Mateus 25
MCP vs NVT
1 «Ntɔ́, Faan á gwɔ́w í bá bə nda lâŋ ga: oncwíyɛ̂ ɔ́ mə́sás wûm mə́ á ŋwa məlámba, zə kə nə́ mə́ kə́ lə́g múúd nyə á bə nə́ a zə́ bwéémb shwə́ wáŋ yɛ́.
1 “Então o reino dos céus será como as dez virgens que pegaram suas lamparinas e saíram para encontrar-se com o noivo.
2 Mə́sás wûm mə́nɨ dɨ́, mə́tɔ́ɔn mə́ á bə ilad, mə́tɔ́ɔn okə́ŋ.
2 Cinco delas eram insensatas, e cinco, prudentes.
3 Mɔɔŋg mə́ á bə ilad má mə́ á ŋwa məlámba kú bwey ŋwa mɔ́ɔ́l mə́wúdə kə nə mwo.
3 As cinco insensatas não levaram óleo suficiente para as lamparinas,
4 Njɨ okə́ŋ bá, bwə́ á ŋwa məlámba, bwə́ kə nə́mə́ nə ifuundú í mə́wúdə nə́ bwə́ bá kə ŋgə kwádʉlə.
4 mas as outras cinco tiveram o bom senso de levar óleo de reserva.
5 Muud nyə á bə nə́ a zə́ bwéémb múdá yɛ́, nyə á shígɛ́ jɔ̧́wa zə; məsás wûm mə́nɨ mɛ̂sh mə́ mú tag nə jiya nə́ ndɛɛ́ mə́ shîn kə gwə́d.
5 Como o noivo demorou a chegar, todas ficaram sonolentas e adormeceram.
6 Tâm bulú, cúndə́ í mú sɨ̂y nə́: “Muud bá wə́ zág ɛ; kəgá lə́g nyə!”
6 “À meia-noite, foram acordadas pelo grito: ‘Vejam, o noivo está chegando! Saiam para recebê-lo!’.
7 Oncwíyɛ̂ ɔ́ mə́sás wûm mə́nɨ mɛ̂sh mə́ músə juum, mə́ ka zə kwəmʉsa mə́lámba.
7 “Todas as virgens se levantaram e prepararam suas lamparinas.
8 Mɔɔŋg mə́ á bə ilad má, mə́ mú cɨ nə okə́ŋ nə́: “Yə́gá sə́ baalɛ́ mə́wúdə, mə́sʉ́ mə́lámba mə́ wál jímə.”
8 Então as cinco insensatas pediram às outras: ‘Por favor, deem-nos um pouco de óleo, pois nossas lamparinas estão se apagando’.
9 Okə́ŋ nə bwo nə́: “Mbɔ̂! Məwúdə́ mə́ ákwagayɛ́ nə shé bɛ̂sh; kagá íkʉ́l bwə́ dʉ ŋgə kusha yí, bɨ kə́g kusə mʉ́n.”
9 “As outras, porém, responderam: ‘Não temos o suficiente para todas. Vão e comprem óleo para vocês’.
10 Tɛ́ ílad ínɨ í á ŋgə kə nə́ í kə́ kusə mə́wúdə yí, muud bá mú wɔ́ɔ́s. Bə́nɔ̂ŋ bɔɔŋg bwə́ á bə okə́ŋ wá, bwə́ mú nyíi njɔ́w zâŋ, bwə́ fad mbɛ̂.
10 “Quando estavam fora comprando óleo, o noivo chegou. Então as cinco que estavam preparadas entraram com ele no banquete de casamento, e a porta foi trancada.
11 Məsás mâ ilad mə́ á ka zə wɔ́ɔ́s na mpʉ́mpʉ́sə́, ka zə ŋgə jɔ̂w nə́: “Mása, Mása, juwʉ́g sə́ mbɛ̂.”
11 Mais tarde, quando as outras cinco voltaram, ficaram do lado de fora, chamando: ‘Senhor! Senhor! Abra-nos a porta!’.
12 Nyə mú yida bɛ̧sa nə bwo nə́: “Mə ŋgə cɨ nə bɨ́ fwámɛ́ cɨ nə́, mə ampúyɛ́ bɨ̂.”
12 “Mas ele respondeu: ‘A verdade é que não as conheço’.
13 Ntɔ́, jigá ŋkasə̂, nəcé bɨ ampúyɛ́ jwɔ̂w nə wəla *Mwân mə Múúd mə bá zə yí.»
13 “Portanto, vigiem, pois não sabem o dia nem a hora da volta.”
14 «Í bá bə nda muud nyə á kə njɔɔnd dɨ́ yɛ́. Ja á mə́ bə nə́ a zə́ tɨ́ yí, a mú jɔ̂w osɔ́ɔl ɔ mə́sáal bɛ́, zə yə bwo məbii mɛ́ tâŋ nda məcé.
14 “O reino dos céus também pode ser ilustrado com a história de um homem que estava para fazer uma longa viagem. Ele reuniu seus servos e lhes confiou seu dinheiro,
15 A mú ŋgə yə bwo nə́mə́ nda bwə́ á ŋgə bə nə ŋkul isɛ́y nə́; a yə nyíga mimbwoomb mí mímbɛɛsh mítɔ́ɔn, a yə nyíga mimbwoomb mímbá, a yə nyíga mbwoomb ŋgwúd. Nyə a shîn yə bwo ntʉ́nɨ nə́ ndɛɛ́ a músə kyey.
15 dividindo-o de forma proporcional à capacidade deles: ao primeiro entregou cinco talentos; ao segundo, dois talentos; e ao último, um talento. Então foi viajar.
16 Nə́mə́ njɨ bwə́ á shîn lə́g *mwaanɛ̂ yí, nyɔɔŋg nyə á bə nə mimbwoomb mitɔ́ɔn yɛ́ mú kə sɛ̂y nə yé mwaanɛ̂; a músə nyiŋgə́ bii míl mítɔ́ɔn.
16 “O servo que recebeu cinco talentos começou a investir o dinheiro e ganhou outros cinco.
17 Nyɔɔŋg nyə á bə nə mímbá yɛ́ mú nə́mə́ nyiŋgə́ bii míl mímbá.
17 O servo que recebeu dois talentos também se pôs a trabalhar e ganhou outros dois.
18 Nyɔɔŋg nyə á bə nə ŋgwúd yɛ́ nyɛ nyə á kə fáág bɨ́ mə́ndəlúd, a mú shweel mwaanɛ̂ mə mása yé cínɔŋg.
18 Mas o servo que recebeu um talento cavou um buraco no chão e ali escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Ja fwámɛ́ fwála í á cɔ̧́ yí, mása nyə á ka zə nə́ a zə sá ósɔ́ɔl ɔ́ mə́sáal bɛ́ shitɔ́g.
19 “Depois de muito tempo, o senhor voltou de viagem e os chamou para prestarem contas de como haviam usado o dinheiro.
20 Nyɔɔŋg nyə á lə́g mimbwoomb mí mímbɛɛsh mitɔ́ɔn yɛ́ mú shísh, a zág nə míl mímbwoomb mitɔ́ɔn, nyə nə́: “Mása, wo á yə mə mimbwoomb mí mímbɛɛsh mítɔ́ɔn; dʉgɨ́, míl mímbwoomb mitɔ́ɔn mə á bii wə́ míga.”
20 O servo ao qual ele havia confiado cinco talentos se apresentou com mais cinco: ‘O senhor me deu cinco talentos para investir, e eu ganhei mais cinco’.
21 Mása yé mú cɨ nə nyə nə́: “Ʉhʉ́ʉŋ. Wo jɨ jɔ̧jɔ̧ sɔ́ɔl məsáal abúgʉ́lág. Wo mə́ bə mə abúgʉ́lág nə isâ cíg-cîg, mə é jil wo ísâ í ábubulyá dɨ̂. Zaá ji mə́shusʉg mə mása woó dɨ̂.”
21 “O senhor disse: ‘Muito bem, meu servo bom e fiel. Você foi fiel na administração dessa quantia pequena, e agora lhe darei muitas outras responsabilidades. Venha celebrar comigo’.
22 Nyɔɔŋg nyə á lə́g mimbwoomb mímbá yɛ́ mú nə́mə́ shísh, nyə nə́: “Mása, wo á yə mə mimbwoomb mí mímbɛɛsh mímbá; dʉgɨ́, míl mimbwoomb mímbá mə á bii wə́ míga.”
22 “O servo que havia recebido dois talentos se apresentou e disse: ‘O senhor me deu dois talentos para investir, e eu ganhei mais dois’.
23 Mása yé mú cɨ nə nyə nə́: “Ʉhʉ́ʉŋ. Wo jɨ jɔ̧jɔ̧ sɔ́ɔl məsáal abúgʉ́lág. Wo mə́ bə mə abúgʉ́lág nə isâ cíg-cîg, mə é jil wo ísâ í ábubulyá dɨ̂. Zaá ji mə́shusʉg mə mása woó dɨ̂.”
23 “O senhor disse: ‘Muito bem, meu servo bom e fiel. Você foi fiel na administração dessa quantia pequena, e agora lhe darei muitas outras responsabilidades. Venha celebrar comigo’.
24 Nyɔɔŋg nyə á lə́g njɨ mbwoomb ŋgwúd yɛ́ músə nə́mə́ shísh, nyə nə́: “Mása, mɛɛ mə á bwey mpu nə́ wo jɨ ŋkí nyaan, wó dʉ mwáágʉlə mpúmə́ kʉ́l wó á shígɛ́ bɛ̧ yí, wó dʉ shwo ídʉ̂w kʉ́l wó á shígɛ́ myɛɛg mpəg yí;
24 “Por último, o servo que havia recebido um talento veio e disse: ‘Eu sabia que o senhor é homem severo, que colhe onde não plantou e ajunta onde não semeou.
25 Gwə́ wə́ mə́ á fúndə yí, mə músə kə shweel mbwoomb mímbɛɛsh wô mə́ndəlúd. Lə́gʉ́g, sâ gwô wə́ ga.”
25 Tive medo de perder seu dinheiro, por isso o escondi na terra. Aqui está ele’.
26 Mása yé mú cɨ nə nyâŋ nə́: “Wo jɨ bɔ́w-bɔ̂w sɔ́ɔl məsáal. Wo jɨ mbɛɛ́ ləm. Ŋkí wo á mpu nə́ mə́ dʉ mwáágʉlə mpúmə́ kʉ́l mə́ á shígɛ́ bɛ̧ yí, mə dʉ shwo ídʉ̂w kʉ́l mə́ á shígɛ́ myɛɛg mpəg yí,
26 “O senhor, porém, respondeu: ‘Servo mau e preguiçoso! Se você sabia que eu colho onde não plantei e ajunto onde não semeei,
27 ŋgaá, wo á jəla nə kə wá mə mwaanɛ̂ waamə́ bâŋ dɨ́, nə́ ja mə́ wɔ́ɔ́s yí, mə zə ŋwa nyə nə məbədî gwɔ̂w!
27 por que não depositou meu dinheiro? Pelo menos eu teria recebido os juros.
28 Dɛ́ɛ́gʉ́gá nyə mbwoomb mímbɛɛsh nɨ, bɨ yə́g nyɔɔŋg jɨ́ nə myo wûm yɛ́.
28 “Em seguida, ordenou: ‘Tirem o dinheiro deste servo e deem ao que tem os dez talentos.
29 Nəcé muud jɨ́ nə məbii yɛ́, bwə́ bá nyiŋgə kwádʉlə nyə mwo, á mú bul bii, njɨ nyɔɔŋg cúgɛ́ nə ndɨ̂ yɛ́, bwə́ bá mɛɛl dɛ́ɛ́g sʉ́sʉ́sá á jɨ́ nə ndɨ̂ yí.
29 Pois ao que tem, mais lhe será dado, e terá em grande quantia; mas do que nada tem, mesmo o que não tem lhe será tomado.
30 Biigá mbɛɛ́ bɔ́w-bɔ̂w sɔ́ɔl məsáal ga, bɨ wúsəg nyə tɔ́ɔ́n, kʉ́l í bá bə njɨ a ŋgə́ bwam nə məyə̂ yí.”»
30 Agora lancem este servo inútil para fora, na escuridão, onde haverá choro e ranger de dentes’.”
31 «Ja *Mwân mə Múúd mə bá zə nyə́dɨ́ íjwûga dɨ́, bə́nɔ̂ŋ *wəéŋgəles bɛ̂sh yí, a bá zə ji nyə́dɨ́ *caaŋgə́ á milwanə́d.
31 “Quando o Filho do Homem vier em sua glória, acompanhado de todos os anjos, ele se sentará em seu trono glorioso.
32 Ntɔ́ ilwoŋ byɛ̂sh yâ shí ga í bá sɛɛŋgya nyə́dɨ́ mpwóómbʉ́d. A bá bɛ́ɛ́g búúd ígwooŋg íbá nda mbaagʉlə itɔw mə́ dʉ bɛ́ɛ́g íncwəmbɛ nə ikálá nə́.
32 Todas as nações serão reunidas em sua presença, e ele separará as pessoas como um pastor separa as ovelhas dos bodes.
33 A bá tə̂l íncwəmbɛ nyə́dɨ́ mbwə̂ məncwûm, ikálá nyə́dɨ́ mbwə̂ məkɔ́ɔ́l.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os bodes à sua esquerda.
34 Nə́ ndɛɛ́ Njwú-buud mə bá cɨ nə bɔɔŋg wâ mbwə̂ məncwûm nə́: “Zəgá, bɨ́ buud Sɔ́ɔ́ŋgʉ́ wâm mə́ yə́ ócúncɛ́sh wá. Zəgá ji Faan dɛ́d, zə lə́g lʉ́gí nyə á bwey bwɨ́ɨ́g bɨ́ nə́mə́ ja nyə á fwɔ̧ shí nə gwɔ́w yí.
34 “Então o Rei dirá aos que estiverem à sua direita: ‘Venham, vocês que são abençoados por meu Pai. Recebam como herança o reino que ele lhes preparou desde a criação do mundo.
35 Nəcé mə a gwág zha, bɨ á yə mə idʉ̂w; mə a gwág shwáásʉ́lə minʉ́, bɨ á ŋgulal mə; mə á bə njôŋ, bɨ á ŋwa mə bɨ́dɨ́;
35 Pois tive fome e vocês me deram de comer. Tive sede e me deram de beber. Era estrangeiro e me convidaram para a sua casa.
36 mə á bə shushwáás, bɨ a bwééd mə mikáándə́; mə á bwas, bɨ á zə dʉ́g mə; mə á bə mímbwugʉd, bɨ á kə dʉ́g mə.”
36 Estava nu e me vestiram. Estava doente e cuidaram de mim. Estava na prisão e me visitaram’.
37 Ja jɔɔŋgʉ̂ wə́ otʉ́təlí ɔ búúd bwə́ bá bɛ̧sa nə nɛ́ nə́: “Cwámba, jáyɛ́ ja sə́ á dʉ́g wo nə zha sə́ mú yə wo idʉ̂w, sə́ dʉ́g wo nə shwáásʉ́lə minʉ́ sə́ ŋgulal wo yí?
37 “Então os justos responderão: ‘Senhor, quando foi que o vimos faminto e lhe demos de comer? Ou sedento e lhe demos de beber?
38 Jáyɛ́ ja sə́ á dʉ́g wo, wo njúl njôŋ sə́ mú ŋwa wo sə́dɨ́ yí; ŋkí nə́ wo njúl shushwáás sə́ mú bwééd wo yí?
38 Ou como estrangeiro e o convidamos para a nossa casa? Ou nu e o vestimos?
39 Jáyɛ́ ja sə́ á mpu nə́ wo ŋgə bwas ŋkí nə́ wo jɨ mímbwugʉd sə́ mú kə dʉ́g wo yí?”
39 Quando foi que o vimos doente ou na prisão e o visitamos?’.
40 Njwú-buud mə bá bɛ̧sa nə bwo nə́: “Bʉ́bə́lɛ́, mə́ jaaw bɨ́ nə́, ja jɛ̂sh bɨ́ á sá gúl mímínyɔŋʉ̂ jâm wúl sɔ́ɔ́lʉ́gʉ́ nɨ yí, mə wə́ bɨ́ á sá wə yɛ́.”
40 “E o Rei dirá: ‘Eu lhes digo a verdade: quando fizeram isso ao menor destes meus irmãos, foi a mim que o fizeram’.
41 «A músə bá cɨ nə bɔɔŋg wâ nyə́dɨ́ mbwə̂ məkɔ́ɔ́l nə́: “Wúgá mə míshʉ́d. Bɨ bʉ́sə nə məzhúŋgʉ́lú mə́ Zɛmbî. Kyeyʉgá kə kuda á kandʉgə kandʉgə dɨ̂, kuda Zɛmbî nyə á kwəmʉsa shú Njwû məjamb bə́nɔ̂ŋ wəéŋgəles bɛ́ yí.
41 “Em seguida, o Rei se voltará para os que estiverem à sua esquerda e dirá: ‘Fora daqui, malditos, para o fogo eterno preparado para o diabo e seus anjos.
42 Nəcé mə á gwág zha, bɨ a shígɛ́ yə mə idʉ̂w; mə á gwág shwáásʉ́lə minʉ́, bɨ a shígɛ́ ŋgulal mə məjúwó.
42 Pois tive fome, e vocês não me deram de comer. Tive sede, e não me deram de beber.
43 Mə á bə njôŋ, bɨ a shígɛ́ ŋwa mə bɨ́dɨ́; mə shushwáás bɨ kú bwééd mə mikáándə́; mə bwas, mə kə mímbwugʉd, bɨ kú kə dʉ́g mə.”
43 Era estrangeiro, e não me convidaram para a sua casa. Estava nu, e não me vestiram. Estava doente e na prisão, e não me visitaram’.
44 Ntɔ́, bwə́ bá nə́mə́ jí nyə nə́: “Cwámba, jáyɛ́ ja sə́ á bwɛlɛ dʉ́g wo, wo ŋgə́ yə nə zha ŋkí shwáásʉ́lə minʉ́, ŋkí ntâg nə́ sə́ á dʉ́g wo, wo njúl shushwáás ŋkí nə́ wo ŋgə́ bwas, ŋkí nə́ wo njúl mímbwugʉd sə́ kú bísh wo yí?”
44 “Então eles dirão: ‘Senhor, quando o vimos faminto, sedento, como estrangeiro, nu, doente ou na prisão, e não o ajudamos?’.
45 Ntɔ́, a bá bɛ̧sa nə bwo nə́: “Bʉ́bə́lɛ́, mə́ jaaw bɨ́ nə́, ja jɛ̂sh bɨ́ á bə kú sá ŋgwɔ́l mímínyɔŋʉ̂ waamə́ wúl sɔ́ɔ́lʉ́gʉ́ nɨ yí, mə wə́ bɨ́ á bə kú sá mə́nywa mɔɔŋg yɛ́”.
45 “Ele responderá: ‘Eu lhes digo a verdade: quando se recusaram a ajudar o menor destes meus irmãos e irmãs, foi a mim que se recusaram a ajudar’.
46 Nə́ ndɛɛ́, bʉ́nɨ bwə́ bá kə intʉ́gʉ́lí yâ kandʉgə kandʉgə dɨ̂; otʉ́təlí ɔ búúd bâŋ bwə́ kə cʉg á kandʉgə kandʉgə dɨ̂.»
46 “E estes irão para o castigo eterno, mas os justos irão para a vida eterna”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?