Lucas 14
MCP vs NTLH
1 Í á ka zə bə dúl jwɔ̂w lʉ́ Sábaad nə́, Yésus nyə á kə wúl lúlúú *Ofarizyɛ̂ŋ dɨ́ njɔ́w kə́lə də. Ja nyə á kə nɨ, Ofarizyɛ̂ŋ bwə́ á ŋgə fáf nyə.
1 Num sábado, Jesus entrou na casa de certo líder fariseu para tomar uma refeição. E as pessoas que estavam ali olhavam para Jesus com muita atenção.
2 Ka dʉ́g nə́, ŋgwɔ́l múúd nyə á bə a njúl Yésus dɨ́ shwóg, muud wɔɔŋgʉ̂ ŋgə́ bwas sə́g mə́júwó.
2 Um homem, com as pernas e os braços inchados, chegou perto dele.
3 Yésus mú lás cɨ nə *Oŋkumɛ ɔ́ mə́cɛ̧ɛ̧ bə́nɔ̂ŋ Ofarizyɛ̂ŋ nə́: «Ye məcɛ̧ɛ̧ míshé mə́ ŋgə magʉlə nə́ sə́ lwágʉg buud jwɔ̂w lʉ́ Sábaad, ye mə́ aŋgɛ̂ nə magʉlə ntɔ́?»
3 E Jesus perguntou aos mestres da Lei e aos fariseus:
4 Bwə́ mú ji ókʉ́l-ókʉ̂l nda bɛ̧sa. Yésus mú ŋwa mbə̂l, lwag nyə nə́ ndɛɛ́ a mú bɨ́d nyə nə́ a kə́g.
4 Mas eles não responderam nada. Então Jesus pegou o homem, curou-o e o mandou embora.
5 A mú cɨ nə Oŋkumɛ ɔ́ mə́cɛ̧ɛ̧ bə́nɔ̂ŋ Ofarizyɛ̂ŋ nə́: «Zə́ jɨ́ nə ŋkul bə na bɨ́dɨ́ nə́, mwân yé, ŋkí ntâg ntɛny jé í kud taamb dɨ́, a kú lɛɛl cáás kə yîl gwo nəcé í bə́lə jwɔ̂w lʉ́ Sábaad yɛ́?»
5 Aí disse:
6 Bwə́ mú bə kú nə ŋkul nə́ bwə́ bɛ̧sa nə nyə.
6 E eles não puderam responder.
7 Yésus nyə a dʉ́g nə́ buud bwə́ á bə fééshá nə́ bwə́ zə́g də wá, bwə́ á ŋgə fɛ́ɛ́sh jílə njɨ íjiya i gúmə́d; a mú kənd bwo kaanə́ nə́:
7 Certa vez Jesus estava reparando como os convidados escolhiam os melhores lugares à mesa. Então fez esta comparação:
8 «Ja múúd mə jɔ́w wo zâŋ báád yí, kú kə ŋwa jiya gúmə́. Wo ampúyɛ́ ŋkí nyə́ ámə jɔ̂w nə́mə́ ŋgwɔ́l múúd mə jə́lá nə gúmə́ ntɔ̧ wo yɛ́.
8 — Quando alguém convidá-lo para uma festa de casamento, não sente no melhor lugar. Porque pode ser que alguém mais importante tenha sido convidado.
9 Ja múúd wɔɔŋgʉ̂ nyə e wɔ́ɔ́s yí, bwə́ é cɨ nə wo nə́: “Yə́g nyə jiya”, í njúl nə́ bwə́ ámə jɔ̂w bɨ́ná bɛ̂sh. Wo é ka ŋgə kə nə shwôn kə ŋwa jiya wəámpyal-kogû.
9 Então quem convidou você e o outro poderá dizer a você: “Dê esse lugar para este aqui.” Aí você ficará envergonhado e terá de sentar-se no último lugar.
10 Yidagʉ́ sá nə́, ja bwə́ jɔ́w wo yí, kaág ŋwa jiya wəámpyal-kogû shú nə́ ja múúd nyə́ ámə jɔ̂w wo yɛ́ mə́ wɔ́ɔ́s yí, a cɨ́g nə wo nə́: “Wɛy e, shíshíg zə ŋwa fwámɛ́ jiya”. Ja jɔɔŋgʉ̂, wo é bul ŋwa gúmə́ mísh mə́ búúd bɨ́nɔ́ŋ bɨ́ ámə bə fééshá wád.
10 Pelo contrário, quando você for convidado, sente-se no último lugar. Assim quem o convidou vai dizer a você: “Meu amigo, venha sentar-se aqui num lugar melhor.” E isso será uma grande honra para você diante de todos os convidados.
11 Nəcé, muud mə bʉ̂n nyə́mɛ́fwó gwɔ́w yɛ́, bwə́ bá səl nyə shí; nyɔɔŋg mə sə́l nyə́mɛ́fwó shí yɛ́, bwə́ bá bʉ̂n nyə gwɔ̂w.»
11 Porque quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
12 Yésus mú nə́mə́ cɨ nə *Farizyɛ̂ŋ nyə a jɔ̂w nyə yɛ́ nə́: «Ja wó cɛ́ɛ́l yə búúd idʉ̂w ŋkí dína yí, kú ŋgə jɔ̂w oshwə́ bwô ŋkí omínyɔŋʉ̂ bwô nə mimbyɛ̂l myô. Nda ŋgə jɔ̂w buud ɔ kúm bɨ́nɔ́ŋ bʉ́sə́ mə́bwugʉ́lu wá. Nda ŋgə jɔ̂w mbií búúd wɔɔŋgʉ̂, nəcé bwə́ á bá nə́mə́ jɔ̂w wo jáŋ ja, í mú bə nə́ bwə́ mə́ nyiŋg wo sâ wó á sá bwo yí.
12 Depois Jesus disse ao homem que o havia convidado:
13 Njɨ, ja wó sá dína yí, jɔ́wʉ́g mímbúmbúwá nə ɔ á ijâm, nə buud bwə́ dʉ nyɛ̂sh wá nə wəancím-ncîm.
13 Mas, quando você der uma festa, convide os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos
14 Wó ká sá ntɔ́, wɛɛ mə́ jəla, nəcé bwə́ cúgɛ́ nə sâ bwə́ nyíŋg wo mənywa mwô nə ndɨ̂ yí. Zɛmbî nyə é bá nyiŋg wo mwo jwɔ̂w á bá gwûmʉshi ótʉ́təlí ɔ búúd yí.»
14 e você será abençoado. Pois eles não poderão pagar o que você fez, mas Deus lhe pagará no dia em que as pessoas que fazem o bem ressuscitarem.
15 Ŋgwɔ́l múúd á buud bwə́ á ŋgə də wá, ja á mə́ gwág ntʉ́nɨ yí, a mú cɨ nə Yésus nə́: «Muud mə bá də idʉ̂w Faan mə́ Zɛmbî dɨ́ yɛ́ nywáá mə́ jəla.»
15 Um dos que estavam à mesa ouviu isso e disse para Jesus: — Felizes os que irão sentar-se à mesa no
16 Yésus mú cɨ nə nyə nə́: «Ŋgwɔ́l múúd nyə á kwəmʉsa nə́ a sá məma dína; a mú jɔ̂w búúd ŋkí bulya.
16 Então Jesus lhe disse:
17 Nyə á ka kənd sɔ́ɔ́l məsáal yé ja wəla lʉ dína í á wɔ́ɔ́s yí, nə́ a kə́g cɨ nə buud nyə́ á jɔ̂w wá nə́: “Zəgá, isâ byɛ̂sh í mú mitéégyá”.
17 Quando chegou a hora, mandou o seu empregado dizer aos convidados: “Venham, que tudo já está pronto!”
18 Njɨ, bɛ̂sh bwə́ mú ŋgə yida lwágʉlə nə́ bwə́ cúgɛ́ nə fwála nə́ bwə́ kə́g dínad. Ashúshwóógʉ́ nə́: “Mə mə́ kúnɔw kusə fambə́, í jɨɨ nə́ mə kə́g dʉ́g gwo, mə́ jəgʉla nə wo, bɨ́dʉ́g nə́ mə bə́g kú zə.”
18 — Mas eles, um por um, começaram a dar desculpas. O primeiro disse ao empregado: “Comprei um sítio e tenho de dar uma olhada nele. Peço que me desculpe.”
19 Ŋgwɔ́l nə́: “Mə mə́ kúnɔw kusə mímbáág mí íntɛny íbá íbá tâŋ mimbáág mitɔ́ɔn; mə kə́ sheé myo, mə́ jəgʉla nə wo, bɨ́dʉ́g nə́ mə bə́g kú zə.”
19 — Outro disse: “Comprei cinco juntas de bois e preciso ver se trabalham bem. Peço que me desculpe.”
20 Ŋgwɔ́lʉ́gá nə́: “Mə mə́ kúnɔw bá múdá, gwə́ wə́ mə́ cúgɛ́ nə ŋkul zə nə ndɨ̂ yí.”
20 — E outro disse: “Acabei de casar e por isso não posso ir.”
21 «Sɔ́ɔ́l məsáal mú nyiŋgə zə wə́ mása yé zə jaaw nyə nda búúd ɔ́nɨ bwə́ ámə ŋgə bɛ̧sa nə́. Mása mú gwág mpimbə. A mú cɨ nə sɔ́ɔ́l məsáal yé nə́: “Nə́ câ. Kaág wa ŋgwə́la íkʉ́l búúd bwə́ dʉ sɛɛŋgya yí, nə mínjwóŋ minjwóŋ kə ŋgə ŋwa mimbúmbúwá nə ɔ á ijâm, nə wəancím-ncîm nə bɔɔŋg bwə́ ŋgə́ nyɛ̂sh wá wo zə́g nə bwo wa.”
21 — O empregado voltou e contou tudo ao patrão. Ele ficou com muita raiva e disse: “Vá depressa pelas ruas e pelos becos da cidade e traga os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.”
22 Nə́ ndɛɛ́ sɔ́ɔ́l məsáal mú zə jaaw nyə nə́: “Mása, í mə́ bə nda wó ámə jɨɨ nə́. Njɨ fwála dʉ́sə ná njɔ́w.”
22 — Mais tarde o empregado disse: “Patrão, já fiz o que o senhor mandou, mas ainda está sobrando lugar.”
23 Mása músə cɨ nə nyə nə́: “Kaág mə́zhɨɨ́ məzhɨɨ́ nə ífambə́ kə ŋgə yɨ́ɨ́mbʉli buud nə́ bwə́ zə́g nyíi, njɔ́w í lwándʉ́g mə.
23 — Aí o patrão respondeu: “Então vá pelas estradas e pelos caminhos e obrigue os que você encontrar ali a virem, a fim de que a minha casa fique cheia.
24 Mə́ jaaw bɨ́ nə́ buud mə́ ámə jɔ̂w wá, ŋgwúd nə ŋgwúd nyə ákagɛɛ́ tɔɔ sâ mə́dɨ́ dínad.”»
24 Pois eu afirmo a vocês que nenhum dos que foram convidados provará o meu jantar!”
25 Zhwog məŋkúmbə mə búúd mə́ á ŋgə kə sámbá nə Yésus. A mú yid cɨ nə bwo nə́:
25 Certa vez uma grande multidão estava acompanhando Jesus. Ele virou-se para eles e disse:
26 «Ŋkí muud mə zə́ mə́dɨ́ a nda cɛɛl mə ntɔ̧ sɔ́ɔ́ŋgʉ́ bá nyɔɔŋgʉ́, ntɔ̧ múdá yé, ntɔ̧ bwân bɛ́, ntɔ̧ ómínyɔŋʉ̂ bɛ́ nə okɔ́ɔ́l bɛ́, a kú cɛɛl mə ntɔ̧ nə́mə́ cʉg jé gwə́mɛ́fwó, muud wɔɔŋgʉ̂ cugɛ́ nə ŋkul bə *mpwíín waamə̂.
26 — Quem quiser me acompanhar não pode ser meu seguidor se não me amar mais do que ama o seu pai, a sua mãe, a sua esposa, os seus filhos, os seus irmãos, as suas irmãs e até a si mesmo.
27 Muud mə bə́ kú ŋkɛ̂ny kwolós jé nyəmɛ́fwó ŋgə bɛ̧ mə yɛ́, a cugɛ́ nə ŋkul bə mpwíín waamə̂.
27 Não pode ser meu seguidor quem não estiver pronto para morrer como eu vou morrer e me acompanhar.
28 «Zə́ jɨ́ nə ŋkul sá na bɨ́dɨ́ nə́ ja á cɛ́ɛ́l lwɔ̧́ cwámbə́ yí, a tɛ́ɛ́d njɨ lwɔ̧́lə kú fwo ji shí fwo bála tâŋ á jə́lá nə kɛɛnzh yɛ́? A jəlá nə fwo bála, a dʉ́g ŋkí a jɨ nə bímbí lʉ mə́bii á jɨ́ nə ŋkul lwɔ̧́ njɔ́w nə ndɨ̂ shínal má.
28 Se um de vocês quer construir uma torre , primeiro senta e calcula quanto vai custar, para ver se o dinheiro dá.
29 Nəcé í á bá bə nə́ a shîn lîm njɔ́w nə́ ndɛɛ́ a kú nyiŋgə bə nə ŋkul mə shínál mə́lwɔ̧́ga. Buud bwə́ bá dʉ dʉ́g wá bwə́ ka bá dʉ cágʉlə,
29 Se não fizer isso, ele consegue colocar os alicerces, mas não pode terminar a construção. Aí todos os que virem o que aconteceu vão caçoar dele, dizendo:
30 dʉ cɨ nə́: “Muud ɛ́ga nyə a tɛ́ɛ́d nə́ a lwɔ̧́ njɔ́w a kú nə ŋkul mə shínál ísɛ́y.”
30 “Este homem começou a construir, mas não pôde terminar!”
31 Í kwo nə́mə́ bə nə́, wáyɛ́ njwú-buud wúsə́ nə ŋkul tɨ́ kə lúmbʉli dɔ́ɔ́mb nə wúl cî, a kú fwo ji shí faas yɛ́? Kí á jəlá nə fwo faas ŋkí nyə nə buud otɔ́ɔ́shin wûm a jɨ nə ŋkul lúmbʉli nə nyɔɔŋg zág dɔ́ɔ́mb dɨ́ nyə́dɨ́ nə buud otɔ́ɔ́shin məwûm mə́bá yɛ́.
31 — Se um rei que tem dez mil soldados vai partir para combater outro que vem contra ele com vinte mil, ele senta primeiro e vê se está bastante forte para enfrentar o outro.
32 Ŋkí a dʉ́g nə́ a cugɛ́ nə ŋkul lúmbʉli dɔ́ɔ́mb dɔɔŋgʉ́, nyə é bwey fwo kənd búúd, muud nyaand yé njúl ná shwóg-shwóg. Bwə́ kə jî nyə nə́ í jɨɨ nə́ bə́nɔ́ŋ bwə́ bə́g nə́ shɛɛ.
32 Se não fizer isso, acabará precisando mandar mensageiros ao outro rei, enquanto este ainda estiver longe, para combinar condições de paz. Jesus terminou, dizendo:
33 Ntɔ́ jɨ nə́, muud yɛ̂sh jɨ́ na bɨ́dɨ́ nə́ nyə ayílɛ́ lâm mə́bii mɛ́d yɛ́, muud wɔɔŋgʉ̂ cugɛ́ nə ŋkul bə mpwíín waamə̂.»
33 — Assim nenhum de vocês pode ser meu discípulo se não deixar tudo o que tem.
34 «Ca dʉ́sə jɔ̧ sâ. Njɨ ŋkí ca í cwâl, jɨ́ bwə́ é nyiŋgə wá dwo məgwâm nə ndɨ̂ yí?
34 — O sal é uma coisa útil; mas, se perde o gosto, deixa de ser sal.
35 Kú nə sâ. Í mú bə kú nə mfíí tɔɔ shú mə́ndəlú, tɔɔ shú kund; bwə́ shwu dwo tɔ́ɔ́n. Muud jɨ́ nə məlwə̂ mə́ gwág yɛ́, a gwág.»
35 É jogado fora, pois não serve mais nem para a terra nem para o monte de esterco. Se vocês têm ouvidos para ouvirem, então ouçam.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?