1 Coríntios 10

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ñani yo, kuꞌva yo, na kundaa ini ndo, chi takundiꞌi va na xii xikua yo, ra tixi viko Ndioxi ke ndixika va na, ra takundiꞌi tu na ndiyaꞌa tiañu tiañuꞌu, ra nani ra Kuaꞌa va.
1 Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, negɨ́ neárɨ́awéyɨ́ yagɨ́ápɨ nánɨ dɨŋɨ́ mopɨ́rɨ nánɨ bɨ osearɨmɨnɨ. Ayɨ́ nɨ́nɨ Moseso Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo dánɨ nɨwirɨmeámɨ nurɨ́ná agwɨ́ Gorɨxo nipemeámɨ úwɨnɨgɨnɨrɨ tɨŋɨ́pimɨ sɨmaŋwɨ́yónɨŋɨ́ ínɨmɨ nɨŋweámáná númɨ wagɨ́árɨnɨ. Nɨ́nɨ enɨ ipí Ragɨ́ rɨŋoyɨ rɨnɨŋɨ́wá nɨxeróná mɨdɨmɨdánɨ eadɨkiowárɨnɨŋáná áwɨnɨmɨ nɨxéa ugɨ́awixɨnɨ.
2 Ra na kundaa ini ndo, chi ña ndixika na tixi viko Ndioxi, xiꞌin ña ndiyaꞌa na tiañu tiañuꞌu, ra ta iyoo na chichi va ke iyoo na, ra saa ke iin nduu va na xiꞌin ra Moisés.
2 Nɨ́nɨ agwɨ́pimɨ sɨmaŋwɨ́yónɨŋɨ́ nɨŋweaxa uro ipíwámɨ xero neróná Moseso tɨ́nɨ nawínɨ anɨ nikárɨnɨro néra ugɨ́awixɨnɨ.
3 Ra iin takundiꞌi tu na xixi ña vaꞌa ña kee chi ndivi nuu nduꞌu Ndioxi va.
3 Aiwá mayɨ́ e nemeróná aiwá manáɨ rɨnɨŋɨ́ Gorɨxoyá kwíyɨ́yo dánɨ imónɨŋɨ́pɨ ayɨ́ nɨ́nɨ nɨga wagɨ́árɨnɨ.
4 Ra iin takundiꞌi tu na xiꞌi tiakuii ra taxi Ndioxi va. Saa chi tiakuii ra kana ndika kava ña kuaꞌan xiꞌin na, kuvi ra xiꞌi va na, ra kava kan kuvi Cristo va.
4 Iniɨgɨ́ mayɨ́ e nemeróná Gorɨxoyá kwíyɨ́yo dánɨ sɨmɨŋɨ́ meaŋú ayɨ́ nɨ́nɨ nagɨ́árɨnɨ. Sɨ́ŋá iniɨgɨ́ sɨmɨŋɨ́ meaago —O wínɨyɨ́ úɨ́ámɨ númɨ emeagorɨnɨ. O, ayɨ́ Kiraiso nánɨ rarɨŋɨnɨ.
5 Ndi su, süvi takundiꞌi na ndíxa ña kuni Ndioxi, ra xaꞌa ña kan ke kuaꞌa ni na ndixiꞌi iku ichi kan.
5 E nerɨŋɨ́ aiwɨ ayɨ́ nápɨ yarɨgɨ́ápɨ nánɨ Gorɨxo wikɨ́ nɨwónɨrɨ ámá dɨŋɨ́ meaŋe dánɨ amɨ amɨ opépoyɨnɨrɨ nɨwikára wagɨ́rɨnɨ.
6 Ra xiꞌin ña ndoꞌo na kan ke na sakuaꞌa yo, ña vaꞌa na küni sii yo sa yo chiñu yakua taꞌan ña xa na kan xiꞌin taꞌan na.
6 Ayɨ́ amɨpí apɨ apɨ néra nuróná pegɨ́ápimɨ dánɨ nene nánɨ sɨŋwepɨgɨ́ neainɨnɨ. Ayɨ́ sɨpí imónɨŋɨ́pɨ nánɨ mɨŋɨ́ inagɨ́ápa nene enɨ axɨ́pɨ mɨŋɨ́ minɨpa éwanɨgɨnɨrɨ sɨŋwepɨgɨ́ neainɨnɨ.
7 Ra xaꞌa ña kan ke na ndasakäꞌnu ka ndo naꞌna ña kuu ndioxi ndii, ta kuꞌva xa na kan, ra suꞌva ke kachi tuꞌun Ndioxi ndakani ña xaꞌa na: “Ndakundee na xixi na, ra xiꞌi va na, ra ta ndiꞌi saa ndukuiin tu na xa na chiñu yakua xiꞌin taꞌan va na”, kachi ña.
7 Ayɨ́ wí wigɨ́ ŋwɨ́ápimɨ nɨxɨ́dɨróná Bɨkwɨ́yo dánɨ re nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ re egɨ́awixɨnɨ, “Ámáyɨ́ aiwá nɨro iniɨgɨ́ nɨro epɨ́rɨ nánɨ nɨŋweagɨ́asáná rɨkɨkɨrɨ́ó inanɨro nánɨ wiápɨ́nɨmeagɨ́awixɨnɨ.” nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ e egɨ́awixɨnɨ. Nene ayɨ́ yagɨ́ápa nerane mimónɨ́ ŋwɨ́á imónɨŋɨ́yo wí mɨxɨ́dɨpa éwanɨgɨnɨ.
8 Xaꞌa ña kan ke na siꞌi, xiꞌin ndia tiaa ra na sä na chiñu yakua, ña kotoo iki kuñu na, saa chi saa ke xa na xii xikua yo, ra iin kii va ndixiꞌi oko uni mil na.
8 Ayɨ́ wí ɨ́wɨ́ inɨgɨ́ápa —Ɨ́wɨ́ e inɨgɨ́ápɨ nánɨ Gorɨxo pɨrɨ́ umamópoyɨnɨrɨ uráná ámá xɨ́omɨ píránɨŋɨ́ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ sɨ́á axɨ́yimɨ ámá ɨ́wɨ́ inarɨgɨ́áyo, nɨ́nɨ 23,000 imónɨgɨ́áyo pɨpɨkímɨ́ emegɨ́ápɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ. Ɨ́wɨ́ ayɨ́ e inagɨ́ápa nene enɨ axɨ́pɨ e minɨpa éwanɨgɨnɨ.
9 Ra nii na kötondoso ndo, ña kaꞌnu ni ini Ndioxi ña sa ndo chiñu kiꞌvi, saa chi saa ke xa na xii xikua yo, ra xaꞌa ña kan ke yaxi koo na, ra ndixiꞌi va na.
9 Ayɨ́ wí Ámɨná Gorɨxo nepa eŋɨ́ eánɨŋorɨ́anɨrɨ iwamɨ́ó wíwapɨyagɨ́ápa —E wíwapɨyíáná oyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ ámá ayo weaxɨ́á sidɨŋɨ́ óagɨ nánɨ pegɨ́íná nánɨ rarɨŋɨnɨ. E iwamɨ́ó wíwapɨyagɨ́ápa nene enɨ mɨwíwapɨyipa éwanɨgɨnɨ.
10 Ra nii na käꞌan kuachi ndo nuu Ndioxi, saa chi saa ke xa na xii xikua yo xinaꞌa, ra kixi ra tatun ra xaꞌni, ra xaꞌni va ra na.
10 Ayɨ́ wí Gorɨxomɨ anɨŋúmɨ́ wirɨnagɨ́ápa —Anɨŋúmɨ́ e wirɨnáná aŋɨ́najɨ́ ámáyo xwɨrɨ́á wikɨxearɨŋo pɨkiŋɨ́pɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ. Gorɨxomɨ anɨŋúmɨ́ wirɨnagɨ́ápa nene enɨ axɨ́pɨ e mepa éwanɨgɨnɨ.
11 Ra takundiꞌi ña yoꞌo ke ndoꞌo na xii xikua yo, ra ndikaꞌyu ña, ña vaꞌa na kundaa ini yo, ra na yuꞌvi yo, ra na sä yo kuachi saloꞌo kii ña ndee yo vichin.
11 Apɨ apɨ e nɨwímeáa uŋɨ́pɨ wigɨ́ wínɨyɨ́ éɨ́ oweayɨmeánɨ́poyɨnɨrɨ sɨŋwepɨgɨ́nɨŋɨ́ wirɨ nene agwɨ ríná sɨ́á yoparɨ́yi rɨxa nimónɨ́íná ŋweaŋwaéne íkwairɨrɨ́ neainɨ́a nánɨ Bɨkwɨ́yo ŋwɨrárɨnɨŋɨ́pɨrɨnɨ.
12 Xaꞌa ña kan ke, ndoꞌo, na ndákáni ini ña vaꞌa ni iyoo ndo, ra na kondiaa vaꞌa ndo mii ndo, ña vaꞌa na köyo va ndo.
12 Ayɨnánɨ “Gorɨxomɨ píránɨŋɨ́ xɨ́darɨŋáonɨ ayɨ́ yagɨ́ápa wí epaxonɨmanɨ.” yaiwinarɨŋɨ́ goxɨ goxɨ, jɨwanɨŋoxɨ axɨ́pɨ nerɨ anɨ́nɨmɨgɨnɨrɨ píránɨŋɨ́ menɨ́ɨrɨxɨnɨ.
13 Ra taꞌan tundoꞌo ña ^ndoꞌo ndo ke ^ndoꞌo tu takundiꞌi va na. Ndi su na kundaa ini ndo chi Ndioxi, ra ra vaꞌa va kuvi ra, ra kuïin vi ra xaꞌa ndo, saa chi ^täxi vi ra kixi tundoꞌo ña kuchüun ndo sa ndiee ini ndo nuu ndaꞌa ndo. Saa chi nii na kixi va tundoꞌo ña kotondoso ña ndoꞌo, ra mii va Ndioxi kuvi ra chindiee taꞌan xiꞌin ndo, ña vaꞌa sa ndiee ini ndo nuu ña.
13 “Eŋɨ́ eánɨgɨ́áyɨ́rɨ́anɨrɨ ámáyo iwamɨ́ó wíwapɨyarɨgɨ́ápɨ axɨ́pɨ mɨneaímeá xegɨ́ bɨ imónɨŋɨ́pɨ neaímeaarɨnɨ.” mɨyaiwipanɨ. Gorɨxo —O ámá dɨŋɨ́ wikwiárɨnɨpaxɨ́ imónɨŋorɨnɨ. O iwamɨ́ó ámá seaíwapɨyíáná seyɨ́né xwámámɨ́ mɨwipaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ xe oseaíwapɨyípoyɨnɨrɨ wí sɨŋwɨ́ seanɨnɨ́á menɨnɨ. Ámá wí xe iwamɨ́ó oseaíwapɨyípoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ nɨseanɨrɨ́ná seyɨ́né xopɨrárɨ́ wipɨ́rɨ́a nánɨ enɨ xwámámɨ́ wipaxɨ́yɨ́né seaimɨxɨyinɨ́árɨnɨ.
14 Xaꞌa ña kan ke na ndasakäꞌnu ka ndo naꞌna ña kuu ndioxi ndii, ñani yo, kuꞌva yo.
14 Gɨ́ nɨrɨxɨ́meáyɨ́né, Gorɨxo negɨ́ neárɨ́awéyo naŋɨ́ wíagɨ aiwɨ obaxɨ́ ayá wí wigɨ́ sɨpí nerɨŋɨ́yo dánɨ xwɨrɨ́á ikɨxenagɨ́á eŋagɨ nánɨ nene dɨŋɨ́ nɨmorane mimónɨ́ ŋwɨ́ápɨ wí mɨxɨrɨpa nerane apɨ tɨ́ŋɨ́ e dánɨ éɨ́nɨŋɨ́ owaneyɨ.
15 Ra ña kuu ndo yuvi na kundaa ini va ke kaꞌan yu xiꞌin ndo, ra na kotondoso tu mii va ndo ña kaꞌan yu xiꞌin ndo, a ña vaꞌa kuvi ña, ra a ña väꞌa va tu kuvi ña.
15 Dɨŋɨ́ tɨ́gɨ́áyɨ́né, nionɨ dɨŋɨ́ tɨ́gɨ́áyo urarɨŋápa axɨ́pɨ nɨsearɨmɨnɨrɨ yarɨŋápɨ nánɨ sewanɨŋɨ́yɨ́né dɨŋɨ́ nɨyaikiroro “Sɨpírɨ́anɨ? Naŋɨ́rɨ́anɨ?” yaiwípoyɨ.
16 Ra xa kundaa va ini ndo, chi ña ^ndakutaꞌan yo nuu Cristo ña xiꞌi yo vino, ra xaꞌa ña ndixitia nii ra xaꞌa va yo ke ndakutaꞌan yo; ra saa tu ña xixi yo xita va, chi xiꞌin Cristo ra nditaxin iki kuñu xaꞌa va yo ke ndakutaꞌan yo.
16 Kapɨxɨ́ iniɨgɨ́ wainɨ́ ínɨŋɨ́pɨ —Apɨ Ámɨná Kiraiso nene nánɨ nɨneapeirɨ́ná ragɨ́ puŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ neainɨnɨ́a nánɨ imónɨŋɨ́pɨrɨnɨ. Nene nɨnɨranéná Gorɨxomɨ yayɨ́ wiarɨŋwápɨrɨnɨ. Iniɨgɨ́ apɨ nɨnɨranéná o tɨ́nɨ mɨmɨŋínɨpa yarɨŋwáranɨ? Aiwá o nɨneapeirɨ́ná xɨ́o náo rɨ́nɨŋɨ́ winɨŋɨ́pɨ —Apɨ nánɨ dɨŋɨ́ neainɨnɨ́a nánɨ nɨkwɨrɨrɨ narɨŋwápɨrɨnɨ. Aiwá apɨ nɨnɨranéná enɨ o tɨ́nɨ nawínɨ mɨmɨŋínɨpa yarɨŋwáranɨ?
17 Ra va ni kuaꞌa ni va kuvi yó, ndi su indaa va kuvi xita ña xixi yo, ra xaꞌa ña kan ke, iin iki kuñu kuvi takundiꞌi va yo.
17 Aiwá nɨkwɨrɨrɨ narɨŋwá apɨ ná bɨnɨ eŋagɨ nánɨ nene ámá obaxene imónɨŋagwɨ aiwɨ ná bimɨ dánɨnɨ nɨkwɨrɨrɨ narɨŋwáyo dánɨ sɨyikɨ́ ná bɨnɨ mimónɨpa reŋwɨnɨ?
18 Ra na kaꞌan yu iin ña xiꞌin ndo xaꞌa na ñuu Israel, ra kundaa ini ndo; na xixi ñaꞌa ña soko inka na nuu Ndioxi, ra ta iyoo ña soko tu na kan va iyoo ñaꞌa kan nuu Ndioxi.
18 Gɨ́ Isɨrerɨyɨ́ yarɨgɨ́ápɨ nánɨ enɨ dɨŋɨ́ mópoyɨ. Rɨdɨyowá éɨ́ápɨ narɨgɨ́áyɨ́ Gorɨxo, e íráɨ́ onɨŋo tɨ́nɨ mɨŋínarɨgɨ́árɨnɨ.
19 Ra ña kachi yu saa xiꞌin ndo, ra käꞌan yu xiꞌin ndo, ña tiaku naꞌna ña kuu ndioxi ndii, ra nii küni kachi tu yu, ña iyoo ndiee kuñu ña soko ndo nuu va ña.
19 Nionɨ searɨmɨnɨrɨ yarɨŋápɨ seyɨ́né rɨxa dɨŋɨ́ rɨmoŋoɨ? “Rɨdɨyowá ámá Gorɨxomɨ mɨxɨ́darɨgɨ́áyɨ́ wigɨ́ mimónɨ́ ŋwɨ́ápɨ nánɨ yarɨgɨ́ápɨ, ayɨ́ nepaxɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ nánɨ rɨ́a neararɨnɨ?” rɨyaiwiarɨŋoɨ? “Wigɨ́ ŋwɨ́á imónɨŋɨ́pɨ enɨ, ayɨ́ nepaxɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ nánɨ rɨ́a neararɨnɨ?” rɨyaiwiarɨŋoɨ?
20 Chi ña yoꞌo va ke kuni yu na kundaa ini ndo, te soko yuvi ñaꞌa nuu naꞌna ña kuu ndioxi ndii, ra nuu ña ndivaꞌa va ke soko na ña, saa chi süvi nuu Ndioxi ra tiaku ke soko na ña; ra küni yu, ña na kutaꞌan ndo xiꞌin ña ndivaꞌa.
20 Oweoɨ, wí e searɨmɨnɨrɨ mɨyarɨŋɨnɨ. Rɨpɨ oyaiwípoyɨnɨrɨ seararɨŋɨnɨ, “Ámá Gorɨxomɨ mɨxɨ́darɨgɨ́áyɨ́ wigɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́ápɨ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá mé wigɨ́ mimónɨ́ ŋwɨ́á kwíyɨ́ sɨpí tɨ́ŋɨ́pɨ nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́árɨ́anɨ?” oyaiwípoyɨnɨrɨ seararɨŋɨnɨ. Seyɨ́né wigɨ́ rɨdɨyowá éɨ́ápɨ nɨnɨróná kwíyɨ́ apɨ tɨ́nɨ nawínɨ mɨŋínɨpɨ́rɨxɨnɨrɨ seararɨŋɨnɨ.
21 Saa chi küvi koꞌo ndo vino ra kuu kuenda Tata yo Jesucristo, ra koꞌo tu ndo, vino ra kuu kuenda ña ndivaꞌa; ra nii küvi tu kuxi ndo nuu mesa Tata yo Jesucristo, ra kuxi tu ndo nuu mesa ña ndivaꞌa.
21 Wí re mɨyaiwinɨpa éɨ́rɨxɨnɨ, “Nene ananɨ kapɨxɨ́ Ámɨnáo neaiiŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ moanɨ́wá nánɨwá nɨrane mimónɨ́ kwíyɨ́yɨ́ nánɨwá nɨrane epaxenerɨnɨ. Nene ananɨ aiwá Ámɨnáo nánɨpɨ nɨrane mimónɨ́ kwíyɨ́yɨ́ nánɨ rɨdɨyowá éɨ́ápɨ nɨrane epaxenerɨnɨ.” mɨyaiwinɨpa éɨ́rɨxɨnɨ.
22 ¿Ra a kuni ndo ña ndakundiee ka ndo sa ndo kuachi saa va, ña vaꞌa na sáa̱̱ Tata yo Jesucristo xiꞌin ndo? ¿A ndaku ni ka ndoꞌo nuu ra kan tuvi ndo?
22 “Rɨdɨyowá mimónɨ́ ŋwɨ́á nánɨpɨ narɨŋwápimɨ dánɨ Ámɨná Gorɨxo wikɨ́ dɨŋɨ́ neaiaiwinɨ nánɨ sɨ́mirɨrɨ́ wíwanɨgɨnɨ.” rɨseaimónarɨnɨ? “Eŋɨ́ eánɨŋɨ́ nene eánɨŋwápɨ xɨ́oyápimɨ seáyɨ e imónɨŋagɨ nánɨ pɨrɨ́ neamamopaxenemanɨ.” rɨyaiwinarɨŋoɨ?
23 Ra ña ndixa va ke kaꞌan sava na, ña kuvi sa yo takundiꞌi va ña kuni yo; ndi su süvi ndiꞌi ña chindiee taꞌan xiꞌin yo. Saa chi vaꞌa ni kaꞌan va sava na ña iyoo ndika va yo ña kuvi sa yo takundiꞌi ña kuni yo, ndi su süvi ndiꞌi ña chindiee taꞌan xiꞌin yo ña kuxixa ini yo.
23 Wiyɨ́né re rarɨgɨ́ápɨ, “Pí pí ‘Oyaneyɨ.’ nɨneaimónɨrɨ́ná nene ananɨ epaxɨ́rɨnɨ.” rarɨgɨ́ápɨ nepa nɨrɨro aiwɨ apɨ bɨ nerɨŋɨ́pimɨ dánɨ píránɨŋɨ́ imɨxɨnarɨgɨ́ámanɨ. Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roŋwaéne “Pí pí ‘Oyaneyɨ.’ nɨneaimónɨrɨ́ná ananɨ epaxenerɨnɨ.” yaiwinarɨŋwápɨ nepa imónɨŋagɨ aiwɨ apɨ bɨ nerɨŋɨ́pimɨ dánɨ sɨ́kɨ́kɨ́ omɨxɨnarɨŋwámanɨ.
24 Xaꞌa ña kan ke süvi takua xaꞌa mii ndo ke na kundiꞌi ini ndo ña vaꞌa ni koo ndo, chi ña xiniñuꞌu sa ndo ke na kundiꞌi tu ini ndo xaꞌa inka yuvi ña vaꞌa na koo va na.
24 Segɨ́yɨ́ wo “Naŋɨ́ niɨwanɨŋonɨnɨ nímeanɨ nánɨ arɨge emɨnɨréɨnɨ?” mɨyaiwipa erɨ “Naŋɨ́ ámá tɨ́yo enɨ wímeanɨ nánɨ arɨge emɨnɨréɨnɨ?” yaiwirɨ éwɨnɨgɨnɨ.
25 Ra xiꞌin ña yoꞌo ke kundaa ini ndo ña kuvi kaxi ndo takundiꞌi va kuñu ña kiyaꞌvi nuu yaꞌvi, ndi su na ndakatüꞌun ndo xaꞌa ña ndia mii kee ña, ña vaꞌa na ndakäni ini ndo xaꞌa ña;
25 Pí pí gɨ́wɨ́ ámá wí makerɨ́á imɨxarɨgɨ́e dánɨ bɨ́ yarɨgɨ́ápɨ seyɨ́né ananɨ bɨ́ nero nɨnɨróná ayá sɨ́wɨ́ searonɨgɨnɨrɨ “Mimónɨ́ ŋwɨ́ápɨ nánɨ rɨdɨyowá éɨ́ápɨranɨ? Rɨdɨyowá mepa éɨ́ápɨranɨ?” yarɨŋɨ́ minɨpa éɨ́rɨxɨnɨ.
26 saa chi ña yuuvi yoꞌo xiꞌin takundiꞌi ñaꞌa ña iyoo nuu ña, ra kuenda mii Tata yo Jesucristo va kuvi ña.
26 Bɨkwɨ́yo dánɨ “Xwɨ́á rɨríranɨ, amɨpí xwɨ́á tɨ́yo eŋɨ́pɨranɨ, nɨ́nɨ Ámɨnáoyá imónɨnɨ.” nɨrɨnɨrɨ eánɨŋagɨ nánɨ “Pí pí gɨ́wɨ́ eŋɨ́pɨ ananɨ nɨpaxenerɨnɨ.” seararɨŋɨnɨ.
27 Ra tu ndia iin na kuëe kandixa Tata yo Jesucristo na kaꞌan xiꞌin ndo ña kuꞌun ndo kuxi ndo xiꞌin na, ra tu kuni ndo kuꞌun ndo xiꞌin na, saa ra na kuxi ndo takundiꞌi va ñaꞌa ña taxi na ndaꞌa ndo, ra na ndakatüꞌun ndo ndia mii kee ña, ña vaꞌa na ndakäni ini ndo xaꞌa ña.
27 Ámá Jisasomɨ dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́roŋɨ́ wo “Aiwá bɨ onaneyɨ.” searepeáráná seyɨ́né “Ananɨ Owaneyɨ.” nɨseaimónɨrɨ́ná, sa nuro ayá sɨ́wɨ́ searonɨgɨnɨrɨ pí pí aiwá seaiapɨ́ɨ́pɨ nánɨ “Wigɨ́ mimónɨ́ ŋwɨ́ápɨ nánɨ rɨdɨyowá éɨ́ápɨranɨ? Mepa éɨ́ápɨranɨ?” mɨyaiwipa nero ananɨ nɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.
28 Ndi su tu na kaꞌan va tu iin na xiꞌin ndo, kachi na saa: “Kuñu yoꞌo, ra nuu naꞌna na ña kuu ndioxi ndii va ke ndisoko na ña”, na kachi na. Saa ra na käxi va ndo ña, ña vaꞌa na ndakäva na ndikaꞌan xiꞌin ndo kan, ra nii na ndakäni kiꞌvi tu ini inka va na, saa chi kuenda Tata yo Jesucristo va kuvi ña yuuvi yoꞌo, xiꞌin takundiꞌi ñaꞌa ña iyoo nuu ña.
28 E nerɨ aí ámá wo áwaŋɨ́ re nɨsearɨrɨ́náyɨ́, “Gɨ́wɨ́ rɨpɨ ŋwɨ́á imónɨŋɨ́pɨ nánɨ rɨdɨyowá inɨ́ɨ́pɨrɨnɨ.” nɨsearɨrɨ́náyɨ́, áwaŋɨ́ searɨ́o nánɨ dɨŋɨ́ nɨmoro o seyɨ́né narɨŋagɨ́a nɨseanɨrɨ́ná “Gɨ́wɨ́ apɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́á tɨyɨ́ mɨnɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ pí nánɨ rɨ́a narɨŋoɨ?” nɨyaiwirɨ ayá sɨ́wɨ́ uronɨgɨnɨrɨ mɨnɨpa éɨ́rɨxɨnɨ.
29 Ra süvi xaꞌa ña xani ini ndoꞌo ke kaꞌan yu, chi xaꞌa ña xani ini inka va na ke kaꞌan yu. Ra kuvi tu ndakatuꞌun va iin na kachi na saa: “¿Tu kuvi va kaxi yu takundiꞌi ñaꞌa, ra nichuun ke kaꞌnu ini yu, xaꞌa ña xani ini inka yuvi na vita ini?
29 Seyɨ́né nɨnɨróná “Nɨpɨkwɨnɨ mɨyarɨŋwɨnɨ.” nɨyaiwiro ayá sɨ́wɨ́ searonɨgɨnɨrɨ mɨrarɨŋɨnɨ. Áwaŋɨ́ searɨ́o “Ayɨ́ nɨpɨkwɨnɨ mɨyarɨŋoɨ.” nɨseaiaiwirɨ ayá sɨ́wɨ́ uronɨgɨnɨrɨ rarɨŋɨnɨ. E seararɨŋagɨ nánɨ ámá wo nɨwiápɨ́nɨmearɨ re nɨrɨnɨŋoɨ, “Nene ananɨ nepaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ pí nánɨ ámá wí ayá sɨ́wɨ́ uropaxɨ́ imónɨŋɨ́pimɨ dánɨ ámɨ mepaxɨ́ imónɨŋwɨnɨ?
30 Tu taxi va yu tixaꞌvi ndaꞌa Ndioxi xaꞌa ñaꞌa ña xíxi yu, saa ra, ¿nichuun ke kañaꞌa na xaꞌa yu ña xixi yu ña?”, na kachi na.
30 Nionɨ gɨ́wɨ́ apɨ nɨnɨrɨ Gorɨxomɨ yayɨ́ nɨwirɨ́náyɨ́, gɨ́wɨ́ nionɨ yayɨ́ wíápɨ nánɨ mɨ́kɨ́ píyo dánɨ pairɨrɨ́ nipaxɨ́ imónɨnɨ?” Ámá wo e nɨrɨnɨ aí
31 Ndi su ña kachi yuꞌu ke, ndia ndia ka ñaꞌa xixi va ndo, ra a ndia ndia ka tu ndutia xiꞌi va ndo, a ndia ndia ka tu chiñu xa va ndo, ra ña xiniñuꞌu sa ndo ke na ndasakaꞌnu ndo Ndioxi xiꞌin takundiꞌi va ña xa ndo.
31 rɨpɨ osearɨmɨnɨ, “Seyɨ́né gɨ́wɨ́ nɨnɨrónáranɨ, iniɨgɨ́ nɨnɨrónáranɨ, pí pí nerónáranɨ, ámá wí sɨŋwɨ́ nɨseanɨróná ‘Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro nánɨ rɨ́a yarɨŋoɨ?’ oseaiaiwípoyɨnɨrɨ omɨ seáyɨ e umɨ́eyoapaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ éɨ́rɨxɨnɨ.” osearɨmɨnɨ.
32 Na küxi ndo ñaꞌa ña kuvi ndakani ini na vita ini xaꞌa ra koyo na, ta kuu na judío, xiꞌin na küu judío, xiꞌin na veꞌe ñuꞌu Ndioxi.
32 Judayɨ́ranɨ, Gɨrikɨyɨ́ranɨ, ámá Gorɨxoyá sɨyikɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́ranɨ, ayɨ́ omɨ sɨnɨ xɨ́dɨpaxɨ́ eŋánáyɨ́, nene oyá sɨŋwɨ́yo dánɨ ananɨ epaxɨ́ aí ayo óreámioapaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ mepa éwanɨgɨnɨ.
33 Ra saa ke ^xa tu yuꞌu va, ña ^xa nduxa yu ña na sandïko yu ini inka yuvi xaꞌa ña ^xa yu; saa chi kuëe kuni yu ña vaꞌa ni na koo yu, chi ña kuni yu ke vaꞌa na koo inka yuvi va, ña vaꞌa na kaku na.
33 Nionɨ yarɨŋápa seyɨ́né enɨ axɨ́pɨ éɨ́rɨxɨnɨ. Nionɨ pí pí nerɨ́ná niɨwanɨŋonɨ nánɨnɨ ayá tɨ́nɨ mɨmenɨ́ “Ámá obaxɨ́yo Gorɨxo yeáyɨ́ uyimɨxemeanɨ́a nánɨ omɨ dɨŋɨ́ owɨkwɨ́rɨ́poyɨnɨrɨ arɨge nerɨ ayo ayá tɨ́nɨ umemɨ́árɨ́anɨ?” nɨyaiwirɨ ayɨ́ yayɨ́ winɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨnɨ yarɨŋárɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra