João 4

MOA vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 Farizi mu 'ɛ ‑wa ‑maa mɛɛ mu ta dɔɔ Zesu 'yaa‑ ‑klaŋlanɛ ‑bebe 'srɔɔwo zii' 'kee‑ 'mu 'wiiŋfɛ‑ 'ke 'bhɛ kan Mɛɛ Wiiŋfɛ' Mi Zaan ta.
1 E quando o Senhor entendeu que os fariseus tinham ouvido que Jesus fazia e batizava mais discípulos do que João
2 'Bhɛɛ‑ 'duŋ‑, 'yee‑ Zesu 'gbu 'laa ‑yaa mɛɛ mu wiiŋfɛ' zii', ‑yaa' ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ 'mu ‑le ‑yaa 'bhɛ klɛ 'zi.
2 (Ainda que Jesus mesmo não batizava, mas os seus discípulos),
3 'Bhɛla‑ ‑yile, 'ke 'yee‑ Zesu gole‑ Zude 'klɛɛn 'ɛ 'yi, 'bhɛɛ‑ 'kee‑ niinale ‑a ‑zanta' Galile 'klɛɛn 'ɛ 'yi.
3 Deixou a Judéia, e foi outra vez para a Galiléia.
4 ‑A ge bhla zi Galile 'klɛɛn 'ɛ 'yi, yaa ‑yaa sɔ 'kanle ‑yrɛ ‑bhɛɛke' do 'kpɔ ꞊nɔɔ 'ke yaa 'e go Samari 'klɛɛn 'ɛ ba.
4 E era-lhe necessário passar por Samaria.
5 ‑E ‑ja bhɔlɛ Samari 'klɛɛn 'ɛ 'yi ‑wa 'nɛ do 'la ‑o ‑yaa 'bhɛ sii Sikaa 'bhɛɛ‑ ta. 'Bhɛ Sikaa ‑wa 'ɛ 'yaa‑ Zakɔbu gba 'la 'naa‑ ‑a gbe Zozɛfu ni 'bhɛɛ‑ ‑din.
5 Foi, pois, a uma cidade de Samaria, chamada Sicar, junto da herdade que Jacó tinha dado a seu filho José.
6 Zakɔbu ‑klɔŋ 'la 'kaan‑, 'bhɛ 'yaa‑ 'bhɛ yrɛ 'ɛ ꞊nɔɔ. 'Bhɛ 'yi bhe, Zesu 'trɛlabhwa 'taa 'ɛ 'kɔɔ, 'kee‑ gele‑ yaalɛ 'bhɛ ‑klɔŋ 'ɛ bhoŋla. 'Bhɛ ꞊kla ‑yrekpaa' bhɔ 'waati 'ɛ ‑din.
6 E estava ali a fonte de Jacó. Jesus, pois, cansado do caminho, assentou-se assim junto da fonte. Era isto quase à hora sexta.
7 'Bhɛ ya 'ɛ 'yi, 'ke Samari le do nule‑ ‑yi 'tɔyrɛ‑ nɔɔ‑ 'bhɛ ‑klɔŋ 'ɛ 'yi. 'Bhɛɛ‑ 'ke Zesu 'a 'pele 'a ni dɔɔ: «'Ŋ gba mi yi sa ba.»
7 Veio uma mulher de Samaria tirar água. Disse-lhe Jesus: Dá-me de beber.
8 'Bhɛ 'waati 'ɛ ba, 'ke Zesu a ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ ‑ja gban ‑waa' pɛbhle ‑lɔyrɛ' nɔɔ‑ ‑wa 'ɛ 'kpee.
8 Porque os seus discípulos tinham ido à cidade comprar comida.
9 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke Samari le 'ɛ ‑ya pele‑ Zesu ni dɔɔ: «'Aa! 'Bhi Zuufu mi, 'e mi yi ‑yrɛwo' zii' 'mi ‑la ma ɛɛ, 'mi 'la 'mi ‑o 'ke Samari le 'le bhe ɛɛ?» 'Yee‑ ‑le 'ɛ 'bhɛ ‑jan ‑glɔɔn 'ɛ ꞊woa, ‑amasrɔyi Zuufu mu 'ɛ 'pegee Samari mu 'ɛ waa ‑za 'laa ‑yaa 'eke‑ ta.
9 Disse-lhe, pois, a mulher samaritana: Como, sendo tu judeu, me pedes de beber a mim, que sou mulher samaritana? (porque os judeus não se comunicam com os samaritanos).
10 'Bhɛ 'yi 'tɛ, 'ke Zesu 'a zikpale ‑a ni dɔɔ: «'Kee‑ 'kpa bi ‑Waanbhaa' bhaaplɛŋ mu ‑gbaa pɛ 'la ba 'e 'bhɛ dɔ bi, 'bhɛɛ‑ mɛɛ 'la zan ‑o mi yi ‑yrɛwo' zii' 'e ma, 'kee 'yaa‑ 'bhɛ zan 'ɛ dɔ bi, 'bhi 'gbu ‑le ‑yaa nu mi yi ‑yrɛwolɛ 'bhɛ zan 'ɛ ma. 'Bhɛɛ‑ ‑yi 'la 'bhɛ bole ‑yrɛ ma ‑si na mɛɛ ni, ‑e ‑yaa nu 'bhɛɛ‑ 'nalɛ‑ 'e ni.»
10 Jesus respondeu, e disse-lhe: Se tu conheceras o dom de Deus, e quem é o que te diz: Dá-me de beber, tu lhe pedirias, e ele te daria água viva.
11 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke le 'ɛ ‑ya pele‑ Zesu ni dɔɔ: «Mɛɛzan, ‑yi 'tɔ 'gboŋgbo 'laa ‑o 'e 'kɔɔ, 'bhɛɛ‑ ‑klɔŋ 'ɛ tro. 'E nu 'sɔlɛ‑ 'yee‑ ‑yi 'la 'kee‑ bole ‑yrɛ ma ‑si 'ɛ na mɛɛ ni 'bhɛ 'srɔɔwole 'naa ma ɛɛ?
11 Disse-lhe a mulher: Senhor, tu não tens com que a tirar, e o poço é fundo; onde, pois, tens a água viva?
12 'O ‑gbɔɔ Zakɔbu ‑le ‑klɔŋ 'lɛɛ‑ 'kaan‑, 'bhɛɛ‑ ‑ya ‑naa 'o ni. 'Yee‑ 'gbu 'pegee ‑a gbe mu 'ɛ, 'bhɛɛ‑ ‑yaa' tropɛ mu 'ɛ ‑o 'yee‑ ‑klɔŋ 'lɛɛ‑ 'yi yi 'ɛ ꞊mia. 'Bhi 'kpee ma 'e gblaan ‑yiya' 'o ‑gbɔɔ Zakɔbu ni ɛɛ?»
12 És tu maior do que o nosso pai Jacó, que nos deu o poço, bebendo ele próprio dele, e os seus filhos, e o seu gado?
13 Zesu 'a zikpaa‑ ‑a ni dɔɔ: «'Ke mɛɛ 'oo mɛɛ 'la zan ‑klɔŋ 'lɛɛ‑ 'yi yi 'ɛ ‑mia, ‑yi 'mi ‑lrɔ nu 'bhɛ zan dɛ gbɛ drɛɛwolɛ 'ezin‑;
13 Jesus respondeu, e disse-lhe: Qualquer que beber desta água tornará a ter sede;
14 'duŋ‑ 'ke 'mi 'ŋ 'kɔɔ ‑yi 'ɛ ꞊naa mɛɛ 'la zan ni, 'bhɛɛ‑ ‑ya ‑mia, ‑yi 'mi ‑lrɔ 'laa nu 'bhɛ zan 'ɛ dɛlɛ ‑li ‑titi. ‑Amasrɔyi, 'ŋ nu ‑yi 'la 'bhɛ 'nalɛ‑ 'bhɛ zan 'ɛ ni, 'bhɛ nu klɛlɛ 'bhii‑ tɔ ŋgblo do 'bhɛ zan 'ɛ 'yi, 'bhɛɛ‑ yaa nu ‑bheelɛ' ‑titi. 'Bhɛɛ‑ 'bhɛ tɔ ŋgblo 'ɛ nu ‑si 'la 'ke ‑daŋ' 'laa 'bhɛ ma 'bhɛ 'nalɛ‑ 'bhɛ zan ni.»
14 Mas aquele que beber da água que eu lhe der nunca terá sede, porque a água que eu lhe der se fará nele uma fonte de água que salte para a vida eterna.
15 'Bhɛ klɛlɛ 'tɛ, 'ke 'yee‑ le 'ɛ ‑ya pele‑ Zesu ni dɔɔ: «Mɛɛzan, 'ŋ gba 'bhɛ ‑yi 'ɛ 'ke ba, 'kooko‑ ‑yi 'mi ‑lrɔ 'laa 'ŋ dɛ ‑li, 'bhɛɛ‑ 'naa nu ‑yi 'tɔlɛ‑ ‑li ‑gɛ ‑titi.»
15 Disse-lhe a mulher: Senhor, dá-me dessa água, para que não mais tenha sede, e não venha aqui tirá-la.
16 'Bhɛ 'yi 'tɛ, Zesu pe ‑a ni dɔɔ: «Ge 'e ꞊nɔɔ 'sii‑, 'bhɛɛ‑ 'ka nu ‑gɛ doo.»
16 Disse-lhe Jesus: Vai, chama o teu marido, e vem cá.
17 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke 'yee‑ le 'ɛ ‑ya ‑lɛkunle Zesu ni dɔɔ: «'Ŋ ꞊nɔɔ 'laa ‑o.» Zesu pe ‑a ni 'ezin‑ dɔɔ: «'Zoo ‑o 'e zi 'ke 'ya pe dɔɔ 'e ꞊nɔɔ 'laa ‑o;
17 A mulher respondeu, e disse: Não tenho marido. Disse-lhe Jesus: Disseste bem: Não tenho marido;
18 ‑amasrɔyi, 'e 'yalaa gwlɛn na ‑glɔɔn 'soo, 'bhɛɛ‑ 'yoo‑ mɛɛ 'la zan 'kɔɔ ‑zɔn, 'e ꞊nɔɔ 'laa 'bhɛ zan 'ɛ 'le. 'E ‑jan 'la ꞊woa bhe wlan ‑le 'bhɛ 'le.»
18 Porque tiveste cinco maridos, e o que agora tens não é teu marido; isto disseste com verdade.
19 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke 'yee‑ le 'ɛ ‑ya pele‑ Zesu ni dɔɔ: «'Ee! Mɛɛzan, 'an 'yaango‑ 'bhii‑ 'yoo‑ wlan ma ‑Waanbhaa' * ‑lɛla' janwo mi do 'le.
19 Disse-lhe a mulher: Senhor, vejo que és profeta.
20 'O mɔɔ Samari mu, 'o ‑gbɔɔ mu ‑Waanbhaa' ‑gbaa vlɛ gɔɔn 'lɛɛ‑ 'bhɛɛ‑ 'wiiŋ‑ ‑gɛ, 'bhɛɛ‑ 'duŋ‑, 'ka mu Zuufu mu, 'ka pe dɔɔ ‑o ‑Waanbhaa' gba yrɛ 'la ꞊nɔɔ, 'bhɛ ‑o Zeruzalɛmu do ‑kplɛn 'la ꞊nɔɔ.»
20 Nossos pais adoraram neste monte, e vós dizeis que é em Jerusalém o lugar onde se deve adorar.
21 Zesu 'bhɛ zikpaa‑ ‑a ni dɔɔ: «Le ‑nɛ, 'ŋ 'yoo zan ‑jan 'la 'wolɛ‑ 'e ni 'e 'kpa 'bhɛ 'yi, 'waati do ‑o zan bhɔlɛ', 'bhɛɛ‑ 'ka 'laa nu 'ŋ Dɛ ‑Waanbhaa' gbalɛ ‑li vlɛ gɔɔn 'lɛɛ‑ 'wiiŋ‑, 'bhɛ 'pegee Zeruzalɛmu.
21 Disse-lhe Jesus: Mulher, crê-me que a hora vem, em que nem neste monte nem em Jerusalém adorareis o Pai.
22 'Ka mu Samari mu, 'ka pɛ 'la 'bhɛ gba 'ka 'laa 'bhɛ dɔ; 'o mɔɔ pɛ 'la 'bhɛ gba 'o 'bhɛ dɔ, ‑amasrɔyi ‑Waanbhaa' bhaaplɛŋ mu go ‑za 'yi gɔnɛ‑ 'la gbɛɛn‑, Zuufu mu ‑le sɔ 'bhɛ 'pele 'ka ni.
22 Vós adorais o que não sabeis; nós adoramos o que sabemos porque a salvação vem dos judeus.
23 'Duŋ‑ 'bhɛ 'waati ‑o zan bhɔlɛ, 'bhɛɛ‑ 'bhɛ ꞊bhwa gban, 'bhɛ 'waati 'ɛ ba, 'ŋ Dɛ ‑Waanbhaa' gba mu kplankplan mu 'ɛ ‑o nu ‑a gbalɛ Lii 'Weŋ 'ɛ 'yi 'bhɛ 'pegee wlan ma. ‑Amasrɔyi 'ŋ Dɛ ‑Waanbhaa' ‑o 'bhɛɛ‑ mɛɛ ‑glɔɔn 'ɛ ‑glin 'zi 'bhɛɛ‑ ‑wa gba.
23 Mas a hora vem, e agora é, em que os verdadeiros adoradores adorarão o Pai em espírito e em verdade; porque o Pai procura a tais que assim o adorem.
24 ‑Waanbhaa' 'gbu ‑o 'ke Lii 'le, ‑yoo 'ke ‑za 'le 'ke mɛɛ 'la zan mu 'a gba, 'bhɛ zan mu 'a gba ‑a Lii 'Weŋ 'ɛ 'seŋ ta 'bhɛ 'pegee wlan ma.»
24 Deus é Espírito, e importa que os que o adoram o adorem em espírito e em verdade.
25 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke 'yee‑ le 'ɛ ‑ya pele‑ Zesu ni dɔɔ: «'An 'yaango‑ dɔɔ *Mesi 'ɛ ('bhɛ 'yi ‑le ‹Mɛɛ ‑Bhee Mi ‑Kpɔsɔɔ›) ‑o 'bhɛ ‑la sii Krisi, 'bhɛ nu nulɛ. 'Ke 'bhɛ ꞊nwa 'bhɛ nu ‑za 'kpɛn 'yipelɛ 'o ni.»
25 A mulher disse-lhe: Eu sei que o Messias (que se chama o Cristo) vem; quando ele vier, nos anunciará tudo.
26 Zesu 'a zikpaa‑ ‑a ni dɔɔ: «'Mi 'la 'mi ‑o ‑janwo' zii' 'e ni ‑gɛ bhe, 'mi ‑le 'kɛle‑.»
26 Jesus disse-lhe: Eu o sou, eu que falo contigo.
27 'Bhɛ 'waati 'ɛ ba, 'ke Zesu ‑a ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ 'nule 'tɛ; ‑wa yelawoa 'ke ‑yoo ‑balo klɛ 'zi 'ke le do 'le bhe, 'bhɛ ‑o 'kpeelɛnia ‑o ma. 'Duŋ‑ yaa dɔlɛ ‑o 'kedo‑ 'kpɔ 'kpee 'ke 'bhɛ 'a 'lrɔkpa‑ dɔɔ: «‑Yoo ‑mɛ za ‑la ‑yilrɔkpa zii' 'e ma ɛɛ? 'Bhɛ 'pegee 'ka 'pegee 'yee‑ ‑o ‑mɛ pɛ jan ‑la wo zii' ɛɛ?» 'Bhɛ 'pegee dɔɔ: «‑Mɛla ma 'yoo‑ ‑balo klɛ 'zi 'kɛle‑ ɛɛ?»
27 E nisto vieram os seus discípulos, e maravilharam-se de que estivesse falando com uma mulher; todavia nenhum lhe disse: Que perguntas? ou: Por que falas com ela?
28 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke le 'ɛ ‑e yaa ‑yi gbɔ 'ɛ 'tole ‑a nɔɔ‑, 'kee‑ gele‑ ‑wa ꞊la, 'bhɛɛ‑ 'ke ‑ya pele‑ mɛɛ mu 'ɛ ni dɔɔ:
28 Deixou, pois, a mulher o seu cântaro, e foi à cidade, e disse àqueles homens:
29 «‑Ka nu mɛɛ 'lɛɛ‑ ‑glin doo, 'mi ‑za 'oo ‑za mu 'la ꞊kla 'elwale gban, ‑e 'mu 'kpɛn ꞊pia 'ŋ ni. ‑Dɔke' Mɛɛ ‑Bhee Mi ‑Kpɔsɔɔ Krisi 'ɛ 'yele‑ 'kɛle‑ oo.»
29 Vinde, vede um homem que me disse tudo quanto tenho feito. Porventura não é este o Cristo?
30 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke ‑wa 'ɛ ta mu 'ɛ 'pwɛle, 'bhɛɛ‑ 'ke ‑o nule‑ Zesu ‑glinyrɛ' nɔɔ‑.
30 Saíram, pois, da cidade, e foram ter com ele.
31 'Bhɛ 'waati 'ɛ ba, Zesu a ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ 'yaa‑ matɛdɔ 'zi dɔɔ: «'O Daan mi, 'e 'zoole‑, pɛ sa bhle!»
31 E entretanto os seus discípulos lhe rogaram, dizendo: Rabi, come.
32 'Duŋ‑, ‑ya ‑lɛkwan 'mu ni dɔɔ: «Pɛ 'la ‑yoo 'ŋ 'kɔɔ 'ke 'bhɛ ‑o 'ke 'ŋ 'bhle pɛ 'le, 'ka 'laa 'bhɛ dɔ.»
32 Ele, porém, lhes disse: Uma comida tenho para comer, que vós não conheceis.
33 'Bhɛ 'yi, 'ke ‑yaa' ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ ‑woo 'eke‑ ‑lrɔkpale dɔɔ: «Taa‑ mɛɛ 'ke mu ‑nwa pɛle nalɛ ‑a ni ɛɛ?»
33 Então os discípulos diziam uns aos outros: Trouxe-lhe, porventura, alguém algo de comer?
34 Zesu pe ‑o ni dɔɔ: «'Ŋ 'bhle pɛle 'ɛ 'bhɛ ‑le 'ke 'ŋ 'winbɔ‑ mi 'ɛ 'bhɛ zru maza klɛle 'le, 'bhɛɛ‑ ‑e ye 'la gbɛkpaa‑ 'ŋ 'kɔɔ 'ke 'ŋ 'bhɛ 'lɛyan‑.
34 Jesus disse-lhes: A minha comida é fazer a vontade daquele que me enviou, e realizar a sua obra.
35 ‑Wa pe dɔɔ: ‹‑A ‑vinbwa mlɛ yiziɛ 'bhɛɛ‑ pɛbhaa 'kan bhla 'ɛ bhɔ.› 'Duŋ‑ 'mi pe 'ka ni dɔɔ ‑ka 'ka 'yrɛkpa gba mu 'ɛ ta laale doo, pɛbhaa mu 'ɛ 'tranna‑, 'bhɛɛ‑ ‑o 'kan 'waati ꞊bhwa gban!
35 Não dizeis vós que ainda há quatro meses até que venha a ceifa? Eis que eu vos digo: Levantai os vossos olhos, e vede as terras, que já estão brancas para a ceifa.
36 Pɛbhaa 'kan mi 'ɛ, ‑e ‑yaa pɛbhaa 'kanle‑ ma ‑sra 'srɔɔwo‑, 'bhɛɛ‑ ‑yoo pɛbhaa mu 'ɛ 'lɛkpa‑ zii' 'eke‑ ta 'ke ‑yoo to bole ‑yrɛ ma ‑si 'la ‑daŋ' 'laa ‑o ‑a ma 'bhɛ ‑zayi'. 'Bhɛ klɛgbɛya do 'ɛ 'yi, pɛbhɛ bɔ mi 'pegee pɛbhaa 'kan mi 'ɛ ‑o mɛɛ plɛ zrukpaa' 'srɔɔwo‑ 'eke‑ zi.
36 E o que ceifa recebe galardão, e ajunta fruto para a vida eterna; para que, assim o que semeia como o que ceifa, ambos se regozijem.
37 ‑Amasrɔyi, ‑o ‑gɔɔn 'la bɔ dɔɔ: ‹Mɛɛ do pɛbhɛ bɔ, 'bhɛɛ‑ mɛɛ ‑bhɛɛke' do pɛbhaa kan.› Wlan ‑le 'bhɛ ‑gɔɔn 'ɛ 'le.
37 Porque nisto é verdadeiro o ditado, que um é o que semeia, e outro o que ceifa.
38 'Bhɛ ya 'ɛ 'yi, 'mi 'ka 'winbwa‑ pɛbhaa 'kanyrɛ‑ nɔɔ‑ gba 'la 'ka 'laa ‑yrɛnbhlelɛ 'bhɛ 'kpale ma 'bhɛ 'yi; mɛɛ ‑bhɛɛke' mu ‑le ‑yrɛnbhla 'bhɛ gba 'ɛ 'kpale‑ ma, 'bhɛɛ‑ 'ka mu ‑o ‑trɔn 'srɔɔwo zii' ‑o woye 'ɛ ma.»
38 Eu vos enviei a ceifar onde vós não trabalhastes; outros trabalharam, e vós entrastes no seu trabalho.
39 Samari mu ‑bebe ‑o ꞊kpaa Zesu 'yi 'bhɛ ‑wa 'ɛ ta, le 'ɛ ‑jan 'la ꞊woa ‑o ni 'bhɛ ‑zayi' dɔɔ: «'Mi ‑za 'oo ‑za mu 'la 'kpɛn ꞊kla 'elwale gban, ‑e 'mu 'yipia꞊ 'ŋ ni.»
39 E muitos dos samaritanos daquela cidade creram nele, pela palavra da mulher, que testificou: Disse-me tudo quanto tenho feito.
40 'Woo‑ Samari mu 'ɛ 'bhɔle‑ Zesu ‑din, 'ke ‑o ‑sromabɔle ‑a ni dɔɔ ‑e bo ‑o ba ye 'waati sa. ‑Ayile, 'kee‑ bole‑ ‑o ba ‑yrekpaa' plɛ ta 'ezin‑.
40 Indo, pois, ter com ele os samaritanos, rogaram-lhe que ficasse com eles; e ficou ali dois dias.
41 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke mɛɛ ‑bhɛɛke' ‑bebe 'e 'kpale Zesu 'yi 'ezin‑ ‑a 'gbu 'wojan‑ mu 'ɛ ma.
41 E muitos mais creram nele, por causa da sua palavra.
42 'Woo‑ mɛɛ mu 'ɛ pe le 'ɛ ni dɔɔ: «'Waa 'o 'kpalɛ‑ ‑a ‑yi 'bhi 'wojan‑ drɔŋ 'ɛ 'bhɛ ma, 'duŋ‑ 'woo ꞊kpaa ‑a ‑yi, ‑amasrɔyi 'o mɔɔ 'gbu 'a wojan mu 'ɛ ꞊maa, 'wa 'yaangwa‑ 'bhii‑ 'yele‑ 'ke 'drunyan 'yi mu 'ɛ 'Bhee Mi kpataakpa 'ɛ 'le.»
42 E diziam à mulher: Já não é pelo teu dito que nós cremos; porque nós mesmos o temos ouvido, e sabemos que este é verdadeiramente o Cristo, o Salvador do mundo.
43 Zesu 'yanle ‑yrekpaa' plɛ klɛlele 'bhɛ yrɛ 'ɛ ꞊nɔɔ, 'kee‑ gele‑ Galile 'trɛ ta.
43 E dois dias depois partiu dali, e foi para a Galiléia.
44 ‑Amasrɔyi 'yee‑ 'gbu 'a ꞊pia‑ dɔɔ: «Waa ‑Waanbhaa' *‑lɛla' janwo mi ‑lɛdɔ' a ma ‑a 'gbu a 'klɛɛn 'yi.»
44 Porque Jesus mesmo testificou que um profeta não tem honra na sua própria pátria.
45 ‑E bhɔle 'duŋ‑ Galile 'klɛɛn 'ɛ 'yi, 'ke bhɛ ꞊nɔɔ mɛɛ mu 'ɛ ‑wa 'kunle 'elrele. ‑Amasrɔyi Zesu ‑za mu 'la 'kpɛn ꞊kla Paki 'fɛti 'ɛ ta Zeruzalɛmu 'mu 'bhɛ mu ꞊ya. ‑Amasrɔyi 'bhɛ mu 'gbu 'yaa‑ 'bhɛ 'fɛti 'ɛ ta 'ezin‑.
45 Chegando, pois, à Galiléia, os galileus o receberam, vistas todas as coisas que fizera em Jerusalém, no dia da festa; porque também eles tinham ido à festa.
46 Zesu ꞊nwa 'ezin‑ 'tɛ Kana ‑wa 'ɛ ta, Galile 'klɛɛn 'ɛ 'yi; ‑e ‑yi 'niinaa‑ 'ke ‑drɔɔ 'le 'elwale 'bhɛɛ‑ ‑wa 'ɛ ta. Yeta mi ‑gbɛnɛ do ‑yaa ye, 'bhɛɛ‑ ga ‑yaa 'bhɛ gbe ‑nɛ 'ɛ ma Kapɛnɔmu.
46 Segunda vez foi Jesus a Caná da Galiléia, onde da água fizera vinho. E havia ali um nobre, cujo filho estava enfermo em Cafarnaum.
47 'Bhɛɛ‑, 'yee‑ yeta mi ‑gbɛnɛ 'ɛ ‑ya male 'kaa Zesu ‑gwa Zude 'klɛɛn 'ɛ 'yi, 'bhɛɛ‑ ‑e ꞊nwa Galile 'klɛɛn 'ɛ 'yi, 'kee‑ gele‑ 'tɛnlɛ‑ Zesu ma. 'Bhɛɛ‑ 'kee‑ ‑sromabɔle Zesu ni dɔɔ 'bhɛ ge ‑a gbe 'ɛ 'bhee‑ Kapɛnɔmu. ‑Amasrɔyi ‑a gbe 'ɛ 'yaa‑ zan klɛlɛ 'ke 'siɛle.
47 Ouvindo este que Jesus vinha da Judéia para a Galiléia, foi ter com ele, e rogou-lhe que descesse, e curasse o seu filho, porque já estava à morte.
48 Zesu pe ‑a ni 'tɛ dɔɔ: «'Ka nu bolɛ 'bhɛɛ‑ klɛle ma 'taŋii ɛɛ? 'Ka 'laa sɔ 'ka 'kpale 'ŋ 'yi, 'ke 'naa 'sɔle‑ maza mu 'pegee 'kpeelɛni maza mu klɛlɛ 'ka 'yrɛ ma ɛɛ?»
48 Então Jesus lhe disse: Se não virdes sinais e milagres, não crereis.
49 'Bhɛ 'yi 'tɛ, 'ke 'yee‑ yeta mi 'ɛ ‑ya zikpale Zesu ni dɔɔ: «Mɛɛzan, 'e 'zoole‑, nu blaale‑ 'sani 'ŋ gbe ‑nɛ 'ɛ yaa nu galɛ.»
49 Disse-lhe o nobre: Senhor, desce, antes que meu filho morra.
50 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke Zesu 'a 'pele 'a ni dɔɔ: «Ge 'e ba ‑lɛ ma, 'e 'nɛ ‑ya ‑yrɛ ma.» 'Bhɛ ꞊nɔɔ bhe, 'ke 'yee‑ mɛɛ ‑ya 'kpale Zesu 'wojan‑ 'ɛ 'yi, 'bhɛɛ‑ 'kee‑ gele‑ ‑a ba ‑lɛ ma.
50 Disse-lhe Jesus: Vai, o teu filho vive. E o homem creu na palavra que Jesus lhe disse, e partiu.
51 ‑E ‑yaa ‑a ba ‑lɛ ma zi 'ɛ 'lii bhla 'la ba, 'ke ‑yaa' 'fɛ 'ɛ ꞊la yewonɛ mu 'ɛ 'nule ‑a ‑lɛpalɛ, 'bhɛɛ‑ 'ke ‑wa pele‑ ‑a ni dɔɔ: «'E 'nɛ ‑ya ‑yrɛ ma!»
51 E descendo ele logo, saíram-lhe ao encontro os seus servos, e lhe anunciaram, dizendo: O teu filho vive.
52 'Bhɛ ꞊nɔɔ bhe, 'ke ‑yoo ‑lrɔkpale dɔɔ ‑a 'flɛ 'yi 'pɔɔnna‑ 'waati 'ɛ ‑dela ba. 'Bhɛɛ‑ ‑wa ꞊pia ‑a ni dɔɔ 'bhɛ ‑kla ‑yretɛbhɛ bhlɔ bii 'waati 'ɛ ba. 'Bhɛɛ‑ 'waati 'ɛ ba, ‑a 'flɛ 'yi 'la ga 'ɛ ‑gwa ‑a ma.
52 Perguntou-lhes, pois, a que hora se achara melhor. E disseram-lhe: Ontem às sete horas a febre o deixou.
53 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke 'yee‑ ‑nɛ dɛ 'ɛ ‑ya 'yaangole dɔɔ Zesu 'a ꞊pia ‑a ni 'bhɛɛ‑ 'waati 'ɛ ba 'kaa: «'E 'nɛ ‑ya ‑yrɛ ma.» ‑Ayile 'yee‑ ‑nɛ dɛ 'ɛ 'pegee ‑yaa' 'fa ꞊la mu 'ɛ ‑o 'kpɛn ‑o ‑kpaa Zesu 'yi.
53 Entendeu, pois, o pai que era aquela hora a mesma em que Jesus lhe disse: O teu filho vive; e creu ele, e toda a sua casa.
54 'Bhɛ ‑nɛ 'ɛ 'bheeza‑ 'ɛ, 'bhɛ ‑le ꞊kla Zesu a 'sɔle‑ maza ‑tɔɔmasie ‑glɔɔn plɛ mi klɛle 'le; ‑a 'san 'kee‑ go Zude 'klɛɛn 'ɛ 'yi, 'bhɛɛ‑ 'kee‑ nu Galile 'klɛɛn 'ɛ 'yi.
54 Jesus fez este segundo milagre, quando ia da Judéia para a Galiléia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra