1 Coríntios 7

MXV vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 Ra xaꞌa ña ndakatuꞌun tu ndo yuꞌu nuu tutu ña tiꞌvi ndo ^xaa ndaꞌa yu, xaꞌa ña “a vaꞌa ni ka tu na tändiaa tiaa na siꞌi”.
1 Ora, quanto às coisas que me escrevestes, bom seria que o homem não tocasse em mulher;
2 Ra ña vaꞌa ni kuvi va ña, ndi su xaꞌa ña iyo ini kiꞌvi tiaa xiꞌin ndia ndia ka na siꞌi, ra sa ndia kuachi xiꞌin na kuvi ña, na koo va yasiꞌi ndia, ra na koo tu ìi̱ na siꞌi va.
2 Mas, por causa da fornicação, cada um tenha a sua própria mulher, e cada uma tenha o seu próprio marido.
3 Ra tiaa, ra iyoo yasiꞌi, ra ña xiniñuꞌu va ke na taxi ra mii ra ndaꞌa yasiꞌi ra, ra saa tu mii yasiꞌi va ra, chi ña xiniñuꞌu va ke na taxi ña mii ña ndaꞌa ìi̱ ña.
3 O marido pague à mulher a devida benevolência, e da mesma sorte a mulher ao marido.
4 Saa chi ñaꞌá ña iyoo ìi̱, ra xäꞌndia chiñu ka ña xaꞌa iki kuñu ña, chi xa ìi̱ va ña kuvi ra xaꞌndia chiñu xaꞌa ñá. Ra mii saa ke iyoo tu ìi̱ va ña, chi xäꞌndia chiñu ka ra xaꞌa iki kuñu ra, chi xa yasiꞌi va ra kuvi ña xaꞌndia chiñu xaꞌa ñá.
4 A mulher não tem poder sobre o seu próprio corpo, mas tem-no o marido; e também da mesma maneira o marido não tem poder sobre o seu próprio corpo, mas tem-no a mulher.
5 Xaꞌa ña kan ke na kuxïꞌndia ndo mii ndo nuu taꞌan ndo, Ndi su tu chikaa ini ndo ña tiändiaa taꞌan ndo ndiaꞌvi kii, xaꞌa ña kuni ndo kaꞌan ndo xiꞌin Ndioxi, saa ra ña sa ndo ke na chutaꞌan tuꞌun ndo xaꞌa va ña. Ra ta xa na sandiꞌi ndo kaꞌan ndo xiꞌin Ndioxi, saa ra na ndatandiaa taꞌan tuku va ndo; saa chi tu na tändiaa taꞌan ndo, ra iyo ni kuchüun ndo kaꞌndia ndo nuu iki kuñu ndo, ra iyo ni sandaꞌvi timiaꞌa ndoꞌo ña sa ndo kuachi.
5 Não vos priveis um ao outro, senão por consentimento mútuo por algum tempo, para vos aplicardes ao jejum e à oração; e depois ajuntai-vos outra vez, para que Satanás não vos tente pela vossa incontinência.
6 Ra ña kaꞌan yu takundiꞌi ña yoꞌo xiꞌin ndo, ra ra ndiaa yuꞌu va kuvi yu ndoꞌo, ndi su süvi iin ndiayu kuvi ña taxi yu ndaꞌa ndo.
6 Digo, porém, isto como que por permissão e não por mandamento.
7 Ra ña kuni̱ yu ke, na koo kuaan takundiꞌi va tiaa, ta kuꞌva iyoo yuꞌu; ndi su sava na taxi Ndioxi ndiee ndaꞌa ña kuchuun na koo kuaan na, ra sava tu na taxi ra ndiee ndaꞌa ña tandaꞌa va na, ra xaꞌa ña kan ke xa siin xa siin va iyoo na.
7 Porque quereria que todos os homens fossem como eu mesmo; mas cada um tem de Deus o seu próprio dom, um de uma maneira e outro de outra.
8 Ra ndoꞌo na kuaan, xiꞌin ndoꞌo na siꞌi na ndukuaan, ra ña vaꞌa ni va kuvi ña, tu saa na kindoo kuaan ndo, ña koo ndo ta kuꞌva iyoo yuꞌu.
8 Digo, porém, aos solteiros e às viúvas, que lhes é bom se ficarem como eu.
9 Ndi su tu ^kuchüun ndo ña kaꞌndia ndo nuu iki kuñu ndo, saa ra vaꞌa ka na tandaꞌa va ndo, nuu ña ndakani ni ini ndo xaꞌa ña kutoo taꞌan ni ndo.
9 Mas, se não podem conter-se, casem-se. Porque é melhor casar do que abrasar-se.
10 Ra chiñu ña xaꞌndia yu nuu na xa nitandaꞌa ke, ña na ndaköo ná siꞌi ìi̱ va na. Ra ndiayu yoꞌo, ra süvi ndiayu mii yu kuvi ña, chi ndiayu ña xaꞌndia Tata yo Jesucristo nuu va yo kuvi ña.
10 Todavia, aos casados mando, não eu mas o Senhor, que a mulher não se aparte do marido.
11 Ndi su tu na ndakoo va tu na siꞌi ìi̱ na, saa ra na tandäꞌa ka va na, ndi su tu kuni tu na, ra na kindoo mani va na xiꞌin ìi̱ na, ra na ndakiꞌin tuku va na ra. Ra saa tu tiaa va chi küvi vaꞌa vi ña ndakoo ndia yasiꞌi ndia.
11 Se, porém, se apartar, que fique sem casar, ou que se reconcilie com o marido; e que o marido não deixe a mulher.
12 Ra ña yoꞌo kuvi tu ña kaꞌan yu xiꞌin sava ka va ndo, ndi su süvi ña ^taxi Tata yo Jesucristo kuvi ña, chi tuꞌun mii va yu kuvi ña yoꞌo: tu ndia iin ñani yo, ra täan kandixa yasiꞌi ra tuꞌun Tata yo Jesucristo, ra kuni va tu ña kunduꞌu ña xiꞌin ra, saa ra na kunduꞌu ra xiꞌin va ña, saa chi köo ndiayu ña ndakoo ra ña.
12 Mas aos outros digo eu, não o Senhor: Se algum irmão tem mulher descrente, e ela consente em habitar com ele, não a deixe.
13 Ra tu ndia tu iin ña kuꞌva yo, ra täan kandixa ìi̱ ña tuꞌun Tata yo Jesucristo, ndi su tu kuni va ra ña kunduꞌu ra xiꞌin ña, saa ra na kunduꞌu ña xiꞌin va ra, saa chi köo ndiayu ña ndaköo ña ra.
13 E se alguma mulher tem marido descrente, e ele consente em habitar com ela, não o deixe.
14 Chi vaꞌa ni ndïkun va ìi̱ ña Tata yo Jesucristo, ndi su xaꞌa ña ^xa kandixa mii ña tuꞌun Tata yo Jesucristo, saa ra ndia ìi̱ va ña kuvi ra nduyii xa Ndioxi xiꞌin ña; ra tu ndia tu iin ñani yo ra kuëe kandixa yasiꞌi ra Tata yo Jesucristo, ndi su xaꞌa ña ^xa kandixa mii ra tuꞌun Tata yo Jesucristo, saa ra ndia yasiꞌi va ra kuvi ña nduyii xa Ndioxi xiꞌin ra. Saa chi tu süvi saa iyoo ña yoꞌo, saa ra na kuachi seꞌe na ra ta iyoo na kuachi seꞌe yuvi na xïni Ndioxi va ke koo na, ndi su vichin ra ndia na kuachi seꞌe va na ^ndakiꞌin mani ra.
14 Porque o marido descrente é santificado pela mulher; e a mulher descrente é santificada pelo marido; de outra sorte os vossos filhos seriam imundos; mas agora são santos.
15 Ndi su tu kuni va tu iin tiaa ra kuëe kandixa tuꞌun Tata yo Jesucristo ña ndakoo ra yasiꞌi ra, saa ra na ndakoo va ña ra, ra saa tu iin ñaꞌa, ña kuëe kandixa tuꞌun Tata yo Jesucristo va, saa chi tu kuni ña ndakoo ña ìi̱ ña, saa ra na ndakoo va ña ra. Saa chi ña kana Ndioxi yoo, ra ña vivii koo va yo kuvi ña, ndikäna ra yoo ña kanitaꞌan yo.
15 Mas, se o descrente se apartar, aparte-se; porque neste caso o irmão, ou irmã, não está sujeito à servidão; mas Deus chamou-nos para a paz.
16 Saa chi yoꞌo ña iyoo ìi̱, ra kundäa vi ini kun a kuchuun kun sakaku kun ìi̱ kun xiꞌin takundiꞌi ña sa kun, tu na kunduꞌu ra xiꞌin kun; ra saa tu yoꞌo, tiaa ra iyoo yasiꞌi va, saa chi kundäa vi ini kun a kuchuun kun ña sakaku kun yasiꞌi kun xiꞌin takundiꞌi ña sa kun, tu na kunduꞌu ña xiꞌin kun.
16 Porque, de onde sabes, ó mulher, se salvarás teu marido? ou, de onde sabes, ó marido, se salvarás tua mulher?
17 Ra ta kuꞌva iyoo ndo, ta kana Tata yo Jesucristo ndoꞌo ke na koo va ndo. Ra ña kaꞌan yu xiꞌin ndoꞌo, kuvi tu ña kaꞌan yu xiꞌin takundiꞌi na veꞌe ñuꞌu na ndee iinii kuvi va.
17 E assim cada um ande como Deus lhe repartiu, cada um como o Senhor o chamou. É o que ordeno em todas as igrejas.
18 Saa chi tu sava ndia ñani yo, ra xa kuu mii va ndia tuni Ndioxi ta kana ra ndia, saa ra, saa na koo va ndia, ra tu sava tu ndia ñani yo, ra köo vi tuni Ndioxi ndia ta kana ra ndia, saa ra saa na koo va ndia, chi xiniñüꞌu ka vi ña kakin na tuni ndia.
18 É alguém chamado, estando circuncidado? fique circuncidado. É alguém chamado estando incircuncidado? não se circuncide.
19 Saa chi kuëe ndiee xaꞌa vi ña, ña koo tuni Ndioxi ndoꞌo, ra saa tu ña köo va ña, chi ña xiniñuꞌu vaꞌa ke na kandixa ndo chiñu ña xaꞌndia Tata yo Ndioxi nuu va ndo.
19 A circuncisão é nada e a incircuncisão nada é, mas, sim, a observância dos mandamentos de Deus.
20 Ra xaꞌa ña kan ke na koo ndo ta kuꞌva iyoo ndo ta kana Tata yo Ndioxi ndoꞌo va.
20 Cada um fique na vocação em que foi chamado.
21 Ra tu sava ndo, ra na xachiñu ndaꞌvi köo yaꞌvi va kuvi ndo, ta kana Ndioxi ndoꞌo, ra na ndïꞌi ini ndo xaꞌa ña iyoo ndo saa; ndi su tu iyoo va tu kuꞌva ña saña ndika ndo, saa ra na kaꞌan ndo xiꞌin na, ña ^saña ndika na ndoꞌo va.
21 Foste chamado sendo servo? não te dê cuidado; e, se ainda podes ser livre, aproveita a ocasião.
22 Saa chi na xachiñu ndaꞌvi köo yaꞌvi, ta kana Tata yo Jesús na ña kundikun na ra, ra xa na ndisaña ndika va kuvi na ña xachiñu na nuu ra vichin; ra na ndixika ndika tu ta kana Tata yo Jesús na ña kundikun na ra, ra na kan kuvi na nduu na xachiñu ndaꞌvi köo yaꞌvi nuu Tata yo Jesucristo vichin va.
22 Porque o que é chamado pelo Senhor, sendo servo, é liberto do Senhor; e da mesma maneira também o que é chamado sendo livre, servo é de Cristo.
23 Ra na kundaa ini ndo, chi yaꞌvi ni va ndasata Tata yo Ndioxi ndoꞌo; ra xaꞌa ña kan ke na täxi ndo ña ndakaꞌndia chiñu tuku yuvi nuu ndo, ra nduu tuku ndo na xachiñu ndaꞌvi köo yaꞌvi nuu na.
23 Fostes comprados por bom preço; não vos façais servos dos homens.
24 Xaꞌa ña kan ke ñani yo, ra ta kuꞌva iyoo ndo ta kana Ndioxi ndoꞌo ke na koo ndo ña kundikun va ndo ra.
24 Irmãos, cada um fique diante de Deus no estado em que foi chamado.
25 Ra ña ndakatuꞌun tu ndo yuꞌu xaꞌa na kuaan vaꞌa, ra köo vi ndiayu nditaxi Tata yo Jesucristo ndaꞌa yu xaꞌa na, ndi su kuvi va kaꞌan yu xiꞌin ndo ndia kuꞌva ke tuvi yu, saa chi taxi va Tata yo Ndioxi ña xini tuni yu, xaꞌa ña kundaꞌvi ni ini ra xini yuꞌu.
25 Ora, quanto às virgens, não tenho mandamento do Senhor; dou, porém, o meu parecer, como quem tem alcançado misericórdia do Senhor para ser fiel.
26 Ña tuvi yuꞌu, ra tiaa ndia kuaan, ra na tandäꞌa vi ndia, xaꞌa ña iyoo ni tundoꞌo kii ña ndee yo vichin.
26 Tenho, pois, por bom, por causa da instante necessidade, que é bom para o homem o estar assim.
27 Ra ndoꞌo, ndia ñani yo ndia iyoo yasiꞌi, ra na ndaköo ndo ná, chi na kundee na xiꞌin va ndo; ra ndia ñani yo, ndia kuaan, ra na tandäꞌa vi ndia.
27 Estás ligado à mulher? não busques separar-te. Estás livre de mulher? não busques mulher.
28 Ra tu kuni va tu ndia ñani yo ndia kuaan tandaꞌa ndia, saa ra na tandaꞌa va ndia, saa chi süvi kuachi vi kuvi ña; ra tu kuni tandaꞌa tu na kuꞌva yo na kuaan, saa ra na tandaꞌa va na, saa chi süvi kuachi vi kuvi ña. Ndi su na ^tandaꞌa, kii ña iyoo tundoꞌo vichin, ra ^ndoꞌo ni va na, ra xaꞌa ña küni yu ndoꞌo va na kuvi ña kaꞌan yu xiꞌin na.
28 Mas, se te casares, não pecas; e, se a virgem se casar, não peca. Todavia os tais terão tribulações na carne, e eu quereria poupar-vos.
29 Ra na kundaa ini ndo, ñani yo: Chi xa kuyachin ni va kii ndiko Tata yo Jesucristo, ra ndoꞌo, ndia iyoo yasiꞌi, ra süvi takua xaꞌa yasiꞌi ndo ke na kundiꞌi ni ini ndo, chi ta iyoo ndia kuaan va na koo ndo; ña ndakani ini ndo xaꞌa chiñu Tata yo Jesucristo
29 Isto, porém, vos digo, irmãos, que o tempo se abrevia; o que resta é que também os que têm mulheres sejam como se não as tivessem;
30 ra saa tu ndoꞌo, na kusuchi ini va, ra ta iyoo na kusii ini va na koo ndo; ra ndoꞌo na kusii ini, ra ta iyoo na kusuchi ini va na koo ndo; ra ndoꞌo na ^sata ñaꞌa, ra ta iyoo na ndisäta vaꞌa ñaꞌa va na koo ndo;
30 E os que choram, como se não chorassem; e os que folgam, como se não folgassem; e os que compram, como se não possuíssem;
31 ra ndoꞌo, na kee vaꞌa xiꞌin ñaꞌa ña kana nuu ña yuuvi yoꞌo, ra ta kuꞌva iyoo na köo vaꞌa ñaꞌa nuu vi na koo ndo; saa chi ña yuuvi, xiꞌin takundiꞌi ñaꞌa ña iyoo nuu ña, ra ña ndiꞌi xaꞌa va kuvi ña.
31 E os que usam deste mundo, como se dele não abusassem, porque a aparência deste mundo passa.
32 Ra ña kachi yu saa, ra ña vaꞌa na ndïꞌi ni ini va ndo kuvi ña. Saa chi tiaa ndia kuaan, ra xaꞌa chiñu Ndioxi va ke ndiꞌi ini ndia, ra ndiꞌi tu ini ndia ndia kuꞌva ke ndasakaꞌnu va ndia ra;
32 E bem quisera eu que estivésseis sem cuidado. O solteiro cuida das coisas do Senhor, em como há de agradar ao Senhor;
33 ndi su tiaa ndia xa iyoo yasiꞌi, ra ña ndiꞌi ini ndia kan xaꞌa kuvi chiñu ña iyoo nuu ña yuuvi yoꞌo va, xiꞌin xaꞌa ña sakusii ndia ini yasiꞌi va ndia.
33 Mas o que é casado cuida das coisas do mundo, em como há de agradar à mulher.
34 Ra mii saa ke kuu tu xiꞌin ná siꞌi va, saa chi na siꞌi ná kuaan, ra chiñu ña kuni Ndioxi va ke saxinu na, xiꞌin chiñu ña xa na, ra saa tu xiꞌin ña xani ini va na; ndi su na siꞌi na iyoo ìi̱, ra chiñu ña iyoo nuu ña yuuvi yoꞌo va ke ndiꞌi ini na kan xaꞌa, xiꞌin ña sakusii na ini ìi̱ va na.
34 Há diferença entre a mulher casada e a virgem. A solteira cuida das coisas do Senhor para ser santa, tanto no corpo como no espírito; porém, a casada cuida das coisas do mundo, em como há de agradar ao marido.
35 Ra ña kaꞌan yu ña yoꞌo xiꞌin ndo, ra ña kuni yu ña vaꞌa na koo va ndo kuvi ña, ra süvi nuu ndo ke sasi yu, chi ña kuni yu ke vivii va na koo ndo, ra ^sa ndo chiñu ndaku nuu Ndioxi va, ra sachiñu tu ndo nuu ra xiꞌin ndinuni nima va ndo.
35 E digo isto para proveito vosso; não para vos enlaçar, mas para o que é decente e conveniente, para vos unirdes ao Senhor sem distração alguma.
36 Ra tu sava tu na xani ini, ña vaꞌa ka va na tandaꞌa seꞌe siꞌi na, xaꞌa ña xa kuni yaꞌa kuiya ña tuvi na, saa ra xiniñuꞌu na tandaꞌa va ña, saa chi süvi kuachi vi kuvi ña tandaꞌa ña.
36 Mas, se alguém julga que trata indignamente a sua virgem, se tiver passado a flor da idade, e se for necessário, que faça o tal o que quiser; não peca; casem-se.
37 Ndi su tu sava tu na chikaa ini ña tandäꞌa seꞌe siꞌi na, ra vaꞌa va, saa chi ndiaa nii na küvi sa nduxa xiꞌin na ña sa na chiñu ña küni na sa na, chi iyoo ndika va na ña kuvi kaꞌndia na xaꞌa seꞌe siꞌi na, ña koo kuaan na, saa ra vaꞌa va xa na.
37 Todavia o que está firme em seu coração, não tendo necessidade, mas com poder sobre a sua própria vontade, se resolveu no seu coração guardar a sua virgem, faz bem.
38 Ña kan ke na satandaꞌa seꞌe siꞌi, ra vaꞌa va xa na, ra na xïin satandaꞌa tu seꞌe siꞌi, ra vaꞌa ni ka va tu xa na kan.
38 De sorte que, o que a dá em casamento faz bem; mas o que não a dá em casamento faz melhor.
39 Ra ñaꞌa ña iyoo ìi̱, ra xiꞌin ìi̱ ña ke nduꞌu va ña kii ña tiaku ra, ra ta xa na kuvi vi ra ke saña ndika ña, ra saa ke kuvi ndatandaꞌa ña xiꞌin ndia ndia ka tiaa ndia kuni va ña, ndi su ndia nani ke ndikun ndia Jesucristo va.
39 A mulher casada está ligada pela lei todo o tempo que o seu marido vive; mas, se falecer o seu marido fica livre para casar com quem quiser, contanto que seja no Senhor.
40 Ndi su vaꞌa ni ka va koo ña, tu na ndatandäꞌa ka ña. Ra tuꞌun mii va yu kuvi ña yoꞌo, ra iyoo tu Tachi Yii Ndioxi xiꞌin yuꞌu va tuvi yu.
40 Será, porém, mais bem-aventurada se ficar assim, segundo o meu parecer, e também eu cuido que tenho o Espírito de Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra