Atos 18

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ra ta ndiꞌi, saa kee ra Pablo ñuu Atenas, ra ndakiꞌin ra kuaꞌan ra chi ñuu Corinto.
1 Poro e nemɨ Atenɨsɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ aŋɨ́ yoɨ́ Korinɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ nánɨ nurɨ e
2 Ra ikan ndakutaꞌan ra xiꞌin iin ra judío, ra kandixa Jesús, ra nani Aquilas, ra ra ñuu Ponto kuvi ra. Ra ra sakan xaa va kuvi ra Aquilas kan xiꞌin ña Priscila yasiꞌi ra ñuu Corinto, saa chi ra rey César Claudio kuvi ra xaꞌndia chiñu ña kee takundiꞌi na judío na ndee ñuu Roma. Ña kan va ke vaꞌa ndakutaꞌan ra Pablo xiꞌin na.
2 nɨrémómáná ámá Judayɨ́ wo —Xegɨ́ yoɨ́ Akwiraoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. Xɨnáí Podasɨ pɨropenɨsɨ́yo dánɨ xɨrɨŋorɨnɨ. Xiepí xegɨ́ yoɨ́ Pɨrisiraírɨnɨ. Romɨyɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Kɨrodiaso Judayɨ́ aŋɨ́ apimɨ ŋweagɨ́á nɨyonɨ sekaxɨ́ re urɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ “Romɨ aŋɨ́ rɨpimɨ dánɨ pɨ́nɨ nɨneawiárɨmɨ úɨ́rɨxɨnɨ.” urɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ ayaú Itari pɨropenɨsɨ́yo pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ Korinɨ nánɨ sɨŋɨ́ bɨgɨ́íyaúrɨnɨ. Ayaúmɨ Poro nɨwímearɨ
3 Ra ikan ndixiyo ra Pablo xachiñu ra xiꞌin va na, saa chi inuu chiñu xini va na, saa chi veꞌe tikoto vali ke xavaꞌa na kan, ra saa tu ra Pablo va.
3 nɨgwɨ́ omɨŋɨ́ o yarɨŋɨ́pɨ ayaú enɨ yarɨgɨ́í eŋagɨ nánɨ ayaú tɨ́nɨ nawínɨ nɨŋwearo senɨ́á aŋɨ́ pákipɨ́rɨ́a nánɨ imɨmɨxɨmɨ́ nero nɨŋwearóná
4 Ra iin takundiꞌi kii ña ndakindiee na ndixaꞌan ra Pablo veꞌe ñuꞌu na judío, ña ndatuꞌun ra tuꞌun Ndioxi xiꞌin mii na judío, ra saa tu na küu judío va, xaꞌa ña kuni ra ña saxinu ra ini na.
4 Poro Sabarɨ́á ayɨ́ ayo Judayɨ́yá rotú aŋɨ́yo nánɨ nurɨ ayɨ́ tɨ́nɨ Gɨrikɨyɨ́ tɨ́nɨ enɨ re owipɨmónɨrɨ, “Xwɨyɨ́á Gorɨxoyápimɨ dánɨ Jisaso nánɨ neararɨŋɨ́pɨ neparɨnɨ.” owipɨmónɨrɨ ayɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ rotú aŋɨ́yo dánɨ xwɨyɨ́á xɨmɨxɨmɨ́ ninɨro rɨnayigɨ́awixɨnɨ.
5 Ra ta kee ra Silas xiꞌin ra Timoteo chi Macedonia ndixaa ndia ñuu Corinto ña ndakutaꞌan ndia xiꞌin ra Pablo, saa ra ndiee ni ka va ndachikaa ra ndiee ña ndatuꞌun ra tuꞌun Ndioxi xiꞌin yuvi, saa chi xa ndia kan va chindiee taꞌan xiꞌin ra ña xa ndia inka chiñu, ra iin kaxi kaxi va ndikaꞌan ra xiꞌin na judío ña kuu Jesús, ra ndiatu na xaa sakaku ñaꞌa.
5 E néra nurɨ́ná Sairaso tɨ́nɨ Timotio tɨ́nɨ Masedonia pɨropenɨsɨ́yo dánɨ nɨbɨri Poromɨ wímeááná o xegɨ́ nɨgwɨ́ omɨŋɨ́ yarɨŋɨ́pɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmáná Sabarɨ́áyonɨ marɨ́áɨ, sɨ́á ayɨ́ ayo Judayɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nuayirɨ píránɨŋɨ́ uréwapɨyimɨnɨrɨ nerɨ́ná woákɨ́kɨ́ re wiayiŋɨnigɨnɨ, “Ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáo, ayɨ́ Jisasorɨnɨ.”
6 Ndi su na judío kan, ra ndikandïxa vaꞌa vi na ra Pablo chi na ndikañaꞌa va kuvi na xiꞌin ra. Ra saa ndakisi ra Pablo yaka tikoto ra nuu na ña kuꞌun ra, ra ndikaꞌan ra xiꞌin na, kachi ra saa:
6 E urayarɨ́ná ayɨ́ rɨxa xɨxewiámɨ́ nurɨro ikayɨ́wɨ́ uráná Poro xegɨ́ iyɨ́á nɨpírɨrɨ sikɨ́ xénɨŋɨ́pɨ pɨ́rɨ́ wiaíkímɨ́ yárɨŋɨnigɨnɨ. Pɨ́rɨ́ wiaíkímɨ́ nɨyárɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né anɨ́nánáyɨ́ sewanɨŋɨ́yɨ́né rɨ́á meárɨnɨ́áyo dánɨ anɨ́nɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Seyɨ́né arɨ́á mɨniarɨŋagɨ́a nánɨ nionɨ wí nɨxɨ́meapaxɨ́manɨ. Agwɨ nionɨ seyɨ́né pɨ́nɨ nɨseawiárɨmɨ rɨxa émáyo wáɨ́ urɨmɨnɨrɨ riwonɨ warɨŋɨnɨ.” urárɨŋɨnigɨnɨ.
7 Ra ta kita ra veꞌe ñuꞌu kan, ra saa ndakiꞌin ra kuaꞌan ra veꞌe iin tiaa ra nani Justo va, ra ra ndikun Ndioxi kuvi tiaa kan, ra yachin sata veꞌe ñuꞌu kan va kanduꞌu ra.
7 E nurárɨmo pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ aŋɨ́ ámá woyá —O xegɨ́ yoɨ́ Titiasɨ Jasɨtasoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. Gorɨxo nánɨ wáyɨ́ nɨwirɨ nánɨ yayɨ́ umearɨŋɨ́ worɨnɨ. Xegɨ́ aŋɨ́ Judayɨ́yá rotú aŋɨ́yo dánɨ orɨwámɨ dánɨ mɨrɨnɨŋorɨnɨ. Oyá aŋiwámɨ nánɨ nurɨ e dánɨ xwɨyɨ́á urarɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ.
8 Ra tiaa ra nani Crispo, ra inuu nuu na veꞌe ñuꞌu, xiꞌin na veꞌe ra, ra kandixa va na Jesús. Ra kuaꞌa ni tu mii va na ñuu Corinto kan va kandixa Jesús ña xini soꞌo na ña ndakani ra Pablo, ra chichi na.
8 Judayɨ́ wo —Xegɨ́ yoɨ́ Kɨrisɨpasorɨnɨ. Judayɨ́yá rotú aŋɨ́yo awí eánarɨgɨ́áyo seáyɨ e umeŋweaŋorɨnɨ. O tɨ́nɨ ámá o xegɨ́ aŋiwámɨ wearɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ Poro urarɨŋɨ́pɨ arɨ́á nɨwiro Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro émáyɨ́ Korinɨ ŋweagɨ́áyɨ́ obaxɨ́ enɨ arɨ́á nɨwiro dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roro wayɨ́ mearo yarɨ́ná
9 Ra saa kuu, ra iin ñuú, satuvi Jesús nuu ra Pablo, ra ndikaꞌan ra xiꞌin ra, kachi ra saa:
9 sɨ́á wɨyimɨ Ámɨnáo re eŋɨnigɨnɨ. Poromɨ orɨŋá nupárɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ wáyɨ́ mɨsinɨpa oenɨ. Xwɨyɨ́á nionɨ nánɨ joxɨ nura warɨŋɨ́pɨ pɨ́nɨ mɨwiárɨ́ sɨnɨ anɨŋɨ́ nura úɨrɨxɨnɨ.
10 Saa chi íin va yu xiꞌin kun, ra ndia nii na kuchüun tandiaa ndaꞌa yoꞌo, ña sa na ña väꞌa xiꞌin kun, ra na kundaa ini kun, chi iyoo kuaꞌa ni va na kuu kuenda yu ñuu chee yoꞌo ―kachi ra xiꞌin ra.
10 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ rɨrarɨŋɨnɨ. Nionɨ joxɨ dɨŋɨ́ rɨkɨkayoŋagɨ nánɨ ámá mɨxɨ́ síɨ́ápimɨ dánɨ wí rɨ́nɨŋɨ́ sinɨnɨ́ámanɨ. Ámá aŋɨ́ rɨpimɨ nionɨ dɨŋɨ́ nɨnɨkwɨ́rɨpɨ́rɨ́a nánɨ nɨgɨ́ imónɨŋɨ́yɨ́ obaxɨ́ eŋagɨ nánɨ rɨrarɨŋɨnɨ.” urɨ́agɨ nánɨ
11 Ra xaꞌa ña kan ke kindoo ra Pablo ndixiyo ra ñuu Corinto iin kuiya sava, ña sañaꞌa ra na tuꞌun Ndioxi.
11 o aŋɨ́ apimɨ nɨŋwearɨ Gorɨxo nánɨ nuréwapɨya warɨ́ná emá 18 múroŋɨnigɨnɨ.
12 Ra ta kuu ra Galión ra chiñu chee nuu iinii saa Acaya, ra saa ndakutaꞌan na judío ra ndukuiin na kuachi xiꞌin ra Pablo. Ra ndakundiaka na ra ndixaꞌan na xiꞌin ra nuu na chiñu.
12 Judayɨ́ Korinɨyo ŋweagɨ́áyɨ́, Romɨyɨ́ wo xegɨ́ yoɨ́ Gario pɨrimiáo nimónɨrɨ Gɨrikɨyɨ́ pɨropenɨsɨ́ e meŋweaŋáná, Judayɨ́ dɨŋɨ́ axɨ́pɨ tɨ́nɨnɨ nimónɨro nɨwiápɨ́nɨmearo Poromɨ xwɨyɨ́á oumeáraneyɨnɨro wáɨ́ pɨrimiá Gario xwɨrɨxɨ́ umearɨŋe nánɨ nɨmeámɨ nuro
13 Ra ndikaꞌan na xiꞌin ra chiñu Galión kan, kachi na saa:
13 Poromɨ nuxekwɨ́moro re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Ámá ro ámá Gorɨxomɨ yayɨ́ numeróná ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pimɨ nɨwiaíkiro xegɨ́ bɨ nero éɨ́rɨxɨnɨrɨ dɨŋɨ́ xeŋwɨ́mɨnɨ ukɨnɨmɨxarɨŋorɨnɨ.” urɨ́agɨ́a aí
14 Ra ta xa ndakoo nduvi ra Pablo ña ndakuiin ra xaꞌa ra nuu na, saa ra xa ndikaꞌan va ra Galión kan xiꞌin na judío kan, kachi ra saa:
14 Poro rɨxa maŋɨ́ exoámɨnɨrɨ yarɨ́ná pɨrimiá Gario Judayɨ́ ayo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Poro ɨ́wɨ́ éɨ́ sɨŋwɨrɨyɨ́, rɨkɨkɨrɨ́ó éɨ́ sɨŋwɨrɨyɨ́, nionɨ re yaiwimɨnɨrɨ éárɨnɨ, ‘Ámá rowa uxekwɨ́moarɨgɨ́ápɨ arɨ́á nɨwirɨ́ná, ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ yaiwimɨnɨrɨ éárɨnɨ.
15 Ndi su süvi ña chi xaꞌa tuꞌun, xiꞌin xaꞌa ndiayu mii va ndo kuvi ña, ra na sayukun mii va ndo ña, saa chi küni yu sayukun yu kuachi xaꞌa ña ñaa xiꞌin ndo ―kachi ra.
15 Soyɨ́né uxekwɨ́moarɨgɨ́ápɨ, ayɨ́ xwɨyɨ́á tɨ́nɨ yoɨ́ tɨ́nɨ segɨ́ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pimɨ dánɨ rɨnɨŋɨ́pɨ nánɨ o tɨ́nɨ mɨxɨ́ rɨnarɨŋagɨ́a nánɨ segɨ́pɨ xwɨyɨ́á nimɨxɨro eyírópoyɨ. Nionɨ ‘Xwɨyɨ́á apɨ oseaeyíroimɨnɨ.’ mɨnimónarɨnɨ.” nurɨrɨ
16 Saa ra tava ra na keꞌe va.
16 xwɨrɨxɨ́ umearɨŋe dánɨ mɨxɨ́dámɨ́ wiowáraparɨ́ná ámá wí re egɨ́awixɨnɨ.
17 Ra nuu ra Galión kan saa ndikun tiin takundiꞌi va na ra Sóstenes, ra kuchee nuu veꞌe ñuꞌu na judío, ra xaꞌa kani na ra, ndi su nindäa ra Galión kan ña kuu vi na.
17 Judayɨ́ wigɨ́ rotú aŋɨ́yo awí eánarɨgɨ́áyo seáyɨ e umeŋweaŋomɨ —O xegɨ́ yoɨ́ Sotenisorɨnɨ. Omɨ ɨ́á nɨxero pɨrimiá Gario xwɨrɨxɨ́ umearɨŋe mɨdánɨŋe iwaŋɨ́ mépearɨŋagɨ́a aí o dɨŋɨ́ sɨpí wí mɨwí kikiɨ́á eŋɨnigɨnɨ.
18 Ra naꞌa ka va kuachi ra Pablo ñuu Corinto kan. Ra ta xa ndinumi kuꞌun ra chi Siria, ra saa xaꞌa ra nindiayu taꞌan ra xiꞌin na ndikun Jesús na ndee ñuu Corinto kan. Ra te ndiꞌi ra saa ndakutaꞌan ra xiꞌin ra Aquilas kuaꞌan ndia, ra kuaꞌan tu ña Priscila yasiꞌi va ra Aquilas kan xiꞌin ndia, ra te ndixaa na ñuu Cencrea, ra ikan ndixatia tieꞌe va ra Pablo xini ra, ña saxinu ra nuu iin ña kindoo ra xiꞌin Ndioxi. Ndia saa ra nandaa na ini itun xika nuu mini, ra ndakiꞌin na kuaꞌan na chi Siria va.
18 Poro sɨnɨ sɨ́á ayá wí e nɨŋweaŋɨsáná ámá e dáŋɨ́ Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro nánɨ xexɨrɨ́meá imónɨgɨ́áyo yayɨ́ nɨwiárɨmo Siria pɨropenɨsɨ́yo nánɨ úɨmɨgɨnɨrɨ sɨpɨxɨ́ womɨ nɨpɨxemoánɨrɨ Pɨrisiraí tɨ́nɨ Akwirao tɨ́nɨ enɨ nawínɨ nɨpɨxemoánɨri o tɨ́nɨ nuro Poro Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨ nánɨ ŋwɨ́á ŋweaŋɨ́pɨ nánɨ aŋɨ́ xegɨ́ yoɨ́ Segɨria rɨnɨŋɨ́pimɨ dánɨ dɨ́á nɨrónɨrɨ
19 Ra saa ndixaa na ñuu Éfeso, ra ikan kuu nuu ndoo va ra Aquilas xiꞌin ña Priscila yasiꞌi ra kundee na. Ra saa ndixaꞌan ra Pablo veꞌe ñuꞌu na judío na ndee ñuu Éfeso kan ña ndakani ra tuꞌun Ndioxi nuu na.
19 rɨxa aŋɨ́ Epesasɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ nɨrémoro Poro ayaúmɨ aŋɨ́ apimɨ nɨwárɨmɨ Judayɨ́yá rotú aŋɨ́ e mɨrɨnɨŋiwámɨ nánɨ nurɨ nɨpáwirɨ ayɨ́ tɨ́nɨ xwɨyɨ́á nɨrɨnɨro
20 Ra saa xaku ndaꞌvi na veꞌe ñuꞌu kan nuu ra, ña na kuachi ka ra xiꞌin na ndi su ndixïin vi ra.
20 ayɨ́ “‘Joxɨ sɨnɨ bɨ tɨ́nɨ nɨŋweámoxɨ úɨrɨxɨnɨ.’ neaimónarɨnɨ.” urɨ́agɨ́a aiwɨ o “Ananɨrɨnɨ.” mɨwimónɨ́
21 Ra saa nindiayu taꞌan ra xiꞌin na, kachi ra saa:
21 yayɨ́ nɨwiárɨmɨ nurɨ́ná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gorɨxo nɨwimónɨrɨ́náyɨ́, nionɨ ananɨ ámɨ re seaíménapɨmɨ́árɨnɨ.” nurárɨmɨ nurɨ sɨpɨxɨ́yo nɨpɨxemoánɨrɨ Epesasɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ nurɨ nurɨ
22 Ra ta ndixaa ra ñuu Cesarea, ra saa ndakiꞌin ra ndixaꞌan ra ñuu Jerusalén ña ndikaꞌan ndioxi ra xiꞌin na ndikun Jesús ndee kan, ra ta ndiꞌi, ra saa ndakiꞌin ra kuaꞌan ra chi ñuu Antioquía.
22 sɨpɨxo rɨxa aŋɨ́ Sisaria rɨnɨŋɨ́pimɨ iwiékɨ́nɨmeááná Poro nayoámɨnɨmeámɨ Jerusaremɨ nánɨ nɨyirɨ Jisasoyá sɨyikɨ́ imónɨgɨ́áyo yayɨ́ nɨwiára nɨmúroairɨ aŋɨ́ yoɨ́ Adiokɨyo nɨrémorɨ
23 Ra ikan kuachi ra loꞌo, ra ta ndiꞌi saa ndakiꞌin tuku ra ndixaꞌan ra ñuu ña ndoꞌni chi Galacia xiꞌin Frigia, ña ndikaꞌan ra tuꞌun ndiee ini xiꞌin na ndikun Jesús ndee kan.
23 e sɨ́á wí nɨŋweaŋɨsáná pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ xwɨ́á yoɨ́ Garesia rɨnɨrɨ Pɨrigia rɨnɨrɨ eŋe —Ayɨ́ xɨ́o xámɨ wáɨ́ urɨmeŋerɨnɨ. E nɨpurɨ́ná ámá Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyo xwɨyɨ́á ámɨ bɨ tɨ́nɨ nurɨrɨ eŋɨ́ sɨxɨ́ nɨweámɨxára múroŋɨnigɨnɨ.
24 Ra nani saa kuu ra Pablo xika ra inka xiyo. Ra saa ndixaa iin ra judío ra nani Apolos ñuu Éfeso, ra ra ñuu Alejandría kuvi ra. Ra ndichi ni ra chi vaꞌa ni ndakani ra tuꞌun Ndioxi nuu yuvi, ra xini ni tu ra xiꞌin tutu nuu vaxi tuꞌun Ndioxi va.
24 — ausente —
25 Saa chi ra sakuaꞌa vaꞌa va kuvi ra ichi Ndioxi, ra ndinuni ka vi ini ra ndakani ra tuꞌun Ndioxi, ra iin kaxi kaxi va sañaꞌa ra na xaꞌa Jesús, ra xaꞌa ña chichi na, ra takua xaꞌa ña sakuchi ra Juan yuvi va ke xini ra.
25 — ausente —
26 Ra saa ndikiꞌvi ra veꞌe ñuꞌu na judío, ra xaꞌa ra ndakani ra nuu na xiꞌin takundiꞌi ndiee ra; ra ta xini soꞌo ra Aquila xiꞌin ña Priscila ña ndaku ni kaꞌan ra, ra saa kana na ra nuu köo yuvi, ra saa sañaꞌa ikun vaꞌa ka na ra xaꞌa ichi Ndioxi.
26 Judayɨ́yá rotú aŋɨ́yo iwamɨ́ó nɨpáwirɨ ayá igigɨ́ mé xwɨyɨ́á Gorɨxo nánɨ urarɨŋagɨ aí Pɨrisiraí tɨ́nɨ Akwirao tɨ́nɨ o apɨnɨ nánɨ rarɨŋagɨ arɨ́á nɨwiríná omɨ nɨwirɨmeámɨ nuri óɨ́ Gorɨxomɨ xɨ́dɨpaxɨ́yi nánɨ bɨ, o sɨnɨ majɨ́á eŋɨ́pɨ nánɨ áwaŋɨ́ nurɨri ámɨ bɨ tɨ́nɨ píránɨŋɨ́ uréwapɨyigɨ́isixɨnɨ.
27 Ra saa chikaa ini ra Apolos kuꞌun ra chi Acaya, ra chikaa tu na ndikun ichi Jesús, na ndee ñuu Éfeso va ndiee xiꞌin ra ña na kuꞌun ra. Ra saa tiaa na iin tutu kuaꞌan xiꞌin ra taxi ra ndaꞌa na ndikun Jesús ndee chi Acaya, ña vaꞌa na ndakiꞌin mani na ra. Ra ta ndixaa ra Apolos chi Acaya kan, ra chindiee taꞌan ni va ra xiꞌin na kandixa Jesús ndee kan.
27 Aporoso “Nionɨ Gɨrikɨyɨ́ pɨropenɨsɨ́yo nánɨ úɨmɨgɨnɨ.” wimónáná ámá Epesasɨ dáŋɨ́ Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro nánɨ xexɨrɨ́meá imónɨgɨ́áyɨ́ omɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ numímowárɨro payɨ́ bɨ nearo Gɨrikɨyɨ́ pɨropenɨsɨ́yo ŋweagɨ́á Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́ nánɨ rɨ́wamɨŋɨ́ re eagɨ́awixɨnɨ, “Ámá ro seaímeááná yayɨ́ tɨ́nɨ nipemeámɨ úɨ́rɨxɨnɨ.” Rɨ́wamɨŋɨ́ e nearo wiowáráná o nurɨ e nɨrémómáná ámá Gorɨxo wá wianarɨŋagɨ nánɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyo xegɨ́ nuréwapɨyirɨŋɨ́pimɨ dánɨ arɨrá nɨwirɨ́ná arɨrá bɨ onɨmiápɨ mɨwiŋɨnigɨnɨ.
28 Saa chi kaxi ni va ndakani ra tuꞌun Ndioxi nuu na judío ndee kan, ra ndikaꞌan ra xiꞌin na ña väꞌa iyoo na, ra ndia nii tuꞌun ndikuchüun na ndakuiin na yuꞌu ra, saa chi niña mii tuꞌun Ndioxi va xiniñuꞌu ra ña ndakani ra nuu na xaꞌa Jesús, ña kuu ra ra tiꞌvi Ndioxi kixi sakaku yuvi.
28 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. O ámá obaxɨ́ sɨŋwɨ́ anɨgɨ́e dánɨ Judayɨ́ xeŋwɨ́ nɨmoro rarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ xɨmɨxɨmɨ́ ninɨro nɨrɨnɨróná o Bɨkwɨ́ Gorɨxoyáyo dánɨ mɨŋɨ́ nirorɨ “Ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáo, ayɨ́ Jisasorɨnɨ.” nurɨrɨ́ná xwɨyɨ́á mɨmúropaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ nurɨrɨ xórórɨ́ bɨ onɨmiápɨ mɨwiŋɨnigɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra