Filipenses 1
MXV vs XGS
1 Yuꞌu, ra Pablo, xiꞌin ra ñani yo Timoteo, ra yutaꞌan xiꞌin yu ña kuu ndi ndia xachiñu nuu Tata yo Jesucristo kuvi ndi ^tiaa tutu yoꞌo xaa ña nuu takundiꞌi ndoꞌo ndia ñani ndi, xiꞌin na kuꞌva ndi na ndikun Tata yo Jesucristo, xiꞌin ndoꞌo, ndia kunaꞌnu xaꞌndia chiñu nuu na veꞌe ñuꞌu, xiꞌin ndoꞌo, ndia ndíso chiñu kiꞌin kuenda xiꞌin na veꞌe ñuꞌu ñuu Filipos.
1 Poronɨ tɨ́nɨ Timotio tɨ́nɨ —Yawawi xwɨyɨ́á Kiraisoyá wáɨ́ wurɨmeianɨrai nánɨ xɨnáípawínɨŋɨ́ nimónɨrai wiiarɨgwɨ́íwawirɨnɨ. Yawawi ámá Piripai ŋweagɨ́á Gorɨxoyá imónɨro Kiraisɨ Jisaso tɨ́nɨ ikárɨnɨro egɨ́áyɨ́né nɨyɨ́nénɨ nánɨ —segɨ́ seaipeŋweagɨ́áwa tɨ́nɨ seáyɨ́ seaiiarɨgɨ́áwa tɨ́nɨ aí nɨyɨ́nénɨ nánɨ payɨ́ rɨna nearɨ mónaparɨŋwiɨ.
2 Ra kaꞌan ni tu yu xiꞌin Tata yo Ndioxi, ra saa tu xiꞌin Tata yo Jesucristo va, ña na taxi ra ña vaꞌa kutaꞌvi ndo, ra vaꞌa ni na koo ndo.
2 “Negɨ́ ápo Gorɨxo tɨ́nɨ Ámɨná Jisasɨ Kiraiso tɨ́nɨ wá seawianɨri seyɨ́né nɨwayɨrónɨro ŋweapɨ́rɨ nánɨ seaiiri éɨ́isixɨnɨ.” nimónarɨnɨ.
3 Ra iin takundiꞌi va kii ndakaꞌan yu xaꞌa ndo, ra ^ndataxi ni tu yu tixaꞌvi va ndaꞌa Tata yo Ndioxi xaꞌa ndo.
3 Íníná seyɨ́né nánɨ dɨŋɨ́ nináná Gorɨxomɨ yayɨ́ wiarɨŋárɨnɨ.
4 Ra takundiꞌi ichi ña kaꞌan yu xiꞌin Ndioxi xaꞌa takundiꞌi ndo, ra kusii ni va ini yu,
4 — ausente —
5 saa chi ndoꞌo, ra ndia kii xaꞌa ra iin saa ndia vichin, ra kuëe ndiko vi ini ndo, ña chindiee taꞌan ndo xiꞌin ndi ña ^kaꞌan ndoso yo tuꞌun vaꞌa xaꞌa Tata yo Jesucristo.
5 — ausente —
6 Ra xa kundaa kaxi va ini yu, chi mii Tata yo Ndioxi, ra xaꞌa xiꞌin chiñu vaꞌa nima ndo, ra ndakundiee va ra xiꞌin ña nima ndo, ra ndiakua saxinu va ra ña te xa na xaa kii ña nandiko Tata yo Jesucristo kixi ra.
6 Nionɨ dɨŋɨ́ re yaiwiarɨŋárɨnɨ, “Gorɨxo —O seyɨ́né xɨ́omɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́róáná iwamɨ́ó píránɨŋɨ́ seaimɨxɨŋorɨnɨ. O sɨ́á Jisaso weapɨnɨ́áyi nánɨ seyɨ́né yóɨ́ ámɨ bɨ tɨ́nɨ bɨ tɨ́nɨ nimóga upɨ́rɨ́a nánɨ píránɨŋɨ́ nɨseaimɨxa unɨ́árɨnɨ.” Dɨŋɨ́ e nɨyaiwirɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨ́ŋá nɨseaeánɨrɨ omɨ yayɨ́ e wiarɨŋárɨnɨ.
7 Ra ña vaꞌa va kuvi ña xani ini yu saa xaꞌa ndo, saa chi kuꞌvi ni ini yu xini yu ndoꞌo, ra ña ndikaa yu veꞌe kàà, xiꞌin ña kuaꞌan yu nuu na chiñu, xiꞌin ña kaꞌan ndoso yu tuꞌun vaꞌa xaꞌa Tata yo Jesucristo, ra yoꞌo va xika ndo ra chindiee taꞌan ndo xiꞌin yu tuvi yu.
7 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seyɨ́né nánɨ yayɨ́ nɨninɨrɨ́ná “Ayɨ́ xɨxenɨ ayo ninarɨŋɨ́rɨnɨ.” nimónarɨnɨ. Nionɨ xwɨyɨ́á Jisaso yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ nánɨ gwɨ́ aŋɨ́ tɨ́yo nɨŋwearɨ́náranɨ, xwɨyɨ́á nɨmeararɨgɨ́ápɨ orakínɨmɨnɨrɨ nɨrɨrɨ́náranɨ, apɨ sopɨŋɨ́ oomɨnɨrɨ nɨrɨrɨ́náranɨ, seyɨ́né Gorɨxo wá nɨnɨwianɨrɨ e éwɨnɨgɨnɨrɨ nɨrɨ́peaŋonɨ tɨ́nɨ nawínɨ ikárɨnɨŋagɨ́a nánɨ nionɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ seayiŋɨnɨ.
8 Ra kundaa tu ini Tata yo Ndioxi va, ña ndinuni ni kuꞌvi ini yu xini yu ndoꞌo, xiꞌin ña kuꞌvi ini ña taxi Tata yo Jesucristo ndaꞌa yu.
8 Kiraisɨ Jisaso seayarɨŋɨ́pa nionɨ enɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ nɨseayirɨ nánɨ sɨŋwɨ́ oseanɨmɨnɨrɨ íkɨ́nɨŋɨ́ sɨpí niarɨnɨ. “Poro nepa nene sɨŋwɨ́ neanɨmɨnɨrɨ nánɨ íkɨ́nɨŋɨ́ sɨpí rɨ́a wiarɨnɨ?” nɨseaimónɨrɨ́ná Gorɨxo nionɨ e yarɨŋagɨ sɨŋwɨ́ nanɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
9 Ra kaꞌan ni tu yu xiꞌin Ndioxi xaꞌa ndo, ña na kuꞌvi ni ka ini ndo kuni ndo takundiꞌi yuvi va, ra mii Ndioxi kuvi tu ra na taxi ni ka ña ndichi xiꞌin ña xinituni va ndo,
9 Seyɨ́né nánɨ Gorɨxomɨ rɨxɨŋɨ́ nɨseaurɨyirɨ́ná rɨpɨ urarɨŋárɨnɨ, “Wigɨ́ wínɨyɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí nɨwiro arɨrá inarɨgɨ́ápɨ sayá nimɨxa úɨ́rɨxɨnɨ. Úrapí néra mú aga xɨxenɨ nɨjɨ́á nimónɨro ‘Gorɨxo ámá e éɨ́rɨxɨnɨrɨ wimónarɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ apɨrɨ́anɨ?’ yaiwiro dɨŋɨ́ nɨyaikiroro ‘Sɨpí imónɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ apɨrɨ́anɨ? Naŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ apɨrɨ́anɨ?’ yaiwiro neróná dɨŋɨ́ sɨpí ninɨro arɨrá inarɨgɨ́ápɨ sayá nimɨxa úɨ́rɨxɨnɨ.” Gorɨxomɨ seyɨ́né nánɨ rɨxɨŋɨ́ nɨseaurɨyirɨ́ná apɨnɨ urarɨŋárɨnɨ.
10 ña vaꞌa na kaxin ndo niña chiñu vaꞌa sa ndo. Saa chi, saa kuvi ña kuchuun ndo, ña vivii kutiaku va ndo, ra ndia nii loꞌo kuachi ndo na köo nuu Tata yo Jesucristo, ta xa na nandiko ra.
10 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ apɨ seaurɨyarɨŋárɨnɨ. Seyɨ́né agwɨ ríná dánɨ sɨ́á Kiraiso weapɨnɨ́áyi nánɨ mimónɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ yapɨ mimónɨpa ero xwɨyɨ́á seaxekwɨ́mopaxɨ́ mimónɨpa ero epɨ́rɨ́a nánɨ dɨŋɨ́ nɨyaikiroro “Sɨwɨ́ wé rónɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ apɨrɨ́anɨ?” oyaiwípoyɨnɨrɨ rɨxɨŋɨ́ seaurɨyarɨŋárɨnɨ.
11 Ra kaꞌan tu yu xiꞌin Ndioxi ña na chindiee taꞌan Jesucristo xiꞌin ndo, ña vaꞌa na sa ndo niña chiñu vaꞌa va, ña vaꞌa na kuni inka yuvi, ra satoꞌo na Tata yo Ndioxi, ra ndasakaꞌnu na ra.
11 Apɨ seyɨ́né nerɨ́ná Jisasɨ Kiraiso seaimɨxarɨŋɨ́pimɨ dánɨ íkɨ́á sogwɨ́ naŋɨ́ nɨwerɨ́ná yarɨŋɨ́pa seyɨ́né sɨwɨ́ wé rónɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ ayá wí éɨ́rɨxɨnɨrɨ rɨxɨŋɨ́ e seaurɨyarɨŋárɨnɨ. Ámá wí seyɨ́né e yarɨŋagɨ́a sɨŋwɨ́ nɨseanɨróná “Wé rónɨŋɨ́ ayɨ́ yarɨgɨ́ápɨ mɨ́kɨ́ ikiŋo, ayɨ́ Gorɨxorɨ́anɨ?” nɨyaiwiro omɨ yayɨ́ umero seáyɨ e umɨ́eyoaro epɨ́rɨ́a nánɨ rɨxɨŋɨ́ e seaurɨyarɨŋárɨnɨ.
12 Ra kuni yu ña na kundaa ini ndoꞌo, ndia ñani yu, xiꞌin ndoꞌo na kuꞌva yu, chi takundiꞌi tundoꞌo ña ndoꞌo yu, ra xiꞌin va yu ke ^chindiee taꞌan ña, ña vaꞌa ^kaꞌan ndoso yu tuꞌun vaꞌa xaꞌa Tata yo Jesucristo.
12 Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, seyɨ́né rɨpɨ nánɨ “Nɨjɨ́á oimónɨ́poyɨ.” nimónarɨnɨ. Amɨpí sɨpí nionɨ nímeáɨ́ rɨpɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pimɨ pɨ́rɨ́ rakínɨpaxɨ́ mimónɨ́ nionɨ nímeáɨ́pimɨ dánɨ ámɨ bɨ tɨ́nɨ yanɨ́ niwéa unɨ.
13 Ra takundiꞌi va yuvi na ndee yoꞌo, ra saa tu ndia soldado ndia ndiaa yeꞌe chiñu va, ra kundaa va ini na, ña ndikaa yu veꞌe kàà xaꞌa ña ndikun yu Tata yo Jesucristo vichin.
13 Ayɨ́ rɨpɨ seararɨŋɨnɨ, “Mɨxɨ́ ináyoyá sɨmɨŋɨ́ wínarɨgɨ́á aŋɨ́ riwámɨ awí rogɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ wí re ŋweagɨ́á nɨ́nɨ enɨ ‘Poro Kiraisomɨ xɨ́darɨŋagɨ nánɨ gwɨ́ rɨ́a ŋweanɨ?’ nɨrɨro nɨjɨ́á e imónɨŋoɨ.” seararɨŋɨnɨ.
14 Ra ña ^kundaa ini kuaꞌa ni na ñani yo, ña ndíkáa yu veꞌe kàà vichin, saa ra, ndutiaa tu ini na kan va, ra ^kaꞌan ndoso na tuꞌun vaꞌa xaꞌa Tata yo Jesucristo va, ra ndia nii ka tu yuvi kuayüꞌvi na nuu va.
14 Ayɨ́ rɨpɨ enɨ seararɨŋɨnɨ, “Negɨ́ nɨrɨxɨ́meá aŋɨ́ rɨpimɨ ŋweagɨ́áyɨ́ nápɨ nionɨ gwɨ́ ŋweaŋáná Gorɨxo arɨrá niarɨŋagɨ sɨŋwɨ́ nɨnanɨro nánɨ omɨ ámɨ bɨ tɨ́nɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro wáyɨ́ mɨwinɨ́ eŋɨ́ sɨxɨ́ nínɨro Gorɨxoyá xwɨyɨ́á nánɨ ananɨ wáɨ́ rarɨŋoɨ.” seararɨŋɨnɨ.
15 Ndi su sava tu na, ra xaꞌa ña ndukuini ini va na, xiꞌin xaꞌa ña kuni na keetaꞌan na xiꞌin va yu kuvi ña kaꞌan ndoso na; ra sava tu na, ra xiꞌin ndinuni nima va na kaꞌan ndoso na.
15 Ayɨ́ neparɨnɨ. Wínɨyɨ́ Poronɨ sɨpí dɨŋɨ́ niaiwiro xwɨyɨ́á rɨrowiágɨ́ ero yarɨgɨ́áyɨ́ eŋagɨ nánɨ Kiraiso nánɨ wáɨ́ rarɨŋagɨ́a aiwɨ wínɨyɨ́ nepa nionɨ nánɨ dɨŋɨ́ naŋɨ́ nɨniaiwiro wáɨ́ rarɨŋoɨ.
16 Ra na kaꞌan ndoso xaꞌa ña ndukuini ini na, xiꞌin na kaꞌan ndoso xaꞌa ña saa ini na xini na yuꞌu, ra süvi vi xiꞌin ndinuni nima na ke kaꞌan ndoso na, chi xaꞌa ña kuni na kee vaꞌa mii va na ke kaꞌan ndoso na, saa chi ña kuni na ke na ndoꞌo ni ka ini va yu, ña ndikaa yu veꞌe kàà yoꞌo vichin.
16 Dɨŋɨ́ naŋɨ́ e nɨniaiwiro yarɨgɨ́áyɨ́, ayɨ́ nionɨ nánɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ nɨnɨyiro nánɨ re yaiwiarɨgɨ́árɨnɨ, “Xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ xɨ́darɨŋagwɨ nánɨ xwɨyɨ́á neameáranɨro yarɨgɨ́ápɨ pɨ́rɨ́ urakíwɨnɨgɨnɨrɨ Gorɨxo rɨ́peaŋo, ayɨ́ Pororɨ́anɨ?” E nɨyaiwiro wáɨ́ urarɨgɨ́árɨnɨ.
17 Ra na kaꞌan ndoso tu xiꞌin ndinuni nima, ra xaꞌa ña kuꞌvi ini na xini na yuꞌu va kuvi ña kaꞌan ndoso na, saa chi xa kundaa va ini na ña xa ndikaa yu veꞌe kàà yoꞌo, ña ndakuiin yu xaꞌa tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo, ña kuu ña ña ndaa.
17 E nerɨŋɨ́ aiwɨ sɨpí dɨŋɨ́ niaiwiarɨgɨ́áyɨ́, ayɨ́ nepa “Wé rónɨŋɨ́ oyaneyɨ.” nɨyaiwiro mé nionɨ gwɨ́ ŋweaŋáná xwɨyɨ́á ámɨ bɨ tɨ́nɨ umeáraneyɨnɨrɨ yarɨŋoɨ. “Poromɨ nɨmúrorane seáyɨ e owimónaneyɨ.” nɨyaiwirɨŋɨ́pimɨ dánɨ wáɨ́ urarɨgɨ́árɨnɨ.
18 Ra na kundaa ini ndo, chi vaꞌa ni xiꞌin ndinuni nima na, ra vaꞌa ni süvi xiꞌin ndinuni nima va na kaꞌan ndoso na tuꞌun vaꞌa xaꞌa Tata yo Jesucristo, ndi su yuꞌu, ra ña ^kusii ini yu ke kaꞌan ndoso va na.
18 Apiaú xɨxegɨ́nɨ e yarɨgɨ́ápɨ nánɨ píoɨ rɨmɨ́ɨnɨ? Wínɨyɨ́ nepa mimónɨpa nemáná maŋɨ́pánɨ wáɨ́ urarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ́náranɨ, wínɨyɨ́ nepa nimónɨmáná wáɨ́ urarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ́náranɨ, nɨpiaúnɨ Kiraiso nánɨ nɨrɨro wáɨ́ rarɨŋagɨ́a nánɨ nionɨ yayɨ́ yarɨŋɨnɨ.
19 saa chi xa kundaa va ini yu, ña vaꞌa ni va kee yu, xaꞌa ña ^kaꞌan ni ndo xiꞌin Tata yo Ndioxi xaꞌa yu, ra saa tu xaꞌa ña ^chindiee taꞌan Tachi Yii Tata yo Jesucristo xiꞌin va yu.
19 Nionɨ re nɨrɨrɨ ipɨmónɨŋɨnɨ, “Rɨxɨŋɨ́ seyɨ́né nionɨ nánɨ Gorɨxomɨ nurɨyiro kwíyɨ́ Jisasɨ Kiraiso neawɨ́rénapɨyiŋɨ́pɨ arɨrá nirɨ yarɨŋɨ́pimɨ dánɨ gwɨ́ nionɨ ŋweaŋáná rɨpɨ rɨxa nɨnɨwárɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” nɨrɨrɨ ipɨmónɨŋɨnɨ.
20 Ra ña kuni ni yu ke na kukäꞌan nuu yu ña kaꞌan ndoso va yu, chi ña xiniñuꞌu va ke na kuayüꞌvi yu ña kaꞌan ndoso yu, ña vaꞌa na ndukaꞌnu ni ka Tata yo Jesucristo, xiꞌin chiñu ña ^xa yu vichin, ra saa tu kii ña vaxi va, ra ta kuꞌva ^ndukaꞌnu ra ña tiaku yu, ra saa ke ndukaꞌnu tu ra ta xa na kuvi va yu.
20 Nionɨ dɨŋɨ́ nikwɨ́morɨ “Nepa e éɨmɨgɨnɨ.” yaiwiarɨŋápɨ nánɨ ámá wí aí ayá nimopɨ́rɨ́á menɨnɨ. Ámá sɨŋwɨ́ nɨnanɨróná “Kiraiso nɨxɨ́dɨrɨ nánɨ seáyɨ e imónɨŋɨ́ apɨ rɨ́a yarɨnɨ?” nɨniaiwiro omɨ yayɨ́ umepɨ́rɨ́a nánɨ nionɨ wáɨ́ nɨrɨmerɨ́ná íníná ayá igigɨ́ mé eŋɨ́ sɨxɨ́ neámɨxɨnɨrɨ yarɨŋápa agwɨ enɨ sɨnɨ axɨ́pɨ e éɨmɨgɨnɨ. “Xe sɨŋɨ́ ounɨrɨ nɨnɨwárɨrónáranɨ, nɨnɨpɨkirónáranɨ, Kiraisomɨ yayɨ́ umepaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨnɨ éɨmɨgɨnɨ.” nimónarɨnɨ.
21 Saa chi ña tiaku yu, ra xaꞌa ña sa yu chiñu ña kuni Cristo va kuvi ña tiaku yu, ra ña kuvi tu yu, ra ra vaꞌa ka kee va kuvi yu.
21 Nionɨyá dɨŋɨ́ ayɨ́ rɨpɨrɨnɨ. Sɨnɨ xwɨ́á tɨ́yo nɨŋwearɨ́ná Kiraisomɨ yayɨ́ umepaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ emɨ́árɨnɨ. E nerɨ aí rɨxa nɨperɨ́ná xwɨ́á tɨ́yo nɨŋwearɨ́ná nímeáɨ́pimɨ seáyɨ e imónɨŋɨ́pɨ nímeanɨ́árɨnɨ.
22 Ndi su ña tiaku yu vichin, ra vaꞌa ni ka va, saa chi kuvi va sachiñu yu nuu Tata yo Jesucristo, ra xaꞌa ña kan ke, kundäa ini yu ndia ña ke vaꞌa ka kaxin vi yu.
22 Nionɨ sɨnɨ mɨpé nɨŋwearɨ́náyɨ́ xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ wáɨ́ nurɨmerɨ́ná íkɨ́á sogwɨ́ wearɨŋɨ́yɨ́ yapɨ wepaxɨ́ aiwɨ gɨ́mɨnɨ gɨpɨ éɨmɨgɨnɨrɨ imónɨmɨ́árɨ́anɨ? Sɨnɨ ŋweáɨmɨgɨnɨrɨ imónɨmɨ́árɨ́anɨ? Rɨxa péɨmɨgɨnɨrɨ imónɨmɨ́árɨ́anɨ? Nionɨ majɨ́árɨnɨ.
23 Ra ^xa uꞌvi ni va ña xiꞌin yu ndia ña ke vaꞌa ka kaxin yu; saa chi kuni yu ndikun na kuvi va yu ña vaꞌa na koo yu xiꞌin Cristo, saa chi vaꞌa ni ka va saa tuvi yu;
23 Nɨpiaúnɨ ananɨ imónɨ́ɨmɨgɨnɨrɨ nánɨ rɨxa ayagwɨ́ imɨxárárɨnɨŋɨnɨ. Nionɨ nɨpémáná nurɨ Kiraiso tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná dɨŋɨ́ nionɨyá “Ayɨ́ awiaxɨ́rɨnɨ.” nɨyaiwirɨ aiwɨ “Nionɨ e nerɨ́náyɨ́, sɨnɨ seyɨ́né arɨrá seaipaxɨ́manɨ.” yaiwiarɨŋɨnɨ.
24 ndi su ña xiniñuꞌu va ke na kutiaku yu ña vaꞌa chindiee taꞌan yu xiꞌin ndoꞌo.
24 Ayɨnánɨ nionɨ seyɨ́né arɨrá seaimɨ́a nánɨ mɨpé xwɨ́á tɨ́yo ŋweámɨ́a nánɨ “Ayɨ́ aŋɨpaxɨ́rɨnɨ.” nimónarɨnɨ.
25 Ra ^kundaa kaxi tu ini yu, ña kutiaku ka va yu, ña vaꞌa chindiee taꞌan yu xiꞌin ndo, ra kusii ni ka ini ndo, xaꞌa ña ndikun ndo Tata yo Jesucristo.
25 Nionɨ apɨ nánɨ “Neparɨnɨ.” nɨyaiwirɨ nɨnipɨmónɨrɨ nánɨ seyɨ́né Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨ́ná none searéwapɨyiŋwápɨ xaíwɨ́ ɨ́á nɨxɨra uro dɨŋɨ́ niɨ́á seainɨrɨ enɨ́a nánɨ re nɨyaiwirɨ nɨjɨ́á imónɨŋɨnɨ, “Nionɨ agwɨ ríná mɨpé sɨnɨ nɨŋwearɨ seyɨ́né arɨrá seaimɨ nánɨ emɨ́árɨnɨ.” nɨyaiwirɨ nɨjɨ́á imónɨŋɨnɨ.
26 Ra xaꞌa ña kan ke xaa tuku va yu, ña koo yu xiꞌin ndo, ra kusii ni ini ndo, ra ndasakaꞌnu ni ka ndo Tata yo Jesucristo.
26 Nionɨ ámɨ seyɨ́né tɨ́ámɨnɨ bɨmɨ́ápimɨ dánɨ seyɨ́né Kiraisɨ Jisaso tɨ́nɨ ikárɨnɨŋagɨ́a nánɨ yayɨ́ seáyɨmɨ dánɨ epɨ́rɨ́a nánɨ “Nionɨ sɨnɨ mɨpé nɨŋwearɨ́ná ámɨ bɨ arɨrá seaimɨ́a nánɨ imónɨŋɨnɨ.” nimónarɨnɨ.
27 Ndi su ña xiniñuꞌu va ke na kutiaku ndo ta kuꞌva kaꞌan tuꞌun vaꞌa xaꞌa Tata yo Jesucristo. Ra vaꞌa nii na xaa yu ñaa, ra a nii na xäa va tu yu, ndi su ña kuni yu ke na ndatuꞌun na xiꞌin yu xaꞌa ndo ña iyoo ndaku va nima ndo, ra iin yuꞌu kuvi tu ndo, ña ndakuiin ndo ña ndikun ndo tuꞌun vaꞌa xaꞌa Tata yo Jesucristo va,
27 Pí pí nɨnimónɨrɨ́náyɨ́, úrapí mé ámá xwɨyɨ́á Kiraiso nánɨ yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́ epaxɨ́pɨnɨ xɨ́dɨ́ɨ́rɨxɨnɨ. Nionɨ ámɨ nɨbɨrɨ sɨŋwɨ́ nɨseanɨrɨ́náranɨ, ámɨ mɨbɨ́ seyɨ́né yarɨgɨ́ápɨ nánɨ sa arɨ́ánɨ nɨwirɨ́náranɨ, re rarɨŋagɨ́a arɨ́á wimɨ́a nánɨ, “Axɨ́yɨ́nɨŋɨ́ nimónɨro xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ xaíwɨ́ ɨ́á xɨrarɨŋoɨ.” rarɨŋagɨ́a arɨ́á wirɨ “Ámá apɨ pɨ́rɨpɨ́rɨ́ yanɨro yarɨgɨ́áyo wákwianɨro nánɨ píránɨŋɨ́ nɨkumɨxɨnɨro dɨŋɨ́ ná bɨnɨ ɨ́á nɨxɨrɨro yarɨŋoɨ.” rarɨŋagɨ́a arɨ́á wirɨ emɨ́a nánɨ “Píránɨŋɨ́ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́ epaxɨ́pɨnɨ xɨ́dɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.” seararɨŋɨnɨ.
28 ra na kuayüꞌvi ndo nuu yuvi na saa ini xini ndoꞌo. Saa chi ña kuëe iyuꞌvi ndo nuu na, kuvi ña taxi kaxi kuꞌva nuu na ña ndiꞌi xaꞌa va na, ndi su kuꞌva ña taxi ña nuu ndoꞌo kuvi ña kaku va ndo, saa chi mii va Ndioxi kuvi ra chindiee taꞌan xiꞌin ndo.
28 “Ámá pɨ́rɨ́ urakianɨrɨ yarɨgɨ́áyo Piripai ŋweáyɨ́ wáyɨ́ mɨwí yarɨŋoɨ.” rarɨŋagɨ́a arɨ́á wíɨmɨgɨnɨ. Ayɨ́ seyɨ́né wáyɨ́ mɨyarɨŋagɨ́a sɨŋwɨ́ nɨseanɨrónáyɨ́, “Nene anɨ́nanɨ́wá nánɨ imónɨŋwaéne eŋagɨ nánɨ rɨ́a neaíwapɨyarɨŋoɨ?” yaiwinɨpɨ́rɨ nánɨ seyɨ́né sɨwánɨŋɨ́ winarɨŋoɨ. E neróná sewanɨŋɨ́yɨ́né enɨ “Gorɨxo yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́ápimɨ dánɨ ayo múroanɨ́wárɨ́anɨ?” yaiwinɨpɨ́rɨ nánɨ sɨwánɨŋɨ́ inarɨŋoɨ.
29 Ra na kundaa ini ndo, chi ndiniꞌi taꞌvi ndo ña kandixa ndo Tata yo Jesucristo, ra ndiniꞌi taꞌvi tu ndo ña ndoꞌo ni ndo xaꞌa va ra.
29 Gorɨxo Kiraisomɨ dɨŋɨ́ owɨkwɨ́rópoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ seanɨŋɨ́manɨ. Omɨ nuxɨ́dɨrɨ́ná rɨ́nɨŋɨ́ bɨ enɨ wímeáwɨnɨgɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ seanɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ ámá wí pɨ́rɨ́ searakianɨro yarɨ́ná xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ xaíwɨ́ ɨ́á xɨrɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
30 Ra xini va ndo ña ndoꞌo ni yu, ra mii saa kuvi tu ña ^ndoꞌo ndóꞌo̱ vichin va. Ra ^xini tu soꞌo ndo ña ^ndoꞌo ni tu yu vichin va, ra mii saa kuvi tu ña ^ndoꞌo tu ndóꞌo̱ va.
30 Eŋíná nionɨ seyɨ́né tɨ́ŋɨ́mɨnɨ wáɨ́ emearɨ́ná ámá wí nɨpɨkwɨnɨ mɨnikárɨpa yarɨ́ná sɨŋwɨ́ nanɨgɨ́ápɨ tɨ́nɨ agwɨ ríná enɨ “Poromɨ ámɨ sɨpí wikárarɨŋoɨ.” rarɨŋagɨ́a seyɨ́né arɨ́á e wiarɨgɨ́ápɨ tɨ́nɨ axɨ́pɨ seyɨ́né enɨ seaímeaarɨŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?