Efésios 5

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Vichin, ra xa seꞌe Ndioxi va kuvi ndo, ra kuꞌvi ni tu ini ra xini ra ndoꞌo va, ra xaꞌa ña kan ke, na sa nduxa ndo ña sa ndo ta kuꞌva xa mii va ra.
1 Seyɨ́né niaíwɨ́ Gorɨxo dɨŋɨ́ sɨxɨ́ seayiŋɨ́yɨ́né eŋagɨ nánɨ omɨ ikanɨŋɨ́ wiaxɨ́dɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
2 Ra ña tiaku ndo vichin, ra na kuꞌvi ni ini ndo kuni taꞌan ndo, ta kuꞌva xa Cristo ña kuꞌvi ini ra xini ra yoo, ra ndisoko ra mii ra xaꞌa yo, ta kuꞌva iyoo iin ndikachi loꞌo ri soko na nuu Ndioxi ña xixi ri, ra kuandaa xiko xaꞌan tami nuu ra.
2 Kiraiso —O ámaéne naŋɨ́ neaimɨxɨmɨnɨrɨ nánɨ yoxáɨ́pámɨ xe onɨpɨkípoyɨnɨrɨ nerɨ́ná Gorɨxomɨ pɨyɨ́á wɨ́rɨ́amɨgɨnɨrɨ rɨdɨyowánɨŋɨ́ ninɨrɨ omɨ sinadɨŋɨ́ naŋɨ́ weaŋorɨnɨ. O nene nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí nɨwirɨ́ná neaiiŋɨ́pa nene enɨ pí pí neranéná “Ámáyo dɨŋɨ́ sɨpí nɨwirɨŋɨ́pimɨ dánɨ rɨ́a yarɨŋwɨnɨ?” nɨyaiwinɨrane naŋɨ́nɨ wiíwanɨgɨnɨ.
3 Ra ña xa ^kuu ndo seꞌe Ndioxi vichin, ra na ndakäni ka ini ndo, ña kaka sii ndo, a ñaꞌa kuvi ndo a tiaa tu kuvi va ndo, ra nii na sä tu ndo takundiꞌi nuu chiñu yakua va, ra nii na küni sii ni tu ndo ña koo ñaꞌa ña iyoo nuu inka yuvi nuu va ndo.
3 Seyɨ́né ámá Gorɨxoyá imónɨgɨ́áyɨ́né eŋagɨ nánɨ ámá wí seyɨ́né nánɨ rɨpɨ rɨpɨ rɨpaxɨ́ oimónɨ́poyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨpa éɨ́rɨxɨnɨ, “Ayɨ́ ɨ́wɨ́ apɨ inɨgɨ́awixɨnɨ. Piaxɨ́ weánɨpaxɨ́ apɨ egɨ́awixɨnɨ. Amɨpí wí mɨneamúropa oenɨrɨ anɨŋɨ́ minɨ́ yarɨŋoɨ.” Apɨ apɨ rɨpaxɨ́ oimónɨ́poyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨpa éɨ́rɨxɨnɨ. Seyɨ́né apɨ apɨ wí mepa éɨ́rɨxɨnɨrɨ seararɨŋɨnɨ.
4 Ra nii tuꞌun kàꞌàn nuu, na käꞌan ndo, ra nii tuꞌun ña köo yaꞌvi ndiaa na käꞌan ndo, ra nii na käꞌan tu ndo tuꞌun kini va, saa chi takundiꞌi ña kan, ra köo yaꞌvi ndiaa vi ña; chi ña xiniñuꞌu sa yo ke, na kuniñuꞌu yo yuꞌu yo ña ndataxi yo tixaꞌvi ndaꞌa Ndioxi va.
4 Seyɨ́né rɨperɨrɨ́ nɨrɨróná xwɨraimɨmɨ́ inɨŋɨ́ bɨ mɨrɨpa éɨ́rɨxɨnɨ. Sɨpí ikaxɨ́ranɨ, xwɨyɨ́á miponɨŋɨ́ranɨ, bɨ mɨrɨpa éɨ́rɨxɨnɨ. E mepa nero Gorɨxomɨ xɨ́o seaiiŋɨ́pɨ nánɨ yayɨ́ wíɨ́rɨxɨnɨ.
5 Ra xa kundaa va ini ndo, chi yuvi na kixi xiꞌin taꞌan ta kumani ka tandaꞌa na, xiꞌin yuvi na ^xa ndia ndia ka chiñu yakua, ra kïꞌvi vi na nuu xaꞌndia Ndioxi chiñu, ra saa tu yuvi na kutoo ñaꞌa ña iyoo nuu inka yuvi va, saa chi ña xa na saa, ra ta kuꞌva iyoo yuvi na ndasakaꞌnu naꞌna ña kuu ndioxi ndii va kuvi ña iyoo na.
5 Seyɨ́né rɨpɨ nánɨ rɨxa nɨjɨ́á imónɨŋagɨ́a nánɨ rarɨŋɨnɨ. Ámá ɨ́wɨ́ inarɨgɨ́áyɨ́ranɨ, wigɨ́ xwioxɨ́yo piaxɨ́ eámɨxɨnarɨgɨ́áyɨ́ranɨ, ámá amɨpí wí mɨneamúropa oenɨrɨ anɨŋɨ́ minɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ —Ayɨ́ amɨpí mɨneamúropa oenɨrɨ yarɨgɨ́ápɨ wigɨ́ ŋwɨ́ánɨŋɨ́ nimɨxɨro mearɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ. Ámá ayɨ́ranɨ, ayɨ́ nɨ́nɨyɨ́ wo aí Kiraiso tɨ́nɨ Gorɨxo tɨ́nɨ awaúyá xwioxɨ́yo wí nɨŋweanɨ́ámanɨ.
6 Ra tu kaꞌan sava na xiꞌin ndo ña vaꞌa va sa ndo chiñu yakua, ra na täxi ndo ña sandaꞌvi na ndo, saa chi yuvi na ^xa chiñu yakua ra xïin na kandixa na Ndioxi, ra ^sandoꞌo va ra na.
6 Seyɨ́né sɨpí apɨ apɨ oépoyɨnɨrɨ yapɨ searepɨsipɨ́rɨxɨnɨrɨ awínɨŋɨ́ ŋweáɨ́rɨxɨnɨ. Ámá Gorɨxomɨ maŋɨ́ wiaíkiarɨgɨ́áyɨ́ apɨ apɨ yarɨgɨ́áyɨ́ eŋagɨ nánɨ o xegɨ́ wikɨ́ wónɨŋɨ́pɨ pɨrɨ́ umamonɨ́á eŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ.
7 Ra xaꞌa ña kan ke, na kutäꞌan ndo xiꞌin yuvi kan ña sa ndo chiñu yakua xiꞌin na.
7 Ayɨnánɨ seyɨ́né ayɨ́ tɨ́nɨ nɨkumɨxɨnɨro mepí mɨtɨnɨpa éɨ́rɨxɨnɨ.
8 Saa chi ta yachi, ra nuu ñaa va kuvi ña ndixiyo ndo, ndi su vichin ña xa ndakutaꞌan ndo xiꞌin Cristo ña nduu ndo iin xiꞌin ra, ra xa nuu tuun ñuꞌu va ke iyoo ndo. Ra xaꞌa ña kan ke ta ^xa yuvi na xika nuu tuun ñuꞌu va ke na sa ndo.
8 Eŋíná seyɨ́né sɨpí apɨ apɨ néra nuróná sɨ́á yinɨŋɨ́mɨ́nɨŋɨ́ emeagɨ́áyɨ́né imónagɨ́á aí agwɨ ríná Ámɨnáo tɨ́nɨ nikárɨnɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ wɨ́á ómɨxɨnɨŋe emearɨgɨ́áyɨ́né imónɨŋagɨ́a nánɨ seararɨŋɨnɨ. Ayɨnánɨ wɨ́á ómɨxɨnɨŋe yarɨgɨ́á wiyɨ́nénɨŋɨ́ nimónɨro éɨ́rɨxɨnɨ.
9 (Saa chi ña ndaꞌvi ini, xiꞌin ña ndaa, xiꞌin ña vivii kutiaku va yo kuvi kuiꞌi, ña taxi Tachi Yii ña iyoo nima yo).
9 Ámá wɨ́á ómɨxɨnɨŋe emearɨgɨ́ápimɨ dánɨ pí pí naŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨranɨ, pí pí wé rónɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨranɨ, pí pí nepa imónɨŋɨ́pɨranɨ, nɨpɨnɨ yarɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
10 Ra na kiꞌin xini ndo, ra niña chiñu vaꞌa, ña kuni Ndioxi va ke na sa ndo.
10 Apɨ apɨ nerónáyɨ́, Ámɨnáo wimónarɨŋɨ́pɨ nánɨ éwapɨ́nɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
11 Ra na köo yuꞌu ndo xiꞌin yuvi na xika nuu ñaa, na ^xa chiñu yakua; chi ña xiniñuꞌu sa ndo ke, na kaꞌan ndo xiꞌin na ña väꞌa ^xa va na, ra na sä ka na saa, saa chi köo mii ña chindiee taꞌan ña xiꞌin vi na.
11 Ámá sɨ́á yinɨŋɨ́mɨnɨ emearɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ nɨkumɨxɨnɨro sɨpí ayɨ́ yarɨgɨ́ápɨ —Apimɨ dánɨ ámáyo naŋɨ́ wí wiipaxɨ́ menɨnɨ. Apimɨ dánɨ ámá xwɨrɨ́ánɨ ikɨxénɨpaxɨ́pɨ imónɨnɨ. Apɨ mepa éɨ́rɨxɨnɨ. E mepa nero ámá nɨ́nɨ “Sɨ́á yinɨŋɨ́mɨnɨ emearɨgɨ́áyɨ́ yarɨgɨ́ápɨ sɨpí rɨ́a imónɨnɨ?” oyaiwípoyɨnɨrɨ uyɨ́wɨ́ wɨ́ánɨŋɨ́ wómɨxɨrɨ́ɨnɨ.
12 Ra ^kukaꞌan nuu va yo, ña ndatuꞌun yo xaꞌa chiñu kiꞌvi ña xa seꞌé yuvi na xika nuu ñaa.
12 Ɨ́wɨ́ wigɨ́ yumɨ́í yarɨgɨ́ápɨ nerɨ́nánɨ marɨ́áɨ, sa apɨ nánɨ nɨrɨrɨ́ná aí ayá neainɨpaxɨ́ eŋagɨ nánɨ xwɨyɨ́á rɨpɨ nɨrɨrɨ eáápimɨ neámɨméɨnɨ.
13 Ndi su kuëe kindoo seꞌé vi chiñu yakua ña xa na, saa chi ndañaꞌa va ñùꞌù ña kuu mii tuꞌun Ndioxi chiñu ña xa na ña kuu ña chiñu kiꞌvi, saa chi ñuꞌù, ra ndatava tuvi ña takundiꞌi va ñaꞌa.
13 E nerɨ aí amɨpí ámá yarɨgɨ́áyo wɨ́á wómɨxáná “Apɨ naŋɨ́ rɨ́a imónɨnɨ? Sɨpí rɨ́a imónɨnɨ?” yaiwipaxɨ́rɨnɨ. Wɨ́á wómɨxáná amɨpí sɨŋánɨ nimónɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ wɨ́á ónarɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
14 Xaꞌa ña kan ke kaꞌan sava na, kachi ña saa:
14 Ayɨnánɨ ámá sɨpí yarɨgɨ́áyo xwɨyɨ́á rɨpɨ Bɨkwɨ́yo dánɨ urɨnɨnɨ, “Sá weŋɨ́ roxɨnɨ, rɨxa rɨkewóneɨ. Ámá pɨyɨ́ wegɨ́e dánɨ rɨxa wiápɨ́nɨmeaɨ. E éáná Kiraiso wɨ́á rómɨxɨnɨŋoɨ.” urɨnɨnɨ.
15 Ra na kiꞌin ndo kuenda xiꞌin chiñu ña xa ndo. Ra na sä ndo ta kuꞌva xa yuvi kiꞌvi, chi na ^sa ndo, ta kuꞌva ^xa yuvi na ndichi va.
15 Ayɨnánɨ seyɨ́né nemeróná sɨŋwɨ́ tɨ́nɨ nemero majɨ́á nikárɨnɨrɨ yarɨgɨ́áyɨ́ yapɨ mé dɨŋɨ́ émɨ saímɨ́ moarɨgɨ́áyɨ́ yapɨ éɨ́rɨxɨnɨ.
16 Ra na sa nduxa va ndo, ña sa ndo chiñu ña kuni Ndioxi kii ña kuvi sa ndo ña vichin, saa chi kii ña ndee yo vichin, ra iyo ni va, saa chi iyoo ni kuachi.
16 Ríná ámá sɨpí xwapɨ́ ayá wí yarɨgɨ́íná eŋagɨ nánɨ seyɨ́né sɨnɨ naŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ epaxíná imónɨŋánáyɨ́, e éɨ́rɨxɨnɨ.
17 Ra na küu ndo na kiꞌvi, chi ña xiniñuꞌu sa ndo ke na kiꞌin va xini ndo, ra kundaa ini ndo ndia ña ke kuni Tata yo Jesucristo sa ndo.
17 Ayɨnánɨ agwɨ seyɨ́né xaxá mikárɨnɨpa nero Ámɨnáo “E éɨ́rɨxɨnɨ.” wimónarɨŋɨ́pɨ nánɨ nɨjɨ́á oimónaneyɨnɨro éɨ́rɨxɨnɨ.
18 Ra na saxïni ndo mii ndo xiꞌin ndixi, saa chi, ra sandiꞌi xaꞌa va ndo kuvi ra kan; ra ña xiniñuꞌu sa ndo ke na kutu nima ndo xiꞌin Tachi Yii va.
18 Iniɨgɨ́ papɨkɨ́ yarɨgɨ́ápɨ xwapɨ́ nɨnɨro papɨkɨ́ mepa éɨ́rɨxɨnɨ. Xwɨrɨ́á seaikɨxepaxɨ́ eŋagɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Gorɨxo wimónarɨŋɨ́pɨ yanɨ́wá nánɨ xɨ́oyá kwíyɨ́pɨ xe neaxɨxérówɨnɨgɨnɨrɨ éɨ́rɨxɨnɨ.
19 Ra na kata ndo takundiꞌi nuu yaa yii, ña ndachikaa ndo tuꞌun ndiee ini xiꞌin taꞌan ndo, ra na kata tu ndo ña ndasakaꞌnu ndo Tata yo Jesucristo va.
19 Seyɨ́né xwɨyɨ́á nɨrɨnɨróná soŋɨ́ Gorɨxo neaiiŋɨ́pɨ nánɨ rɨnɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ seaŋɨ́ Kiraiso nánɨpɨ tɨ́nɨ soŋɨ́ oyá kwíyɨ́ nánɨpɨ tɨ́nɨ nɨrɨro rɨnɨ́ɨ́rɨxɨnɨ. Ámɨnáomɨ yayɨ́ numeróná maŋɨ́ tɨ́nɨ soŋɨ́ nɨrɨro aí dɨŋɨ́ tɨ́nɨ enɨ rɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
20 Ra na näa ini ndo ña taxi ndo tixaꞌvi ndaꞌa Tata yo Ndioxi, iin takundiꞌi kivi xaꞌa takundiꞌi ñaꞌa, xiꞌin kivi Tata yo Jesucristo.
20 Pí pí seyɨ́né seaímeaarɨŋɨ́pɨ nɨpɨnɨ nánɨ ápo Gorɨxomɨ yayɨ́ wíɨ́rɨxɨnɨ. “Negɨ́ Ámɨná Jisasɨ Kiraiso tɨ́nɨ ikárɨnɨŋagwɨ nánɨ yayɨ́ wipaxɨ́rɨ́anɨ? Oyɨ, e epaxɨ́rɨnɨ.” nɨyaiwiro e éɨ́rɨxɨnɨ.
21 Ra na sa toꞌo taꞌan va ndo xaꞌa ña kuu ndo na ndikun Tata yo Ndioxi.
21 Nene arɨ́á nɨwirane wáyɨ́ wiŋwáo Kiraiso eŋagɨ nánɨ sɨmaŋwɨ́yónɨŋɨ́ xɨxe yeáyɨ́ urɨ́nɨnɨ́wanɨgɨnɨ.
22 Ra na siꞌi, na iyoo yii, ra ña xiniñuꞌu va kuvi ña na kandixa na yii na, ta kuꞌva xa na ña kandixa na Tata yo Jesucristo.
22 Xiepíwayɨ́né, Ámɨná Jisasomɨ sɨmaŋwɨ́yónɨŋɨ́ yeáyɨ́ wurɨ́narɨgɨ́ápa segɨ́ oxowamɨ enɨ sɨmaŋwɨ́yónɨŋɨ́ yeáyɨ́ wurɨ́nɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
23 Saa chi tiaa yii na, kuvi ra xaꞌndia chiñu nuu va na, ta kuꞌva iyoo Tata yo Jesucristo, ña xaꞌndia ra chiñu nuu na veꞌe ñuꞌu. Ra na veꞌe ñuꞌu na kuu iki kuñu Tata yo Jesucristo, ra mii va ra kuvi ra ^sakaku na.
23 Kiraiso ámá xɨ́oyá sɨyikɨ́ imónɨgɨ́áyo —Ayo gwɨ́nɨŋɨ́ roayíroŋɨ́ eŋagɨ nánɨ xɨ́oyá warárínɨŋɨ́ imónɨŋoɨ. Ayo Kiraiso mɨŋɨ́yínɨŋɨ́ wimónɨŋɨ́pa oxowa wigɨ́ apɨxíwayá mɨŋɨ́yínɨŋɨ́ imónɨŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
24 Ra xaꞌa ña kan ke, ta kuꞌva iyoo na veꞌe ñuꞌu ña kandixa na Tata yo Jesucristo ke, na sa tu na siꞌi na iyoo yii ña kandixa na takundiꞌi va ña kaꞌan yii na xiꞌin na.
24 Kiraisoyá sɨyikɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́ xɨ́omɨ sɨmaŋwɨ́yónɨŋɨ́ wurɨ́narɨgɨ́ápa apɨxíwayɨ́né enɨ segɨ́ oxowa pí pí nánɨ searáná arɨ́á nɨwiro sɨmaŋwɨ́yónɨŋɨ́ wurɨ́nɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
25 Ra tiaa ra iyoo yasiꞌi, ra ña xiniñuꞌu va kuvi ña na kuꞌvi ini ra yasiꞌi ra, ta kuꞌva xa Tata yo Jesucristo ña kuꞌvi ini ra xini ra na veꞌe ñuꞌu, ra ndataxi ra mii ra ña ndixiꞌi ra xaꞌa na.
25 Xiagwoyɨ́né, Kiraiso xegɨ́ sɨyikɨ́ imónɨŋɨ́yɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí nɨwirɨ arɨrá winɨ́a nánɨ xe yoxáɨ́pámɨ onɨpɨkípoyɨnɨrɨ eŋɨ́pa oxoyɨ́né enɨ segɨ́ apɨxíwamɨ dɨŋɨ́ sɨpí wíɨ́rɨxɨnɨ.
26 Ra ña xa Tata yo Jesucristo suꞌva, ra na ndasa yii va ra kuvi yoo na veꞌe ñuꞌu, ra ndakatia tu ra yoo xiꞌin tuꞌun va ra, ra saa tu xiꞌin tiakuii, ra chichi va yo.
26 O e nerɨ́ná xegɨ́ sɨyikɨ́ imónɨŋɨ́yɨ́ pípɨ imónɨ́wɨnɨgɨnɨrɨ marɨ́áɨ, “Dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roŋwɨnɨ.” ráná igɨ́á eámoŋɨ́pimɨ dánɨ íkwɨráɨ́nánɨŋɨ́ oimónɨ́poyɨnɨrɨ eŋɨ́rɨnɨ.
27 Ra ña xa ra saa xiꞌin yo, ra ña vaꞌa na kuu yo iin veꞌe ñuꞌu ña iin yeꞌe yeꞌe kaa ta xa na xaa yo nuu va ra kuvi ña, ra ndia ni loꞌo tu yakua, xiꞌin ndia ndia ka ña väꞌa na küu mii yo, chi na yii va ke na kuu yo kuni ra.
27 Xɨ́oyá sɨyikɨ́ imónɨŋɨ́yɨ́ xegɨ́ sɨ́mɨmaŋɨ́mɨnɨ nɨŋwɨrárɨnɨrɨ́ná imɨrɨŋɨ́ mimónɨŋagɨ owɨnɨmɨnɨrɨ e eŋɨ́rɨnɨ. Rapɨrapɨ́ mɨdunɨpa erɨ kɨkwiŋwɨ́ meakínɨpa erɨ eŋɨ́yɨ́ yapɨ imónɨŋagɨ owɨnɨmɨnɨrɨ erɨ sɨyikwɨ́ mínɨpa erɨ xwɨyɨ́á meárɨnɨpaxɨ́ mimónɨpa erɨ eŋagɨ sɨŋwɨ́ owɨnɨmɨnɨrɨ erɨ e eŋɨ́rɨnɨ.
28 Ra xaꞌa ña kan ke, na kuꞌvi ini tiaa ndia iyoo yasiꞌi kuni ndia yasiꞌi ndia, ta kuꞌva kuꞌvi ini ndia xini ndia mii va ndia. Saa chi tiaa ra kuꞌvi ini xini yasiꞌi, ra mii va ra kuvi ra kuꞌvi ini ra xini ra.
28 Ayɨnánɨ oxoyɨ́né woxɨnɨ woxɨnɨ jɨwanɨŋoxɨ dɨŋɨ́ sɨpí ninɨrɨ píránɨŋɨ́ menarɨŋɨ́pa segɨ́ apɨxíwamɨ enɨ dɨŋɨ́ sɨpí nɨwiro píránɨŋɨ́ uméɨ́rɨxɨnɨ. Meánɨgɨ́ípimɨ dánɨ wará ná bɨnɨ imónɨŋagɨ́i nánɨ ámá xiepímɨ dɨŋɨ́ sɨpí nɨwirɨ́ná xɨ́o enɨ nawínɨ dɨŋɨ́ sɨpí inarɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
29 Saa chi ndia nii yuvi, ra kuëe kundasi na iki kuñu na, chi ña sakuxi va na kuvi ña, ra ndiaa va tu na ña; ra mii saa kuvi tu ña ^xa Tata yo Jesucristo xiꞌin yoo na veꞌe ñuꞌu va ra.
29 — ausente —
30 Saa chi ña kuu yo taꞌvi veꞌe ñuꞌu ra, ra ta kuꞌva iyoo mii iki kuñu vi ra ke, iyoo yo.
30 — ausente —
31 Ra xa ta kuꞌva kachi tuꞌun Ndioxi xaꞌa na tandaꞌa, ke na sa va yo: “Tiaa ra tandaꞌa, ra ña xiniñuꞌu va kuvi ña na ndakoo ra iva ra, ra ndakoo tu ra siꞌi va ra, ra ndakutaꞌan ra xiꞌin yasiꞌi ra, ra siin yuvi va nduu na.”
31 Bɨkwɨ́yo dánɨ re nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ, “Ayɨnánɨ oxo xanɨyaú pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ xegɨ́ apɨxí tɨ́nɨ nɨkumɨxɨnɨríná sɨnɨ xɨxegɨ́nɨ mimónɨ́ ná ayɨ́ ná bɨnɨ́nɨŋɨ́ imónarɨgɨ́írɨnɨ.”
32 Ra ña kaꞌan tuꞌun Ndioxi ña ^nduu na tandaꞌa iin yuvi, ra ña kaꞌnu ni va kuvi ña, saa chi kaꞌan tu ña xaꞌa Cristo xiꞌin na veꞌe ñuꞌu va ra.
32 E nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ xwɨyɨ́á xwé yumɨ́í imónɨŋɨ́ bɨ nánɨ enɨ rɨnɨnɨ. “Kiraiso tɨ́nɨ ámá xɨ́oyá sɨyikɨ́ imónɨŋɨ́yɨ́ tɨ́nɨ nánɨ rɨnɨnɨ.” nimónarɨnɨ.
33 Ra kaꞌan tu ña, xaꞌa ña na kuꞌvi ini tiaa ndia iyoo yasiꞌi kuni ndia yasiꞌi va ndia, ta kuꞌva kuꞌvi ini ndia xini ndia mii ndia, ra mii saa ke na sa tu siꞌi na iyoo yii, ña sa toꞌo na yii va na.
33 E nerɨ aiwɨ oxoyɨ́né woxɨnɨ woxɨnɨ sewanɨŋoyɨ́né dɨŋɨ́ sɨpí inarɨgɨ́ápa segɨ́ apɨxíwamɨ enɨ dɨŋɨ́ sɨpí axɨ́pɨ wíɨ́rɨxɨnɨ. Apɨxíwayɨ́né enɨ segɨ́ oxowa searɨ́ápɨ xɨxenɨ arɨ́á nɨwiro wéyo uméɨ́rɨxɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra