Atos 14
MXV vs XGS
1 Saa kuu, ra ndakiꞌin ra Pablo xiꞌin ra Bernabé kuaꞌan ndia, ra saa ndixaa ndia ñuu Iconio, ra saa ndikiꞌvi ndia veꞌe ñuꞌu na judío, ra xaꞌa ndia ndikaꞌan ndoso ndia tuꞌun xaꞌa Jesús nuu na. Ra kuaꞌa ni na judío xiꞌin na küu judío kandixa Jesús.
1 Awaú xámɨ egɨ́ípa Aikoniamɨyo nɨrémómáná Judayɨ́yá rotú aŋɨ́yo nɨpáwiri nurɨríná píránɨŋɨ́ reŋwɨpearɨŋagɨ́i nánɨ ámá xwé ayá wí, Judayɨ́ tɨ́nɨ Gɨrikɨyɨ́ tɨ́nɨ ámá gwɨ́ apiaú dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rogɨ́awixɨnɨ.
2 Ra na judío na ndikandïxa tuꞌun Ndioxi ra chikaa yuꞌu na yuvi na küu judío, ña na ndakani kiꞌvi ini na kuni na na ndikun Jesús.
2 E nerɨ aiwɨ Judayɨ́ arɨ́á nɨwiro dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́ropa éɨ́áyɨ́ Gɨrikɨyɨ́ ámá Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyo sɨ́mɨ́ tɨ́nɨ owípoyɨnɨrɨ sɨ́mírírɨ́ nɨwiro yarɨŋagɨ́a nánɨ
3 Ndi su ra Pablo xiꞌin ra Bernabé, ra naꞌa ni ka va kuachi ndia ñuu kan, ra ndaku ni ndikaꞌan ndoso ndia tuꞌun Ndioxi nuu na, ra xindiaa ni ini ndia Jesús. Ra mii Ndioxi kuvi ra taxi ra ndiee ndaꞌa ndia ña xa ndia ña ndichi xiꞌin ña xituꞌun, ra ndañaꞌa ra nuu tuꞌun ña ndikaꞌan ndoso ndia xaꞌa ra ña kuu ña ña ndaa.
3 awaú e ayá wí nɨŋwearíná “Ámá tɨyɨ́ wí mɨxɨ́ nɨyeaipaxɨ́ aí Ámɨnáo ananɨ yeamenɨŋoɨ.” nɨyaiwiri ayá igigɨ́ bɨ mɨwinɨ́ sa nɨra ugɨ́isixɨnɨ. E yarɨ́ná Ámɨnáo “Awaú neararɨgɨ́ípɨ nepa rɨ́a neararɨŋiɨ?” owipɨmónɨ́poyɨnɨrɨ gɨ́ dɨŋɨ́yo dánɨ xe nurɨri emɨmɨ́ tɨ́nɨ ayá rɨwamónɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ owíwapɨyípiyɨnɨrɨ eŋɨ́ sɨxɨ́ nɨweámɨxa uŋɨnigɨnɨ.
4 Ra saa ndataꞌvi taꞌan ndiꞌi va na ñuu, ra sava na xikitaꞌan xiꞌin na judío, ra sava tu na xikitaꞌan xiꞌin ra Pablo, xiꞌin ra Bernabé va.
4 E nerɨ aí ámá aŋɨ́ apimɨ ŋweagɨ́áyɨ́ dɨŋɨ́ bɨ biaú nɨxɨrɨro wí Judayɨ́, dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ kumɨxɨnɨro wí wáɨ́ wurɨmeiarɨgɨ́íwaú tɨ́nɨ kumɨxɨnɨro neróná re eŋɨnigɨnɨ.
5 Ra saa ndakutaꞌan na judío xiꞌin na küu judío, ra ndikataꞌan na xiꞌin na chiñu, ña kanitaꞌan na xiꞌin ra Pablo xiꞌin ra Bernabé, ra kuun na yuu ndia, kuni na.
5 Gɨrikɨyɨ́ wí tɨ́nɨ Judayɨ́ wí wigɨ́ seáyɨ e nimónɨro umeŋweagɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ ayɨ́ nɨwiápɨ́nɨmearo “Awaúmɨ sɨpí nɨwikárɨrane sɨ́ŋá tɨ́nɨ opɨkianeyɨ.” nɨrɨnɨro yarɨ́ná
6 Ndi su ta kundaa ini ra Pablo xiꞌin ra Bernabé xaꞌa ña ndikataꞌan na sa na xiꞌin ndia, ndia saa ra kee ndia ñuu kan, ra ndakiꞌin ndia kuaꞌan ndia ñuu Listra xiꞌin ñuu Derbe, ña ndikun ndiaa Licaonia, ra saa tu ñuu ña ndoꞌni yachin xiꞌin va ña.
6 e owianeyɨnɨro yarɨgɨ́ápɨ nánɨ awaú nɨjɨ́á nimónɨri nánɨ Raikonia pɨropenɨsɨ́yo aŋɨ́ sɨmɨ́ biaú xegɨ́ yoɨ́ Risɨtɨrapimɨ tɨ́nɨ Debipimɨ tɨ́nɨ nánɨ éɨ́ uri aŋɨ́ mɨdɨmɨdánɨ ikwɨ́rónɨŋɨ́piamɨ enɨ nánɨ éɨ́ uri neri
7 Ra ikan ndixika ndia ndikaꞌan ndoso ndia tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesús nuu yuvi kan.
7 aŋɨ́ ayo dánɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ wáɨ́ urɨmegɨ́isixɨnɨ.
8 Ra ta ndixaa ra Pablo xiꞌin ra Bernabé ñuu Listra, ra saa xini ndia iin tiaa ra küvi kaka nduꞌu ra, ra tiaa kan, ra xa saa kaa ra ta kaku vi ra.
8 Awaú aŋɨ́ yoɨ́ Risɨtɨraɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ emearɨ́ná ámá e dáŋɨ́ wo —O xɨnáí agwɨ́yo dánɨ sɨkwɨ́ ikɨ́ eŋɨ́ xɨrɨŋorɨnɨ. Xegɨ́ sɨkwɨ́yo eŋɨ́ bɨ meánɨŋagɨ nánɨ o bɨ onɨmiápɨ irú nɨpɨ́mɨxɨrɨ aŋɨ́ yagomanɨ. O éɨ́ nɨŋwearɨ
9 Ra tiaa ka vi soꞌo ra ña kaꞌan ra Pablo nduꞌu ra, ra saa iin kaxi kaxi ndakotoꞌni ra Pablo nuu ra, ra kundaa ini ra ña ndinuni ni va kandixa tiaa kan, ña kuchuun Ndioxi sandaꞌa ra ra.
9 Poro urarɨŋɨ́pɨ arɨ́á wiarɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ. Poro sɨŋwɨ́ agwɨ́ nɨwɨnárɨrɨ́ná wɨnɨ́ɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Xegɨ́ sɨkwɨ́ sɨpí eŋɨ́yɨ́ naŋɨ́ wimɨxɨnɨ nánɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ
10 Saa ndikaꞌan ra Pablo xiꞌin ra, kachi ra saa:
10 ímɨ́ tɨ́nɨ nɨrɨrɨ “Nɨwiápɨ́nɨmearɨ dɨxɨ́ sɨkwɨ́ tɨ́nɨ píránɨŋɨ́ éɨ́ roɨ.” uráná re eŋɨnigɨnɨ. Úrapí éɨ́ nɨroamorɨ aŋɨ́ eŋɨnigɨnɨ.
11 Ra ta xini yuvi kan, ña xa ra Pablo xiꞌin tiaa kan, ra saa xaꞌa na ndaꞌyu tuꞌun mii na, ña kaꞌan na ñuu Licaonia, ra kachi na saa:
11 Poroyá maŋɨ́yo dánɨ éɨ́ nɨroamorɨ aŋɨ́ yarɨŋagɨ ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ sɨŋwɨ́ apɨ nɨwɨnɨro xwɨyɨ́á nɨmɨ́eyoaro nɨrɨróná wigɨ́ Raikoniayɨ́ pɨ́né tɨ́nɨ re rɨgɨ́awixɨnɨ, “Negɨ́ ŋwɨ́á aŋɨ́namɨ ŋweagɨ́áwa rɨxa ámá nimónɨro nene tɨ́ŋɨ́ e nánɨ riwaú weapɨ́iɨ.” nɨrɨro
12 Ña kan ke ndikaꞌan na xaꞌa ra Bernabé ña kuu ra ndioxi Júpiter, ra ra Pablo ndikaꞌan na xaꞌa ña kuu ra ndioxi Mercurio va, saa chi ra kan kuvi ra ndikaꞌan ndoso nuu na.
12 “Banabaso, o negɨ́ ŋwɨ́áo Susoyɨ wɨ́rɨnɨŋorɨnɨ.” rɨro Poro xwɨyɨ́á yaŋɨ́ umeaiarɨŋo eŋagɨ nánɨ “O negɨ́ ŋwɨ́áo Xemisoyɨ wɨ́rɨnɨŋorɨnɨ.” rɨro neróná
13 Ra saa xaa sutu ra ndiso chiñu xiꞌin veꞌe ñuꞌu ndioxi ña nani Júpiter, ña ndichi chi nuu ñuu, nuu iyoo yeꞌe ña kiꞌvi na ñuu kan, xiꞌin takundiꞌi na ñuu, ra ndiaka na sindiki ra ñuꞌu ita siki sukun ri ndixaa ri xiꞌin na, ra kuni na kaꞌni na ri ña soko na ri nuu ndia, ña ndasakaꞌnu na ndia.
13 Susoyɨ wɨ́rɨnɨŋo —O nánɨ aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwá aŋɨ́ apimɨ ákɨŋáyo bɨ́arɨwámɨ dánɨ umɨrɨyinɨŋorɨnɨ. Oyá apaxɨ́pánɨŋɨ́ imónɨŋo urɨ́á ɨwɨ́ yeyɨ́ inɨŋɨ́ bɨ nɨmaxɨrɨmɨ burɨmákaú oxɨ́ wo tɨ́nɨ nɨméra nɨbɨrɨ ákɨŋá ɨ́wí e éɨ́ nɨrómáná ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ “Awaú nánɨ rɨdɨyowá owianeyɨ.” nɨwimónɨro e wianɨro yarɨ́ná
14 Ndi su ta kundaa ini ra Pablo xiꞌin ra Bernabé, ña kuni yuvi kan ndasakaꞌnu na ndia. ra saa ndata saa ini ndia tikoto ndia, ra ndikiꞌvi ndia tiañu na, ra ndindaꞌyu ndia nuu na, kachi ndia saa:
14 wáɨ́ wurɨmeiarɨgɨ́íwaú, Banabaso tɨ́nɨ Poro tɨ́nɨ ayɨ́ “Awaú nánɨ e owianeyɨ.” rɨnarɨŋagɨ́a arɨ́á nɨwiri re egɨ́isixɨnɨ. Ayɨ́ “Nene wianɨrɨ yarɨŋwápɨ awaú aga mɨwímónarɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ egɨ́ iyɨ́á naxeri ámá epɨ́royɨ́ egɨ́e áwɨnɨmɨ aŋɨ́nɨ nuri xwɨyɨ́á ímɨ́ tɨ́nɨ nɨra nuri
15 ―¡Na taꞌan yo! ¿Nichuun kuni ndo ndasakaꞌnu ndo nduꞌu? Ra tiaa taꞌan mii va ndo kuvi ndi. Ra tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesús va ke vaxi ndi kaꞌan ndoso ndi nuu ndo, ra na ndakoo ndo chiñu kiꞌvi ña xa ndo, ra ndakundiko ndo Ndioxi ra tiaku, ra xavaꞌa ndivi xiꞌin ñuꞌu, xiꞌin tiañuꞌu, xiꞌin takundiꞌi ka ñaꞌa ña iyoo.
15 re urɨgɨ́isixɨnɨ, “Ámá tɨyɨ́né, pí nánɨ e yeaianɨro yarɨŋoɨ? Yawawi enɨ seyɨ́né imónɨgɨ́ápa ámáwawirɨnɨ. Yawawi sa rɨpɨ nánɨ yarɨŋwiɨ. Seyɨ́né segɨ́ ŋwɨ́ápɨ nɨxɨ́dɨróná surɨ́má yarɨgɨ́ápɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ Gorɨxomɨ —Ŋwɨ́á nepa dɨŋɨ́ tɨ́ŋo ayɨ́ orɨnɨ. O aŋɨ́na imɨxɨrɨ xwɨ́á imɨxɨrɨ rawɨrawá imɨxɨrɨ nerɨ amɨpí nɨ́nɨ ayo yarɨŋɨ́pɨ imɨxɨŋorɨnɨ. Omɨ seyɨ́né xɨ́dɨpɨ́rɨ nánɨ yawawi xwɨyɨ́á yayɨ́ seainɨpaxɨ́ rɨpɨ wáɨ́ seararɨŋwiɨ.
16 Xinaꞌa ra ndakoo va Ndioxi yuvi ña xa na ndia ndia ka chiñu ña kuni na.
16 Ámá gwɨ́ wɨrɨ́ wɨrí nɨ́nɨ aga eŋíná dánɨ nɨŋweaxa bɨgɨ́áyɨ́ Gorɨxo wigɨ́ sɨwɨ́yo xe oxɨ́dɨ́poyɨnɨrɨ nɨwɨga nɨbɨrɨ aiwɨ
17 Ra vaꞌa ni saa xa va na, ndi su ndixikuïin vi ra ña sa ra ña vaꞌa xiꞌin na xaꞌa ña ndañaꞌa ra mii ra ña kuu ra Ndioxi. Ra ra kan kuvi ra sakuun savi ña kan ke vaꞌa kana ña chiꞌi yo, ra vaꞌa ni xa ña, ña kan ke vaꞌa iyoo ña xixi yo, ra vaꞌa iyoo yo ―kachi ra Pablo xiꞌin na.
17 xewanɨŋo imónɨŋɨ́pɨ nánɨ yumɨ́í mɨseainɨ́ xegɨ́ naŋɨ́ nɨseaiirɨŋɨ́pimɨ dánɨ sɨwánɨŋɨ́ nɨseaiga bɨŋɨ́rɨnɨ. Segɨ́ omɨŋɨ́ ná wearɨŋíná wenɨ́a nánɨ oyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ iniá eaénapɨrɨ aiwá pɨ́rɨpɨ́rɨ́ inɨrɨ yarɨ́ná seyɨ́né nɨnɨro yayɨ́ niga warɨgɨ́árɨnɨ. Ayɨnánɨ o e nɨseaiirɨŋɨ́pimɨ dánɨ xewanɨŋo imónɨŋɨ́pɨ nánɨ sɨwánɨŋɨ́ nɨseaiga bɨŋɨ́rɨnɨ.”
18 Ra vaꞌa ni saa kachi ndia xiꞌin va na, ndi su uꞌvi na va saa kuchuun ndia sasi ndia nuu na ña vaꞌa ndixäꞌni na sindiki kan, ña soko na ri nuu ndia.
18 Xwɨyɨ́á e nurɨri aiwɨ ámá ayɨ́ arɨ́kí “Awagwí nánɨ xe rɨdɨyowá oépoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ neanɨ́piyɨ.” urarɨŋagɨ́a awaú anɨŋɨ́ minɨ́ pɨ́rɨ́ urakianɨri néɨ́isáná eŋáná ayɨ́ kikiɨ́á egɨ́awixɨnɨ.
19 Saa kuu, ra xaa va sava na judío, na kee ñuu Antioquía xiꞌin na kee ñuu Iconio, ra ndikaꞌan na xiꞌin na ñuu kan, ra kuchuun va sandaꞌvi na na, ra saa xakin na yuu ra Pablo. Ra ta ndiꞌi, ra vaꞌa xa ndixiꞌi va ra káꞌan na, ra saa kañuꞌu na ra, ra ndixaꞌan na sakana na ra ndia chi nuu ñuu kan.
19 Judayɨ́ wí Adiokɨ dánɨ bɨro Aikoniamɨ dánɨ bɨro nero ámá obaxɨ́ e ŋweagɨ́áyo dɨŋɨ́ ukɨnɨmɨxáná “Poromɨ sɨpí e owikáraneyɨ.” wimónarɨŋɨ́pɨ nɨxɨ́dɨro re egɨ́awixɨnɨ. Omɨ sɨ́ŋá tɨ́nɨ nearo “Rɨxa pɨyɨ́rɨ́anɨ?” nɨyaiwiro aŋɨ́ apimɨ dánɨ níropémɨ nɨpeyearo e wárɨ́agɨ́a aí
20 Ndi su ta ndixaa na ndikun Jesús xinunduu na ra Pablo, saa ra ndakoo va ra, ra saa nandiko tuku ra ndaxaa ra ñuu kan xiꞌin va na; Ra ta ndituvi inka kii, ra saa ndakiꞌin ra kuaꞌan ra xiꞌin ra Bernabé chi ñuu Derbe va.
20 ámá Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ pɨyo weŋe mɨdɨmɨdánɨ rówapáná re eŋɨnigɨnɨ. O ámɨ wiápɨ́nɨmeaŋɨnigɨnɨ. Ámɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ aŋɨ́ apimɨ nánɨ nurɨ sá weŋo wɨ́ápɨ tɨ́nɨ Banabaso tɨ́nɨ aŋɨ́ yoɨ́ Debi rɨnɨŋɨ́pimɨ nánɨ nuri
21 Ra te ndiꞌi, ndikaꞌan ndoso ndia tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesús nuu na ñuu kan. Saa ra kuaꞌa ka vi na kandixa Jesús, ra saa nandiko tuku ndia kuaꞌan ndia chi ñuu Listra, xiꞌin ñuu Iconio, xiꞌin ñuu Antioquía.
21 aŋɨ́ apimɨ dánɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ wáɨ́ nurɨmerɨ́ná ámá obaxɨ́ Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro ouxɨ́dɨ́poyɨnɨrɨ nɨwimɨxárɨmɨ ámɨ Risɨtɨra nánɨ nuri e enɨ nurára múrori Aikoniamɨ e enɨ nurára múrori Adiokɨ e enɨ nurára múrori neríná
22 Ra ta ndixaa ndia ta iin iin ñuu kan, ra saa ndikaꞌan ndia xiꞌin na ndikun Jesús ña ndaku ni na koo ini na, ra ndikaꞌan ka tu ndia xiꞌin na, ña xiniñuꞌu ndoꞌo ni va na, ra saa ke kuchuun na kiꞌvi na nuu xaꞌndia Ndioxi chiñu.
22 awaú xámɨ nura púáná Jisasomɨ uxɨ́dɨgɨ́áyɨ́ eŋɨ́ neánɨro omɨ pɨ́nɨ mɨwiárɨ́ anɨŋɨ́ minɨ́ xɨ́dɨpɨ́rɨ́a nánɨ eŋɨ́ rɨrémɨxɨ́ nɨwiéra nuri re urɨgɨ́isixɨnɨ, “Xeanɨŋɨ́ ayá wí nɨneaímeáa numáná eŋáná Gorɨxoyá xwioxɨ́yo páwianɨ́wárɨnɨ.” nurɨri
23 Ra ndikaxin tu ndia, ndia xikuaꞌa ndia kunuu nuu ta iin iin veꞌe ñuꞌu va, ra ta ndiꞌi ndikaꞌan ndia xiꞌin Ndioxi, xiꞌin ña ndixiyo suꞌun ndia, ña ndixïxi ndia, ra saa ndikaꞌan ndia xiꞌin Ndioxi xaꞌa ndia xikuaꞌa kan.
23 ámá wa Jisasoyá sɨyikɨ́ imónɨgɨ́áyo wipeŋweapɨ́rɨ́áwa aŋɨ́ apɨ apimɨ nɨwurɨ́peaária nɨweri xámɨ aiwá ŋwɨ́á ŋwɨrárɨnɨri Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ wiri néɨ́isáná Ámɨnáo, wigɨ́ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́o píránɨŋɨ́ oumenɨnɨrɨ wéyo nɨwimɨ ugɨ́isixɨnɨ.
24 Ra te ndiꞌi, ra saa ndakiꞌin ra Pablo xiꞌin ra Bernabé kuaꞌan ndia, ra saa ndiyaꞌa ndia chi Pisidia, ra ndixaa ndia ndia chi Panfilia.
24 E nemowaú Pisidia pɨropenɨsɨ́yo áwɨnɨmɨ nɨpuri Pabiria pɨropenɨsɨ́yo nɨrémori
25 Saa ra ikan ndikaꞌan ndoso ndia tuꞌun Ndioxi ñuu Perge, ra saa tu ñuu Atalia va.
25 aŋɨ́ yoɨ́ Pega rɨnɨŋɨ́pimɨ xwɨyɨ́á Gorɨxoyápɨ nurára nɨmúrori aŋɨ́ yoɨ́ Ateria rɨnɨŋɨ́pimɨ nánɨ nɨweri
26 Ra ndia ikan nandaa ndia itun xika nuu mini, ra ndakiꞌin ndia kuanuꞌu ndia ñuu Antioquía, ra ñuu kan ke ndikaꞌan na xiꞌin Ndioxi xaꞌa ndia, te xaꞌa ndia xika ndia kaꞌan ndoso ndia tuꞌun Ndioxi.
26 e dánɨ sɨpɨxɨ́ womɨ nɨpɨxemoánɨri nɨŋweámáná nuri Adiokɨyo nánɨ nuri —E ayɨ́ awaú rɨxa eméɨ́ípɨ wáɨ́ emearɨ́ná Gorɨxo wá wianɨ́ápimɨ dánɨ éɨ́isixɨnɨrɨ omɨ wéyo nɨwiro wárɨgɨ́erɨnɨ. E nánɨ nuri
27 Ra ta ndixaa ndia ñuu Antioquía kan, ra saa ndakana ndia takundiꞌi na veꞌe ñuꞌu, ra ndatuꞌun ndia xiꞌin na xaꞌa takundiꞌi ña xa Ndioxi xiꞌin ndia, saa chi ndia na küu judío va xiin ndakundikun kandixa Jesús.
27 nɨrémómáná Jisasoyá sɨyikɨ́ imónɨgɨ́áyo awí neaárɨri amɨpí awaú nemeríná Gorɨxo eŋɨ́pɨ nánɨ repɨyɨ́ nɨwiéra nuri Gorɨxo émáyɨ́ nɨkɨnɨmónɨro dɨŋɨ́ onɨkwɨ́rɨ́poyɨnɨrɨ ówaŋɨ́nɨŋɨ́ wɨ́kwiiŋɨ́pɨ nánɨ repɨyɨ́ nɨwiri
28 Ra naꞌa ni ka va xindee ndia ñuu kan, xiꞌin na kandixa Jesús.
28 e nemowaú Jisasomɨ uxɨ́darɨgɨ́á aŋɨ́ apimɨ ŋweáyɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ sɨ́á ayá wí e ŋweagɨ́isixɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?