Atos 12
MCP vs NAA
1 Baan dɔɔŋgʉ́ Njwú-buud Herod nyə a tɛ́ɛ́d nə́ a zə́ ŋgə jugʉshi bɔ́ɔ́l búúd ɔ́ *Dɔ̧ lʉ́ óbúgʉla.
1 Por aquele tempo, o rei Herodes mandou prender alguns da igreja para os maltratar.
2 A mú gwú Zhâk mínyɔŋʉ̂ mə Yuánɛs nə kafwɛlɛ.
2 Mandou matar à espada Tiago, irmão de João.
3 Nda nyə á dʉ́g nə́ *Oyúdɛn bwə́ á ŋgə gwág nywa sâ jɔɔŋg nə́, nyə á ka nə́mə́ bii Pyɛ̂r, í njúl fwála lʉ́ zaŋ bwə́ dʉ də ibʉlɛ́d yâ kú nə *ləvur yí.
3 Vendo que isto agradava aos judeus, prosseguiu, mandando prender também Pedro. E eram os dias dos pães sem fermento.
4 Nyə á bii nyə ntʉ́nɨ, a mú kə wá nyə mímbwug dɨ́, a tə̂l íkínda í ízɨmbɨ inɔ̧̂ nə́ í báágʉləg nyə, kínda ízɨmbɨ jɛ̂sh nə ozɨmbɨ onɔ̧̂. Nyə a ŋgə tə́dʉga nə́ a bá ka zə tə̂l nyə kɔɔd dɨ́ tâm buud ja zâŋ *Páska í bá cɔ̧́ yí.
4 Depois de prendê-lo, lançou-o na prisão, entregando-o a quatro escoltas de quatro soldados cada uma, para o guardarem. A intenção de Herodes era apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 Pyɛ̂r nyə á ka bə mímbwugʉd. Dɔ̧ lʉ́ óbúgʉla dâŋ, ŋgə́ báásʉlə məjəgʉla ŋgə́lə jəgʉla nə Zɛmbî shú dɛ́d kú yɔw.
5 E assim Pedro estava guardado na prisão; mas havia oração incessante a Deus por parte da igreja a favor dele.
6 Búlú í á bə nə́ Herod mə bá tə̂l Pyɛ̂r kɔɔd dɨ́ nda mán yí, Pyɛ̂r nyə á bə a mbwúg gwə́d ŋgwɔ́ɔ́lʉ́lá mə́ŋkəda nə mikwoolú mí íŋkwánz mímbá. Nyə a bə a mbwúg mpə́dʉ́gá ózɨmbɨ obá, isándə́lé í tə́l mpumbɛ́d.
6 Na noite anterior ao dia em que Herodes ia apresentá-lo ao povo, Pedro dormia entre dois soldados, preso com duas correntes. Sentinelas, junto à porta, guardavam a prisão.
7 Ka seegya nə́ ŋgwɔ́l *éŋgəles mə Yawé mə́ jé, kʉ́l fúm jɔɔŋg mə́ shwal bə nə məŋkɛnya nə́ ŋgə́ŋ. Eŋgəles mú yíd Pyɛ̂r bugʉ́lu dɨ́, juumʉshi nyə, nyə nə nɛ́ nə́: «Nə́ câ! Wɔɔlʉ́g!» Mikwoolú mí íŋkwánz mí mú shugʉla wú Pyɛ̂r mə́bwə́d.
7 Eis, porém, que sobreveio um anjo do Senhor, e uma luz iluminou a prisão. O anjo tocou no lado de Pedro e o despertou, dizendo: — Levante-se depressa! Então as correntes caíram das mãos dele.
8 Eŋgəles mú kwo cɨ nə nyə nə́: «Cɛ̧ɛ̧ləgʉ́ kanda wo bwáád mə́ŋgwub.» A mú nə́mə́ sá ntɔ́. Eŋgəles nə́: «Bwáádʉ́g kúúd gwô, wo bɛ̧́g mə.»
8 E o anjo continuou: — Coloque o cinto e calce as sandálias. E ele assim o fez. O anjo lhe disse mais: — Ponha a capa e siga-me.
9 Pyɛ̂r mú cúwo tɔ́ɔ́n ŋgə bɛ̧ éŋgəles, a kú fwo mpu magʉlə nə́ sâ éŋgəles ŋgə́ sá yí jísə bʉ́bə́lɛ́. Nyə á ŋgə ŋwa nda *ntamə́ á mísh nə́ bagə́.
9 Então, saindo, Pedro o seguia, não sabendo que era real o que estava sendo feito pelo anjo; ele pensava que era uma visão.
10 Ja bwə́ mə́ cɔ̧́ cé ísándə́lé ashúshwóógʉ́, bwə́ cɔ̧́ ábɛɛ̂ yí, bwə́ mú jé njuwʉg íŋkwánz á ŋgɛɛ ŋgwə́la. Njuwʉg wɔɔŋg mú juw bwo wə́mɛ́fwó. Njɨ bwə́ á wɔ́ɔ́s tɔ́ɔ́n kə njwóŋ dɨ́ yí, éŋgəles mú kyey, béégya nə Pyɛ̂r.
10 Depois de terem passado a primeira e a segunda sentinela, chegaram ao portão de ferro que dava para a cidade, o qual se abriu automaticamente; e, saindo, enveredaram por uma rua, e logo adiante o anjo se afastou dele.
11 Fʉg mú zə Pyɛ̂r lúúd, a mú cɨ nə́: «Mə mə́ ka mpu já gaád bʉ́bə́lɛ́ nə́ Cwámba nyə ámə ntɨ éŋgəles yé, zə tɨ́ yîl mə məbwə̂ mə́ Herod dɨ́ nə́ mə fáámʉg nə sâ Oyúdɛn bwə́ ŋgə́ jɨɨ sá mə yí.»
11 Então Pedro, caindo em si, disse: — Agora sei que, de fato, o Senhor enviou o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de toda a expectativa do povo judeu.
12 Nda nyə á shîn mpu ntɔ́ nə́, nyə á ka kə njɔ́w mə́ Maríya nyɔɔŋgʉ́ mə Yuánɛs bwə́ á kwo dʉ jɔ̂w nə́ Márkus yɛ́. Cínɔŋg wə́ zhwog buud bwə́ á bə bwə́ mə sɛɛŋgya, bwə́ ŋgə́ jəgʉla nə Zɛmbî yɛ́.
12 Ao se dar conta disso, Pedro resolveu ir à casa de Maria, mãe de João, também chamado Marcos, onde muitas pessoas estavam congregadas e oravam.
13 Nyə á ka kudə mbɛ̂. Ŋgwɔ́l sɔ́ɔl məsáal mudá nə jínə́ nə́ Rôd mú shísh mbɛ́d kə gwágʉlə.
13 Quando ele bateu à porta da frente, uma empregada, chamada Rode, foi ver quem era.
14 A mú yag Pyɛ̂r kə̂l nə́ ndɛɛ́, a kú fwo juw mbɛ̂, a mú yida nyiŋgə nə kʉ́lə́ nə məshusʉg kə jaaw búúd nə́ Pyɛ̂r təl na mbɛ́d tɔ́ɔ́n.
14 Reconhecendo a voz de Pedro, ficou tão alegre que nem o fez entrar, mas voltou correndo para anunciar que Pedro estava à porta.
15 Bwə́ mú cɨ nə nɛ́ nə́: «Wo jɨ lad». Nyɛɛ mú nə́mə́ bwaagʉlə nə́ a ŋgə jaaw bʉ́bə́lɛ́. Bwə́ nə́: «Eŋgəles yé wə́ ɛ́nɛ.»
15 Então os outros disseram: — Você ficou louca! Ela, porém, persistia em afirmar que era verdade. Então disseram: — É o anjo dele.
16 Pyɛ̂r mú nyiŋgə bul kudə mbɛ̂. Bwə́ mú juw, bwə́ mú dʉ́g nyə, fʉg mú jímb bwo mílúúd.
16 Enquanto isso, Pedro continuava batendo. Quando abriram a porta, viram-no e ficaram admirados.
17 Nyɛɛ mú fʉfə bwo mbwə̂ nə bwə́ jíg kʉ́l-kʉ̂l. A mú bwiiŋg bwo nda Cwámba nyə ámə yîl nyə njɔ́w mímbwug wééshʉli nyə tɔ́ɔ́n nə́. A mú cɨ nə bwo nə́: «Kəgá jaaw Zhâk bə́nɔ̂ŋ bɔ́ɔ́l bwááŋg bɛ̂sh». A músə kyey kə kʉ̂l shúsʉ́d.
17 Ele, porém, fazendo-lhes sinal com a mão para que se calassem, contou-lhes como o Senhor o tinha tirado da prisão. E acrescentou: — Anunciem isto a Tiago e aos irmãos. E, saindo, foi para outro lugar.
18 Ja mán í á lə̂m yí, ózɨmbɨ məkuú mə́ á tə̂w shí nə á Pyɛ̂r, bwə́ kú mpu sâ í ámə sɨ̂y yí.
18 Quando amanheceu, houve grande alvoroço entre os soldados sobre o que teria acontecido com Pedro.
19 Herod mú kənd búúd mə́sɔ̧́ɔ̧́gʉ́d, njɨ bwə́ kú kwey Pyɛ̂r. A mú tə̂l ísándə́lé kɔɔdʉd nə́ ndɛɛ́ a mú lwám buud nə bwə́ gwúg byo. Herod músə shulə wú Yudéa kə Sezarê, kə ji wu.
19 Herodes, tendo-o procurado e não o achando, submetendo as sentinelas a interrogatório, ordenou que se aplicasse a pena de morte. E, descendo da Judeia para Cesareia, Herodes passou ali algum tempo.
20 Herod nyə á ka zə bə nə mbíya zhwuŋʉ́ nə buud ɔ Tir nə bɔɔŋg wâ Sidon. Nda búúd bɔɔŋg bwə́ á mpu nə́ məbii máŋ mə́ á dʉ bul zhu lɔɔm mə́ Herod nə́, bwə́ á ka tɔ̂w cʉ́ŋ nə́ bwə́ jəlá nə kə dʉ́g nyə, a sáág nə́ bə́nɔ́ŋ bwə́ jííg nə́ shɛɛ. Bwə́ mú kə kwambʉlə nə mwâ mpáánzə́ yé Blastos nə́ a sáág nə́ bə́nɔ̂ŋ Herod bwə́ bwə́mag.
20 Havia uma séria divergência entre Herodes e os moradores de Tiro e de Sidom. Estes, porém, de comum acordo, se apresentaram a ele e, depois de obter o apoio de Blasto, que era assessor do rei, pediram paz, porque a terra deles recebia alimentos do país do rei.
21 Jwɔ̂w lʉ́ mpwəmá dɔɔŋgʉ́, Herod mú bwáád míkáándə́ mí ícî myɛ́ nə́ ndɛɛ́ a mú kə ji jiya ící dɨ̂. A mú ka zə lás nə buud ɔ́nɨ kaand.
21 Em dia designado, Herodes, vestido de traje real, assentado no trono, dirigiu-lhes a palavra.
22 Buud ɔ́nɨ bwə́ mú shwal wá yáŋgá nə́: «Dʉ́nɨ kə́l dʉ́sə njɨ kə́l lʉ́ Zɛmbî, kú bə kə́l lʉ́ múúd.»
22 E o povo gritava: — É voz de um deus, e não de um homem!
23 Ka seegya nə́ ŋgwɔ́l *éŋgəles mə Yawé mə́ yíd nyə nəcé a bə́lə kú yə Zɛmbî gúmə́ jé. A mú yə, mishwóómbú də́lə nyə.
23 No mesmo instante, um anjo do Senhor feriu Herodes, por ele não haver dado glória a Deus; e, comido de vermes, morreu.
24 Milə́sʉ́ mí Zɛmbî myáá mí mú nə́mə́ ŋgə kə njɨ shwóg nə shwóg.
24 Entretanto, a palavra de Deus crescia e se multiplicava.
25 Barnábas bá bâŋ Sôl bwə́ mú shîn sá lwámá bwə́ á kə Yurʉ́səlɛm yí nə́ ndɛɛ́ bwə́ mú nyiŋgə. Ja bwə́ nyíŋgə́ nɨ, bwə́ mú kə nə Yuánɛs bwə́ á kwo dʉ jɔ̂w nə́ Márkus yɛ́.
25 Barnabé e Saulo, cumprida a sua missão, voltaram de Jerusalém, trazendo consigo João, também chamado Marcos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?