Lucas 2
COE vs XGS
1 — ausente —
1 Jonomɨ rɨxa nɨxɨrɨmáná eŋáná Romɨyɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Sisa Ogasɨtasoyɨ rɨnɨŋo oyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ bɨ re rɨŋɨ́rɨnɨ, “Ámá xwɨ́á nɨrímɨnɨ ŋweagɨ́áyɨ́ wigɨ́ xiáwo írɨŋowayá aŋɨ́ e nánɨ numiróná gɨ́ gapɨmanowamɨ yoɨ́ ŋwɨrárɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.” rɨŋɨ́rɨnɨ.
2 — ausente —
2 Yoɨ́ ŋwɨrárarɨgɨ́áyɨ́ e dánɨ iwamɨ́ó ŋwɨrárɨgɨ́árɨnɨ. Yoɨ́ iwamɨ́ó ŋwɨrárɨgɨ́íná gapɨmanɨ́ xegɨ́ yoɨ́ Sairiniaso ínaŋorɨnɨ. O Siria pɨropenɨsɨ́yo meŋweaŋorɨnɨ.
3 — ausente —
3 E rɨŋɨ́ eŋagɨ nánɨ ámá nɨ́nɨ gapɨmanowamɨ yoɨ́ ŋwɨrárɨpɨ́rɨ nánɨ wigɨ́ xiáwowayá aŋɨ́ e nánɨ numiróná
4 Pãipi saijʉna José ja'me saniasomʉ. Galilea cheja cajoopo Nazaret vʉ'ejoopo pa'isi'kʉpi Judea cheja cajoopona Belén vʉ'ejoopona saniasomʉ repaʉ, aipãiʉ David pa'isijoopona.
4 — ausente —
6 — ausente —
6 e nɨŋwearɨ́ná í niaíwɨ́ agwɨ́ rɨxa yóɨ́ nerɨ
7 — ausente —
7 niaíwɨ́ oxɨ́ xámɨ iwamɨ́ó xɨrɨŋo o xɨrɨŋɨnigɨnɨ. Nɨxɨrɨmáná rapɨrapɨ́ tɨ́nɨ xopɨxopɨ́ nɨrorɨ aŋɨ́ ámá mɨdánɨ nɨbɨro wéɨ́rɨxɨnɨrɨ mɨrɨnɨŋiwá rɨxa nɨréroŋagɨ́a nánɨ burɨmákaú aiwá narɨŋe bokisɨ́ wámɨ ínɨmɨ sá wɨ́rárɨŋɨnigɨnɨ.
8 Reparʉmʉ Belén vʉ'ejoopo kueñere ovejava'nare kuirana paniasome. Ovejava'napi patu pa'ichejare pa'ijʉna ñamipi kuirajʉ paniasome repana.
8 Aŋɨ́ apɨ tɨ́ŋɨ́ e ámá wa sipɨsipɨ́ awí mearoarɨgɨ́á wa árɨ́wɨyimɨ amɨ́yo wigɨ́ sipɨsipɨ́ ará wɨwákwínɨ́ yarɨŋe awí mearoŋáná re eŋɨnigɨnɨ.
9 Ũcuarʉmʉ Diore ja'me pa'ikʉji ángelpi rani pa'iʉna repana pa'ichejachi'a rũhiso'koro rʉa miañe miaasomʉ, Diopi cho'okʉna. Miakʉna ña rʉa kʉkʉsoasome repana oveja kuirana.
9 Aŋɨ́najɨ́ Gorɨxoyá wo wigɨ́ sɨ́mɨmaŋɨ́ tɨ́ŋɨ́mɨ dánɨ sɨŋánɨ rónapáná awa rogɨ́e mɨdɨmɨdánɨ Gorɨxoyá wɨ́á ókímɨxáná awa óɨ́ nikárɨnɨro yarɨ́ná
10 Rʉa kʉkʉsinare ija'che i'kaasomʉ ángel:
10 aŋɨ́najo re urɨŋɨnigɨnɨ, “Wáyɨ́ mepanɨ. Xwɨyɨ́á naŋɨ́ ámá nɨ́nɨ dɨŋɨ́ yayɨ́ winɨpaxɨ́ bɨ soyɨ́né tɨ́ŋɨ́ e nánɨ nɨmeámɨ barɨŋɨnɨ.
11 Asarepajʉ̃'ʉ. Ija'chea'me chʉ'o chʉ'ʉ rasi'e: Chura iumucuse pãio chĩiva'ʉre jñaacuhasi'koa'mo, aperʉmʉ pa'isi'kʉ David pa'isijoopona. Repava'ʉ chĩiva'ʉ repaʉ'te cuasanare vati toa uuche Ʉ̃sejava'ʉpi ranicuhasi'kʉa'mʉ. Cristoa'mʉ repaʉ. Pãi ũcuanʉkore chʉ̃'ʉa'kʉ chini Dios Raosi'kʉa'mʉ. Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ'mʉ repaʉ.
11 Xwɨyɨ́á nionɨ nɨmeámɨ barɨŋápɨ rɨpɨrɨnɨ. Agwɨ ríná aŋɨ́ mɨxɨ́ ináyɨ́ Depito xwé iwiaroŋɨ́pimɨ apɨxɨ́ wí niaíwɨ́ seyɨ́né yeáyɨ́ seayimɨxemeanɨ́o xɨrɨŋoɨ. O Kiraisoyɨ rarɨgɨ́orɨnɨ. Yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́oyɨ rarɨgɨ́orɨnɨ. Ámɨnáorɨnɨ.
12 Mʉsanʉkonapi sani ku'eni jñaa ñajanaa'me repava'ʉre. Ku'ejʉ jñaa ñato cu'ava'na ãu ãira'vʉrʉ'te reasiva'ʉ ũhija'mʉ chĩiva'ʉ. Repava'ʉre ñani, “Dios chĩia'mʉ ikʉ”, chiijanaa'me mʉsanʉkona —chiniasomʉ ángel repanare.
12 Soyɨ́né nuro niaíwɨ́ xɨrɨ́o rapɨrapɨ́ nɨxopenɨmáná burɨmákaú aiwá narɨgɨ́ámɨ dánɨ bokisɨ́yo sá wɨ́rárɨnɨŋagɨ nɨwɨnɨrɨ́ná ‘Orɨ́anɨ?’ yaiwíɨ́rɨxɨnɨ.” urɨ́ɨ́yɨ́ re eŋɨnigɨnɨ.
13 Angel te'eʉ kʉacuhaʉna chekʉna ángeles rʉa jainʉko rani paniasome. Pa'ijʉ Dioni pojojʉ ija'che i'kaasome repana:
13 Aŋɨ́najɨ́ áwaŋɨ́ urɨ́o roŋe Gorɨxoyá sɨmɨŋɨ́ wínarɨgɨ́á obaxɨ́ aŋɨ́namɨ dáŋowa enɨ nɨrónapɨmáná Gorɨxomɨ seáyɨmɨ numero re rɨgɨ́awixɨnɨ,
14 “¡Cʉnaʉmʉ Pa'ikʉ Dios peore masikʉ'mʉ”, chiapʉ pãi ũcuanʉko!
14 “Ŋwɨ́á aŋɨ́namɨ seáyɨmɨ ŋweaŋomɨ seáyɨ e oumeaneyɨ. Ámá Gorɨxo nánɨ dɨŋɨ́ arɨ́á mikeamóagɨ́á —O ayɨ́ nánɨ wimónarɨŋɨ́rɨnɨ. Ayɨ́ Gorɨxoyá xewaxo rɨxa rémóáná dɨŋɨ́ wɨ́á wónáná awayinɨ nɨsanɨro ŋweáɨ́rɨxɨnɨ.” nɨrɨmowa
15 I'ka pi'ni cʉnaʉmʉna jo'e mʉnisorena sãiñechi'a ija'che i'kaasome repana oveja kuirana:
15 sipɨsipɨ́ awí mearoarɨgɨ́áwamɨ pɨ́nɨ nɨwiárɨmɨ aŋɨ́namɨ nánɨ peyíáná awa re rɨnɨgɨ́awixɨnɨ, “Betɨrexemɨ niaíwɨ́ rémóe irɨ́niɨ́ nurane Gorɨxo áwaŋɨ́ nearɨ́ɨ́ nánɨ sɨŋwɨ́ owɨnaneyɨ.” nɨrɨnɨmowa
16 Chini cu'arepa sani tĩ'a Josena'me María'te ñaasome repana. Ũcuaja'che chĩiva'ʉre cu'ava'na ãu ãira'vʉrʉ ũhiva'ʉni ñaasome repana. |src="CN01625b.tif" size="span" copy="D.C.Cook" ref="Lc 2.16"
16 — ausente —
17 Ña pi'ni chĩiva'ʉ pa'iche'te ángel repanare kʉasi'ere kʉaasome repana.
17 — ausente —
18 Kʉarena ũcuanʉko asa jñanoasome repana kʉache asasina.
18 ámá pɨ́né sipɨsipɨ́ awí mearoarɨgɨ́áwa urɨ́ápɨ arɨ́á wiarɨgɨ́áyɨ́ nɨ́nɨ dɨŋɨ́ ududɨ́ nero aí
19 Maríata'ni repana kʉache asa i'kama'ko peore cuasako paniasomo.
19 Mariaí xwɨyɨ́á íwo nánɨpɨ dɨŋɨ́ aumaúmɨ́ ninɨrɨ dɨŋɨ́ nɨpɨkíga warɨ́ná
20 Ña pi'ni co'iasome repana oveja kuirana. Co'ijʉ repana asasi'ena'me ñasi'e cuasa, “Peore masikʉ'mʉ Dios”, chiijʉ ángel kʉasi'e, “Ũcuarepaa'me”, chini Dioni pojojʉ co'isoasome repana.
20 sipɨsipɨ́ awí mearoarɨgɨ́áwa ámɨ wigɨ́ sipɨsipɨ́ awí mearoarɨgɨ́e nánɨ nuróná aŋɨ́najo urɨ́ɨ́pɨ xɨxenɨ éɨ́ eŋagɨ wɨnɨro arɨ́á wiro nero nánɨ Gorɨxomɨ seáyɨmɨ umero yayɨ́ umero wigɨ́awixɨnɨ.
21 Chĩiva'ʉ ochorepaumucujña jñaasi'e pa'itona jĩkora'murʉ chã'tirʉ pa'ica'nirʉ chʉto tʉa pi'ni mami ve'oasome repana. Jesure ve'oasome repana repava'ʉre chĩiva'ʉre. Aperʉmʉ chuta'a repaʉ'te sʉ'imarʉmʉ ángel kʉasi'ere mami ve'oasome repana.
21 Niaíwo xɨnáí nɨxɨrɨmáná eŋáná rɨxa sɨ́á wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú wo óráná omɨ iyɨ́ sɨ́mɨ́ sɨ́ó wákwianɨróná yoɨ́ aŋɨ́najo eŋíná xɨnáí sɨnɨ agwɨ́ meŋáná “Yoɨ́ Jisasoyɨ wɨ́rɨ́ɨrɨxɨnɨ.” urɨŋɨ́pɨ wɨ́rɨgɨ́awixɨnɨ.
22 Dios aperʉmʉ Moisepi pãire kʉakaaʉ chini chĩire jñaasi'e cu'a pani pi'nirʉmʉ cho'ojache kʉaasomʉ. Jã'ajekʉna Dios chʉ̃'ʉ jo'kasi'ere cho'oñu chini Jesús pʉka'kʉpãi Jerusalén vʉ'ejoopona maniasome. Ũcuachi'a chĩiva'ʉni Dioni ñojʉ, “Ikʉ mʉ'ʉ neekʉa'mʉ”, chiñu chini maniasome repana.
22 Sɨ́á Mariaí “Ŋwɨ́ ikaxɨ́ Moseso eŋíná nɨrɨrɨ rɨ́wamɨŋɨ́ eaŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ nerɨ igɨ́á oeánɨmɨnɨ.” yaiwiŋɨ́yi imónɨŋáná ayaú Jisaso Gorɨxoyá wo oimónɨrɨ mɨnɨ wianɨri nánɨ nɨmeámɨ Jerusaremɨ nánɨ nuri
23 — ausente —
23 —Ámɨnáoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ re nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ, “Niaíwɨ́ oxɨ́ xámɨ óɨ́ imóo Gorɨxomɨ mɨnɨ nɨwiro ‘Dɨxorɨnɨ.’ urɨ́ɨ́rɨxɨnɨ.” nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pɨ tɨ́nɨ xɨxenɨ
24 — ausente —
24 í niaíwɨ́ xɨrɨ́ɨ́ nánɨ igɨ́á eánɨmɨnɨrɨ nánɨ Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ re rɨnɨŋɨ́pa “Nionɨ nánɨ xawiówɨ́ waúranɨ, agwɨrɨwɨ́ waúranɨ, rɨdɨyowá niíɨ́rɨxɨnɨ.” E rɨnɨŋɨ́pa ayaú naŋwɨ́ rɨdɨyowá yanɨri nánɨ nuri Jerusaremɨ nɨrémori aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ nɨpáwiri ŋwɨ́ ikaxɨ́ nɨrɨnɨrɨ eánɨŋɨ́pa yarɨ́ná
25 Reparʉmʉ Jesús pʉka'kʉpãi Jerusalén vʉ'ejoopo mani ñato ũcuajoopo'te pãiʉ rʉa re'okʉ paniasomʉ Simeón, Diore cuasakʉ. Pa'iʉ Dios Raojaʉni cha'akʉ paniasomʉ repaʉ, pãi chekʉnapi Israelpãire cu'ache cho'oñu chiito Ʉ̃sejaʉni. Dios Rekocho repaʉ'te Simeonre ja'me paniasomʉ.
25 íná ámá Jerusaremɨyo ŋweagɨ́áyɨ́ wo —O xegɨ́ yoɨ́ Simionorɨnɨ. O ámá wé rónɨŋɨ́ imónɨrɨ Gorɨxomɨ píránɨŋɨ́ uxɨ́dɨrɨ yarɨŋorɨnɨ. Ámá arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ niwiarorɨ xegɨ́ Isɨrerɨyo yeáyɨ́ uyimɨxemeanɨ́o nánɨ xwayɨ́ nanɨrɨ ŋweaŋorɨnɨ. Kwíyɨ́ Gorɨxoyápɨ omɨ ukɨkayoŋorɨnɨ.
26 Ũcuarekochoji ja'me pa'iʉ ija'che kʉaasomʉ repaʉ'te: “Chuta'a jũnisomaneja'mʉ mʉ'ʉ. Pãi ũcuanʉkore chʉ̃'ʉa'kʉ chini Dios Raosi'kʉre ñañetʉ'ka vajʉʉ pa'ija'mʉ mʉ'ʉ”, chiniasomʉ.
26 Gorɨxo Simionomɨ dɨŋɨ́ nukɨkayorɨ́ná kwíyɨ́ tɨ́nɨ wɨ́á re urókiamoŋɨnigɨnɨ, “Joxɨ sɨnɨ mɨpepa eŋáná ámá Ámɨnáonɨyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ yeáyɨ́ seayimɨxemeanɨ́a nánɨ arɨ́owayá xwɨ́á piaxɨ́yo dánɨ iwiaronɨ́omɨ sɨŋwɨ́ wɨnɨrɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
27 — ausente —
27 Simiono Gorɨxoyá kwíyɨ́ ukɨkayoŋagɨ nánɨ aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ nɨpáwirɨ Jisasomɨ xanɨyaú ŋwɨ́ ikaxɨ́ Gorɨxo rɨŋɨ́pa wiianɨri nánɨ xɨ́omɨ nɨmeámɨ ɨ́wiaparɨŋagɨ́i nɨwɨnɨrɨ
28 — ausente —
28 íwomɨ nurápɨrɨ ɨ́á nɨmaxɨrɨmáná Gorɨxomɨ seáyɨmɨ numerɨ re urɨŋɨnigɨnɨ,
29 Chʉ'ʉre Paakʉ, mʉ'ʉ i'kasi'epi ũcuarepa ti'jñeʉna ñacuhamʉ chʉ'ʉ.
29 — ausente —
30 Mʉ'ʉ Raosi'kʉre ñacuhamʉ chʉ'ʉ pãi chẽa paakʉ vati toa uuche Ʉ̃sejaʉre.
30 — ausente —
31 Pãi ũcuanʉko ña masia'jʉ chini raosi'kʉa'mʉ mʉ'ʉ ikʉre.
31 Joxɨ rɨŋɨ́pa ámá nɨ́nɨyá sɨŋwɨ́yo dánɨ dɨxɨ́ yeáyɨ́ neayimɨxemeanɨ́o rɨxa neaiapɨ́ɨ́rɨnɨ.
32 Churata'ni ikʉpi chʉ'vakʉna mʉ'ʉ chʉ'o asa chẽajanaa'me judío peona.
32 Ámá joxɨ neaiapɨ́o wɨ́ánɨŋɨ́ ókiarɨŋɨ́pa émáyo nuréwapɨyirɨ́ná wɨ́á wómɨxɨyinɨ́árɨnɨ. O negɨ́ Isɨrereneyá aŋɨ́ re dánɨ xɨrɨ́ɨ́ eŋagɨ nánɨ ámá nɨ́nɨ nene seáyɨmɨ neamepɨ́rɨ́árɨnɨ.” urɨ́agɨ
33 Chĩiva'ʉni jã'aja'ñe i'kaʉna asa jñanoasome repana Jesús pʉka'kʉpãi.
33 íwomɨ xanɨyaú Simiono egɨ́ íwo nánɨ xwɨyɨ́á apɨ rarɨŋagɨ arɨ́á nɨwiri ududɨ́ neri mɨŋɨ́ sɨ́ŋá nɨweánɨri yarɨ́ná
34 — ausente —
34 Simiono ayaúmɨ “Gorɨxo naŋɨ́ oeaimɨxɨnɨ.” nurɨrɨ íwomɨ xɨnáí Mariaímɨ re urɨŋɨnigɨnɨ, “Arɨ́á eɨ. Íwɨ́ romɨ Isɨrerɨyɨ́ nɨ́nɨ wí arɨ́á nɨwiro dɨŋɨ́ wɨkwɨ́róɨ́áyɨ́ seáyɨ e imónɨpɨrɨ́árɨnɨ. Wí arɨ́á mɨwí nero dɨŋɨ́ mɨwɨkwɨ́ró éɨ́áyɨ́ anɨpá imónɨpɨ́rɨ́árɨnɨ. Gorɨxo ‘Ámá nɨ́nɨ naŋɨ́ oimónɨ́poyɨ.’ wimónɨŋagɨ nánɨ íwɨ́ ro sɨ́mɨmajɨ́ónɨŋɨ́ yárɨnɨŋagɨ nánɨ ámá obaxɨ́ wikɨ́ nɨwónɨro ikayɨ́wɨ́ numearɨro yarɨ́ná ayɨ́ ínɨmɨ dánɨ dɨŋɨ́ wiawiarɨgɨ́áyɨ́ sɨŋánɨ imónɨnɨ́árɨnɨ.
35 — ausente —
35 Jíxɨ mɨŋɨ́ mɨxɨ́ yarɨgɨ́ápá tɨ́nɨ rɨróagɨ́ánɨŋɨ́ íwɨ́ ro nánɨ íkɨ́nɨŋɨ́ sɨpí e sinɨ́árɨnɨ.” urɨŋɨnigɨnɨ.
36 Ũcuachi'a ũcuavʉ'ere Ana Dios chʉ'o kʉako, Fanuel, Aser pãiʉ mamako paniasomo. Rʉa aiva'o paniasomo repao. Rʉa romichĩiva'opi ʉmʉʉ'te veja sieterepaʉ̃sʉrʉmʉchi'a paniasomo repao.
36 Gorɨxoyá wɨ́á rókiamoarɨgɨ́á wí —Í Panueromɨ xemiáí xegɨ́ yoɨ́ Anaírɨnɨ. Xiáwo írɨŋo Asao tɨ́nɨ gwɨ́ axɨ́rírɨnɨ. Í rɨxa apiaŋírɨnɨ. Oxɨ́ nɨmeánɨrɨ nɨŋwearɨ́ná xwiogwɨ́ wé wɨ́úmɨ dáŋɨ́ waú múróáná
37 Sieterepaʉ̃sʉrʉmʉ vejasi'e pa'ikoni ʉ̃jʉva'ʉpi jo'ka jũnisoʉna rʉa jeerʉmʉ te'eva'o pa'io paniasomo repao. Ochenta y cuatrorepaʉ̃sʉrʉmʉ te'eva'o paniasomo repao. Te'eo pa'io Dios vʉ'ere umucujñana'me ñami Dioni pojoko paniasomo repao, te'eñoãchi'a etako. Te'eumucujña ãu ãimairo pa'io Dioni sẽeo paniasomo repao.
37 xiagwo rɨxa nɨpéáná í apɨxɨ́ anɨ́ nimónɨrɨ nɨŋwearɨ xegɨ́ xwiogwɨ́ nɨ́nɨ rɨxa 84 imónɨŋírɨnɨ. Í aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ bɨ mɨpeyeá ikwáwɨyiranɨ, árɨ́wɨyiranɨ, aiwá ŋwɨ́á ŋwearɨ Gorɨxomɨ xwɨyɨ́á rɨrɨmɨ́ wirɨ yarɨŋírɨnɨ.
38 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉka'kʉpãi pa'iruupʉna kakaasomo repao. Kaka chĩiva'ʉre ña Dioni, “Re'orepamʉ”, chini chĩiva'ʉ pa'iche'te Israelpãire Jerusalén pa'inani repanare cu'ache cho'onare Ʉ̃sekaijaʉre cha'anani kʉaasomo repao.
38 Í enɨ aŋiwámɨ íwo ɨ́á nɨxɨrɨrɨ ŋweagɨ́íe axíná nɨrémorɨ íwomɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨrɨ́ná Gorɨxomɨ yayɨ́ nɨwimí nurɨ ámá “Gorɨxo gíná Jerusaremɨ ŋweaŋwaéne gwɨ́nɨŋɨ́ nearoayíronɨ́árɨ́anɨ?” yaiwiarɨgɨ́áyo íwɨ́ o nánɨ áwaŋɨ́ nura uŋɨnigɨnɨ.
39 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉka'kʉpãi Dios chʉ̃'ʉ jo'kasi'e peore cho'o pi'ni chĩiva'ʉre co'chajʉ repana pa'ijoopona, Galilea cheja cajoopo Nazaret vʉ'ejoopona co'iasome.
39 Xanɨyaú Gorɨxo ŋwɨ́ ikaxɨ́ rɨŋɨ́pa rɨxa nɨpɨnɨ nɨyárɨmɨ Gariri pɨropenɨsɨ́yo egɨ́ aŋɨ́ Nasaretɨyɨ rɨnɨŋe nánɨ íwomɨ nɨmeámɨ nɨyiri e ŋweaŋáná
40 Co'i pa'ijʉna aineekʉ chĩiva'ʉ na'a rʉa kokaʉ paniasomʉ. Dios chʉ̃'ʉ jo'kasi'e rʉa che'chekʉ aineekʉ paniasomʉ repava'ʉ chĩiva'ʉ. Dios repaʉ'te pojokʉ re'oja'che cho'okaniasomʉ.
40 íwo xwé niwiarorɨ Gorɨxo omɨ ayá nurɨmɨxɨrɨ dɨŋɨ́ ukɨkayoŋagɨ nánɨ eŋɨ́ eánɨrɨ amɨpí nánɨ dɨŋɨ́ eŋwɨperɨ eŋɨnigɨnɨ.
41 Jesús pʉka'kʉpãi Jerusalén vʉ'ejoopo si'aʉ̃sʉrʉmʉ maniasome. Aperʉmʉ Dios repana aipãi Egipto cheja pa'inare etua rasi'ere cuasajʉ pojojʉ fiesta'te ja'me cho'oñu chini maniasome. Repa fiesta mami pascuaa'me.
41 Xanɨyaú xwiogwɨ́ o omɨ aiwá Gorɨxoyá aŋɨ́najo xiáwowa Isipɨyɨ́ aŋɨ́yo ŋweaŋáná mɨpɨkí múroŋɨ́yimɨ —Sɨ́á ayimɨ aiwá Pasopayɨ rɨnɨŋɨ́ imɨxarɨgɨ́árɨnɨ. Sɨ́á ayi nánɨ dɨŋɨ́ winɨnɨ nánɨ Jerusaremɨ nánɨ nuayiri yayarɨ́ná
42 Chĩiva'ʉ docerepaʉ̃sʉrʉmʉ pa'itona fiestarʉmʉ tĩ'aʉna pʉka'kʉpãi Jesure majʉ maniasome Jerusalén vʉ'ejoopona.
42 Jisaso xwiogwɨ́ rɨxa wé wúkaú sɨkwɨ́ waú eŋáná sɨ́á Gorɨxo múroŋɨ́yi rɨxa aŋwɨ ayo imónɨŋáná xanɨyaú yarɨgɨ́ípa nánɨ Jisaso xɨ́o tɨ́nɨ Jerusaremɨ nánɨ nɨyiro
43 Fiesta cho'o pi'ni Jesús pʉka'kʉpãi co'ijʉna pãi jainʉko ja'me co'iasome. Ũcuanʉko co'ito te'eva'ʉ chĩiva'ʉ co'imaneasomʉ. Repaʉ co'ima'ñe pʉka'kʉpãi vesʉasome.
43 sɨ́á aiwá apɨ nanɨro nánɨ nɨŋweagɨ́asáná ámɨ aŋɨ́ e nánɨ nurɨ́ná Jisaso sɨnɨ Jerusaremɨ ŋweaŋáná xanɨyaú majɨ́á nimónɨri
44 Vesʉjʉ, “Chekʉnana'me co'icosomʉ mai chĩi”, chini te'eumucuse co'inapi mamakʉ'te ku'easome repana. Ku'ejʉ peore repana majapãina'me repaʉ ñanare sẽniasaasome repana chĩiva'ʉni jñaañu chini.
44 re yaiwigɨ́isixɨnɨ, “Jisaso ámá negɨ́ wí tɨ́nɨ rɨxa púɨnigɨnɨ.” nɨyaiwiri warɨ́ná sɨ́á wɨyi órɨ́agɨ ayaú egɨ́ ámáyo tɨ́nɨ ámá egɨ́ imoarɨgɨ́íyo tɨ́nɨ pɨ́á imɨmɨ́ neri
45 Jã'ata'ni repaʉ'te jñaamaneasome repana. Ku'ete'e Jerusalenna jo'e co'iasome repana repaʉni ku'e jñaañu chini.
45 pɨ́á yopa nɨmegɨnárɨri ámɨ Jerusaremɨ nánɨ nɨyiri pɨ́á néra núɨ́isáná
46 Choteumucujña ku'enapi Dios vʉ'e kaka ñato ũcuavʉ'ere pa'iʉ judíopãi che'chona chenevʉ'te ñu'iʉ repana i'kache'te asa sẽniasakʉ paniasomʉ repaʉ chĩi.
46 rɨxa sɨ́á wɨyaú wɨyi óráná wenɨŋɨ́ éɨ́íyɨ́ wɨnɨgɨ́isixɨnɨ. Aŋɨ́ Gorɨxo nánɨ rɨdɨyowá yarɨgɨ́iwámɨ ínɨmɨ riwo ŋweaŋagɨ nɨwɨnɨri o Gorɨxoyá ŋwɨ́ ikaxɨ́ uréwapɨyarɨgɨ́á wamɨ áwɨnɨ e nɨŋweámáná yarɨŋɨ́ wirɨ arɨ́á wirɨ yarɨŋagɨ nɨwɨnɨri
47 Sẽniasakʉna repanapi sãiñe chʉ'o sẽeto rʉa masi kʉaasomʉ repaʉ. Repaʉji masi kʉakʉna asa rʉa jñanoasome repana, “Rʉa masimʉ ikʉ”, chini.
47 ámá Jisaso pɨ́né ráná arɨ́á nɨwiro ŋweagɨ́áyɨ́ nɨ́nɨ aga ududɨ́ nero re yaiwigɨ́awixɨnɨ, “O arɨre nerɨ nɨjɨ́á nimónɨrɨ rɨ́a rarɨnɨ?” yaiwiarɨ́ná
48 Pʉka'kʉpãi repaʉ i'kache'te asa jñano pʉka'kochi'a ija'che i'kaasomo repaʉ'te:
48 xanɨyaú omɨ sɨŋwɨ́ nɨwɨnɨri ududɨ́ nɨwiri xɨnáí re urɨŋɨnigɨnɨ, “Íwe, pí nánɨ e yeaíwapɨyarɨŋɨnɨ? Yaípawi ayá sɨ́wɨ́ yearoarɨŋagɨ nánɨ joxɨ nánɨ pɨ́á yarɨŋwiɨ.” urɨ́agɨ́i
49 Chikona,
49 o re urɨŋɨnigɨnɨ, “Pí nánɨ aípagwí nionɨ nánɨ amɨ amɨ pɨ́á emearɨŋiɨ? ‘Xanoyá dɨŋɨ́ tɨ́nɨ xɨ́oyá aŋɨ́ riwámɨ ínɨmɨ ŋweanɨ.’ mɨyaiwiarɨŋɨ́ reŋiɨ?” urɨ́agɨ aí
50 Jã'ata'ni repaʉ i'kasi'e asavesʉasome repana.
50 xwɨyɨ́á xɨ́o urɨ́ɨ́pɨ nánɨ xanɨyaú nɨpɨkwɨnɨ nɨjɨ́á mimónɨpa neri
51 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉka'kʉpãina'me Nazaret vʉ'ejoopona co'iasomʉ. Co'i pa'iʉ pʉka'kʉpãi chʉ̃'ʉñe cho'okʉ paniasomʉ repaʉ. Repaʉ pʉka'ko Dios vʉ'e repaʉ cho'osi'ere rʉa cuasako paniasomo.
51 xɨ́o tɨ́nɨ nawínɨ nuro wigɨ́ aŋɨ́ Nasaretɨ nɨrémoro Jisaso xanɨyaúmɨ arɨ́á yɨ́mɨgɨ́ nɨwirɨ ŋweaŋáná xɨnáí amɨpí nɨ́nɨ o éɨ́ nánɨ dɨŋɨ́ aumaúmɨ́ inarɨ́ná
52 Repaʉ Jesús aineekʉ na'a rʉa masi cuasaasomʉ. Dios repaʉ'te rʉa pojoasomʉ, pãi ũcuaja'che.
52 Jisaso sɨnɨ xwé nimóga nurɨ́ná dɨŋɨ́ eŋwɨperɨ xwé imónɨrɨ néra warɨ́ná Gorɨxo tɨ́nɨ ámá nɨ́nɨ tɨ́nɨ enɨ o nánɨ “Ámá naŋorɨnɨ.” nɨyaiwia wagɨ́árɨnɨ.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?