Lucas 2

NUM vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Pea 'i te kuonga ko iá, ne'e 'alu atu he fekau meiā Sisa 'Akositō, ke tohi kakai 'ia māmani kotoa pē.
1 Jonomɨ rɨxa nɨxɨrɨmáná eŋáná Romɨyɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Sisa Ogasɨtasoyɨ rɨnɨŋo oyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ bɨ re rɨŋɨ́rɨnɨ, “Ámá xwɨ́á nɨrímɨnɨ ŋweagɨ́áyɨ́ wigɨ́ xiáwo írɨŋowayá aŋɨ́ e nánɨ numiróná gɨ́ gapɨmanowamɨ yoɨ́ ŋwɨrárɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.” rɨŋɨ́rɨnɨ.
2 Pea ne'e fu'aki fai 'ia te tohi kakai ko iá, 'i te lolotonga te kōvana 'i Sīlia 'ia Sailinió.
2 Yoɨ́ ŋwɨrárarɨgɨ́áyɨ́ e dánɨ iwamɨ́ó ŋwɨrárɨgɨ́árɨnɨ. Yoɨ́ iwamɨ́ó ŋwɨrárɨgɨ́íná gapɨmanɨ́ xegɨ́ yoɨ́ Sairiniaso ínaŋorɨnɨ. O Siria pɨropenɨsɨ́yo meŋweaŋorɨnɨ.
3 Pea ne'e ō atu 'ia te kakai kotoa pē, taki taha ki tono kolo 'o'oná ke notou tohi ai.
3 E rɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ ámá nɨ́nɨ gapɨmanowamɨ yoɨ́ ŋwɨrárɨpɨ́rɨ nánɨ wigɨ́ xiáwowayá aŋɨ́ e nánɨ numiróná
4 Pea fononga ake mo Siosifa foki mei te kolo ko Nāsaletí 'i Kāleli, ko tana 'alu ki Siutea, ki te kolo 'o Tēvitá, 'a ia 'oku hingoa ko Pētelihema (he ne'e kau ia ki te hako mo te fa'ahinga 'o Tēvitá);
4 — ausente —
5 ke nā tohi ai mo Mele, ko te fafine kua polo'i kiā ia, 'a ia ne'e faitamá.
5 — ausente —
6 Pea 'i te lolotonga te nā 'i aí, ne'e kakato tono māhiná ke fā'ele.
6 e nɨŋwearɨ́ná í niaíwɨ́ agwɨ́ rɨxa yóɨ́ nerɨ
7 Pea ne'e 'alo'i leva 'ia te tamá, ko tono 'uluakí Ia, pea fakakofu 'aki 'Ona 'ia te kofu 'o te tamasi'i valevale, mo fakatakoto 'i te 'ai'angakai 'o te monumanú; kote'uhí ne'e kala nā hao 'i te fale tali fonongá.
7 niaíwɨ́ oxɨ́ xámɨ iwamɨ́ó xɨrɨŋo o xɨrɨŋɨnigɨnɨ. Nɨxɨrɨmáná rapɨrapɨ́ tɨ́nɨ xopɨxopɨ́ nɨrorɨ aŋɨ́ ámá mɨdánɨ nɨbɨro wéɨ́rɨxɨnɨrɨ mɨrɨnɨŋiwá rɨxa nɨréroŋagɨ́a nánɨ burɨmákaú aiwá narɨŋe bokisɨ́ wámɨ ínɨmɨ sá wɨ́rárɨŋɨnigɨnɨ.
8 Ko te kau tauhi sipi ne'e notou momoe 'i te vaó|alt="Shepherds sitting by fire watching flock at night" src="LB00013b.tif" size="col" ref="2:8" Pea ne'e 'i ai 'i te fanua ko iá he kau tauhi sipi ne'e notou momoe 'i te vaó, ko te le'ohi te notou fanga sipí 'i te pō'ulí.
8 Aŋɨ́ apɨ tɨ́ŋɨ́ e ámá wa sipɨsipɨ́ awí mearoarɨgɨ́á wa árɨ́wɨyimɨ amɨ́yo wigɨ́ sipɨsipɨ́ ará wɨwákwínɨ́ yarɨŋe awí mearoŋáná re eŋɨnigɨnɨ.
9 Pea fokifā pē kua tu'u mai kiā nātou he 'āngelo 'a te 'Alikí, pea malama mai te Sikaina 'o te 'Alikí 'o huhulu 'ia nātou; pea ne'e notou manahē 'aupito.
9 Aŋɨ́najɨ́ Gorɨxoyá wo wigɨ́ sɨ́mɨmaŋɨ́ tɨ́ŋɨ́mɨ dánɨ sɨŋánɨ rónapáná awa rogɨ́e mɨdɨmɨdánɨ Gorɨxoyá wɨ́á ókímɨxáná awa óɨ́ nikárɨnɨro yarɨ́ná
10 Pea iange 'e te 'āngeló kiā nātou, “'Aua na'a manahē; he ko 'eni kua u ha'u mo au he talanoa mālie, ko te me'a fakafiafia 'aupito, ko te me'a ia ma'a te kakai 'Isilelí kotoa pē.
10 aŋɨ́najo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Wáyɨ́ mepanɨ. Xwɨyɨ́á naŋɨ́ ámá nɨ́nɨ dɨŋɨ́ yayɨ́ winɨpaxɨ́ bɨ soyɨ́né tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨmeámɨ barɨŋɨnɨ.
11 He ne'e 'alo'i kiā kōtou 'anenai 'i te kolo 'o Tēvitá he Fakama'uli, 'a ia ko Kalaisi ko te 'Alikí.
11 Xwɨyɨ́á nionɨ nɨmeámɨ barɨŋápɨ rɨpɨrɨnɨ. Agwɨ ríná aŋɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Depito xwé iwiaroŋɨ́pimɨ apɨxɨ́ wí niaíwɨ́ seyɨ́né yeáyɨ́ seayimɨxemeanɨ́o xɨrɨŋoɨ. O Kiraisoyɨ rarɨgɨ́orɨnɨ. Yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨgɨ́orɨnɨ. Ámɨnáorɨnɨ.
12 Pea ko tono faka'ilongá 'eni kiā kōtou: 'e kotou 'ilo'i he tamasi'i valevale, kua kofu fakatamasi'i valevale, pea 'oku takoto Ia 'i te 'ai'angakai 'o te monumanú.”
12 Soyɨ́né nuro niaíwɨ́ xɨrɨ́o rapɨrapɨ́ nɨxopenɨmáná burɨmákaú aiwá narɨgɨ́ámɨ dánɨ bokisɨ́yo sá wɨ́rárɨnɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná ‘Orɨ́anɨ?’ yaiwíɨ́rɨxɨnɨ.” urɨ́ɨ́yɨ́ re eŋɨnigɨnɨ.
13 Pea fokifā pē ne'e 'i te 'āngeló he tokolahi 'o te hōsitē 'o langí, 'oku notou fakamālō ki te 'Atuá, mo notou pehē:
13 Aŋɨ́najɨ́ áwaŋɨ́ urɨ́o roŋe Gorɨxoyá sɨmɨŋɨ́ wínarɨgɨ́á obaxɨ́ aŋɨ́namɨ dáŋowa enɨ nɨrónapɨmáná Gorɨxomɨ seáyɨmɨ numero re rɨgɨ́awixɨnɨ,
14 “Ko te kolōliá ki te 'Atuá 'i langi taupotu,
14 “Ŋwɨ́á aŋɨ́namɨ seáyɨmɨ ŋweaŋomɨ seáyɨ e oumeaneyɨ. Ámá Gorɨxo nánɨ dɨŋɨ́ arɨ́á mikeamóagɨ́á —O ayɨ́ nánɨ wimónarɨŋɨ́rɨnɨ. Ayɨ́ Gorɨxoyá xewaxo rɨxa rémóáná dɨŋɨ́ wɨ́á wónáná awayinɨ nɨsanɨro ŋweáɨ́rɨxɨnɨ.” nɨrɨmowa
15 Pea 'i te 'alu leva meiā nātou 'ia te kau 'āngeló ki te langí, ne'e fepehē'aki 'e te kau tauhi sipí, “Tou ō mu'a ki Pētelihema, 'o vakai angé 'ia te me'a nei kua fakahā mai 'e te 'Alikí kiā tātoú.”
15 sipɨsipɨ́ awí mearoarɨgɨ́áwamɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ aŋɨ́namɨ nánɨ peyíáná awa re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “Betɨrexemɨ niaíwɨ́ rémóe irɨ́niɨ́ nurane Gorɨxo áwaŋɨ́ nearɨ́ɨ́ nánɨ sɨŋwɨ́ owɨnaneyɨ.” nɨrɨnɨmowa
16 Pea notou ō fakavave leva, 'o 'ilo'i 'ia Mele mo Siosifa fakatou'osi, pea mo te Tamasi'i valevalé 'oku takoto 'i te 'ai'angakaí.
16 — ausente —
17 Pea 'i te notou mamata ki Aí, ne'e notou hanga leva 'o fakamatala'i 'ia te me'a ne'e fakahaa'i ange kiā nātoú, 'o kau ki te Tamasi'i nei.
17 — ausente —
18 Pea ko nātou ne'e notou fanongo ki aí, ne'e notou ofo kotoa pē 'i te 'ū me'a ne lea 'aki 'e te kau tauhi sipí kiā nātoú.
18 ámá pɨ́né sipɨsipɨ́ awí mearoarɨgɨ́áwa urɨ́ápɨ arɨ́á wiarɨgɨ́áyɨ́ nɨ́nɨ dɨŋɨ́ ududɨ́ nero aí
19 Ka ne'e kumuni kotoa pē 'e Mele 'ia te 'ū me'a ko 'ení, 'o fifili ki ai 'i tono lotó.
19 Mariaí xwɨyɨ́á íwo nánɨpɨ dɨŋɨ́ aumaúmɨ́ ninɨrɨ dɨŋɨ́ nɨpɨkíga warɨ́ná
20 Pea foki atu 'ia te kau tauhi sipí, mo notou fakafeta'i mo fakamālō ki te 'Atuá; kote'uhí ko te 'ū me'a kotoa pē ne'e notou fanongo mo mamata ki aí, 'oku tatau tofu pē mo te me'a 'ā ē ne'e tala'i maí.
20 sipɨsipɨ́ awí mearoarɨgɨ́áwa ámɨ wigɨ́ sipɨsipɨ́ awí mearoarɨgɨ́e nánɨ nuróná aŋɨ́najo urɨ́ɨ́pɨ xɨxenɨ éɨ́ eŋagɨ wɨnɨro arɨ́á wiro nero nánɨ Gorɨxomɨ seáyɨmɨ umero yayɨ́ umero wigɨ́awixɨnɨ.
21 Pea 'i te kakato Tono 'aho valú ke kamu ai Iá, pea ne'e fakahingoa 'Ona ko Sīsū; 'a ia ko tono fakahingoa mei te 'āngeló 'i te he'iki ai tu'itu'ina Ia 'i te manavá.
21 Niaíwo xɨnáí nɨxɨrɨmáná eŋáná rɨxa sɨ́á wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú wo óráná omɨ iyɨ́ sɨ́mɨ́ sɨ́ó wákwianɨróná yoɨ́ aŋɨ́najo eŋíná xɨnáí sɨnɨ agwɨ́ meŋáná “Yoɨ́ Jisasoyɨ wɨ́rɨ́ɨrɨxɨnɨ.” urɨŋɨ́pɨ wɨ́rɨgɨ́awixɨnɨ.
22 Pea 'i te hokosia te 'aho ke fakama'a ai 'ia nāua, 'o fakatatau ki te lao 'a Mōsesé, ne nā 'ave leva 'Ona ki Selusalema ke 'avatu ki te 'Alikí,
22 Sɨ́á Mariaí “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ Moseso eŋíná nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ nerɨ igɨ́á oeánɨmɨnɨ.” yaiwiŋɨ́yi imónɨŋáná ayaú Jisaso Gorɨxoyá wo oimónɨrɨ mɨnɨ wianɨri nánɨ nɨmeámɨ Jerusaremɨ nánɨ nuri
23 ('o hangē ko ia kua tohi 'i te Lao 'a te 'Alikí, “Ko te tamasi'i kotoa pē, ko he olopo'ou, 'e lau 'ona ko te tapu ki te 'Alikí,”)
23 —Ámɨnáoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ re nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ, “Niaíwɨ́ oxɨ́ xámɨ óɨ́ imóo Gorɨxomɨ mɨnɨ nɨwiro ‘Dɨxorɨnɨ.’ urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.” nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ
24 pea kote'uhí foki ke nā fai 'ia te feilaulaú, 'o fakatatau mo ia 'oku hā 'i te Lao 'a te 'Alikí, “ko te ongo fe'i kulukulu, pē ko he fe'i lupe mui 'e ua.”
24 í niaíwɨ́ xɨrɨ́ɨ́ nánɨ igɨ́á eánɨmɨnɨrɨ nánɨ Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ re rɨnɨŋɨ́pa “Nionɨ nánɨ xawiówɨ́ waúranɨ, agwɨrɨwɨ́ waúranɨ, rɨdɨyowá niíɨ́rɨxɨnɨ.” E rɨnɨŋɨ́pa ayaú naŋwɨ́ rɨdɨyowá yanɨri nánɨ nuri Jerusaremɨ nɨrémori aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ nɨpáwiri ŋwɨ́ ikaxɨ́ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pa yarɨ́ná
25 Pea vakai, ne'e nofo 'i Selusalema he tangata ne'e hingoa ko Simione; pea ko te tangata anga-tonu ia mo lotu mo'oni, 'i tana nofo 'amanaki ki te taukapo'i 'o 'Isilelí; pea ne'e 'iā ia 'ia te Laumālie Mā'oni'oní.
25 íná ámá Jerusaremɨyo ŋweagɨ́áyɨ́ wo —O xegɨ́ yoɨ́ Simionorɨnɨ. O ámá wé rónɨŋɨ́ imónɨrɨ Gorɨxomɨ píránɨŋɨ́ uxɨ́dɨrɨ yarɨŋorɨnɨ. Ámá arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ niwiarorɨ xegɨ́ Isɨrerɨyo yeáyɨ́ uyimɨxemeanɨ́o nánɨ xwayɨ́ nanɨrɨ ŋweaŋorɨnɨ. Kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ omɨ ukɨkayoŋorɨnɨ.
26 Pea ne'e fakahaa'i kiā ia 'e te Laumālie Mā'oni'oní, 'e kailoa ina mamata ki te maté kae'aua ke mamata ki te Kalaisi 'a te 'Alikí.
26 Gorɨxo Simionomɨ dɨŋɨ́ nukɨkayorɨ́ná kwíyɨ́ tɨ́nɨ wɨ́á re urókiamoŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ sɨnɨ mɨpepa eŋáná ámá Ámɨnáonɨyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ yeáyɨ́ seayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́omɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨrɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
27 Pea kua 'alu ia ki te Temipalé kua Laumālie'ina, mo tono 'avange 'ia te tamasi'i ko Sīsuú 'e Tana mātu'á ke fai kiā Ia 'o fakatatau ki te tu'utu'uni 'a te Laó.
27 Simiono Gorɨxoyá kwíyɨ́ ukɨkayoŋagɨ nánɨ aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ nɨpáwirɨ Jisasomɨ xanɨyaú ŋwɨ́ ikaxɨ́ Gorɨxo rɨŋɨ́pa wiianɨri nánɨ xɨ́omɨ nɨmeámɨ ɨ́wiaparɨŋagɨ́i nɨwɨnɨrɨ
28 Pea ma'u 'e ia 'ia te tamá 'o hapai ake, mo fakamālō'ina 'ia te 'Atuá, 'o pehē,
28 íwomɨ nurápɨrɨ ɨ́á nɨmaxɨrɨmáná Gorɨxomɨ seáyɨmɨ numerɨ re urɨŋɨnigɨnɨ,
29 “'E 'Aliki, tā ko Tau toki tukuange 'eni Tau pōpulá
29 — ausente —
30 He kua mamata toku matá ki Tou fakama'ulí,
30 — ausente —
31 'a ia ne Ke teuteu'i ke hā ki te kakai kotoa pē;
31 Joxɨ rɨŋɨ́pa ámá nɨ́nɨyá sɨŋwɨ́yo dánɨ dɨxɨ́ yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́o rɨxa neaiapɨ́ɨ́rɨnɨ.
32 ko te maama ke tatala 'aki te fakapō'uli 'o te Senitailé,
32 Ámá joxɨ neaiapɨ́o wɨ́ánɨŋɨ́ ókiarɨŋɨ́pa émáyo nuréwapɨyirɨ́ná wɨ́á wómɨxɨyinɨ́árɨnɨ. O negɨ́ Isɨrereneyá aŋɨ́ re dánɨ xɨrɨ́ɨ́ eŋagɨ nánɨ ámá nɨ́nɨ nene seáyɨmɨ neamepɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ
33 Pea ne'e fu'u ofo 'aupito Tana tamaí mo Tana fa'eé 'i te 'ū me'a ne'e lea 'aki 'o kau ki te Tamá.
33 íwomɨ xanɨyaú Simiono egɨ́ íwo nánɨ xwɨyɨ́á apɨ rarɨŋagɨ arɨ́á nɨwiri ududɨ́ neri mɨŋɨ́ sɨ́ŋá nɨweánɨri yarɨ́ná
34 Pea ne'e tāpuaki'i nāua 'e Simione, 'o iange ia kiā Mele ko Tana fa'eé, “Vakai, ko te nafa 'o te Toko Taha nei ko te tūkia'anga mo te toetu'u'anga 'o he tokolahi 'i 'Isileli, pea ko te faka'ilonga kā leakovi'i,
34 Simiono ayaúmɨ “Gorɨxo naŋɨ́ oeaimɨxɨnɨ.” nurɨrɨ íwomɨ xɨnáí Mariaímɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Arɨ́á eɨ. Íwɨ́ romɨ Isɨrerɨyɨ́ nɨ́nɨ wí arɨ́á nɨwiro dɨŋɨ́ wɨkwɨ́róɨ́áyɨ́ seáyɨ e imónɨpɨrɨ́árɨnɨ. Wí arɨ́á mɨwí nero dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́ró éɨ́áyɨ́ anɨpá imónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Gorɨxo ‘Ámá nɨ́nɨ naŋɨ́ oimónɨ́poyɨ.’ wimónɨŋagɨ nánɨ íwɨ́ ro sɨ́mɨmajɨ́ónɨŋɨ́ yárɨnɨŋagɨ nánɨ ámá obaxɨ́ wikɨ́ nɨwónɨro ikayɨ́wɨ́ numearɨro yarɨ́ná ayɨ́ ínɨmɨ dánɨ dɨŋɨ́ wiawiarɨgɨ́áyɨ́ sɨŋánɨ imónɨnɨ́árɨnɨ.
35 ('io, na'a mo koe 'e ulu he heletā 'i tou lotó,) kote'uhí ke toki hā mai ai 'ia te fakakaukau 'i te loto 'o te tokolahi.”
35 Jíxɨ mɨŋɨ́ mɨxɨ́ yarɨgɨ́ápá tɨ́nɨ rɨróagɨ́ánɨŋɨ́ íwɨ́ ro nánɨ íkɨ́nɨŋɨ́ sɨpí e sinɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
36 Pea ne'e 'i ai he fafine palōfita ko 'Ana, 'a ia ko te 'ofafine 'o Fanueli, 'i te ha'a 'Āselí. Pea ko te fafine 'eni ne'e fualoa 'aupito: pea ne'e ma'u husepāniti ia 'i tana finamulí, 'o nā nonofo 'o fitu ta'u;
36 Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoarɨgɨ́á wí —Í Panueromɨ xemiáí xegɨ́ yoɨ́ Anaírɨnɨ. Xiáwo írɨŋo Asao tɨ́nɨ gwɨ́ axɨ́rírɨnɨ. Í rɨxa apiaŋírɨnɨ. Oxɨ́ nɨmeánɨrɨ nɨŋwearɨ́ná xwiogwɨ́ wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú múróáná
37 pea kua nofo uitou ia 'o valungofulu mā fā ta'u. Pea ne'e kailoa mahu'i ia mei te Temipalé, ka ne'e tauhi ia ki te 'Atuá 'aki te 'aukai mo te lotu 'i te pō mo te 'aho.
37 xiagwo rɨxa nɨpéáná í apɨxɨ́ anɨ́ nimónɨrɨ nɨŋwearɨ xegɨ́ xwiogwɨ́ nɨ́nɨ rɨxa 84 imónɨŋírɨnɨ. Í aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ bɨ mɨpeyeá ikwáwɨyiranɨ, árɨ́wɨyiranɨ, aiwá ŋwɨ́á ŋwearɨ Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ wirɨ yarɨŋírɨnɨ.
38 Pea ne'e tu'u mai mo ia 'i te taimi pē ko iá, 'o fakafeta'i ki te 'Atuá; pea lea ia 'i te Tamá kiā nātou kotoa pē 'i Selusalema ne'e notou nofo 'amanaki ki te huhu'í.
38 Í enɨ aŋiwámɨ íwo ɨ́á nɨxɨrɨrɨ ŋweagɨ́íe axíná nɨrémorɨ íwomɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ́ná Gorɨxomɨ yayɨ́ nɨwimí nurɨ ámá “Gorɨxo gíná Jerusaremɨ ŋweaŋwaéne gwɨ́nɨŋɨ́ nearoayíronɨ́árɨ́anɨ?” yaiwiarɨgɨ́áyo íwɨ́ o nánɨ áwaŋɨ́ nura uŋɨnigɨnɨ.
39 Pea kua 'osi te nā fakakakato 'ia te 'ū me'a nei kotoa pē, 'o fakatatau ki te Lao 'a te 'Alikí, pea ne'e notou foki leva ki Kāleli ki te notou koló ko Nāsaleti.
39 Xanɨyaú Gorɨxo ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨŋɨ́pa rɨxa nɨpɨnɨ nɨyárɨmɨ Gariri pɨropenɨsɨ́yo egɨ́ aŋɨ́ Nasaretɨyɨ rɨnɨŋe nánɨ íwomɨ nɨmeámɨ nɨyiri e ŋweaŋáná
40 Pea ne'e tupu ake 'ia te tamasi'í, 'o faka'a'au Ia ke mālohi, 'i tono fakafonu Ia 'aki te potó; pea ne'e nofo kiā Ia 'ia te 'ofa 'a te 'Atuá.
40 íwo xwé niwiarorɨ Gorɨxo omɨ ayá nurɨmɨxɨrɨ dɨŋɨ́ ukɨkayoŋagɨ nánɨ eŋɨ́ eánɨrɨ amɨpí nánɨ dɨŋɨ́ eŋwɨperɨ eŋɨnigɨnɨ.
41 Pea ne'e ō Tana ongo mātu'á 'i te ta'u kotoa pē ki Selusalema, ki te kātoanga 'o te Pāsová.
41 Xanɨyaú xwiogwɨ́ o omɨ aiwá Gorɨxoyá aŋɨ́najo xiáwowa Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo ŋweaŋáná mɨpɨkí múroŋɨ́yimɨ —Sɨ́á ayimɨ aiwá Pasopayɨ rɨnɨŋɨ́ imɨxarɨgɨ́árɨnɨ. Sɨ́á ayi nánɨ dɨŋɨ́ winɨnɨ nánɨ Jerusaremɨ nánɨ nuayiri yayarɨ́ná
42 Pea 'i te hoko Tono hongofulu mā ua ta'ú, ne'e notou fononga ake, 'o hangē ko te notou fa'a fai 'i te kātoangá.
42 Jisaso xwiogwɨ́ rɨxa wé wúkaú sɨkwɨ́ waú eŋáná sɨ́á Gorɨxo múroŋɨ́yi rɨxa aŋwɨ ayo imónɨŋáná xanɨyaú yarɨgɨ́ípa nánɨ Jisaso xɨ́o tɨ́nɨ Jerusaremɨ nánɨ nɨyiro
43 Pea kua faka'osi tono 'ū 'ahó, 'o notou kamata foki atu, ka ne'e nofo pē te tamasi'i ia ko Sīsuú 'i Selusalema; pea ne'e kailoa 'ilo ki ai Tana ongo mātu'á.
43 sɨ́á aiwá apɨ nanɨro nánɨ nɨŋweagɨ́asáná ámɨ aŋɨ́ e nánɨ nurɨ́ná Jisaso sɨnɨ Jerusaremɨ ŋweaŋáná xanɨyaú majɨ́á nimónɨri
44 Pea 'i te nā mahalo 'oku 'i te kaungā fonongá pē Iá, ne nā hanga ō pē, kae'aua ke 'osi mai te vā'ihala 'o te 'aho ko iá; pea nā toki kumi 'Ona ki te notou kāingá mo te notou kau fe'iloakí.
44 re yaiwigɨ́isixɨnɨ, “Jisaso ámá negɨ́ wí tɨ́nɨ rɨxa púɨnigɨnɨ.” nɨyaiwiri warɨ́ná sɨ́á wɨyi órɨ́agɨ ayaú egɨ́ ámáyo tɨ́nɨ ámá egɨ́ imoarɨgɨ́íyo tɨ́nɨ pɨ́á imɨmɨ́ neri
45 Pea 'i te kailoa nā 'ilo'i Iá, ne nā tē foki ki Selusalema ko te kumi kiā Ia.
45 pɨ́á yopa nɨmegɨnárɨri ámɨ Jerusaremɨ nánɨ nɨyiri pɨ́á néra núɨ́isáná
46 Tamasi'i ko Sīsuú 'oku lotolōtoi 'i te kau akonakí|alt="Adolescent Jesus with teachers inside temple" src="DN00416b.tif" size="col" ref="2:46-47" Pea 'i te 'osi angé, hili te 'aho 'e tolu, ne nā toki 'ilo'i 'Ona ki te Temipalé, 'oku lotolōtoi Ia 'i te kau akonakí, 'o fakafanongo mo fakafehu'i foki kiā nātou.
46 rɨxa sɨ́á wɨyaú wɨyi óráná wenɨŋɨ́ éɨ́íyɨ́ wɨnɨgɨ́isixɨnɨ. Aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ ínɨmɨ riwo ŋweaŋagɨ nɨwɨnɨri o Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ uréwapɨyarɨgɨ́á wamɨ áwɨnɨ e nɨŋweámáná yarɨŋɨ́ wirɨ arɨ́á wirɨ yarɨŋagɨ nɨwɨnɨri
47 Pea ko nātou kotoa pē ne'e notou fanongo kiā Iá, ne'e notou fakatumutumu 'i te anga 'o Tana fakakaukaú mo Tana 'ū talí.
47 ámá Jisaso pɨ́né ráná arɨ́á nɨwiro ŋweagɨ́áyɨ́ nɨ́nɨ aga ududɨ́ nero re yaiwigɨ́awixɨnɨ, “O arɨre nerɨ nɨjɨ́á nimónɨrɨ rɨ́a rarɨnɨ?” yaiwiarɨ́ná
48 Pea 'i te nā mamata ki aí, ne'e to'oa te nā lotó; pea lea kiā Ia Tana fa'eé, “Tama, ko te ā kua ke fai pehē mai ai kiā māuá? He ko 'eni, ko Tau tamaí mo au kua mā fiu'a kumi 'Ou mo te loto hoha'a lahi!”
48 xanɨyaú omɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨri ududɨ́ nɨwiri xɨnáí re urɨŋɨnigɨnɨ, “Íwe, pí nánɨ e yeaíwapɨyarɨŋɨnɨ? Yaípawi ayá sɨ́wɨ́ yearoarɨŋagɨ nánɨ joxɨ nánɨ pɨ́á yarɨŋwiɨ.” urɨ́agɨ́i
49 Pea iange 'e Ia kiā nāua, “He ne'e kulā kumi 'Okú ko te ā? Ne kailoa koā kulā 'ilo'i kua pau ke Au 'i te ngāue 'o Taku Tamaí?”
49 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Pí nánɨ aípagwí nionɨ nánɨ amɨ amɨ pɨ́á emearɨŋiɨ? ‘Xanoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ xɨ́oyá aŋɨ́ riwámɨ ínɨmɨ ŋweanɨ.’ mɨyaiwiarɨŋɨ́ reŋiɨ?” urɨ́agɨ aí
50 Pea ne'e kailoa nā lave'i tono 'uhinga 'o Tana lea ko 'eni kiā nāuá.
50 xwɨyɨ́á xɨ́o urɨ́ɨ́pɨ nánɨ xanɨyaú nɨpɨkwɨnɨ nɨjɨ́á mimónɨpa neri
51 Pea toki foki Ia mo nāua, 'o a'u ki Nāsaleti; pea ne'e anganofo Ia kiā nāua. Pea ne'e kumuni 'e Tana fa'eé 'ia te 'ū me'a kotoa pē ko 'ení 'i tono lotó.
51 xɨ́o tɨ́nɨ nawínɨ nuro wigɨ́ aŋɨ́ Nasaretɨ nɨrémoro Jisaso xanɨyaúmɨ arɨ́á yɨ́mɨgɨ́ nɨwirɨ ŋweaŋáná xɨnáí amɨpí nɨ́nɨ o éɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ aumaúmɨ́ inarɨ́ná
52 Pea ne'e lalaka atu 'ia Sīsū 'i te potó, mo te lahi Tono sinó, pea mo Tono 'ofaina 'e te 'Atuá mo te tangatá.
52 Jisaso sɨnɨ xwé nimóga nurɨ́ná dɨŋɨ́ eŋwɨperɨ xwé imónɨrɨ néra warɨ́ná Gorɨxo tɨ́nɨ ámá nɨ́nɨ tɨ́nɨ enɨ o nánɨ “Ámá naŋorɨnɨ.” nɨyaiwia wagɨ́árɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra