Marcos 14
LOG vs ARIB
1 Tayɨ́ tá kìtú rì gwányá Pásɨkà àdhya ɨ Mápà tàkú àko dhɨ àdhya be dhɨ ɨ̀ dré atsázó. Kòwánà kàdrɨ̀ ɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ́be dhɨ ɨ̀ adré tá láti nda kɨtswázó Yésu nɨ ru túrúpfú sè, pfùle dràle.
1 Ora, dali a dois dias era a páscoa e a festa dos pães ázimos; e os principais sacerdotes e os escribas andavam buscando como prender Jesus a traição, para o matarem.
2 Dɨ, ɨ̀ adré tá tàá dhɨ, ɨ̀ kòꞌo tà nda gwányá Pásɨkà àdhya tú ko, móndyá zyandre dhɨ ɨ̀ kòlɨgɨ́ró àyɨ ɨ́be ko sè.
2 Pois eles diziam: Não durante a festa, para que não haja tumulto entre o povo.
3 Lókyá nda sè dhɨ, Yésu lɨ̀ tá Bètànɨ́yà na, fɨ̀le Sìmónà atú kàrɨ́ dré tá rùle dhɨ nɨ dzó na gò, dré lɨrɨ́zó mɨ́sá làga kɨtswálé ngá nya. Gò tòkó àlo dhɨ dré afɨ́zó mòlàngɨ̀ mvá ledélé àlàbásterè sè, gàlepi màlásɨ̀ làgɨ́ kyàkyà dhɨ sè bǐ dhɨ be. À ladhɨ́ tá màlásɨ̀ nda tsèrèlè náradà sè. Dɨ tòkó nda dré mòlàngɨ̀ nda nɨ ti ŋòzo gò, màlásɨ̀ nda nɨ dàzo Yésu dri.
3 Estando ele em Betânia, reclinado à mesa em casa de Simão, o leproso, veio uma mulher que trazia um vaso de alabastro cheio de bálsamo de nardo puro, de grande preço; e, quebrando o vaso, derramou-lhe sobre a cabeça o bálsamo.
4 Móndɨ́ àruka adrébhá tá dzó nda ꞌá dhɨ ɨ̀ kònò tà nda dre dhɨ, àyɨ kɨ togó dré aswázó gò, ɨ̀ dré adrézó tàá àyɨ kòfalésè dhɨ: «À kɨzá tsì màlásɨ̀ kòdhɨ àdho tà sè?
4 Mas alguns houve que em si mesmos se indignaram e disseram: Para que se fez este desperdício do bálsamo?
5 Kònò à nɨ tá kɨtswá lagɨ́á làfa lòꞌwa kámá-na sè gò, làfa nda nɨ fèzo lemerèbhá ɨ dré!» Dɨ ɨ̀ dré adrézó tòkó nda nɨ ndrɨ tà tàndɨ ró.
5 Pois podia ser vendido por mais de trezentos denários que se dariam aos pobres. E bramavam contra ela.
6 Dɨ, Yésu dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ tayɨ́ tòkó kònɨ̀dhɨ. Mɨ̀ adré akódhɨ nɨ drì kɨzá àdho tà sè? Tà dré ꞌòle má dré kòdhɨ, tà avélépi tò dhɨ ꞌɨ.
6 Jesus, porém, disse: Deixai-a; por que a molestais? Ela praticou uma boa ação para comigo.
7 Àngyá ko, mɨ̀ adré ngbú adrélé lemerèbhá ɨ́be àmɨ kòfalé, ɨ̀ndɨ̀ mɨ̀ kɨtswá àyɨ kɨ ledé lókyá ángùdhi mɨ̀ dré adrélé lèle dhɨ sè. Dɨ, mɨ̀ kɨtswá ngbú adrélé túmä́ní má be ko.
7 Porquanto os pobres sempre os tendes convosco e, quando quiserdes, podeis fazer-lhes bem; a mim, porém, nem sempre me tendes.
8 Tòkó kònɨ̀dhɨ ꞌo tà dré tá kɨtswálé ꞌòle dhɨ kòdhya. Dà màlásɨ̀ má rú drìdrì, kɨtswázó áma rúbhá ledé bhàle mógó na dhɨ bvó.
8 ela fez o que pode; antecipou-se a ungir o meu corpo para a sepultura.
9 Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Àrà títí bvò wä́yi ꞌásè à dré dra Rúbí Tanɨ longózó dhɨ ɨ ꞌásè dhɨ, à nɨ kókpà tà tòkó kònɨ̀dhɨ dré ꞌòle kòdhɨ nɨ tɨtɨ́, akódhɨ nɨ tà kisùzo.»
9 Em verdade vos digo que, em todo o mundo, onde quer que for pregado o evangelho, também o que ela fez será contado para memória sua.
10 Àmvolásà dhɨ, Yùdásɨ̀ Ɨ̀sɨ̀kàrɨ̀yótà, Yésu nɨ lebèbhá mudrí-drì-rì dhɨ kɨ àlo dré ngàzo lɨ̀le tà ta kòwánà kàdrɨ̀ ɨ́be, kɨtswázó Yésu nɨ lefè àyɨ drɨ́gá dhɨ bvó.
10 Então Judas Iscariotes, um dos doze, foi ter com os principais sacerdotes para lhes entregar Jesus.
11 Àyɨ nda ɨ̀ kòyi tà dré tàle nda dre dhɨ, ɨ̀ dré lenzézó ásà gò, ɨ̀ dré lazízóá dhɨ, ɨ̀ nɨ làfa fe drá. Dɨ Yùdásɨ̀ dré kɨdhózó adrélé lókyá dóro Yésu nɨ lefèzo àyɨ drɨ́gá dhɨ nɨ nda.
11 Ouvindo-o eles, alegraram-se, e prometeram dar-lhe dinheiro. E buscava como o entregaria em ocasião oportuna.
12 Gwányá Mápà tàkú àko dhɨ àdhya nɨ kìtú nɨ àlo adrézó kábilígyà mvá Pásɨkà àdhya nɨ pfu dràle mòbòmà ro dhɨ sè dhɨ, Yésu nɨ lebèbhá ɨ̀ dré akódhɨ nɨ lizízó tàzoá dhɨ: «Mɨ́ adré lèá dhɨ, mà kòlɨ̀ ngá ladhɨ́ mɨ́ dré gwányá Pásɨkà àdhya nɨ nyàzo dhɨ ángwà?»
12 Ora, no primeiro dia dos pães ázimos, quando imolavam a páscoa, disseram-lhe seus discípulos: Aonde queres que vamos fazer os preparativos para comeres a páscoa?
13 Dɨ Yésu dré áyɨ lebèbhá rì dhɨ kɨ mùzo, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ lɨ̀ bhàandre na. Mɨ̀ nɨ drì si agó àlo adrélépi yǐ do lɨ̀drɨ́ na dhɨ be. Mɨ̀ dhe akódhɨ nda bvó.
13 Enviou, pois, dois dos seus discípulos, e disse-lhes: Ide à cidade, e vos sairá ao encontro um homem levando um cântaro de água; seguí-o;
14 Dzó dré dra fɨ̀zo lána dhɨ na dhɨ, mɨ̀ kòtà dzó nda nɨ líyí dré dhɨ: ‹Dhya tà tadhálépi dhɨ adré ámɨ lizí: Dzó ꞌa kɨ̀le mà dré kɨtswázó Pásɨkà nya áma lebèbhá ɨ́be dhɨ ángwà?›
14 e, onde ele entrar, dizei ao dono da casa: O Mestre manda perguntar: Onde está o meu aposento em que hei de comer a páscoa com os meus discípulos?
15 Dɨ akódhɨ nda nɨ dzó ꞌa kɨ̀le kàdrɨ̀ kurú na dhɨ nɨ tadhá àmɨ dré. À tobhà mɨ́sá ɨ ngá àruka ɨ́be tayɨ́lé lána gànzi ró. Mɨ̀ kòladhɨ́ ngá àma dré kònàle.»
15 E ele vos mostrará um grande cenáculo mobiliado e pronto; aí fazei-nos os preparativos.
16 Dɨ akódhɨ nɨ lebèbhá nda ɨ̀ dré lɨ̀zo bhàandre na gò, ɨ̀ dré tà títí nda kɨ kisúzó ngóró dré tá tàle àyɨ dré dhɨ tɨ́nɨ. Gò ɨ̀ dré ngá ladhɨ́zó kɨtswázó gwányá Pásɨkà àdhya nɨ nya.
16 Partindo, pois, os discípulos, foram à cidade, onde acharam tudo como ele lhes dissera, e prepararam a páscoa.
17 Ɨ̀ndró kàndrɨ̀ dre dhɨ, Yésu ɨ̀ dré tsàzo lɨrɨ́lé mɨ́sá làgásè túmä́ní akódhɨ nɨ lebèbhá mudrí-drì-rì dhɨ ɨ́be.
17 Ao anoitecer chegou ele com os doze.
18 Ɨ̀ dré tá adréràꞌa ngá nya dhɨ ꞌá dhɨ, Yésu dré tàzoá dhɨ: «Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Àmɨ kɨ àlo adrélépi ngá nya túmä́ní má be dhɨ nɨ áma lefè kàrɨbhá ɨ drɨ́gá.»
18 E, quando estavam reclinados à mesa e comiam, disse Jesus: Em verdade vos digo que um de vós, que comigo come, há de trair-me.
19 Dɨ kɨzà dré àyɨ kɨ ꞌòzo gò, àyɨ àlo àlo títí dhɨ ɨ̀ dré kɨdhózó adrélé tàá drá dhɨ: «Zakó ɨ́na ma ꞌɨ ko?»
19 Ao que eles começaram a entristecer-se e a perguntar-lhe um após outro: Porventura sou eu?
20 Akódhɨ logó àyɨ dré dhɨ: «Akódhɨ nda àmɨ mudrí-drì-rì nɨ kɨ àlo ꞌɨ. Akódhɨ dhya adrélépi mápà so má be sǎnɨ̀ àlo na dhɨ ꞌɨ.
20 Respondeu-lhes: É um dos doze, que mete comigo a mão no prato.
21 Tà bàti ró dhɨ, Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ lɨ dràle ngóró tɨsɨ̀le akódhɨ nɨ tà dri Gìká nɨ Kúlí na dhɨ tɨ́nɨ. Dɨ, kɨzà nɨ ɨ́na adré kàdrɨ̀ dhya dra Móndɨ́ nɨ Mvá nda nɨ lefèlepi dhɨ dré! Dóro nɨ tá dhya nda nɨ tìle ko dhɨ.»
21 Pois o Filho do homem vai, conforme está escrito a seu respeito; mas ai daquele por quem o Filho do homem é traído! bom seria para esse homem se não houvera nascido.
22 Ɨ̀ dré tá adréràꞌa ngá nya dhɨ ꞌá dhɨ, Yésu dré mápà adózó, tà tanɨ zìzo drìá Gìká tí gò, ŋòzoá fèle áyɨ lebèbhá ɨ dré gò, tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ do nyàle. Kònɨ̀dhɨ áma rúbhá ꞌɨ.»
22 Enquanto comiam, Jesus tomou pão e, abençoando-o, o partiu e deu-lho, dizendo: Tomai; isto é o meu corpo.
23 Dré kpà kópò adózó, àwoyà tàzo Gìká dré gò, fèzoá àyɨ dré. Dɨ àyɨ títí nda ɨ̀ dré mvùzoá.
23 E tomando um cálice, rendeu graças e deu-lho; e todos beberam dele.
24 Dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Kònɨ̀dhɨ áma kàrɨ́ adrélépi tà Gìká dré bhàle ru yìzo móndɨ́ ɨ́be dhɨ nɨ ꞌo kɨtswálé títí dhɨ ꞌɨ. Kàrɨ́ nda nɨ kutú móndɨ́ zyandre ɨ dré.
24 E disse-lhes: Isto é o meu sangue, o sangue do pacto, que por muitos é derramado.
25 Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Má gò vélé vínò mvu ko, tsàle kìtú má dré dra vínò tɨ́dhɨ́ ro dhɨ nɨ mvùzo Gìká nɨ Òpɨ̀ na dhɨ tú.» Yésu adó kópò fèle áyɨ lebèbhá ɨ dré mvùle|src="CN01803B.TIF" size="span" loc="MRK 14:22-25 "
25 Em verdade vos digo que não beberei mais do fruto da videira, até aquele dia em que o beber, novo, no reino de Deus.
26 Dɨ ɨ̀ dré longó ngòzo lenzézó Gìká nɨ rú sè gò, ɨ̀ dré pfòzo lɨ̀le mbàle kòngó Òlívè fa kya drìna.
26 E, tendo cantado um hino, saíram para o Monte das Oliveiras.
27 Gò Yésu dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Àmɨ títí, mɨ̀ nɨ áma tayɨ́ adrélé kalóma. Tàko ko, Gìká nɨ Kúlí adré tàá dhɨ:
27 Disse-lhes então Jesus: Todos vós vos escandalizareis; porque escrito está: Ferirei o pastor, e as ovelhas se dispersarão.
28 Dɨ, má kònga mána dràdrà ꞌásè dre dhɨ, má nɨ lɨ drìdrì àmɨ kandrána Gàlìláyà na.»
28 Todavia, depois que eu ressurgir, irei adiante de vós para a Galiléia.
29 Dɨ Pétèró tà drá dhɨ: «Tágba móndyá títí dhɨ ɨ̀ kòtayɨ́ mɨ yà dhɨ, má kɨtswá mána ámɨ tayɨ́ tàdzí ko!»
29 Ao que Pedro lhe disse: Ainda que todos se escandalizem, nunca, porém, eu.
30 Yésu logó drá dhɨ: «Má adré tà bàti ta mɨ́ dré: Ndɨ̀ndɨ̀ ngátsi ándrò kònɨ̀dhɨ sè, drìdrì àgólòwa dré dra tsírà bhèzo vésè be rì dhɨ kandrá dhɨ, mɨ́ nɨ mɨ́na áma ga vésè be na.»
30 Replicou-lhe Jesus: Em verdade te digo que hoje, nesta noite, antes que o galo cante duas vezes, três vezes tu me negarás.
31 Dɨ, Pétèró gò logóá drá rìnyí sè dhɨ: «Tágba kòkɨtswá mà dré dràzo túmä́ní mɨ́ be yà dhɨ, má kɨtswá tàdzí ámɨ ga ko.» Gò Yésu nɨ lebèbhá àruka títí dhɨ ɨ̀ dré kókpà tàzoá kònɨ̀nɨ.
31 Mas ele repetia com veemência: Ainda que me seja necessário morrer contigo, de modo nenhum te negarei. Assim também diziam todos.
32 Àmvolásà dhɨ, Yésu ɨ̀ dré lɨ̀zo lebèbhá nɨ ɨ́be tsàle àrà rú zìle Gètèsèmánì dhɨ na. Gò dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ lɨrɨ́ kònwa, má kòlɨ̀ró adrélé tà zi Gìká tí.»
32 Então chegaram a um lugar chamado Getsêmani, e disse Jesus a seus discípulos: Sentai-vos aqui, enquanto eu oro.
33 Dré Pétèró kɨ drìzo Yàkóbhò ɨ́be ɨ̀ndɨ̀ Yòwánɨ̀ be ɨ́ vésè. Gò akódhɨ nɨ togó dré kɨdhózó adrélé kɨzà nya, adrézó lanzìle lavúlé.
33 E levou consigo a Pedro, a Tiago e a João, e começou a ter pavor e a angustiar-se;
34 Dɨ dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Áma togó adré ŋòle kɨzà dré, tsàle ndɨ̀ndɨ̀ dràdrà mìle. Mɨ̀ kàdré kònwa, adrélé tàmìga dri.»
34 e disse-lhes: A minha alma está triste até a morte; ficai aqui e vigiai.
35 Kòlɨ̀ vwàle àyɨ rúsè tsà dre dhɨ, dré dhèzo kìní mi adrélé tà zi Gìká tí, kòkɨtswá mìlásà dhɨ, lókyá kɨzà àdhya nda kòngaró ɨ́ rúsè be dhɨ bvó.
35 E adiantando-se um pouco, prostrou-se em terra; e orava para que, se fosse possível, passasse dele aquela hora.
36 Adré tá tàá dhɨ: «Ábbà, Tátá, mɨ rìnyí ɨ́be kɨtswázó tà títí dhɨ kɨ ꞌo. Mɨ́ kòdo kópò kɨzà àdhya kòdhɨ má vélésè wà. Dɨ, mɨ́ kòꞌo tà má dré adrélé lèle dhɨ kòdhya ko. Be ró dhɨ, mɨ́ kòꞌo tà mɨ́ dré adrélé lèle dhɨ kòdhya.»
36 E dizia: Aba, Pai, tudo te é possível; afasta de mim este cálice; todavia não seja o que eu quero, mas o que tu queres.
37 Gò dré gòzo áyɨ lebèbhá nda ɨ véna, àyɨ kɨ kisú ayí na. Dré tàzoá Pétèró dré dhɨ: «Sìmónà, mɨ́ adré ayí ko? Mɨ́ kɨtswá tá tsì adrélé tàmìga dri ngbà ꞌí sáà àlo bwà ko?
37 Voltando, achou-os dormindo; e disse a Pedro: Simão, dormes? não pudeste vigiar uma hora?
38 Lè mɨ̀ kàdré tàmìga dri, adrélé kpà tà zi Gìká tí, kòtayɨ́ró àmɨ tà dré tabhìle, àmɨ kɨ ꞌòzo dhèle tàkonzɨ̀ na dhɨ ko. Bàti, dhyá kɨ togó àtsɨ ró adrézó tà dóro ꞌo. Dɨ, dhyá kɨ rúbhá ɨ́na yàyà.»
38 Vigiai e orai, para que não entreis em tentação; o espírito, na verdade, está pronto, mas a carne é fraca.
39 Yésu dré gòzo tódhyá lɨ̀le tà zi Gìká tí ngóró dré tá zìle drìdrì dhɨ tɨ́nɨ.
39 Retirou-se de novo e orou, dizendo as mesmas palavras.
40 Gò dré gòzo tódhyá gòle àyɨ kɨ kisú ayí na, àyɨ kɨ mì dré tá adrélé ayí ro dhɨ sè. Dɨ ɨ̀ nì tá vélé ɨ̀ nɨ kúlí logó drá ngɨ́nɨ ya dhɨ ko.
40 E voltando outra vez, achou-os dormindo, porque seus olhos estavam carregados; e não sabiam o que lhe responder.
41 Bvóá dhɨ, dré gòzo gòle áyɨ lebèbhá nda ɨ véna vésè nɨ na sè, tàá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré dhu rè ayí ko, adrézó lovólé? Kɨtswá dre. Lókyá atsá dre. Mɨ̀ nò rè ká! À adré ꞌòle Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ lefè tàkonzɨ̀bhá ɨ drɨ́gá.
41 Ao voltar pela terceira vez, disse-lhes: Dormi agora e descansai.-Basta; é chegada a hora. Eis que o Filho do homem está sendo entregue nas mãos dos pecadores.
42 Mɨ̀ nga, mà kòlɨ̀ró! Dhya adrélépi áma lefè dhɨ atsá dre!»
42 Levantai-vos, vamo-nos; eis que é chegado aquele que me trai.
43 Gbǎ kòdhwa, Yésu dré rè dhu adréràꞌa tà ta dhɨ ꞌá dhɨ, Yùdásɨ̀, akódhɨ nɨ lebèbhá mudrí-drì-rì dhɨ kɨ àlo dré atsázó. Adrì tá ɨ́ vésè móndɨ́ zyandre angábhá kòwánà kàdrɨ̀ ɨ, tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ ɨ̀ndɨ̀ bhàgo ɨ vélésè dhɨ ɨ be. Àyɨ nda ɨ̀ ru tá sápɨ́ ɨ fa ɨ́be àyɨ drɨ́gá.
43 E logo, enquanto ele ainda falava, chegou Judas, um dos doze, e com ele uma multidão com espadas e varapaus, vinda da parte dos principais sacerdotes, dos escribas e dos anciãos.
44 Yùdásɨ̀ adrélépi ꞌòle Yésu nɨ lefè nda tà tá àyɨ dré dhɨ, ɨ́ nɨ akódhɨ àdhi ꞌɨ yà dhɨ nɨ tadhá àyɨ dré dhɨ kònɨ̀nɨ: «Dhya má dré dra kamúlé dhɨ, akódhɨ ꞌɨ. Mɨ̀ kòru dɨ akódhɨ, drìzoá lɨ̀zo ába, adrézó lɨkɨ́á dóro.»
44 Ora, o que o traía lhes havia dado um sinal, dizendo: Aquele que eu beijar, esse é; prendei-o e levai-o com segurança.
45 Dɨ Yùdásɨ̀ nda dré ndɨrɨ áyɨ kisízó ànyɨ Yésu làga, tàá drá dhɨ: «Rábbì!» Dré akódhɨ nɨ kamúzó.
45 E, logo que chegou, aproximando-se de Jesus, disse: Rabi! E o beijou.
46 Gò móndyá nda ɨ̀ dré dhèzo Yésu dri, akódhɨ nɨ ru.
46 Ao que eles lhes lançaram as mãos, e o prenderam.
47 Dɨ, dhya adrébhá tá Yésu làga dhɨ kɨ àlo dré ngàzo áyɨ sápɨ́ asé gò, kòwánà kɨ kàdrɨ̀ nɨ màrábà nɨ bí bvwàzo kɨ̀le.
47 Mas um dos que ali estavam, puxando da espada, feriu o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe uma orelha.
48 Yésu dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Ma vo kùgú ꞌɨ gò, mɨ̀ dré adrézó alɨ̀le sápɨ́ ɨ́be ɨ̀ndɨ̀ fa ɨ́be kɨtswálé áma ru nɨ?
48 Disse-lhes Jesus: Saístes com espadas e varapaus para me prender, como a um salteador?
49 Kìtú àlo àlo títí ɨ sè dhɨ, má adré tá àmɨ kòfalé, adrélé tà tadhá tépelò na dhɨ, mɨ̀ ru tá ma ko. Dɨ, tà kòdhɨ ɨ̀ atsá kònɨ̀nɨ, kɨtswálé tà tɨsɨ̀le áma tà dri Gìká nɨ Kúlí na dhɨ ɨ̀ kòꞌoró ru be dhɨ bvó.»
49 Todos os dias estava convosco no templo, a ensinar, e não me prendestes; mas isto é para que se cumpram as Escrituras.
50 Gò akódhɨ nɨ lebèbhá títí dhɨ ɨ̀ dré akódhɨ nɨ tayɨ́zó lapázó.
50 Nisto, todos o deixaram e fugiram.
51 Kàdhúrà àlo kɨ́tá asólépi ɨ́ rú ngbà ꞌí àlo dhɨ dré ngàzo adrélé Yésu nɨ lebè. À adré tá ꞌòle akódhɨ nɨ ru ká,
51 Ora, seguia-o certo jovem envolto em um lençol sobre o corpo nu; e o agarraram.
52 dɨ, dré lapázó ràle bvólɨ́lɨ́ ro, kɨ́tá ɨ́na nɨ tayɨ́.
52 Mas ele, largando o lençol, fugiu despido.
53 Gò ɨ̀ dré Yésu nɨ drìzo lɨ̀zo ába kòwánà kɨ kàdrɨ̀ bhàna. Dɨ kòwánà kàdrɨ̀ ɨ, bhàgo ɨ ɨ̀ndɨ̀ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ́be dhɨ ɨ̀ dré ru kɨmózó títí kònàle.
53 Levaram Jesus ao sumo sacerdote, e ajuntaram-se todos os principais sacerdotes, os anciãos e os escribas.
54 Dɨ Pétèró ro dhɨ, lebè tá ɨ́na Yésu lárá ro, tsàle byá kòwánà kɨ kàdrɨ̀ nda nɨ bhàꞌálé na. Dré fɨ̀zo lɨrɨ́lé tépelò lɨkɨ́bhá ɨ kòfalé, adrélé àtsɨ́ yo àyɨ ɨ́be.
54 E Pedro o seguiu de longe até dentro do pátio do sumo sacerdote, e estava sentado com os guardas, aquentando-se ao fogo.
55 Kòwánà kàdrɨ̀ nda ɨ bhàgo kàdrɨ̀ nda ɨ́be títí dhɨ ɨ̀ adré tá tà adrélé tàle Yésu rú dhɨ kɨ nda, kɨtswázó akódhɨ nɨ ꞌo dràle dhɨ bvó. Dɨ, ɨ̀ kisú tá àyɨkya tà àlo ko.
55 Os principais sacerdotes testemunho contra Jesus para o matar, e não o achavam.
56 Móndɨ́ bǐ dhɨ ɨ̀ adré tá tà ta akódhɨ rú kɨnzò sè. Dɨ, tà ɨ̀ dré adrélé tàle nda ɨ̀ kisú tá ru ko.
56 Porque contra ele muitos depunham falsamente, mas os testemunhos não concordavam.
57 Gò móndɨ́ àruka ɨ̀ dré ngàzo tà ta akódhɨ rú kɨnzò sè kònɨ̀nɨ:
57 Levantaram-se por fim alguns que depunham falsamente contra ele, dizendo:
58 «Mà yi akódhɨ adréràꞌa tàá dhɨ: ‹Má nɨ tépelò móndɨ́ ɨ̀ dré sìle nɨ̀ kònɨ̀dhɨ nɨ pfu, gòzo àzya nɨ móndɨ́ ɨ̀ dré sìle nɨ̀ ko dhɨ nɨ si kìtú na àmvolésè.›»
58 Nós o ouvimos dizer: Eu destruirei este santuário, construído por mãos de homens, e em três dias edificarei outro, não feito por mãos de homens.
59 Dɨ, ndɨ̀ndɨ̀ tà ɨ̀ dré tàle akódhɨ rú nda kisú ɨ́na ru ko.
59 E nem assim concordava o seu testemunho.
60 Gò kòwánà kɨ kàdrɨ̀ dré ngàzo áyɨ totó àyɨ kandrá, lizíá Yésu tí dhɨ: «Mɨ́ logó mɨ́na kúlí tà dhya kònɨ ɨ̀ dré adrélé tàle mɨ́ rú kòdhɨ ɨ sè ko?»
60 Levantou-se então o sumo sacerdote no meio e perguntou a Jesus: Não respondes coisa alguma? Que é que estes depõem conta ti?
61 Dɨ, Yésu adré tá ɨ́na kɨ́rɨ, kúlí logó àko ró. Gò kòwánà kɨ kàdrɨ̀ nda dré gòzo lizíá tíá dhɨ: «Mɨ Mèsɨ́yà, Gìká kɨtswálépi rúku sè dhɨ nɨ Mváagó ꞌɨ?»
61 Ele, porém, permaneceu calado, e nada respondeu. Tornou o sumo sacerdote a interrogá-lo, perguntando-lhe: És tu o Cristo, o Filho do Deus bendito?
62 Yésu logó drá dhɨ: «Ma ꞌɨ. Dɨ mɨ̀ nɨ Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ no adréràꞌa lɨrɨ́lé Gìká rìnyí líyí nɨ drɨ́ágó lésè. Mɨ̀ nɨ kpà akódhɨ nɨ no adréràꞌa agòle ndùrùku bhù na dhɨ ɨ ꞌásè.»
62 Respondeu Jesus: Eu o sou; e vereis o Filho do homem assentado à direita do Poder e vindo com as nuvens do céu.
63 Dɨ kòwánà kɨ kàdrɨ̀ nda dré áyɨ kɨ́tá lasɨ́zó kɨzà dré gò, tàzoá dhɨ: «Mà nɨ dɨ go vélé móndɨ́ àruka kɨtswábhá tà ta akódhɨ rú dhɨ kɨ nda àdho tà sè?
63 Então o sumo sacerdote, rasgando as suas vestes, disse: Para que precisamos ainda de testemunhas?
64 Mɨ̀ yi làdhá dré dhàle Gìká rú kòdhɨ àmɨ kɨ bíbhálé sè dre. Mɨ̀ adré dɨ kisùá ngɨ́nɨ?» Dɨ àyɨ títí nda ɨ̀ dré tà ŋòzo akódhɨ dri kɨtswálé dràdrà sè.
64 Acabais de ouvir a blasfêmia; que vos parece? E todos o condenaram como réu de morte.
65 Gò àyɨ kɨ àruka ɨ̀ dré ngàzo adrélé tùsú lufú akódhɨ mi. Ɨ̀ dré akódhɨ nɨ mì dròzo gò, adrézó akódhɨ nɨ tisì, adrézó tàá drá dhɨ: «Mɨ́ longó rè tà pròfétà ro ká!» Gò tépelò lɨkɨ́bhá ɨ̀ dré kpà akódhɨ nɨ dòzo, adrélé mì tosálé.
65 E alguns começaram a cuspir nele, e a cobrir-lhe o rosto, e a dar-lhe socos, e a dizer-lhe: Profetiza. E os guardas receberam-no a bofetadas.
66 Lókyá nda sè dhɨ, Pétèró tá ɨ́na tàbhu na, bhàꞌálé nda na. Gò mvátòkó àlo kòwánà kɨ kàdrɨ̀ nɨ màrábà ro dhɨ dré atsázó
66 Ora, estando Pedro em baixo, no átrio, chegou uma das criadas do sumo sacerdote
67 Pétèró nɨ no adréràꞌa àtsɨ́ yo. Dré akódhɨ nɨ nòzo dɨ̀ɨɨ́ gò, tàzoá dhɨ: «Mɨ tá kókpà túmä́ní Yésu Nàzàrétà lésè dhɨ be.»
67 e, vendo a Pedro, que se estava aquentando, encarou-o e disse: Tu também estavas com o nazareno, esse Jesus.
68 Dɨ, Pétèró dré ɨ́na tà nda nɨ gàzo rè, tàzoá dhɨ: «Má nì ngalè mɨ́ adré àdho tà ta ya dhɨ ko.» Gò dré ngàzo pfòle bhàꞌálé nda ꞌásè, áyɨ totó láti adrézó afɨ́lé dhɨ ꞌá. Gbǎ kòdhwa, àgólòwa dré tsírà bhèzo.
68 Mas ele o negou, dizendo: Não sei nem compreendo o que dizes. E saiu para o alpendre.
69 Mvátòkó nda kònò akódhɨ kònàle dre dhɨ, dré gòzo tàá móndyá adrébhá tá akódhɨ làga dhɨ ɨ dré dhɨ: «Dhya kòndɨ àyɨ kɨ àlo ꞌɨ!»
69 E a criada, vendo-o, começou de novo a dizer aos que ali estavam: Esse é um deles.
70 Dɨ Pétèró dré gòzo tódhyá tà nda nɨ ga rè.
70 Mas ele o negou outra vez. E pouco depois os que ali estavam disseram novamente a Pedro: Certamente tu és um deles; pois és também galileu.
71 Dɨ Pétèró dré ngàzo mòndrà sɨ, tàzoá dhɨ: «Tátrɨ́trɨ́ kàdré má dri, má kàdré kɨnzò ta dhɨ! Má nì agó mɨ̀ dré adrézó tà nɨ nɨ ta kòdhɨ ko!»
71 Ele, porém, começou a praguejar e a jurar: Não conheço esse homem de quem falais.
72 Gbǎ kòdhwa, àgólòwa dré gòzo tsírà bhe vésè nɨ rì sè. Gò kúlí Yésu dré tá tàle Pétèró dré dhɨ dré agázó lána. Tà tá dhɨ: «Drìdrì àgólòwa dré dra tsírà bhèzo vésè be rì dhɨ kandrá dhɨ, mɨ́ nɨ áma ga vésè be na.» Gò Pétèró dré dhèzo adrélé ngòle.
72 Nesse instante o galo cantou pela segunda vez. E Pedro lembrou-se da palavra que lhe dissera Jesus: Antes que o galo cante duas vezes, três vezes me negarás. E caindo em si, começou a chorar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?