Lucas 18
MCP vs NTLH
1 Yésus nyə á jɨ zə lwágʉlə bwo nə́ bwə́ dʉ́g jəgʉla ja jɛ̂sh kú teeg mə́nyúul. Gwə́ wə́ nyə á kənd bwo kanda ga yí.
1 Jesus contou a seguinte parábola , mostrando aos discípulos que deviam orar sempre e nunca desanimar:
2 Nyə á cɨ nə́: «Ŋgwɔ́l sémbye milə́sʉ́ nyə á bə wúl ŋgwə́la dɨ́ kú fúndə Zɛmbî, kú bísh tɔɔ muud.
2 — Em certa cidade havia um juiz que não
3 Wúl kúsə́ múdá í á bə nə́mə́ ŋgwə́la wɔɔŋg dɨ̂, í mú dʉ zə cɨ nə sémbye milə́sʉ́ ɛ́nɛ nə́: “Ŋgwɔ́l múúd ŋgə lúmbʉli nə mə, kyɛmʉg mə.”
3 Nessa cidade morava uma viúva que sempre o procurava para pedir justiça, dizendo: “Ajude-me e julgue o meu caso contra o meu adversário!”
4 Sémbye milə́sʉ́ nyə á ka dʉ ban məlú məlú nə́ nyə alásɛ́ lə́sʉ́ yé wɔɔŋg.
4 — Durante muito tempo o juiz não quis julgar o caso da viúva, mas afinal pensou assim: “É verdade que eu não temo a Deus e também não respeito ninguém.
5 mə zə́ kyɛm kúsə́ múdá ga nəcé mə mə́ gwág nyə káŋgá. Nyə a bá bul zə ntágʉlə mə lúu.”»
5 Porém, como esta viúva continua me aborrecendo, vou dar a sentença a favor dela. Se eu não fizer isso, ela não vai parar de vir me amolar até acabar comigo.”
6 Cwámba mú cɨ nə *ompwíín nə́: «Bɨ mə́ gwág sâ sémbye milə́sʉ́ á olɨ́lɨŋgɨ̂ ɛ́nɛ mə́ cɨ yí?
6 E o Senhor continuou:
7 Ŋkəmʉsa nə Zɛmbî, ŋkí buud bɛ́ nyə á mə́ fɛ́ɛ́sh wá bwə́ jɨɨlya nyə́dɨ́ nə mwásə́ nə bulú, yé nyə é sá nə́ bwə́ cáág bwánd?
7 Será, então, que Deus não vai fazer justiça a favor do seu próprio povo, que grita por socorro dia e noite? Será que ele vai demorar para ajudá-lo?
8 Mə́ jaaw bɨ́ nə́ nyə é lɛɛl kyɛm bwo nə́ máás. Njɨ, ja *Mwân mə Múúd mə bá zə yí, ye a bá ná zə kwey búgə́ shí ga dɨ́ e?»
8 Eu afirmo a vocês que ele julgará a favor do seu povo e fará isso bem depressa. Mas, quando o
9 Bɔ́ɔ́l búúd bwə́ dʉ tə́dʉga nə́ bʉ́sə otʉ́təlí, bwə́ ŋwa bɔ́ɔ́lʉ́gá mpyóŋ nə mpyóŋ. Yésus nyə á ka kənd kanda shú dáŋʉ́d, nyə nə́:
9 Jesus também contou esta parábola para os que achavam que eram muito bons e desprezavam os outros:
10 «Buud obá bwə́ á zə kə *Luŋ mə́ Zɛmbî nə́ bwə́ kə́ jəgʉla nə Zɛmbî. Ŋgwɔ́l nyə á bə *Farizyɛ̂ŋ, ŋgwɔ́lʉ́gá nyɛ ŋwɛnyɛ tóya.
10 — Dois homens foram ao Templo para orar. Um era
11 Farizyɛ̂ŋ nyə a tɔ̂w tʉ́təlí a mú dʉ jəgʉla nyə́mɛ́fwó dɨ́ nə́: “Yé Zɛmbî, mə yə́ wo cúncɛ́sh nəcé mə cugɛ́ nda bɔ́ɔ́lʉ́gá búúd. Bɨ́ ijúwâl, bwə́ cɛɛl ólɨ́lɨŋgɨ̂, nə minɔɔmb, tɛɛm bə nda ŋwɛnyɛ tóya ɛ́ga, mə cugɛ́ nda nyə.
11 O fariseu ficou de pé e orou sozinho, assim: “Ó Deus, eu te agradeço porque não sou avarento, nem desonesto, nem imoral como as outras pessoas. Agradeço-te também porque não sou como este cobrador de impostos.
12 Mə́ dʉ ci ídʉ̂w ija íbá ŋkúmba shwɛ́ndɛ; mə́ dʉ jə́na *ŋkɔw wûm á sâ jɛ̂sh mə́ bíí yí.”
12 Jejuo duas vezes por semana e te dou a décima parte de tudo o que ganho.”
13 Ŋwɛnyɛ tóya nywáá nyə a tɔ̂w shwóg-shwóg. A kú nə́mə́ she bʉ̂n tɔɔ mpwoombʉ́ nə́ a yág ŋgɛɛ joŋ dɨ̂; nyə á yida dʉ *bí mbwə̂ bʉd dɨ́ a ŋgə́ cɨ nə́: “Yé Zɛmbî, bwɨ́ɨ́gʉ́g mə nə́ ŋkwoŋʉ́, mə jɨ sɔ́ɔl *misə́m.”
13 — Mas o cobrador de impostos ficou de longe e nem levantava o rosto para o céu. Batia no peito e dizia: “Ó Deus, tem pena de mim, pois sou pecador!”
14 Mə́ jaaw bɨ́ nə́ á məzhúgʉ́lâ ɛ́ga nyə á kə nyə́dɨ́ njɔ́w Zɛmbî mə́ sá nə́ a bə́g tʉ́təlí nyə́dɨ́ míshʉ́d, kú bə ashúshwóógʉ́ nyɛ. Nəcé, muud mə bʉ̂n nyə́mɛ́fwó gwɔ́w yɛ́, bwə́ bá səl nyə shí; nyɔɔŋg mə sə́l nyə́mɛ́fwó shí yɛ́, bwə́ bá bʉ̂n nyə gwɔ̂w.»
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Bɔ́ɔ́l búúd bwə́ á zə nə́mə́ nə ikʉ́kény wə́ Yésus nə́ a kúnyág nə byo. *Ompwíín, nda bwə́ á dʉ́g ntɔ́ nə́, bwə́ mú lás nə bwo.
15 Depois disso, algumas pessoas levaram as suas crianças a Jesus para que ele as abençoasse, mas os discípulos viram isso e repreenderam aquelas pessoas.
16 Yésus nywáá mú jɔ̂w bwo, nyə nə́: «Bɨ́dʉ́gá ikʉ́kágə́ í zə́g mə́dɨ́, kúgá kaambʉlə nə bwo, nəcé Faan mə́ Zɛmbî dʉ́sə sâ á mbií búúd wáŋ.
16 Então Jesus chamou as crianças para perto de si e disse:
17 Bʉ́bə́lɛ́, mə́ jaaw bɨ́ nə́, muud yɛ̂sh nyə amágʉ́lə́yɛ́ Faan mə́ Zɛmbî məməgʉlá mə kʉ́kágə́ yɛ́, muud wɔɔŋgʉ̂ cúgɛ́ nə ŋkul nyíi cínɔŋg.»
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem não receber o Reino de Deus como uma criança nunca entrará nele.
18 Wúl cî *Oyúdɛn í á jí Yésus nə́: «Jɔ̧jɔ̧ Yɨ́ɨ́gʉli, jáyɛ́ jɔ̧ sâ mə́ sáág nə́ mə bííg cʉg á kandʉgə kandʉgə yí?»
18 Certo líder judeu perguntou a Jesus: — Bom Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
19 Yésus mú yida cɨ nə nyə nə́: «Nəcé jɨ́ wó jɔ́w mə nə́ jɔ̧jɔ̧ múúd yí? Kú nə muud jɨ́ jɔ̧ múúd, njɨ Zɛmbî nyəmɛ́fwó.
19 Jesus respondeu:
20 Wo mpú dɨ́ məcɛ̧ɛ̧ mə́ga? “Wo kú sá mínɔɔmb, kú gwú múúd, kú júwo, wo kú yə múúd mpwɛnɛ á sá nyə́ ampúyɛ́ yí, wo gúmal sɔ́ɔ́ŋgʉ́ woó nə nyɔɔŋgʉ́ woó.”»
20 Você conhece os mandamentos: “Não cometa adultério, não mate, não roube, não dê falso testemunho contra ninguém, respeite o seu pai e a sua mãe.”
21 Cî nə Yésus nə́: «Mə ŋgə bɛ̧ məcɛ̧ɛ̧ mə́nɨ mɛ̂sh, tɛ́ɛ́d wú íkágə́d zə kumə múús.»
21 O homem respondeu: — Desde criança eu tenho obedecido a todos esses mandamentos.
22 Ja Yésus mə́ gwág ntʉ́nɨ yí a mú cɨ nə nyə nə́: «Sâ ŋgwúd í ŋgə ná fúfə wo: kaá kusha ísâ byɛ̂sh wó jɨ́ nə ndɨ̂ yí, wo kaaw mímbúmbúwá *mwaanɛ̂ wɔɔŋgʉ̂, wo ka bá kə bə nə məbii gwɔ̂w; ság ntɔ́ wo ka zə bɛ̧ mə.»
22 Quando Jesus ouviu isso, disse:
23 Cî wɔɔŋg mú shúsʉla nə mpɛ̧sá mə́ Yésus, nəcé nyə á bə nə zhwog məbii.
23 Quando o homem ouviu isso, ficou muito triste, pois era riquíssimo.
24 Yésus mú dʉ́g [nə́ a mə́ shúsʉla], a mú cɨ nə́: «A kwowʉlálə nə́ buud bɨ́ nə məbii wá bwə́ nyííg Faan mə́ Zɛmbî dɨ́ eé.
24 Vendo a tristeza dele, Jesus disse:
25 Í yida nywá bə kúnə́-kúnə nə́ *shamô nyííg luun lʉ́ ndundu dɨ́, ntɔ̧ nə́ muud á bulya məbii nyííg Faan mə́ Zɛmbî dɨ̂.» Shamô|src="lb00042b.tif" size="col" copy="Louise Bass" ref="18.25"
25 É mais difícil um rico entrar no Reino de Deus do que um camelo passar pelo fundo de uma agulha.
26 Buud bwə́ á ŋgə gwágʉlə Yésus wá bwə́ á ŋgə cɨ nə́: «Ká zə́ jɨ́ nə ŋkul *dʉ́g cʉg yɛ́?»
26 Os que ouviram isso perguntaram: — Então, quem é que pode se salvar?
27 A mú bɛ̧sa nə bwo nə́: «Isâ í ntɔ̧́ múúd ŋkul yí, Zɛmbî nywáá jɨ nə ŋkul sá byo.»
27 Jesus respondeu:
28 Pyɛ̂r mú cɨ nə́: «Sə́ báá sə́ á mə́ lʉ́gə ísâ byɛ̂sh, sə́ zə bɛ̧ wo.»
28 Aí Pedro disse: — Veja! Nós deixamos a nossa família e seguimos o senhor.
29 A mú cɨ nə bwo nə́: «Bʉ́bə́lɛ́, mə́ jaaw bɨ́ nə́, ŋkí muud mə lʉ́gə́ tɔɔ njɔ́w, tɔɔ mudá, tɔɔ omínyɔŋʉ̂, tɔɔ obyɔ̂l, tɔɔ bwân shú Faan mə́ Zɛmbî,
29 Jesus respondeu:
30 nyə é nyiŋgə bii ísâ byɔɔŋg byɛ̂sh ŋkí bulya tɛ́ nyə́ é ŋgə cʉgə wa shí yí, a bá nə́mə́ cʉgə kandʉgə kandʉgə cʉg í zág yííd.»
30 receberá ainda nesta vida muito mais e, no futuro, receberá a vida eterna.
31 Yésus nyə á ka ŋwa *ompwíín wûm nə óbá bɛ́, a mú cɨ nə bwo nə́: «Dʉgá, sə́ ŋgə́lə bád kə Yurʉ́səlɛm ɔ́ga. Isâ byɛ̂sh *búúd ɔ mícúndə́ bwə́ á cilə shú mə́ *Mwân mə Múúd yí í zə́ kə bwəma.
31 Jesus levou os doze discípulos para um lado e disse:
32 A zə́ kə kaanz mə́bwə̂ mə́ íkûl ishúsʉ́d, a bwəma nə cóógʉ́, buud cúg nyə, bwo sɛy nyə məntənd nyúúlʉ́d.
32 Ele será entregue aos não judeus, e estes vão zombar dele, insultá-lo, cuspir nele
33 Bwə́ é fyámʉsə nyə milwóŋ, bwə́ gwú nyə. Njɨ, a bá gwûm jwɔ̂w álɛ́ɛl.»
33 e bater nele; e depois o matarão. Mas no terceiro dia ele ressuscitará.
34 Bâŋ bwə́ áshígɛ́ ŋgə mpu gwág nda lə́sʉ́ wɔɔŋg í á ŋgə kə nə́. Í á bə bwo sâ shwoó, bwə́ kú wámbʉlə sâ Yésus nyə á ŋgə cɨ yí.
34 Os discípulos não entenderam nada do que Jesus disse. O que essas palavras queriam dizer estava escondido deles, e eles não sabiam do que Jesus estava falando.
35 Í á ka zə bə nə́, ja Yésus nyə á ŋgə shísh Zheríko yí, ŋgwɔ́l áncím-ncîm nyə á bə zhɨ́ɨ́ dɨ́ koogʉ́, a ŋgə́ gwáámb buud *mwaanɛ̂.
35 Jesus já estava chegando perto da cidade de Jericó. Acontece que um cego estava sentado na beira do caminho, pedindo esmola.
36 Nyə á ka gwág buud bwə́ ŋgə́ cɔ̧́ áncuncuma, a mú jî nə́: «Jɨ́ í ŋgə́ cɔ̧́ yí?»
36 Quando ouviu a multidão passando, ele perguntou o que era aquilo.
37 Bwə́ mú jaaw nyə nə́ Yésus á Nazarɛ̂t wə́ ŋgə́ cɔ̧́ ɛ́nɛ.
37 — É Jesus de Nazaré que está passando! — responderam.
38 A mú kɨ̂m nə́: «Yésus Mwân mə *Dávid, bwɨ́ɨ́gʉ́g mə nə́ ŋkwoŋʉ́!»
38 Aí o cego começou a gritar: — Jesus,
39 Buud bwə́ á ŋgə kyey mpwoombʉ́ gwooŋg dɨ́ wá bwə́ mú ŋkáánd nə nyə nə́ a jíg kʉ́l-kʉ̂l. Nyɛ mú yidá mpu bʉ̂n kə́l gwɔ́w nə́: «Mwân mə Dávid, bwɨ́ɨ́gʉ́g mə nə́ ŋkwoŋʉ́.»
39 As pessoas que iam na frente o repreenderam e mandaram que ele calasse a boca. Mas ele gritava ainda mais: — Filho de Davi, tenha pena de mim!
40 Yésus mú tɔ̂w, a mú cɨ nə́ bwə́ zə́g nə nyə. Ja áncím-ncîm mə́ zə wɔ́ɔ́s nyə kúnə́-kúnə yí, Yésus mú jî nyə nə́
40 Jesus parou e mandou que trouxessem o cego. Quando ele chegou perto, Jesus perguntou:
41 «Wó jɨɨ nə́ mə sáág wo jɨ́?» Nyə nə Yésus nə́: «Cwámba, mísh mâm mə́ kwóg dʉ́gya.»
41 — O que é que você quer que eu faça? — Senhor, eu quero ver de novo! — respondeu ele.
42 Yésus mú cɨ nə nyə nə́: «Mísh mwô mə́ kwóg dʉ́gya. Wo mə́ *dʉ́g cʉg nəcé búgə́ gwô.»
42 Então Jesus disse:
43 Nə́mə́ cé nə cé, mísh mə́ mú kwo dʉ́gya nyə. A mú ŋgə bɛ̧ Yésus a ŋgə́ yə Zɛmbî gúmə́. Buud bɛ̂sh bwə́ á dʉ́g sɔ́ɔ́lʉ́gʉ́ wɔɔŋg wá bwə́ mú ŋgə yə Zɛmbî məshwúmb.
43 No mesmo instante o homem começou a ver e, dando glória a Deus, foi seguindo Jesus. E todos os que viram isso começaram a louvar a Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?