Atos 17

MXV vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Ra saa ndiyaꞌa ndia chi ñuu Anfípolis, ra saa ndiyaꞌa tu ndia Apolonia va, ikan kee ndia ra iin saa ndixaa ndia ndia ñuu Tesalónica nuu iyoo iin veꞌe ñuꞌu na judío.
1 E nemowa e dánɨ nuro aŋɨ́ biaú Abiporisɨ tɨ́nɨ Aporonia tɨ́nɨ rɨnɨŋɨ́piaúmɨ nɨmúróa nuro aŋɨ́ Tesaronaikaɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ —Aŋɨ́ apimɨ Judayɨ́ wigɨ́ rotú aŋɨ́ wiwá mɨrɨnɨŋɨ́pimɨrɨnɨ. Apimɨ nɨrémómáná
2 Ra saa ndixaꞌan ra Pablo veꞌe ñuꞌu na uni kii ña yunaꞌa na ndakindiee na, saa chi ndia ndia ka nuu kuaꞌan ra, ra xa saa yunaꞌa ra ^xa va ra, ra ndakani ra tuꞌun Ndioxi nuu na.
2 Poro xegɨ́ íníná yarɨŋɨ́pa e enɨ axɨ́pɨ nerɨ Sabarɨ́á wɨyaú wɨyimɨ Judayɨ́ wigɨ́ rotú aŋɨ́yo awí neánɨro ŋweaŋáná nɨwímearɨ Bɨkwɨ́ Gorɨxoyáyo dánɨ nureŋwɨpéa nurɨ́ná
3 Ra mii tutu nuu vaxi tuꞌun Ndioxi ke xiniñuꞌu ra ña ndakani ra nuu na xaꞌa Cristo, ña xiniñuꞌu ndoꞌo ni ra, ra kaꞌni na ra, ra na yaꞌa uni kii ra ndatiaku ra, kachi ra. Ra saa ndikaꞌan ka ra xiꞌin na, kachi ra saa:
3 ayɨ́ re oyaiwípoyɨnɨrɨ urayiŋɨnigɨnɨ, “Bɨkwɨ́yo dánɨ apɨ apɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋagɨ nánɨ ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ Gorɨxoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáomɨ wa pɨkíáná rɨ́nɨŋɨ́ o nɨmearɨ xwárɨpáyo dánɨ wiápɨ́nɨmeaŋɨ́pɨ apimɨ wí nɨmúropaxɨ́ mimónɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ mɨ́kɨ́pɨ nánɨ uréwapɨyirɨ mɨŋɨ́ niróa urɨ nerɨ́ná re urayiŋɨnigɨnɨ, “Ámá Jisasoyɨ rɨnɨŋɨ́ ro, nionɨ wáɨ́ seararɨŋáo, o ayɨ́ ámá yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨŋwáorɨnɨ.” urayiŋɨnigɨnɨ.
4 Ra kuaꞌa ni na griego na xa kandixa ndiayu Ndioxi kandixa Jesús, xiꞌin kuaꞌa ni na siꞌi na yoso tuꞌun ni, xiꞌin sava na judío, ra ndakutaꞌan na xiꞌin ra Pablo xiꞌin ra Silas.
4 E nurɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ Judayɨ́ wíyo dɨŋɨ́ ukɨnɨmɨxɨ́agɨ ayɨ́ dɨŋɨ́ “Neparɨnɨ.” nɨwipɨmónɨrɨ nánɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro Poro tɨ́nɨ Sairaso tɨ́nɨ nawínɨ nɨkumɨxɨnɨro Gɨrikɨyɨ́ Gorɨxomɨ wáyɨ́ nɨwiro nánɨ yayɨ́ umearɨgɨ́áyɨ́ obaxɨ́ tɨ́nɨ aŋɨ́ apimɨ seáyɨ e nimónɨro meŋweagɨ́áwayá apɨxɨ́ wíwa tɨ́nɨ enɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro nánɨ awaúmɨ nɨkumɨxɨnayiro yarɨ́ná
5 Ra xaꞌa ña kandixa na kan, saa ra väꞌa ndikuni sava na judío, na ndikandïxa Jesús kuni na na, ra saa ndakaya na tiaa ndia xika sana, ndia väꞌa, ra chikaa yuꞌu na ndia ña ndakutaꞌan ndia xiꞌin na, ra sasaa na na ñuu, ra ndixaꞌan na ndikiꞌvi na veꞌe ra Jasón ndanduku na ra Pablo, xiꞌin ra Silas ña ndataxi na ndia ndaꞌa na ñuu kan kuni na.
5 Judayɨ́ Jisasomɨ dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́róɨ́áwa awaúmɨ sɨpí dɨŋɨ́ nɨwiaiwiro nánɨ nɨwiápɨ́nɨmearo re egɨ́awixɨnɨ. Makerɨ́á imɨxarɨgɨ́e dánɨ ámá sɨpíyɨ́ wa Poromɨ tɨ́nɨ Sairasomɨ tɨ́nɨ wikɨ́ nɨwónɨro mɨxɨ́ wipɨ́rɨ nánɨ sɨ́mɨ́ráxwɨró nɨwiemero ayɨ́ rɨxa ɨkwɨkwierɨ́ niga uro wikɨ́ nɨwóga uro yarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨro nɨwirɨmeámɨ aŋɨ́ apimɨ áwɨnɨmɨ nɨpuróná mɨxɨ́nɨ népɨ́mɨxamóa nɨpuro Poro tɨ́nɨ Sairaso tɨ́nɨ aŋɨ́ Jesonoyáiwámɨ rɨ́a ŋweaŋiɨnɨro e nánɨ nuro awaúmɨ ámá negɨ́ aŋɨ́ rɨpimɨ ŋweagɨ́áyɨ́yá sɨŋwɨ́ anɨgɨ́e dánɨ xwɨrɨxɨ́ oumeaneyɨnɨro aŋɨ́ iwámɨ pɨ́rɨ́ ɨ́kwieámɨ́ néra nɨpáwiro
6 Ndi su ndindanïꞌi vi na ra Pablo xiꞌin ra Silas, ra ndia ra Jasón va tiin kañuꞌu na kuaꞌan na, xiꞌin sava ka na ndikun Jesús, ra ndixaa na xiꞌin na nuu na chiñu ñuu kan, ra ndaꞌyu na, kachi na saa:
6 awaú nánɨ pɨ́á nɨmegɨnɨro nánɨ Jesonomɨ tɨ́nɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro nánɨ xexɨrɨ́meá imónɨgɨ́á wamɨ tɨ́nɨ ɨ́á nɨxero aŋɨ́ apimɨ dáŋɨ́ gapɨmanowa tɨ́ŋɨ́ e nánɨ níropémɨ nuróná rɨ́aiwá re nɨra ugɨ́awixɨnɨ, “Ámá aŋɨ́ xwɨ́á nɨmɨnɨ ikwɨ́rónɨŋɨ́yo ŋweagɨ́áyɨ́ wigɨ́ yarɨgɨ́ápɨ mé pɨ́nɨ owiárɨ́poyɨnɨrɨ sɨpínɨ urekárarɨgɨ́áwa rɨxa nene enɨ nɨnearekárɨro yarɨŋoɨ.
7 Ra ra Jasón kuvi ra iyoo kuachi, chi veꞌe ra yoꞌo ke xindee ndia. Ra takundiꞌi na yoꞌo, ra kuachi va ke kiꞌvi na xiꞌin ra chiñu César, saa chi kaꞌan na ña yoo inka rey, ra nani Jesús ―kachi na.
7 Awa Jesono numímɨnɨrɨ xegɨ́ aŋiwámɨ nánɨ nipemeámɨ uŋowarɨnɨ. Awa ŋwɨ́ ikaxɨ́ negɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Sisao rɨŋɨ́pɨ nɨwiaíkiro xegɨ́ bɨ néra nuro re rarɨgɨ́áwarɨnɨ, ‘Segɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Sisao, ayɨ́ surɨ́má mɨxɨ́ ináyorɨnɨ. Wo omɨ seáyɨ e wimónɨŋo xegɨ́ yoɨ́ Jisasorɨnɨ.’ rarɨgɨ́áwarɨnɨ.” rɨ́aiwá e nɨra nuro
8 Ra ta xini soꞌo na ñuu xiꞌin na chiñu tuꞌun kan, saa ra tiaa ni ndisaa na.
8 ámá e epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ aŋɨ́ apimɨ dáŋɨ́ gapɨmanowa tɨ́nɨ ayɨ́ rɨ́aiwá e rarɨŋagɨ́a arɨ́á nɨwiro sɨ́mɨ́ nírónɨro wikɨ́ nɨwóga nɨwiápɨ́nɨmearo
9 Ra saa kindoo na chiñu kan xiꞌin ra Jasón xiꞌin na itaꞌan xiꞌin ra, ña na taxi na xuꞌun ndaꞌa na, ra saña na, ra tu na ndakiꞌin tuku na ra Pablo xiꞌin ra Silas saa ra ndakïꞌin ka na xuꞌun kan.
9 gapɨmanowa xwɨrɨxɨ́ numéɨ́asáná Jesonowa ámɨ axɨ́pɨ bɨ mepa oépoyɨnɨrɨ nɨgwɨ́ bɨ nurápɨro wárɨgɨ́awixɨnɨ.
10 Ra saa ndakutaꞌan na ndikun Jesús, ra ndikun ñuu saa tiꞌvi na ra Pablo xiꞌin ra Silas kuaꞌan ndia chi ñuu Berea va. Ra ta ndixaa ndia ñuu kan, ra saa ndixaꞌan ndia veꞌe ñuꞌu na judío na ndee kan.
10 Sɨ́á ayimɨ árɨ́wɨyimɨ Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro nánɨ xexɨrɨ́meá imónɨgɨ́áyɨ́ Poromɨ tɨ́nɨ Sairasomɨ tɨ́nɨ ɨ́á xɨrɨpɨ́rɨxɨnɨrɨ rɨxa aŋɨ́ Beriaɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ nánɨ éɨ́ urowárɨ́agɨ́a awaú nuri aŋɨ́ apimɨ nɨrémoríná Judayɨ́yá rotú aŋɨ́ e mɨrɨnɨŋiwámɨ nɨpáwiri xwɨyɨ́á yayɨ́ neainarɨŋɨ́pɨ wáɨ́ urɨgɨ́isixɨnɨ.
11 Ra na judío na ndee Berea kan, ra toꞌo ni ka va na kan nuu na judío na ndee ñuu Tesalónica, saa chi xiin va na kandixa na Jesús xiꞌin ndinuni nima na, ra iin takundiꞌi kii nanduku na ña sañaꞌa ra Pablo na nuu tutu nuu vaxi tuꞌun Ndioxi, a ndixa saa kachi ña.
11 Judayɨ́ Beria ŋweáyɨ́ —Ayɨ́ Judayɨ́ Tesaronaika ŋweagɨ́áyɨ́ yapɨ mimónɨŋoɨ. Dɨŋɨ́ píránɨŋɨ́ eyíroarɨgɨ́áyɨ́ eŋagɨ nánɨ seáyɨ e wimónɨŋoɨ. Ayɨ́ sɨ́mɨ́ nɨxeadɨ́pénɨro “Xwɨyɨ́á Poro neararɨŋɨ́pɨ arɨ́á owianeyɨ.” nɨwimónɨro sɨ́á ayɨ́ ayo re nɨyaiwiro, “O neararɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ Bɨkwɨ́yo nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ nepa xɨxenɨ rɨ́a imónɨnɨ?” nɨyaiwiro Bɨkwɨ́pɨ ɨ́á nɨróa uro pɨ́á nɨméra uro neróná
12 Ra kuaꞌa ni na judío kan kandixa Jesús, xiꞌin kuaꞌa ni na griego, ta kuu na siꞌi na kuika ni, xiꞌin tiaa ndia kuika ni.
12 obaxɨ́ wí Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roro Gɨrikɨyɨ́ aŋɨ́ apimɨ dáŋɨ́ seáyɨ e imónɨgɨ́áyɨ́ wí oxɨ́ tɨ́nɨ apɨxɨ́ tɨ́nɨ enɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roro yarɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ.
13 Ndi su ta kundaa ini na judío na ndee Tesalónica ña xika ra Pablo sañaꞌa tu ra tuꞌun Ndioxi ñuu Berea va, saa ra ndisaa ni na, ra ndakiꞌin na ndixaa na Berea ra chikaa yuꞌu tu na, na ñuu kan va ra xavaꞌa na kuachi xiꞌin ra Pablo.
13 Judayɨ́ Tesaronaika ŋweagɨ́áyɨ́ xwɨyɨ́á rɨpɨ, “Beriayo enɨ Poro xwɨyɨ́á Gorɨxoyá wáɨ́ urarɨnɨ.” rɨnarɨŋagɨ arɨ́á nɨwiro re egɨ́awixɨnɨ. Aŋɨ́ apimɨ nánɨ nuro ámá e dáŋɨ́yɨ́ Poromɨ mɨxɨ́ owípoyɨnɨrɨ sɨ́mɨ́ráxwɨró wieméáná ámá obaxɨ́ rɨxa epɨ́royɨ́ nero wikɨ́ nɨwóga wiápɨ́nɨmeagɨ́awixɨnɨ.
14 Saa ra ndikun tava va na ndikun Jesús ra Pablo kuaꞌan ra chi yuꞌu mini, ra ra Silas xiꞌin ra Timoteo nindoo ñuu Berea va.
14 Ámá obaxɨ́ rɨxa epɨ́royɨ́ nero wikɨ́ nɨwóga wiápɨ́nɨmeaarɨŋagɨ́a Jisasomɨ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro nánɨ xexɨ́xexɨrɨ́meá imónɨgɨ́áyɨ́ sɨŋwɨ́ e nɨwɨnɨro re egɨ́awixɨnɨ. Apaxɨ́ mé Poromɨ rawɨrawá tɨ́ŋɨ́ e nánɨ éɨ́ urowárɨgɨ́awixɨnɨ. Poromɨ rawɨrawá tɨ́ŋɨ́ e nánɨ éɨ́ nurowárɨro Sairaso tɨ́nɨ Timotio tɨ́nɨ sɨnɨ e ŋweaŋáná
15 Ra ndia kuaꞌan xiꞌin ra Pablo ra ndia ñuu kaꞌnu Atenas va ndixaꞌan ndia ndiaka ndia ra. Ra ta nandiko ndia ndaxaa ndia ñuu Berea, ra saa ndikaꞌan ndia xiꞌin ra Silas xiꞌin ra Timoteo, ña numi ni na kuꞌun ndia ndakutaꞌan ndia xiꞌin ra Pablo ñuu Atenas.
15 ámá Poromɨ éɨ́ nɨmíga úɨ́áyɨ́ omɨ sɨ́á obaxɨ́yo nɨméra núɨ́asáná aŋɨ́ Atenɨsɨyɨ rɨnɨŋɨ́pimɨ nɨrémoro e dánɨ wáraúáná o ámɨ sekaxɨ́ re urowárɨŋɨnigɨnɨ, “Sairaso tɨ́nɨ Timotio tɨ́nɨ nionɨ tɨ́ŋɨ́ e nánɨ bɨpaxɨ́ imónɨŋánáyɨ́, aŋɨ́nɨ bɨ́isixɨnɨ.” urowáráná omɨ e nɨwárɨmɨ ugɨ́awixɨnɨ.
16 Ra nani saa kuu ra Pablo ndiatu ra ña xaa ra Silas xiꞌin ra Timoteo, ra xini ra ña iyoo ni naꞌna iinii kuvi nuu yaꞌa kuaꞌan ra ñuu kan, saa ra väꞌa ndikuni vi ra.
16 Poro Atenɨsɨ dánɨ awaú nánɨ wenɨŋɨ́ nerɨ nɨŋwearɨ́ná aŋɨ́ apimɨ mimónɨ́ ŋwɨ́á imónɨŋɨ́yɨ́ —Ayɨ́ xopaikɨgɨ́ xɨxegɨ́nɨ ámá imɨxɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ. Ayɨ́ aga ayá wí amɨ amɨ nɨmɨnɨ éɨ́ nurárára unɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ nánɨ sɨ́mɨ́ nírónɨmɨ nemerɨ́ná
17 Ra saa ndixaꞌan ra veꞌe ñuꞌu ndatuꞌun ra xiꞌin na judío, xiꞌin na inka na xa kandixa Ndioxi, ra iin takundiꞌi kii ndatuꞌun tu ra xiꞌin na ndakutaꞌan ra xiꞌin nuu yaꞌvi va.
17 Judayɨ́yá rotú aŋɨ́yo nɨpáwiayirɨ ayɨ́ tɨ́nɨ émá Gorɨxo nánɨ dɨŋɨ́ moarɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ xwɨyɨ́á rɨnɨro sɨ́á ayɨ́ ayo makerɨ́á imɨxarɨgɨ́e nánɨ nuayirɨ ámá o eméíná e rówapɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ xwɨyɨ́á rɨnɨro néra nurɨ́ná
18 Ra ta xini soꞌo sava tiaa ndia ndichi ndia sakuaꞌa nuu na nani epicúreo, xiꞌin ndia sakuaꞌa nuu na nani estoico, tuꞌun Ndioxi, ra saa ndikaꞌan sava ndia, kachi ndia saa xaꞌa ra Pablo:
18 ámáyo uréwapɨyarɨgɨ́á Epikurianɨyɨ rɨnɨgɨ́á wa tɨ́nɨ Sɨtoikɨyɨ rɨnɨgɨ́á wa tɨ́nɨ Poro tɨ́nɨ xɨmɨxɨmɨ́ xwɨyɨ́á rɨnɨgɨ́awixɨnɨ. O wáɨ́ nurɨrɨ́ná Jisaso nánɨ urɨrɨ ámá xwárɨpáyo dánɨ wiápɨ́nɨmeapɨ́rɨ́a nánɨ urɨrɨ yarɨŋagɨ nánɨ wa peayɨ́ nɨwianɨro re rɨgɨ́awixɨnɨ, “Ámá xwɨyɨ́á rɨrowiárɨ́ emearɨŋɨ́ ro pí xwɨyɨ́á nearɨmɨnɨrɨ rɨ́a rarɨnɨ?” rɨro wa “O aŋɨ́namɨ dáŋɨ́ ŋwɨ́á imónɨgɨ́á ámá aŋɨ́ mɨdáŋɨ́yɨ́yá nánɨ nearɨmɨnɨrɨ rɨ́a rarɨnɨ?” rɨro nero
19 Ra saa ndakundiaka na ra Pablo kuaꞌan ra xiꞌin na iin nuu nani Areópago, saa chi ikan kuu nuu yunaꞌa na xikuaꞌa kan ndakutaꞌan va na, ra saa ndindakatuꞌun na ra, kachi na saa:
19 — ausente —
20 Saa chi xïni ndi ni ñaꞌa ke kaꞌan kun xaꞌa, ra ña kan ke kuni ndi kundaa ini ndi ni ke kuni kachi ña ―kachi na xiꞌin ra.
20 — ausente —
21 Saa chi takundiꞌi mii na ñuu Atenas xiꞌin na kee inka ñuu ra ndee na suvi ñuu kan, ra niña ña xaa ke kuni na kuni soꞌo na, ra niña ña xaa tu kuni na ndatuꞌun va na.
21 — ausente —
22 Ra saa ndakundichi ra Pablo maꞌñu na, ra ndikaꞌan ra xiꞌin na, kachi ra saa:
22 Poro Ariopagasɨ tɨ́ŋɨ́ e dánɨ éɨ́ nɨrómáná re urɨŋɨnigɨnɨ, “Atenɨsɨ dáŋɨ́yɨ́né, segɨ́ ŋwɨ́á imónɨŋɨ́pɨ nɨmeróná awayinɨ ayá tɨ́nɨ wéyo umearɨŋagɨ́a sɨŋwɨ́ seanɨŋɨnɨ.
23 Saa chi ta ndiyaꞌa yu xitoꞌni yu nuu ndasakaꞌnu ndo ndioxi ndo, ra xini tu yu iin nuu ndikaꞌyu tuꞌun kachi ña saa: “NDIOXI RA XÏNI YO”, kachi ña. Ra na kundaa ini ndo, chi xaꞌa Ndioxi ra xïni ndo kan ra ndasakaꞌnu ndo ra ke kaꞌan yu xiꞌin ndo vichin.
23 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Xámɨ nionɨ aŋɨ́ rɨpimɨ nemerɨ segɨ́ ŋwɨ́á éɨ́ nurárára unɨŋɨ́yo —Ayo seyɨ́né yarɨŋɨ́ nɨwiro seáyɨ e umearɨgɨ́áyorɨnɨ. Ayo píránɨŋɨ́ sɨŋwɨ́ mí nómɨxa nurɨ́ná wɨnɨ́anigɨnɨ. Éɨ́ urárárɨnɨŋɨ́ bimɨ rɨ́wamɨŋɨ́ rɨpɨ ‘Ŋwɨ́á nene majɨ́áo nánɨrɨnɨ.’ eánɨŋagɨ wɨnɨ́anigɨnɨ. Ayɨnánɨ ŋwɨ́á seyɨ́né majɨ́á nimónɨro aiwɨ yarɨŋɨ́ nɨwiro seáyɨ e umearɨgɨ́o nánɨ áwaŋɨ́ bɨ osearɨmɨnɨ.
24 ’Ra ra kan kuvi Ndioxi ra xavaꞌa ña yuuvi yoꞌo, xiꞌin takundiꞌi ñaꞌa ña iyoo nuu ña. Ra kandüꞌu ra ini iin veꞌe ñuꞌu ña xavaꞌa na yuuvi, saa chi ra kan kuvi ra xaꞌndia chiñu ndivi, ra saa tu nuu ñuꞌu va.
24 Ŋwɨ́á xwɨ́á rɨrí nɨrímɨnɨ imɨxɨrɨ amɨpí nɨ́nɨ arímɨ eŋɨ́yɨ́ imɨxɨrɨ eŋo, o aŋɨ́namɨ tɨ́nɨ xwɨ́árímɨ tɨ́nɨ Ámɨnáo seáyɨ e wimónɨŋo eŋagɨ nánɨ dɨŋɨ́ re yaiwipaxɨ́ mimónɨnɨ, ‘O aŋɨ́ naŋwɨ́ rɨdɨyowá yanɨ́wá nánɨ negɨ́ wé tɨ́nɨ mɨrarɨŋwáyo ŋweaarɨŋɨ́rɨnɨ.’ dɨŋɨ́ e yaiwipaxɨ́ wí mimónɨnɨ.
25 Ra nii xiniñüꞌu tu ra ña chindiee taꞌan na xiꞌin va ra, saa chi mii ra kuvi ra taxi ña tiaku yo, xiꞌin tachi, xiꞌin takundiꞌi ka ñaꞌa ña xamani nuu yo.
25 Xewanɨŋo ámá nɨyonɨ wigɨ́ dɨŋɨ́pɨ sɨxɨ́ umímorɨ sɨŋɨ́ nimónɨro aŋɨ́ upaxɨ́ imónɨpɨ́rɨ nánɨ wimɨxɨrɨ amɨpí nɨ́nɨ ámá nɨpɨ́rɨ nánɨranɨ, yínɨpɨ́rɨ nánɨranɨ, wimɨxɨyirɨ yarɨŋo eŋagɨ nánɨ rɨpɨ enɨ yaiwipaxɨ́ mimónɨnɨ, ‘O amɨpí wí nánɨ dɨ́wɨ́ ikeamónarɨŋagɨ nánɨ negɨ́ wé tɨ́nɨ arɨrá wipaxorɨnɨ.’ Dɨŋɨ́ apɨ enɨ yaiwipaxɨ́ wí mimónɨnɨ.
26 ’Ra iin va tiaa kuvi ra xavaꞌa ra, ra ra indaa kan ku ra xiniñuꞌu ra ña ndasa kuaꞌa ra takundiꞌi nuu yuvi va, ña vaꞌa na kundee na takundiꞌi nuu ñuꞌu, ra chindee ra na nuu kuni mii va ra, ra taxi tu ra kutiaku na kuiya ña kuni mii va ra.
26 Ŋwɨ́á o xewanɨŋo re nɨyaiwirɨ, ‘Ámá gwɨ́ arɨ́ arí e e ŋweapɨ́rɨ́árɨnɨ. Gwɨ́ arɨ́ arí xiɨ́áíwa xɨrɨpɨ́rɨ́íná íná íná imónɨnɨ́árɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ anɨŋɨ́nɨ neyíroárɨmáná ámá ná wonɨ imɨxɨŋɨ́pimɨ dánɨ ámá gwɨ́ wɨrɨ́ wɨrí nɨ́nɨ nimóga bɨŋwárɨnɨ.
27 Ra ña xa ra takundiꞌi ña yoꞌo, ra ña kuni ra ña na nanduku va na ra ke, ra vaꞌa ni kuee kuee va na kaka kuaa ndaꞌa na, ra ndaniꞌi va na ra, saa chi kuëe iin kani ra, chi íin yachin va ra xiꞌin ta iin iin yo.
27 Ámá gwɨ́ arɨ́ arí nɨ́nɨ xewanɨŋo nánɨ pɨ́á néra nuro ámɨrɨ́nɨŋɨ́ neróná sɨŋwɨ́ wɨnɨmeapɨ́rɨ́a nánɨ xɨ́o eŋɨ́ apɨ e eŋɨ́rɨnɨ. E nerɨ aí o nene xɨxegɨ́nɨ ŋweaŋwá gene gene tɨ́ŋɨ́ e dánɨ ná jɨ́amɨ mɨneaimónɨnɨ.
28 Ra mii ra kuvi ra taxi ña tiaku yo, ra taxi ra kanda yo xika yo, ña vaꞌa kuu yo yuvi ndee yo. Ra xa xini ndo chi ña ndikaꞌan ndia taꞌan ndo ndia tiaa tuꞌun nduvi ta yachi ra “Ndiseꞌe Ndioxi kuu tu yoo va”, kachi ndia.
28 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ seararɨŋɨnɨ. Segɨ́ sorɨxowa aí re rɨgɨ́ápɨ, ‘Nene enɨ Ŋwɨ́áo neaemeaŋenerɨnɨ.’ rɨgɨ́ápɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ nene eŋɨ́ eánɨŋɨ́ oyáyo dánɨ imónɨrane ŋwearane aŋɨ́ emerane yarɨŋwɨnɨ.
29 Ra tu ndiseꞌe Ndioxi kuvi ndo, saa ra küvi vi kani ini ndo xaꞌa Ndioxi ña kuu ra oro, a plata a ndia ka tu yuu ña ndaku ini mii na yuuvi xavaꞌa va na.
29 Nene Ŋwɨ́á o neaemeaŋene imónɨŋagwɨ nánɨ dɨŋɨ́ re mɨyaiwipa oyaneyɨ, ‘Nepa Ŋwɨ́á imónɨŋo imónɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ ámaéne dɨŋɨ́ nɨmorane wé tɨ́nɨ xopaikɨgɨ́ imónɨŋɨ́ ŋwɨ́á sɨ́ŋáyo dánɨ imɨxarɨŋwápɨranɨ, sɨ́ŋá gorɨ́yo dánɨ imɨxarɨŋwápɨranɨ, sɨ́ŋá sirɨpáyo dánɨ imɨxarɨŋwápɨranɨ, sa apɨ́nɨŋɨ́ rɨ́a imónɨnɨ?’ mɨyaiwipa oyaneyɨ.
30 Xinaꞌa ra xa ndiee ni va ini Ndioxi xaꞌa kuachi na xii xikua yo. Ndi su vichin ra ña kuni Ndioxi ke na nandiko ini takundiꞌi va yuvi na ndee iinii saa ña yuuvi ra kandixa na ra, ra kaku na.
30 Ayɨnánɨ Ŋwɨ́á o —O Gorɨxorɨnɨ. O ámá xámɨ o nánɨ majɨ́á nero wigɨ́ ŋwɨ́ápɨnɨ nɨméra bɨgɨ́ápɨ nánɨ peá nɨmorɨ kikiɨ́á nɨwia nɨbɨrɨ aiwɨ agwɨ ámá amɨ gɨmɨ ŋweagɨ́á nɨyonɨ re neararɨnɨ, ‘Segɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́ápɨ nánɨ rɨ́wɨ́mɨnɨ nɨmamoro sanɨŋɨ́ nimónɨro ŋweápoyɨ.’ neararɨnɨ.
31 Saa chi xa chituni va Ndioxi iin kii ña sayukun ra kuachi xiꞌin takundiꞌi yuvi, ra ndaku ni va sayukun ra ña, ra tiaa ra ndikaxin ra kuvi ra kuniñuꞌu ra ña sayukun ra ña. Ra xiꞌin ña xa sandatiaku Ndioxi tiaa kan ke xa ndañaꞌa va ra ra nuu takundiꞌi yuvi, ña kuu ra Jesús ―kachi ra Pablo xiꞌin na.
31 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨ e neararɨnɨ. O sɨ́á wɨyimɨ ámá xwɨ́á rɨrí nɨrímɨnɨ ŋweaŋwáyo xwɨyɨ́á píránɨŋɨ́ nɨneamearɨrɨ́ná wonɨ wonɨ negɨ́ yarɨŋwápɨ nánɨ yarɨŋɨ́ imɨmɨ́ neainɨ́a nánɨ rɨxa rárɨŋɨ́rɨnɨ. Nene xwɨyɨ́á neamearɨnɨ́o enɨ rɨxa rɨ́peárɨŋɨ́rɨnɨ. Nene ‘Rɨ́peárɨŋo, ayɨ́ orɨ́anɨ?’ yaiwianɨ́wá nánɨ o péo ámɨ sɨŋɨ́ nerɨ owiápɨ́nɨmeanɨrɨ eŋɨ́ sɨxɨ́ weámɨxáná wiápɨ́nɨmeaŋɨ́rɨnɨ.” Poro e uráná re eŋɨnigɨnɨ.
32 Ra ta xini soꞌo na ña ndikaꞌan ra Pablo xaꞌa ña ndatiaku na ndii, ra saa xaꞌa sava na xasiki na ra, ra saa ndikaꞌan tu sava na, kachi na saa:
32 Ámá e awí eánɨgɨ́áyɨ́ Poro xwɨyɨ́á “Xwárɨpáyo dánɨ wiápɨ́nɨmeaŋɨ́rɨnɨ.” rɨ́agɨ arɨ́á nɨwiróná wí rɨperɨrɨ́ wigɨ́awixɨnɨ. Wí “Xwɨyɨ́á joxɨ neararɨŋɨ́pɨ rɨ́wéná ámɨ bɨ tɨ́nɨ arɨ́á sianɨ́wárɨnɨ.” urɨgɨ́awixɨnɨ.
33 Ra saa ndakoo ra Pablo na, ra ndakiꞌin ra kuaꞌan va ra.
33 E uráná Poro réwapɨ́narɨgɨ́e dánɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ úagɨ aí
34 Ndi su sava na, ra kandixa va na ra, ra ndakutaꞌan na xiꞌin ra. Ra iin ra yutaꞌan xiꞌin na kandixa kan nani Dionisio, ra ra kuchee xiꞌin na nuu nani Areópago kan kuvi ra, ra kandixa tu ñaꞌa ña nani Dámaris va, xiꞌin kuaꞌa ni ka na.
34 ámá wí —Oxɨ́ wo xegɨ́ yoɨ́ Daionisiasoyɨ rɨnɨŋorɨnɨ. O Ariopagasɨ dánɨ réwapɨ́narɨgɨ́áyɨ́ worɨnɨ. Apɨxɨ́ wí xegɨ́ yoɨ́ Damarisíyɨ rɨnɨŋírɨnɨ. Ámá ámɨ wí enɨ nawínɨrɨnɨ. Ayɨ́ omɨ nɨkumɨxɨnɨro númɨ nuro Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́rogɨ́awixɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra