Mateus 9
COE vs XGS
1 Jã'a cho'ocuhasirʉmʉ Jesús jo'e choovʉ tuni chiara chekʉkã'kona ũcuaʉ pa'ijoopona jẽni tĩ'aasomʉ.
1 Jisaso ewépámɨ nɨpɨxemoánɨrɨ nɨŋwearɨ nɨmeámɨ orɨwámɨ dánɨ nɨxemoaurɨ xegɨ́ aŋɨ́ ŋweaarɨŋɨ́pimɨ nɨrémorɨ ŋweaŋáná
2 Repaʉ jẽni pa'itona pãi nʉka ku'imava'ʉre ũhikãa ũhiva'ʉni Jesús pa'ichejana kuãijʉ raasome, re'oja'che cuasajʉ. “Iva'ʉre Jesús vasoja'mʉ”, chini cuasajʉ rasi'ere ña jũ'iva'ʉre i'kaasomʉ Jesús.
2 re eŋɨnigɨnɨ. Ámá wa ámá eŋɨ́ nɨ́nɨ sɨwímɨ́ eŋɨ́ wo íkwiaŋwɨ́yo nɨtɨmáná nɨmeámɨ báná Jisaso awa “O ananɨ naŋɨ́ neaimɨxɨyipaxɨ́rɨnɨ.” nɨyaiwiro xɨ́omɨ dɨŋɨ́ wɨkwɨ́roarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ eŋɨ́ sɨwímɨ́ eŋomɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá roxɨnɨ, joxɨ ayá sɨ́wɨ́ mɨrɨropanɨ. Ɨ́wɨ́ joxɨ yarɨŋɨ́pɨ rɨxa yokwarɨmɨ́ siíárɨnɨ.” uráná re eŋɨnigɨnɨ.
3 Jã'aja'ñe i'kaʉna asa judíopãi che'chona te'ena cuasaasome. “Dios asacuheche'te i'kamʉ ikʉ jã'a”, chiniasome.
3 Ŋwɨ́ ikaxɨ́ eánɨŋɨ́pɨ mewegɨ́áwa wigɨ́ xwioxɨ́yo dánɨ dɨŋɨ́ re nɨpɨkíga ugɨ́awixɨnɨ, “Ámá ro ‘Gorɨxo yarɨŋɨ́pɨ epaxonɨrɨnɨ.’ nɨyaiwirɨ nɨrɨrɨ́ná Gorɨxomɨ rɨperɨrɨ́ umearɨnɨ.” Ínɨmɨ dánɨ dɨŋɨ́ e yaiwiarɨŋagɨ́a nánɨ
4 Jã'ata'ni Jesús repana cuasache'te ña masi ija'che i'kaasomʉ repanare:
4 Jisaso dɨŋɨ́ adadɨ́ nɨwirɨ nɨjɨ́á nimónɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Pí nánɨ segɨ́ dɨŋɨ́yo dánɨ ‘O Gorɨxomɨ rɨperɨrɨ́ numerɨ yarɨnɨ.’ niaiwiarɨŋoɨ?
5 Chʉ'ʉ ikʉre, “Mʉ'ʉ cu'ache cho'osi'e tʉnosõmʉ chʉ'ʉ. Tʉnosõsi'e jo'e cuasamaneja'mʉ chʉ'ʉ”, chiisi'ere asa, “Joreʉ'mʉ ikʉ. Pãi jã'aja'ñe cho'omasinajẽ'e peome”, chiijʉ cuasame. Jã'ata'ni chʉ'ʉpi ikʉre, “Vʉni nʉka ku'ijʉ̃'ʉ”, chikʉna ikʉpi vʉni nʉkakʉna ñani mʉsanʉkona, “Jorema'kʉa'mʉ Jesús. Repaʉ i'kasi'e ũcuarepa cho'omasimʉ”, chiijacosome.
5 — ausente —
6 Chʉ'ʉ, pãire ja'me paaʉ chini Dios Raosi'kʉ chejare pa'iʉ pãi cu'ache cho'oche tʉnoñena'me pãi vasoche cho'omasiʉ pa'iche'te mʉsanʉkonapi ña masia'jʉ chini vasokaija'mʉ chʉ'ʉ ikʉre —chiniasomʉ Jesús repanare.
6 — ausente —
7 Chikʉna repaʉ nʉka ku'imanesi'kʉ vʉni vʉ'ena co'isõasomʉ.
7 o nɨwiápɨ́nɨmeámɨ xegɨ́ aŋɨ́ e nánɨ uŋɨnigɨnɨ.
8 Jã'aja'ñe cho'oʉna ña kʉkʉsõ pãi Dioni pojojʉ, “Dios peore Masiʉji cho'okaiʉna ikʉ maija'iʉ rʉa cho'omasikʉ'mʉ”, chiijʉ pojoasome.
8 Xegɨ́ aŋɨ́ e nánɨ úagɨ oxɨ́ apɨxɨ́ e epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ sɨŋwɨ́ e nɨwɨnɨro nánɨ dɨŋɨ́ nɨyeawárɨro “Gorɨxo ámá ro nénɨ́ tɨ́ŋónɨŋɨ́ wimɨxɨŋɨ́rɨ́anɨ?” nɨyaiwiro xɨ́omɨ yayɨ́ seáyɨmɨ dánɨ umegɨ́awixɨnɨ.
9 Ũcuachejapi rani Jesús chʉ'ʉre Mateo'te pãi chʉ̃'ʉnare kuri sẽni kookaina pa'ivʉ'e ñu'iʉ pa'ikʉni ña i'kasi'kʉa'mʉ. |src="CN01691B.tif" size="span" copy="D.C.Cook" ref="Mt 9.9"
9 Jisaso e pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ nurɨ́ná ámá wo xegɨ́ yoɨ́ Matɨyuoyɨ rɨnɨŋo takisɨ́ nánɨ nɨgwɨ́ uráparɨgɨ́á opisɨ́ aŋɨ́yo riwo ŋweaŋagɨ nɨwɨnɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Nionɨ nɨxɨ́dɨméɨrɨxɨnɨ.” urɨ́agɨ o nɨwiápɨ́nɨmearɨ númɨ uxɨ́dɨŋɨnigɨnɨ.
10 Reparʉmʉ Jesús repaʉ neenana'me chʉ'ʉ vʉ'ena mʉa ãu ãisi'kʉa'mʉ. Repaʉ ãu ãiʉ ñu'itona Roma vʉ'ejoopo canare pãi chʉ̃'ʉnare kuri kookainana'me chekʉna cu'ache pa'ina, mʉta kaka chʉkʉna ñu'ichejana pʉʉsinaa'me ãure ja'me ãñu chini.
10 Jisaso xegɨ́ wiepɨsarɨŋowa tɨ́nɨ aŋɨ́ Matɨyuoyá nánɨ nuro aiwá narɨ́ná ámá takisɨ́ nánɨ nɨgwɨ́ uráparɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ ɨ́wɨ́ arɨ́kí yarɨgɨ́á wínɨyɨ́ tɨ́nɨ omɨ nɨwímearo nawínɨ aiwá narɨŋagɨ́a
11 Repanapi chʉkʉnani ja'me ñu'ijʉna ña fariseopãi ija'che sẽniasasinaa'me chʉkʉna'te Jesús neenare:
11 Parisiowa sɨŋwɨ́ e nɨwɨnɨro xegɨ́ wiepɨsarɨŋowamɨ re urɨgɨ́awixɨnɨ, “Segɨ́ searéwapɨyarɨŋɨ́ ro pí nánɨ ámá takisɨ́ nánɨ nɨgwɨ́ nearáparɨgɨ́á tɨyɨ́ tɨ́nɨ ɨ́wɨ́ arɨ́kí yarɨgɨ́á tɨyɨ́ tɨ́nɨ nawínɨ nɨŋwearo aiwá narɨŋoɨ?” urɨ́agɨ́a
12 Chitena asa Jesús ija'che i'kasi'kʉa'mʉ repanare:
12 Jisaso arɨ́á e nɨwirɨ xewanɨŋo nánɨ “Ámá ɨ́wɨ́ yarɨgɨ́áyo arɨrá wimɨnɨrɨ nánɨ weapɨŋorɨ́anɨ?” oyaiwípoyɨnɨrɨ ewayɨ́ ikaxɨ́ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá sɨmɨxɨ́ mɨyarɨgɨ́áyɨ́ xwɨrɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nánɨ warɨgɨ́áranɨ? Oweoɨ, sɨmɨxɨ́ yarɨgɨ́áyɨ́nɨ xwɨrɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nánɨ warɨgɨ́árɨnɨ.
13 Chʉ'ʉ pãi, “Re'onaa'me chʉkʉna”, chiinani, “Cu'ache cho'oche ũhasõ re'oja'che pa'ijʉ̃'ʉ”, chisa chini cajesi'kʉma'mʉ icheja cheja. Pãi, “Cu'ache pa'inaa'me chʉkʉna”, chiiva'narechi'a, “Mʉsanʉkona cu'ache cho'oche ũhasõ re'oja'che pa'ijʉ̃'ʉ”, chisa chini cajesi'kʉa'mʉ chʉ'ʉ. Dios chʉ'o aperʉmʉ tocha jo'kasi'ere che'chejʉ Repaʉ i'kache'te asa masijʉ̃'ʉ, ija'che kʉache'te:
13 E nerɨ aí soyɨ́né nuro xwɨyɨ́á eŋíná wɨ́á rókiamoagɨ́ Xoseao nɨrɨrɨ eaŋɨ́ rɨpɨ, ‘ “Rɨdɨyowánɨ Gorɨxonɨ nánɨ níɨ́rɨxɨnɨ.” mɨnimónarɨnɨnɨ. “Ámá wíyo nánɨ ayá nurɨmɨxɨro arɨrá wíɨ́rɨxɨnɨ.” nimónarɨnɨ.’ nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́ apimɨ ɨ́á nɨroro nɨjɨ́á imónɨ́poyɨ. Ayɨ́ rɨpɨ nánɨrɨnɨ. Ámá ‘Wé rónɨŋɨ́ yarɨŋwaénexɨnɨ.’ yaiwinarɨgɨ́áyo ‘Nionɨ tɨ́ámɨnɨ bɨ́poyɨ.’ urɨmɨnɨrɨ nánɨ weapɨŋámanɨ. ‘Ɨ́wɨ́ yarɨŋwaénexɨnɨ.’ yaiwinarɨgɨ́áyo nánɨ weapɨŋárɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
14 Ũcuarʉmʉ Juan Pãi Okoro'vekʉ neena rani ija'che i'kasinaa'me Jesure:
14 Jono wayɨ́ numeaia warɨŋoyá wiepɨsarɨŋowa Jisaso tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨbɨro re urɨgɨ́awixɨnɨ, “None tɨ́nɨ Parisiowa tɨ́nɨ Gorɨxo none nánɨ yayɨ́ owinɨnɨrɨ aiwá ŋwɨ́á ŋwɨrárɨnayarɨŋagwɨ aiwɨ dɨxɨ́ wiepɨsarɨŋowa pí nánɨ aiwá ŋwɨ́á mɨŋwɨrárɨnɨ́ yarɨŋoɨ?” urɨ́agɨ́a
15 Chitena Jesús i'kasi'kʉa'mʉ repanare.
15 Jisaso xewanɨŋo nánɨ “Omɨ wa nɨpɨkímáná eŋáná wiepɨsarɨŋɨ́yɨ́ dɨŋɨ́ sɨpí nɨwirɨ́ná aiwá ŋwɨ́á ŋwɨrárɨnɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ ewayɨ́ xwɨyɨ́á re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá apɨxɨ́ sɨŋɨ́ meáo xegɨ́ ámá imónɨgɨ́áyɨ́ tɨ́nɨ ŋweaŋáná o nánɨ dɨŋɨ́ sɨpí wipaxɨ́ menɨnɨ. E nero aí ámá wa omɨ anɨ́nɨmɨxáná íná aiwá ŋwɨ́á ŋwɨrárɨnɨpɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
16 Reparʉmʉ pãi te'ena aperʉmʉ che'chosi'ena'me mama che'choche ũcuapa'rʉvachi'a cuasañu chini aperʉmʉ che'chosi'e ũhacuhesinaa'me. Chekʉnata'ni mama che'choche asacuhesinaa'me. Jã'ajekʉna Jesús repanani chʉ'vakʉ ija'che i'kasi'kʉa'mʉ:
16 “Xwɨyɨ́á Parisiowa nearéwapɨyarɨgɨ́ápɨ tɨ́nɨ Jisaso sɨŋɨ́ nearéwapɨyarɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ kumɨxɨpaxɨ́ mimónɨnɨ.” oyaiwípoyɨnɨrɨ ámɨ ewayɨ́ ikaxɨ́ nurɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Ámá wigɨ́ sorɨ́á axenɨŋagɨ nɨwɨnɨróná rapɨrapɨ́ sɨnɨ mɨkɨkarínɨŋɨ́ bɨ nɨmearo urɨ́ óɨ́ inɨŋúmɨ nɨpɨ́roro gwɨ́ kiwearɨgɨ́ámanɨ. E nerɨ́náyɨ́, igɨ́á eánáná rapɨrapɨ́ sɨŋɨ́ pɨ́róɨ́ápɨ nɨkɨkarínɨrɨ́ná urú xwé naxega unɨ́árɨnɨ.
17 Ũcuachi'a pĩsi ʉche cono mama cho'oni va'iva'na ca'nituru aituruna ro'vemanaa'me pãi. Aituruna ro'veru conopi kosani saʉ che'resõ pĩsi ʉche conojẽ'e cho'osõkʉ turujẽ'e ũcuaja'che che're cho'osõmʉ. Jã'ajekʉna pãi pĩsi ʉche cono mama cho'oni turu mamaturuna ro'veme. Jã'aja'ñejekʉna turuna'me cono cho'osõma'mʉ —chiiʉ chʉ'vasi'kʉa'mʉ Jesús repanare Juan neenare.
17 Rɨpɨ enɨ ámá iniɨgɨ́ wainɨ́ sɨŋɨ́ memé wará sɨxɨ́ urɨ́wámɨ iwajɨ́á yarɨgɨ́ámanɨ. E nerɨ́náyɨ́, memé wará sɨxɨ́wá núpɨyinɨrɨ́ná iniɨgɨ́ wainɨ́ purɨ sɨxɨ́wá xwɨrɨ́á ikɨxénɨrɨ e enɨgɨnɨ. Wainɨ́ sɨŋɨ́yɨ́ memé wará sɨxɨ́ sɨŋɨ́wámɨ yíánáyɨ́, wará tɨ́nɨ iniɨgɨ́ tɨ́nɨ nɨpiaúnɨ naŋɨ́ enɨŋoɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
18 Repaʉ Jesús chuta'a i'katona judíopãi chi'ivʉ'e chʉ̃'ʉkʉ rani repaʉ ti'jñeñena ro're pʉʉ ñu'iʉ ija'che i'kasi'kʉa'mʉ:
18 Jisaso xwɨyɨ́á apɨ sɨnɨ e urarɨ́ná re eŋɨnigɨnɨ. Judayɨ́yá rotú aŋɨ́ meweŋɨ́ wo nɨbɨrɨ Jisaso sɨkwɨ́ tɨ́ŋɨ́ e mɨŋɨ́ xwɨ́áyo nɨkwɨ́rorɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ miaí rɨxa pearɨnɨ. E nerɨ aí joxɨ nɨbɨrɨ wé seáyɨ e wikwiáráná naŋɨ́ oenɨ.” urɨ́agɨ
19 Chikʉna asa Jesús vʉni ũcuaʉna'me saisi'kʉa'mʉ. Chʉkʉna repaʉ neena ũcuachi'a ja'me saisinaa'me.
19 o nɨwiápɨ́nɨmearɨ númɨ nurɨ wiepɨsarɨŋowa enɨ nawínɨ warɨ́ná
20 Saijʉna romio docerepaʉ̃sʉrʉmʉ chie ravʉ jũ'iko rani Jesús cho'jepi repaʉ ju'ikãa pʉso juhasirʉ'tʉvana chẽaasomo.
20 — ausente —
21 Ija'che cuasaasomo repao: “Jesús ju'ikãa chẽanijẽ'e vajʉja'mo chʉ'ʉ”, chiio cuasako chẽaasomo repao.
21 — ausente —
22 Jã'ata'ni Jesús repaoji chẽaona chʉri ña ija'che i'kasi'kʉa'mʉ repao'te:
22 Amáɨ́ rónɨ́agɨ Jisaso nɨkɨnɨmónɨrɨ ímɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Gɨ́ ineyɨ, ayá sɨ́wɨ́ mɨrɨropanɨ. Jíxɨ dɨŋɨ́ nɨnɨkwɨ́rorɨŋɨ́pimɨ dánɨ erɨ́kiemeánɨ́ɨnɨ.” uráná í rɨxa naŋɨ́ imónɨŋɨnigɨnɨ.
23 Jã'aja'ñe cho'ocuha Jesús jo'e saiʉ judíopãi chi'ivʉ'e chʉ̃'ʉkʉ vʉ'ena tĩ'a ñato pãi repava'oni sa tãpi'rajʉ phĩ'covʉãre juhijʉna chekʉna otare rʉa oijʉ paniasome.
23 Jisaso e dánɨ nurɨ rotú aŋɨ́ meweŋoyá aŋɨ́ e nɨrémorɨ oxɨ́ apɨxɨ́ epɨ́royɨ́ nɨyárɨmáná ŋwapé rɨro webɨ́í rɨro nero yaiwínɨŋɨ́ yarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ
24 Jã'aja'ñe cho'ojʉna ña Jesús i'kaasomʉ repanare.
24 re urɨŋɨnigɨnɨ, “Rɨxa peyeápoyɨ. Miáí pɨyɨ́ menɨnɨ. Sa sá wenɨ.” urɨ́agɨ ayɨ́ rɨpɨ́á nurɨro yarɨŋagɨ́a aí
25 Pãisojʉna repanare etosi'kʉa'mʉ repaʉ. Etocuha repava'o pa'iruupʉna kaka repao jʉ̃tʉna chẽa i'kaʉna vajʉrani teana vʉni nʉkaasomo repava'o.
25 nɨ́nɨ miáí tɨ́ŋɨ́ e pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ rɨxa nɨpeyeámáná eŋáná o nɨpáwirɨ miáímɨ wéyo ɨ́á nɨmaxɨrɨrɨ mɨ́eyoááná re eŋɨnigɨnɨ. Miáí wiápɨ́nɨmeaŋɨnigɨnɨ.
26 Ũcuarʉmʉ pãipi Jesús repao'te vasosi'ere asa chekʉnani kʉarena repacheja si'achejña pa'ina repaʉ cho'osi'e rʉa jainʉko asajʉ paniasome.
26 Í wiápɨ́nɨmeágɨ xwɨyɨ́á o éɨ́pɨ nánɨ xwɨyɨ́á aŋɨ́ nɨyonɨ rɨnárɨmeŋɨnigɨnɨ.
27 Ũcuachejapi eta chʉkʉna repaʉ neenana'me saiʉna Jesure na'ava'na te'eka'chapana cuijʉ ʉjachʉ'opi ija'che i'kajʉ tuhasinaa'me:
27 Jisaso e dánɨ warɨ́ná ámá sɨŋwɨ́ supárɨgɨ́íwaú númɨ nuxɨ́dɨri rɨ́aiwá re urɨgɨ́isixɨnɨ, “Negɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Depitomɨ xiáwoxɨnɨ, yawawi ananɨ wá yeawianɨréɨnɨ?” nurɨri
28 Repaʉ Jesús vʉ'e kakasirʉmʉ repana na'ava'na ja'me kaka repaʉni kueñe tĩ'arena repanare ija'che sẽniasasi'kʉa'mʉ repaʉ:
28 o rɨxa aŋɨ́yo nɨpáwirɨ ŋweaŋagɨ awaú enɨ nɨpáwiri wímeááná Jisaso yarɨŋɨ́ re wiŋɨnigɨnɨ, “Awagwí dɨŋɨ́ nɨnɨkwɨ́rori ‘O ananɨ sɨŋwɨ́ supárɨgwɨ́íyɨ́ naŋɨ́ yeaimɨxɨpaxorɨnɨ.’ rɨniaiwiarɨŋiɨ?” urɨ́agɨ awaú “Oyɨ, Ámɨnáoxɨnɨ, joxɨ e epaxoxɨrɨnɨ.” urɨ́agɨ́i
29 Chitena Jesús repanare ñakocaãna jʉ̃jñapi jakʉ ija'che i'kasi'kʉa'mʉ:
29 o egɨ́ sɨŋwɨ́yo wé ɨ́á nuxɨrɨrɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Awagwí dɨŋɨ́ nɨkwɨ́roarɨgɨ́ípa xɨxenɨ oimónɨnɨ.” uráná re eŋɨnigɨnɨ.
30 Repaʉji jã'aja'ñe cho'okʉ i'kaʉna repana ñakocaã teana care'osõsi'kʉa'mʉ. Repanare ñakocaã vasocuha Jesús ija'che rʉa i'kasi'kʉa'mʉ repanare:
30 Awaú sɨŋwɨ́ noxoari anɨgɨ́isixɨnɨ. Sɨŋwɨ́ noxoari anɨ́agɨ́i Jisaso arɨ́á jɨyikɨ́ norɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Awagwí nionɨ eaíápɨ ámá wíyo áwaŋɨ́ murɨmepa éisixɨnɨ.” urɨ́agɨ aí
31 Chiisi'eta'ni sani repacheja si'achejña ku'ijʉ kʉajʉ paniasome repana.
31 awaú o tɨ́ŋɨ́ e dánɨ nuríná xɨ́o wíɨ́pɨ nánɨ amɨ amɨ repɨyɨ́ nɨwia emegɨ́isixɨnɨ.
32 Repana na'ava'na pa'isiva'na etatona pãi vatini paakʉ chʉ'o cutuma'kʉre Jesús pa'ivʉ'ena ra cuaasinaa'me.
32 Jisaso e dánɨ warɨ́ná ámá wí wigɨ́ ámá imɨ́ó dɨŋɨ́ xɨxéroŋagɨ nánɨ maŋɨ́ pɨ́rónárɨŋɨ́ wo Jisaso pwarɨŋe nánɨ nɨmeámɨ nɨbɨro wáráná
33 Cuaarena Jesupi vatini eto saokakʉna repaʉ pãiʉ chʉ'o cutumanesi'kʉ teana chʉ'o cutusi'kʉa'mʉ. Repaʉji cutukʉna asa jñano pãi ija'che i'kasinaa'me:
33 o imɨ́óyo mɨxɨ́ umáɨnowáráná maŋɨ́ pɨ́rónárago rɨxa xwɨyɨ́á rarɨŋagɨ oxɨ́ apɨxɨ́ e epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ sɨŋwɨ́ e éagɨ nɨwɨnɨro ududɨ́ nero re nɨra ugɨ́awixɨnɨ, “Aga eŋíná eŋíná aiwɨ Isɨrerene ámá wo e yarɨŋagɨ wɨnagwámanɨ.” nɨra úagɨ́a aiwɨ
34 Fariseopãita'ni cu'ache cuasajʉ ija'che i'kasinaa'me:
34 Parisiowa re rɨgɨ́awixɨnɨ, “Obo, imɨ́óyo umeŋweaŋoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ mɨxɨ́ umáɨnowárarɨŋɨ́rɨnɨ.” rɨgɨ́awixɨnɨ.
35 Ũcuarʉmʉ Jesús vʉ'ñajoopoã si'ajoopoã ku'iʉ ʉjajoopoãna'me jmajoorʉã judíopãi chi'ivʉ'ña repajoopoã pa'ivʉ'ñana kaka che'chokʉ ku'isi'kʉa'mʉ. Ũcuachi'a pãi cu'ache cho'oche ũhasinare Dios chẽa paache kʉachʉ'ore Repaʉ chʉ'o re'oja'chere chʉ'vakʉ ku'iʉ, pãiva'nare ravʉ si'ache jũ'iva'nare ca'nivʉã asiche si'ache jũ'iva'nare vasosi'kʉa'mʉ repaʉ.
35 Jisaso Judayɨ́yá aŋɨ́ xwéyo tɨ́nɨ onɨmiáyo tɨ́nɨ nemerɨ́ná wigɨ́ rotú aŋɨ́yo nɨpáwirɨ uréwapɨyemerɨ xwɨyɨ́á yayɨ́ winɨpaxɨ́pɨ —Apɨ Gorɨxo ámá xɨ́o xegɨ́ xwioxɨ́yo mɨmeámɨ́ nerɨ píránɨŋɨ́ umeŋweanɨ́ápɨ nánɨ rɨnɨŋɨ́pɨrɨnɨ. Apɨ nánɨ wáɨ́ urɨmerɨ ámá sɨmɨxɨ́ xɨxegɨ́nɨ yarɨgɨ́áyo tɨ́nɨ uranɨ́ xɨxegɨ́nɨ imónɨgɨ́áyo tɨ́nɨ naŋɨ́ imɨmɨxɨmɨ́ wiemerɨ nerɨ́ná
36 Repaʉ ku'ichejña canapi pãipi Dios chʉ'o chʉ'vajʉ cho'okainani peojʉ ovejava'na kuirakʉ'te peova'naja'ñe pa'ijʉ vesʉjʉ chʉova'na pa'ijʉna Jesús ña oisi'kʉa'mʉ repanare.
36 ámá oxɨ́ apɨxɨ́ epɨ́royɨ́ egɨ́áyɨ́ sipɨsipɨ́ xiáwo mayɨ́ nerɨ́ná úrapí nero dɨŋɨ́ sɨmɨgwɨ́á nɨyinɨrónɨŋɨ́ wiároárɨnarɨgɨ́ápa yarɨŋagɨ́a nɨwɨnɨrɨ wá nɨwianɨrɨ
37 — ausente —
37 ámá xwɨyɨ́á Gorɨxoyá wáɨ́ urɨmepɨ́rɨ́a nánɨ obaxɨ́ mimónɨŋagɨ nánɨ xegɨ́ wiepɨsarɨŋɨ́yo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Aiwá omɨŋɨ́yo pɨ́rɨpɨ́rɨ́ inárɨŋagɨ aiwɨ ámá nɨmipɨ́rɨ́a nánɨ obaxɨ́ menɨnɨ.
38 — ausente —
38 Ayɨnánɨ Gorɨxomɨ rɨxɨŋɨ́ re urɨ́poyɨ, ‘Ámá aiwá apɨ rɨmiipɨ́rɨ nánɨ dɨxɨ́ omɨŋɨ́ tɨ́ŋɨ́ e nánɨ urowárɨ́ɨrɨxɨnɨ.’ urɨ́poyɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?