Mateus 7
MOA vs ARIB
1 «'Ka 'laa mɛɛ ‑bhɛɛke' mu 'tɔ 'yɔɔ‑ pelɛ, 'kooko‑ waa nu 'ka mu 'tɔ 'yɔɔ‑ pelɛ 'ezin‑.
1 Não julgueis, para que não sejais julgados.
2 'Ka mɛɛ ‑bhɛɛke' 'tɔ 'yɔɔ‑ pe gɔnɛ‑ 'la gbɛɛn‑, ‑o nu 'ka mu 'tɔ 'yɔɔ‑ pelɛ 'bhɛɛ‑ gbɛɛn‑. 'Ka mɛɛ mu kun gɔnɛ‑ 'la gbɛɛn‑, ‑o nu 'ka mu 'kunlɛ‑ 'bhɛɛ‑ gbɛɛn‑.
2 Porque com o juízo com que julgais, sereis julgados; e com a medida com que medis vos medirão a vós.
3 ‑Yrikpu' 'la 'bhɛ ‑o 'e 'gbu 'yrɛ 'ɛ ba 'yaa 'bhɛ ye, 'fɔ ‑gaa 'klenɛ 'la 'bhɛ ‑o 'e nɛɛnɛ‑ 'ɛ 'yrɛ 'ɛ ba 'e 'bhɛɛ‑ ye ɛɛ?
3 E por que vês o argueiro no olho do teu irmão, e não reparas na trave que está no teu olho?
4 'E sɔ a pele‑ 'nale‑ ‑a ma 'e nɛɛnɛ‑ 'ɛ ni dɔɔ: ‹‑A 'to 'mi 'e 'yrɛ ba ‑gaa 'klenɛ 'ɛ go›. 'Duŋ‑ 'ke ‑yrikpu' do ‑o 'bhi 'gbu 'yrɛ 'ɛ ba ɛɛ?
4 Ou como dirás a teu irmão: Deixa-me tirar o argueiro do teu olho, quando tens a trave no teu?
5 Mɛɛ ‑yrɛkɔɔza klɛ mi, 'e 'gbu 'yrɛ ba ‑yrikpu' 'ɛ go 'elwale 'pe, 'bhɛɛ‑ 'kee yrɛ ma ꞊ya, 'e sɔ 'e nɛɛnɛ‑ 'ɛ 'yrɛ ba ‑gaa 'klenɛ 'ɛ gole‑ 'tɛ.»
5 Hipócrita! tira primeiro a trave do teu olho; e então verás bem para tirar o argueiro do olho do teu irmão.
6 «'Ka 'laa ‑Waanbhaa' a pɛ 'weŋ mu 'ɛ gbɛkpalɛ mɛɛ zru ‑yɔɔ' mu 'kɔɔ, 'kebhlaale, ‑e klɛ 'bhii‑ 'ke 'ka wi ‑lrele' ‑naa ‑gbaan' mu ni, 'bhɛɛ‑ boolazi ‑o yran 'ka 'gbu ma. 'Bhɛ 'yi, pɛ mu 'la 'gbu ‑za mu ‑o 'ka 'kɔɔ 'eglɔɔle 'ka 'laa 'mu blinlɛ ꞊swa mu ni, 'kooko‑ waa nu 'taawolɛ ‑o ta 'trɛ ma.»
6 Não deis aos cães o que é santo, nem lanceis aos porcos as vossas pérolas, para não acontecer que as calquem aos pés e, voltando-se, vos despedacem.
7 «‑Ka pɛ ‑yrɛwo' ‑Waanbhaa' ma, 'bhɛɛ‑ e nu 'bhɛ 'nalɛ‑ 'ka ni; 'ke 'ka pɛ 'la ziglinna ‑a ba, 'ka nu 'bhɛ 'srɔɔwolɛ. ‑Ka kɔkɔdɛ ‑a ta, 'bhɛɛ‑ ‑e nu ‑yaa' 'fɛ 'ɛ 'liigolɛ 'ka ni.
7 Pedí, e dar-se-vos-á; buscai, e achareis; batei e abrir-se-vos-á.
8 ‑Amasrɔyi 'ke mɛɛ 'oo mɛɛ 'la zan pɛ ‑yrɛwoa ‑a ma, 'bhɛ zan nu 'bhɛ pɛ 'ɛ 'srɔɔwolɛ ‑a 'kɔɔ. 'Ke mɛɛ 'la zan pɛ 'la ziglinna ‑a ba, 'bhɛ zan nu 'bhɛ 'srɔɔwolɛ; 'bhɛɛ‑ 'ke 'bhi 'la kɔkɔdia ‑yaa' 'fɛ 'liikoŋ 'ɛ ta, ‑e nu 'bhɛ ‑liigolɛ 'e ni.
8 Pois todo o que pede, recebe; e quem busca, acha; e ao que bate, abrir-se-lhe-á.
9 'Ka ba mɛɛ 'gbu 'ɛ ‑de 'gbu ‑le sɔ kpoti 'nale‑ ‑a 'gbu 'nɛ 'ɛ ni 'ke 'bhɛ 'bluu 'yrɛwoa‑ ‑a ma ɛɛ?
9 Ou qual dentre vós é o homem que, se seu filho lhe pedir pão, lhe dará uma pedra?
10 'Bhɛɛ‑ 'ezin‑, ‑de 'gbu ‑le sɔ mlɛ do 'kpale 'bhɛ 'gbu 'nɛ 'ɛ 'kɔɔ 'ke 'bhɛ kaa do ‑yrɛwoa ‑a ma ɛɛ?
10 Ou, se lhe pedir peixe, lhe dará uma serpente?
11 'Ka mɛɛ ‑yɔɔ mu, 'ke 'ka mu sɔ pɛ wlan mu 'nale‑ 'ka 'nɛ mu 'ɛ ni, ‑mɛla ma 'bhɛɛ‑ 'ka Dɛ 'la ‑yoo laanima 'bhɛ 'laa nu 'sɔlɛ‑ 'ke 'ka pɛ ‑lrele' mu 'la ‑yrɛwoa ‑a ma 'mu 'nale‑ 'ka ni ɛɛ?
11 Se vós, pois, sendo maus, sabeis dar boas dádivas a vossos filhos, quanto mais vosso Pai, que está nos céus, dará boas coisas aos que lhas pedirem?
12 'Kaa‑ zi 'bhii‑ mɛɛ ‑bhɛɛke' mu ‑za 'oo ‑za 'la klɛ 'ka ni, 'ka mu 'ezin‑ ‑ka 'bhɛ 'yansi za klɛ ‑o ni. Moizi a 'toŋ mu 'ɛ 'bhɛɛ‑ ‑jan mu 'ɛ ꞊woa, 'bhɛɛ‑ ‑Waanbhaa' ‑lɛla' janwo mu 'ɛ 'mu 'bhɛɛ‑ do 'kpɔ 'ɛ ꞊woa 'ezin‑.»
12 Portanto, tudo o que vós quereis que os homens vos façam, fazei-lho também vós a eles; porque esta é a lei e os profetas.
13 «‑Ka wla ‑Waanbhaa' ba wlayrɛ kprɛnɛ‑ 'ɛ 'bhɛɛ‑ ꞊nɔɔ. ‑Amasrɔyi ‑Jranama ['wlayrɛ‑] ‑lii 'ɛ ‑yoo 'egbɛnɛle; 'bhɛɛ‑ zibhɛ 'la ge ‑a ꞊nɔɔ, 'bhɛ ‑laata' ‑o 'egbɛnɛle. ‑Ayile mɛɛ ‑bebe ge 'bhɛɛ‑ zi 'ɛ zi.
13 Entrai pela porta estreita; porque larga é a porta, e espaçoso o caminho que conduz à perdição, e muitos são os que entram por ela;
14 'Duŋ‑ bole ‑yrɛ ma ‑si 'ɛ 'bhɛ 'wlayrɛ‑ ‑lii 'ɛ ‑yoo kprɛnɛ‑, 'bhɛ ꞊nɔɔ zibhɛ 'ɛ ‑yoo kprɛ; 'bhɛla‑ ‑yile mɛɛ ‑bebe 'laa 'bhɛ zi 'ɛ si.»
14 e porque estreita é a porta, e apertado o caminho que conduz à vida, e poucos são os que a encontram.
15 Zesu pe ‑o ni 'ezin‑ dɔɔ: «‑Ka 'ka 'yrɛkpa 'ka 'gbu ba bhla ma ‑Waanbhaa' ‑lɛla' janwo mu 'ɛ ‑zayi'! ‑O nu 'ka ba ‑o ‑yi ‑dɔɔ 'le 'bhii‑ ‑bhlaa mu gbɛɛn‑, 'duŋ‑ ‑o 'gbu 'kpee, ‑woo 'ke srɔpɛ mu ‑la ‑le.
15 Guardai-vos dos falsos profetas, que vêm a vós disfarçados em ovelhas, mas interiormente são lobos devoradores.
16 'Ka sɔ ‑o dɔle‑ ‑o klɛza mu ‑la ma; 'bhii‑ 'ka sɔ ‑yri diiŋ 'ɛ dɔle‑ ‑a bhaa ma gɔnɛ‑ 'la gbɛɛn‑. 'Ka sɔ ‑lomliŋ' bhaa 'kanle daanlɛrɛ diiŋ mu 'yi ɛɛ, taa‑ 'ka sɔ 'maŋgloo bhaa 'kanle ‑zulɛrɛ diiŋ mu 'yi ɛɛ?
16 Pelos seus frutos os conhecereis. Colhem-se, porventura, uvas dos espinheiros, ou figos dos abrolhos?
17 ‑Yri diiŋ wlan bhaa ‑lrele' mu ‑la klɛ, 'bhɛɛ‑ ‑yri diiŋ ‑yɔɔ' bhaa ‑yɔɔ' mu ‑la klɛ.
17 Assim, toda árvore boa produz bons frutos; porém a árvore má produz frutos maus.
18 ‑Yri diiŋ wlan laa sɔ bhaa ‑yɔɔ' mu klɛle‑, 'bhɛ klɛgbɛya do 'ɛ 'yi, ‑yri diiŋ 'yɔɔ‑ laa sɔ bhaa ‑lrele' mu klɛle‑.
18 Uma árvore boa não pode dar maus frutos; nem uma árvore má dar frutos bons.
19 'Ke ‑yri diiŋ 'oo ‑yri diiŋ 'la 'bhɛ 'laa 'bhɛ bhaa ‑lrele' klɛ, ‑o nu 'bhɛ takanlɛ, 'bhɛɛ‑ ‑wa blin 'tɛ 'ɛ 'yi.
19 Toda árvore que não produz bom fruto é cortada e lançada no fogo.
20 'Bhɛ 'yi, 'ka ‑yri diiŋ 'ɛ dɔ ‑a bhaa ma gɔnɛ‑ 'la gbɛɛn‑, 'ka nu bhla ma ‑Waanbhaa' ‑lɛla' janwo mu 'ɛ dɔlɛ ‑o klɛza mu 'ɛ ma 'bhɛɛ‑ gbɛɛn‑.»
20 Portanto, pelos seus frutos os conhecereis.
21 Zesu pe ‑o ni 'ezin‑ dɔɔ: «Mɛɛ 'la zan mu 'kpɛn 'mi sii 'kaa: ‹Mɛɛzan, Mɛɛzan›, ‑o 'kpɛn 'laa nu gelɛ laanima ‑bhleŋgbeya ‑wa 'ɛ ta; 'ke yaa 'e go mɛɛ 'la zan mu 'ŋ Dɛ 'la ‑yoo laanima 'bhɛ zru maza klɛ 'bhɛ zan mu do ‑kplɛn ba.
21 Nem todo o que me diz: Senhor, Senhor! entrará no reino dos céus, mas aquele que faz a vontade de meu Pai, que está nos céus.
22 'Kitikan yi ‑gbɛnɛ 'ɛ 'le, mɛɛ ‑bebe mu nu a pelɛ 'ŋ ni dɔɔ: ‹Mɛɛzan, Mɛɛzan, 'o mɔɔ ‑Waanbhaa' ‑lɛlajanwoa 'e 'tɔ 'yi, 'o 'zina mu ‑gbian mɛɛ mu zi 'e 'tɔ 'ɛ 'yi, 'bhɛɛ‑ 'o 'sɔle‑ maza ‑bebe ꞊kla 'e 'tɔ 'ɛ 'yi.›
22 Muitos me dirão naquele dia: Senhor, Senhor, não profetizamos nós em teu nome? e em teu nome não expulsamos demônios? e em teu nome não fizemos muitos milagres?
23 'Ke ‑o 'bhɛ ꞊pia, 'ŋ nu a zikpalɛ ‑o ni dɔɔ: ‹'Naa 'ka dɔlɛ ‑lido'; ‑ka 'ka 'pleŋgo‑ 'ŋ ma 'egbɔɔnle, ‑za 'yɔɔ‑ klɛ mu.›»
23 Então lhes direi claramente: Nunca vos conheci; apartai-vos de mim, vós que praticais a iniqüidade.
24 Zesu pe ‑o ni 'ezin‑ dɔɔ: «'Bhɛ ya 'ɛ 'yi, 'ke mɛɛ 'la zan 'ŋ 'wojan‑ mu 'lɛɛ‑ ꞊maa, 'bhɛɛ‑ 'ke ‑yoo ‑yizakla, 'bhɛ zan 'ɛ ‑yoo 'bhii‑ mɛɛ yikanle do 'la ‑yaa' 'fɛ 'ɛ ‑dwa vlɛ ‑saa ‑glɔɔ do ta.
24 Todo aquele, pois, que ouve estas minhas palavras e as põe em prática, será comparado a um homem prudente, que edificou a casa sobre a rocha.
25 La ‑gbɛnɛ do ‑baan, 'bhɛɛ‑ tɔ mu 'ɛ ꞊kaan, 'bhɛ 'pegee la 'yi 'ɛ paa 'fɛ 'ɛ ma 'kee‑ bɛɛnle‑; 'duŋ‑ 'fɛ 'ɛ yaa 'klalɛ‑; ‑amasrɔyi 'fɛ 'ɛ gaan bɔle ‑yaa vlɛ ‑saa ‑glɔɔ 'ɛ ta.
25 E desceu a chuva, correram as torrentes, sopraram os ventos, e bateram com ímpeto contra aquela casa; contudo não caiu, porque estava fundada sobre a rocha.
26 'Bhɛ klɛgbɛya do 'ɛ gbɛɛn‑, 'ke mɛɛ 'la zan 'ŋ 'wojan‑ mu 'la bhe ‑o ꞊maa, 'bhɛɛ‑ 'ke yaa ‑o ‑yizaklɛlɛ, ‑yoo 'bhii‑ ‑zadɔkle mɛɛ 'la 'bhɛ 'bhɛ a 'fɛ do ‑dwa ‑yrɛntrɛ' 'yi.
26 Mas todo aquele que ouve estas minhas palavras, e não as põe em prática, será comparado a um homem insensato, que edificou a sua casa sobre a areia.
27 La ‑gbɛnɛ do ‑baan, 'bhɛɛ‑ tɔ mu 'ɛ ꞊kaan, 'bhɛ 'pegee ‑ploo ‑gbɛnɛ do ‑kaan, 'bhɛɛ‑ la 'yi 'ɛ ꞊paa 'fɛ 'ɛ ma, 'kee‑ bɛɛnle‑, 'kee‑ 'klaale, 'bhɛɛ‑ ‑e ꞊wia 'feŋfeŋ.»
27 E desceu a chuva, correram as torrentes, sopraram os ventos, e bateram com ímpeto contra aquela casa, e ela caiu; e grande foi a sua queda.
28 Zesu 'yanle‑ ‑zamaa' 'ɛ daanlele, 'ke ‑o 'kpɛn 'liibhaale ‑o ma ‑yaa' mɛɛ daangbɛya 'ɛ ma.
28 Ao concluir Jesus este discurso, as multidões se maravilhavam da sua doutrina;
29 ‑Amasrɔyi yaa mɛɛ mu 'ɛ daanlɛ 'bhii‑ ‑waa' 'Toŋ daan mu 'ɛ ‑waa' daangbɛya 'ɛ gbɛɛn‑. ‑Yoo ‑daanna 'bhii‑ 'seŋzan‑.
29 porque as ensinava como tendo autoridade, e não como os escribas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?