Romanos 3

LOG vs XGS

Sair da comparação
XGS Xwɨyí̵á Gorɨxoyá Sɨŋí̵pɨrɨnɨ
1 Dɨ adrema Yúdà mvá ro dhɨ nɨ dóro àdho ꞌɨ? Dɨ kó, dhyá kɨ ꞌòma lwàle dhɨ nɨ dóro àdho ꞌɨ?
1 Ámá iyɨ́ sɨ́mɨ́ sɨ́ó wákwínarɨgɨ́ápimɨ dánɨ Gorɨxoyá imónɨpaxɨ́ meŋagɨ nánɨ píyo dánɨ Judayene émáyo múroŋwɨnɨ? Negɨ́ wákwínarɨŋwápimɨ dánɨ aga pí naŋɨ́ neaiiarɨŋɨ́rɨnɨ?
2 Tà nda kòdhɨ ɨ dóro lavúlé láti títí ɨ sè. Drìdrì dhɨ, Gìká bhà áyɨ tàndɨ nɨ kúlí ɨ Yúdà ànzɨ nda ɨ drɨ́gá.
2 Ai, nene Judayene eŋagwɨ nánɨ amɨpí naŋɨ́ bɨ bɨ obaxɨ́ neaímeaŋɨ́rɨnɨ. Naŋɨ́ bɨ bɨ obaxɨ́yɨ́ xɨránɨ imónɨŋɨ́pɨ, ayɨ́ rɨpɨrɨnɨ. Gorɨxo xwɨyɨ́á xɨ́oyápɨ Judayɨ́ nɨxɨ́dɨro mewéɨ́rɨxɨnɨrɨ neaiapɨŋɨ́rɨnɨ.
3 Dɨ, àyɨ kɨ àruka ɨ̀ lɨkɨ́ àyɨkya kúlí nda ɨ ko, ɨ̀ dré adrélé tà kaꞌìkaꞌì àko dhɨ sè. Dɨ ɨ̀ dré adrélé tà kaꞌìkaꞌì àko dhɨ sè dhɨ, kòdhɨ adré tsì tàá dhɨ, Gìká kɨtswá ɨ́na adrélé kaꞌìle togó wä́yi sè ko?
3 Judayɨ́ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro xwɨyɨ́á apimɨ xaíwɨ́ ɨ́á mɨxɨrɨpa egɨ́á eŋagɨ nánɨ píoɨ rɨpaxɨ́rɨnɨ? “‘Ayɨ́ dɨŋɨ́ nɨwɨkwɨ́roro xaíwɨ́ ɨ́á mɨxɨrɨpa egɨ́á nánɨ Gorɨxo “Naŋɨ́ e nɨseaiimɨ́árɨnɨ.” urárɨŋɨ́pɨ arɨ́á ikeamonɨ́árɨnɨ. Xɨxenɨ e enɨ́ámanɨ.’ rɨpaxɨ́rɨnɨ.” rɨseaimónarɨnɨ?
4 Tàdzí ko! Gìká adré ngbú ɨ́na adrélé tà bàti ta, tágba móndyá títí dhɨ ɨ̀ dré adrézó kɨnzòbhá ꞌɨ dhɨ. Ngóró tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na dhɨ tɨ́nɨ:
4 Aga oweoɨ! Ámá nɨ́nɨ yapɨ́ rarɨgɨ́á imónɨŋagɨ́a aí Gorɨxo nánɨ wí e rɨpaxɨ́ menɨnɨ. Nepánɨ nɨrɨrɨ xegɨ́ rarɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ yárarɨŋorɨnɨ. Bɨkwɨ́yo dánɨ axɨ́pɨ re rɨnɨnɨ, “Ámá ‘Gorɨxoxɨ ɨ́wɨ́ nene eŋwápɨ nánɨ xwɨyɨ́á neameárarɨŋɨ́pɨ xɨxenɨ neameárarɨŋɨnɨ.’ rɨrɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Joxɨ xwɨyɨ́á rɨmeáranɨro yarɨ́ná xopɨrárɨ́ wirɨ́árɨnɨ.” rɨnɨŋagɨ nánɨ re yaiwiŋwɨnɨ, “Gorɨxo rarɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ yárarɨŋorɨ́anɨ?” yaiwiŋwɨnɨ. Ayɨnánɨ “O xegɨ́ Judayo ‘E nɨseaiimɨ́árɨnɨ.’ urárɨŋɨ́pɨ wí arɨ́á ikeamonɨ́ámanɨ.” seararɨŋɨnɨ.
5 Dɨ, àma kɨ tà kònzɨ kàdré Gìká nɨ tà gyǎgya tadhá ngádra ꞌá dhɨ, mà nɨ go tàá ngɨ́nɨ? Mà nɨ tsì tàá dhɨ, Gìká gyǎgya ko, dré adrélé áyɨ kombà tadhá móndɨ́ ɨ dré dhɨ sè? (Kòdhɨ má adré tà ta móndɨ́ kya tɨ́nɨ.)
5 E nerɨ aí Judayene Gorɨxomɨ maŋɨ́ nɨwiaíkirane sɨpí eŋwápimɨ dánɨ o nearɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨ́o xɨxenɨ píránɨŋɨ́ xɨ́darɨŋɨ́pɨ sɨŋánɨ piaumɨmɨ́ ninɨrɨ́náyɨ́, píoɨ rɨpaxɨ́rɨnɨ? Ámá wí nene nɨwiaíkirane sɨpí yarɨŋagwɨ sɨŋwɨ́ nɨneanɨrɨŋɨ́yo dánɨ “Neparɨnɨ. Ámá wímanɨ. Sa Gorɨxonɨ xɨ́o rɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ yárarɨŋorɨnɨ.” yaiwiarɨŋagɨ́a nánɨ nene re rɨpaxɨ́ranɨ, “Gorɨxo Judayene wikɨ́ nɨneaónɨrɨ pɨrɨ́ nɨneamamorɨ́ná nɨpɨkwɨnɨ mɨyarɨnɨnɨ.” rɨpaxɨ́ranɨ? “Ámá dɨŋɨ́ nɨpɨkwɨnɨ mamó rarɨgɨ́ápa nɨmorɨ rɨ́a rarɨŋɨnɨ?” nimónarɨnɨ.
6 Tàdzí ko! Tàko ko, kàdré tá kònɨ̀nɨ dhɨ, Gìká nɨ tá kɨtswá móndyá títí bvò àdhya kɨ tàbvó ta ngɨ́nɨ?
6 Oweoɨ, wí e rɨpaxɨ́ menɨnɨ. “Judayene sɨpí eŋwápɨ nánɨ Gorɨxo pɨrɨ́ nɨneamamorɨ́ná nɨpɨkwɨnɨ mɨyarɨnɨnɨ.” rɨpaxɨ́ eŋánáyɨ́, o arɨge nerɨ ámá nɨyonɨ enɨ pɨrɨ́ umamopaxɨ́ imónɨnɨ? O ámá nɨyonɨ enɨ pɨrɨ́ umamopaxo eŋagɨ nánɨ wí e rɨpaxɨ́ menɨnɨ.
7 Àruka nɨ, à nɨ kɨtswá lizíá dhɨ: «Áma tà kɨnzò ro dhɨ kàdré Gìká nɨ tà bàti tadhá ngádra ꞌá, adrézó kpà akódhɨ nɨ mìlanzìlanzì tadhá lavúlé dhɨ, akódhɨ adré dɨ tà bha má dri tàkonzɨ̀ ꞌòlepi tɨ́nɨ àdho tà sè?»
7 Ámá wo re nɨrɨnɨgɨnɨ, “Ámá wí nionɨ Gorɨxomɨ maŋɨ́yo nɨwiaíkirɨ sɨpí yarɨŋagɨ sɨŋwɨ́ nɨnanɨro re yaiwipɨ́ráoɨ, ‘Ámáyo xɨ́o xegɨ́ urarɨŋɨ́pɨ sɨ́mɨ́ e nɨtɨnɨrɨ xɨxenɨ xɨ́darɨŋo, ayɨ́ ámá wímanɨ. Sa Gorɨxorɨnɨ.’ E nɨyaiwiro omɨ yayɨ́ numerɨ́náyɨ́, pí nánɨ o nionɨ ɨ́wɨ́ éápɨ nánɨ xwɨyɨ́á nɨnɨmeárɨrɨ pɨrɨ́ nɨmamopaxɨ́rɨnɨ? Sɨpí nionɨ éápimɨ dánɨ ámá Gorɨxo yarɨŋɨ́pɨ nánɨ dɨŋɨ́ naŋɨ́ nɨmoro yarɨŋagɨ́a nánɨ nionɨ arɨge pɨrɨ́ nɨmamopaxɨ́rɨnɨ?” Ámá wo e nɨrɨnɨgɨnɨ.
8 Dɨ, à kàdré tà kisù kònɨ̀nɨ dhɨ, à nɨ tá kɨtswá kpà tàá dhɨ: «Lè mà kàdré tà kònzɨ ꞌo, tà dóro kàtsáró ásà be dhɨ bvó!» Móndɨ́ àruka ɨ̀ adré àma kɨ lodhá adrézó tàá dhɨ, mà adré tà ta kònɨ̀nɨ. Tà bàti ró dhɨ, tà Gìká dré dra bhàle àyɨ nda ɨ dri dhɨ kɨtswá àyɨ dré.
8 Ámá o e nɨrɨnɨ́pɨ nepa eŋánáyɨ́, ámá wí nionɨ yapɨ́ nɨnɨxekwɨ́moro repɨyɨ́ “Poro e nɨra warɨŋorɨnɨ.” rarɨgɨ́ápa axɨ́pɨ re oraneyɨ, “Naŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ sɨŋánɨ imɨxanɨ nánɨ ne sɨpí néra owaneyɨ.” oraneyɨ. E nɨsearɨrɨ aí ámá e rarɨgɨ́áyɨ́ xɨxenɨ xwɨyɨ́á meárɨnɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.
9 Dɨ mà nɨ go tàá ngɨ́nɨ? Àma Yúdà ànzɨ ró dhɨ ɨ, àma tsì dóro móndyá àruka títí dhɨ kɨ lavú? Àlomvá ko! Tàko ko, má tadhá ngádra ꞌá dhɨ, móndyá títí Yúdà ànzɨ ró ɨ̀ndɨ̀ súrú twá ro dhɨ ɨ tàkonzɨ̀ nɨ rìnyí zàle.
9 Ayɨnánɨ píoɨ ranɨréwɨnɨ? “Judayene seáyɨ e imónɨŋɨ́ bɨ neaímeaŋɨ́ eŋagɨ nánɨ émáyo seáyɨ e wimónɨŋwɨnɨ.” ranɨréwɨnɨ? Wí e ranɨméwɨnɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Nionɨ xámɨ nɨrɨrɨ́ná “Ámá nɨnenenɨ Judayeneranɨ, Gɨrikɨyeneranɨ, negɨ́ ɨ́wɨ́ yarɨŋwápɨ neaɨkwarɨpeaárɨnɨnɨ.” rɨxa rárɨ́á eŋagɨ nánɨ wí e rɨpaxɨ́ menɨnɨ.
10 Ngóró Gìká nɨ Kúlí dré adrélé tàle dhɨ tɨ́nɨ:
10 Bɨkwɨ́yo dánɨ rɨpɨ rɨpɨ nɨra unɨŋɨ́yɨ́ nionɨ seararɨŋápimɨ sopɨŋɨ́ nonɨnɨ. Bɨkwɨ́yo wí e rɨpɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ, “Ámá wí aga wé rónɨgɨ́á mimónɨŋoɨ. Wo aí e mimónɨnɨ.
11 Dhya tà nìlepi bàti dhɨ yókódhó.
11 Ámá wí nɨjɨ́á nimónɨro ‘Arɨge nerɨ Gorɨxomɨ ínɨmɨ wurɨ́nɨmɨnɨréɨnɨ?’ yaiwiarɨgɨ́ámanɨ.
12 Móndyá títí dhɨ ɨ̀ alá àyɨ Gìká rú dre.
12 Nɨ́nɨ omɨ rɨ́wɨ́ umóagɨ́a nánɨ oyá sɨŋwɨ́yo dánɨ rɨxa sɨpí imónɨŋoɨ. Wí wé rónɨŋɨ́ imónɨŋɨ́pɨ yarɨgɨ́ámanɨ. Wo aí e mɨyarɨŋɨ́rɨnɨ.” nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ.
13 Àyɨ kɨ àwobhálé ngóró mógó ti be ngbo dhɨ tɨ́nɨ.
13 Ámɨ wí e rɨpɨ enɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ, “Wigɨ́ maŋɨ́yo dánɨ rarɨgɨ́ápɨ xwárɨpá oxoámioaŋáná pɨyaŋɨ́ eaarɨŋɨ́pɨ́nɨŋɨ́ imónɨnɨ. Yapɨ́ owíwapɨyaneyɨnɨro ayá wí nɨra warɨgɨ́árɨnɨ. Weaxɨ́á sidɨŋɨ́ norɨ́ná ámá pɨkiarɨŋɨ́pa wigɨ́ xwɨyɨ́á nɨrɨróná axɨ́pɨ yarɨŋɨ́rɨnɨ.” enɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ.
14 Tátrɨ́trɨ́kúlí ɨ kúlí aswaaswa ɨ́be dhɨ ɨ̀ adré apfòle àyɨ sílésè.
14 Ámɨ wí e rɨpɨ enɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ, “Xwɨyɨ́á ámáyo ikayɨ́wɨ́ umearɨro ramɨxɨro yarɨgɨ́ápɨ wigɨ́ maŋɨ́yo magwɨ́ ráronɨ.” enɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ.
15 Àyɨ kɨ pá adré ràle móndɨ́ kɨ kàrɨ́ kutúbe.
15 Ámɨ wí e “Ayɨ́ ámá opɨkianeyɨnɨrɨ aga sɨ́mɨ́ xeadɨ́pénarɨgɨ́árɨnɨ.
16 Ɨ̀ adré tà kɨzá tayɨ́lé kɨzà be àyɨ kɨ láti ꞌásè.
16 Ayɨ́ nemerɨgɨ́e aga uyɨ́niɨ́ nɨwikárɨ́asáná rɨxa ‘Yeyɨ!’ rarɨ́ná pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ warɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ.
17 Ɨ̀ nì láti tà kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ àdhya ko.
17 Óɨ́ ámá nɨwayɨrónɨro ŋweapɨ́rɨ nánɨ imónɨŋɨ́yimɨ wí warɨgɨ́ámanɨ.” enɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ.
18 Tirì àyɨ mi Gìká nɨ tà sè dhɨ yókódhó.»
18 Ámɨ wí e “Ayɨ́ ‘Gorɨxo seáyɨ e imónɨŋorɨ́anɨ?’ nɨyaiwiro wí wáyɨ́ wiarɨgɨ́ámanɨ.” enɨ nɨrɨnɨrɨ eánɨnɨ. Apɨ apɨ nɨra unɨŋɨ́yɨ́ nionɨ seararɨŋápɨ tɨ́nɨ xɨxenɨrɨnɨ.
19 Mà nì be tàle dhɨ, tà títí tátrɨ́trɨ́ kúlí dré adrélé tàle dhɨ ɨ, adré tàá móndyá adrébhá tátrɨ́trɨ́ kúlí nda zàle dhɨ ɨ dré, kɨtswázó móndyá títí bvò àdhya kɨ kúlí kɨkɨ́, àyɨ kɨ tadházó tàkonzɨ̀bhá ɨ ró Gìká kandrá dhɨ bvó.
19 Nene nɨjɨ́á re imónɨŋwɨnɨ. Ámá nɨmɨnɨ ŋweagɨ́áyɨ́ Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á maŋɨ́ nexoámoro murɨpaxɨ́ imónɨro oyá sɨŋwɨ́yo dánɨ xwɨyɨ́á meárɨnɨpaxɨ́ imónɨro epɨ́rɨ́a nánɨ pí pí ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pimɨ dánɨ rɨnɨŋɨ́pɨ Judayene, apimɨ xɨ́dɨ́ɨ́rɨxɨnɨrɨ nearepeárɨŋene neararɨnɨ.
20 Dɨ ásà dhɨ, dhya àlo kɨtswá atsálé gyǎgya Gìká kandrá, tátrɨ́trɨ́ kúlí ꞌòma sè ko. Àngyá ko, tátrɨ́trɨ́ kúlí nda adré tadhá àma dré dhɨ, àma tàkonzɨ̀bhá ꞌɨ káyà dhɨ.
20 Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Ámá wí “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pimɨ píránɨŋɨ́ oxɨ́dɨmɨnɨ.” nɨyaiwiro éɨ́áyɨ́ apɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ mé wiwanɨŋɨ́yɨ́ “Nionɨ nɨwiaíkirɨ ɨ́wɨ́ éáonɨrɨ́anɨ?” nɨyaiwinɨrɨ nɨjɨ́á e imónarɨgɨ́árɨnɨ. Ayɨnánɨ ámá ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pimɨ nɨxɨ́dɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ wí Gorɨxoyá sɨŋwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e dánɨ wé rónɨgɨ́áyɨ́ imónɨpɨ́rɨ́á menɨnɨ.
21 Dɨ, nyànomvá dhɨ, Gìká tadhá láti twá tátrɨ́trɨ́ kúlí rúsè ɨ́ dré adrézó móndɨ́ kɨ bha gyǎgya ɨ́ kandrá dhɨ dre. Tà tɨsɨ̀le Mósè nɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí na ɨ̀ndɨ̀ pròfétà kɨ búkù ɨ ꞌásè dhɨ ɨ̀ adré láti nda nɨ tà longó kòdhya.
21 E nerɨ aí agwɨ ríná óɨ́ Gorɨxo xɨ́oyá sɨŋwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e dánɨ ámá wé rónɨŋɨ́ oimónɨ́poyɨnɨrɨ wimɨxárɨŋɨ́yi xewanɨŋo rɨxa sɨwá neaiŋɨ́rɨnɨ. Ŋwɨ́ ikaxɨ́ Moseso eŋíná nɨrɨrɨ eaŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xwɨyɨ́á wɨ́á rókiamoagɨ́áwa nɨrɨro eagɨ́ápɨ tɨ́nɨ apiaú óɨ́ agwɨ ríná Gorɨxo ámá wé rónɨŋɨ́ oimónɨ́poyɨnɨrɨ wimɨxárɨŋɨ́yi nánɨ nɨrɨrɨ sopɨŋɨ́ norɨ aiwɨ wé rónɨŋɨ́ apɨ ámá wiwanɨŋɨ́yɨ́ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pimɨ nɨxɨ́dɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ imónɨpaxɨ́pɨmanɨ. Xegɨ́ bɨ imónɨŋɨ́pɨrɨnɨ.
22 Láti nda, kònɨ̀dhɨ: Gìká adré móndyá títí adrébhá Yésu Krísto nɨ kaꞌì dhɨ kɨ bha gyǎgya ɨ́ kandrá, àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì nda sè. Tàko ko, Gìká mìlésè dhɨ, móndɨ́ ɨ twátwa ko:
22 — ausente —
23 àyɨ títí dhɨ ɨ̀ ꞌo tàkonzɨ̀ gò, ɨ̀ dré kɨtswázó akódhɨ nɨ mìlanzìlanzì sè ko.
23 — ausente —
24 Dɨ, Gìká nɨ togó tanɨ sè dhɨ, adré àyɨ kɨ bha gyǎgya ɨ́ kandrá àngyá, Yésu Krísto dré àyɨ kɨ apálé tàkonzɨ̀ lésè dhɨ sè.
24 Gorɨxo wínɨyɨ́ enɨ xɨxe bɨ oniípoyɨnɨrɨ mɨneaií wá nɨneawianɨrɨ Kiraisɨ Jisaso nɨneapeirɨ́ná nearoayíroŋɨ́pimɨ dánɨ “Gɨ́ wé rónɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ.” rárarɨŋɨ́rɨnɨ.
25 Gìká afè Krísto nda dràle mòbòmà ro, kɨtswázó móndyá títí adrébhá akódhɨ nɨ kaꞌì dhɨ kɨ tàkonzɨ̀ tri akódhɨ nɨ kàrɨ́ sè dhɨ bvó. Gìká ꞌo kònɨ̀nɨ tadházóá dhɨ, ɨ gyǎgya káyà dhɨ. Tàko ko, akódhɨ nɨ togó vwàvwà sè dhɨ, mvò tá móndɨ́ kɨ tàkonzɨ̀ ɨ̀ dré tá ꞌòle wáláká dhɨ ɨ gò, tà ŋòzo àyɨ dri ko.
25 — ausente —
26 ꞌO tá kònɨ̀nɨ áyɨ tà gyǎgya tadházó nyànomvá, adrézó kpà tadhá dhɨ, ɨ gyǎgya, ɨ̀ndɨ̀ ɨ dhya adrélépi móndyá títí adrébhá Yésu nɨ kaꞌì dhɨ kɨ bha gyǎgya dhɨ ꞌɨ.
26 — ausente —
27 Kàdré dɨ kònɨ̀nɨ dhɨ, tà mà dré kɨtswázó àma kɨ afà ásà dhɨ be? Tà àlomvá yókódhó! Tà nda kònɨ̀nɨ àdho tà sè? Mà dré tátrɨ́trɨ́ kúlí ꞌòle dhɨ sè? Kóko, be ró dhɨ, mà dré tà kaꞌìle dhɨ sè.
27 Ayɨnánɨ ámá go “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ Moseso nɨrɨrɨ eaŋɨ́pimɨ xɨ́darɨŋápimɨ dánɨ wé rónɨŋɨ́ imónɨŋáonɨrɨnɨ.” nɨrɨrɨ mɨxɨ́ meakɨ́nɨpaxɨ́ imónɨnɨ? Oweoɨ, ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ xɨ́darɨgɨ́ápimɨ dánɨ marɨ́áɨ, sa Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́ápimɨ dánɨ wé rónɨgɨ́áyɨ́ imónarɨgɨ́á eŋagɨ nánɨ ámá e rɨpaxɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́ wí menɨnɨ.
28 Tàko ko, mà adré tadhá dhɨ, Gìká adré móndɨ́ kɨ bha gyǎgya ngbà ꞌí àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì sè, tátrɨ́trɨ́ kúlí ꞌòle dhɨ sè ko.
28 Ayɨnánɨ re neaimónarɨŋɨ́rɨnɨ, “Gorɨxo ‘Ámá ayɨ́ wé rónɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ.’ nɨrárɨrɨ́ná wigɨ́ ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ xɨ́darɨgɨ́ápimɨ dánɨ rárarɨŋɨ́manɨ. Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́ápimɨ dánɨnɨ e rárarɨŋɨ́rɨnɨ.” E nɨneaimónɨrɨ uréwapɨyarɨŋwárɨnɨ.
29 Dɨ Gìká ngbà ꞌí Gìká Yúdà ànzɨ kya ꞌɨ? Akódhɨ kókpà Gìká móndyá súrú twá ro dhɨ kya ꞌɨ ko? Àyíya, akódhɨ kókpà Gìká móndyá súrú twá ro dhɨ kya ꞌɨ.
29 “Gorɨxo Judayonɨ yeáyɨ́ uyimɨxemeanɨ́a nánɨ imónɨŋorɨnɨ.” rɨyaiwiarɨŋoɨ? “Émáyo enɨ yeáyɨ́ uyimɨxemeanɨ́a nánɨ mimónɨŋorɨnɨ.” rɨyaiwiarɨŋoɨ? Oweoɨ, émáyo nánɨ enɨ imónɨŋorɨnɨ.
30 Tàko ko, Gìká ngbà ꞌí àlo kwákwá. Adré móndɨ́ kɨ bha gyǎgya ɨ́ mìlésè ngbà ꞌí àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì sè, ɨ̀ kàdré Yúdà ànzɨ ꞌɨ yà, kó ngalè móndɨ́ súrú twá ro dhɨ ꞌɨ yà dhɨ.
30 O ná wonɨ imónɨŋo eŋagɨ nánɨ “Ámá ayɨ́ gɨ́ wé rónɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ.” nɨrɨrɨ́ná bɨ bɨ yarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨ e rárɨnɨ́ámanɨ. Iyɨ́ sɨ́mɨ́ sɨ́ó wákwínɨgɨ́áyɨ́ranɨ, sɨ́ó mɨwákwínɨgɨ́áyɨ́ranɨ, sa Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨŋɨ́pimɨ dánɨnɨ “Wé rónɨŋɨ́ imónɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ.” rárɨnɨ́árɨnɨ.
31 Kòdhɨ adré tsì tàá dhɨ, tà kaꞌìkaꞌì sè dhɨ, mà adré tátrɨ́trɨ́ kúlí no tà tàko ró? Tàdzí ko! Be ró dhɨ, mà adré tátrɨ́trɨ́ kúlí nda nɨ ꞌo áyɨ totó tätä.
31 Nene re nɨrɨranénáyɨ́, “Ámá Jisasomɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨgɨ́ápimɨ dánɨnɨ Gorɨxo ‘Ayɨ́ wé rónɨgɨ́áyɨ́rɨnɨ.’ rárarɨŋɨ́rɨnɨ.” nɨrɨranénáyɨ́, “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ xwɨ́á oiwenɨnɨrɨ yarɨŋwɨnɨ.” rɨseaimónarɨnɨ? Aga oweoɨ! E nɨrɨranénáyɨ́, nepa ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pimɨ sɨ́kɨ́kɨ́ nomɨxɨrɨ yarɨŋwɨnɨ.

Ler em outra tradução

Comparar com outra