɨ́ ná wonɨ Gorɨxo eŋagɨ nánɨ nene dɨŋɨ́ e yaiwipaxɨ́rɨnɨ.
31 Ndiee ni kaa tundoꞌo taxi Tata yo Ndioxi, ra tiaku, ndaꞌa yo tu na ndaniꞌi ra yoo ña ^xa yo chiñu kiꞌvi.
31 Ŋwɨ́á dɨŋɨ́ anɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ tɨ́ŋo pɨrɨ́ neamamómɨnɨrɨ nánɨ ɨ́á neaxéáná ayɨ́ nene mɨŋɨ́ yɨ́wɨ́ írɨpaxɨ́ imónɨŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
32 Ra na ndakaꞌan ndo chi te sakan ndakundikun ndo ichi Tata yo Jesucristo. Ra vaꞌa ni kuaꞌa ni va tundoꞌo ña uꞌvi ni ndoꞌo ndo, ndi su xa ndiee va ini ndo, ra nindïko vi ini ndo xaꞌa ña ndikun ndo ichi Tata yo Jesucristo.
32 Xámɨ xwɨyɨ́á Gorɨxoyá iwamɨ́ó wɨ́á seaókíáná egɨ́ápɨ nánɨ ámɨ dɨŋɨ́ irónɨ́poyɨ. Íná xeanɨŋɨ́ rɨ́á tɨ́ŋɨ́ ayá wí seaikárɨ́agɨ́a aiwɨ xwámámɨ́ néra ugɨ́awixɨnɨ.
33 Ra nuu chitu yuvi va xa siki na sava ndo, ra kani tu na ndoꞌo va, ra sava tu ndo chindiee taꞌan xiꞌin na ndoꞌo taꞌan tundoꞌo ña kaꞌan yo xaꞌa yoꞌo va.
33 Waíná ámáyá sɨŋwɨ́ e nɨseameámɨ nurɨ nɨseawárɨmáná ikayɨ́wɨ́ seamearɨro xeanɨŋɨ́ seaikárɨro yarɨ́ná seyɨ́né xwámámɨ́ wigɨ́awixɨnɨ. Waíná seyɨ́né seaikárarɨgɨ́ápa wikárɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ axɨ́ e nɨkumɨxɨnɨro ayo wímeaarɨŋɨ́pɨ “Nene enɨ nɨneaímearɨ́ná ayɨ́ ananɨrɨnɨ.” nɨyaiwiro e egɨ́awixɨnɨ.
34 Ra kusuchi ni tu ini ndo xiꞌin na xindoꞌni veꞌe kàà va. Ra te kindiaa na chiñu takundiꞌi ñaꞌa ña kuu mii ndo, ra xiꞌin ña kusii ini va ndo ndataxi ndo ña ndaꞌa na. Saa chi xa kundaa va ini ndo ña vaꞌa ni ka va ñaꞌa ña niꞌi ndoꞌo vaxi kii, ra ñaꞌa ña niꞌi ndo kan, ra ndia ndikaa ndikuꞌun va ke koo ña nuu ndo.
34 Ámá gwɨ́ ŋweagɨ́áyɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí nɨwiro arɨrá wigɨ́awixɨnɨ. Segɨ́ xwɨ́á aŋɨ́ amɨpí searápekɨxéagɨ́a aiwɨ “Negɨ́ amɨpí nearápekɨxéɨ́ápimɨ seáyɨ e imónɨŋɨ́pɨ —Apɨ ná rɨ́wɨ́yo aí bɨ manɨ́nɨ́ anɨŋɨ́ imónɨnɨ́ápɨrɨnɨ. Apɨ sɨnɨ rɨ́a wenɨ?” nɨyaiwiro nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí mɨseaí yayɨ́ tɨ́nɨ xwámámɨ́ nɨwiéra ugɨ́awixɨnɨ.
35 Xaꞌa ña kan ke na ndaköo ndo ña ndiaa ini ndo Tata yo Jesucristo, saa chi ña ndiaa ini ndo ra, ra ndachaꞌvi va ra ndoꞌo xaꞌa ña.
35 Ayɨnánɨ wará sarɨ́wá mɨmárɨnɨ́ Jisasomɨ xɨ́darɨgɨ́ápɨ pɨ́nɨ mɨwiárɨpanɨ. E nerónáyɨ́, Gorɨxo yayɨ́ seaimonɨ́árɨnɨ.
36 Ra ña xiniñuꞌu sa ndo kuvi ña, iin tuun saa na sa ndiee ini va ndo ña ndakundiee ndo sa ndo ña kuni Tata yo Ndioxi, ña vaꞌa na ndakiꞌin ndo takundiꞌi ñaꞌa ña kindoo ra taxi ra ndaꞌa ndo.
36 Ayɨ́ rɨpɨ seararɨŋɨnɨ. O gɨ́ ámá imónɨgɨ́áyɨ́ e éɨ́rɨxɨnɨrɨ wimónarɨŋɨ́pɨ xɨxenɨ néra núɨ́asáná sɨ́mɨmaŋɨ́yo dánɨ́nɨŋɨ́ “E e nɨseaiimɨ́árɨnɨ.” searɨŋɨ́pɨ neaímeáwɨnɨgɨnɨrɨ xwámámɨ́ nɨwiéra úɨ́rɨxɨnɨ.
37 Saa chi suꞌva ke kachi Tata yo Ndioxi ndikaꞌan ra ^kachi tuꞌun ra:
37 Gorɨxo Bɨkwɨ́yo nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́ rɨpɨ ámá nene yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́o nánɨ rɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ, “O bɨnɨ́a nánɨ ná jɨ́amɨ mimónɨnɨ. Sɨnɨ yómɨŋɨ́ mé rɨxa aŋɨ́nɨ bɨnɨ́árɨnɨ.
38 Ra yuvi na xa chiñu vaꞌa nuu yu kuvi na kutiaku va, saa chi ndiaa ini na yuꞌu,
38 Gɨ́ wé rónɨŋɨ́pɨ yarɨgɨ́áyɨ́ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́rorɨŋɨ́pimɨ dánɨ dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ tɨ́gɨ́áyɨ́ imónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. E nerɨ aí ámɨ wé ɨ́á mɨxeánánáyɨ́ nionɨ wí dɨŋɨ́ yayɨ́ ninɨnɨ́ámanɨ.” Gorɨxo e rɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ “Xwámámɨ́ nɨwiéra úɨ́rɨxɨnɨ.” seararɨŋɨnɨ.
39 Ndi su yoo, ra kuëe iyoo yo ta kuꞌva iyoo yuvi na nandiko chi sata, ra ndiꞌi xaꞌa na, chi yoo, ra Tata yo Ndioxi va kuvi ra ndiaa ini yo, ra ndiatu tu yo ña sakaku ra nima va yo.
39 E nɨsearɨrɨ aí “Nene ámá wé ɨ́á nɨmɨxeánɨrɨ anɨ́nanɨ́waéne wí mimónɨ́ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨŋɨ́pimɨ dánɨ erɨ́kiemeánɨŋwaéne imónɨŋwɨnɨ.” nimónarɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra