Atos 18

TZOSA vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ta tsꞌacale ilocꞌ batel ta Atenas li Pabloe, ibat ta jteclum Corinto.
1 Poro e nemɨ Atenɨsɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ aŋɨ́ yoɨ́ Korinɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ nánɨ nurɨ e
2 Te cꞌot sta jun schiꞌil ta israelal, Aquila sbi. Te voqꞌuem ta Ponto balumil. Achꞌ to iloqꞌuic talel ta Italia balumil schiꞌuc li yajnile, Priscila sbi. Yuꞌun iyal mantal li mucꞌta ajvalil Claudio li te ta Roma ti acꞌo loqꞌuicuc scotol li jꞌisraeletique. Jech ilocꞌ batel schiꞌuc yajnil li Aquilae. Te cꞌot nacluc ta Corinto. Li Pabloe ba sjulaꞌan li Aquilae.
2 nɨrémómáná ámá Judayɨ́ wo —Xegɨ́ yoɨ́ Akwiraoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. Xɨnáí Podasɨ pɨropenɨsɨ́yo dánɨ xɨrɨŋorɨnɨ. Xiepí xegɨ́ yoɨ́ Pɨrisiraírɨnɨ. Romɨyɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Kɨrodiaso Judayɨ́ aŋɨ́ apimɨ ŋweagɨ́á nɨyonɨ sekaxɨ́ re urɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ “Romɨ aŋɨ́ rɨpimɨ dánɨ pɨ́nɨ nɨneawiárɨmɨ úɨ́rɨxɨnɨ.” urɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ ayaú Itari pɨropenɨsɨ́yo pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ Korinɨ nánɨ sɨŋɨ́ bɨgɨ́íyaúrɨnɨ. Ayaúmɨ Poro nɨwímearɨ
3 Li Pabloe schiꞌuc li Aquilae jmoj snaꞌ yabtelic, te la schiꞌin sbaic ta naclej. La spasic carpaetic yuꞌun jaꞌ yabtelic.
3 nɨgwɨ́ omɨŋɨ́ o yarɨŋɨ́pɨ ayaú enɨ yarɨgɨ́í eŋagɨ nánɨ ayaú tɨ́nɨ nawínɨ nɨŋwearo senɨ́á aŋɨ́ pákipɨ́rɨ́a nánɨ imɨmɨxɨmɨ́ nero nɨŋwearóná
4 Ta scꞌacꞌalil chcuxic li schiꞌiltac ta israelale, li Pabloe jaꞌ o chcꞌotilan li ta schꞌulnaique. Te la schiꞌin ta loꞌil li schiꞌiltaque schiꞌuc li jchiꞌiltactic ti coꞌol schꞌunojic schiꞌuc li jꞌisraeletique. Yuꞌun li Pabloe jaꞌ tscꞌan ti acꞌo schꞌunic ti jaꞌ tꞌujbil yuꞌun Dios li Jesús ti chventainvane.
4 Poro Sabarɨ́á ayɨ́ ayo Judayɨ́yá rotú aŋɨ́yo nánɨ nurɨ ayɨ́ tɨ́nɨ Gɨrikɨyɨ́ tɨ́nɨ enɨ re owipɨmónɨrɨ, “Xwɨyɨ́á Gorɨxoyápimɨ dánɨ Jisaso nánɨ neararɨŋɨ́pɨ neparɨnɨ.” owipɨmónɨrɨ ayɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ rotú aŋɨ́yo dánɨ xwɨyɨ́á xɨmɨxɨmɨ́ ninɨro rɨnayigɨ́awixɨnɨ.
5 Cꞌalal ilaj yoꞌonic ta yalel scꞌop Dios li te ta Macedonia balumil li Silas schiꞌuc li Timoteoe, te italic ta Corinto. Jaꞌ o yacꞌojbe yipal yalel scꞌop Dios istaic li Pabloe. Laj yalbe schiꞌiltac ta israelal ti ta sventain xa crixchanoetic li buchꞌu tꞌujbil yuꞌun Dios ti chventainvane, jaꞌ li Jesuse.
5 E néra nurɨ́ná Sairaso tɨ́nɨ Timotio tɨ́nɨ Masedonia pɨropenɨsɨ́yo dánɨ nɨbɨri Poromɨ wímeááná o xegɨ́ nɨgwɨ́ omɨŋɨ́ yarɨŋɨ́pɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmáná Sabarɨ́áyonɨ marɨ́áɨ, sɨ́á ayɨ́ ayo Judayɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nuayirɨ píránɨŋɨ́ uréwapɨyimɨnɨrɨ nerɨ́ná woákɨ́kɨ́ re wiayiŋɨnigɨnɨ, “Ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáo, ayɨ́ Jisasorɨnɨ.”
6 Li Pabloe lic contrainatuc yuꞌun li schiꞌiltaque. Lic chopolcꞌopojicuc ta stojol li Pabloe. Jech li Pabloe la slilin scꞌuꞌ ta stojolic, jaꞌ svinajeb ti jaꞌ xa ta sba icom stuquic ti muc bu schꞌunique. Jech laj yalbe:
6 E urayarɨ́ná ayɨ́ rɨxa xɨxewiámɨ́ nurɨro ikayɨ́wɨ́ uráná Poro xegɨ́ iyɨ́á nɨpírɨrɨ sikɨ́ xénɨŋɨ́pɨ pɨ́rɨ́ wiaíkímɨ́ yárɨŋɨnigɨnɨ. Pɨ́rɨ́ wiaíkímɨ́ nɨyárɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Seyɨ́né anɨ́nánáyɨ́ sewanɨŋɨ́yɨ́né rɨ́á meárɨnɨ́áyo dánɨ anɨ́nɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Seyɨ́né arɨ́á mɨniarɨŋagɨ́a nánɨ nionɨ wí nɨxɨ́meapaxɨ́manɨ. Agwɨ nionɨ seyɨ́né pɨ́nɨ nɨseawiárɨmɨ rɨxa émáyo wáɨ́ urɨmɨnɨrɨ riwonɨ warɨŋɨnɨ.” urárɨŋɨnigɨnɨ.
7 Ilocꞌ batel ta chꞌulna li Pabloe. La squechan o comel yalel scꞌop Dios li ta chꞌulnae. Te ibat ta sna jun vinic, Justo sbi. Maꞌuc jꞌisraelal vinic li Justoe. Lec yichꞌoj ta mucꞌ Dios. Te nacal ta stsꞌeel schꞌulnaic li jꞌisraeletique. Jaꞌ te cꞌot chanubtasvanuc Pablo li ta sna li Justoe.
7 E nurárɨmo pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ aŋɨ́ ámá woyá —O xegɨ́ yoɨ́ Titiasɨ Jasɨtasoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. Gorɨxo nánɨ wáyɨ́ nɨwirɨ nánɨ yayɨ́ umearɨŋɨ́ worɨnɨ. Xegɨ́ aŋɨ́ Judayɨ́yá rotú aŋɨ́yo dánɨ orɨwámɨ dánɨ mɨrɨnɨŋorɨnɨ. Oyá aŋiwámɨ nánɨ nurɨ e dánɨ xwɨyɨ́á urarɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ.
8 Te ital jun vinic, Crispo sbi. Jaꞌ banquilal yuꞌunic li te ta schꞌulnaic li jꞌisraeletique. Scotolic li te ta snailique la schꞌunic ti jaꞌ Jcoltavanej li Cajvaltique. Ep jcorintoal crixchanoetic ischꞌunic eꞌuc schiꞌuc iyichꞌic joꞌ.
8 Judayɨ́ wo —Xegɨ́ yoɨ́ Kɨrisɨpasorɨnɨ. Judayɨ́yá rotú aŋɨ́yo awí eánarɨgɨ́áyo seáyɨ e umeŋweaŋorɨnɨ. O tɨ́nɨ ámá o xegɨ́ aŋiwámɨ wearɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ Poro urarɨŋɨ́pɨ arɨ́á nɨwiro Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro émáyɨ́ Korinɨ ŋweagɨ́áyɨ́ obaxɨ́ enɨ arɨ́á nɨwiro dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roro wayɨ́ mearo yarɨ́ná
9 Li Pabloe isvaychin jun acꞌubal li Cajvaltique. Jech iꞌalbat:
9 sɨ́á wɨyimɨ Ámɨnáo re eŋɨnigɨnɨ. Poromɨ orɨŋá nupárɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ wáyɨ́ mɨsinɨpa oenɨ. Xwɨyɨ́á nionɨ nánɨ joxɨ nura warɨŋɨ́pɨ pɨ́nɨ mɨwiárɨ́ sɨnɨ anɨŋɨ́ nura úɨrɨxɨnɨ.
10 Joꞌon chajchiꞌin. Muc buchꞌu xuꞌ chayilbajin yuꞌun oy to ep crixchanoetic ti tꞌujbilic cuꞌun li liꞌ ta jteclume ―xꞌutat li Pabloe.
10 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ rɨrarɨŋɨnɨ. Nionɨ joxɨ dɨŋɨ́ rɨkɨkayoŋagɨ nánɨ ámá mɨxɨ́ síɨ́ápimɨ dánɨ wí rɨ́nɨŋɨ́ sinɨnɨ́ámanɨ. Ámá aŋɨ́ rɨpimɨ nionɨ dɨŋɨ́ nɨnɨkwɨ́rɨpɨ́rɨ́a nánɨ nɨgɨ́ imónɨŋɨ́yɨ́ obaxɨ́ eŋagɨ nánɨ rɨrarɨŋɨnɨ.” urɨ́agɨ nánɨ
11 Jaꞌ yuꞌun te ijocꞌtsaj oꞌlol schibal jabil ta Corinto li Pabloe. Te ichanubtasvan ta scꞌop li Diose.
11 o aŋɨ́ apimɨ nɨŋwearɨ Gorɨxo nánɨ nuréwapɨya warɨ́ná emá 18 múroŋɨnigɨnɨ.
12 Ijeltaj li ajvalil ta Acaya balumile. Galión sbi li achꞌ ajvalile. Li jꞌisraeletique lic stsob sbaic, la scontrainic li Pabloe. Laj yiqꞌuic batel ta stojol li ajvalile.
12 Judayɨ́ Korinɨyo ŋweagɨ́áyɨ́, Romɨyɨ́ wo xegɨ́ yoɨ́ Gario pɨrimiáo nimónɨrɨ Gɨrikɨyɨ́ pɨropenɨsɨ́ e meŋweaŋáná, Judayɨ́ dɨŋɨ́ axɨ́pɨ tɨ́nɨnɨ nimónɨro nɨwiápɨ́nɨmearo Poromɨ xwɨyɨ́á oumeáraneyɨnɨro wáɨ́ pɨrimiá Gario xwɨrɨxɨ́ umearɨŋe nánɨ nɨmeámɨ nuro
13 Jech cꞌot yalbeic li ajvalile:
13 Poromɨ nuxekwɨ́moro re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Ámá ro ámá Gorɨxomɨ yayɨ́ numeróná ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨnɨŋɨ́pimɨ nɨwiaíkiro xegɨ́ bɨ nero éɨ́rɨxɨnɨrɨ dɨŋɨ́ xeŋwɨ́mɨnɨ ukɨnɨmɨxarɨŋorɨnɨ.” urɨ́agɨ́a aí
14 Cꞌalal ta xaꞌox xlic cꞌopojuc li Pabloe, li Galione jech lic yalbe ta ora li jꞌisraeletique:
14 Poro rɨxa maŋɨ́ exoámɨnɨrɨ yarɨ́ná pɨrimiá Gario Judayɨ́ ayo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Poro ɨ́wɨ́ éɨ́ sɨŋwɨrɨyɨ́, rɨkɨkɨrɨ́ó éɨ́ sɨŋwɨrɨyɨ́, nionɨ re yaiwimɨnɨrɨ éárɨnɨ, ‘Ámá rowa uxekwɨ́moarɨgɨ́ápɨ arɨ́á nɨwirɨ́ná, ayɨ́ ananɨrɨnɨ.’ yaiwimɨnɨrɨ éárɨnɨ.
15 Yuꞌun ta scoj noꞌox li cꞌusi cꞌopal, schiꞌuc li cꞌusi biiletic, schiꞌuc li cꞌusi amantal atuquique, te meltsano atuquic. Joꞌone muc bu ta jticꞌ jba ta smeltsanel yuꞌun maꞌuc cabtel ―xi.
15 Soyɨ́né uxekwɨ́moarɨgɨ́ápɨ, ayɨ́ xwɨyɨ́á tɨ́nɨ yoɨ́ tɨ́nɨ segɨ́ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pimɨ dánɨ rɨnɨŋɨ́pɨ nánɨ o tɨ́nɨ mɨxɨ́ rɨnarɨŋagɨ́a nánɨ segɨ́pɨ xwɨyɨ́á nimɨxɨro eyírópoyɨ. Nionɨ ‘Xwɨyɨ́á apɨ oseaeyíroimɨnɨ.’ mɨnimónarɨnɨ.” nurɨrɨ
16 La stacan batel scotolic.
16 xwɨrɨxɨ́ umearɨŋe dánɨ mɨxɨ́dámɨ́ wiowáraparɨ́ná ámá wí re egɨ́awixɨnɨ.
17 Li crixchanoetic li te oyique la stsaquic jun jꞌisraelal vinic, Sóstenes sbi. Jaꞌ banquilal yuꞌunic li te ta schꞌulnaic li jꞌisraeletique. Te lic smajic li yoꞌ bu ta smeltsan cꞌop li ajvalile. Pero li ajvalil Galione muc bu xacꞌ ta venta.
17 Judayɨ́ wigɨ́ rotú aŋɨ́yo awí eánarɨgɨ́áyo seáyɨ e umeŋweaŋomɨ —O xegɨ́ yoɨ́ Sotenisorɨnɨ. Omɨ ɨ́á nɨxero pɨrimiá Gario xwɨrɨxɨ́ umearɨŋe mɨdánɨŋe iwaŋɨ́ mépearɨŋagɨ́a aí o dɨŋɨ́ sɨpí wí mɨwí kikiɨ́á eŋɨnigɨnɨ.
18 Jal to ijocꞌtsaj ta Corinto li Pabloe. Ta tsꞌacale la scꞌopon comel scotol li buchꞌutic yichꞌojic ta mucꞌ li Cajvaltique, ilocꞌ batel. Te ba stsac barco ta jteclum Cencrea yuꞌun ta xchaꞌsut batel ta Siria balumil. Te schiꞌuc sbaic batel Pablo schiꞌuc li Aquila schiꞌuc li Priscilae. Li te ta Cencreae laj yacꞌ ta loqꞌuel sjol li Pabloe, jaꞌ svinajeb ti la spas xa scotol li cꞌusi yalojbe Dios ti tspase. Te iꞌochic ta barco, iloqꞌuic batel.
18 Poro sɨnɨ sɨ́á ayá wí e nɨŋweaŋɨsáná ámá e dáŋɨ́ Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro nánɨ xexɨrɨ́meá imónɨgɨ́áyo yayɨ́ nɨwiárɨmo Siria pɨropenɨsɨ́yo nánɨ úɨmɨgɨnɨrɨ sɨpɨxɨ́ womɨ nɨpɨxemoánɨrɨ Pɨrisiraí tɨ́nɨ Akwirao tɨ́nɨ enɨ nawínɨ nɨpɨxemoánɨri o tɨ́nɨ nuro Poro Gorɨxomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́rorɨ nánɨ ŋwɨ́á ŋweaŋɨ́pɨ nánɨ aŋɨ́ xegɨ́ yoɨ́ Segɨria rɨnɨŋɨ́pimɨ dánɨ dɨ́á nɨrónɨrɨ
19 Cꞌalal icꞌotic ta jteclum Efesoe, li Pabloe te laj yicta li Aquila schiꞌuc li Priscilae. Stuc noꞌox iꞌoch ta schꞌulnaic li schiꞌiltaque. Te cꞌot scꞌopon li buchꞌutic ti muc bu schꞌunojic ti iꞌay xa li buchꞌu tꞌujbil yuꞌun Dios ti scꞌoplal chtal ventainvanuque.
19 rɨxa aŋɨ́ Epesasɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ nɨrémoro Poro ayaúmɨ aŋɨ́ apimɨ nɨwárɨmɨ Judayɨ́yá rotú aŋɨ́ e mɨrɨnɨŋiwámɨ nánɨ nurɨ nɨpáwirɨ ayɨ́ tɨ́nɨ xwɨyɨ́á nɨrɨnɨro
20 Li Pabloe icꞌanbat vocol yuꞌun li schiꞌiltac ti acꞌo pajuc jayibuc cꞌacꞌale, pero li Pabloe muc bu schꞌun.
20 ayɨ́ “‘Joxɨ sɨnɨ bɨ tɨ́nɨ nɨŋweámoxɨ úɨrɨxɨnɨ.’ neaimónarɨnɨ.” urɨ́agɨ́a aiwɨ o “Ananɨrɨnɨ.” mɨwimónɨ́
21 La scꞌopon comel:
21 yayɨ́ nɨwiárɨmɨ nurɨ́ná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gorɨxo nɨwimónɨrɨ́náyɨ́, nionɨ ananɨ ámɨ re seaíménapɨmɨ́árɨnɨ.” nurárɨmɨ nurɨ sɨpɨxɨ́yo nɨpɨxemoánɨrɨ Epesasɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ nurɨ nurɨ
22 Cꞌalal icꞌot ta jteclum Cesarea li Pabloe, te ilocꞌ ta barco. Ibat ta Jerusalén. Te cꞌot scꞌopon li buchꞌutic yichꞌojic ta mucꞌ li Cajvaltique. Ta tsꞌacal ibat ta Antioquía li te ta Siria balumil li bu ilic batele.
22 sɨpɨxo rɨxa aŋɨ́ Sisaria rɨnɨŋɨ́pimɨ iwiékɨ́nɨmeááná Poro nayoámɨnɨmeámɨ Jerusaremɨ nánɨ nɨyirɨ Jisasoyá sɨyikɨ́ imónɨgɨ́áyo yayɨ́ nɨwiára nɨmúroairɨ aŋɨ́ yoɨ́ Adiokɨyo nɨrémorɨ
23 Te ijocꞌtsaj jayib cꞌacꞌal. Ta tsꞌacale ilocꞌ batel. Te iꞌechꞌ ba ta jujun jteclum ta Galacia balumil schiꞌuc ta Frigia balumil. Echꞌ stsatsubtasanbe yoꞌon li buchꞌutic yichꞌojic ta mucꞌ li Cajvaltique.
23 e sɨ́á wí nɨŋweaŋɨsáná pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ xwɨ́á yoɨ́ Garesia rɨnɨrɨ Pɨrigia rɨnɨrɨ eŋe —Ayɨ́ xɨ́o xámɨ wáɨ́ urɨmeŋerɨnɨ. E nɨpurɨ́ná ámá Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyo xwɨyɨ́á ámɨ bɨ tɨ́nɨ nurɨrɨ eŋɨ́ sɨxɨ́ nɨweámɨxára múroŋɨnigɨnɨ.
24 Cꞌalal jech la spas li Pabloe, jaꞌ o icꞌot ta Efeso jun jꞌisraelal vinic, Apolos sbi. Alejandría sbi li slumale. Lec snaꞌ xcꞌopoj schiꞌuc lec snaꞌ li scꞌop Diose.
24 — ausente —
25 Li Apolose oy bu ichanubtasat ta scꞌoplal li Cajvaltic Jesuse. Tsloqꞌuel yoꞌon ichanubtasvan o ta scꞌoplal li Jesuse, acꞌo mi jaꞌ noꞌox yaꞌioj ti laj yacꞌ ta ichꞌel joꞌ li Juane. Muc bu yaꞌioj ti scꞌan ta xquichꞌtic joꞌ ta sventa li Jesuse.
25 — ausente —
26 Li Apolose muc bu xal yoꞌon, jamal laj yal li scꞌop Dios li te ta schꞌulnaic li schiꞌiltac ta israelale. Cꞌalal iyaꞌiic li cꞌusi laj yal Apolos li Aquila schiꞌuc li Priscilae, laj yiqꞌuic batel ta snaic. Laj yalbeic lec stuqꞌuil li cꞌu sba chijcolutic ta sventa li Cajvaltique.
26 Judayɨ́yá rotú aŋɨ́yo iwamɨ́ó nɨpáwirɨ ayá igigɨ́ mé xwɨyɨ́á Gorɨxo nánɨ urarɨŋagɨ aí Pɨrisiraí tɨ́nɨ Akwirao tɨ́nɨ o apɨnɨ nánɨ rarɨŋagɨ arɨ́á nɨwiríná omɨ nɨwirɨmeámɨ nuri óɨ́ Gorɨxomɨ xɨ́dɨpaxɨ́yi nánɨ bɨ, o sɨnɨ majɨ́á eŋɨ́pɨ nánɨ áwaŋɨ́ nurɨri ámɨ bɨ tɨ́nɨ píránɨŋɨ́ uréwapɨyigɨ́isixɨnɨ.
27 Li Apolose tscꞌan chbat ta Acaya balumil. Li buchꞌutic yichꞌojic ta mucꞌ li Cajvaltique lec xa iyaꞌiic ti te ta xbat li Apolose. La stsꞌibabeic batel scarta li buchꞌutic te ta Acayae ti acꞌo yaqꞌuic ta venta li Apolose. Cꞌalal icꞌot ta Acaya li Apolose, ep la scoltaan li buchꞌutic ti ta slequil noꞌox yoꞌon Dios yichꞌojic ta mucꞌ li Cajvaltique.
27 Aporoso “Nionɨ Gɨrikɨyɨ́ pɨropenɨsɨ́yo nánɨ úɨmɨgɨnɨ.” wimónáná ámá Epesasɨ dáŋɨ́ Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro nánɨ xexɨrɨ́meá imónɨgɨ́áyɨ́ omɨ dɨŋɨ́ sɨxɨ́ numímowárɨro payɨ́ bɨ nearo Gɨrikɨyɨ́ pɨropenɨsɨ́yo ŋweagɨ́á Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́ nánɨ rɨ́wamɨŋɨ́ re eagɨ́awixɨnɨ, “Ámá ro seaímeááná yayɨ́ tɨ́nɨ nipemeámɨ úɨ́rɨxɨnɨ.” Rɨ́wamɨŋɨ́ e nearo wiowáráná o nurɨ e nɨrémómáná ámá Gorɨxo wá wianarɨŋagɨ nánɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyo xegɨ́ nuréwapɨyirɨŋɨ́pimɨ dánɨ arɨrá nɨwirɨ́ná arɨrá bɨ onɨmiápɨ mɨwiŋɨnigɨnɨ.
28 Muc bu xal yoꞌon, jamal laj yal scꞌop Dios ta stojol li schiꞌiltac ta israelale. Laj yalanbe yaꞌiic ti iꞌay xa li buchꞌu tsꞌibabil onoꞌox scꞌoplal ta scꞌop Dios ti tꞌujbil yuꞌun Dios ti chventainvane, jaꞌ li Jesuse. Oy smelol li cꞌusi laj yale jech muc bu xtacꞌavic jpꞌeluc li schiꞌiltaque.
28 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. O ámá obaxɨ́ sɨŋwɨ́ anɨgɨ́e dánɨ Judayɨ́ xeŋwɨ́ nɨmoro rarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ xɨmɨxɨmɨ́ ninɨro nɨrɨnɨróná o Bɨkwɨ́ Gorɨxoyáyo dánɨ mɨŋɨ́ nirorɨ “Ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáo, ayɨ́ Jisasorɨnɨ.” nurɨrɨ́ná xwɨyɨ́á mɨmúropaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ nurɨrɨ xórórɨ́ bɨ onɨmiápɨ mɨwiŋɨnigɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra