1 Coríntios 9
MXV vs XGS
1 ¿A kundäa ini ndo ña kuvi tu kaxi yuꞌu va kuñu kiti ri soko na nuu naꞌna ña kuu ndioxi ndii? Saa chi kuu tu yuꞌu va ra xika chiñu nuu Tata yo Jesucristo, ra xini nuu va tu yu ra, ra suvi xaꞌa ña ndatuꞌun yu xiꞌin ndo ke vaꞌa kandixa tu ndo Tata yo Jesucristo va.
1 “O áxeŋwarɨ́ inɨŋorɨnɨ.” rɨniaiwiarɨŋoɨ? “Jisasoyá wáɨ́ wurɨmeiarɨŋɨ́ wo mimónɨnɨ.” rɨniaiwiarɨŋoɨ? “O negɨ́ Ámɨná Jisasomɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨŋorɨnɨ.” rɨniaiwiarɨŋoɨ? “O Ámɨnáo nánɨ wáɨ́ neararɨŋɨ́pimɨ dánɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roŋwaéne menɨnɨ.” rɨyaiwinarɨŋoɨ?
2 Ra vaꞌa ni na ndaküni va sava na yuꞌu ña ^xika yu chiñu nuu Tata yo Jesucristo, ndi su ndoꞌo, ra ^ndakuni va ndo yuꞌu; saa chi ndoꞌo, ra xa ^kandixa va ndo Tata yo Jesucristo vichin, ra ndoꞌo va kuvi ndo ^ndañaꞌa yuꞌu ña xika yu chiñu nuu ra.
2 “Poro Jisasoyá wáɨ́ wurɨmeaiarɨŋɨ́ womanɨ.” niaiwiarɨgɨ́áyɨ́ wí eŋánáyɨ́ aí seyɨ́né aŋɨpaxɨ́ nionɨ wáɨ́ wurɨmeiarɨŋá imónɨŋápɨ nánɨ “Rɨxa xɨxenɨ nɨjɨ́á imónɨŋoɨ.” nimónarɨnɨ. Poronɨ wáɨ́ searáná seyɨ́né rɨxa Gorɨxo tɨ́nɨ nawínɨ ikárɨnɨgɨ́áyɨ́né nimónɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ ámáyo áwaŋɨ́ rénɨŋɨ́ urarɨŋoɨ, “O nepa Jisasoyá wáɨ́ wurɨmeiarɨŋɨ́ worɨnɨ.” urarɨŋoɨ.
3 Ra suꞌva va ke ^kachi yu xiꞌin yuvi na kañaꞌa xaꞌa yu:
3 Ámá pairɨrɨ́ niarɨgɨ́ápɨ wiaíkímɨnɨrɨ nánɨ rɨpɨ nura warɨŋárɨnɨ,
4 Yuꞌu, xiꞌin ra Bernabé, ra kuvi va sa nduxa ndi xiꞌin ndo ña taxi ndo ña kuxi ndi, ra saa tu ndutia ra koꞌo va ndi, xaꞌa chiñu ña xa ndi,
4 “Jisasoyá wáɨ́ wurɨmeiarɨŋwáone nánɨ re nɨneaiaiwiro rɨrarɨŋoɨ, ‘Awa yarɨgɨ́ápɨ nánɨ nɨgwɨ́ nánɨ wayɨ́á iniɨgɨ́ nɨro aiwá nɨro epaxɨ́ mimónɨŋoɨ.’ nɨneaiaiwiro rɨrarɨŋoɨ?
5 ra iyoo tu ndiayu ndi, ña ndakiꞌin ndi iin na kuꞌva yo ña kuu na yasiꞌi va ndi, ra kaka na xiꞌin ndi, ndia ndia ka nuu kuaꞌan ndi, ta kuꞌva iyoo ndia sava ndia xika chiñu nuu Tata yo Jesucristo, ta kuu ra Pedro, xiꞌin ndia ñani mii Tata yo Jesucristo.
5 ‘Wáɨ́ wurɨmeiarɨgɨ́á wɨ́a tɨ́nɨ Ámɨnáomɨ xogwáowa tɨ́nɨ Pitao tɨ́nɨ awa apɨxɨ́ nɨmearo apɨxɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ emearɨgɨ́ápa Porowa axɨ́pɨ wí e epaxɨ́ mimónɨŋoɨ.’ nɨneaiaiwiro rɨrarɨŋoɨ?
6 ¿A takua yuꞌu, xiꞌin ra Bernabé va kuvi ndi xiniñuꞌu sachiñu, ra saa vi kuxi ndi?
6 Apɨ nɨyaiwiro rɨrarɨŋoɨ? Rɨ́mɨnɨ rɨpɨ nɨyaiwiro rɨrarɨŋoɨ? ‘Wáɨ́ wurɨmeaiarɨgɨ́á wɨ́a wigɨ́ nɨgwɨ́ omɨŋɨ́ pɨ́nɨ wiárɨpaxɨ́ aiwɨ Poro tɨ́nɨ Banabaso tɨ́nɨ awaúnɨ aiwá nɨpɨsi nánɨ nɨgwɨ́ omɨŋɨ́ yarɨgɨ́ípɨ pɨ́nɨ wiárɨpaxɨ́ mimónɨŋiɨ.’ nɨyeaiaiwiro rɨrarɨŋoɨ?
7 Ra na kundaa ini ndo, chi ndia soldado, ra chäꞌvi ndia mii ndia. Ra yuvi na chiꞌi teꞌe uva, ra xaxi va na uva ri kuun ndaꞌa ña. Ra saa tu yuvi na ndiaa tixuꞌu va, chi kuꞌní na leche ri xiꞌi va na.
7 Sɨmɨŋɨ́ wínarɨgɨ́á ámá wo mɨxɨ́ oniípoyɨnɨrɨ wirɨmeáɨ́ gɨyɨ́ rɨxa eŋɨ́ nɨmeámáná wiwanɨŋɨ́ upɨ́rowárɨnarɨgɨ́árɨnɨ? Oweoɨ, wí e epaxɨ́ menɨnɨ. Ámá gɨyɨ́ aiwá omɨŋɨ́ nurɨmáná mɨmianɨ́ yarɨgɨ́árɨnɨ? Oweoɨ, apɨ enɨ wí epaxɨ́ menɨnɨ. Ámá gɨyɨ́ burɨmákaú nɨmeróná wiwanɨŋɨ́yɨ́ amɨŋɨ́ mɨnɨpa yarɨgɨ́árɨnɨ? Oweoɨ, apɨ enɨ wí epaxɨ́ menɨnɨ.
8 Ra na tüvi ndo, ña kuu ña yoꞌo tuꞌun mii yu, chi saa ke ^kachi tu mii ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés va.
8 Nionɨ ámá dɨŋɨ́ moarɨgɨ́ápimɨnɨ nɨxɨ́dɨrɨ rɨ́a rarɨŋɨnɨ? Oweoɨ, ŋwɨ́ ikaxɨ́ Moseso nɨrɨrɨ eaŋɨ́pimɨ dánɨ enɨ axɨ́pɨ e rɨnɨnɨ.
9 Ra suꞌva ke ^kachi ña: “Chikäa ndo yunu yuꞌu sindiki ta xika ri ña xañu ri nuni trigo ña sakoyo ri ña”, ^káchí ña. Ra süvi takua xaꞌa sindiki ke ndiꞌi ini Ndioxi ña kachi ra saa,
9 Apimɨ dánɨ re nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ, ‘Burɨmákaú tɨ́nɨ witɨ́ aiwá exwexwɨmɨ́ nerɨ́ná bɨ mɨnɨpa oenɨrɨ maŋɨ́ gwɨ́ mɨjárɨpanɨ.’ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ ‘Gorɨxo burɨmákaú nánɨnɨ dɨŋɨ́ nɨmorɨ rɨŋɨ́rɨnɨ.’ rɨseaimónarɨnɨ?
10 chi xaꞌa ña kuni ra ña na sakuaꞌa yo xiꞌin va ña kuvi ña, kachi ra saa. Ra na taꞌvi ñuꞌu, xiꞌin na sakoyo nuni, ra xaꞌa ña ndiaa ini na ña ndakiꞌin na kuiꞌi ña kana kaxi na kuvi ña xachiñu va na.
10 ‘Ayɨ́ ámaéne nánɨ enɨ dɨŋɨ́ nɨmorɨ mɨrɨpa eŋɨ́rɨ́anɨ?’ mɨseaimónɨpa reŋoɨ? Oyɨ, ayɨ́ ámaéne nánɨ enɨ rɨŋɨ́rɨnɨ. Moseso ámá aiwá ɨwɨ́á urɨpɨ́rɨ nánɨ xwɨ́á yunɨ́ nikɨxéa warɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ aiwá yóɨ́ éáná miarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ nɨ́nɨ nawínɨ wigɨ́ bɨ nɨpɨ́rɨ́a nánɨ dɨŋɨ́ nikwɨ́moro éɨ́rɨxɨnɨrɨ e rárɨŋɨ́rɨnɨ.
11 Ra mii saa ke iyoo ña xa tu nduꞌu xiꞌin ndoꞌo va, saa chi nduꞌu kuvi ndia chiꞌi tuꞌun Ndioxi nima va ndo, ¿ra a väꞌa kita ña tu na ndakiꞌin ndi loꞌo ñaꞌa ndaꞌa ndo xaꞌa chiñu ña xa ndi?
11 Wáɨ́ wurɨmeiarɨŋwáone xwɨyɨ́á Gorɨxoyápɨ nɨsearɨrɨ́ná aiwá ɨwɨ́ánɨŋɨ́ seaurarɨŋagwɨ aí re rɨseaimónarɨnɨ, ‘Aiwá ɨwɨ́ánɨŋɨ́ neaurarɨgɨ́ápimɨ dánɨ bɨ nɨmiro aiwá nɨpɨ́rɨ nánɨ nɨnearápɨrónáyɨ́ranɨ, aikɨ́ yínɨpɨ́rɨ nánɨ nɨnearápɨrónáyɨ́ranɨ, ayɨ́ naŋɨ́ mɨyarɨŋoɨ.’ rɨseaimónarɨnɨ?
12 Ndoꞌo, ra chindiee taꞌan va ndo xiꞌin sava ndia ñani yo ndia xachiñu nuu Tata yo Jesucristo, ra tu saa ^xa ndo xiꞌin ndia kan, saa ra kuu mii ni ka va nduꞌu ndiayu ña chindiee taꞌan ndo xiꞌin ndi, saa chi nduꞌu va kuvi ndia chiꞌi tuꞌun Ndioxi nima ndo.
12 ‘Ámá wí ananɨ nɨsearápɨro nɨpaxɨ́ eŋánáyɨ́, ayɨ́ none aŋɨpaxɨ́rɨnɨ.’ nimónarɨnɨ.” rarɨŋárɨnɨ.
13 Ra xa kundaa va ini ndo, chi sutu ndia ^xachiñu ini veꞌe ñuꞌu kaꞌnu ñuu Jerusalén, ra ñaꞌa ña iyoo ini veꞌe ñuꞌu kan ke ^xíxi va ndia. Ra suꞌva va ke iyoo ña yoꞌo, sutu ndia kiꞌin kuenda xiꞌin nuu altar yii nuu xaꞌni na kiti ri soko na, ra kuñu kiti ri soko na ikan kuvi ña xixi va ndia.
13 Ámá amɨpí aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ ínɨmɨ eŋɨ́yo mearɨgɨ́áwa aiwá nɨpɨ́rɨ nánɨ iwámɨ weŋɨ́pɨ meaarɨgɨ́ápɨ nánɨ seyɨ́né nɨjɨ́á mimónɨpa reŋoɨ? Ámá naŋwɨ́ Gorɨxo nánɨ nɨmeámɨ báná rɨdɨyowá wiiarɨgɨ́áwa rɨdɨyowá wiíɨ́ápɨ bɨ nɨmearo narɨgɨ́ápɨ nánɨ enɨ seyɨ́né nɨjɨ́á mimónɨpa reŋoɨ?
14 Ra mii saa ke iyoo tu chiñu ña ^xaꞌndia Tata yo Jesucristo nuu na xika kaꞌan ndoso tuꞌun vaꞌa xaꞌa va ra, saa chi mii xaꞌa ña kaꞌan ndoso na ke kuxi va na.
14 Axɨ́pɨ Ámɨná Jisaso sekaxɨ́ re rɨŋɨ́rɨnɨ, “Ámá xwɨyɨ́á yayɨ́ seainɨpaxɨ́pɨ wáɨ́ nurɨmeiarɨgɨ́áwa apimɨ dánɨ aiwá nɨpɨ́rɨ nánɨ meáɨ́rɨxɨnɨ.”
15 Ndi su yuꞌu, ra kuëe ninduku yu yaꞌvi yu nuu ndo, ra ña tiaa yu tutu yoꞌo vichin, ra süvi yaꞌvi yu ke nduku yu nuu ndo. Saa chi nuu yuꞌu, ¡ra vaꞌa ka va na kuvi yu nuu ña koo yaꞌvi yu xaꞌa ña kaꞌan ndoso yu tuꞌun Ndioxi!
15 Ámɨnáo sekaxɨ́ e rɨŋɨ́ aí nionɨ seyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná wí mɨsearápɨ́ nerɨ agwɨ enɨ apɨ bɨ nionɨ oniapɨ́poyɨnɨrɨ payɨ́ nearɨ mɨseamónaparɨŋɨnɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Nionɨ aiwá nɨsearápɨrɨ mɨnɨ́ nerɨ néra uŋápɨ nánɨ mɨxɨ́ meakɨ́nɨnarɨŋápɨ ámá wo aiwá nɨniapɨrɨ́ná nɨsaŋioŋwɨrárɨnɨgɨnɨrɨ nánɨ “Nionɨ xámɨ péɨmɨgɨnɨ.” nimónarɨnɨ.
16 Ra ña kaꞌan ndoso yu tuꞌun vaꞌa Jesucristo, ra süvi xaꞌa ña kuni yu kosotuꞌun ni yu kuvi ña, chi chiñu ña nditiaꞌndia nuu va yu ke xa yu. ¡Ra ndaꞌvi ni va yu tu na käꞌan ndoso yu tuꞌun yoꞌo!
16 Arɨ́á nípoyɨ. Nionɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ neainɨpaxɨ́pɨ wáɨ́ nɨsearɨrɨ́ná Gorɨxo e éwɨnɨgɨnɨrɨ sekaxɨ́ nɨrowárénapɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ e yarɨŋápɨ nánɨ niɨwanɨŋonɨ mɨxɨ́ meakɨ́nɨnɨpaxɨ́ wí menɨnɨ. Nionɨ Gorɨxo e éwɨnɨgɨnɨrɨ nɨrowárénapɨŋɨ́pɨ mepa nerɨ́náyɨ́, sɨ́á wí nionɨ majɨ́á nórɨpaxɨ́rɨnɨ.
17 Ra tu ña kaku xini mii yu ke na sa yu chiñu yoꞌo, saa ra koo va yaꞌvi yu, ndi su süvi saa iyoo ña, chi Ndioxi va kuvi ra xaꞌndia chiñu nuu yu ña ^kaꞌan ndoso yu tuꞌun ra, ra xaꞌa ña kan ke xiniñüꞌu vi koo yaꞌvi yu xaꞌa chiñu ña ^xa yu.
17 Gɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ “Wáɨ́ ourɨmemɨnɨ.” nɨnimónɨrɨ sɨŋwɨrɨyɨ́, “Gorɨxo yayɨ́ nimopaxɨ́pɨ emɨnɨrɨ yarɨŋɨnɨ.” rɨpaxɨ́rɨnɨ. Gɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ “Wáɨ́ ourɨmemɨnɨ.” mɨnimónɨ́ Gorɨxo sekaxɨ́ nɨrowárénapɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ nerɨ́náyɨ́, arɨge nɨyaiwirɨ “O yayɨ́ nimopaxɨ́pɨ yarɨŋɨnɨ.” rɨmɨ́ɨnɨ?
18 Ra ñaꞌa ña ^ndakiꞌin yu xaꞌa ña xachiñu yu kuvi ña, kusii ni ini yu ña kaꞌan ndoso yu tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo va, ra kïꞌin yu xuꞌun; ra vaꞌa ni iyoo va tu ndiayu yu ña koo yaꞌvi yu, ndi su käꞌan yu xiꞌin na ña chaꞌvi na yuꞌu.
18 Ayɨnánɨ pípimɨ dánɨ nionɨ yayɨ́ nimopaxɨ́rɨnɨ? Nionɨ ámáyo xwɨyɨ́á yayɨ́ neainɨpaxɨ́pɨ wáɨ́ nurɨrɨ́ná apimɨ dánɨ urápɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ murápɨpa nerɨŋɨ́yo dánɨ yayɨ́ nimopaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ yarɨŋɨnɨ.
19 Ra vaꞌa ni xa iyoo ndika va yu, ndi su ta iyoo ra xachiñu ndaꞌvi va nduu yu nuu takundiꞌi na, ña vaꞌa na chindiee taꞌan yu xiꞌin kuaꞌa ni yuvi, ra kandixa na Cristo.
19 Nionɨ nepa ámá womɨ xɨnáínɨ́nɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ wiiarɨŋáonɨ meŋagɨ aí ámá ayá wí Jisasomɨ oxɨ́dɨ́poyɨnɨrɨ nánɨ nionɨ gɨ́ dɨŋɨ́yo dánɨ ámá nɨyɨ́yá xɨnáínɨ́nɨŋɨ́ nimónɨrɨ omɨŋɨ́ wiiarɨŋáonɨ imónɨŋɨnɨ.
20 Ña kan ke ta íin yu xiꞌin na judío, ra nduu yu judío va, ña vaꞌa na chindiee taꞌan yu xiꞌin na, ra kandixa na; ra suꞌva ke iyoo ña, tu ndiayu ña ndakoo ra Moisés ke ndikun na, saa ra ndakundikun tu yuꞌu va ña, ña vaꞌa na kandixa na, ndi su mii ña ndaa, ra xiniñüꞌu kundikun vi yu ndiayu ña ndakoo ra Moisés.
20 Nionɨ gɨ́ Judayɨ́ tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná Jisasomɨ dɨŋɨ́ owɨkwɨ́rópoyɨnɨrɨ ayɨ́nɨŋɨ́ nimónɨrɨ yarɨŋárɨnɨ. Ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pimɨ ŋwɨ́á mɨxeŋwɨrárɨnɨŋáonɨ aiwɨ gɨ́ Judayɨ́ apimɨ ŋwɨ́á xeŋwɨrárɨnɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ nɨŋwearɨ́ná, “Nionɨ arɨge yarɨ́ná ayɨ́ Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́ropɨ́ráoɨ.” nɨyaiwirɨ nánɨ nionɨ enɨ apimɨ ŋwɨ́á xeŋwɨrárɨnɨŋáonɨ imónarɨŋárɨnɨ.
21 Ra ta íin tu yu xiꞌin yuvi na kuëe ndikun ndiayu Ndioxi ña ndakoo ra Moisés, saa ra nduu tu yu ta kuꞌva iyoo na kan va, ña vaꞌa na chindiee taꞌan yu xiꞌin na ña kandixa na Cristo, saa chi chiñu ña ^xaꞌndia mii Ndioxi va ke kandixa yu, chi xa ndiayu Cristo va ndikun yu.
21 Gɨ́ Judayɨ́ tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná ayɨ́nɨŋɨ́ nimónɨrɨ aiwɨ ámá Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pimɨ ŋwɨ́á mɨxeŋwɨrárɨnɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ nɨŋwearɨ́ná, ayɨ́ Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́róɨ́rɨxɨnɨrɨ nionɨ enɨ ŋwɨ́á mɨxeŋwɨrárɨnɨŋáonɨ imónarɨŋárɨnɨ. Nionɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pimɨ mɨxɨ́dɨ́ nerɨ marɨ́áɨ, Kiraiso rɨŋɨ́pimɨ xɨ́darɨŋáonɨ eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.
22 Ra ta íin yu xiꞌin na iyoo vita ini, saa ra nduu yu ta kuꞌva iyoo na kan va, ña vaꞌa na chindiee taꞌan yu xiꞌin na, ra kandixa na Cristo. Ra suꞌva ke iyoo ña, iin ta kuꞌva iyoo takundiꞌi va yuvi ke ^nduu yu ña vaꞌa na chindiee taꞌan yu xiꞌin na, ña vaꞌa na kaku na xiniñuꞌu kaku.
22 Nionɨ ámá eŋɨ́ samɨŋɨ́ wegɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ nɨŋwearɨ́ná ayɨ́ Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́ropɨ́rɨ nánɨ nionɨ enɨ eŋɨ́ samɨŋɨ́ nɨweŋonɨ nimónɨrɨ uréwapɨyarɨŋárɨnɨ. Ámá nɨ́nɨ wíyo erɨ́kiemeáɨmɨgɨnɨrɨ ayɨ́ pí pí imónɨgɨ́ápa nionɨ enɨ axɨ́pɨ e imónarɨŋárɨnɨ.
23 Ra ña xa yu takundiꞌi ña yoꞌo, ra xaꞌa ña kuni yu ña na ndutia ndoso tuꞌun vaꞌa xaꞌa Jesucristo va kuvi ña, xiꞌin ña na niꞌi yu ña vaꞌa ña taxi tuꞌun Ndioxi.
23 Nionɨ apɨ nɨpɨnɨ yarɨŋápɨ, ayɨ́ rɨpɨ nánɨ yarɨŋárɨnɨ. Xwɨyɨ́á yayɨ́ neainɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ uráná arɨ́á nipɨ́rɨ nánɨ yarɨŋárɨnɨ. Xwɨyɨ́á apɨ ámáyo naŋɨ́ wimɨxarɨŋɨ́pimɨ nionɨ enɨ onímeanɨrɨ e yarɨŋárɨnɨ.
24 Ra xa ^kundaa va ini ndo, chi yuvi na xinu ña keetaꞌan na, ra ña ndixa ke xinu ndiꞌi va na, ndi su indaa na xa tiaa va kuvi na niꞌi ñaꞌa. Ra ta kuꞌva xa na xa tiaa kan ke na sa tu ndoꞌo va, ra na kunu ndo ndiakua ndakiꞌin ndo ñaꞌa ña niꞌi va ndo.
24 Ámá yamɨyamúrónɨgɨ́ inarɨgɨ́áyɨ́ nɨ́nɨ aŋɨ́nɨ nero aí ná wonɨ, múróo xɨ́o dɨŋɨ́ nɨyaiwirɨ nɨyirɨ meaarɨŋɨ́pɨ nánɨ seyɨ́né nɨjɨ́á mimónɨpa reŋoɨ? Ayɨnánɨ seyɨ́né enɨ Jisasomɨ nɨxɨ́dɨróná yamɨyamúrónɨgɨ́ nero xámɨ rémoarɨgɨ́ápánɨŋɨ́ éɨ́rɨxɨnɨ.
25 Takundiꞌi yuvi na xa nduvi ña keetaꞌan na, ra xaꞌnu va ini na nuu ñaꞌa ña kuëe chindiee taꞌan xiꞌin na. Ra xa xini va ndo, saa chi vaꞌa ni sandoꞌo ni va na mii na, ndi su iin ñaꞌa ña ndiꞌi xaꞌa va kuvi ña niꞌi na, ndi su yoo, ra xaꞌa ña niꞌi yo ñaꞌa ña kuëe ndiꞌi xaꞌa va kuvi ña sandoꞌo yo mii yo.
25 Ámá re yaiwiarɨgɨ́áyɨ́, “Niɨ́á xɨxegɨ́nɨ yanɨro nánɨ awí eánarɨgɨ́e nánɨ nurɨ wínɨyo múróɨmɨgɨnɨ.” yaiwiarɨgɨ́áyɨ́ wiwanɨŋɨ́yɨ́ eŋɨ́ sɨxɨ́ ímɨxɨnanɨro nánɨ pí pí mɨŋɨ́ winarɨŋɨ́pɨ arɨ́á nikeamoro eŋɨ́ sɨxɨ́ eámɨxɨnarɨgɨ́árɨnɨ. E yarɨgɨ́áyɨ́ urɨ́ imɨxɨnɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ bɨ meaanɨro nánɨ yarɨŋagɨ́a aí nene urɨ́ imɨxɨnɨpaxɨ́ mimónɨŋɨ́pɨ meaanɨrane nánɨ yarɨŋwɨnɨ.
26 Ña kan ke yuꞌu, ra ña xinu yu, ra kuëe iin saa kaa xinu yu sana yu; saa chi ña xa yu ke xa nduxa yu ña ndiakua ndakiꞌin va yu ñaꞌa ña niꞌi yu.
26 Ayɨnánɨ nionɨ Jisasomɨ nɨxɨ́dɨrɨ́ná yamɨyamúrónɨgɨ́nɨŋɨ́ ninɨrɨ irɨ́niɨ́ xɨxenɨ warɨŋárɨnɨ. Wé neánɨrɨ́ná xarɨxarɨ́ nerɨ meá píránɨŋɨ́ sopɨŋɨ́ norɨ nɨrómáná xɨxenɨ eaarɨŋáonɨrɨnɨ.
27 Ra sandoꞌo yu iki kuñu yu, ra xa nduxa tu yu xiꞌin ña, ña vaꞌa na kandixa ña yuꞌu va, saa chi tu kuëe vivii na kutiaku yu ña kuu yu ra kaꞌan ndoso yu tuꞌun Ndioxi, ra iyo ni kindiaa ra chiñu ndaꞌa yu, ra täxi ka ra kaꞌan ndoso yu tuꞌun ra nuu inka yuvi.
27 Niɨwanɨŋonɨ eŋɨ́ sɨxɨ́ oímɨxɨnɨmɨnɨrɨ nánɨ náonɨ iwaŋɨ́nɨŋɨ́ eánɨrɨ pí pí nionɨ mɨŋɨ́ ninarɨŋɨ́pɨ arɨ́á oikeamómɨnɨrɨ nánɨ iwaŋɨ́nɨŋɨ́ eánɨrɨ yarɨŋárɨnɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ e yarɨŋárɨnɨ. Nionɨ ámá wíyo wáɨ́ re nurɨméɨsáná, “Kiraisomɨ nɨxɨ́dɨróná yamɨyamúrónɨgɨ́nɨŋɨ́ ninɨro xɨ́dɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.” nurɨméɨsáná eŋáná Gorɨxo “Ayɨ́ tɨ́nɨ yamɨŋɨyɨ́ mimónɨŋɨnɨ.” nɨrɨnɨgɨnɨrɨ e yarɨŋárɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?