Atos 24
MXV vs XGS
1 Ra ta ndiyaꞌa uꞌun kii ra saa ndixaa ra Ananías ra kuchee nuu ndia sutu xiꞌin sava ndia xikuaꞌa judío, xiꞌin iin ra nani Tértulo ra kaꞌan nuu ndia, ña taxi ndia kuachi xaꞌa ra Pablo, ñuu Cesarea.
1 Rɨxa sɨ́á wé wú óráná apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ xwéo, Ananiaso tɨ́nɨ Judayɨ́ mebá imónɨgɨ́áyɨ́ wa tɨ́nɨ ámá womɨ —O xwɨrɨxɨ́ neróná xwɨyɨ́á wurɨyarɨŋɨ́ worɨnɨ. O xegɨ́ yoɨ́ Tetarasorɨnɨ. Omɨ nɨwirɨmeámɨ Sisaria nánɨ nɨwero pɨrimiáomɨ nɨwímearo xwɨyɨ́á Poromɨ xwɨrɨxɨ́ umeanɨro nánɨpɨ urɨ́agɨ
2 Ra ta xaa ndia soldado xiꞌin ra Pablo ña kundaku kuachi xiꞌin ra, ra saa xaꞌa ra nani Tértulo taxi ra kuachi ra xaꞌa ra Pablo nuu ra chiñu kaꞌnu Felix, kachi ra saa:
2 Poromɨ “Eɨnɨ.” nurɨro o rɨxa báná Tetaraso Poromɨ nuxekwɨ́morɨ́ná pɨrimiáomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Negɨ́ ámɨná awiaxɨ́ seáyɨ e imónɨŋɨ́ Pirisoxɨnɨ, joxɨ neameŋweaŋagɨ nánɨ nene mɨxɨ́ bɨ minɨ́ kikiɨ́ánɨ ŋweaŋáná xwiogwɨ́ rɨxa obaxɨ́ pwéɨnigɨnɨ. Joxɨ dɨŋɨ́ píránɨŋɨ́ neŋwɨperɨ nɨneameŋwearɨ́ná amɨpí eŋíná dánɨ nɨpɨkwɨnɨ mimónɨŋɨ́pɨ dɨŋɨ́ joxɨyá tɨ́nɨ gwɨ́ axɨ́rí imónɨŋwaéne neaeyíroiarɨŋagɨ nánɨ agwɨ rɨxa naŋɨ́ nimóga warɨŋwɨnɨ.
3 Ra tiaa ni va kusii ini ndi, saa chi iinii kuvi va, vaꞌa ni iyoo yuvi Tata Felix.
3 Negɨ́ aŋɨ́ gɨmɨ gɨmɨ apɨ nɨpɨnɨ e neaiarɨŋo, ayɨ́ joxɨnɨ eŋagɨ nánɨ nene nɨjɨ́árɨnɨ. Ayɨnánɨ yayɨ́ tɨ́nɨ rɨrarɨŋwɨnɨ.
4 Ra küni ndi ña naꞌa ni kasi ndi yoꞌo, ña kan ke xakundaꞌvi ndi nuu kun vichin, ña na kuni soꞌo kun, ña ndatuꞌun ndi xiꞌin kun iin too loꞌo.
4 E nerɨ aiwɨ nionɨ ayá wí áxémá siáráná anɨŋɨ́ sinɨnɨgɨnɨrɨ joxɨ neaiiŋɨ́pɨ nánɨ ayá wí rɨrɨmɨméɨnɨ. Sa waunɨ́ rɨxɨŋɨ́ rɨpɨnɨ orɨrɨmɨnɨ, ‘Joxɨ ayá nɨnearɨmɨxɨrɨ pɨ́né bɨ onɨrɨ́poyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ neaneɨ.’ orɨrɨmɨnɨ.
5 Ra na kundaa ini kun chi tiaa yoꞌo, ra iin kueꞌe chee kuvi ra, chi iinii kuvi va ñuu xika ra ndataꞌvi ra yuvi, ña inuu ra nuu iin tiꞌvi yuvi na vatia na kuu nazareno.
5 Ámá Poroyɨ rɨnɨŋɨ́ royɨ́ sɨ́wí arɨ́kiónɨŋɨ́ neaikárarɨŋorɨnɨ. Negɨ́ Judayɨ́ xwɨ́á nɨyonɨ ŋweagɨ́áyo mɨxɨ́ épɨ́mɨxamoarɨŋorɨnɨ. Negɨ́ ámá arɨ́owa nɨneaíwapɨya bɨgɨ́ápɨ arɨ́á nikeamoro yoɨ́ sɨŋɨ́ Nasaretene nɨrɨnɨro kumɨxɨnayíɨ́ápɨ, ayɨ́ o mɨ́kɨ́ ikiŋɨ́rɨnɨ.
6 Ra ndia veꞌe ñuꞌu kaꞌnu ña iin ñuu ndi Jerusalén va kuni ra sayakua ra, ra ña kan va ke tiin ndi ra ña kuni ndi sayukun ndi kuachi xiꞌin ra ta kuꞌva kachi ndiayu ña kuu mii ndi,
6 Negɨ́ aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨŋwáiwá aí xórórɨ́ emɨnɨrɨ yarɨŋagɨ nɨwɨnɨranéná ɨ́á xɨrɨŋwanigɨnɨ. [Negɨ́ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eanɨŋɨ́pɨ rɨnɨŋɨ́pa xwɨrɨxɨ́ oumeaneyɨnɨrane ɨ́á xɨrɨ́agwɨ aiwɨ
7 Ndi su nditäxi vaꞌa vi ra soldado kuchee ra nani Lisias, chi iin kindiaa nduxa va ra ra ndaꞌa ndi.
7 porisɨ́ seáyɨ e imónɨŋɨ́ Risiasoyɨ rɨnɨŋo mɨxɨ́ nimónɨmɨ nɨbɨrɨ eŋɨ́ neánɨrɨ omɨ xɨ́o nɨnearápɨwerɨ
8 Ra ndikaꞌan ra xiꞌin ndi ña na kixi ndi nuu kun. Ra kuvi tu sanaꞌma mii va kun ra, ra kundaa kaxi ini kun xaꞌa kuachi ña taxi ndi xaꞌa ra ―kachi ra.
8 sekaxɨ́ re nearɨŋɨnigɨnɨ, ‘Ámá romɨ xwɨrɨxɨ́ umeanɨrɨ éɨ́áyɨ́né pɨrimiáo sɨŋwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e dánɨ uméɨ́rɨxɨnɨ.’ nearowárɨ́agɨ nánɨ barɨŋwɨnɨ.] Ayɨnánɨ amɨpí none rɨrarɨŋwápɨ nánɨ xewanɨŋoxɨ yarɨŋɨ́ nɨwia nurɨŋɨ́pimɨ dánɨ ananɨ none uxekwɨ́moarɨŋwápɨ nánɨ xɨxenɨ nɨjɨ́á imónɨrɨ́ɨnɨ.” Tetaraso e nurɨrɨ
9 Ra iin mii saa ke iyoo va ña, kachi tu ndia judío ndia kunaꞌnu kan va.
9 Judayowa enɨ Poromɨ nuxekwɨ́moro pɨrimiáomɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Amɨpí Poro nánɨ rɨrɨ́ɨ́pɨ neparɨnɨ.” urɨgɨ́awixɨnɨ.
10 Ra saa ndixika ndaꞌa ra chiñu kaꞌnu kan nuu ra Pablo, ña na kaꞌan ra, ra saa ndikaꞌan ra Pablo kachi ra saa:
10 Pɨrimiáo Poro rɨxa xwɨyɨ́á orɨnɨrɨ nɨkɨnɨmónɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnáná Poro re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ ámá gwɨ́ rɨrímɨ nɨmeŋwearɨ xwɨrɨxɨ́ nɨmeámɨ bayíɨ́áyo arɨ́á nɨwiéra warɨ́ná xwiogwɨ́ obaxɨ́ rɨmúroŋoxɨ eŋagɨ nánɨ nionɨ nɨjɨ́árɨnɨ. Ayɨnánɨ joxɨyá sɨŋwɨ́yo dánɨ xwɨyɨ́á wákwínɨmɨ nánɨ nɨrɨrɨ́ná ‘Ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ yayɨ́ ninarɨnɨ.
11 Ra xaꞌa ña ka̱ꞌa̱n yu xiꞌin kun yoꞌo vichin, ra kuvi tu ndakaxin mii va kun xaꞌa ña, chi ña ndaa va kuvi ña, vichin xinu uxi uvi kii ndixaꞌan yu ñuu Jerusalén ña ndasakaꞌnu yu Ndioxi.
11 Ámá rowa re rɨrɨpaxɨ́rɨnɨ, ‘O Gorɨxomɨ yayɨ́ wimɨnɨrɨ nánɨ Jerusaremɨyo rémoŋe dánɨ sɨ́á ayá wí marɨ́áɨ, wé wúkaú sɨkwɨ́ waúnɨ wórɨ́ɨnigɨnɨ.’ rɨrɨpaxɨ́rɨnɨ.
12 Ndi su ndia nii yuvi nindatüꞌun kuachi yu xiꞌin, ra ndia nii tu na ndisakänitaꞌan yu ini veꞌe ñuꞌu kaꞌnu va, ra saa tu veꞌe ñuꞌu vali va, ra nii inka xiyo tu nindatüꞌun kuachi yu xiꞌin va na.
12 Nionɨ aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ dánɨranɨ, rotú aŋɨ́yo dánɨranɨ, aŋɨ́ apimɨ wí e dánɨranɨ, wa tɨ́nɨ xwɨyɨ́á mɨxɨ́ rɨnarɨŋagɨ sɨŋwɨ́ nɨnanɨro mɨxɨ́ épɨ́mɨxamoarɨŋagɨ nɨnanɨro megɨ́awixɨnɨ.
13 Ra ndia taxi kuachi xaꞌa yu, ra köo mii kuꞌva kaꞌan ndia ña kuu ña ña ndaa vi.
13 Agwɨ nɨxekwɨ́moarɨgɨ́á reŋɨ́pɨyɨ́ pɨrimiáoxɨ ‘Nepaxɨnɨ.’ yaiwirɨ nánɨ enɨ mɨ́kɨ́ bɨ sɨwá sipaxɨ́ mimónɨŋoɨ.
14 Ra ña ndakuiin yu xaꞌa ke kuu yu ra kandixa Ndioxi ra kañuꞌu na xii xikua ndi xinaꞌa va, ra kandixa tu yu Jesús va, ra ña kan va ke kaꞌan ndia yoꞌo ña ndikun yu ña vatia. Ndi su iin ta kuꞌva kachi mii ndiayu Ndioxi, xiꞌin ña tiaa ndia ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi xinaꞌa ke xa va yu.
14 E nerɨ aí awa rɨrɨ́á rɨpɨnɨ, ayɨ́ neparɨnɨ. Nionɨ Ŋwɨ́á negɨ́ arɨ́owa xɨdagɨ́omɨ nuxɨ́dɨrɨ́ná Óɨ́ Gorɨxomɨ xɨ́darɨgɨ́áyiyɨ rɨnɨŋɨ́yimɨ dánɨ xɨ́darɨŋárɨnɨ. Ámá óɨ́ ayimɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ nánɨ awa re rarɨgɨ́árɨnɨ, ‘Negɨ́ arɨ́owa nɨneaíwapɨya bɨgɨ́ápɨ arɨ́á nikeamoro pɨ́nɨ wiárɨgɨ́árɨnɨ.’ rarɨŋagɨ́a aí nionɨ sɨnɨ amɨpí negɨ́ ŋwɨ́ ikaxɨ́ Moseso nɨrɨrɨ eaŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ imónɨŋɨ́pimɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rorɨ amɨpí wɨ́á rókiamoagɨ́áwa nɨrɨro eagɨ́ápimɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rorɨ eŋɨnɨ.
15 Ra mii ña ndiaa ini ndia judío taꞌan yu yoꞌo ke ndiaa ini tu yuꞌu va, saa chi kandixa va yu ña sandatiaku Ndioxi na ndii, ra nii na vaꞌa kuvi na, ra nii na väꞌa kuvi va na chi sandatiaku va na sa ra.
15 ‘Ámá pegɨ́áyɨ́ nɨ́nɨ wé rónɨgɨ́áyɨ́ranɨ, uyɨ́niɨ́ egɨ́áyɨ́ranɨ, nɨ́nɨ ámɨ nɨwiápɨ́nɨmeapɨ́rɨ́árɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ ukɨkayoŋɨnɨ. Wiwanɨŋowa enɨ axɨ́pɨ e nɨyaiwiro dɨŋɨ́ ukɨkayoŋoɨ.
16 Ña kan ke xa nduxa yu ña kuni yu koo ndaku nima yu nuu Ndioxi, saa chi ña kuni yu ke na sa yu ña vaꞌa nuu va ra, ra saa tu nuu yuvi taꞌan va yu.
16 Nionɨ dɨŋɨ́ e nɨyaiwirɨ nukɨkayorɨ nánɨ Gorɨxoyá sɨŋwɨ́yo dánɨranɨ, ámáyá sɨŋwɨ́yo dánɨranɨ, pí pí nerɨ́ná ayá sɨpí mɨnipa oenɨrɨ anɨŋɨ́ minɨ́ wé nɨrónɨrɨ oemɨnɨrɨ yarɨŋárɨnɨ.
17 ’Ra na kundaa ini yoꞌo, ra Tata chiñu, chi xa kuaꞌa ni va kuiya ke kee yu xika niꞌni yu inka ñuu, ra vichin vi ke nandiko yu nuu na ñuu yu, ra niꞌi yu loꞌo xuꞌun ña chindiee taꞌan yu xiꞌin na ndaꞌvi, ra niꞌi tu yu ñaꞌa ña soko yu nuu Ndioxi va.
17 Wí e emeagáonɨ xwiogwɨ́ wí rɨxa nɨmúróɨ́mɨ ámɨ gɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nɨbɨrɨ nɨgwɨ́ bɨ gɨ́ ámá gwɨ́ axɨ́rí imónɨgɨ́áyɨ́yá uyípeayɨ́yo mɨnɨ wirɨ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá nɨwiirɨ éɨmɨgɨnɨrɨ nɨmeámɨ nɨbɨrɨ
18 Ra ña ndixaꞌan yu veꞌe ñuꞌu, ra ra ndixaꞌan ndisoko va kuvi yu, xiꞌin ña sa yii yu mii yu nuu Ndioxi, ndi su ndia nii kuachi nditäva yu, ra nii köo tu yuvi ndixaꞌan xiꞌin va yu. Ra ña yoꞌo va ke xa yu ndikaa yu kan, ta ndixaa sava ndia judío ndia kee chi Asia, ra ndia kan va kuvi ndia sakaku kuachi.
18 rɨxa xwɨraimɨmɨ́ ninɨŋɨ́pɨ anɨpá éwɨnɨgɨnɨrɨ yarɨŋwápɨ nɨyárɨmáná aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨŋwáiwámɨ nɨpáwirɨ e éɨmɨgɨnɨrɨ bɨŋápɨ yarɨ́ná ayɨ́ sɨŋwɨ́ nanɨmeagɨ́awixɨnɨ. Sɨŋwɨ́ nanɨmeááná nionɨ ámá ayá wí tɨ́nɨ epɨ́royɨ́ nerɨ sɨmɨmiákwɨ́ mé aga kikiɨ́á yarɨŋagɨ aí Judayɨ́ Esia pɨropenɨsɨ́yo dáŋɨ́ wí
19 Ra ndia kan va kuvi ndia xiniñuꞌu kixi vichin, ña taxi ndia kuachi xaꞌa yu nuu kun, tu iyoo kuachi yu tuvi ndia.
19 —Ayɨ́ nionɨ nánɨ xwɨyɨ́á bɨ tɨ́gɨ́áyɨ́ eŋánáyɨ́, nɨbɨro joxɨyá sɨŋwɨ́ tɨ́ŋɨ́ re dánɨ nɨnɨxekwɨ́moro sɨŋwɨrɨyɨ́, naŋɨ́ imónɨmɨnɨrɨ éɨ́rɨnɨ.
20 Ra tu süvi va tu saa iyoo ña tuvi ndia chiñu naꞌnu ndia kuu judío taꞌan yu ndita yoꞌo vichin, saa ra na kaꞌan va tu ndia tu ndia ña kuvi kuachi yu ndaniꞌi ndia ta ndixaꞌan yu nuu ndia ña xa yukun ndia kuachi xiꞌin yu.
20 Ayɨ́ joxɨ tɨ́ŋɨ́ re mɨbɨpa éagɨ́a nánɨ nionɨ Jerusaremɨyo mebáowa awí eánɨgɨ́e dánɨ xwɨrɨxɨ́ nɨnɨmeróná xwɨrɨxɨ́ nápɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨgɨ́ápɨ nánɨ re rogɨ́á rowa wiwanɨŋowa áwaŋɨ́ ‘Ná ripɨrɨnɨ.’ orɨrɨ́poyɨ.
21 Chi ta ndixaꞌan yu ña xa yukun ndia kuachi xiꞌin yu, ra takua ña ndikaꞌan yu ke kandixa yu ña ndatiaku na ndii va, ra kundäa ini yu a xaꞌa ña kan ke taxi ndia kuachi xaꞌa yu vichin ―kachi ra Pablo.
21 Mepa oeŋwɨrɨyɨ́, awa Jerusaremɨyo dánɨ xwɨrɨxɨ́ nɨmearɨ́ná xwɨyɨ́á nionɨ ímɨ́ tɨ́nɨ re urɨŋá rɨpɨnɨ ‘Nionɨ “Ámá pegɨ́áyɨ́ ámɨ wiápɨ́nɨmeapɨ́rɨ́árɨnɨ.” nɨyaiwirɨ kɨkayoŋagɨ nánɨ agwɨ soyɨ́né xwɨrɨxɨ́ nɨmearɨŋoɨ.’ urɨŋá apɨnɨ nánɨ joxɨyá sɨŋwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e dánɨ nɨxekwɨ́mopaxɨ́rɨnɨ.”
22 Ra ta ndiꞌi xini soꞌo ra chiñu kaꞌnu Felix takundiꞌi ña kan, ra vaꞌa ni xini vaꞌa va ra xaꞌa na ndikun ichi Jesús, ndi su ndisäña vi ra ra Pablo, chi chindiatu ñaꞌa va ra kuachi, ra saa ndikaꞌan ra xiꞌin ndia kachi ra saa:
22 Poro e urɨ́agɨ aí pɨrimiá Piriso ámá Óɨ́ Gorɨxo Tɨ́ámɨnɨyɨ rɨnɨŋɨ́yimɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ nánɨ bɨ nɨjɨ́á imónɨ́ɨ́ eŋagɨ nánɨ sɨ́á xwɨrɨxɨ́ píránɨŋɨ́ wimɨxɨnɨ́áyi nánɨ ná jɨ́e nɨta nurɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Porisɨ́ seáyɨ e imónɨŋo, Risiaso weapáná segɨ́ xwɨrɨxɨ́ píránɨŋɨ́ seaimɨxɨyimɨ́árɨnɨ.” nurɨrɨ
23 Ra saa xaꞌndia tuku ra chiñu kaꞌnu Felix kan, chiñu nuu iin ra soldado ra ndikun sata ra soldado ra kuchee, ña na ndasi ndiaa ñaꞌa va ra ra Pablo, ndi su na taxi va ra ña sa ra ndia ka chiñu, ra na taxi tu ra ndiayu ña kiꞌvi na itaꞌan xiꞌin ra Pablo ña kotoꞌni ra, ra chindiee taꞌan na xiꞌin ra.
23 porisɨ́ Poromɨ awí mearoarɨŋomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ omɨ awí nɨmearorɨ aiwɨ gwɨ́nɨ mɨyárɨpa éɨrɨxɨnɨ. Xe erɨrɨ́ó eméwɨnɨgɨnɨ. Xegɨ́ nɨkumɨxɨnɨrɨ emearɨgɨ́áyɨ́ omɨ arɨrá wianɨro bánáyɨ́, pɨ́rɨ́ murakipanɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
24 Ra ta ndiyaꞌa ndiaꞌvi kii, ra saa ndixaa tuku ra Felix xiꞌin ña Drusila yasiꞌi ra, veꞌe chiñu, ra saa ndakana ra ra Pablo ña na kuꞌun ra ndakani ra nuu na xaꞌa Jesucristo. Ra ña Drusila kan ra seꞌe na judío va kuvi ña.
24 Sɨ́á wí rɨxa nórɨmáná eŋáná Piriso tɨ́nɨ xiepí Dɨrusiraí —Í Judayɨ́ apɨxɨ́ wírɨnɨ. Í tɨ́nɨ ípaú Poromɨ awí mearogɨ́e nɨrémori “Ámá wa omɨ nɨmeámɨ obɨ́poyɨ.” nurɨrɨ Poro rɨxa nɨbɨrɨ “Kiraisɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨ́ná, ayɨ́ apɨrɨnɨ.” repɨyɨ́ nɨwiéra warɨŋagɨ arɨ́á wiarɨ́ná
25 Ra ta xaa ra Pablo, ra saa xaꞌa ra ndakani ra nuu ra xaꞌa ña xiniñuꞌu vivii na kutiaku yuvi nuu Ndioxi, xiꞌin xaꞌa ña na kaꞌndia chiñu ra nuu iki kuñu ra, xiꞌin xaꞌa ña sayukun Ndioxi kuachi xiꞌin yuvi kii ña vaxi. Ra ta xini soꞌo ra chiñu Felix kan, saa ra ndiyuꞌvi va ra, ra saa ndikaꞌan ra xiꞌin ra Pablo kachi ra saa:
25 o “Wé rónɨŋɨ́ nerɨ́ná, ayɨ́ apɨrɨnɨ.” urɨrɨ “Nɨpɨ́reánɨrɨ nerɨ́ná, ayɨ́ apɨrɨnɨ.” urɨrɨ “Gorɨxo ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ nerɨ́ná, ayɨ́ apɨrɨnɨ.” urɨrɨ yarɨ́ná Piriso rɨxa wáyɨ́ winɨ́agɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ ámɨ awí rɨmearoarɨgɨ́e nánɨ uɨ. Rɨ́wéná nionɨ ámɨ ananɨ arɨ́á simɨ́a nánɨ nɨnimónɨrɨ́ná ‘Eɨnɨ.’ rɨrɨmɨ́árɨnɨ.” nurárɨmɨ
26 Saa chi xuꞌun va ke kuni ra chiñu kaꞌnu Felix kan kiꞌin ra ndaꞌa ra Pablo, ra saa ke saña ndika ra ra kuni ra. Ra xaꞌa ña kan va ke kuaꞌa ni ichi kana ra ra Pablo, ña sanaꞌma ra ra.
26 nɨŋwearɨ́ná Poro nɨgwɨ́ bɨ oniapɨnɨrɨ dɨŋɨ́ e nukɨkayorɨ waínɨ́ waíná re yayagɨ́rɨnɨ. “Ámá wa Poromɨ nɨwirɨmeámɨ obɨ́poyɨ.” nurɨrɨ Poro báná o tɨ́nɨ xwɨyɨ́á rɨnayagɨ́írɨnɨ.
27 Ra ta ndixinu uvi kuiya ña ndasi ndiaa ra Pablo, saa ra kita va ra Felix kan ña kuu ra ra chiñu kaꞌnu, saa ra nandita ra Porcio Festo nuu va ra. Ra xaꞌa ña kuni ra Felix ra xikuu ra chiñu kaꞌnu kan ña kindoo vaꞌa ra xiꞌin na judío va ke ndisäña ndika ra ra Pablo.
27 E yayarɨ́ná xwiogwɨ́ waú rɨxa pwéáná ámá sɨŋɨ́ wo, xegɨ́ yoɨ́ Posiasɨ Pesɨtasoyɨ rɨnɨŋo pɨrimiáo nimónɨrɨ Piriso imónɨŋɨ́pɨ urápáná Piriso re eŋɨnigɨnɨ. Judayɨ́ nionɨ nánɨ yayɨ́ owinɨ́poyɨnɨrɨ wíwapɨyimɨnɨrɨ nánɨ Poro xe gwɨ́ oŋweanɨrɨ wárɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?