Atos 2
MXV vs XGS
1 Saa kuu ra nditiandiaa va kii ña koo viko Pentecostés, ra itaꞌan kuiti takundiꞌi va na kandixa Jesús ndéé na iin veꞌe.
1 Sɨ́á Pedikosɨyɨ rarɨgɨ́áyi —Sɨ́á ayi Judayɨ́ aiwá omɨŋɨ́ sɨŋɨ́yo dánɨ míɨ́ápɨ Gorɨxomɨ yayɨ́ wianɨro nánɨ nɨmeáa nɨbɨro peaxɨ́ tarɨgɨ́áyirɨnɨ. Sɨ́á ayi imónɨŋáná ámá Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́ aŋɨ́ wiwá axiwámɨ awí eánɨŋáná re eŋɨnigɨnɨ.
2 Ra tuꞌva iin niniꞌi va xaꞌa ^kuu chi ndiví, ra iin ta ^kuu te ndiee ni vaxi tachi, iin saa xaꞌa kuu, ra saa ndu̱xínu̱ ña ini veꞌe nuu ndéé na, ra iin niniꞌi xaꞌa kuu veꞌe kan.
2 Aŋɨ́namɨ dánɨ rɨ́wɨpí xwénɨŋɨ́ ɨwɨ́ nɨra weapɨ́ɨ́yɨ́ aŋɨ́ ayɨ́ ŋweagɨ́iwámɨ niwámɨnɨ árɨ́ó inárɨnɨŋɨnigɨnɨ.
3 Ra iin ta kuꞌva íin yaa ñùꞌù, saa iyoo ña ndixinu sata ta iin ta iin na.
3 Árɨ́ó inárɨnɨŋáná sɨŋwɨ́ wɨnɨ́áyɨ́ wɨnɨgɨ́awixɨnɨ. Rɨ́á ápiáwɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ bɨ aípɨ́naŋwɨ́ néra nurɨ womɨnɨ womɨnɨ nɨŋweaxa úagɨ xɨxe sɨŋwɨ́ ainenɨgɨ́awixɨnɨ.
4 Ra saa ndakiꞌin takundiꞌi na Tachi Yii Ndioxi, ra xaꞌa na ^kaꞌan na inka nuu tuꞌun, ra ta iyoo mii tuꞌun ña taxi Tachi Yii Ndioxi ndaꞌa na kaꞌan na, ke ndikaꞌan va na.
4 Sɨŋwɨ́ e ainenarɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ. Ayo nɨyonɨ Gorɨxo kwíyɨ́ xɨ́oyápɨ ayá wí sɨxɨ́ umímoŋɨnigɨnɨ. Sɨxɨ́ umímóáná kwíyɨ́pɨ wimɨxɨ́ɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ nero pɨ́né xegɨ́ wí wínɨyɨ́ mɨrɨpaxɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́ aí ananɨ rɨpaxɨ́ nimónɨro nɨra ugɨ́awixɨnɨ.
5 Ra kii kan, ra kuaꞌa ni na judío na ^kandixa ndinuni Ndioxi, na ndéé iinii saa kuvi ña yuuvi ndi̱xa̱a̱ ña ndasakaꞌnu na Ndioxi ñuu Jerusalén, viko Pentecostés xa ta kuꞌva yunaꞌa va na.
5 Judayɨ́ wí —Ayɨ́ aŋɨ́ xwɨ́á rɨrí nɨrímɨnɨ amɨ gɨmɨ ikwɨ́rónɨŋɨ́yo xɨrɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ. Gorɨxomɨ píránɨŋɨ́ oxɨ́daneyɨnɨro anɨŋɨ́ minɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ. Ayɨ́ nɨbɨmimáná Jerusaremɨ urɨ́nɨgɨ́íná rɨ́wɨpí xwénɨŋɨ́ ɨwɨ́ nɨra weapɨŋɨ́pɨ ínárɨnɨ.
6 Ra te xini soꞌo yuvi kan ña iin níníꞌi kuu ra saa xaꞌa ndakaya kuaꞌa ka vi na ña xini soꞌo na ni ke kúú veꞌe kan, ra nii kundäa ini na ni ke sa vi na, saa chi ^xini soꞌo na ña kaꞌan yuvi na ndee veꞌe kan taꞌan tuꞌun ña kaꞌan ta iin iin na ndixaa kan.
6 Ɨwɨ́ nɨra weapáná ámá xwé ayá wí epɨ́royɨ́ nero Jisasomɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ wigɨ́ aga pɨ́né xɨxegɨ́nɨ tɨ́nɨ nɨra warɨŋagɨ́a arɨ́á nɨwiro nánɨ ududɨ́ nero
7 Ra iin kua̱ꞌa̱n ini na ndita na, ra ndakanda ka vi ini na, ra kaꞌan na xiꞌin taꞌan na, kachi na saa:
7 ayá nɨrɨwamónɨro dɨŋɨ́ sɨ́ŋá nɨweánɨro re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “Ámá aga pɨ́né xɨxegɨ́nɨ tɨ́nɨ rarɨgɨ́á rowa nowanɨ Gariri pɨropenɨsɨ́yo dáŋɨ́ menɨranɨ?
8 ¿Ra ni chuun ke vaꞌa ^kaꞌan na tuꞌun ña kaꞌan yo, tuꞌun ka̱ku yo? ¿Ra ndixaa ke xa̱ na ña sakuaꞌa na ña?
8 Nowanɨ e dáŋowa eŋagɨ aiwɨ arɨge nero negɨ́ aga pɨ́né oníná dánɨ arɨ́á nɨwia uŋwá xɨxegɨ́nɨ tɨ́nɨ neararɨ́ná arɨ́á nɨwia warɨŋwɨnɨ?
9 Ra iinii kuvi va ke kee yoo, na xaa yoꞌo vichin; saa chi yoo yoꞌo ra Partia va kee yo, ra sava tu na ke̱e Media va, ra sava tu na ke̱e Elam va, xiꞌin na kee Mesopotamia, xiꞌin na ke̱e Judea, xiꞌin na ke̱e Capadocia, xiꞌin na ke̱e Ponto, xiꞌin na ke̱e Asia,
9 Nene wiene Patiayɨ́ rɨnɨŋwaéne wiene Midiayɨ́ rɨnɨŋwaéne wiene Iramɨyɨ́ rɨnɨŋwaéne wiene Mesopotemia dáŋene wiene Judia dáŋene wiene Kapadosa dáŋene wiene Podasɨ dáŋene wiene Esia dáŋene
10 ra saa tu na ke̱e Frigia, na ke̱e Panfilia, na kee Egipto, ra saa tu na ke̱e África, ña ndikaa chikan ka nuu ndikaa ñuu Cirene; ra saa tu na ke̱e ñuu Roma na xaa ndakundee yoꞌo, ra nduu na judío xiꞌin yo vichin, ra saa tu mii yo na kuu judío va;
10 wiene Pɨrigia dáŋene wiene Pabiria dáŋene wiene Isipɨ dáŋene wiene Sairini tɨ́ŋɨ́mɨnɨ Ribia pɨropenɨsɨ́yo dáŋene wiene Romɨ dáŋene nene nɨbɨrane re urɨ́nɨŋwaéne —Wiene aga nepa Judayenerɨnɨ. Wiene Judayɨ́ yarɨgɨ́ápɨ nɨxɨ́dɨrane nánɨ nawínɨ imónɨŋwaénerɨnɨ.
11 Ra sava tu na kee ñuu Creta xiꞌin ñuu Arabia. Ra ^xini soꞌo takundiꞌi yo ña ^kaꞌan yuvi na ñúꞌu veꞌe yoꞌo taꞌan tuꞌun ña kaꞌan ta iin iin yo. Ra kaꞌan na xaꞌa ña vaꞌa, ña nduvi ña xa Ndioxi ―^kachi na xiꞌin taꞌan na.
11 Ámɨ wiene Kɨritɨ dáŋene wiene Arebia dáŋenerɨnɨ. E e dáŋene aiwɨ nɨnenenɨ wine wine awa amɨpí Gorɨxo eŋíná eŋɨ́ neánɨrɨ yagɨ́yɨ́ nánɨ nɨnearɨrɨ́ná negɨ́ aga pɨ́né xɨxegɨ́nɨyo dánɨ rarɨŋagɨ́a arɨ́á wiarɨŋwɨnɨ.” E nɨrɨga nuróná
12 Ra ndakanda ka vi ini na ra nii nïꞌi na ni ke kachi na, ra saa ^kaꞌan na xiꞌin taꞌan na ^kachi na saa:
12 ududɨ́ néra nuro ududɨ́ nikárɨnɨro nánɨ wí re nɨrɨga ugɨ́awixɨnɨ, “Pí neaímeanɨ nánɨ rɨ́a yarɨŋoɨ?” nɨrɨga warɨŋagɨ́a aiwɨ
13 Ra sava tu na ^xasiki va, ra ^kaꞌan na ^kachi na saa:
13 wí rɨperɨrɨ́ nɨwiro re nɨra ugɨ́awixɨnɨ, “Awa wainɨ́ sɨŋɨ́pɨ xwé nɨnɨmáná papɨkɨ́ nero nánɨ rarɨŋoɨ.” nɨra ugɨ́awixɨnɨ.
14 Ra saa ndakundichi ra Pedro xiꞌin ndia uxi iin ndia itaꞌan xiꞌin ra, ra ndikaꞌan ra xiꞌin takundiꞌi yuvi na ndakaya ndita kan, kachi ra saa:
14 E nɨra warɨ́ná Pitao Jisasoyá wiepɨsagɨ́ wé wúkaú sɨkwɨ́ wo imónɨgɨ́á wɨ́a tɨ́nɨ éɨ́ nɨrómáná eŋɨ́ tɨ́nɨ repɨyɨ́ nerɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ Judia pɨropenɨsɨ́yo dáŋɨ́yɨ́né tɨ́nɨ ámá amɨ amɨ dánɨ nɨbɨro Jerusaremɨ urɨ́nɨgɨ́áyɨ́né tɨ́nɨ nionɨ repɨyɨ́ seaiarɨ́ná píránɨŋɨ́ arɨ́á ókiarɨ́ nɨmónɨro none neaímeáɨ́pɨ nánɨ nɨjɨ́á imónɨ́poyɨ.
15 Saa chi nduꞌu, na ndee yoꞌo vichin, ra süvi na xíꞌí kuvi ndi, ta kuꞌva kachi sava ndo, chi vichin ra sakan kaa ìi̱n ixtiaan va kuvi ña.
15 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Agwɨ sɨnɨ 9:00 a.m. ámá wainɨ́ xwapɨ́ mɨnɨpa yarɨgɨ́íná imónɨŋagɨ nánɨ soyɨ́né ámá nionɨ tɨ́nɨ re rogɨ́á rowa nánɨ yaiwiarɨgɨ́ápɨ nepa papɨkɨ́ nero mɨrarɨŋoɨ.
16 Ra na kundaa ini ndo xaꞌa ña kúú yoꞌo vichin, chi yoꞌo ke ^xinu nuu tuꞌun ña ndikaꞌan Ndioxi xiꞌin ra Joel, ra ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi xinaꞌa, te kachi ra suꞌva:
16 Awa yarɨgɨ́ápɨ, ayɨ́ eŋíná wɨ́á rókiamoagɨ́ Joeroyɨ rɨnɨŋo nɨrɨrɨ eaagɨ́ rɨpɨ, ayɨ́ apɨrɨnɨ,
17 Yuꞌu, ra kuvi Ndioxi ndo kuvi ra kaꞌan xiꞌin ndo;
17 ‘Gorɨxo re rarɨnɨ, “Sɨ́á yoparɨ́yɨ́ tɨ́ŋíná kwíyɨ́ nionɨyápɨ tɨ́nɨ ámá nɨ́nɨ wíyɨ́ wíyonɨ ayá wí sɨxɨ́ umímóáná segɨ́ niaíwɨ́ oxɨ́ tɨ́nɨ apɨxɨ́ tɨ́nɨ xwɨyɨ́á nionɨyápɨ wɨ́á urókiamoaro segɨ́ íwɨ́ sɨkɨŋɨ́yɨ́ íkwɨ́kwɨ́ yárɨro segɨ́ xweyaŋɨ́yɨ́ orɨŋá wɨnɨro epɨ́rɨ́árɨnɨ.
18 Saa chi kii kan kuvi ña saxinu yu Tachi Yii yu sata na xa chiñu nuu yu, na siꞌi xiꞌin ndia tiaa,
18 Íná ámá wíyá xɨnáíwánɨŋɨ́ nimónɨro omɨŋɨ́ wiiarɨgɨ́á oxowamɨ tɨ́nɨ apɨxíwamɨ tɨ́nɨ ayo aí gɨ́ kwíyɨ́pɨ tɨ́nɨ sɨxɨ́ umímóáná xwɨyɨ́á nionɨ nánɨ wɨ́á rókiamopɨ́rɨ́árɨnɨ.
19 Ra sa yu ña iyo ni kuu nuu ndivi ni̱nù kuni na;
19 Nionɨyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ aŋɨ́ pɨrɨ́yo dánɨ ayá rɨwamónɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́yɨ́ inɨrɨ xwɨ́á rɨrímɨ dánɨ ekɨyiŋɨ́yɨ́ inɨrɨ nerɨ́ná re enɨ́árɨnɨ. Xwɨ́árímɨ ragɨ́ purɨ rɨ́á werɨ sɨŋwɨrɨ́á awímɨŋɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋɨ́ tɨrɨ yarɨ́ná
20 Ra ñuꞌù, ña ^túu̱n nduꞌu ndivi,
20 aŋɨ́ pɨrɨ́yo sogwɨ́ sɨ́á yinɨrɨ emá ragɨ́ rɨŋɨ́ imónɨrɨ enɨ́árɨnɨ. E nemáná eŋáná sɨ́á Ámɨnáonɨ ámá nɨyonɨ mí ómómɨxɨmɨ́ wimɨ́a nánɨ seáyɨ e imónɨŋɨ́yi parɨmonɨ́árɨnɨ.
21 Ra takundiꞌi na ^kaꞌan xiꞌin yu ña chindiee taꞌan yu xiꞌin na,
21 Ayi sɨnɨ mɨparɨmopa eŋáná ámá dɨŋɨ́ nɨnɨkwɨ́roro ‘Ámɨnáoxɨnɨ, yeáyɨ́ neayimɨxemeaɨ.’ nɨrɨ́á nɨyonɨ yeáyɨ́ uyimɨxemeámɨ́árɨnɨ.” Gorɨxo e rarɨnɨ.’ wɨ́á rókiamoagɨ́ Joero e nɨrɨrɨ eaagɨ́pɨ ámá rowa yarɨ́ná seyɨ́né axɨ́pɨ xɨxenɨ wɨnarɨŋoɨ.
22 ’Ra xaꞌa ña kan ke na tiaa soꞌo ndoꞌo na ñuu Israel ña ka̱ꞌa̱n yu xiꞌin ndo vichin xaꞌa Jesús ra ke̱e ñuu Nazaret: Ra xa kundaa va ini ndo chi Jesús, ra ndiee Ndioxi va ke ndixiyo xiꞌin ra; ña kan ke vaꞌa xa̱ ra kuaꞌa ni ña vaꞌa xiꞌin ña ndichi, xiꞌin ña xituꞌun.
22 “Gɨ́ Isɨrerɨyɨ́né, xwɨyɨ́á nionɨ searɨmɨ́ rɨpɨ enɨ arɨ́á nípoyɨ. Nasaretɨ dáŋɨ́ Jisaso nánɨ rarɨŋɨnɨ. O Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ emɨmɨ́ tɨ́nɨ ayá rɨwamónɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ amɨpí bɨ ámá mepaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ néra uŋɨ́pimɨ dánɨ Gorɨxo sɨwá rénɨŋɨ́ neaiŋɨ́rɨnɨ, ‘O nionɨ nɨrɨ́pearɨ urowárénapɨŋáorɨnɨ.’ sɨwá énɨŋɨ́ neaiŋɨ́rɨnɨ. O seyɨ́né tɨ́nɨ nɨŋwearɨ́ná néra uŋɨ́ apɨ nɨpɨnɨ nánɨ seyɨ́né nɨjɨ́á imónɨŋoɨ.
23 Ndi su ndoꞌo, ra na tiin va kuvi ndo ra, ra ndataxi ndo ra ndaꞌa na yuvi kuachi, ra katakaa na ra ndaꞌa cruz ndixiꞌi ra. Ra na kundaa ini ndo chi ña ndoꞌo ra saa, ra süvi ña ndikuu sana kuvi ña, chi xa̱ ndiayu mii Ndioxi va ke ndoꞌo ra saa.
23 Eŋíná Gorɨxo xewanɨŋo ‘Apɨ nerɨŋɨ́pimɨ dánɨ ámáyo yeáyɨ́ uyimɨxemeáɨmɨgɨnɨ.’ nɨyaiwiárɨrɨ ipɨmoárɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ segɨ́ maŋɨ́yo dánɨ omɨ ámá Gorɨxo nánɨ dɨŋɨ́ wí mɨmoarɨgɨ́áyɨ́ yoxáɨ́pámɨ eŋɨ́ noro nɨyekwɨroárɨro pɨkigɨ́awixɨnɨ.
24 Ndi su ndatiaku va ra xa Ndioxi, saa chi mii va Ndioxi kuvi ra sakaku ra ndaꞌa ña ndii, chi köo ndiayu ndaꞌa ña ndii ña kaꞌndia ña chiñu nuu ra.
24 Omɨ pɨkigɨ́á aiwɨ pɨyɨ́pɨ omɨ anɨŋɨ́ gwɨ́nɨŋɨ́ yinɨpaxɨ́ meŋagɨ nánɨ Gorɨxo níkwearɨŋɨ́pimɨ dánɨ sɨŋɨ́ wimɨxáná ámɨ wiápɨ́nɨmeaŋɨnigɨnɨ.
25 Ra süvi tuꞌun chiꞌña kuvi ña yoꞌo, chi ña ndixa ke ^ndatiaku va Jesús, ra xa xinaꞌa vi ke ndikaꞌan ra rey David xaꞌa Jesús, ña ndikaꞌan ra xiꞌin Tata ra Ndioxi kachi ra suꞌva:
25 Mɨxɨ́ ináyɨ́ Depito o nánɨ nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ re eaagɨ́pɨ nionɨ seararɨŋápɨ tɨ́nɨ xɨxenɨrɨnɨ, ‘Ámɨnáo nionɨ ŋweaŋaé íníná ŋweaŋagɨ wɨnarɨŋanigɨnɨ. O nionɨ tɨ́ŋɨ́ e aŋwɨ e nɨŋweaŋagɨ nánɨ óɨ́ bɨ emɨ́ámanɨ.
26 Ra xaꞌa ña kan ke iyoo sii ni va ini yu, ra ^ndasakaꞌnu yu Tata yu xiꞌin yuꞌu yu,
26 Ayɨnánɨ gɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ dɨŋɨ́ niɨ́á nɨninɨrɨ yayɨ́ xwɨyɨ́ánɨ rarɨŋɨnɨ. Apɨnɨ marɨ́áɨ, gɨ́ wará urɨ́ epaxɨ́ rɨrí “Niɨrínɨ nɨyɨmɨŋɨ́ imónɨmɨ́a nánɨ nimɨxɨnɨ́áranɨ? Oyɨ, e nimɨxɨnɨ́árɨnɨ.” nɨyaiwirɨ dɨŋɨ́ nɨsikwɨ́morɨ ŋweaŋɨnɨ.
27 chi xa ^kundaa va ini yu ña täxí kun kindoo yu kundikaa yu nuu ñúꞌu na ndii;
27 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Joxɨ dɨŋɨ́ nionɨyá pɨyɨŋɨ́ siwí tɨ́ámɨnɨ, Xedisɨyɨ rɨnɨŋɨ́ tɨ́ámɨnɨ nɨnɨwárɨmɨ onunɨrɨ mɨnií erɨ ámá joxɨ anɨŋɨ́ minɨ́ rɨxɨ́darɨŋaónɨ xwárɨpáyo dánɨ pɨyɨ́ oenɨrɨ sɨŋwɨ́ mɨnanɨ́ erɨ erɨ́a nánɨ dɨŋɨ́ nɨsikwɨ́morɨ ŋweaŋɨnɨ.
28 Ra yoꞌo kuvi ra ndiñaꞌa nuu yu, Tata Ndioxi,
28 Óɨ́ dɨŋɨ́ nɨyɨmɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ íníná ŋweámɨ́a nánɨyi joxɨ rɨxa sɨwá niŋɨ́rɨnɨ. Joxɨ dɨŋɨ́ nɨnɨkɨkayorɨ́ná nionɨ tɨ́nɨ nɨŋwearɨŋoxɨ́nɨŋɨ́ imónɨŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ niɨ́á bɨ onɨmiápɨ mɨninɨ́ aga xwé ninɨnɨŋoɨ.’ Depito e ragɨ́rɨnɨ.
29 Ra saa ndakani ka ra Pedro nuu na xaꞌa tuꞌun yoꞌo kachi ra saa:
29 Gɨ́ ámáyɨ́né ‘Negɨ́ arɨ́o Depito nánɨ xwɨyɨ́á bɨ oseareŋwɨpémɨnɨ.’ nimónarɨnɨ. O nɨpéagɨ xwɨ́á weyárɨgɨ́o xwárɨpá sɨnɨ jɨ́e rɨpɨnɨnɨ.
30 Chi ra rey David, ra ra ndikaꞌan tuꞌun yuꞌu Ndioxi va ke xikuu ra, ña kan ke vaꞌa kundaa ini ra ña kindoo Ndioxi xiꞌin ra xaꞌa seꞌe xikua ra, saa chi seꞌe xikua ra kan kuvi ra kuu Cristo, ña kaꞌndia ra chiñu, ra ndakunduꞌu ra tiayu kaꞌnu, tu xinduꞌu mii ra rey David.
30 Ayɨnánɨ eŋíná o wɨ́á rókiamoarɨŋɨ́ wo imónɨŋagɨ nánɨ re nɨyaiwirɨ ‘Gorɨxo sɨ́ŋáyo dánɨ “Dɨxɨ́ rárɨ́awéyɨ́ wo mɨxɨ́ ináyɨ́ nimónɨrɨ joxɨ meŋweaarɨŋɨ́pa axɨ́pɨ meŋweanɨ́árɨnɨ.” nɨrɨŋonɨrɨ́anɨ?’ nɨyaiwirɨ nánɨ
31 Ra ra rey David kan, ra xa ta iyoo ña xi̱ni nuu va ra iyoo ña, ña ndatiaku ra ndikaxin Ndioxi. Ña kan ke ndikaꞌan ra ña kundikäa ra tixi ñuꞌú, ra nii iki kuñu ra tiäꞌyu, kachi ra.
31 ná rɨ́wɨ́yo imónɨnɨ́ápɨ nánɨ nɨjɨ́á nimónɨrɨ Kiraiso, arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáo xwárɨpáyo dánɨ wiápɨ́nɨmeanɨ́ápɨ nánɨ rɨŋɨ́rɨnɨ. Xwɨyɨ́á o rɨŋɨ́ rɨpɨ ‘Joxɨ gɨ́ dɨŋɨ́ pɨyɨŋɨ́ siwí tɨ́ámɨnɨ nɨnɨwárɨmɨ onunɨrɨ mɨnií erɨ xwárɨpáyo dánɨ pɨyɨ́ oenɨrɨ sɨŋwɨ́ mɨnanɨ́ erɨ erɨ́árɨnɨ.’ rɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ xɨ́o nánɨ mɨrɨ́ Kiraiso nánɨ rɨŋɨ́rɨnɨ.
32 Ra ra ndikaꞌan ra xaꞌa kan kuvi mii Jesús, ra ndatiaku xa Ndioxi vichin va. Ra nduꞌu kuvi ndia ndixa xini ña ndatiaku ra.
32 Ámá Jisasoyɨ rɨnɨŋo Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ xwárɨpáyo dánɨ wiápɨ́nɨmeaŋɨ́pɨ nenenɨ neaímeaŋɨ́ mɨ́konerɨnɨ.
33 Ra nadaa ra ndivi ndakunduꞌu ra xitia kuaꞌa Ndioxi ña ^xaꞌndia ra chiñu vichin; ra ndakiꞌin ra Tachi Yii ndaꞌa Tata ra, ra tiꞌvi ra ña xaa ña sata ndi vichin, ra ta kuꞌva kindoo ra ke xa va ra. Ña kan ke vaꞌa xini ndo, ra xini tu soꞌo va ndo takundiꞌi ña kuu yoꞌo vichin, ra mii va Jesús kuvi ra ^xa ña.
33 Ayɨnánɨ o Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ xɨ́o tɨ́ámɨnɨ nɨpeyirɨ seáyɨ e o imónɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ nimónɨrɨ wé náúmɨnɨ nɨŋweámáná xano xɨ́oyá kwíyɨ́ ‘Nionɨ ámáyo wimɨ́árɨnɨ.’ rárɨŋɨ́pɨ wíagɨ o enɨ nene kwíyɨ́pɨ sɨxɨ́ neaímóagɨ nánɨ seyɨ́né ududɨ́ seainarɨŋɨ́ rɨpɨ arɨ́á neairo sɨŋwɨ́ neanɨro yarɨŋoɨ.
34 Ra na kundaa ini ndo, chi süvi ra rey David kuvi ra ndindaa ndivi, chi Jesús va kuvi ra nandaa ndivi ña ndakunduꞌu ra xiꞌin Ndioxi vichin. Ra ndikaꞌan va tu ra rey David ña káchí ra saa:
34 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Ámá aŋɨ́namɨ nánɨ peyiŋo, ayɨ́ Depitomanɨ. Xewanɨŋo re rɨŋɨ́rɨnɨ, ‘Ámɨná Gorɨxo gɨ́ Ámɨnáomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ gɨ́ wé náúmɨnɨ ŋweaɨ.
35 ra vaꞌa sandiꞌi yu xaꞌa takundiꞌi na iyoo kuachi xiꞌin kun, kachi ra ndikaꞌan ra xinaꞌa.
35 Joxɨ mɨxɨ́ sianɨro bɨ́áyo xopɨrárɨ́ rɨwiimɨ́aé nánɨ sɨŋwɨ́ nanɨrɨ ŋweáɨrɨxɨnɨ.” omɨ Gorɨxo e urɨŋɨ́rɨnɨ.’ Depito xewanɨŋo e rɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ ‘Aŋɨ́namɨ nánɨ peyiŋo, ayɨ́ omanɨ.’ yaiwipaxɨ́rɨnɨ.
36 ’Ra xaꞌa ña kan ke xiniñuꞌu ni na kundaa ini takundiꞌi ndoꞌo, na taꞌan yo Israel, chi mii Jesús, ra katakaa ndo ndaꞌa cruz kan kuvi ra taxi Ndioxi ña kuu ra Tata yo, ra kuu tu ra ra sakaku yoo va ―kachi ra Pedro xiꞌin na.
36 Ayɨnánɨ gɨ́ Isɨrerɨyɨ́ nɨ́nɨ aga nɨjɨ́á rɨpɨ xɨxenɨ oimónɨ́poyɨ. Jisaso, seyɨ́né íkɨ́áyo yekwɨroárɨgɨ́o, o ayɨ́ aŋɨ́namɨ nánɨ peyiŋorɨnɨ. Gorɨxo o ámɨnáo oimónɨrɨ wimɨxɨrɨ ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáo oimónɨrɨ wimɨxɨrɨ eŋɨ́rɨnɨ.” Pitao e urɨŋɨnigɨnɨ.
37 Ra te xini soꞌo na ña kachi ra Pedro saa xiꞌin na, saa ra iin ndiakua ndakava ini na, ra saa ndikaꞌan na xiꞌin ra Pedro ra ndikaꞌan tu na xiꞌin ndia itaꞌan xiꞌin va ra, káchí na saa:
37 Pitao e urarɨ́ná ayɨ́ arɨ́á nɨwiro íkɨ́nɨŋɨ́ sɨpí nɨwirɨ nánɨ Pitaomɨ tɨ́nɨ wáɨ́ wurɨmeiarɨgɨ́á wɨ́amɨ tɨ́nɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Nɨrɨxɨ́meáoyɨ́né, nene arɨ yanɨ́wɨnɨ?” urɨ́agɨ́a
38 Saa ndikaꞌan ra Pedro xiꞌin na kachi ra saa:
38 Pitao re urɨŋɨnigɨnɨ, “Segɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro ámá nɨ́nɨ ‘Jisasɨ Kiraisomɨ dɨŋɨ́ rɨ́a wɨkwɨ́roarɨŋoɨ?’ seaiaiwipɨ́rɨ nánɨ wayɨ́ meápoyɨ. E éáná Gorɨxo segɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́ yokwarɨmɨ́ nɨseaiirɨ xɨ́oyá kwíyɨ́pɨ nɨseaiapɨnɨŋoɨ.
39 Chi mii va Ndioxi kuvi ra kindoo ña tiꞌví ra Tachi Yii ra kixi ña sata ndo xiꞌin sata seꞌe ndo, ra saa tu sata takundiꞌi yuvi na iyoo xika ka nuu va ra; ra saa tu na kuni mii Ndioxi kana ra kixi nuu va ra, chi taxi tu ra Tachi Yii ra koo xiꞌin na kan va ―kachi ra Pedro xiꞌin na.
39 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Kwíyɨ́ eŋíná dánɨ Gorɨxo ‘Ámáyo waínɨnɨ nánɨ urowárénapɨmɨ́árɨnɨ.’ rárɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ re roŋwáonenɨ nánɨ rɨŋɨ́manɨ. Seyɨ́né tɨ́nɨ segɨ́ niaíwɨ́ tɨ́nɨ ámá ná jɨ́amɨ aŋɨ́ gɨmɨ ŋweagɨ́áyo —Ámá Gorɨxo xɨ́oyá oimónɨ́poyɨnɨrɨ wéyo ɨ́á umɨrɨnɨ́á gɨyɨ́ gɨyo —Ayo nɨyonɨ nánɨ Gorɨxo e rɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ rarɨŋɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
40 Ra ndataxi ni ka va ra Pedro nuu na, saa chi iin ndaa ra nindeè ra ña ndikaꞌan ra xiꞌin na, ña kachi ka ra saa:
40 O xwɨyɨ́á ámɨ ayá wí tɨ́nɨ woákɨ́kɨ́ nɨwirɨ eŋɨ́ rɨrémɨxɨ́ nɨwia nurɨ re urayiŋɨnigɨnɨ, “Xeanɨŋɨ́ ámá uyɨ́niɨ́ yarɨgɨ́á tɨ́yo wímeanɨ́ápɨ nene enɨ neaímeanɨgɨnɨrɨ wáyɨ́ nɨseainɨrɨ Gorɨxo yeáyɨ́ oneayimɨxemeanɨrɨ kɨnɨmónɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.” urayiŋɨnigɨnɨ.
41 Ra kii kan ra kuꞌva uni mil kuvi yuvi na ndixinu ini tuꞌun ña ndikaꞌan ra Pedro, saa ra chichi va na, ra ndakutaꞌan na xiꞌin na ndíku̱n ichi Jesús.
41 Ayɨnánɨ ámá Pitao rarɨŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roro “Ayɨ́ nepaxɨnɨ.” wiaiwíɨ́áyɨ́ wayɨ́ nɨmearo nánɨ sɨ́á ayimɨ Jisasomɨ xɨ́darɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ ámá sɨŋɨ́ ámɨ 3,000 kumɨxɨnárɨgɨ́awixɨnɨ.
42 Ra ndinuni ka vi ini na ña sakuaꞌa na nuu ndia xitaꞌan xiꞌin Jesús, ra vii ka vi ndixiyo na xiꞌin taꞌan na, ra iin ^ndakutaꞌan kuiti va na ña taꞌvi na ixta xixi na xiꞌin taꞌan na, ra iin tuꞌun kuvi tu na ña kaꞌan na xiꞌin Ndioxi va.
42 Sɨŋɨ́ kumɨxɨnárɨ́áyɨ́ anɨŋɨ́ minɨ́ rɨpɨ néra ugɨ́awixɨnɨ. Wáɨ́ wurɨmeiarɨgɨ́áwa uréwapɨyarɨ́ná arɨ́á wiayiro xɨxe arɨrá inayiro Jisaso peŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ wimonɨ nánɨ aiwá nawínɨ nayiro Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ wiayiro néra wagɨ́árɨnɨ.
43 Ra kuaꞌa ka vi ña ndichi xiꞌin ña xituꞌun xá ndia xitaꞌan xiꞌin Jesús xini yuvi kan, ra ^ndakanda ka vi ini na xaꞌa ña xa ndia.
43 Wáɨ́ wurɨmeiarɨgɨ́áwa Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ emɨmɨ́ ayá wí ero ayá rɨwamónɨpaxɨ́ imónɨŋɨ́pɨ ayá wí ero yarɨŋagɨ́a nánɨ ámá nɨ́nɨ wáyɨ́ nero “Pí oépoyɨnɨrɨ rɨ́a neaíwapɨyarɨŋoɨ?” nɨyaiwiro e yarɨ́ná
44 Ra takundiꞌi na ndakundikun Jesús ra vii ka vi itaꞌan na; ra ^ndataꞌvi na takundiꞌi ñaꞌa ña iyoo nuu na xiꞌin taꞌan na.
44 Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́áyɨ́ nɨ́nɨ nɨkumɨxɨnɨro nawínɨ nemero amɨpí wigɨ́ imónɨŋɨ́pɨ aí tɨ́nɨ rɨxa nawínɨ nɨxɨrɨro
45 Ra ixiko na ñaꞌa ña kuu mii na ra ndataꞌvi na xuꞌun xiꞌin taꞌan na, ta kuꞌva iyoo mii ña kumani nuu va na.
45 wigɨ́ wo amɨpí bɨ nánɨ dɨ́wɨ́ ikeamónɨ́agɨ nɨwɨnɨrɨ́ná wigɨ́ xwɨ́áranɨ, amɨpíranɨ, nɨgwɨ́ nánɨ bɨ́ nero dɨ́wɨ́ ikeamónɨ́omɨ arɨrá nɨwiro e néra wagɨ́árɨnɨ.
46 Ra iin takundiꞌi kii va ^ndakutaꞌan na veꞌe ñuꞌu kaꞌnu, ra iin ndisaa kii tu ndakutaꞌan na ña taꞌvi na ixta xixi na xiꞌin taꞌan va na, ra kusii ka vi ini na ña xixi na xiꞌin taꞌan na, ra ndinuni ka vi ini na xá na ña.
46 Sɨ́á ayɨ́ ayo nawínɨ nemeróná aŋɨ́ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ awí neánayiro wigɨ́ wínɨyɨ́ tɨ́nɨ aiwá nɨnayiróná aiwá nɨnɨrɨ ninɨro wikɨ́ tɨ́nɨ bɨ onɨmiápɨ minɨ́ aga yayɨ́ seáyɨmɨ dánɨ ninɨro
47 Ra ^ndasakaꞌnu ka vi na Ndioxi; ra iin takundiꞌi va na ñuu xíni máni̱ ñaꞌa; ra iin ndisaa kii va ndúkuáꞌa̱ na veꞌe ñuꞌu, chi na xiniñuꞌu ^kaku sa Ndioxi, ra ^kaku va na.
47 Gorɨxomɨ yayɨ́ seáyɨ e numero e yarɨ́ná ámá nɨ́nɨ yayɨ́ nɨwinɨrɨ “Ayɨ́ naŋɨ́ inarɨŋoɨ.” yaiwiagɨ́árɨnɨ. E yarɨ́ná Ámɨná Gorɨxo sɨ́á ayɨ́ ayo ámá xɨ́omɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́róagɨ́a nánɨ yeáyɨ́ uyimɨxemeaarɨŋɨ́yɨ́ xámɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rogɨ́á wínɨyɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ kumɨxagɨ́rɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?