Apocalipse 6
EKA vs NVT
1 Owo n kehm nyehne ana mmon a njoro noo kpꞌlaade ngbokambang elak go alak nyao na asehma. N kehm wuku ellum ni nnyam anyehng nyi woomo go ellong enyam eni bio, nyi bungu ana ndan re,
1 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o primeiro dos sete selos do livro. Então ouvi um dos quatro seres vivos dizer com voz de trovão: “Venha!”.
2 Owo n kehm nyehne mbarebare enyꞌnya. Nne no kuum-e go njahm, á fili elban. Bo konng-e ekpasi ntul. Á kehm lohngo tahm song nok ebta, fere ga anebekv ebe. Tibre ano wo wahnge á je no.
2 Quando olhei, vi um cavalo branco. Seu cavaleiro carregava um arco, e sobre sua cabeça foi colocada uma coroa. Ele saiu batalhando para conquistar vitórias.
3 Eji mmon a njoro noo kpe laade etoono elak behko bi biingi alak abal, n kehm wuku etoono nnyam nyehko nyi kpe bung re,
3 Quando o Cordeiro abriu o segundo selo, ouvi o segundo ser vivo dizer: “Venha!”.
4 Enyꞌnya jehko kehm kpe lohng ba, ji jolo mbilibili. Nne no kuum-e go njahm, bo ka-e nsahm re, á ko ebta ba a bi go njini, eji ane lꞌjo wul atemtem. Bo ka-e ekahngkahng bi nnen a nnen.
4 Então surgiu um cavalo vermelho. Seu cavaleiro recebeu uma grande espada e autoridade para tirar a paz da terra. E houve guerra e matança em toda parte.
5 Eji mmon a njoro noo kpe laade etoono elak behko bi biingi alak abal, n kehm wuku etoono nnyam nyehko nyi kpe bung re,
5 Quando o Cordeiro abriu o terceiro selo, ouvi o terceiro ser vivo dizer: “Venha!”. Quando olhei, vi um cavalo preto. Seu cavaleiro tinha na mão uma balança.
6 N wuku ejum ana ellum ni lohngo go ellong enyam bio na eni, ni bungu re, “Nkob a nkohl, bo bahke jo gungu go nsiring era, ngbugu atehke go nsiring era. Ka rannge akehng, a alahb avain!”
6 E ouvi uma voz dentre os quatro seres vivos dizer: “Uma medida de trigo ou três medidas de cevada custarão o salário de um dia, mas não desperdice o azeite nem o vinho”.
7 Eji mmon a njoro noo kpe laade elak behko bi biingi alak ara, n kehm kpe wuk etoono nnyam nyehko nyi kpe bung re,
7 Quando o Cordeiro abriu o quarto selo, ouvi o quarto ser vivo dizer: “Venha!”.
8 N kehm soro nyehn mbammebamme enyꞌnya. Nne no kuum-e go njahm, mbing enye, bo jo lung-e re Elkv. Ejahbe akvne jo toon-e njahm. Bo ka bo nsahm re bo ko ekahngkahng, njal, ayam, a abibbib enyam ba wul ejang ane ba li go njini. Go ejang emni bi ane ba li go njini, ejang ajehng bahke kpoko.
8 Quando olhei, vi um cavalo amarelo. Seu cavaleiro se chamava Morte, e o mundo dos mortos o seguia. Eles receberam autoridade sobre um quarto da terra para matar pela espada, pela fome e pela doença e por meio de animais selvagens.
9 Eji mmon a njoro noo kpe laade elak behko bi biingi alak alon, n kehm nyehne edi njom alimi. Nla edi njom o, n nyehne atohko ane ba jo bung alum Esowo, ba bo wulu no tib go bo a ntianse nyi bo jo yiimi.
9 Quando o Cordeiro abriu o quinto selo, vi sob o altar as almas de todos que haviam sido mortos por causa da palavra de Deus e por seu testemunho fiel.
10 Bo kehm rabe wahre wahre re, “Mbarebare Esowo bi gbale sehng, bi li go etingitingi, bahke kange renan, a kehm lame ane ba li go njini, fere bongo bo tib go elwulu ni bo wul-r no?”
10 Clamavam ao Senhor em alta voz e diziam: “Ó Soberano Senhor, santo e verdadeiro, quanto tempo passará até que julgues os habitantes da terra e vingues nosso sangue?”.
11 Owo bo kehm kake nne awohng awohng mbarebare ekpawobo, fere tong bo re, bo ji, re ekv mmongare ntiil, tete nfange nyi alokeltum bako ba li abonanyehn biingi, ba bo bahke tob wul bo jang jang ana bo wulu bo.
11 Então a cada um deles foi dada uma veste branca, e lhes foi dito que descansassem mais um pouco até que se completasse o número de seus irmãos, seus companheiros no serviço, que se juntariam a eles depois de serem mortos.
12 Eji mmon a njoro noo kpe laade elak behko bi biingi alak arakera, n kehm nyehne ana ndi kpꞌsahb gbꞌgbehke. Njul kehm soro gbo ejannge, fere jol ana nnyakenyaka mbomo. Ebareka fere jol, are alung ma.
12 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o sexto selo, e houve um grande terremoto. O sol ficou escuro como pano negro, e a lua inteira se tornou vermelha como sangue.
13 Alonlo nya li go elbung jo fooro gbo go ndi ana akab arokpa kpo fooro gbo, eji nfeb nyi nnen kpꞌlimi.
13 Então as estrelas caíram do céu como figos verdes de uma figueira sacudida por um forte vento.
14 Elbung kehm daade ana nwer nyi bo ma fehd. Ewong ajehng ajehng kpeem jol edi ji jolo no. Ajahbe nya jolo go elka alahb kpeem jol adi nya jolo no. Bo rodo kpee yaange adi bum.
14 O céu foi enrolado como pergaminho, e todas as montanhas e ilhas foram movidas de seu lugar.
15 Atul ba njini, a ajꞌjok ane, a atubesi nsoja, a afang ane, a agburu ane, a ane kpee, afi jolo aju, afi jolo ane baka baka, bo be, jo biiri go akpartal, fere jo biiri go afukatal nya li go awong,
15 Então os reis da terra, os governantes, os generais, os ricos, os poderosos, os escravos e os livres, todos se esconderam em cavernas e entre as rochas das montanhas.
16 fere jo gboongo awong, a akpartal re, “Mehlen, bul-r, wahn behr-r, eji nne no jehk go eti etul lꞌki-r nyehn, eji erakatahng ji mmon a njoro lꞌkꞌgbo tub-r.
16 E gritavam às montanhas e às rochas: “Caiam sobre nós e escondam-nos da face daquele que está sentado no trono e da ira do Cordeiro!
17 Tibre egburu efung bi erakatahng ebo ebrehng. Nne awo bahke sahbe yiimi go nfem ana nyio?”
17 Pois chegou o grande dia de sua ira, e quem poderá sobreviver?”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?