Mateus 22
LOG vs ARIB
1 Gò Yésu dré gòzo tódhyá tà tadhá àyɨ dré pɨ́dhɨ́gó sè, tàzoá dhɨ:
1 Então Jesus tornou a falar-lhes por parábolas, dizendo:
2 «Òpɨ̀ bhù àdhya sù ngóró tà kònɨ̀dhɨ tɨ́nɨ: Ópɨ́ àlo dhɨ adré tá gwányá làmó àdhya nɨ ꞌo áyɨ mváagó dré.
2 O reino dos céus é semelhante a um rei, que celebrou as bodas de seu filho.
3 Dré áyɨ màrábà kɨ mùzo lɨ̀le móndyá dré tá azílé gwányá nda lé dhɨ kɨ azí ngá nya. Dɨ, àyɨ nda ɨ̀ dré àyɨkya gàzo rè.
3 Enviou os seus servos a chamar os convidados para a festa, e estes não quiseram vir.
4 Dɨ ópɨ́ nda dré gòzo màrábà àruka kɨ mu lɨ̀le kúlí kònɨ kɨ ta móndyá azílé nda ɨ dré: ‹Mɨ̀ yi rè ká! Má ꞌo ngá títí dhɨ ɨ ladhɨ́lé áma gwányá sè dhɨ dre. Má ꞌo áma tíàgo ɨ tilílé, áma tí ngbòlò dò ro dhɨ ɨ́be. Tà títí dhɨ ɨ̀ kɨtswá dre. Mɨ̀ alɨ̀ gwányá lé wà!›
4 Enviou ainda outros servos com este recado: Dizei aos convidados: Tenho já preparado o meu banquete; as minhas reses e os meus cevados estão mortos, e tudo está pronto; vinde às bodas.
5 Dɨ, móndyá azílé nda ɨ̀ dré àyɨkya tà nda nɨ nòzo tà tàko ró. Gò ɨ̀ dré lɨ̀zo àyɨ kɨ tà ꞌobe kòdhya. Àlo nɨ lɨ̀ tá áyɨ amvú na. Àzya nɨ lɨ̀ ɨ́na áyɨ àzí làfa àdhya kɨ tà ꞌobe.
5 Mas eles não fizeram caso e foram, um para o seu campo, outro para o seu negócio;
6 Àyɨ kɨ àruka ɨ̀ dré màrábà nda kɨ turúzó, àyɨ kɨ ꞌòzo kònzɨ gò, àyɨ kɨ tupfúzó todràle.
6 e os outros, agarrando os servos, os ultrajaram e mataram.
7 Dɨ ópɨ́ nda nɨ togó dré aswázó tà nda sè. Dré áyɨ sòdá zyandre dhɨ kɨ mùzo lɨ̀le móndyá kàrɨ́ kutúbhá nda kɨ tupfú todràle gò, bhàandre àyɨkya nɨ zàzo vèle.
7 Irou-se o rei, e mandou as suas tropas exterminar aqueles assassinos e incendiar a sua cidade.
8 Gò dré tàzoá áyɨ màrábà ɨ dré dhɨ: ‹Gwányá làmó àdhya gànzi ró. Dɨ, móndyá má dré azílé nda ɨ̀ kɨtswá tá àyɨkya gwányá nda sè ko.
8 Então disse aos servos: As bodas estão preparadas, mas os convidados não eram dignos;
9 Dɨ ásà dhɨ, mɨ̀ lɨ̀ láti andre ɨ ꞌásè, móndyá títí mɨ̀ dré dra kisúlé dhɨ kɨ azí alɨ̀le gwányá lé.›
9 ide, pois, às encruzilhadas dos caminhos e chamai para as bodas a quantos encontrardes.
10 Dɨ màrábà nda ɨ̀ dré lɨ̀zo láti ɨ ꞌásè, móndyá títí ɨ̀ dré kisúlé dhɨ kɨ kɨmó alɨ̀zo àyɨ ɨ́be, tágba àyɨ nda ɨ̀ kàdré tá móndɨ́ dóro ꞌɨ yà, kó ngalè móndɨ́ kònzɨ ꞌɨ yà dhɨ. Gò dzó làmó gwányá àdhya dré gàzo móndyá azílé nda ɨ sè bǐ.
10 Indo aqueles servos pelos caminhos, reuniram todos os que encontraram, maus e bons; e a sala nupcial ficou cheia de convivas.
11 Dɨ, ópɨ́ nda kàfɨ́ móndyá azílé nda kɨ no dre dhɨ, dré agó àlo kɨ́tá làmó gwányá àdhya nɨ asólépi ko dhɨ nɨ nòzo.
11 Mas entrando o rei para ver os convivas, notou ali um homem que não trajava veste nupcial,
12 Dré lizízóá tíá dhɨ: ‹Áma arúpi, mɨ́ afɨ́ kònwa kɨ́tá làmó gwányá àdhya àko ngɨ́nɨngɨ́nɨ ró?› Agó nda tá kúlí logólé dhɨ àko.
12 e perguntou-lhe: Amigo, como entraste aqui sem veste nupcial? Ele, porém, emudeceu.
13 Dɨ ópɨ́ nda dré tàzoá áyɨ màrábà ɨ dré dhɨ: ‹Mɨ̀ adrò akódhɨ nɨ pá ɨ drɨ́gá nɨ ɨ́be, akódhɨ nɨ bhèzo kɨvɨ̀ na, àrà tínímvá ro dhɨ na. Kònàle dhɨ, à nɨ adré tongólé, adrézó kpà síkálándrá tsɨ.›
13 Então o rei disse aos servos: Atai-o de pés e mãos, e lançai-o nas trevas exteriores; ali haverá o choro e o ranger de dentes.
14 Tàko ko, à adré móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ azí. Dɨ, à adré ngbà ꞌí móndɨ́ àlo àlo dhɨ kɨ kɨpè kòdhya.»
14 Pois muitos são chamados, mas poucos escolhidos.
15 Àmvolásà dhɨ, Fàrìsáyò ɨ̀ dré ngàzo ru yi, kɨtswázó Yésu nɨ ꞌo laꞌɨ̀le kúlí dré tá adrélé tàle dhɨ ɨ sílé dhɨ bvó.
15 Então os fariseus se retiraram e consultaram entre si como o apanhariam em alguma palavra;
16 Dɨ ɨ̀ dré àyɨ kɨ lebèbhá kɨ mùzo móndɨ́ àruka ópɨ́ Èródè àdhya ɨ́be lɨ̀le Yésu véna tàá drá dhɨ: «Tadhálépi, mà nì tàle dhɨ, mɨ́ adré tròle tà bàti rú dhɨ be. Mɨ́ adré Gìká nɨ tà tadhá tà bàti sè. Mɨ́ adré kpà móndɨ́ kɨ lɨndrɨ̀ nɨ tà kisù ko, mɨ́ dré adrélé àyɨ kɨ no twátwa ko dhɨ sè.
16 Enviaram os seus discípulos, juntamente com os herodianos, a perguntar: Mestre, sabemos que és verdadeiro e que ensinas o caminho de Deus segundo a verdade, e não se te dá de ninguém, porque não te deixas levar de respeitos humanos;
17 Dɨ mɨ́ tà rè àma dré tà mɨ́ dré adrélé kisùle tà kònɨ̀dhɨ dri dhɨ ká: Àma kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí kaꞌì, mà kàdré Kàyìsárà nɨ mèdáyɨ̀ gɨ dhɨ ꞌí? Kó ngalè, kaꞌì ko?»
17 dize-nos, pois, qual é o teu parecer; é lícito ou não pagar o tributo a César?
18 Dɨ, Yésu dré ɨ́na tà kònzɨ ɨ̀ dré tá adrélé lèle ꞌòle nda nɨ nìzo kyá gò, logózóá àyɨ dré dhɨ: «Àmɨ túrúpfúbhá nɨ ɨ, mɨ̀ adré áma tabhì lɨtɨ́lé àdho tà sè?
18 Porém Jesus, tendo percebido a malícia deles, respondeu-lhes: Por que me experimentais, hipócritas?
19 Mɨ̀ tadhá má dré làfa lòꞌwa adrézó mèdáyɨ̀ gɨ ásà dhɨ.» Dɨ ɨ̀ dré dènárì àlo dhɨ nɨ fèzo drá.
19 Mostrai-me uma moeda de tributo. Trouxeram-lhe um denário.
20 Gò dré lizízóá àyɨ tí dhɨ: «Móndɨ́ lɨ́ndrɨ́ kònɨ̀dhɨ tsàle rú tɨsɨ̀le drìá kònɨ̀dhɨ be dhɨ, àdhi àdhya ꞌɨ?»
20 Ele perguntou: De quem é esta efígie e inscrição?
21 Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Kàyìsárà àdhya ꞌɨ.» Dɨ Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ kàdré dɨ ngá Kàyìsárà àdhya nɨ fe Kàyìsárà dré, adrézó kpà ngá Gìká àdhya nɨ fe Gìká dré.»
21 Responderam: De César. Então lhes disse Jesus: Dai, pois, a César o que é de César, e a Deus o que é de Deus.
22 Ɨ̀ kòyi akódhɨ nɨ kúlí nda dre dhɨ, àyɨ kɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo gò, ɨ̀ dré akódhɨ nɨ tayɨ́zó lɨ̀zo.
22 Ao ouvirem isto, admiraram-se e, deixando-o, foram-se.
23 Kìtú nda sè dhɨ, Sàdùkáyò àruka ɨ̀ dré alɨ̀zo Yésu vélé kɨtswálé tà lizí tíá. (Àyɨ nda ɨ̀ adré tàá dhɨ, ngangà dràdrà ꞌásè dhɨ yókódhó.) Dɨ ɨ̀ tà drá dhɨ:
23 No mesmo dia vieram alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, e o interrogaram, dizendo:
24 «Tadhálépi, Mósè tɨsɨ̀ àma dré dhɨ: ‹Agó àlo adrélépi mvá àko dhɨ kòdrà áyɨ tòkó nɨ tayɨ́ dhɨ, lè adrúpi nɨ kòdo tàyɨ́tòkó nda mòle, kɨtswázó ànzɨ ti áyɨ adrúpi dràlepi nda dré.›
24 Mestre, Moisés disse: Se alguém morrer sem deixar filhos, seu irmão casará com a viúva e dará sucessão ao falecido.
25 Dɨ àma kòfalé dhɨ, àgo nzi-drì-rì adrúpi ró dhɨ ɨ tá be. Àyɨ kɨ kàyo dré tòkó àlo dhɨ nɨ mòzo gò, dràzo. Dré tá adrélé mvá àko dhɨ sè dhɨ, dré áyɨ tòkó nda nɨ tayɨ́zó áyɨ adrúpi ɨ́ bvó dhɨ dré.
25 Ora havia entre nós sete irmãos: o primeiro, depois de ter casado, morreu e, não havendo sucessão, deixou sua mulher a seu irmão;
26 Tà nda dré kpà ru ꞌòzo kònɨ̀nɨ adrúpi nɨ nɨ rì rú, adrúpi nɨ nɨ na rú, tsàle byá adrúpi nɨ nɨ nzi-drì-rì rú.
26 do mesmo modo também o segundo e o terceiro, até o sétimo.
27 Kùdù ro dhɨ, tòkó nda dré kpà dràzo.
27 Depois de todos eles morreu a mulher.
28 Dɨ kìtú móndɨ́ ɨ̀ dré dra ngàzo dràdrà ꞌásè dhɨ tú dhɨ, adrúpi nzi-drì-rì nda ɨ kòfalé dhɨ, tòkó nda nɨ adré tsítsì dhɨ àdhi dré? Àngyá ko, àyɨ títí nda ɨ̀ do tá akódhɨ mòle àyɨ dré tòko ró.»
28 Na ressurreição, pois, a qual dos sete pertencerá a mulher? porque todos foram casados com ela.
29 Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ lɨtɨ́ àmɨ kɨ tàndɨ ɨ dre, mɨ̀ dré Gìká nɨ Kúlí ɨ rìnyí nɨ ɨ́be dhɨ kɨ nìle ko dhɨ sè.
29 Respondeu-lhes Jesus: Errais, não sabendo as Escrituras, nem o poder de Deus.
30 Kìtú móndɨ́ ɨ̀ dré dra ngàzo dràdrà ꞌásè dhɨ tú dhɨ, ɨ̀ gò adrélé ru mo ko. Ɨ̀ gò kpà adrélé àyɨ kɨ ànzɨ kɨ fe mòle ko. Be ró dhɨ, ɨ̀ nɨ àyɨkya adré ngóró ángéló bhù na dhɨ ɨ tɨ́nɨ.
30 Pois na ressurreição nem os homens casam, nem as mulheres são dadas em casamento porém são como os anjos no céu.
31 Dɨ kàdré ɨ́na ngangà dràdrà ꞌásè dhɨ nɨ tà sè dhɨ, mɨ̀ nà rè tà Gìká dré tàle àmɨ dré dhɨ ko? Akódhɨ tà dhɨ:
31 E, quanto à ressurreição dos mortos, não lestes o que foi dito por Deus:
32 ‹Ma Gìká Àbàrámà àdhya ꞌɨ, Ɨ̀sákà àdhya ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ Yàkóbhò àdhya ꞌɨ.› Dɨ Gìká nda Gìká àbvò kya ꞌɨ ko. Be ró dhɨ, akódhɨ ɨ́na Gìká móndyá lɨ́drɨ̀ ro dhɨ kya ꞌɨ.»
32 Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque, e o Deus de Jacó? Ora, ele não é Deus de mortos, mas de vivos.
33 Dɨ móndyá zyandre kònàle dhɨ ɨ̀ kòyi tà nda dre dhɨ, àyɨ kɨ lɨ́ndrɨ́ dré adrézó gàle tà Yésu dré adrélé tadhálé dhɨ ɨ sè.
33 E as multidões, ouvindo isso, se maravilhavam da sua doutrina.
34 Fàrìsáyò ɨ̀ kòyi, Yésu kɨkɨ́ tá Sàdùkáyò kɨ kúlí dre dhɨ, ɨ̀ dré gòzo ru kɨmó akódhɨ làga.
34 Os fariseus, quando souberam, que ele fizera emudecer os saduceus, reuniram-se todos;
35 Gò àyɨ kɨ àlo Mósè nɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí nìlepi dóro lavúlé dhɨ dré tà kònɨ̀dhɨ nɨ lizízó akódhɨ tí, kɨtswázó akódhɨ nɨ tabhì:
35 e um deles, doutor da lei, para o experimentar, interrogou-o, dizendo:
36 «Tadhálépi, Mósè nɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí na dhɨ, tòlɨ́ kàdrɨ̀ lavúlé dhɨ ángùdhi ꞌɨ?»
36 Mestre, qual é o grande mandamento na lei?
37 Dɨ Yésu logó drá dhɨ: «‹Lè mɨ́ kàdré Mírì ámɨ Gìká nɨ le ámɨ togó sè wä́yi, ámɨ lɨ́drɨ̀ sè wä́yi, ɨ̀ndɨ̀ ámɨ tà kisùkisù sè wä́yi.›
37 Respondeu-lhe Jesus: Amarás ao Senhor teu Deus de todo o teu coração, de toda a tua alma, e de todo o teu entendimento.
38 Kòdhɨ tòlɨ́ drìdrì dhɨ ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ tòlɨ́ kàdrɨ̀ lavúlé dhɨ ꞌɨ.
38 Este é o grande e primeiro mandamento.
39 Tòlɨ́ nɨ rì adrélépi kpà kàdrɨ̀ àlo nɨ tɨ́nɨ dhɨ, kònɨ̀dhɨ ꞌɨ: ‹Lè mɨ́ kàdré ámɨ àzya nɨ le ngóró mɨ́ dré adrélé ámɨ tàndɨ nɨ le dhɨ tɨ́nɨ.›
39 E o segundo, semelhante a este, é: Amarás ao teu próximo como a ti mesmo.
40 Tà títí Mósè nɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí ɨ̀ndɨ̀ pròfétà ɨ̀ dré adrélé tadhálé dhɨ ɨ̀ adré àyɨ kɨ totó tòlɨ́ rì nda kòdhɨ ɨ dri.»
40 Destes dois mandamentos dependem toda a lei e os profetas.
41 Fàrìsáyò ru kɨmóbhá nda ɨ̀ dré rè dhu adréràꞌa Yésu làga dhɨ ꞌá dhɨ, akódhɨ dré lizízóá àyɨ tí dhɨ:
41 Ora, enquanto os fariseus estavam reunidos, interrogou-os Jesus, dizendo:
42 «Mɨ̀ kisù àmɨkya Mèsɨ́yà nɨ tà sè ngɨ́nɨ? Akódhɨ àdhi nɨ mvá ꞌɨ?» Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Akódhɨ Dàwídì nɨ mvá ꞌɨ.»
42 Que pensais vós do Cristo? De quem é filho? Responderam-lhe: De Davi.
43 Dɨ Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Kàdré kònɨ̀nɨ dhɨ, Dàwídì dré tá adréràꞌa tà ta Tɨrɨ́ Lólo nɨ rìnyí sè dhɨ ꞌá dhɨ, zi ɨ́na Mèsɨ́yà nda áyɨ Mírì ro ngɨ́nɨ? Àngyá ko, Dàwídì tà tá dhɨ:
43 Replicou-lhes ele: Como é então que Davi, no Espírito, lhe chama Senhor, dizendo:
44 ‹Mírì Gìká tà áma Mírì dré dhɨ:
44 Disse o Senhor ao meu Senhor: Assenta-te à minha direita, até que eu ponha os teus inimigos de baixo dos teus pés?
45 Dɨ Dàwídì kòzi Mèsɨ́yà áyɨ Mírì ro dhɨ, Mèsɨ́yà nda nɨ kɨtswá kpà adrélé akódhɨ nɨ mvá ro ngɨ́nɨngɨ́nɨ ró?»
45 Se Davi, pois, lhe chama Senhor, como é ele seu filho?
46 Dɨ dhya àlo àyɨ kòfalé kɨtswálépi kúlí logó Yésu tí dhɨ tá yókódhó. Kɨdhólé kìtú nda sè dhɨ, dhya àlo dré gòzo vélé tà tabhì lizílé akódhɨ tí ko.
46 E ninguém podia responder-lhe palavra; nem desde aquele dia jamais ousou alguém interrogá-lo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?