Marcos 7
BCO vs XGS
1 Elelo꞉ wida꞉sen kalu o꞉lia꞉ Fa꞉lisi kalu o꞉lia꞉yo꞉ Ya꞉lusalem a꞉na a꞉la꞉ta꞉ga꞉ ya꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉sulo꞉wa kegeo꞉.
1 — ausente —
2 Iyo꞉ a꞉na silikiyo꞉, Ya꞉suwa꞉lo꞉ tiliwida꞉sen kaluwo꞉ dagi heyo꞉wo꞉ mo꞉to꞉go꞉do꞉ka ma꞉no꞉wo꞉ na꞉lena ba꞉ba꞉.
2 — ausente —
3 Yu kalu o꞉lia꞉ Fa꞉lisi kalu o꞉lia꞉ma꞉yo꞉ dagiyo꞉ mo꞉to꞉go꞉dalega, ma꞉no꞉wo꞉ mo꞉nan. Mo꞉wo꞉ inin ma꞉muwa꞉ man a꞉ma꞉yo꞉ a꞉la꞉dimidan.
3 — ausente —
4 A꞉la꞉ta꞉ga꞉ iyo꞉ ma꞉no꞉lo꞉ kililia꞉sen hen a꞉na ha꞉na꞉sa꞉ga꞉ yakiyo꞉, ma꞉no꞉ a꞉no꞉ o꞉semo꞉naki, ho꞉n ko꞉le mululan. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ inin ma꞉muwa꞉ man nolo꞉ kudu ha꞉nakiyo꞉, kelego꞉ nolo꞉ fafowo꞉, bana꞉so꞉go꞉wo꞉, go꞉fo꞉wo꞉, kelego꞉ o꞉ngo꞉wo꞉ tambo to꞉go꞉dan.
4 — ausente —
5 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ Fa꞉lisi kalu o꞉lia꞉ elelo꞉ wida꞉sen kalu o꞉lia꞉ma꞉yo꞉ Ya꞉sumo꞉wo꞉ a꞉la꞉dabu ba꞉ba꞉, “Gilo꞉ tiliwida꞉sen kalu koma꞉yo꞉ nili ma꞉muwa꞉lo꞉ ele saefa꞉ a꞉no꞉ mo꞉kudu ha꞉naki, ma꞉no꞉wo꞉ dagiyo꞉ mo꞉to꞉go꞉do꞉ kabilo꞉ nab we, mo꞉wo꞉ ha꞉?”
5 Parisiowa tɨ́nɨ Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa tɨ́nɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e axɨ́ e awí neánárɨro yarɨŋɨ́ re wigɨ́awixɨnɨ, “Dɨxɨ́ wiepɨsarɨŋowa pí nánɨ negɨ́ arɨ́owa nero nearéwapɨyigɨ́ápɨ nɨwiaíkiro wé piaxɨ́ aí tɨ́nɨ aiwá narɨgɨ́árɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
6 Ya꞉su eyo꞉ imo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Madalilo꞉ dikili sa꞉lan kalu o꞉go꞉do꞉ gi ko꞉lo꞉ dowab we, tamin amio꞉ Godeya꞉ tolo꞉ dinali sa꞉lan kalu Aisaya eyo꞉ hendele gi we ko꞉lo꞉ sa꞉lakiyo꞉ a꞉la꞉sa꞉sa꞉lo꞉,
6 Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Eŋíná Gorɨxoyá xwɨyɨ́á wɨ́á rókiamoagɨ́ Aisaiaoyɨ rɨnɨŋo soyɨ́né naŋɨ́ rɨro sɨpí rɨro yarɨgɨ́oyɨ́né nánɨ xɨxenɨ nɨwurɨyirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ re eaŋɨ́rɨnɨ, ‘Ámá tɨyɨ́ “Gorɨxomɨ wéyo píránɨŋɨ́ mearɨŋwɨnɨ.” nɨrɨro aiwɨ Gorɨxonɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ mɨnɨyipa yarɨgɨ́árɨnɨ.
7 Iliyo꞉ henfelo꞉wa꞉ eleyo꞉ ko꞉lo꞉ widakiyo꞉, Godeya꞉ ene ele a꞉no꞉ ko꞉lo꞉ wido꞉l a꞉la꞉sa꞉la꞉sen.
7 E nero ámáyo amɨpí ámá wigɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ nánɨ nuréwapɨyiróná yapɨ́ re nurɨro “Xwɨyɨ́á tɨyɨ́ Gorɨxo rɨŋɨ́rɨnɨ.” nurɨro nánɨ “Gorɨxomɨ seáyɨ e mearɨŋwɨnɨ.” nɨrɨróná Gorɨxonɨyá yoɨ́nɨ surɨ́má rarɨgɨ́árɨnɨ.’ Aisaiao soyɨ́né nánɨ xɨxenɨ e nɨwurɨyirɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́rɨnɨ.
8 Giliyo꞉ Godeya꞉ ene ele saefa꞉ a꞉no꞉ ta꞉ta꞉ga꞉, ginido꞉ mo꞉lulo꞉ ele dimidan man a꞉no꞉ ko꞉lo꞉ ta꞉li siliki kudu ha꞉na꞉lab.”
8 Soyɨ́né ámá érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ nɨxɨ́dɨróná ŋwɨ́ ikaxɨ́ Gorɨxo rɨŋɨ́pɨ íkɨ́ nɨnemoro yarɨŋoɨ.” nurɨrɨ
9 Ya꞉suwa꞉ to nowo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Gio꞉ mo꞉lulo꞉ ele dimidan a꞉no꞉ ko꞉lo꞉ kudu ha꞉na꞉no꞉ asulaki, Godeya꞉ ele saefa꞉ a꞉no꞉ giliyo꞉ nodola꞉sen.
9 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ Gorɨxo rɨŋɨ́pɨ wiaíkiro amɨpí segɨ́ arɨ́owa érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ xɨ́dɨro yanɨro nánɨ dɨŋɨ́ obɨbaxɨ́ nɨmoro óɨ́ imoarɨgɨ́oyɨ́nérɨnɨ.
10 Mo꞉sa꞉sa꞉ ele difa꞉ a꞉ma꞉ sa꞉laki a꞉la꞉sio꞉, ‘Gio꞉ go꞉lo꞉ go꞉wo꞉ alano꞉ o꞉m a꞉la꞉asulaki, ili ha꞉ga dowa꞉lubi.’ A꞉la꞉ta꞉ga꞉ ‘so꞉wa abeyo꞉ iya anolia꞉mo꞉wo꞉ to mogago꞉wo꞉ sa꞉lalega, giliyo꞉ e mada sana sowa꞉bi.’
10 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Eŋíná xwɨyɨ́á Gorɨxo rɨŋɨ́pɨ Moseso nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ re eaŋɨnigɨnɨ, ‘Dɨxɨ́ ápowamɨ tɨ́nɨ inókíwamɨ tɨ́nɨ wéyo merɨ́ɨnɨ.’ E nɨrɨrɨ nearɨ ámɨ rɨpɨ nɨrɨrɨ eaŋɨnigɨnɨ, ‘Ámá xanomɨranɨ, xɨnáímɨranɨ, ikayɨ́wɨ́ umearɨ́ɨ́yɨ́ emɨ pɨkímópoyɨ.’ Moseso e nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́ aiwɨ
11 Ko꞉sega giliyo꞉ ele ho꞉gileyo꞉ ko꞉lo꞉ widan. Kalu abeyo꞉ kelego꞉ nafa elo꞉wo꞉ deliki ko꞉sega, eyo꞉ iya anolia꞉mo꞉wo꞉ a꞉la꞉sa꞉lakiyo꞉, ‘Kelego꞉ we gemo꞉wo꞉ dimia꞉no꞉ ko꞉sega, kelego꞉ a꞉no꞉ Godemo꞉ dimia꞉no꞉ da꞉fefa꞉ ko꞉lo꞉ gemo꞉wo꞉ mo꞉dimia꞉no꞉.’
11 soyɨ́né ámá wí xɨnáíwamɨranɨ, xanowamɨranɨ, re urarɨ́ná ‘Amɨpí nionɨ wéyo nɨrɨmerɨ́ná arɨrá nɨsirɨ siapɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́yɨ́ nánɨ rɨxa Gorɨxomɨ re urɨ́anigɨnɨ, “Nionɨ nɨsiapɨmɨ́árɨnɨ.” nurɨrɨ nánɨ arɨge joxɨ nɨsiapɨrɨ arɨrá simɨ́ɨnɨ? Oweoɨ, aípagwí nánɨ wí menɨnɨ.’ Parisioyɨ́né ámá wí xanɨyaúmɨ e urarɨŋagɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨróná ‘O apánɨ yarɨnɨ.’ nɨrɨro
12 So꞉wa a꞉ma꞉yo꞉ a꞉la꞉sa꞉lalega, giliyo꞉ so꞉wa a꞉ma꞉yo꞉ iyalia꞉ anolia꞉ asuwa꞉fa꞉no꞉wo꞉ kalaki auma꞉ib.
12 o xanɨyaúmɨ píránɨŋɨ́ wéyo mɨmepa yarɨŋagɨ nɨwɨnɨro aiwɨ o ayaúmɨ xe bɨ arɨrá owinɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnarɨgɨ́ámanɨ.
13 A꞉la꞉fo꞉ko꞉lo꞉ ginin man kudu ha꞉nab a꞉ma꞉ ilikiyo꞉, Godeya꞉ ene man nafa a꞉ma꞉ halaido꞉wo꞉ ko꞉lo꞉ dilaki dimida꞉lab. Giliyo꞉ man wengo꞉wo꞉ ko꞉li ko꞉lilo꞉ dimida꞉sen.”
13 E nerɨ́ná soyɨ́né sɨwɨ́ arɨ́owa érowiápɨ́nɨgɨ́ápɨ nɨxɨ́dɨro xwɨyɨ́á Gorɨxo rɨŋɨ́ rɨpɨ xórórɨ́ nero wiaíkiarɨŋoɨ. E yarɨgɨ́ápa nerɨ́ná xwɨyɨ́á Gorɨxoyá xwé wí enɨ nɨwiaíkia warɨŋoɨ.” Jisaso Parisiowamɨ e nurɨmáná
14 To a꞉no꞉ sa꞉la꞉sa꞉ga꞉yo꞉, eyo꞉ kaluka꞉isaleyo꞉ a꞉kegea꞉sa꞉ga꞉, imo꞉ sa꞉laki, “Dabuma. Giliyo꞉ to nilo꞉ we dinafa tili asuluma.
14 ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo “Aŋwɨ e bɨ́poyɨ.” nurɨrɨ ayɨ́ rɨxa aŋwɨ e báná o “Nɨyɨ́nénɨ nɨjɨ́á imónɨpɨ́rɨ nánɨ píránɨŋɨ́ arɨ́á nípoyɨ.” nurɨrɨ
15 — ausente —
15 ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Aiwá ámá nɨnɨrɨ́ná gwɨ́náreáɨ́ápɨ wí piaxɨ́ weaarɨŋɨ́manɨ. Pí pí xwioxɨ́yo dánɨ peyeaarɨŋɨ́pɨ ámáyo piaxɨ́ weaarɨŋɨ́rɨnɨ.” nurɨrɨ
16 — ausente —
16 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ewayɨ́ xwɨyɨ́á nionɨ rɨ́á rɨpɨ nánɨ arɨ́á ókiarɨ́ nɨmónɨ́poyɨ.” nurɨ́ɨsáná
17 Kaluka꞉isale kegeo꞉ a꞉no꞉ a꞉naka ta꞉ta꞉ga꞉, Ya꞉su o꞉lia꞉ enedo꞉ tili wida꞉sen kalu o꞉lia꞉yo꞉ a usa ti ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, iliyo꞉ bale sio꞉ a꞉ma꞉ ha꞉go꞉ Ya꞉sumo꞉ dabu ba꞉ba꞉.
17 ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyo e nɨwárɨmɨ nurɨ aŋɨ́yo nɨpáwirɨ nɨŋwearɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa ewayɨ́ xwɨyɨ́á xɨ́o urɨ́ɨ́pɨ nánɨ yarɨŋɨ́ wíáná
18 Ya꞉su eyo꞉ imo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Gio꞉ ha꞉go꞉ mo꞉asulaba? Kaluwa꞉ ma꞉no꞉ nab a꞉ma꞉yo꞉ e mo꞉mogaima꞉ib.
18 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né enɨ dɨŋɨ́ mayoyɨ́néranɨ? Xwɨyɨ́á ‘Aiwá ámá nɨnɨrɨ́ná gwɨ́náreáɨ́ápɨ wí xɨ́omɨ piaxɨ́ weaarɨŋɨ́manɨ.’ searɨ́ápɨ soyɨ́né sɨnɨ mɨ́kɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ mɨmoarɨŋɨ́ reŋoɨ?” nurɨrɨ áwaŋɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Aiwá wí ámáyo piaxɨ́ eapaxɨ́ mimónɨnɨ.
19 Mo꞉wo꞉ ma꞉no꞉ a꞉no꞉ kaluwa꞉ asulo꞉ usamio꞉ mo꞉ha꞉nab. Ma꞉no꞉ a꞉no꞉ kufa꞉ usa ha꞉na꞉sa꞉ga꞉, a꞉ma꞉la꞉ ha꞉la꞉ya ha꞉nab.” (Ya꞉suwa꞉ to sio꞉ wema꞉yo꞉, ma꞉no꞉ ko꞉li ko꞉lilo꞉ we tambo o꞉lika na꞉bika꞉ a꞉laki sio꞉.)
19 Pí nánɨyɨ? Ayɨ́ aiwá gwɨ́náreááná nɨwerɨ írɨwɨ́yo ínɨŋɨ́ rɨ́wɨ́yo íkɨ́ emoarɨgɨ́á eŋagɨ nánɨrɨnɨ.” nurɨrɨ —E nurɨrɨ́ná aiwá nɨ́nɨ nánɨ “Ananɨ nɨpaxɨ́rɨnɨ.” rɨŋɨ́rɨnɨ.
20 Ya꞉su eyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Mogago꞉ ko꞉li ko꞉lilo꞉ kaluwa꞉ asulo꞉ usa a꞉la꞉ta꞉ga꞉lo꞉ ha꞉la꞉ amilo꞉ sahandalowa꞉lab a꞉ma꞉, kaluwa꞉ asulo꞉wo꞉ heya꞉lab.
20 Ámɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Aga pípɨ ámáyo piaxɨ́ weaarɨŋɨ́rɨnɨ? Ayɨ́ pí pí dɨŋɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ peyeáɨ́pɨ, amɨpí sɨpí nánɨ móɨ́pɨ ámáyo piaxɨ́ weaarɨŋɨ́rɨnɨ.
21 Mogago꞉wo꞉ kaluwa꞉ asulo꞉ usamilo꞉ delen ko꞉lo꞉ ha꞉la꞉ amilo꞉ fa꞉la꞉dowa꞉labo꞉ we. Asulo꞉ mogago꞉, uwo꞉ dian, kelego꞉ afale dian, kalu sana sowan, kalu galeso꞉ o꞉lia꞉ ga indo꞉ o꞉lia꞉ma꞉ afa dian,
21 Xwioxɨ́yo dánɨ dɨŋɨ́ yaiwíɨ́ápimɨ dánɨ rɨpɨ rɨpɨ yarɨgɨ́árɨnɨ. Ɨ́wɨ́ amɨpí wí nánɨ dɨŋɨ́ moro ɨ́wɨ́ inɨro apɨxɨ́ erápenɨro amɨpí ɨ́wɨ́ mearo ámá pɨkíxwɨrɨ́ó ero oxɨ́ apɨxɨ́ iyɨ́ nánɨ niga uro
22 meselan, mogago꞉ ko꞉li ko꞉lilo꞉ dimidan, dikidan, sada꞉dan, no꞉no꞉n ne alan a꞉la꞉asulan, yo꞉le dowan.
22 sɨŋwɨ́ ɨ́wɨ́ wɨnɨro rɨkɨkɨrɨ́ó ero yapɨ́ wíwapɨyiro ayá bɨ mé arɨ́kí niga uro sɨpí dɨŋɨ́ wiaiwiro xwɨyɨ́ápámɨ ŋwɨrárɨro mɨxɨ́ kɨ́nɨro majɨmajɨ́á ikárɨnɨro yarɨgɨ́ápɨ
23 Man mogago꞉ dimidan ko꞉lo꞉ sa꞉lab we, kaluwa꞉ asulo꞉ usa a꞉la꞉ta꞉ga꞉ ha꞉la꞉ amilo꞉ handalowab a꞉ma꞉yo꞉ kaluwo꞉ mada mogagila꞉lab.”
23 apɨ nɨpɨnɨ ámá dɨŋɨ́yo ínɨmɨ dánɨ nɨmorɨ́ná piaxɨ́ weaarɨŋɨ́rɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
24 Ya꞉suwo꞉ Godeya꞉ man a꞉no꞉ wida꞉sa꞉ga꞉yo꞉, hen a꞉no꞉ ka ta꞉ta꞉sa꞉ga꞉, e Taya hen heb doba꞉da꞉ a꞉na ha꞉na꞉ni ane. E ha꞉na꞉sa꞉ga꞉ a꞉na fa꞉la꞉dota꞉ga꞉yo꞉, e a usa wo꞉no꞉le mesa꞉ni ane ko꞉sega, kalu nolba꞉yo꞉ e a꞉na mio꞉lo꞉b a꞉la꞉bo꞉ asulo꞉.
24 O ewayɨ́ xwɨyɨ́á mɨ́kɨ́ apɨ nurɨmɨ aŋɨ́ e dánɨ nurɨ aŋɨ́ yoɨ́ Taia tɨ́ŋɨ́ e nɨrémorɨ aŋɨ́ wiwámɨ nɨpáwirɨ ámá e ŋweáyɨ́ “Aŋɨ́ riwámɨ o mɨŋweanɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ nerɨ sá ŋweaŋagɨ aiwɨ ámá wí omɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨmearo
25 Ga nowo꞉ ida꞉la꞉suwo꞉ mama mogago꞉lo꞉ dowo꞉ a꞉no꞉ a꞉na sen ko꞉lo꞉, Ya꞉su mio꞉wo꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉, wigibole a꞉naka ga a꞉no꞉ Ya꞉sulo꞉wa ya꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉suwa꞉ gibdo꞉ a꞉na gumisi ali.
25 apɨxɨ́ wí “Jisaso aŋɨ́ iwámɨ ŋweanɨ.” rarɨŋagɨ́a arɨ́á e nɨwirɨ í xegɨ́ xemiáí imɨ́ó xɨxéroarɨŋí eŋagɨ nánɨ o tɨ́ŋɨ́ e nánɨ aŋɨ́nɨ nɨbɨrɨ sɨkwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e waunɨ́ nɨwikárɨnɨrɨ mɨŋɨ́ xwɨ́áyo nɨkwɨ́rorɨ
26 Ga a꞉no꞉ Gilig to sa꞉lan, e Fonisia amisa꞉n, Silia hen a꞉na sa꞉la꞉li. Eyo꞉ mama mogago꞉ ida꞉ amilo꞉ dowo꞉ a꞉no꞉, Ya꞉sumo꞉ o꞉luma꞉ki mada ha꞉nolo sio꞉.
26 —Í Judayɨ́ apɨxímanɨ. Gɨrikɨyɨ́ apɨxírɨnɨ. Pinisiayɨ́ aŋɨ́yo pɨropenɨsɨ́ Siriayɨ rɨnɨŋe dáŋírɨnɨ. Í Jisasomɨ “Gɨ́ miáímɨ imɨ́ó xɨxéroarɨŋɨ́yɨ́ mɨxɨ́ umáɨnowárénapeɨ.” arɨ́kí urayarɨŋagɨ
27 A꞉la꞉sa꞉labiki Ya꞉su eyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “So꞉wagalino꞉ ma꞉no꞉wo꞉ tamina mea꞉sa꞉ga꞉ o꞉li dowaliki ta꞉ta꞉bi. So꞉wagalina꞉ ma꞉no꞉wo꞉ asulia꞉ga꞉yo꞉, gasamo꞉ sandifa꞉no꞉wo꞉ mada mo꞉ililo꞉.”
27 o í aŋɨ́ mɨdáŋí eŋagɨ nánɨ “Xámɨ gɨ́ Judayɨ́ saŋɨ́ ourápɨmɨnɨ.” nɨyaiwirɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á re urɨŋɨnigɨnɨ, “Xámɨ niaíwɨ́ aiwá nɨnɨro agwɨ́ ímɨ uyinɨ nɨwirɨ́náyɨ́ ayɨ́ naŋɨ́rɨnɨ. Niaíwɨ́yɨ́yá aiwá nurápɨrɨ sɨ́wíyo nɨwirɨ́ná ayɨ́ naŋɨ́manɨ.” uráná
28 To a꞉no꞉ da꞉da꞉sa꞉ga꞉, ga a꞉ma꞉yo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Kalu alan, giyo꞉ hendele sa꞉lab ko꞉sega, so꞉wagalina꞉lo꞉ ma꞉no꞉ nakilo꞉ muda꞉yo꞉ sudufelab a꞉no꞉, gasaya꞉yo꞉ ka ma꞉ib.”
28 í “Nepa aŋɨ́ mɨdáŋínɨ sɨ́wínɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋɨnɨ.” nɨyaiwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámɨnáoxɨnɨ, nepa rarɨŋɨnɨ. E nerɨ aiwɨ sɨ́wí re yarɨŋɨ́rɨnɨ. Íkwiaŋwɨ́yo dánɨ niaíwɨ́ aiwá nɨnɨro yunɨ́ mamówárɨ́ápɨ mɨmeánɨ́ yarɨŋɨ́rɨnɨ.” urɨ́agɨ
29 A꞉la꞉sa꞉labiki eyo꞉ ga o꞉mo꞉wo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “To nafa gilo꞉ sa꞉lab a꞉na ilikiyo꞉, ga꞉la꞉ amilo꞉ mama mogago꞉ dofo꞉lab a꞉no꞉ e ta꞉fo꞉ ha꞉nab ko꞉lo꞉, ge a꞉ma꞉la꞉ aya ba꞉ba꞉ni hamana.”
29 o “Í nepa waunɨ́ nikárɨnɨrɨ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roarɨnɨ.” nɨyaiwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Jíxɨ naŋɨ́ nɨrɨ́ɨ́yɨ́ nánɨ dɨxɨ́ miáímɨ imɨ́ó xɨxéroarɨŋɨ́pɨ rɨxa mɨxɨ́ umáɨnɨ́ɨnɨ. Dɨxɨ́ aŋɨ́ uɨ.” urɨ́agɨ
30 A꞉la꞉sa꞉labiki ga a꞉no꞉ ene aya a꞉ma꞉la꞉ ha꞉na꞉ga꞉ ba꞉ba꞉yo꞉, ida꞉ amilo꞉ mama mogago꞉ dofo꞉len a꞉no꞉ ta꞉fo꞉gane ko꞉lo꞉, e ga꞉li uwo꞉ba alifo꞉lena ba꞉ba꞉.
30 í ámɨ xegɨ́ aŋɨ́yo nánɨ nurɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨ́ɨ́yɨ́ wɨnɨŋɨnigɨnɨ. Xemiáí imɨ́ó pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ úɨ́ eŋagɨ nánɨ píránɨŋɨ́ sá weŋagɨ wɨnɨŋɨnigɨnɨ.
31 A꞉la꞉ga꞉sa꞉ga꞉yo꞉ Ya꞉suwo꞉ Tayalo꞉ elen a꞉no꞉ ta꞉ta꞉sa꞉ga꞉, Saido꞉n hen a꞉no꞉ tininita꞉ga꞉, Ga꞉lili ho꞉n golo꞉ doba꞉da꞉, Dekabolis hen a꞉na ane.
31 Jisaso ámɨ nɨwiápɨ́nɨmearɨ aŋɨ́ yoɨ́ Taia tɨ́ŋɨ́ e pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ aŋɨ́ yoɨ́ Saidonɨ tɨ́ŋɨ́ e áwɨnɨ e nurɨ xwɨ́á yoɨ́ Dekaporisɨyo nurɨ́ná ipí Gaririyo nɨrémorɨ yarɨ́ná
32 E a꞉na fa꞉la꞉dowo꞉ amio꞉, ka꞉la꞉no꞉ ko꞉lo꞉ a꞉la꞉ta꞉ga꞉ tolo꞉ mo꞉dinafa sa꞉lan kalu nowo꞉ a꞉na sen. Kalu nolba꞉yo꞉ e gasilia꞉sa꞉ga꞉, Ya꞉suwa꞉ dagiya꞉yo꞉ e do꞉mo꞉wa goloma꞉ki dabu ba꞉ba꞉.
32 ámá wí ámá arɨ́á pɨ́rónárɨrɨ xwɨyɨ́á pɨ́rónárɨrɨ eŋɨ́ womɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨmeámɨ nɨbɨro waunɨ́ rɨxɨŋɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “O naŋɨ́ enɨ nánɨ wé seáyɨ e ikwiáreɨ.” urɨ́agɨ́a
33 Ya꞉su eyo꞉ kalu a꞉no꞉ tililia꞉ga꞉, kegeo꞉ aniba kagataki, Ya꞉suwa꞉ dagiyo꞉ ka꞉la꞉n alu a꞉la꞉ya golo꞉. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ mekowayo꞉ dagiya kodofela꞉sa꞉ga꞉, kalu a꞉ma꞉ eana golo꞉.
33 Jisaso ámá awí eánárɨgɨ́e dánɨ omɨ nɨmeámɨ nurɨ egɨ́pɨ nerɨ́ná Jisaso xegɨ́ wé oyá arɨ́á óɨ́yo wíxwárɨrɨ xegɨ́ wéyo reaŋwɨ́ núrɨnɨmáná oyá aíwɨ́yo ikwiárɨrɨ nemáná
34 A꞉la꞉dimida꞉sa꞉ga꞉ Ya꞉su eyo꞉ akino꞉ alolo bo꞉fo꞉la꞉ga꞉ ha꞉ a꞉la꞉ga꞉takiyo꞉, kalu o꞉mo꞉wo꞉ “A꞉fata” a꞉la꞉sio꞉. To wema꞉ ha꞉go꞉ we, “Togo alifoma.”
34 sɨŋwɨ́ aŋɨ́namɨ nanɨmáná rɨ́mɨŋɨ́ nɨrɨrɨ xegɨ́ pɨ́né tɨ́nɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Epata.” —Wigɨ́ pɨ́né “Oxoaɨ.” nurɨrɨ́ná “Epata.” rarɨgɨ́árɨnɨ. E uráná re eŋɨnigɨnɨ.
35 A꞉la꞉sa꞉labiki kalu a꞉ma꞉ ka꞉la꞉no꞉ togo꞉ alitaki, eano꞉lo꞉ a꞉ma꞉la꞉ nodo alitabiki, e towo꞉ nafa tola꞉.
35 Xegɨ́ arɨ́á oxoánɨrɨ aíwɨ́ saŋɨ́ wiarɨŋɨ́pɨ nayɨ́ erɨ nerɨ xwɨyɨ́á píránɨŋɨ́ nɨra warɨ́ná
36 Ya꞉suwa꞉lo꞉ dimido꞉ a꞉no꞉ kalu nolbo꞉wo꞉ sa꞉la꞉so꞉boka꞉ a꞉la꞉liki halaido꞉ sio꞉. Ko꞉sega iliyo꞉ Ya꞉suwa꞉lo꞉ dimido꞉ a꞉no꞉ko꞉ malola꞉li sia꞉len.
36 Jisaso ámɨ ámá awí eánárɨgɨ́áyo nɨwímearɨ ŋwɨ́ ikaxɨ́ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ wíápɨ áwaŋɨ́ murɨmepanɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ amɨ amɨ nemero arɨ́kí áwaŋɨ́ nɨra nuro
37 Kaluka꞉isaleyo꞉ mada iligi ba꞉dakiyo꞉ a꞉la꞉sio꞉, “Eyo꞉ mada tambo man nafale dimido꞉. Ya꞉su eyo꞉ ka꞉la꞉no꞉ ko꞉lo꞉ kaluka꞉isale a꞉no꞉ a꞉ma꞉la꞉ togo꞉ alitabiki, o꞉li da꞉dab. A꞉la꞉ta꞉ga꞉ eyo꞉ do꞉fo꞉f kaluka꞉isale a꞉no꞉ eano꞉ a꞉ma꞉la꞉ nodo alitabikiyo꞉, o꞉li tolab.”
37 ayá nɨrɨwamóga nuro re nɨra ugɨ́awixɨnɨ. “Amɨpí o éɨ́pɨyɨ́ aga naŋɨ́nɨ yarɨŋɨ́rɨnɨ. Arɨ́á pɨ́rónarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ aíwɨ́ saŋɨ́ mearɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ aí píránɨŋɨ́ imɨxáná arɨ́á ero xwɨyɨ́á rɨro yarɨgɨ́árɨnɨ.” nɨra ugɨ́awixɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?