Lucas 8

TZOSA vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Tsꞌacal to ixanav batel ta scotol jteclumetic schiꞌuc coloniaetic li Jesuse. Laj yal batel li lequil achꞌ cꞌope, jaꞌ ti ista xa scꞌacꞌalil ta xventainatic yuꞌun li Diose. Te schiꞌuc batel li lajchavoꞌ yajchanbalajeltaque.
1 Jisaso Saimono tɨ́nɨ aiwá nɨnɨrɨ nɨŋweaŋɨsáná rɨxa sɨ́á wí óráná o aŋɨ́ wíyɨ́ wíyo xwɨyɨ́á yayɨ́ winɨpaxɨ́ Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ píránɨŋɨ́ umeŋweanɨ́a nánɨ wáɨ́ nurɨmerɨ re urɨmeŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro nɨsanɨro ŋweáɨ́rɨxɨnɨ.” urɨmearɨ́ná xɨ́o xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́ wé wúkaú sɨkwɨ́ waú o tɨ́nɨ nawínɨ nemero
2 Oy jayvoꞌ antsetic nojtoc la schiꞌinic li Jesuse, jaꞌ li iloqꞌuesbat pucuj ta yoꞌonic yuꞌun li Jesuse schiꞌuc li icoltaatic ta schamelique. Te schiꞌuquic jun ants, María sbi, jaꞌ li te liquem talel ta jteclum Magdalae. Jaꞌ li iloqꞌuesbat jucub pucuj ta yoꞌon yuꞌun li Jesuse.
2 apɨxɨ́ wíwa enɨ o tɨ́nɨ nawínɨ nemero —Wíwa sɨmɨxɨ́ tɨ́gɨ́íwamɨ Jisaso naŋɨ́ imɨxɨrɨ wíwa imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxéroarɨŋɨ́ tɨ́gɨ́íwamɨ mɨxɨ́ umáɨnɨrɨ wiarɨŋíwa wigɨ́ yoɨ́ ríwarɨnɨ. Wí Mariaírɨnɨ. Aŋɨ́ yoɨ́ Magɨdara dáŋí eŋagɨ nánɨ ímɨ yoɨ́ Magɨdara dáŋɨ́ Mariaíyɨ wɨ́rɨnɨŋírɨnɨ. Í Jisaso imɨ́ó wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú dɨŋɨ́ xɨxéroarɨŋɨ́ mɨxɨ́ umáɨnowárɨŋírɨnɨ.
3 Te oy eꞌuc li Juanae, jaꞌ yajnil jun vinic Chuza sbi. Li Chuzae jaꞌ yichꞌojbe ta venta sna li ajvalil Herodese. Te oy eꞌuc li Susanae schiꞌuc oy ep yan antsetic li la smacꞌlanic Jesús schiꞌuc li yajchanbalajeltaque. Pero stuquic la sloqꞌuesic li veꞌlil li antsetique.
3 Apɨxɨ́ ámɨ wí Xusao —O mɨxɨ́ ináyɨ́ Xerotoyá bosɨwɨ́ worɨnɨ. Omɨ xiepí í xegɨ́ yoɨ́ Joanaírɨnɨ. Ámɨ wí Sasanaírɨnɨ. Íwa tɨ́nɨ ámɨ wíwa enɨ wigɨ́ nɨgwɨ́ tɨ́nɨ aiwá bɨ́ imɨmɨ́ ero Jisasomɨ tɨ́nɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowamɨ tɨ́nɨ míraŋɨ́ nɨwiayiro númɨ wagɨ́árɨnɨ.
4 Cꞌalal la stsob sbaic ta stojol Jesús ep tajmec crixchanoetic li liquemic talel ta jujun jteclume, li Jesuse oy cꞌusi laj yal ta loꞌil. Jech laj yal:
4 Oxɨ́ apɨxɨ́ obaxɨ́ aŋɨ́ ayɨ́ ayo dánɨ Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨbɨmiro awí eánarɨ́ná o ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ,
5 ―Oy jun vinic ilocꞌ batel ta vajtrigo. Cꞌalal la svaj li strigoe, oy jaypꞌej icꞌot ta be. Te la spechꞌulanic ta teqꞌuel li crixchanoetique. Ital mutetic, la stam sbicꞌanic.
5 “Ámá wo o xegɨ́ omɨŋɨ́yo witɨ́ siyɨ́ nɨwiáróa umɨnɨrɨ nánɨ nurɨ rɨxa xwɨ́á yunɨ́ ikɨxeárɨnɨŋe píránɨŋɨ́ nɨwiárorɨ aí wí óɨ́yo piéróɨ́yɨ́ ámá wí óɨ́yo nɨpurɨ́ná xwɨrɨŋwɨ́ osaxɨro iŋɨ́ nɨbɨrɨ mɨmánɨ́ erɨ eŋɨnigɨnɨ.
6 Oy jaypꞌej icꞌot ta tontic. Cꞌalal ichꞌi jutuque, itaquij ta ora yuꞌun muꞌyuc lec slumal.
6 Ámɨ wí sɨ́ŋá ínɨmɨ yapɨnɨŋáná xwɨ́á seáyɨ e onɨmiápɨ eŋɨ́yo piéróɨ́yɨ́ apaxɨ́ mé nerápɨrɨ nɨyapɨrɨ aiwɨ iniɨgɨ́ mɨrúnɨŋagɨ nánɨ apaxɨ́ mé yɨweárɨŋɨnigɨnɨ.
7 Oy jaypꞌej icꞌot ta yolon chꞌixtic. Cꞌalal ichꞌi li chꞌixe, inetꞌe comel, jaꞌ icꞌoxib o.
7 Ámɨ wí emɨ́ pɨpɨŋɨ́ arɨ́kiárɨnɨŋe wiároŋɨ́yɨ́ emɨ́ pɨpɨŋɨ́yo dánɨ nawínɨ nerápɨmáná emɨ́ xeŋwɨrárɨŋagɨ nánɨ witɨ́ ayɨ́ urɨ́ eŋɨnigɨnɨ.
8 Oy jaypꞌej icꞌot ta lequil balumil. Lec ichꞌi, lec isatin. Laj yacꞌ joꞌvinic (100) ta pꞌej li jupꞌej becꞌ trigoe ―xi li Jesuse.
8 Ámɨ wí xwɨ́á naŋɨ́yo wiároŋɨ́yɨ́ nerápɨrɨ nɨyapɨrɨ ná nɨwerɨ́ná aga dɨŋɨ́ nɨmorɨ ɨ́á mɨropaxɨ́ weŋɨnigɨnɨ.” Ewayɨ́ xwɨyɨ́á e nurɨrɨ́ná re urayiŋɨnigɨnɨ, “Arɨ́á tɨ́gɨ́áyɨ́né ewayɨ́ xwɨyɨ́á rarɨŋá rɨpɨ nánɨ arɨ́á ókiarɨ́ nɨmónɨ́poyɨ.” urayiŋɨnigɨnɨ.
9 Li Jesuse ijacꞌbat yuꞌun li yajchanbalajeltaque:
9 Xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa ewayɨ́ xwɨyɨ́á apɨ mɨ́kɨ́pɨ nánɨ yarɨŋɨ́ wíáná
10 Jech itacꞌav li Jesuse:
10 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Xwɨyɨ́á eŋíná dánɨ ‘Gorɨxo xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ seameŋweanɨ́árɨnɨ.’ nɨrɨrɨ ínɨmɨ imónɨŋɨ́pɨ nionɨ wɨ́á searókiamoarɨŋɨnɨ. E nerɨ aiwɨ ámá nionɨ dɨŋɨ́ mɨnɨkwɨ́ró wigɨ́ dɨŋɨ́ tɨ́nɨ néra warɨgɨ́áyɨ́ nionɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á nuréwapɨyirɨ́ná wɨ́á rókiamoagɨ́ Aisaiaoyɨ rɨnɨŋo nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́pa sɨŋwɨ́ nanɨro arɨ́á niro nero aiwɨ mɨ́kɨ́pɨ nánɨ nɨjɨ́á imónɨpɨ́rɨxɨnɨrɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́ánɨ uréwapɨyarɨŋɨnɨ.
11 ’Aꞌibeic me smelol li loꞌil li laj calboxuque. Li sat trigoe jaꞌ senyail li scꞌop Diose.
11 “Ewayɨ́ xwɨyɨ́á mɨ́kɨ́pɨ rɨpɨrɨnɨ. Witɨ́ siyɨ́ nánɨ rɨnɨŋɨ́pɨ ayɨ́ xwɨyɨ́á Gorɨxoyánɨŋɨ́ imónɨnɨ.
12 Li becꞌ trigo li icꞌot ta bee, jaꞌ senyail li buchꞌutic li cꞌalal ta xaꞌiic li scꞌop Diose, mu xaqꞌuic ta venta. Ta xtal ta ora li pucuje, chtal chꞌaybatuc ta sjolic ta ora li scꞌop Dios li iyaꞌiique yoꞌ jech mu schꞌunic, jech mu xcolic o.
12 Ámá wí siyɨ́ óɨ́ maŋɨ́pámɨ piéróɨ́yɨ́nɨŋɨ́ imónɨnɨ. Ayɨ́ xwɨyɨ́á Gorɨxoyá arɨ́á nɨwiro aiwɨ axíná obo nɨbɨrɨ ayɨ́ xwɨyɨ́á oyápɨ dɨŋɨ́ móáná o yeáyɨ́ uyimɨxemeanɨgɨnɨrɨ mɨrɨrakɨ́ nɨwirɨ xwɨyɨ́á oyá wigɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ emɨ mɨmeámɨ́ yárarɨŋɨ́rɨnɨ.
13 Li becꞌ trigo li icꞌot ta tontique, jaꞌ senyail li buchꞌutic li cꞌalal ta xaꞌiic li scꞌop Diose, ta ora noꞌox ta schꞌunic, xmuybajic noꞌox. Pero mu ta sloqꞌueluc yoꞌonic la schꞌunic jech muꞌyuc stsatsal yoꞌonic o. Cꞌalal chichꞌic vocol cꞌalal schꞌunojique, ta xchibaj yoꞌonic ta ora.
13 Ámá wí witɨ́ siyɨ́ sɨ́ŋá ínɨmɨ yapɨnɨŋáná seáyɨ e xwɨ́á onɨmiápɨ eŋáná wiároŋɨ́yɨ́nɨŋɨ́ imónɨnɨ. Ayɨ́ xwɨyɨ́á Gorɨxoyá arɨ́á nɨwiróná yayɨ́ nɨwinɨrɨ xɨ́danɨro yarɨ́ná xwɨyɨ́á ná ínɨmɨ pɨpɨŋɨ́nɨŋɨ́ mɨwárɨŋagɨ nánɨ anɨŋɨ́ xɨ́darɨgɨ́ámanɨ. Xwɨyɨ́á oyápɨ xɨ́danɨro yarɨŋagɨ́a nánɨ ámá wí nɨbɨro nepa eŋɨ́ neánɨro rɨ́a xɨ́darɨŋoɨnɨrɨ iwamɨ́ó wíwapɨyíáná pɨ́nɨ wiárarɨgɨ́árɨnɨ.
14 Li becꞌ trigo li icꞌot ta yolon chꞌixtique, jaꞌ senyail li buchꞌutic jaꞌ noꞌox batem ta yoꞌonic li cꞌustic oy liꞌ ta balumile. Jaꞌ te loꞌlobilic o yuꞌun li cꞌustic ta scꞌanique. Te netꞌbil icom o yaꞌel li scꞌop Dios li laj yaꞌiique, jech muc schꞌunic o.
14 Ámá wí witɨ́ siyɨ́ emɨ́ pɨpɨŋɨ́ arɨ́kiárɨnɨŋe wiároŋɨ́yɨ́nɨŋɨ́ imónɨnɨ. Ayɨ́ enɨ xwɨyɨ́á Gorɨxoyá arɨ́á nɨwiro aiwɨ wigɨ́ yarɨgɨ́ápa sɨnɨ nɨxɨ́dɨróná amɨpí xwɨ́áyo dáŋɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ obɨbaxɨ́ moro ‘Amɨpí wí nionɨ mɨnɨmúropa oninɨ.’ yaiwiro amɨpí wí nánɨ nɨwimónɨro ‘Arɨge meámɨ́árɨ́anɨ?’ yaiwiro néra nurɨ́náyɨ́ witɨ́ emɨ́ nerápɨrɨ xeŋwɨrárɨŋɨ́ yapɨ nimónɨro aiwá ná nɨyínɨrɨ aiwɨ wí yóɨ́ yarɨŋɨ́manɨ.
15 Li becꞌ trigo li icꞌot ta lequil balumile, ti iyacꞌ joꞌvinic ta pꞌej sbeqꞌue, jaꞌ senyail li buchꞌutic ta xacꞌ ta yoꞌonic li scꞌop Diose. Ta satin ta yoꞌonic yaꞌel li scꞌop Diose. Acꞌo mi ta xichꞌic vocol, mu xchibaj o yoꞌonic.
15 Ámá wí siyɨ́ xwɨ́á naŋɨ́ imónɨŋe wiároŋɨ́yɨ́nɨŋɨ́ imónɨnɨ. Ayɨ́ xwɨyɨ́á Gorɨxoyá nánɨ arɨ́á nɨwiro dɨŋɨ́ sɨpí wí mɨmaxɨrɨŋagɨ́a nánɨ mɨwáramó anɨŋɨ́ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roro xaíwɨ́ ɨ́á nɨxɨrɨro nerɨ́ná aiwá ná wearɨŋɨ́pɨ́nɨŋɨ́ imónarɨgɨ́árɨnɨ.” Wiepɨsarɨŋowamɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á mɨ́kɨ́pɨ nánɨ áwaŋɨ́ e urɨŋɨnigɨnɨ.
16 ’Mi ta jtsan jcantiltique, muc bu ta jnujmaquitic, mu jmuctic ta yolon tem nojtoc. Ta jcuxantic ta scuxanobil jaꞌ chilic o lec osil scotol li buchꞌutic ta xꞌochic talel ta yut jnatique.
16 Awa “Jisaso ámá ayo anɨŋɨ́ yumɨ́í winɨ́árɨnɨ.” yaiwipɨ́rɨxɨnɨrɨ ámɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá wo re yarɨŋɨ́manɨ. Xegɨ́ ramɨxɨ́ nɨmɨxárorɨ sɨxɨ́ xwé wá nɨmearɨ upɨkákwiárarɨŋɨ́manɨ. Nɨmɨxárorɨ xegɨ́ sá íkwiaŋwɨ́yo ínɨmɨ éxwɨroárarɨŋɨ́manɨ. Nɨmɨxárómáná ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ nɨ́wiapɨrɨ́ná ananɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨpɨ́rɨ nánɨ aiwá íkwiaŋwɨ́yo seáyɨ e tarɨŋɨ́rɨnɨ.” nurɨrɨ
17 Jaꞌ noꞌox jech persa onoꞌox ta xvinaj li cꞌustic laj calboxuque. Jaꞌ avabtelic ti jamal chavalic batele.
17 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Amɨpí nɨ́nɨ ínɨmɨ imónɨŋɨ́ aiwɨ wɨ́á ókíáná nɨ́nɨ sɨŋánɨ imónáná ámá nɨ́nɨ ‘Tɨ́ ayɨ́rɨ́anɨ?’ yaiwipɨ́rɨ́árɨnɨ.
18 ’Jaꞌ yuꞌun aꞌibeic lec smelol li cꞌustic chacalbeique. Li buchꞌutic jutuc to schꞌunojique, más to chcoltaatic yuꞌun Dios ti acꞌo schꞌunic leque, yuꞌun chacꞌ ta yoꞌonic. Li buchꞌutic mu scꞌan schꞌunique, li cꞌu yepal snaꞌique ta xpojbatic ta jꞌechꞌel ―xi li Jesuse.
18 Ayɨnánɨ seyɨ́né pɨ́né arɨ́á nɨnirónáyɨ́ arɨ́á píránɨŋɨ́ nirɨ́ɨnɨ. Ámá gɨyɨ́ gɨyɨ́ nionɨ xwɨyɨ́á rarɨ́ná arɨ́á niro dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roro nero nɨjɨ́á bɨ nimónɨrɨ́náyɨ́ Gorɨxo ámɨ wí mɨnɨ winɨŋoɨ. Gɨyɨ́ gɨyɨ́ arɨ́á mɨnipa ero dɨŋɨ́ mɨnɨkwɨ́ropa ero nerɨ́náyɨ́ ‘Nɨjɨ́á rɨpɨ imónɨŋɨnɨ.’ yaiwinarɨgɨ́ápɨ aí Gorɨxo apɨ aí ámɨ nurápɨnɨŋoɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
19 Te icꞌotic li smeꞌ li Jesuse schiꞌuc li yitsꞌinab li Jesuse. Pero muc bu staic ta cꞌoponel li Jesuse yuꞌun te tsinil epal crixchano ta yut na, jaꞌ yuꞌun mu xuꞌ xꞌochic li yoꞌ bu oy li Jesuse.
19 Jisasomɨ xɨnáí tɨ́nɨ xogwáowa tɨ́nɨ o tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨbɨro ámá xwé obaxɨ́ omɨ epɨ́royɨ́ wiárɨŋagɨ́a epówa mɨpáwipaxɨ́ eŋagɨ
20 Oy buchꞌu tal albatuc ta ora li Jesuse:
20 ámá wí áwaŋɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Dɨxɨ́ rɨnáí tɨ́nɨ rɨgwáowa tɨ́nɨ sɨŋwɨ́ rananɨro nánɨ bɨ́amɨ bɨraiyɨ́ roŋoɨ.” urɨ́agɨ́a aí
21 Itacꞌav li Jesuse:
21 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá re ŋwɨxapɨgɨ́á tɨyɨ́, xwɨyɨ́á Gorɨxoyá arɨ́á wiro xɨxenɨ ero yarɨgɨ́áyɨ́, ayɨ́ gɨ́ inókíwánɨŋɨ́ nɨrɨxɨ́meáowánɨŋɨ́ imónɨŋoɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
22 Ta yan o cꞌacꞌal iꞌochic ta canava schiꞌuc li yajchanbalajeltac li Jesuse. Jech laj yalbe:
22 Íná sɨ́á wɨyimɨ Jisaso tɨ́nɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ ewéyo nɨpɨxemoánɨro o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ipíyo jɨ́arɨwámɨnɨ dánɨ oxemoaneyɨ.” nurɨrɨ nɨmeámɨ nuro
23 Cꞌalal jaꞌ o chanav batel ta ba nab li canavae, ivay li Jesuse. Jaꞌ o ital tsots icꞌ. Tsots la syuqꞌuilan li nabe. Iꞌoch ep joꞌ ta yut li canavae, yuꞌun xaꞌox ta xmuquij yalel ta yut nab.
23 ipíyo nɨmeámɨ warɨ́ná Jisaso rɨxa sá winɨ́agɨ sá weŋáná re eŋɨnigɨnɨ. Rɨ́wɨpí xwé wí nɨweapɨrɨ ipíyo nɨxemɨ nurɨ ewéyo iniɨgɨ́ mɨmeámɨ́ yarɨ́ná awa rɨxa iniɨgɨ́ namipaxɨ́ yarɨŋagɨ nainenɨmɨ
24 Li Jesuse itije yuꞌun li yajchanbalajeltaque. Jech laj yalbeic:
24 nuro saiwiárɨ́ nɨwimáná re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Neamemearɨŋoxɨnɨ, neamemearɨŋoxɨnɨ, rɨxa iniɨgɨ́ namianɨ aŋwɨ ayorɨnɨ.” uráná Jisaso nɨwiápɨ́nɨmearɨ imɨŋɨ́ yarɨŋɨ́pimɨ tɨ́nɨ iniɨgɨ́ reakɨ́kwɨ́í yaparɨŋɨ́pimɨ tɨ́nɨ mɨxɨ́ nurɨrɨ “Pɨ́nɨ wiáreɨ.” uráná re eŋɨnigɨnɨ. Pɨ́nɨ nɨwiárɨrɨ́ná imɨŋɨ́ mé nerɨ iniɨgɨ́ samɨŋɨ́ weárɨrɨ eŋɨnigɨnɨ.
25 Li Jesuse jech laj yalbe li yajchanbalajeltaque:
25 Rɨxa imɨŋɨ́ mé nerɨ iniɨgɨ́ samɨŋɨ́ weárɨrɨ éáná o wiepɨsarɨŋowamɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Soyɨ́né dɨŋɨ́ mɨnɨkwɨ́ropa pí nánɨ yarɨŋoɨ?” urɨ́agɨ awa wáyɨ́ ero ududɨ́ ero nero re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “Ámá royɨ́ imɨŋɨ́ tɨ́nɨ iniɨgɨ́ tɨ́nɨ sekaxɨ́ uráná ámánɨŋɨ́ arɨ́á wíɨ́ royɨ́ gorɨ́anɨ?” rɨnɨgɨ́awixɨnɨ.
26 Icꞌotic ta jot nab ta yosilalic li jgadáraetique, te iloqꞌuic ta canava schiꞌuc yajchanbalajeltac li Jesuse. Li Galileae ta jot nab icom yuꞌunic.
26 Awa ewépá nɨmeáa nuro ipí Gaririyo jɨ́arɨwámɨnɨ aŋɨ́ bɨ xegɨ́ yoɨ́ Gegesayɨ rɨnɨŋɨ́pɨ tɨ́ŋɨ́ e niwiékɨ́nɨmearo
27 Cꞌalal lic xanavuc batel li Jesuse, tal nupatuc ta be ta ora yuꞌun jun jgadárail vinic. Voꞌone xaꞌox ochem pucujetic ta yoꞌon. Muꞌyuc xa scꞌuꞌ, muꞌyuc xa sna. Jaꞌ xa snainoj li jombil chꞌenetic li bu chmuqueic li ánimaetique.
27 Jisaso nayoarɨ rɨxa xwɨ́áyo éɨ́ roŋáná ámá aŋɨ́ apimɨ dáŋɨ́ wo —Omɨ imɨ́ó wí xɨxéroarɨŋorɨnɨ. Eŋíná dánɨ iyaxɨ́ aikɨ́ mɨyínɨ́ néra urɨ aŋɨ́ wíyo mɨŋweapa erɨ ámá xwárɨpá tɨ́ŋɨ́ enɨ ŋwearɨ yarɨŋorɨnɨ.
28 Li vinique, cꞌalal iyil li Jesuse, tal spatan sba ta balumil ta stojol. Tsots icꞌopojic li pucujetic li ochem ta yoꞌone, jech laj yalic:
28 O Jisasomɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ́ná xwamiánɨ́ nɨrɨrɨ Jisasomɨ agwɨ́ rɨwámɨnɨ nɨpɨ́kínɨmearɨ ímɨ́ tɨ́nɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Jisasoxɨ, niaíwɨ́ Ŋwɨ́á seáyɨ émɨ ŋweaŋoyáoxɨ, pí neaimɨnɨrɨ barɨŋɨnɨ? Nionɨ waunɨ́ re rɨrarɨŋɨnɨ, ‘Xeanɨŋɨ́ wí mɨneaikárɨpanɨ.’ rɨrarɨŋɨnɨ.” nurɨrɨ
29 Ti jech iyalic li pucujetique, yuꞌun albatemic xa yuꞌun Jesús ti acꞌo loqꞌuicuc ta yoꞌon li vinique. Yuꞌun ep xa ta velta jech laj yilbajinic li vinic li pucujetique. Li crixchanoetique la schucbeic ta carena taqꞌuin li yoc scꞌobe yoꞌ jech mu xmajvan o, pero ta xtuchꞌ yuꞌun. Ta xꞌiqꞌue batel ta taqui jamaltic yuꞌun li pucujetique.
29 Jisaso sekaxɨ́ “Imɨ́oyɨ́né ámá romɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ úpoyɨ.” urɨ́ɨ́ eŋagɨ nánɨ Jisasomɨ e nurɨrɨ —O imɨ́ó íníná dɨŋɨ́ xɨxéroarɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ xegɨ́ ámá omɨ ɨ́á nɨxero gwɨ́ wɨrí tɨ́nɨ ainɨxɨ́ ikasɨ́á inɨŋɨ́ wɨrí tɨ́nɨ nɨjiro awí meŋweaŋagɨ́a aiwɨ gwɨ́ jíɨ́ápɨ narɨ́kiárɨmɨ imɨ́ó ámá dɨŋɨ́ meaŋe nánɨ sayá nɨméra wayarɨŋorɨnɨ.
30 Li Jesuse jech la sjacꞌbe li vinique:
30 Omɨ Jisaso yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Segɨ́ yoɨ́ píxɨnɨ?” urɨ́agɨ imɨ́owa xwé obaxɨ́ mɨrónɨŋagɨ́a nánɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Negɨ́ yoɨ́ Rijonɨyɨ —Yoɨ́ mɨ́kɨ́ ayɨ́ mɨxɨ́ nánɨ xwé obaxɨ́ gwɨ́ mónarɨgɨ́á nánɨrɨnɨ. Yoɨ́ e rɨnɨŋwɨnɨ.” nurɨro
31 Li pucujetique ta sloqꞌuel yoꞌonic laj yalbeic Jesús ti mu me xtaqueic sutel ta xab li bu onoꞌox oyique.
31 waunɨ́ rɨxɨŋɨ́ re urayigɨ́awixɨnɨ, “Joxɨ none mɨxɨ́ nɨneamáɨnowárɨrɨ́ná sirɨrɨkɨ́ yoparɨ́ bɨ mimónɨŋɨ́yi tɨ́ŋɨ́ e Gorɨxo xeanɨŋɨ́ neaikárɨnɨ́e nánɨ mɨxɨ́ mɨneamáɨnowárɨpanɨ.” nurɨro
32 Oy ep chitometic te ta xveꞌic ta chꞌut vits. Li pucujetique laj yalbeic Jesús ti jaꞌ te acꞌo ba ochicuc li ta chitometique. Li Jesuse laj yal ti acꞌo baticuque.
32 odɨpí xwé obaxɨ́ dɨ́wɨ́yo wiároárɨnɨŋagɨ́a nɨwɨnɨro waunɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Imɨ́one odɨpíyo rɨ́wɨ́mɨnɨ oxɨxérópoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ neanɨrɨréɨnɨ?” urɨ́agɨ́a o xe oépoyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ wɨnáná
33 Li pucujetique iloqꞌuic batel ta yoꞌon li vinique, te ba ochicuc li ta chitometique. Li chitometique iloqꞌuic ta anil scotol, iyalic ta yalebaltic. Itsꞌujic ochel ta nab, te ijicꞌav scotolic.
33 imɨ́owa ámá omɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nuro ámɨ odɨpíyo xɨxéróáná re eŋɨnigɨnɨ. Odɨpí ayɨ́ imegɨ́ aŋɨ́nɨ omíɨ́áyɨ́ sapɨpaŋɨ́mɨ sɨwá néra ipíyo nɨpáwiro pɨyɨ́ egɨ́awixɨnɨ.
34 Li jchabiejchitometique, cꞌalal iyilic li cꞌusi ispas li chitometique, ixiꞌic. Ibatic ta anil ta jteclum schiꞌuc ibatic ta coloniaetic, ba yalic ti icham scotol li chitometique schiꞌuc ti icol xa ta schamel li vinic li ochem toꞌox pucujetic ta yoꞌone.
34 Ámá odɨpí awí mearoarɨgɨ́áyɨ́ wigɨ́ odɨpí e éagɨ́a nɨwɨnɨro wigɨ́ aŋɨ́ apimɨ nánɨ éɨ́ nuro ámá e ŋweagɨ́áyo áwaŋɨ́ urɨro ámá omɨŋɨ́yo yarɨgɨ́áyo áwaŋɨ́ urɨmero wíáná
35 Li jgadárail crixchanoetique tal sqꞌuelic ta ora li cꞌusi icꞌot ta pasele. Cꞌalal icꞌotic li yoꞌ bu oy li Jesuse, te istaic li schiꞌilique, jaꞌ li ilocꞌ ep pucujetic ta yoꞌone. Te xa chotol ta nopol yoc li Jesuse, slapoj xa scꞌuꞌ, meltsajem xa, tuqꞌuibem xa. Pero li crixchanoetique ixiꞌic o.
35 ámá ayɨ́ “Pí rɨ́a eŋoɨ?” nɨyaiwiro sɨŋwɨ́ wɨnanɨro nánɨ nɨbɨro Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nɨrémoro wenɨŋɨ́ éɨ́áyɨ́ wɨnɨgɨ́awixɨnɨ. Ámá imɨ́ó xɨxéroarɨŋo riwo aikɨ́ yínɨrɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ yínɨrɨ nemáná Jisasoyá sɨkwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e éɨ́ ŋweaŋagɨ nɨwɨnɨro wáyɨ́ nero yarɨ́ná
36 Li buchꞌutic iyilic li cꞌu sba icol li vinic ti ochem toꞌox pucujetic ta yoꞌone, laj yalbeic li buchꞌutic te icꞌotique.
36 ámá Jisaso imɨ́ó mɨxɨ́ umáɨnowárɨ́agɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨ́áyɨ́ Jisaso imɨ́ó sayá mearɨŋomɨ píránɨŋɨ́ wimɨxɨ́ɨ́ nánɨ repɨyɨ́ nɨwiróná
37 Scotol li jgadárail crixchanoetique laj yalbeic Jesús ti acꞌo locꞌuc ba te ta yosilalique, yuꞌun ixiꞌic tajmec. Jaꞌ yuꞌun iꞌoch ta canava schiꞌuc li yajchanbalajeltac li Jesuse, isutic batel ta jot nab.
37 ámá ayɨ́ nɨ́nɨ aŋɨ́ Gegesa dáŋɨ́yɨ́ tɨ́nɨ ámá aŋɨ́ apimɨ mɨdɨmɨdánɨ ŋweagɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ wáyɨ́ xwé nikárɨnɨro nánɨ Jisasomɨ waunɨ́ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “ ‘Nene pɨ́nɨ nɨneawiárɨmɨ ounɨ.’ neaimónarɨnɨ.” urɨ́agɨ́a o ámɨ ewéyo nɨpɨxemoánɨrɨ umɨnɨrɨ yarɨ́ná
38 Li vinic li ilocꞌ ep pucujetic ta yoꞌone laj yalbe li Jesuse:
38 ámá imɨ́ó mɨxɨ́ umáɨnɨ́o waunɨ́ rɨxɨŋɨ́ “ ‘Nionɨ tɨ́nɨ owaiyɨ.’ nimónarɨnɨ.” urarɨŋagɨ aí Jisaso xegɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nurowárɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ,
39 ―Batan ta ana, ba albo achiꞌiltac ti laj xa scoltaot li Diose ―xꞌutat yuꞌun li Jesuse.
39 “Dɨxɨ́ aŋɨ́ e nánɨ nurɨ Gorɨxo siíɨ́pɨ nánɨ dɨxɨ́ ámáyo repɨyɨ́ nɨwirɨ ŋwearɨ uɨ.” urɨ́agɨ o Jisasomɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ aŋɨ́ apimɨ nɨpimɨnɨ Jisaso wiíɨ́pɨ nánɨ repɨyɨ́ wiemeŋɨnigɨnɨ.
40 Cꞌalal isut batel ta jot nab schiꞌuc li yajchanbalajeltac li Jesuse, oy ep jꞌisraeletic te ta smalaic ta tiꞌnab. Xmuybajic xa scotolic li cꞌalal icꞌot li Jesuse.
40 Jisaso ámɨ ipíyo jɨ́arɨwámɨnɨ iwiékɨ́nɨmeááná ámá obaxɨ́ e epɨ́royɨ́ ero o nánɨ xwayɨ́ nanɨrɨ ŋwearo egɨ́áyɨ́ omɨ yayɨ́ nɨwiro yarɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ.
41 Te ital ta stojol Jesús jun vinic, Jairo sbi. Jaꞌ jmeltsanejcꞌop li ta schꞌulnaique. La spatan sba ta balumil ta stojol li Jesuse. Laj yalbe ti acꞌo batuc ta snae.
41 — ausente —
42 Yuꞌun ta xcham xa li stseube. Cꞌajomal jun li snichꞌone, lajchaeb to jabil yichꞌoj.
42 — ausente —
43 Te schiꞌuquic batel jun ants oy xa slajchaebal jabil ti mu xmac li schamele. Ilaj yoꞌon ta poxtael ta jpoxtavanejetic. Ilaj scotol li cꞌustic oy yuꞌune pero muc bu xcol o.
43 apɨxɨ́ wí —Í xegɨ́ ragɨ́ anɨŋɨ́ pwarɨ́ná xwiogwɨ́ wé wúkaú sɨkwɨ́ waú múroŋírɨnɨ. Ámá obaxɨ́ naŋɨ́ imɨxanɨro nɨyayirɨŋɨ́ aí naŋɨ́ wí mimónɨŋírɨnɨ.
44 Li antse inopoj batel ta spat li Jesuse, la spicbe stiꞌ spuychij, jaꞌ icol o ta ora.
44 Í “Jisasoyá iyɨ́áyonɨ amáɨ́ nɨrónɨrɨ́náyɨ́, ámɨ naŋɨ́ imónɨmɨ́ɨnɨ.” nɨyaiwia nɨxɨ́dɨrɨ rɨ́wɨ́mɨ dánɨ oyá iyɨ́á sírɨ́wɨ́yo amáɨ́ rónáná re eŋɨnigɨnɨ. Ragɨ́ anɨŋɨ́ pwarɨŋɨ́pɨ yeáyɨ́ sɨkiárɨŋɨnɨgɨnɨ.
45 Li Jesuse jech laj yal:
45 Yeáyɨ́ sɨkiáráná Jisaso re rɨŋɨnigɨnɨ, “Amáɨ́ go nɨrónɨgoɨ?” rɨ́agɨ ámá nɨ́nɨ “Oweoɨ, nionɨmanɨ. Nionɨmanɨ.” nɨra warɨ́ná xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́ wo Pitaoyɨ rɨnɨŋo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Neamemearɨŋoxɨnɨ, ámá epɨ́royɨ́ nɨsiro ɨkwɨkwierɨ́ nɨsiga warɨŋoɨ.” urɨ́agɨ aiwɨ
46 Li Jesuse jech laj yal:
46 Jisaso re rɨŋɨnigɨnɨ, “Nepa ámá wo amáɨ́ nɨrónɨgoɨ. Nɨgɨ́ eŋɨ́ eánɨŋɨ́ bɨ nɨnɨwárɨmɨ ámá womɨ naŋɨ́ imɨxɨ́agɨ nainenɨrɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.” rɨ́agɨ
47 Li antse, cꞌalal iyil ti snaꞌoj Jesús li cꞌusi la spase, xtꞌeltꞌun xa ta xiꞌel tal spatan sba ta balumil ta stojol li Jesuse. Jamal laj yalbe ti cꞌu chaꞌal la spicbe li spuychije. Iyaꞌiic scotol li crixchanoetic ti jech laj yal li antse:
47 apɨxɨ́ í yumɨ́í mepaxɨ́ wimónɨ́agɨ nɨwɨnɨrɨ óɨ́ néra aŋwɨ e nɨbɨrɨ oyá sɨ́mɨmaŋɨ́rɨwámɨnɨ nɨpɨ́kínɨmearɨ oxɨ́ apɨxɨ́ nɨ́nɨ sɨŋwɨ́yo dánɨ wɨ́á re rókiamónɨŋɨnigɨnɨ, “Niínɨ gɨ́ ragɨ́ anɨŋɨ́ pwarɨŋagɨ nánɨ Jisasomɨ amáɨ́ rónɨ́ɨnɨ. Omɨ amáɨ́ nɨrónɨrɨ́ná rɨxa naŋɨ́ imónɨ́ɨnɨ.” urɨ́agɨ
48 Li Jesuse jech laj yalbe:
48 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Miaé, jíxɨ dɨŋɨ́ nɨnɨkwɨ́rorɨ nánɨ naŋɨ́ imónɨ́ɨnɨ. Ámɨ ayá mɨsinɨpa nerɨ kikiɨ́á néra uɨ.” nurɨrɨ
49 Cꞌalal jaꞌ o yacal ta loꞌil li Jesuse, ital jun vinic. Jaꞌ te ilic talel ta sna li Jairoe. Jech tal albatuc li Jairoe:
49 sɨnɨ ímɨ e urarɨ́ná ámá wo rotú aŋɨ́ meŋweaŋoyá aŋɨ́ e dánɨ nɨbɨrɨ omɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Uréwapɨyarɨŋomɨ sɨnɨ ayá wí murɨŋweapanɨ. Dɨxɨ́ miáí rɨxa péɨnigɨnɨ.” urɨ́agɨ
50 Cꞌalal iyaꞌi li Jesuse, laj yalbe li Jairoe:
50 Jisaso arɨ́á e nɨwirɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Dɨxɨ́ miáí péɨ́ aiwɨ wáyɨ́ mepanɨ. Nionɨ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́róánáyɨ́, í ámɨ naŋɨ́ imónɨnɨŋoɨ.” nurɨmɨ nurɨ
51 Cꞌalal icꞌot ta sna Jairo li Jesuse, mu scꞌan ti ep buchꞌu ta schiꞌin ochele. Laj yal ti jaꞌ noꞌox ta xicꞌ ochel li Pedroe, schiꞌuc Jacobo, schiꞌuc Juan, schiꞌuc stot smeꞌ li tseube.
51 aŋɨ́yo nɨpáwirɨ́ná ámá wí nawínɨ opáwianeyɨnɨrɨ sɨŋwɨ́ mɨwɨnɨpa nerɨ sa xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́ Pitao tɨ́nɨ Jono tɨ́nɨ Jemiso tɨ́nɨ miáímɨ xɨnáí tɨ́nɨ xano tɨ́nɨ ayɨ́ tɨ́nɨnɨ nɨpáwiro
52 Oy ep buchꞌutic te xꞌavetic ta oqꞌuel ta amacꞌ. Li Jesuse jech laj yalbe:
52 ámá nɨ́nɨ ŋwɨ́ earo ámɨxɨ́á mero yarɨŋagɨ́a nánɨ Jisaso re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ŋwɨ́ eaarɨgɨ́á pɨ́nɨ wiárɨ́poyɨ. Nɨperɨ mɨwenɨnɨ. Sa sá wenɨ.” uráná
53 Cꞌalal jech iyaꞌiic li buchꞌutic te oyique, la stseꞌinic li Jesuse yuꞌun snaꞌic ti chamem li tseube.
53 ayɨ́ “Í rɨxa pɨyɨ́xɨnɨ.” nɨyaiwiro nánɨ rɨpɨ́á urɨ́agɨ́a aí
54 Li Jesuse iꞌoch ta yut na, la stsacbe scꞌob li ánima tseube, tsots la scꞌopon, jech laj yalbe:
54 o íyá wépámɨ ɨ́á nɨmaxɨrɨmáná ímɨ́ tɨ́nɨ “Miá ríxɨnɨ, wiápɨ́nɨmeaɨ.” uráná re eŋɨnigɨnɨ.
55 Ichaꞌcuxi ta ora, itots li tseube. Li Jesuse laj yal mantal ti acꞌo yacꞌbeic sveꞌele.
55 Miáí ámɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ wínáná apaxɨ́ mé wiápɨ́nɨmeaŋɨnigɨnɨ. Rɨxa wiápɨ́nɨmeááná Jisaso xanɨyaúmɨ “Aiwá bɨ umeaípiyɨ.” urɨ́agɨ
56 Li stot smeꞌ li tseube toj chꞌayel o yoꞌonic. Li Jesuse laj yalbe li stot smeꞌ li tseube ti mu me buchꞌu xalbeic batel ti la schaꞌcuxesbe li stseubique.
56 ayaú ududɨ́ ikárɨnɨ́agɨ́i Jisaso ŋwɨ́ ikaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Aípagwí nionɨ éápɨ nánɨ ámá wíyo áwaŋɨ́ murɨpanɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra